Šrámek vyrástol v ovzduší moravskej samosprávy a v tomto smysle zaujal stanovisko za zemskú samosprávu už v r. 1920, a tomuto stanovisku zostal povždy verný až podnes. A mňa len teší, že dnes p. dr Tiso bol tak láskavý a formuloval trocha jasnejšie otázku autonomie, keď tvrdil, že pri autonomnom sriadení považuje za potrebné, aby boli všetky otázky jednotné, ktoré sa týkajú štátu, že považuje i jednotné zákonodarstvo za potrebné, a môžem povedať: prijímam za podklad diskusie takéto autonomné sriadenie, ktoré nie je zákonodarné, ale doložil by som i to, že k samospráve administratívnej, ktorá vylučuje zákonodarstvo, by sme dodali ešte určitú normotvornú pravomoc, ktorú by mohol pán kol. prof. Macek označiť ako pravomoc prevádzajúcu zákony jednotného Národného shromaždenia.

Ja tedy, vážení pánovia, môžem povedať, že po tejto stránke sme dnes dostali podklad k určitému značnému sblíženiu v otázke autonomie, a týmto diskusiám veľmi ochotne ide v ústrety čsl. strana ľudová. (Posl. Sivák: Zajtra by sme to mohli spraviť!) Prosím, u nás nebude zaisté prekážok v tomto smysle. (Posl. Sivák: To nás bude tešiť!)

Slávna snemovňa, druhý predrečník, p. kol. Najman dal si záležať na kritike rozpočtu ministerstva obchodu. Ja hovorím, že prevzatím rezortu ministerstva obchodu terajším správcom p. inž. Dostálkom nastala nová a lepšia éra pre živnostnictvo. P. posl. Najman uznal, že tých 32 mil. Kč, ktoré obsahuje celkove rozpočet ministerstva obchodu, je žebrácka, mizerná čiastka, s ktorou v záujme obchodníctva, remeselníctva a živnostníctva nie je možné niečo moc dôležitého zariadiť. Tvrdím ale, že p. kol. Najman bol roky členom vlády, bol ministrom a mal bezprostredne možnosť vplývať na to, aby rozpočet ministerstva obchodu mal značnejšie čiastky zaradené v prospech obchodníctva a živnostníctva. Dovolím si konštatovať len toľko, že v tej dobe, keď p. kol. Najman mal možnosť vlivu na rozpočet ministerstva obchodu, celková čiastka, ktorou ministerstvo obchodu disponovalo rezortne i rozpočtove, činila 29 mil. Kč, kdežto dnes činí 32 mil. Kč, to znamená, že ten neštastný inž. Dostálek, ktorému sa všetko zlo pripisuje, zvýšil rozpočet ministerstva obchodu o celých 10%. Uznávam, že to není mnoho, ale je to preca niečo. Za dnešných pomerov, keď vidíme, že ani poplatníctvo nestačí, a keď sami príslušníci živnostenskej strany tvrdia, že s daňami vyššie ísť nemôžeme, že nutno všetko redukovať, podarilo sa inž. Dostálkovi o 3 mil. Kč zvýšiť rozpočet. To nutno s určitým uznaním kvitovať. (Posl. Mlčoch: Ten rozpočet byl 42 mil. a ne 29 mil.!) Vtedy, keď ste boli vo vláde, pán kolega, posledný rozpočet činil 29 mil. Kč. Minister Dostálek tam však zaradil 1 mil. Kč na podporu chudobného živnostníctva. Takej položky tam dosiaľ nebolo, ani vtedy, keď strana p. kol. Najmana bola vo vláde. (Posl. Mlčoch: Ale nebyla v ministerstvu!) Ale rozpočet sa preca sostavuje vo vláde, kritizuje sa tam, rezorty dostanú ho viackráť k pripomienkam, takže má každý člen vlády možnosť do toho mluviť. (Výkřiky posl. Mlčocha.) Kol. Dostálkovi nutno uznať, že položka na zveľadenie cudzineckého ruchu sa zvýšila o 400.000 Kč, že na zveľaďovanie vývozu bola zaradená položka 2,095.000 Kč miesto dosavádnych 1,550.000 Kč; nutno mu uznať, že zriaďuje Exportný ústav, že previedol paušál dane z textilií, nutno mu uznať i to, že do rozpočtu zaradil 1 mil. na podporu zchudobnelého živnostníctva a že sa snaží i ten nešťastný automobilový zákon novelizovať, ten automobilový zákon, ktorý bol publikovaný v dobe, kedy ešte vy, pane kolega, ste boli vo vláde. (Posl. Mlčoch: Ten byl vydaný až 9 měsíců po mém vystoupení! To byla jedna z příčin mé demise, že jsem nechtěl dělati tento zákon!)

Považujem za potrebné zdôrazniť, aby sa čo najviac jednalo o hospodárskych otázkach.

Živnostníctvo si žiada, aby v prípade oddlženia zemedelcov pamätalo sa aj na živnostníkov. Je treba postupovať aj pri vyrubovaní a vymáhaní daní voči živnostníctvu najohľaduplnejším spôsobom. Nech sa odpíšu zaostalé dane, pokiaľ ich zaplatenie je vylúčené, nech sa poskytujú v rámci najkrajnejších možností daňové odpisy a slevy. Živnostníctvo si tiež sľubuje, že ministerstvo obchodu zavedie najostrejší boj proti fušerom a postará sa o čím skoršie novelizovanie a aktivovanie zákona o sociálnom poistení živnostníctva.

Zo speciálnych slovenských požiadavkov nielen živnostenských, ale hospodárskych vôbec, spomínam obzvlášte predlženie 5% slovenskej výhody pri štátnych dodávkach a uverejňovanie zadávacej štatistiky. Je darobným zaťažovaním centrálnych úradov každoročné predlžovanie tejto výhody o jeden rok. Čakáme a si žiadame, aby tento raz bola predlžená bez časového obmedzenia a aby ohľadom jej praktikovania boly prevedené aj ďalšie zlepšenia, uplatňované slovenskými národohospodárskymi korporáciami.

Slávna snemovňa, vláda používa - ako obvykle - príležitosti prejednávania štátneho rozpočtu ku pripraveniu predvianočného a zimného pracovného programu. Pán ministerský predseda oznámil už vo svojom expozé pri podaní rozpočtu v parlamente niektoré jeho body. O niektorých ďalších podrobnostiach počuli sme pri iných príležitostiach. Ide tak o otázky politické, ako aj hospodárske. Opakujem, že považujem za potrebné zdôrazniť, aby sa jednalo čo najviacej o otázkach hospodárskeho rázu. Ja síce nepodceňujem význam niektorých politických aktualít, v týchto dobách ale sú najdôležitejšie chlebové otázky občianstva pre najširšie vrstvy. Keď široké massy obecenstva nezaistíme hospodársky, tak sa márne budeme usilovať o ich zainteresovanie pre iné veci, trebárs i ďaleko významnejšie a cennejšie. Politické prúdenie v Europe poukazuje, že pre široké massy občianstva stáva sa ešte aj štátna forma ľahostajnou, a že prijímajú vďačne aj iný režim, keď ich vie hospodársky zaistiť. V Europe budeme posledným ostrovom demokracie. Musíme preto ukázať, že aj demokracia je schopná vedenia štátu v ťažkých a mimoriadnych pomeroch, že vie zachrániť svojich prívržencov od hospodárskeho vyčerpania a zruinovania, že nevybije svoje sily "diskusiami", ktoré by znamenaly úplnú roztrieštenosť a pracovnú neschopnosť všetkých, aj zdravých a hybných složiek politických strán a národnej potencie.

Čím menej reči a viacej skutkov, tým bude len lepšie. Prosíme preto, aby zimný pracovný program prispel ku realizovaniu najväčšieho počtu požiadavkov, aby vzal ohľad na žiadosti všetkých stavov a tried a rešpektoval aj špeciálne túžby jednotlivých krajín republiky. Hodne sa dnes hovorí o potrebe sjednocovania a koncentrácie. Mám za to, že len tak sa dočkáme najlepšieho sjednotenia všetkých zdravých síl a složiek v našich národoch, keď sa postaráme, aby mali v našej republike najlepšiu možnosť existencie a vývoja príslušníci všetkých stavov a tried obyvateľstva a všetkých jeho krajov a krajín.

Nič neni škodlivejšie než slepá centralistická, stavovská a egoistická politika, ktorá v základoch rozleptáva všetky ušľachtilé cnosti. Nekorumpujte duše odmeňovaním príslušnosti k niektorej politickej strane a nežiadajte si, aby štát robil triednu politiku nadlepšovaním jednomu stavu na úkor druhého!

Naša republika bude mať najlepšie zaistené svoje základy, keď či roľník, či robotník, či živnostník, alebo inteligent, či príslušník iného povolania a hociktorej krajiny, najde na jej pôde a teritóriume rovnakú príležitosť pre svoju existenciu a prosperitu. Ani sedliak, ani robotník si sami nepomôžu. Bude tu treba spolupráce všetkých, aby sme mohli zaistiť lepšiu budúcnosť všetkým.

Netriešťme preto svoje sily najmä nevhodnými predvolebnými metódami, neohovárajme v nich jedni druhých, aby sme si zajtra nezatvorili dvere ku novej spoločnej práci a budovaniu lepšej budúcnosti. Zanechajme starej slovanskej svárlivosti a naučme sa československej snášanlivosti, spoluzodpovednosti a spolupráce.

Najťažším naším problémom je zmiernenie nezamestnanosti. Príchodom jasene boli sme sklamaní, slávna snemovňa, v nádejach, že nastúpi predsa len väčší odliv v státisícovej armáde nezamestnaných pre budúci rok. Vidíme, že nemôžeme dúfať, že by sme ešte raz umiestnili v pracovnom procese staršie kategorie zamestnanectva, a práve týchto ubožiakov na doživotne odsúdených ku živoreniu najviacej ľutujeme. Neustále obchodne-politické ťažkosti mňa vedú ku presvedčeniu, že sa nám ťažko podarí pozdvihnúť vo väčšej miere náš export. Preto pri rozšírení pracovných príležitostí musíme premýšľať na opatrenia v hraniciach našej republiky. Treba sa obzvlášť postarať o oživenie stavebného ruchu, ktorý dá zamestnanie a zárobok desiatkam priemyselných a živnostenských odvetví a desaťtisícom ich zamestnancov a o prevádzanie investičných prác. Pán ministerský predseda vyslovil vo svojom exposé mienku, že sa podarí snáď zmenšiť počet nezamestnaných skrátením pracovnej doby, to je: prevedením 40hodinového pracovného týždňa. Je pravda, že sa niektoré pokusy v tomto smere už podarily. Je ale pravdou i to, že niektoré priemyselné odvetvia pracujú ešte menej než 40 hodín. Je spravodlivé, aby sa o zisky racionálizacie delilo zamestnanectvo so zamestnávateľmi. Štát tiež nemôže prevziať všetky bremená, ktoré vznikly pre pracujúce triedy v dôsledku prekotnej mechanizácie výroby. Musí ich spolusnášať aj ten, kto má zo stroja osoh na prvom mieste. Zavedenie 40hodinového pracovného týždňa nehodí sa ale prirodzene pre roľníkov a živnostenské a obchodné podniky.

Najprednejším predpokladom zavedenia 40hodinového pracovného týždňa je, aby 40 hodinový pracovný týždeň zavedený bol v prvom rade v podnikoch štátu.

Na pečlivosť o nezamestnaných je stanovená položka v rozpočte ministerstva sociálnej pečlivosti pre rok 1935 v titule piatom, §u 4 obnos 5,060.000 Kč, čo je o 240 tisíc menej než v prítomnom roku. Toto sníženie je snáď bezvýznamné, je však horšie, že vo 4. odstavci článku III finančného zákona na r. 1935 snižuje sa čiastka na pečlivosť o nezamestnaných z dôvodov mimoriadnych hospodárskych pomerov oproti prítomnému roku zo 700 na 600 mil. Kč. Bude možno zaokryť potreby na nezamestnaných nižším obnosom, keď ích počet ešte vzrástol? Zaisté nie. Očakávame, že vláda urobí opatrenie k zaisteniu nezamestnaných najmä k nastávajúcej zime.

Čo sa mňa týka, ako Slovák, nič iného si neprajem, len to, aby pán minister sociálnej pečlivosti tú istú pečlivosť prejavil nezamestnaným i na Slovensku, ktorú prejavuje v historických zemiach. Ja som už mnohokráť zdôraznil, že by bolo potreba, aby ministerstvo soc. pečlivosti určitými publikáciami v tomto smere jaksi uspokojilo obecenstvo a teraz nemôžem, než opakovať túto svoju žiadosť.

Na ochranu nezamestnaných žiadame aj o najrigoróznejšie prevádzanie zákona na ochranu domáceho trhu práce. S emigrantmi a rôznymi privandrovalcami sú všade tie najhoršie skúsenosti. Aj keď vždy nedošlo k tak smutným udalostiam ako v Marseilli, jedon každý štát, ktorý nepostupuje voči cudzincom rigorózne, pykal za prílišnú benevolenciu. Nebuďme naivní, že udržíme v medziach loyality a zákonnosti ľudí v našej demokracii, s ktorými si nevedeli rady vlastné štáty s krajne diktátorskými režimy. "Čuvajte mi Jugoslaviu", slová, ktoré ostatný raz v živote adresoval nešťastlivý kráľ Alexander svojmu národu, štátu a svojim spolupracovníkom, sú akiste aj pre nás výstražným mementom a aj príkazom, aby sme obzvlášť v prítomných ťažkých domácich i zahraničných pomeroch chránili svoju domovinu pred nespoľahlivými a neželanými ľuďmi s hoci ktorej strany, nedovolili ich šarapatenie na vlastnom území ku škode vlastných príslušníkov a vlastných nezamestnaných. Apelujem na pána ministra sociálnej pečlivosti, aby dal verejnosti v tomto smere riadne vysvetlenie! Nezbýva než opakovať túto moju žiadosť na pána ministra sociálnej pečlivosti.

Dôležitejší je ovšem problém nezamestnanej mládeže a nezamestnanej inteligencie.

Je naozaj poľutovaniahodným faktom, že ľudia plní telesnej i duševnej sily, rozmachu a energie, sú zahamovaní už pri prvom kroku do života, od ktorého toľko si sľubujú a čakajú. Daromne boly robené investície behom učenia, štúdií, či inej prípravnej doby, daromné je chodenie, shánenie protekcií, písanie žiadostí, ponúkanie práce pod cenu či zpolodarmo, daromné je ustávanie, zbýva len čierna a beznádejná budúcnosť. Nezamestnanej inteligencii chcela vláda vyjsť v ústrety aspirantským zákonom, väčším penzionovaním preslúžilcov vo verejnej službe, prekážkami pri zamestnaní viacej členov rodiny, pomocou platových srážok, prepúšťaním vydatých žien a podobne. Všetky tieto opatrenia sú, ako vidieť, dosiaľ nedostatočné. Bude treba premýšľať o dalších. Žiaľbohu, že je to ešte horšie s nekvalifikovanými silami. Niet jednej živnosti, ktorá by nevarovala pred pokusom uplatniť sa v jej obore, niet jedného priemyseľného odvetia, ktoré by bolo vstave absorbovať aspoň trochu väčšiu kvotu z preplneného rezervoáru armády nezamestnaných. Nejde o zaobstaranie či zaistenie niekomu života vysokej úrovne. Najmä naša mládež je veľmi skromná! Nejde o mastné hrnce! Jedná sa o zadováženie najskromnejších možností ku životu a o záchranu pred hladom a telesnou a duševnou skazou. Daromné budú naše reči o vhodnosti či spravodlivosti terajších hospodárskych a sociálnych riadov. Daromne budeme žiadať od nezamestnanej mládeže lásku k vlasti a tomuto štátu, ak jej nezaistíme chleba. Daromne budeme sa jej vystavovať nejakými teoriami, alebo doktrinami. My na Slovensku máme nezamestnanej inteligencie snáď dnes už viac než v Čechách a na Morave. (Posl. dr Štefánek: Viacej nie!) Hneď vysvetlím, že áno, priateľu! Totižto u nás na Slovensku sa za nezamestnanú inteligenciu považuje každý, kto skončil 4 meštianky. (Veselost.) Áno, páni moji, a pri tom zvlášte by som prosil pána prof. Macka, aby bol tak láskavý, ja to vysvetlím a zaisté mi dá za pravdu. Na Slovensku bola meštianska škola pred prevratom typom strednej školy, ktorá odchovávala dorast pre kancelárske úrady, pre obchodné školy, pre učiteľské ústavy, pre priemyselné školy. Bola typom strednej školy. Nebolo ích mnoho, ba dokonca boly meštianky 6triedné. Prevrat zmenil typ školy, zmenil typ meštianskej strednej školy na typ školy ľudovej, ale nezmenil mentalitu ľudu. Ten Slovák, ktorý pred prevratom skončil meštianku, za samozrejmé považoval, že sa dostane niekam do kancelárie, povedzme, za kancelárskeho proletára. Od tých čias - zvlášte páni kolegovia zo Slovenska mi dajú za pravdu - je nesmierny počet tých, ktorí majú 4 meštianky a obracajú sa na pánov poslancov o umiestnenie; otecko takého chlapca pri tom docela kľudne povie: Ja som dal syna vyštudovať a dnes nemá zamestnanie. (Posl. dr Štefánek: Horšie je to s absolventami gymnasiálnymi!) S tými je to ešte horšie, ač práve tam sme si sami na vine. Značne sme si sami na vine. Prosím, ja som upozorňoval školský referát, že keď vedeli 12, 13, 14 rokov pomocou výpomocných učiteľov spravovať školy, aby tých pár 100 miest, ktoré sa ročne zaplňovaly, aby ich nechali rezervované pre nových maturantov zo Slovenska. Bohužial, pán Kaloušek to neurobil, zaplnil miesta učiteľmi z Čiech, a dnes máme spústu tých maturantov, ktorí iba šíria nespokojnosť na úkor československej vzájomnosti.

Len si predstavte, že v takej Revúci alebo v Kysúckom Novom Meste nezamestnaný mládenec strčí si ruky do vačku a prechádza sa po rynku. Podobne v Púchove alebo a v Banskej Bystrici. Jeho prechádzanie štve tých ostatných, a majú veľmi ľahkú prácu tí, ktorí radi v mútnom lovia a ktorí chcú poukazovať na to, že nám Česi stále zaberajú miesta. Poukazujú na to, že tento už 1/2 roka chodí po rynku nezamestnaný, a ja mám syna, sestra má syna a ten neviem koho, ktorého nechal vyštudovať, či i na toho ten istý osud čaká? V mnohom sme si sami na vine, všeličo dalo sa inak zariadiť, bohužiaľ, nezariadili sme to. Je však jasné, že tento problém sa nesmie spúšťat so zreteľa, naopak musíme sa s ním zaoberať, poneváč opatrenie, ktoré v tomto ohľade vláda priniesla s aspirantským zákonom alebo s penzionovaním, ukázalo sa byť nedostatočné.

Štátny rozpočet pre rok 1935 ráta so zvýšením výdavkov. To znamená, že musely byť vyššie preliminované aj príjmy. Pán minister financií je veľmi optimistický, keď myslí, že zvýšenú potrebu bude možné kryť všeobecným zvýšením daní. My tento jeho optimizmus nesdieľame, lebo vieme z praktického života, ako je poplatníctvo preťažené. Rastúce nedoplatky na daniach sú najlepším dôkazom, že vrchol možnosti poplatníctva bol už dávno prekročený. Daň dôchodová zvyšuje sa pre Slovensko pre rok 1935 z 80 na 90 mil. Kč. Všeobecná zárobková daň je tu vyššia o pol miliona Kč. - O 900 tisíc má byť vyšší výnos dane rentovej, o jedon milion výnos dane z tantiém.

Na daniach výnosných má sa dostať od slovenského poplatníka o circa 2 mil. Kč viacej. Výnos dane z obratu a dane prepychovej je síce preliminovaný rovnakým obnosom, zato však sa ráta so zvýškom u ciel o circa 40 mil. Kč. (Předsednictví převzal místopředseda Stivín.)

Snížením preliminára daní spotrebných z 241 na. 233 mil. Kč uznalo ministerstvo financií, že neľze zaťažovať viacej aspoň široké vrstvy spotrebiteľov, ktorých pokračujúca pauperizácia núti ku najvážnejším úvahám. Ministerstvo financií žiada si však, aby Slovensko zaplatilo na poplatkoch o 36 mil. Kč viacej, než v prítomnom roku.

Kríza štátnych financií musí byť riešená inou cestou než zvýšovaním. Menom slovenských poplatníkov protestujem proti bezohľadnému vymáhaniu daní; terajšou praksou bezohľadného vymáhania daní sa štátu nepomôže a poplatník je znivočený.

Vážená snemovňa! Hovorí sa už dlhé roky o krize samosprávy a o cestách, pomocou ktorých bolo by možno z nej vybrdnúť. Pred nedávnom počuli sme dokonca o niekoľko už veľmi konkrétnych návrhoch, ktoré neboly však prijaté vo verejnosti s nejakým nadšením. Je isté, že samospráva musí mať dosť prostriedkov ku plneniu jej veľkých úkolov. Pochybujem však, že by bol najvhodnejší recept ku jej sanácii zvyšovanie prirážkového limitu; neni možné žiadať od poplatníctva novšie obeti v tomto smere, najmä keď sa zvyšujú, ako som už povedal, takmer všetky štátne dane. Ako všetky hospodárstva, tak aj hospodárstva samosprávnych korporácií musia sa uskromniť a nežiť nad pomery. Nikto nesmie vydávať viacej, než prijíma. Najkrajnejšia šetrnosť musí byť hlavným príkazom pre tých, ktorí stoja v čele našej samosprávy. Že na mnohé vedúce miesta neprišli vždy ani ľudia schopní ani ľudia čestní, dokazujú najma primnohé aféry rozhodujúcich osôb, na príklad v obciach.

Republika zakotví pevnejšie a budeme žiť o veľa spokojnejšie a solídnejšie, keď nastane zdravý vzduch, poriadok, čestnosť, šetrnosť a obetavosť, a to už v tých najmenších pospolitostiach. Telo nemôže byť zdravé v celku, keď nie sú zdravé jednotlivé jeho složky, čiastky a orgány.

Podiele sväzkov zemnej samosprávy na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch zostaly pre budúci rok v zásade nezmenené. Prídeľ Slovenskej krajiny z príspevkov ku pozemkovej dani je však nižší o 700.000 Kč, a to vtedy, keď v českej a moravsko-sliezskej krajine robí sníženie len niekoľko 10.000. Prídel Slovenska na výnose z dane domovej zostane nezmenený. Vo všetkých krajinách sú nezmenené prídele z dane obratovej a prepychovej, prídele krajín z prirážky ku dávke z liehu. O circa dva miliony menej dostanú všetky krajiny z výnosu dane z piva, o niečo len málo menej z dane zo zbraní. Výhľady v tomto smere - podobne ako to platí pre štátne dane - nie sú však nijako povzbudzujúce, najmä po skúsenostiach prítomného roku.

Pochybujeme, že budeme vedeť stále snášať stamilionové deficity jednotlivých ročných hospodárskych období.

Bremeno našich záväzkov neustále rastie. Dľa rozvrhu štátneho rozpočtu pre rok 1935 štátny dluh našej republiky obnáša 39.367 mil. Kč. Oproti prítomnému roku znamená to zvýšenie o circa 600 mil. Kč. Jeho zúrokovanie robí 1676 mil. Kč, amortizovanie 292 mil. Kč, správa 7 mil. Kč, spolu všetko takmer dve miliardy Kč ročite. Nie sú to ohromné bremená, ktorými zaťažujeme nielen seba, ale aj budúce generacie? Nevyhovárajme sa na prítomné ťažké doby!

Šetrnosť, opakujem, najväščia šetrnosť, skromnosť a nenáročnosť sú najhlavnejšími príkazmi pre nás všetkých, ak nechceme ruinovať nielen seba, ale aj naše hospodárstvo, štát, hospodárstva všetkých verejnoprávnych sväzkov a všetkých tých, ktorí pôjdu za nami.

Je našou povinnosťou, aby sme svojim nástupcom odovzdali dedictvo nepredlžené a neznehodnotené úplne záväzkami, ktoré by nikto nevedl splniť.

Keď som pri tej samospráve, musíme pri súvislosti s ňou pripomenúť i otázku centrálizácie a decentralizácie. Hádam v tomto slávnom sbore niet nikoho, kto by nesúhlasil s určitou zásadou decentralizácie alebo regionalizmu. A čo vidíme vo štátnej správe? Ten najväčší centralizmus, ktorý ani najmenšej náklonnosti neukazuje k tomu, že by chcel pripustiť nie nejaký regionalizmus alebo decentralizmus. Dnes v centrálnych úradoch v ministerstve sa rozhoduje o prijatí toho posledného kancelárskeho pomocníka alebo kancelárskeho zriadenca. Dnes agenda sa sústreďuje zbytočne do jednotlivých ministerstiev. My Slováci sme pri tejto centrálizácii jaksi tiež boli oceňovaní tým, že nám vzali sem jedného vzácneho človeka, vrchného radu politickej správy dr Černu, ktorý tu má bdieť v tej centralistickej Prahe nad našimi specielne slovenskými záujmami.

Myslím, že vláda tentokráť siahla vedľa, nie čo do osoby, ale čo do inštitucie. Prosím, nikdy sme si nežalovali na Slovensku na to, že by sa darilo tým vysokým pánom byrokratom špatne. Ministerská rada sa zaoberá s úradníkom od štvrtej platovej stupnice nahor. Jestli dostane možnosť ten pán dr Černo do niečoho mluviť, tak mluví len pri tých vysokých byrokratoch. Ja myslím, že v tomto štadiu, keď sa ktosi dostal do IV. platovej stupnice, dovede si tam sám pomôcť, keď nie loktami, tak sťažnosťou na najvyšší správny súd alebo iným spôsobom. Tam by sme zrovna takého advokáta nepotrebovali. Nám by stačilo jedno vládne nariadenie, ktorým by sa uložilo pod ťarchou disciplinárnej odpovednosti každému centrálnemu úradu na Slovensku, železniciam, pošte, krajinskému úradu atď., že na všetky uprázdnené miesta maju byť prijímaní uchádzači zo Slovenska. Prosím, inú sťažnosť sme nemali, nám by to bolo úplne stačilo.

Tedy centralizovalo sa i v tom smere a myslím, že v tom moc vďačnosti není. Čim by nám ale decentralizácia vedela pomôcť, to by bola zemská školská rada. Musíme sa v tomto slávnom sbore hanbiť za to, že sme za 16 rokov trvania republiky nevedeli na Slovensku inaugorovať zemskú školskú radu, takú eminentne samosprávnu inštitúciu. Jestli na Slovensku sa v nejakom ohľade hreší a bol-li ten československý pomer niečim zakalený, tak to bolo práve určitými príčinami na tomto poli zapričinené. Odstráňte i tento kúsok nedorozumenia!

Nuž, ja myslím, vážení pánovia, že to záleží čiste na nás, slovenských zákonodarcoch - neverím, že by sa našiel v tej centralistickej Prahe niekto, kto by hádzal klacky pod nohy v splnení týchto snáh - a verím, že svornou spoluprácou všetkých strán by sa to dalo uskutočniť, pravda, pane kol. Štefánku! (Posl. dr Štefánek: Ó zaisté!)

Požiadavky štátnych zamestnancov. Veľké obeti ku zaisteniu rovnováhy štátneho rozpočtu sú nútení niesť štátni zamestnanci. Srážky z ich platov prišly v dobe, keď sa zastavil pokles cien a miesto sľavnenia denného živobytia a najnutnejších potrieb dostavil sa naopak zdražovací proces. Žialbohu, že sám štát má na tom vinu niektorými svojimi opatreniami. Očakávame preto, že vláda učiní všetky potrebné opatrenia proti neodôvodnenému zvyšovaniu cien, aby životná úroveň obyvateľstva, verejného zamestnanectva a najširších tried nebola snížovaná pod ľudskú úroveň. Čakáme, že sa vrátime ešte v najbližšej dobe k problému štátno-zamestnaneckých platov a že sa pokusíte najsť cestu k zrušeniu platových srážok. Je to tiež jedna z najschôdnejších ciest ku zvýšeniu kúpnej sily širokých vrstiev zamestnanectva, ktorá príde k dobru nielen obchodníctvu a živnostníctvu, ale aj výrobe, robotníctvu a celému hospodárstvu. Kým bude rozhodnuté o definitívnom odstavení platových srážok, nech je vyplatená štátnemu zamestnanectvu na Slovensku, ktoré koná službu za zvlášť ťažkých pomerov, je poškodené systemizáciou, neutešenými bytovými pomerami atď., žiadaná jednorazová drahotná výpomoc.

Končím svoje krátke poznámky k rozpočtu s tým, že si prajem, aby vláda pri prevádzaní budúceho rozpočtu zvláštny zreteľ brala na Slovensko, na to Slovensko, ktoré musí byť čo najskôr najúplnejším spôsobom konsolidované. (Potlesk.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Slovo má paní posl. Hodinová-Spurná.

Posl. Hodinová-Spurná: Výdaje rozpočtu ministerstva vnitra, které činí skoro 430 mil. Kč, jsou výdaje hlavně na policii, četnictvo a celý státní aparát. Tento státní aparát právě v době minulých fašistických demonstrací ukázal, že dovede nejen blahovolně přihlížeti, jak fašističtí demonstranti nejen vytloukají okna a vyvolávají kravály na ulicích, nýbrž že přes své vyhlášky a zákazy blahovolně právě těmto fašistům dovoluje šikovati se v proudy a průvody a táhnouti po Praze. Komunistický poslanecký klub zaujal ve svém prohlášení k těmto fašistickým demonstracím i k celému postupu policie jasné stanovisko. Chci jen několika konkretními doklady ukázati, jak pražská policie při fašistických demonstracích, přes to, že v pondělí pražským policejním ředitelstvím byly všude na rozích vylepeny vyhlášky o zákazu všeho shlukování a shromažďování, klidně dovolila, aby sformoval se průvod a táhl na Václavské náměstí.

Úřední zpráva dokonce přes tuto vyhlášku policejního ředitelství ohlašovala toto zformování a nikdo z pánů, kteří zde říkají, že také zastupují strany, které proti fašismu bojují, o těchto případech zde nemluvil. Také v našem prohlášení říkáme otevřeně: Pan ministr vnitra, i pan ministr Dérer mlčí k tomuto porušení zákazu a k tomuto jednání přímo proti svým vlastním rozkazům. Na druhé straně byli jsme svědky, jakmile vyrukovali protifašističtí demonstranti na pražské ulice, že tato pražská policie a zvláště její policejní důstojníci surovým a přímo sadistickým způsobem štvali policii proti revolučním dělníkům.

Byla jsem svědkem několika případů, kdy policie zbila do bezvědomí právě dělníky špatně oblečené Z nesčetných případů takového brutálního zásahu proti dělníkům chci uvésti jen dva velmi drastické případy. Ve Vodičkově ulici vrhla se policie na špatně oblečeného dělníka, kterého několika ranami obušky srazila k zemi, načež jej zavlékla do průjezdu č. 46 a tam znova, přes to, že ostatní dělníci volali, že omdlel, vrhlo se na něj 5 strážníků, kteří ranami obušky zranili jej tak, že i po odvezení do nemocnice zůstala na místě v průjezdě velká krvavá louže. Hlavně při těchto bitkách vyznamenali se strážníci, jejichž jména byla poslanci a senátory zjištěna.

Dalším takovým dokladem, jak proti dělníkům, kteří ne přímo při demonstracích, nýbrž na ulici byli napadeni, je případ, kterého jsme byli svědky já se sen. Mikulíčkem v Krakovské ulici. Mladý 17letý hoch, dělnicky oblečený, šel Krakovskou ulicí nahoru, když jsme vyšli ze strážnice. Proti němu vyšli ze strážnice strážníci. Když byli 2 kroky před hochem, pustil se jeden z nich do hocha, který ani slova nepromluvil a klidně šel domů, surovým způsobem a bil jej. Když se dal chlapec na útěk, pustili se 2 policajti za ním a bili ho, až padl na zem. Když se sen. Mikulíček legitimoval a žádal vysvětlení, proč ten hoch byl bit, byl odbyt těmito surovci v policejní uniformě se slovy, že mu do toho nic není, co dělá pražská policie na ulicích.

Mnoho z takovýchto případů mohli bychom uvésti z prakse zfašisované policie nejenom v Praze, nýbrž i jinde. Této prakse v postupu proti dělníkům byli jsme svědky nejen na pražských ulicích, nýbrž hlavně dnes na Slovensku. Neobejde se jeden případ zatčení, kde by dělníci a nejen dělníci, nýbrž i příslušníci středních vrstev na strážnicích policejních i četnických nebyli vyslýcháni takovým způsobem, že pak nemohou po 6 až 8 dnů býti propuštěni z policejní strážnice proto, že by mohli dáti zjistiti důkazy svého vyšetřování u soukromých lékařů. Byly to hlavně případy z Bratislavy, Prešova a jiných měst slovenských, kde dělníci pro nepatrnou příčinu, která jim nebyla vůbec dokázána, pro kterou nebyli vůbec předáni soudu, musili býti až po 8 dnech svého zatčení propuštěni. Po těch 8 dní nebyli k nim připuštěni ani příbuzní, poněvadž stopy zranění byly ještě v 8 dnech na nich velmi zřetelně znáti. Jsme svědky, že vyšetřování takovým způsobem se děje nejen na Slovensku, nýbrž že se dnes skoro vesměs tam, kde se dostávají dělníci k vyšetřování, z nich vyždímají výpovědi způsobem násilným, bitím až do krve.