Pánové, proč Francie v tomto okamžiku je nervosní? Řekli jste toho tolik o Polsku, tak jste se rozčilovali a přece jste slyšeli včera jasně z úst ministra Beneše, že zde padá v úvahu tak zv. německo-polský pakt, který byl uzavřen na 10 let. Tento fakt učinil Francii nervosní, poněvadž si byla vědoma, že ztratila svůj vliv v Polsku, poněvadž je tím oslabena její hegemonie v Evropě.

Bylo zde mluveno, že se prý Hitler vzdal v důsledku odporu Malé dohody a tak zv. mírutvorných států aktu anšlusu Rakouska k Německu. Opět nesmysl. Jestli Hitler formálně se vzdal otázky anšlusu, on za ni uvnitř Rakouska velmi úporně bojuje, poněvadž ani to vy nemůžete zastřít a popřít, co se v Rakousku v těchto dobách odehrává. A tady je pravá příčina, proč Francie musila připustiti rozšíření vlivu Italie v Rakousku. I o tom již zde bylo mluveno.

Římský pak, Italie-Rakousko-Maďarsko, to prý byla více méně benevolence se strany mezinárodní politiky v důsledku nově tvořené konstelace. Nesmysl, ohromný nesmysl! Francie zde utrpěla nesporně na své politické prestiži. Vždyť Německo se pokouší rozložiti i Malou dohodu. Můžete někdo popříti, že na př. byl Goering v Jugoslavii? (Předsednictví převzal místopředseda Zierhut.) Může z vás někdo popřít, že byl Goering v Řecku, na Balkáně? (Hlasy: Ale s jakým výsledkem?) Výsledky: chystaný převrat v Rumunsku, řada určitých zjevů, které nemůžete zamlčet. A to je právě to, co dělá Francii i Československo nervosní. A proto fakt zůstává, že ta mírová cesta, o které zde mluvil p. dr Beneš včera, cesta ministra zahraničí Barthoua, přivítání v Praze, bratrské líbání, pánové, nebyl nějaký výraz kamarádství, to byl výraz, který vás usvědčoval, že jste se dostali do situace, kde musíte na kramfleku obraceti a kde vaše politika se musí změniti.

Jediná, skutečně důsledně prováděná mírová politika byla vedena Svazem sovětských socialistických republik. To byla jediná mírová politika za celých deset let. Proto je směšné tvrzení přímo z úst ministra zahraničí dr Beneše, že prý sovětská politika v posledním půl druhém létě se obrátila a změnila. I kdepak, pánové, politika Sovětského svazu jest od počátku stejná, ale vy jste obrátili na čtyráku a změnili svoji politiku. Tak to je a pan dr Beneš jako kapitalistický diplomat nic na tomto faktu nemůže změnit. (Veselost.) Jeho snahou pochopitelně bylo také, aby pracující lid v Československu neviděl bezprostřední situaci, v jaké je. Sovětský svaz je, byl a zůstane záštitou světového míru, největší oporou mezinárodního proletariátu.

Staví-li se dnes Sovětský svaz kladně k t. zv. možnému utváření východoevropského paktu, pak to, pánové, není pro imperialistické zájmy Francie a jejích spojenců, nýbrž proto, poněvadž to dělá v zájmu socialistické výstavby Svazu sovětských socialistických republik, poněvadž to dělá v zájmu mezinárodního proletariátu, poněvadž ho chce ochrániti a odvrátiti od nového vraždění, do kterého vy ho chcete připravit. Pracující lid musí si v Československu tato fakta uvědomiti. Nebezpečí války, toť následky existence kapitalismu. Dokud zde bude kapitalismus, dotud bude zde nebezpečí imperialistické války. Pracující lid musí si býti vědom, že důsledným bojem proti kapitalistickému státu, proti všem formám jeho nadvlády, soustavným bojem za jeho odstranění, budováním socialismu, vytvářením nové lidské společnosti odstraněno bude také nebezpečí nových imperialistických válek. (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): Slovo má dále pan posl. Rázus.

Posl. Rázus: Vážený snem! Povedzme si pravdu. Medzinárodná situácia je ťažká, obloha nad Europou, obloha nad celým svetom je chmurná a márne by sme si to maľovali inak. To je pravda. Táto situácia má svoje korene vo vojne, má svoje korene iste aj v usporiadaní pomerov po vojne. Po ťažkom, krutom krvipreliatí vznikla aspoň v istej časti národov sveta horúca túha po miere, po pokoji, aby sa nikdy viac neopakovalo, čo sa stalo za veľkej svetovej katastrofy, keď človek pomalu prestával byť človekom a naša kultura europská bezmála sa ssutila. Je odôvodnené, že v kulturných národoch prevládala snaha, preč od vojny, zaistiť poriadok sveta tak, aby krviprelievanie a všelijaké zrovna bestiality, do čoho vrhá militarizmus svet, prestaly. Žial, Europa a svet nenastúpily dosť správné cesty. Národy sa v celku nenašly, grupovaly a grupujú sa, povstávajú grupy, ktoré stoja proti sebe. Je otázka, kam vedie to grupovanie, k mieru, či k vojne! Je pravda, boly krásné snahy. Po svetovej vojne povstala Spoločnosť národov, povstala odzbrojovacia konferencia. Ale cítiť ten ohromný tlak na dušiach a na štátoch, ako sa všetko pripravuje k tomu, aby vznikla nová svetová konflagrácia. Viem, naša zahraničná politika robí všetko, čo v daných pomeroch spraviť môže. Exposé pána ministra Beneša presvedčilo mňa, koľko môže človek vykonať a čo sa v našom státe a vo vonkajšej politike koná.

Náš pomer k Francúzsku je dobre stavený, situácia je dobre vystihnutá. Pri všetkom, čo sa vo svete robí, musíme byť vďační veľkému francúzskemu národu, že nám tak podáva ruku. (Potlesk.) Je pravda, hovorí sa, že žiadné priateľstvo nie je zadarmo. To je tak! Tak bolo a bude! Tu v tejto snemovni ozvaly sa pred chviľou v súvislosti so sovietskym Ruskom reči: My sa kloníme k Rusku, a či Rusko sa kloní k nám? Europa sa kloní k Rusku a či Rusko sa kloní k Europe? Povedzme si pravdu: Rusko potrebuje ostatný svet, ako my potrebujeme to veľké a slovanské Rusko. To je ta pravda! Pán predrečník hovoril o tom, že Japonsko je nepriateľom mieru. Práve preto Rusku ide o to - mať západ v poriadku, Rusko potrebuje mať pokoj na západe, keď má Japoncov, ktorí sú mu v patách. I s Ruskom je to tak: niečo za niečo. Rusko potrebuje Europu a Europa potrebuje Rusko! Bárs by sa tento pomer dobre upravil, aby Rusko doplnilo svet a Europu. Francúzsko potrebuje nás a my Francúzsko.

Máme Malú dohodu! Neraz sme rozmýšľali, či je táto koncepcia pevná? Či v danom prípade, ak nastane skúška síl, skutočne obstojí? Dosiaľ vidíme, je to myšlienka pevná, je to koncepcia správna! Keby sme nemali vedľa seba spojencov, ktorí sú záujmove viazaní spolu s námi, keby sme nemali Rumunsko, Juhosláviu, museli by sme si uvedomiť, že sme nesmierne malým štátom v Europe! Práve preto prajem tomu, aby malodohodová politika mala čo najskvelejšiu budúcnosť. Malá dohoda je útvar, na ktorý hľadí Europa už dnes s porozumením a i nepriatelia vidia, že im je to v ceste. Mohli by sme si rozobrať všetky snahy, ktoré smerujú s našej strany k zabezpečeniu mieru. Tu je reč o východnom pakte, o balkánskom pakte, o východnom Locarne. Bárs by sa to všetko uskutočnilo a osvedčilo! Lebo, dámy a pánovia, ak je v europských národoch snaha, aby nenastala nová svetová konflagrácia, ako sa o tom píše a hovorí na všetky strany, tak nezbýva než opravdu vážne za ten pokoj pracovať. Veď je obava, ak nastane nová svetová vojna, tak sa sosutí nielen Československo, ale celá Europa, celý civilizovaný svet, a to nevynímajúc ani veľké sovietské Rusko. Otázka je len, či všetky tie pakty, ktoré sú s našej strany s tou najuprímnejšou a najdobromyseľnejšou snahou robené, sú len paktmi a či za tým stojí i v každom ohľade bezpečná skutočnosť. Chceme veriť, že nás skutočnosť nesklame. Som presvedčený o tom, keď raz máme spoločné záujmy s našimi rumunskými, s našimi juhoslovanskými priateľmi, keď raz máme spoločné záujmy i s veľkým národom francúzskym a keď pomalu sa dostávajú do súladu naše záujmy i s najväčším reprezentantom Slovanstva, s Ruskom, budeme tak silní, aby sme predišli europskej konflagrácii. Ale podotýkam, pakty môžu viesť celkom tak k pokoji, ako k vojne. Veď i pred vojnou sme mali, mala Europa pakty! Europa bola rozdelená na dve strany a na konec preca len vypukla europská konflagrácia.

Vážený snem, ako že mi je povinnosťou vysloviť uprímné uznanie za dobré snaženie v zahraničnej politike našej, tak nemôžem nevysloviť úfnosť a vieru, že za týmto snažením pojde i život sám, že budeme uchovaní toho, čoho sa všetci obávame. A darmo by sme hovorili, že sa nebojíme. Bojíme sa! Ľudia celého sveta, keď sú pri zdravej mysli, obávajú sa, aby sme sa nedožili novej svetovej katastrofy, vojny, kde celá civilizácia a kultura stane sa zdrapom papiera!

Ako uprímne želáme, aby naša zahraničná politika mala čo najskvelejší úspech v zahraničí, tak kladem váhu zvlášte na vetu, ktorú pán minister vo svojom exposé vyzdvihol a ktorá sa vzťahuje na naše posílenie vnútorné. Ak na jednej strane sú pakty oporou pre nás, a iste výdatnou oporou, tak na druhej strane musíme prijsť na to, že naša vnútorná sila je druhým pilierom toho obrovského mostu, ktorý nás spojuje so svetom. A tu sa naša zahraničná politika stavia na jedine správne stanovisko, a to je: zahraničnú politiku možno robiť úspešne vtedy, keď sa vnútorná politika robí správne. Keď budeme vedieť urovnať všetko to, čo nás delí doma, tak zosílime na váhe a naše slovo i na vonok bude znamenať viac! Veď uznajte, vážený snem, že je veľmi ťažké žiadať mier a pracovať pre mier v celom svete, keď by sme toho mieru a pokoja nemali medzi sebou doma! Ako by sme čakali, že sa vyrovnajú všetky národy, jestliže by sme tuná my Česi, Slováci a poviem Rusi a Poláci nenašli modus vivendi? Keby sme sa pre nedorozumenia nenašli v tom povedomí, že tento štát je pre nás, nielen pre Čechov, Slovákov, Rusov a Poliakov, ale i pre Nemcov a i pre maďarskú menšinu štátom dobrým. (Potlesk.)

Vážený snem, stačí vyzdvihnúť veľmi vážnu vetu, ktorú vytrhujem z exposé p. ministra. "Československo musí byť pre dobu budúcnosti náležite pripravené administratívne, vnútropoliticky, hospodársky a morálne." Uverte, vážený snem, vy, ktorí ste neraz počúvali naše reči, reči Slovákov nacionalistov, plné nespokojnosti, plné vnútornej búrky, uverte, že nám tieto slová, keď sú úprimne myšlené, dobre počuť. Veď o co nám Slovákom vlastne ide? O to nám ide, aby sme my tu boli vyrovnaní administratívne, vnútornopoliticky, hospodársky a morálne. Keď to docielime, rozriešime naše vnútropolitické otázky. Vystavieme z betonu náš vnútornopolitický život a potom budeme môcť sa zavážiť na vonok, viac než dosiaľ. Potom sa bude môcť uplatniť človek, ktorý sa venuje vonkajšej politike, ešte viac. Naša sila politická vytvorí také možnosti vo svete pre nás, že nebudú nábehy na našu integritu, o roztrhanie Československej republiky.

Potrebujeme vyrovnanie administratívne. Ani toho nemáme! Dnes, zajtra bude 16 rokov trvania tejto republiky. Mám povedať doklad na to? Nemáme, dejme tomu, ani školskú radu na Slovensku, vzdor tomu, že je v Čechách, na Morave. U nás nie! Neviem pochopiť, prečo takú maličkosť nemohol terajší režím za 16 rokov vykonať? To patrí k administratívnemu vyrovnaniu.

Máme byť tiež vyrovnaní vnútropoliticky. A tu je otázka československá, o ktorej sme už toľko hovorili. Tá československá otázka pri dobrej vôli môže sa rozriešiť ľahko. Na nás nacionalistov slovenských nie raz sa povedalo: Vy si dajte veľký pozor na reči, vaše reči sa spomínajú v cudzine, sú zkreslované a tým škodíte štátu. Uverte, našim cieľom nie je nikdy škodiť tomuto štátu. My sme to dokázali nie raz, ale tisícrazy a keď na to príde, dokážeme aj skutkom, lebo vieme, že bez tohoto štátu nemáme budúcnosti, že národ slovenský, keď by ho roztrhali na čiastky, zomre a nebude existovať. Práve preto je naším nesmierne vážnym záujmom, aby vnútornopolitické vyrovnanie československé konečne sa uskutočnilo. Na Slovensku sa ale nerobí podľa toho; na Slovensku sú procesy, ba monstreprocesy! Je cenzúra, až človek žasne. Slovom, nie pokoj a poriadok. A ten poriadok sa získava správnym upravením pomerov. Keď chceme vnútropoliticky zosíliť, vážený snem, neodkladajme to a nečakajme, kým nás daká europská konflagrácia zastihne. Slováci, nacionálne smýšľajúci, my autonomisti, sme jednotni s vami v obrane tohoto štátu. (Výborne!) Od nás nepočuli ste ešte nikde a nikdy jedno slovo, ktoré by bývalo nestálo za týmto štátom, keď sú i reči, ktoré sa inak vysvetľujú a ktoré sa zneužívajú. Vážený snem, bolo by smiešné predpokladať, že my Slováci chceme zavraždiť sami seba. Veď, nech by bola reč o rozdelení Slovenska, či dva a polmilionový národ pri rozdelení môže existovať? Či môže byť jedného Slováka, ktorý by si rozdelenie tohoto malého národa prial? Možno, abych to povedal, so striezlivým rozumom to vôbec predpokladať? Myslím, nie. A práve preto je správné, aby sme tú kartu nášho spoločného čsl. života, ktorá je medzi režimom a námi opozíciou, upravili a vyjasnili. Nie je správne, vážená snemovňa, o nás, slovenských nacionalistoch, sotva že sme urobili zadosť svojej povinnosti v obránení štátu či proti Rothermeereovi, či proti Maďarom, či proti komukoľvek, tvrdiť a písať, že sme nespoľahliví maďaroni, že sme takí a takí. Keď my chceme tento štát udržať, vážená snemovňa, musíme si najprv poctive dôverovať. Bez poctivej dôvery nie je spolupráca možná. Bez poctivej vzájomnej dôvery nie to budúcnosti pre nás. My sme príliš slabí, aby sme si mohli dovoliť ten luxus, ubíjať sa navzájom. My sme na to nedostatočný, malý národ aj s Čechmi do kopy, aby sme si mohli dovoliť luxus, aký sme si dovoľovali za tých 15, bezmála 16 rokov.

A tu som práve pri prípade, ktorý nemôžem nespomenúť. Stalo sa, že zo strany práve slovenskej, a to socialistickej, v poslednej dobe boly vydávané letáky, ktoré nás 27 zákonodarcov slovenských zrovna tisly na maďarskú frontu ako maďarofilov, ako nespoľahlivých. Tu musím pripomenúť výrok pána ministra dr Dérera, keď napísal, že sme sa pri prezidentskej voľbe spojili s Esterházym a neviem s kým. Vážení pánovia, nech už bolo akokoľvek pri prezidentskej voľbe... (Posl. dr Slávik: Mali ste hlasovať!) Keď by sme boli vyrovnaní s vami, tak by sme boli hlasovali. (Posl. dr Slávik: Ale osoba pána prezidenta nesmie byť takýmto handlom!) Ja som v otvorenom liste napísal pánu ministrovi Dérerovi o tejto veci jasne. Čo sa týče pána prezidenta Masaryka, my sme mu vzdali česť. My sme sa slušne chovali. Keby bola bývala predpráca, ako sme žiadali - však je tu pán posl. Dubický, nie je tu pán posl. Stránský - možná že by sa boly pomery vyvinuly inak. Ale keď my chceme vnútornú konsolidáciu, nečakajte od nás, aby sme žrali len prach, aby sme sa i len bez vašeho dobrého slova, bez dobrej vôle s vašej strany vrhli na tú zem pred vami.

Veď toto nie je prvý prípad, ktorý nás doviedol do takejto trapnej situácie. Tam je Nitra; tej by nebolo, keby bolo bývalo inakšej režie a iného poriadku. A takto si máme ten náš život zhoršovať a ztrpčovať? A keď sa i stane niečo, nuž máme to rozpaprať, aby z jedného zla či z jednej nesprávnosti boly dve? Že by toto zlo ako oheň zo sopky vyrástlo až do nebies? Keď sme ľudia, tak vždy budeme vedieť najsť spôsob, aby sme to, v čom by bol nedostatok a v čom by bola chyba, napravili. Ale, vážení pánovia, žiadame to aj od vás, lebo tu ide o vzájomné dorozumenie. Jestliže vy nebudete ten most k dorozumeniu stavať, my ho nevystaviame, lebo ho nebudeme môcť vystavať.

Pán minister zahraničia celkom správne intonoval vo svojej reči, že potrebujeme vnútorno-politické vyrovnanie. Ale tu je pán minister. On vie, ako som ho svojho času zrovna prosil, aby svojim vlivom zasiahol do vnútornej politiky, lebo je nezdravá. A je nezdravá. Ja ho neviním, že nemohol zasiahnuť. Viem, že ho úplne zaujala jeho ťažká povinnosť a práca. Vo vláde však sú tiež naši slovenskí representanti! Veď vo vláde je toľko ministrov! Tak nech sa tá práca rozdelí, a tí, ktorí majú vnútorné pomery na starosti, nech nenechajú to všetko jednému, aby vredy, ktoré sú na našom tele, odstránil. (Posl. dr Slávik: Tedy k spoločnej, k tvorivej a konkretnej práci!)

Vážený snem, o to nám ide, aby vládne strany, vládni poslanci slovenských nacionalistov nestavali do svetla nespoľahlivosti. Tým zle robia štátu a ja som presvedčený, že pánu ministrovi Benešovi nesmierne ťažko by bolo vysvetľovať v Ženeve, keby sa ho pýtali, kto sú to tí 27 zákonodarci, ktorých pán minister Dérer do takého svetla nespoľahlivosti postavil. Či by mohol povedať, že sú to skutočne nespoľahliví ľudia? Či by mu neprišlo na myseľ, že sú medzi nimi Slováci, ktorí pracovali v predných radoch za to, aby táto republika povstala?

Vážený snem! Bez vzájomnej dôvery nemôžeme vnútropolitické pomery sanovať. Tú vzájomnú dôveru treba vytvoriť. Tú vzájomnú dôveru vytvoriť má v rukách vláda. Ona má možnosť upraviť slovenské pomery tak, aby život bol možný. Nezabúdajte, že my Slováci, ktorí sme žili pod maďarským jarmom, srovnávame. Je nám ľúto, keď vidíme inscenovať procesy, i monstreprocesy! Nás srdce bolí, keď vieme, že to neosoží republike! Keď máme raz tieto vnútropolitické pomery sanovať, tedy zlikvidujte toto všetko. My potrebujeme seba sami! Zlikvidujte procesy, konfiškácie, a nastane iná atmosféra. Zlikvidujte prekážky shromažďovacieho práva. Ono to bolo vždy, vážená snemovňa, tak, že tí, ktorí mali vládu v rukách, našli príčinu k tomu, aby vytlačili tých, ktorí tej vlády nemajú. To je všade tak. Ale nám nejde o to, vážení priatelia, vytýkať si! Nám ide o to, zistiť, zdali tá vnútropolitická sanácia je možná či nemožná? Myslím, je možná. (Posl. dr Slávik: Je možná.) Myslím, že sa to musí stať. Keď sa to nestane, budeme všetci na vine za poškodenie štátu.

Vážená snemovňa! Vnútropolitické pomery sanovať je možné, preto nenechajme ich zbahnatieť. Musíme vzbudiť vzájomnú dôveru a tú vzbudíme tak, keď vylúčime možnosť, aby sme sa podozrievali bez príčiny. Pochopte vy Česi: slovenský problem nie je problémom iba Čechov a Slovákov, ale je problémom režimu a problémom opozície. Pochopte, aj ja mám Čechov ktorí sú so mnou, ktorí súhlasia s tým, čo hovorím o nacionalizme. To je otázka, aby som povedal, morálky a budúcnosti našej! Sme ľudia omylní! Vy ste sa mýlili, ani my sme neboli bez omylov a bez chýb. Ale keď vidíme, že nebezpečie je tu a keď náš minister zahraničných vecí direktne apeluje na svedomie tejto snemovne a na svedomie našej verejnosti, aby sme vnútropolitické pomery naše vyrovnali, tak sa neráčte hnevať, keď aj o tom hovorím. Pánu ministrovi úprimne ďakujem, že si toho všimnul a že je to jeho presvedčenie. Úfam, za to bude ďalej pracovať. (Výborne! - Potlesk.)

Keď je reč o tom nacionalizme, vážený snem, musím sa osvedčiť, že i nacionalizmus náš slovenský po prvé je štátotvorný a po druhé nikdy nemyslite, že náš nacionalizmus slovenský alebo český je a bude robený na nej aké nemecké kopyto. My sme boli nacionalisti prv, než sa v Nemecku nacionalizmus robil, a musíme sa osvedčiť, že nám je to veru žaľ a specielne nám protestantom, že taký veľký protestantský národ nemecký vo svojom nacionalizme zašiel až tak ďaleko, že si rumí podklad duchovného svojho života, rumí sa a vyvoláva rozklad vo svojich vlastných riadoch. Tak nacionalizmu nikdy sme nerozumeli a nebudeme rozumeť. To už nie je nacionalizmus, ale paroxizmus.

Vážený sneme, taký nacionalizmus musí viesť k diktatúre. Naša republika však neni pre diktatúru. My sme tak rozdielny element i kultúrne i národne i záujmove i triedne. Žiadať si diktatúry, to môže tu len ten človek, ktorý si nedovede predstaviť ako by bolo možno taký konglomerát spravovať.

V nacionalizme slovanskom som vyrástol od detstva a našiel som v ňom svoj program. Ale nikdy som si ho nepredstavoval na ten spôsob, ako to vidíme v Nemecku. Viem slúčiť úplne demokraciu i s nacionalizmom. Demokracia, ktorá vie strpiet nacionalizmus, je správnou. Náš nacionalizmus vždy bude vedeť popri sebe strpěť aj iných. Veď frakcie tie budú i tak nacionálne pribarvené. Z nacionalizmu si vezmú agrárnici, vezmú i socialisti. To neznamená, že tu bude jedna veľká nacionalistická strana, ktorá bude robiť, čo sa jej ľubi. Veď vidíme, aké je to nebezpečie, keď je jedna strana. Tá sa sama rozloží, keď nemá kontrolu, keď nemá dozor.

Ráčte vziať na vedomie, že náš slovenský nacionalizmus a verím, že ani český nacionalizmus není nacionalizmom mimo demokracie. (Výborně!)

Pán minister hovoril o tom, že si máme svoju demokraciu brániť. My nacionalisti ju budeme brániť. My si tú demokraciu prajeme, lebo vieme, že tu inak nebude možno dýchať, inak tu bude rozklad, tu bude v nebezpečí sám štát!

Máme našu republiku vyrovnať hospodársky a morálne. O hospodárskom vyrovnaní hovoríme už tuná roky a roky. Sú tu problémy medzi východnou a západnou čiastkou republiky. Slovenský nacionalizmus a slovenský autonomizmus by ani zďaleka nemal tak silné korene, keby sme mali hospodárske otázky vyrovnané. Morálne budeme vyrovnaní vtedy, keď budeme mať vzájomnú dôveru, keď si očistíme náš verejný život a keď nebudeme tak silne rozdelení na partaje, ktoré sa na konec nepoznajú. Veď zrovna sa blížime tomu stavu, ako keby sme v republike nemali jedon štát, ale niekoľko štátov! Nie, ako sa to hovorí, že je jedon štát pred Moravou a jedon za Moravou, lež strany sa oddeľujú od seba a tvoria si svoje osobitné svety, nepoznajúc sa na konec. Toto je druhé zlo, ktorému sa máme vyhnúť a proti ktorému máme pracovať, aby sme našli morálny základ svojej spolupráce. Prečo by nacionalista, agrárník, socialista nemohli s rovnakou túhou slúžiť svojej vlasti a svojmu národu. (Posl. dr Slávik: My slúžime svojej vlasti i národu!) Ja vás z toho nevyraďujem, naopak myslím, že svoj program doplníte, že i my ho doplníme, že tak učinia i socialisti, a potom bude tuná ten morálny základ k spolupráci a, čo je najvážnejšie, aby sme našli cestu k srdci českého a slovenského národa!

Čo sa týka otázok Podkarpatskej Rusi, som presvedčený,- že musíme sa postaviť na stanovisko: Podkarpatskú Rus podkarpatským Rusom! To je správne, a keď sú oni v biede, keď vidíme, že tá časť republiky trpí najviac, musíme im vypomáhať.

Čo sa týka poľskej otázky, neraz som rozmýšľal nad tým, čím je vlastne tých či už 75.000 alebo 150.000 Poliakov v našej republike? Myslím, že to nie je nejakým nešťastím, naopak že i v tom prípade, keby sme snáď mali 150.000 poľských našich bratov favorizovať, favorizujme ich, to nám bude stáť za to, aby sme našli cestu k srdci veľkého poľského národa. Akokoľvek si československo-poľský pomer vysvetľujem, myslím, musíme s našej strany hladať cestu a pôsobiť k tomu, aby aj s druhej strany bola cesta k nám hľadaná. Keď sú pomery nevhodné a v mnohom ohľade aj smutné, netraťme vieru (Potlesk.), že si aj túto súsedskú a slovanskobratskú otázku po bratsky vyriešíme. Budúcnosť nám Čechom, Slovákom a Poliakom jednaká kyne, či už skvelá, či smutná. Verím, ako Česi a Slováci, ktorí správne hľadia na vec, prajú si, aby s Poľskom nastal čím uprimnejší pomer, tak aj v Poľsku rozumné a vlasť svoju a Slovanstvo milujúce živly budú stáť na tom istom. Niet iného východiska, lebo boj Germánstva a Slovanstva dobojovaný neni.

Vážený snem! Takto som vyložil to najpotrebnejšie v súvise s exposé pána ministra. Ak som sa v nečom mýlil, odpusťte. Človek je omylným, ale myslím, sami ste cítili, že hovorím z uprimného slovanského srdca. Hovoril som i za tých 27 svojich znevážených spolupracovníkov, slovenských nacionalistov. Myslím, uhájil som ich česť a myslím, že si vy toho všimnete. Myslím, že tento parlament a v súvise s tým i celá čsl. verejnosť bude pracovať na vzájomnom dorozumení (Výborne!), že budeme vedeť tlak spraviť i na tlač, aby neotravovala náš verejný život. Dnes už máme dosť zákonov na to, aby sme vedeli tlač upraviť, čo má písať a čo nie. Nie som priateľom toho, aby tlač bola zaúzdená, aby sa tlači predpisovalo. Som spisovatelom a ťažko mi ide mysleť na to, že nemáme úplnú tlačovú slobodu. Ale považujem za správne, keď upravíme v istých verejných otázkach novinárov, aby, keď nevedia pomôcť, nám aspoň nekazili. Dúfam, najdeme cestu k dorozumeniu, k vzájomnej úcte, k vzájomnej dôvere. Dovedeme vytvoriť platformu takú, aby život u nás bol možný. Verím, Česi i Slováci sa najdú, áno, že sa i s našou poľskou menšinou najdeme, že sa najdeme s našimi Rusmi a vytvoríme slovanské súručenstvo a dorozumenie u nás! Najdeme správny pomer i k našim nemeckým a maďarským občanom!

Opakujem, prajem si, aby naša zahraničná politika na započatej ceste pokračovala ďalej a aby so zdarom bolo pokračované v podnikaní i doma. Viem, to nie je len v rukách pána ministra zahraničia, viem, že úspech nášho zahraničného vývoja závisí od mnohých faktorov. Keď však bude naša politika správne vedená a i vnútorne usporiadaná, tu nastane konsolidácia, ten betonový podklad pre zahraničnú politiku. A vtedy nebojme sa o našu vlasť, o štát! Život náš nebude tak smutný, ako je dnes. Bude radostný a požehnaný! (Potlesk.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): Slovo má dále pan posl. Špaček.

Posl. Špaček: Slavný sněme! Podrobné stanovisko naší strany k výkladu pana ministra zahraničí měl dnes přednésti kol. dr Hajn. Poněvadž je churav, učiní tak až zítra. Já sám omezím se tudíž v generelním posudku výkladu pana ministra Beneše pouze na určité hrubší rysy, neboť přihlásil-li jsem se dnes ke slovu, udělal jsem to hlavně proto, abych se obíral poměrem našeho státu a našeho národa ke státu a národu polskému, poněvadž pokládám za svou povinnost právě v této chvíli říci o některých věcech neskrývaně celou pravdu a informovati značnou část této sněmovny správně, sine ira et studio, podle svého nejlepšího vědomí a svědomí.

Kol. Rázus se dotkl této věci s přáním, které jistě všichni sdílíme, které však nemůže býti jediným, a řeknu, také nekritickým hodnocením věcí, které způsobily určité napětí či chlad mezi námi a Polskem, o němž se zmiňuje ve svém výkladu pan ministr Beneš. Poukáži na určitá nesporná fakta a dovolám se skutečností, které ukazují pravdu, jako na př. fakt, že v této sněmovně příslušníci národa polského v Československé republice zastoupeni jsou třemi členy, ačkoliv polská menšina - podle posledního sčítání lidu - má u nás jenom 81.000 obyvatel. Víme, že není možno, aby kdekoliv jinde ve světě tak nepatrná menšina měla při hlasovacím právu stejném anebo poměrně stejném, jako je naše, 3 zástupce ve sněmovně poslanců, jako je má polská menšina u nás v posl. dr Buzkovi, v posl. Chobotovi a v komunistickém poslanci Śliwkovi.

Dříve však než se budu věnovati této věci specielně, řeknu přece jen několik slov o výkladu pana ministra Beneše s povšechného hlediska naší strany.

Nebyli jsme nikdy proti způsobu, kterým vede zahraniční politiku ministr Beneš potud, pokud odpovídal našim zásadním hlediskům nacionálním a slovanským a pokud měl na zřeteli zabezpečení míru a tudíž možnost vnitřní konsolidace, klidného kulturního i sociálního vývoje našeho státu a našeho národa v něm. Řeknu otevřeně, že při různosti názorů na některé detaily a na některé methody politiky p. ministra je rozhodujícím výsledek.

Tak jako žádnému vojevůdci nepomůže dodatečně, jak to vidíme ve velké části poválečné literatury, vymlouvati se, že to neb ono mělo býti vykonáno a že to nebylo vykonáno proto, že ty neb ony překážky se postavily v cestu a že následky toho jsou takové, atd., jako takový výklad nic nepomáhá v životě jednotlivce a všechny poukazy na "kdyby" a "jestliže" také nic neplatí, není-li žádaného výsledku, tak také, a jmenovitě v politice národů je rozhodující výsledek.

A jestli pan ministr zahraničí za 16 let existence naší republiky vedl naši zahraniční politiku tak, že jsme dosud 16 let prožili v míru a poměrné bezpečnosti, opřeni o spojenecké svazky a tedy o možnost apelovati na pomoc velikých i méně velikých mocností světa v případě, že by naše samostatnost měla býti ohrožena, a jestliže právě toto období míru dalo nám možnost, abychom v něm vykonali podstatnou část úkolů, pro které jsme toužili míti svoji státní samostatnost, je jistě možno i velké většině nás býti s p. ministrem spokojenu. Je samozřejmé, že nikdo a žádný ministr zahraničí našeho národa nebude si moci nikdy přáti, aby jeho výklad o zahr. situaci byl snad sensačnější, než jsou výklady našeho ministra zahraničí, kterým se pravidelně vytýká určitá suchost. Řeknu otevřeně, že přes to, že nepřinášejí žádnou sensačnost a nejsou podávány se zřetelem k tomu, aby vzbudily někde ve světě mimořádnou odezvu, vystihují zcela správně úkoly zahraniční politiky státu takového zeměpisného položení, národního a sociálního složení, populační velikosti atd. atd., že tedy právě nedostatek, který se jim někdy vytýká, nedostatek určitého prestižního stanoviska a jeho zdůraznění v exposé p. ministra Beneše, pokládám za prospěch a ne za škodu nebo nedostatek. Je tomu tak také v tomto výkladu.