Středa 28. listopadu 1934

Ale tyto skutečnosti nikterak neopravňují nacionalistické výtržnosti s druhé strany. K charakteristice těchto událostí můžeme se dovolati slov, jež pronesl k českým studentům nynější rektor Karlovy university prof. Drachovský, jehož ušlechtilé chování při těchto politování hodných událostech úplně uznáváme: "Může nás demonstrace, zvláště je-li spojena se zjevy, které se nedají uvésti v soulad s platným právním řádem a s veřejným pořádkem, rychleji a lépe dovésti k cíli, než postup podle zákona?"

Ale vrstvy, které mají vlastenectví vždy na rtech, neprokázaly rozněcováním pouličních výtržností, při nichž, což jest příznačné, utrpěly škodu především okenní tabulky kulturních ústavů, a to i českých, svému národu - jak dokazují nacionalistické vídeňské studentské výtržnosti a výstřelky říšskoněmeckého národně socialistického tisku - ani státním zájmům opravdu žádnou dobrou službu. Neobracíme svou žalobu ani tak proti těm mladíkům, kteří byli svedeni nesvědomitými osobami v pozadí, nýbrž především proti nim samým, kteří dovedou z vybičování národnostních vášní politicky kořistiti a k tomuto účelu se neostýchali ani rozšiřovati vymyšlené poplašné zprávy, jako že se na universitě střílelo. Uznáváme, že vláda rozhodně vystoupila proti těmto rejdům a očekáváme s důvěrou, že jest odhodlána chrániti mír mezi národy tohoto státu proti takovým nesvědomitým rušitelským pokusům.

V této souvislosti chceme říci jen několik slov o známém jazykovém výnosu vicepresidenta chebského krajského soudu. Vyšetřování tohoto případu bylo zahájeno a nezamýšlíme předbíhati jeho výsledek. Ale musíme konstatovati, že nejen výnos sám jest popuzující, nýbrž, že již s hlediska státní autority zajisté dlužno odsouditi především způsob, jak se využilo krátké nepřítomnosti presidenta krajského soudu, aby se za jeho zády učinilo opatření, které pro svou zásadnost nemělo býti učiněno bez vědomí příslušného resortního ministra.

Když hluboce litujeme všech těchto událostí, přece se zároveň oddáváme pevné naději, že velká většina obyvatelstva na obou stranách jest s námi zajedno při našem odsouzení. Jsme přesvědčeni, že se především pracující vrstvy českého i německého národa nedají odvrátiti od svých pravých zájmů uměle vyvolanými spory o otázky věcně již rozhodnuté. Rozhodně se nedáme ničím mýliti ve svém boji o obnovu srdečné dohody mezi národy ve státě. Neboť víme, že jenom semknutím všech demokratických sil státu může býti zajištěn sociální vzestup a zmírnění útrap krise. Ve službách tohoto úsilí chceme stejně jako dříve vynakládati své síly. Zdůrazňujeme krásná slova jednoho váženého českého časopisu, který píše: "Rozumný a svědomitý občan, Čech nebo Němec, bude dnes v této republice činný ve službě národního dorozumění v oboru poctivé práce k zajištění chleba a míru pro nejširší vrstvy obyvatelstva. Hříchem proti republice jest dnes každá malichernost, nesvědomitost, povrchnost v národnostních věcech, každá národní domýšlivost a vyzývavost, která nemá nic společného s národním sebevědomím a zvláště každá ziskuchtivá spekulace s národnostními náladami tam, kde city a vášně musí ovládati svědomitá rozvaha."

V tomto duchu pracovati jsme i my ochotni a chceme vynaložiti vše, aby tento duch zvítězil jak u českého tak i německého národa. (Potlesk.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo p. posl. Polívka.

Posl. Polívka: Slávna snemovňa! K predloženému štátnemu rozpočtu na budúcí rok mám česť pričiniť niekoľko poznámok za naše zastúpenie strany zo Slovenska. Počuli sme z vývodov kol. Rázusa, že tento rozpočet mal by byť dajakým slávnostnym spôsobom prejednávaný. Údajne sa nazdáva pán posl. Rázus, že je dnes na to čas, aby sa robily kadejaké slávnosti z povinnosti voči štátu, najmä keď tento rozpočet je výsledkom veľmi pilnej, odpovednej práce v prospech zabezpečenia republiky, najmä pracujúceho ľudu. Z tohoto štátneho rozpočtu chcel by som vyviesť niekoľko poznámok, ktoré sa týkajú špeciálne nášho života na Slovensku.

Som presvedčený, že páni kolegovia z opozície budú prednášať mnohé sťažnosti, že tento rozpočet kráti práva Slovenska, že mnoho ukrivdil, že sa na Slovensko nepamätá a že sa slovenské investičné plány nesplňujú. Výsledok práce, ktorú táto vláda voči Slovensku plní, je neodtajiteľný. Stá a tisíce verejných budov, škôl, úradov, regulácie, stavby železníc, opravy a úpravy a novostavby silnic sú dokladom, že československá vláda voči Slovensku plní za daných ťažkých hospodárskych pomerov svoju povinnosť, za čo jej plne ďakujeme. (Výborně! - Potlesk.)

Je nútno si uvedomiť, že dnes sú pomery veľmi vážne a stiesnenosť hospodárska a finančná nedovoľuje, aby sme mohli veľkolepé plány jak hospodárské, tak tiež investičné prevádzať. Keď sa mohlo robiť, mnohí páni z "vlasteneckého" citu zapomínali na povinnosť voči Slovensku, najmä keď boli vo vláde, a v tejto vláde nepamätovali na splnenie toho, čo na verejných schôdzach demagogicky často hlásali. (Slyšte!!) Sme si vedomí, že vláda zo všetkých síl svoje povinnosti plní, čo za daných okolností je splniteľné a možné. Vidíme, študujeme-li pilne štátny rozpočet, že všetky ministerstvá sú si vedomé onej veľkej dôležitosti, ktorú má Slovensko v rámci československého hospodárskeho i štátneho života. Je treba si uvedomiť, aby všetko, čo by mohlo prispeť ku konsolidácii našich pomerov, najmä veľký plán investičných prác, bolo bez prieťahu skoncované a práce v nastávajúcom období započaté. Mám apel na všetky ministerstvá, ktoré s investičnými prácami majú určitú povinnosť, aby programy a stavebné plány urýchlene prejednávaly, najmä, keď sú desiatky okresov a stá obcí, ktoré majú všetko dokonale pripravené.

Sme si vedomí, že najväčší úkol musíme splniť voči bezpečnosti štátu a najmä voči bezpečnosti Slovenska v rámci našej republiky Československej. (Výborně!) A tu bych apeloval, aby štátna vojenská správa našla najvhodnejší spôsob, aby čím viac percentov slovenskej mládeže našlo svoje uplatnenie v službe vojenskej, vo sbore našich dôstojníkov a poddôstojníkov. Som presvedčený, že jednotný duch odkazu legií, odkazu jednoty a vernosti československej armáde bude najplatnejším činiteľom k vyriešeniu t. zv. slovenskej otázky, o ktorej tu bola reč z úst pána kol. Rázusa. Vítame preto, že ministerstvo nár. obrany a celá vláda pristupuje k započítaniu vojenskej služby a že tým bude zhodnotená v živote našej mládeži oná povinnosť, ktorú vykonala v prospech obrany demokracie a nášho štátu. (Tak jest!)

Je treba si uvedomiť, že mnohé nedostatky, ktoré vyplývajú z nedokonalého administratívneho aparátu, často sú vypočítanou demagogiou predstavované ako vedomé zanedbávanie vlády voči Slovensku. A tu by som prosil, aby vláda preskúmala a urýchlene preskúšala všetko to, čo súviselo s boľševickými škodami a škodami válečnými. (Tak jest!) Celé pohraničie slovensko-poľské a slovensko-maďarské nemá dosiaľ na túto boľavú otázku odpovedi. Učinilo sa, čo sa učiniť mohlo, ale je nútne, aby nik nebol skrátený a aby sa dostalo odškodnenie tým, ktorí prišli v invázii válečnej a boľševickej o všetok svoj hospodársky majetok.

Prosíme pána ministra vnútra, aby preskúmal najmä ono veľmi štedré udeľovanie štátneho občianstva privandrovalcom z Poľska. Práve preto, že v území Oravy a Spiše sa cez hranice k nám dostalo mnoho síl poľských, ktoré nikdy pred tým u nás zamestnané neboly, odvolávajúc sa na isté právo asylu a robiac zo seba politických mučedníkov. Naše úrady blahovoľne týmto občanom dávaly občianske osvedčenia, a tým poľské kruhy majú isté argumenty, že Orava a Spiš sú poľské. Nikdy neboly (Tak jest!) a nikdy tiež nebudú, pretože je tam naprostá stará tradícia a historia slovenská. (Výborně! - Potlesk.)

Je nútne si uvedomiť aj povinnosť ministerstva unifikácie, aby Slovensko bolo konsolidované jednotnými zákonmi československými. (Výborně!) Vieme, že je to úkol ťažký a veľký, že mnohí by si žičili a priali, aby sme mali najmodernejšie zákony v duchu demokratickom. Podľa môjho skromného názoru dá sa vec vyriešiť takto: Rozhodnime, ktorý zákon pre tú istú vec je výhodnejší; jestli je výhodnejší starý uhorský zákon, učiňme tento zákon jednomyseľne platným pre územie republiky Československej; je-li výhodným starý rakúsky zákon a nemáme-li dosť času vybudovať moderný zákon československý, zjednodušme túto vec v tomto smere. Je to vec, ktorá musí odstrániť onen bolestný chaos v otázkach právnych, hoci i snad malicherných. Ako doklad: Zbojníctvo, pytláctvo po česku hovorené, je v Čechách kvalifikované ako zločin a na Slovensku iba ako priestupok. Neide nám o to, kde koľko tých kusov vysokej sa odstrelí, ale o to, že mnohé horské dedinky majú utajené celé desiatky vojenských pušiek, pretože sa im nič nestane. Keď budú z tohoto zbojníctva trestaní, dostanú iba trest pre priestupok. A takých prípadov máme viac.

V otázke kultúrnej máme naliehavú žiadosť, aby vláda republiky Československej a ministerstvo školstva svedomitým, pripraveným plánom uskutočnily prepotrebné poštátnenie národného školstva. (Výborně! - Potlesk.) Je to nutné z toho dôvodu, lebo mnohé obce majú niekoľkoraký typ škôl národných, školy církevné: katolícke, evanjelické, kalvínske, ortodoxné, prirodzene aj ľudové atď. To všetko je chaos, ktorý nijak neprispieva k jednotnej výchove v duchu československej myšlienky štátnej i národnej. Tým sa ovšem narušuje aj náboženská tolerancia (Tak jest!) a mládež si od útleho veku navyká istej nenávisti. Preto apelujem - najmä keď je ne - škriepiteľným faktom, že na církevné školy štát platí 90% osobného i vecného nákladu (Slyšte!) - aby táto otázka bola už raz zlikvidovaná.

Vítame opatrenie vlády v otázke aspirantskej. Tým sa dostalo na Slovensku mnohým mladým kvalifikovaným silám kusu chleba a existencie, ale vyslovujem svoje veľké podivenie nad tým - je to nemysliteľné - aby títo aspiranti v učiteľskej službe, vo výchove mládeže, mali niekoľko mesiacov byť úplne bez akéhokoľvek platu.

Vítame opatrenie, že sa zhodnotila stredoškolsky aprobovaným profesorom doba ich pôsobenia na škole meštianskej aspoň čiastočne, predbežne dvoma tretinami doby ztrávenej na tejto škole.

Je treba si uvedomiť, aké naliehavé potreby má univerzita Komenského. Toto najvyššie učelište má veľké nedostatky nielen v budovách, vo fakultách, ale aj v osobných veciach. Memorandum, ktoré podali asistenti a zamestnanci týchto fakúlt, najmä lekárskej, najlepšie dokumentuje, aké veľké nedostatky treba na tejto vysokej škole odstrániť.

Žiadame, aby blahodarný zákon o ľudovýchove bol u nás intenzívne uplatňovaný, aby výchova štátno-občianska a národná nikde neochabovala. V tom vidíme veľké minus československej myšlienky národnej, že táto ľudovýchova na Slovensku nie je dostatočne finančne podporovaná. Keby bolo bývalo Slovensko dostalo potrebného finančného kapitálu na rozvoj kultúrnych potrieb ľudovýchovných, som presvedčený, že by ľud bol vytriezvel z akejkoľvek demagogie autonomisticko-extremistickej a že by bol verný tým, ktorí mu republiku a slobodu vybojovali, pamiatke Štefánika a veľkého diela nášho prezidenta. (Výborně!)

Čo sa týka otázky hospodárenia vo štátnych podnikoch, sú tu štátne lesy a štátne bane. Vo štátnych lesoch je treba pochopiť pravdu, že Slovensko má 1/3 pôdy porastenú bohatými, jedinečnými lesmi a že je nutné starať sa o toto lesné bohatstvo, ktoré bývalo vždy prameňom obživy tisícov a tisícov chudobných ľudí. Keďže vyššie dôvody znemožnujú dnes zjednať obchodne-politickú smluvu s Maďarskom, musíme pre slovenské drevo najsť vhodné uplatnenie v Čechách a na Morave. (Tak jest!) Musí prijsť na pomoc aj železničná správa a výhodným snížením tarifov umožniť zásobovanie drevom historických zemí. Je treba, aby určitá čiastka dreva mohla aj vodnou cestou, našou tepnou dunajskou prísť do oblastí, ktoré môžeme získať ako nové odbytištia.

Žiadame, aby štátna správa na statkoch bola skutečne školou pre kraje, v ktorých sa nachádzajú tieto jednotlivé štátne lesy a statky, aby zaostalý zemedelský ľud mal možnosť zdokonaliť svoje primitívne hospodárenie. Ale nebude zlepšený výnos zemedelský, neprikročí-li štátna správa k ozdraveniu v celkovom podnikaní. Je tu treba zcelenie pozemkov, ktoré nekonečným delením a dedením stávajú sa nevýnosnými, je tu treba istého veľkorysého programu meliorácie, aby výnosnosť zemedelskej pôdy slovenskej bola všade prvotriedna. Náš ľud zemedelský je pilný, je pracovitý (Tak jest!) a zmnohonásobí výnos, bude-li mu daná možnosť, aby svoje pozemky mohol postaviť na výnosnejšiu rentabilitu.

Je nutným si uvedomiť, že sú dosiaľ nedotčené ohromné latifundie býv. šľachty maďarskej, nám nepriateľskej v celej oblasti južného Slovenska a vítam oné zdravé hlasy zo strany republikánskej, ktorá volá, že je treba siahnuť k pokračovaniu pozemkovej reformy (Výborně!) na Slovensku, kde tisíce a tisíce malých zemedelcov volá po pôde. Prosím, aby táto pôda bola daná ľudu, ovšem za výhodnejších podmienok ako úverových, tak i kolonizačných, aby tento ľud v našom pohraničí bol nám strážou oddanou a vernou.

Tak to robila Jugoslavija, že v bohatých krajoch Bačky, Banátu a Sriemu dala pôdu verným, starým a oddaným Srbom, aby tam na bohatej a úrodnej pôde boli strážcami nedotknuteľnosti juhoslávskej pôdy. I my musíme naše pohraničie učiniť slovenským a československým. (Výborně!)

Prosím, aby vláda venovala zvýšenú pozornosť najmä dosiaľ nevyužitej kapitole národného hospodárstva, a to je cudzinecký ruch. Slovensko so svojimi Tatrami, Vysokými i Nízkymi, s nesčetnými krásnymi a honosnými lázňami stáva sa strediskom pozornosti celého vzdelaného sveta. Medzinárodný závod lyžiarsky, ktorý sa v budúcom roku koná vo Vysokých Tatrách, ukazuje, že Slovensko si zasluhuje zvýšenej pozornosti v cudzineckom ruchu. Je ovšem treba, aby sme podľa podnetu kol. Slavíčka konali rozumnú a cieľuvedomú propagandu cudzineckému ruchu. Je treba poučenia, je treba náležitého usmernenia, aby cudzinci sa u nás cítili skutočne ako doma, aby neboli vydieraní na jednej strane a aby tiež ľud vedel, že letoviská môžu doplniť jeho chudobný zárobok.

Volám ministerstvo verejných prác k tomu, aby prispelo tiež k brannosti nášho štátu. Slovensko má jedinečné nevyčerpateľné poklady medenej rudy. Nezabúdajme, že Rakúsko sa dostalo pod vliv a komando Berlína iba preto, že nemalo dostatočných zásob medi k vedeniu války. U nás musíme všetky tieto bane medené, ktoré neboly zastavené pre nedostatok rudy, oživiť, aby mohly byť dobrou zálohou pre našu výzbroj, aby sme nemuseli kupovať meď z cudziny.

Rudné bohatstvo je hatené vo svojom vývoji neústupným stanoviskom ministerstva železníc. Je to otázka rozvoja Rožňavy, Štítnika, Železníka, je to otázka rozvoja vysokej pece v Tisovci, kde už už je pripravená vo svojej obnove, ale ministerstvo železníc odmieta štátnemu podniku poskytnúť slevu tarifovú.

A tak ministerstvo verejných prác z týchto vážnych dôvodov pravdepodobne nepustí do života vysokú pec v Tisovci. Čo to má za následok? Železnica nedostane na tarifoch denne 12.000 Kč až 14.000 Kč za dovoz koksu a surovín, výrobkov a polotovarov z Tisovca do Podbrezovej a z Podbrezovej do Tisovca. 400 nezamestnaných, zamestnaných prv vo vysokej peci v Tisovci, bude odkázané na podporu zo štátnych prostriedkov. Je nutné, aby štátna správa štátnej správe bola nápomocná v riešení tohoto problému, ktorý je temer na hraniciach.

Je nutné si uvedomiť, že v tomto pohraničí je podnik rimamuráňsky, ktorý má tam ohromné doly a vysoké pece v Ózdu v Maďarsku. A jestliže štátny podnik bude zastavený a maďarský podnik bude pracovať, nebude to na žiaden spôsob výchovný príklad ku konsolidácii pomerov. Železničná správa musí uznať tento štátne-politický konsolidačný význam, aby povolila túto tarifnú slevu. Nehovorím, že by to bolo po prvý raz, čo by železnica mala poskytnúť tarifnú slevu. Iným súkromno-podnikateľským firmám táto tarifová sleva je veľa blahovoľne poskytovaná.

Je treba si uvedomiť, že nárek a plač, že by Slovensku nebolo odpomožené v politike investičnej, vyvráti oný fakt plánu ministerstva železníc. Ministerstvo železníc vybudovalo na Slovensku veľkú sieť nových železníc a tú veľkú stavbu Červená Skala-Margecany, ktorá bude stáť 330 mil. Kč, nemôže nikto odtajiť, hoci by sa tisíckráť tvrdilo, že Slovensku sa krivdí. Je ovšem treba, aby úspech práce v investičnej politike verejnosť československá vedela dobre propagovať. V cudzine z každej maličkosti robia ohromné, veľké parády, my vynaložíme vyše jednej miliardy do železníc na Slovensku a nevieme to verejnosti slovenskej a celému československému životu náležite povedať. Je preto treba toto si uvedomiť, aby tento plán našej politickej práce bol verejne známy. (Tak jest!) Nám je to bolestné, že o veľkej slávnosti Ľadovej jaskyni neboly súsedné okresné mestečká pozvané; bolo prikázané, aby iba dvaja poslanci za Klub sa súčastnili tejto slavnosti. Prečo len dvaja poslanci? Nech všetci poslanci, najmä opoziční sú pekne privolaní, aby videli, že je tu kus poctivej práce (Výborně!) v kraji, ktorý uživuje veľkú výrobu priemyselnú.

V otázke zdravotníckej vykonal sa na Slovensku úctyhodný kus práce. Niektoré nové úkoly volajú po neodkladnom riešení. Je to výstavba nemocničnej sieti na pohraničí. Je snáď veľmi málo známe, že naše občianstvo nielen maďarské, ale aj slovenské častokráť musí hľadať pomoc lekársku v Maďarsku. Balašské Ďarmoty a Slovenské Ďarmoty, dvojmestie na Ipli, celé pohraničie od Šiah po Lučenec nemá jednu primitívnu nemocnicu. Prijde-li ťažký prípaď, príjde lekár z Balašských Ďarmôt, tam odvezie pacienta, a nedivte sa, že v tých Balašských Ďarmotách sa s týmto pacientom jedná veľmi slušne. Je to kus maďarskej propagandy: "Keby ste boli u nás, mali by ste všetko!" Tak je treba na toto hľadeť a týmto okresným mestečkám, Modrému Kameňu, Šahám a najmä Lučencu umožniť, aby tam štát vybudoval účelné nemocnice.

Kto v obore lázenskom videl raz oné veľké investicie na Sliači, musí uznať, že štátna lázenská správa vykonala mnoho. Je ovšem treba toto dobre doplniť. Sliač nebude Sliačou veľkého svetového významu, nebude-li konkurovať súkromému podniku piešťanskému, a to je voda. Voda teplá, silná, zdravá a zázračná je utajená v kováčovskom prameni a je treba tento prameň v Kováčovej zapojiť do sféry sliačskych lázní. Hovorím menom národohospodárskeho sboru stredoslovenského, ktorý doporučoval vláde, najmä ministerstvu zdravotníctva, aby touto otázkou sa zaoberalo. Chceme zo Sliača učiniť veľké lázenské stredisko československého národa, a chceme tiež do tohoto sliačskeho prostredia získať primerané množstvo cudzincov.

Pokiaľ sa týka nových prameňov finančných, o ktorých bolo hovorené, že je nemožné uvaľovať nové dávky a daňové povinnosti voči štátnej pokladni, dovoľte, abych poukázal na 2 veľmi výnosné pramene, na ktoré sa zabúda, je to inštitúcia verejných notárov na Slovensku. Prosím, máme stovky školenej mládeže právnickej, ktorá nemá miesta. Kde je argument, aby v demokratickej republike bol určený istý snáď zaslúžilý alebo nezaslúžilý človek, ktorému dá vláda prezent 500.000 alebo 1 mil. Kč dôchodov do roka, úrad verejného notára? Pričleňme tieto úrady notárske k okresným súdom, priberme niekoľko desiatok nových síl a tieto sily si zarobia na seba a štátnej pokladnici sa zaručuje dôchod najmenej 30 mil. Kč čistého zisku. (Výborně! - Potlesk.) Iný príjem vidíme, aby sa institucii obvodných a okolných notárov odňalo všetko prepisovanie, zaknihovanie a zmena držby pozemkovej. Neviete si predstaviť, aké neporiadky sú v otázkach pozemnoknižných, spôsobené mnohými neodpovednými úradníkmi notárskymi. Česť výnimkám, ale v mnohom táto inštitúcia si hľadí práve tohoto výnosného obchodu, ako povinnosti voči obci a verejnosti.

Chceme, aby naše slovenské pomery boly uzdravené v duchu demokratickom, a preto inštitúcia notárska, ktorá je ustanovizeň zo starého režimu maďarského, musí byť nejakým spôsobom tak upravená, aby nevideli tí prostičkí sedliaci, chudobný národ, vo veľkomožnom pánu notárovi svojho vyssiavateľa, vykorisťovateľa. Tento úradník musí byť jeho radcom, priateľ a nie jeho koristníkom. (Výborně!) Veď náš chudobný národ v okolí Detvy, Hriňovej alebo Balogu, to je biedny človiečik, nevie mnohdy ani písať, ako sa má vyznať v držbe pozemkovej? A tam nastáva veľmi často zmena následkom dedictva atď. Pomery majetkové volajú po náprave a po odovzdaní týchto vecí riadnym úradom.

Bolo bedákané a často spomínané, že slovenská otázka musí byť riešená. Ja, prosím, patrím ku generácii, ktorá nepozná slovenskej otázky, ja poznám jedinú lásku, jedinú pracovnú liniu, a to je čsl. myšlienka jednoty štátnej a jednoty národnej. (Výborně! - Potlesk.)

Sú speciálne snáď pomery miestné na Slovensku, ale nepoznám slovenskej otázky v takom vyjadrení, ako si dovoľujú túto otázku vyjadrovať činitelia, ktorí chcú z otázky slovenskej dedukovať nielen autonomizmus, ale dualizmus a prípadne absolutné odtrhnutie Slovenska od republiky. Položme si otázku, či budovalo a čo stvorilo jednotný československý štát? Bol to spontánny, hlboko mravne založený cit československej spolupatričnosti. A k tomuto citu spolupatričnosti patrila generácia mladá a generácia staršia. (Výborně!) Bol to Hlinka, ktorý učil nás mladých nadšených milovníkov nášho života národného, aby sme sa ničím nedali znásilniť; nech sa páči Maďarom či nepáčí, pravda je, že Česi a Slováci sú jeden národ. Tak písal Hlinka z kriminálu. Verili sme, že mladá generácia reálne túto otázku vyrieši. A prosím, čítajte, vlastenci slovenskí, svoje hlasy od r. 1914 v pamätnej ankéte o československej vzájomnosti a tam spoznáte, že ste mali lepšiu minulosť, že ste mali lepšiu tvár, že ste verili československej otázke ako spáse československého budúceho života. Tam vám Tajovský povedal jasne: kto odmieta československú jednotu, ten láme tisícročné ohnivá spoločnej kultúry. Kto hovorí, že česky nerozumie, nerozumie ani slovensky a je blízko odrodilstva. (Výborně!)

Vážení priatelia, slávna snemovňa! Ako bola štylizovaná slávna martinská deklarácia, ten veľký prejav jednotnej vôle slovenského národa? (Výborně! - Potlesk.) Prosím pekne, je tam jasne hovorené, že Slováci sú rečove a kultúrne vetev jednotného československého národa (Výborně! - Potlesk.) a že na všetkých bojoch, ktoré viedol český národ, mala účasť i slovenská vetev. A vy ste na túto martinskú deklaráciu prísahali, vy ste tejto martinskej deklarácii dali ohromne veľký význam historicko-právny a my tejto martinskej deklarácii rovnako pripisujeme osvietenie rozumu duchom svätým nado všetkými hlavami, ktoré vtedy vedely, že uderila dvanásta hodina! A vtedy Slováci nepoznali slovenskej otázky, sám otec Hlinka píše: či slovensky budeme hovoriť, či česky písať, je jedno, fakt je, že sme jeden národ. (Výborně!) Dovoľujem sa dotázať, kedy hovoril otec Hlinka pravdu? Myslím, že hovoril pravdu vtedy, keď išlo o bytie a nebytie našej národnej existencie, keď sme takmer nad hrobom stáli a vtedy volali o tú jednotnú československú lásku! Je nemysliteľné dnes popierať to, zač bojoval veľký náš bohatier Štefánik. On nás učil, aby sme sa nedelili na Čechov a Slovákov a odmietal oné separatistické názory, koľko budeme mať slovenských ministrov (Výborně!), odpovedal: "Všetkých a žiadnych! Pretože sa Česi musia považovať za Slovákov v Čechách a Slováci za Čechov na Slovensku." (Potlesk.) Máme tu živého svedka, ktorý bol prítomný a spolupracoval so Štefánikom v Amerike, nech dokáže, hovorím-li nepravdu alebo dovolávam-li sa slov Štefánikových po pravde! (Posl. V. Beneš: Po pravdě!) Ja nepoznávam žiadnej sentimentálnej otázky. Všetci by sme si mali uvedomiť, že všetky veľké historické udalosti maly by nám dať viac disciplíny národnej, viac obetavosti a viac skromnosti osobnej. Vzpomeňme si, ako veľká tragedia marseilleská jugoslávskej opozícii naznačila správnu cestu. Dr Korošec, oný známy radikál a opozičník, prejavil, že ide-li o nebezpečie Jugoslavije, prestáva opozícia. A ja tvrdím, že rany marseilleského atentátu neboly mierené len na osobu kráľa Alexandra a ministra Barthoua, tie patrily aj nám. (Výborně!) A čo urobila národná opozícia, čo urobili vlastenci? Hr! na Beneša a hr! na všetko to, čo je našou životnou existenciou. My vám neveríme ani vašemu ujišťovaniu o loyálnosti a vernosti, nepostavíte-li sa s námi k obrane nielen štát. jednoty, ale aj myšlienky národnej. Odmietam upodozrievanie niektorých pánov, že som advokátom českej politiky na Slovensku. Pochádzam práve tak zo slovenskej krve ako vy, len jedným sa liším, že mňa nepoznamenala maďarská škola a že mňa nezlomila v charaktere. (Potlesk.) Polovina našej rodiny bola v tomto jarme a prešla školu úplného pomaďarčenia a tých našich spolukrvníkov považujete za spoľahlivých Slovákov a moju skromnú osobu za advokáta českej veci na Slovensku? Mám právo hovoriť za tieto otázky, ktoré spoločne s vámi prežívam, že máme povinnosť pribiť na tomto významnom mieste všetko to, čo je treba vedeť v našej Prahe a celému čsl. národu. Boli ste Čechoslovákmi vtedy, keď bolo vážné a veľké nebezpečie. A chcete aj tie hroby veľkých Čechov a Slovákov, ktoré boly pokryté na pôde Slovenska v dobe vpádu boľševikov, zabudnúť? Chcete prervať všetko to, čo vám hovoria mnohé české rodiny, že na Slovensku majú tiež svojich synov, ale zabitých, ktorí obetovali svoj život za vašu slobodu a našu slobodu? Tá vec sa nedá odpustiť. Je treba, aby národne-vlastenecký hurhaj bol takto demaskovaný a uvedený v náležitý svoj odstup od vecí, ktoré nestavaly, ale ktoré borily. Ja sa dovolávam jasnej chvíle básníka Rázusa, ktorý napísal 14. októbra 1918: "Sme krv jedna, jedon národ, tisíc síl v nás drieme, matkou našou Vltavienka, otcom Dunaj valný. Otrokmi sme boli dosud, viac nebudeme!" Táto prísaha básníka Rázusa, to nebola objednávka do časopisu za honorár, to bolo písané z lepšej stránky vlasteneckého cítenia básnika a spisovateľa Rázusa a verím, že príde chvíľa, že sa k tejto národnej jednote, jednote ideovej, jazykovej i štátnej, všetci musíme rovnako dopracovať. A volám všetkých tých, ktorí chcú otázku Slovenska stavať na vedľajšiu autonomistickú koľaj, aby si pamätali, že všetky disonančné tóny "Slováka" a "Národných novin" s veľkým a ohromným nadšením sú otlačované v maďarských novinách. A jestliže nechápete, že autonomistický boj je bojom v prospech iredenty a revizionizmu, tak neviem, máte-li skutočne aksi všetko jasné, aby ste pochopili, kam vedete svoj národ. Jestliže s vašou autonomiu nechcete na vonok a my vieme, ako tá autonomia vyzerá, vy chcete, aby nebolo jediného Čecha na Slovensku a aby nebolo jediného Slováka v Čechách vo vojenskej službe - tak sme na čistom. My vieme, že to bude veľký agitačne-demagogický prostriedok, ale pamätujte, že tým lámete všetku dôveru, vernosť a lásku s tými, ktorí s toľkou láskou k Slovensku a ľudu slovenské mu vždy boli ochotní pracovať. Je treba si uvedomiť, že jestliže vašu liniu schvaľuje Štefan Bethlen, že je to dokladom, že sa mu hodí tento váš politický program do krámu. A preto varujem pánov z autonomisticko-nacionálneho tábora, aby neprepínali oné zbrane, ktoré slúžia maďarskej iredente a revizionizmu. (Předsednictví převzal místopředseda Roudnický.)

My schvaľujeme štátny rozpočet, pretože sme presvedčení, že vláda republiky Československej za daných ťažkých okolností plní verne a loyálne svoje povinnosti voči Slovensku, ktoré po toľké a toľké roky trpelo. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Uděluji slovo dalšímu přihlášenému řečníku, jímž je pan posl. Stenzl.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP