Ctená snemovňa! Na koniec mi dovolte niekoľko slov pro domo sua. S katolíckej strany mi bolo vytýkané, že som ak referent školský poštátnil všetky katolícke gymnáziá a stredné školy, že som vraj 16 katolíckych gymnázií poštátnil a že som takýmto spôsobom poškodil katolícku církev. Ja sa nechcem škriepiť, pretože je to otázka čiste juristická, ale tvrdím, že to není pravda. Lebo zákon z r. 1883 a rôzne iné právne normy dokazujú jasne, že tieto školy boly až na niektoré čisto štátne školy, ktoré maly ovšem isté katolícke výsady. Na niektoré prispievaly hmotnými podporami biskupi, rešp. katolícke rehole. Ale veci sa vyvinuly tak, že i dnes máme na Slovenku 36 gymnázií, z nichž práve tie najväčšie a najvážnejšie a všetky tie gymnázia, ktoré sú v sídlach jednotlivých biskupov, sú vlastne svojim obsahom, profesorským sborom a spôsobom vyučovania a výchovy tak blízke katolicizmu, že vlastne mnohí páni biskupovia sú spokojní, alebo si aspoň nesťažujú. Život sám prinútil mnohých českých profesorov, direktorov a školskú správu, aby upravili spôsob vyučovania žiakov tak, aby to vyhovelo i potrebám katolíckym. Tak máme na pr. v Nitre gymnázium, kde na čele stojí katolícky kňaz Rozim, ktoré je dnes vlastne katolícke. Máme podobné gymnázium v Trnave s českým direktorom Špačkom na čele, ktorý sa tešia všeobecnej obľúbenosti. Máme katolícke gymnázium v Kláštore pod Zniovom, ktoré je dokonca veľmi navštevované českými žiakmi. Máme výborné gymnázium františkanské v Malackách. Podobné maďarské gymnázium máme v Komárne, takže sa pomery i v tomto smere značne zlepšily. Ja ovšem nemôžem za to, že na bývalých maďarských gymnáziách na Slovensku, ktoré maly titul Kir. kat. a, Rom. kat., sa najviac maďarizovalo a že menovite Piaristi a Premonštráti patrili medzi najzúrivejších maďarizátorov a že títo profesori museli byť odstráneni a že pre nedostatok vhodných síl slovenských bolo treba zavolať českých profesorov a že koly musely byť poštátnené.

Slávna snemovňa! V celku bysom upozornil na to, že v církevno-politických otázkách treba využiť vhodnú dobu na vyriešenie všetkých problémov, ktoré sa týkajú nielen školstva, ale hlavne modu vivendi, že treba túto vhodnú dobu využiť, aby dôvera v lepšú budúcnosť a štátotvornú sílu našej mladej demokracii rástla, aby sa Slovensko s historickými zemiami a naopak čím ďalej viac sbližovaly, aby nám školy vychovávaly takú mládež, ktorá by v ideovom a mravnom smere bola opravdu československého štátneho a národneho smýšľania.

Prehlašujem menom republ. strany zemedel. a malorol. ľudu, že predložený návrh prijímame. (Potlesk.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Ruppeldt. Uděluji mu slovo.

Posl. Ruppeldt: Vážená snemovňa! Keď zriaďujeme ako štátny ústav teologickú fakultu evanjelickú na Slovensku, iste ľahko sa zdvihnú rozličné protidôvody filozofického rázu, a treba, aby sme si objasnili aspoň niekoľkými slovami, že v modernom štáte, v modernom školstve, v modernom duchovnom a výchovnom živote a práci teologická výchova je veľmi významná, nezastaralá a potrebná.

Len niekoľko slovami chcem poukázať, ako práve i u nás sa tá vec chápe. Český Naučný slovník veľkého významu konštatuje, že moderná teologia sústreďuje sa vždy viac a viac na náboženskú skúsenosť osobnú a sociálnu. Toto hovorí Masarykov naučný slovník; meno tohoto vydania garantuje, že toto chápanie sa stretá so súhlasom veľmi širokých kruhov. V dnešnom filozofickom a politickom boji o veci výchovy, školstva a národohospodárstva individualizmus a kolektivizmus hrajú najväčšiu rolu; osobný a sociálny výzvam duchovného života, ako sa v náboženstve a cirkevnom živote prejavuje, má takú váhu v našom štátnom žití, ktorú prezrieť nemožno a ktorej treba zadosť učiniť i tým spôsobom, ako umožňujeme najvyššie vzdelanie vysokoškolské, fakultné a univerzitné pre tých, ktorí náboženský svetonázor v štáte predstavujú.

Bohoslovecká veda podľa moderného pochopovania je takou vedou, ktorá zasahuje do všetkých oborov vedeckých i do praktického počínania, či je to filologia, či história, či psychologia, či sociologia, a týmto spôsobom sa stáva do istej miery spojujúcou vedeckou činnosťou pre všetky tieto odbory duchovného žitia. Ale i prakticky práve najmodernejšie vedecké chápanie náboženských disciplín na univerzite dokazuje, že je-li možno vytknúť teologii ako disciplíne univerzitnej, že má vo veľkej miere praktické ciele, tak iste takéto praktické ciele majú i ostatné discipliny: medicina, juris prudencia a pod. A ako tie majú svoje vedecké ciele, ktoré sa na univerzite, vo vedeckom ústave sledujú, tak má, ako som prv spomenul, také ciele i teologia. Zároveň však treba uvážiť, že práve v najnovších desaťročiach, keď je odklon od materializmu a pozitivizmu v duchovnom vývine, aký praktický význam majú teologické fakulty a pracovníci teologickej vedy. Poukážem len na jednu svetoznámu osobnosť, aký veľký význam v nemeckom duchovnom svete mal na príklad profesor Harnack, ktorý ako profesor teologie tak rečeno dával ráz a smer v mnohom ohľadu celej kultúrnej politike v Prusku, kde bol ministrom školstva.

Dovolil bych si ďalej poukázať ako príklad, že v najnovšom čase po svetovej válke je tendencia, aby práve kňazia, ako budúci vychovávatelia národa, boli vychovávani v najvyšších vedeckých ústavoch pod dozorom štátnym. Becker, býv. minister školstva v Prusku r. 1924 konštatoval, ako i v katolíckej cirkvi v Nemecku sa čím ďalej tým viac odkloňujú od predošlej tendencie záchovávať výchovu kňazstva pre svoje vlastné, čisto cirkevné semináre, a ako je teraz tendencia pritiahnuť budúce kňazstvo na univerzitu a to kňazstvo "postaviť do veľkého všeobecného prúdu národného a kultúrneho systému".

Ale popri tých všeobecných zásadných otázkach dovoľujem si poukázať i na niektoré špeciálne vzťahy celej otázky našej teologickej fakulty práve pre Slovákov, pre našu republiku a najmä pre zahraničný význam tejto veci. Zbytočné je ešte raz opakovať, čo znamená pre pocit rovnoprávnosti nášho evanjelického ľudu, aby sme konečne mali i my týmto spôsobom umožnenú výchovu nášho kňazstva na najvyšších vedeckých učilištiach štátu, tedy v súvise s univerzitou.

Ale zdôrazňujem ešte i také praktické dôsledky tejto veci, ktoré majú i zahranične-politický mimoriadny význam. Dovolím si ešte raz poukázať na slová pána referenta kol. Zemana a doplniť ich. V Maďarsku jediná evanjelická vysoká škola teologická bola v meste Šoprone, ktoré mesto bolo po svetovej vojne tiež v otázke, či bude patriť k Maďarsku alebo nie. A vieme, že plebiscitom bolo rozhodnuté, že ostane v Maďarsku. Maďarský štát zrovna ako odmenu tomu mestu zriadil evanjelickú fakultu, potažne v tom meste už existovavšiu vysokú školu teologickú povýšil na fakultu. Toto bol nielen vnútorne-politicky veľmi obratný ťah, pre maďarskú verejnú mienku evanjelickú, ale bolo to i zahranične-politicky mimoriadne významné. Maďari mohli poukázať právom vo svete, že kým v našej republike pre Slovákov, ktorí í vždycky tak verne stáli za utvorenie tejto republiky, ich teologická vysoká škola v Bratislave za 15 rokov nemohla dosiahnuť stupňa fakulty, za ten čas maďarská vláda vernosť mesta Šoprona odmenila povýšením tamojšej evanj. teologickej školy na fakultu, čo iste i v záujme mesta samého má mimoriadne veľký význam. Poukazujem i na to, že táto fakulta veľmi obratne využila svojho postavenia v rámci univerzity k tomu, aby v zahraničnom evanjelickom svete vynikajúcim mužom udeľovala doktoráty a tým budila ich záujem nielen o evanjelickú cirkev v Maďarsku, ale i o politické idey maďarské, ktoré sa tak diametrálne protivia s našimi, tak že práve to robí často i hodne nepokoja. Udelila čestné doktoráty vynikajúcim mužom v zahraničí, ako vedúcemu mužovi protestantizmu celého sveta v poslednom desaťročí, švédskemu arcibiskupovi Soederblomovi, ďalej dr Moteheadovi, americkému vodcovi protestantizmu, ktorý sa na vždy zapísal do sŕdc protestantov v Europe, keď viedol pomocnú akciu pre nich v najťažších rokoch poválečných; udelila čestný doktorát dr. Ihmelsovi, bývalému saskému biskupovi, ktorý bol najvynikajúcejším reprezentantom luteranizmu v Nemecku, a dr. Rentorfovi, ktorý stojí na čele najväčšej medzinárodnej luteránskej podpornej organizácie: Gustáv-Adolfského spolku.

Naproti tomu naša vysoká škola nemala možnosti takéto veci konať, ani sa revanžovať teologickým fakultám zahraničným, ktoré našim slovenským mužom daly podobné poctenie. Vieme, aký politický význam malo na príklad už pred válkou v bývalom Uhorsku, keď najvynikajúcejšiemu slovenskému evanjelickému mužovi Janoškovi, pozdejšiemu biskupovi a členovi revolučného Národného shromaždenia nášho, viedenská evanjelická teologická fakulta udelila čestný doktorát, ktorý ovšem nosiť a upotrebovať maďarská vláda mu zakázala. Tento doktorát bol po vojne znovu udelený a potom ho Janoška mohol nosiť. Podobne i bývalý biskup Zoch, ktorého meno v tejto snemovne je iste veľmi známe, a biskup Fajnor dostali teologický doktorát honoris causa od teologickej fakulty v Kaunasu. Náš vynikajúci pracovník dr Ján Slávik, ktorého smrť pred nekoľkými dňami môžeme tu pripomenúť, dostal doktorát od Husovej fakulty. Ale my slovenskí evanjelíci nemali sme možnosti revanžovať sa tým fakultám, ktoré našich mužov poctily. Zaujímavé je aj, ako verejná mienka v zahraničí reaguje na tieto veci. Na príklad slovenskí študenti teologie v Amerike, kde býva, pánovia, snáď pätina slovenského národa, roku 1931 sa interesovali, či môžu byť graduovaní na našej teologickej škole v Bratislave. Už pred tým r. 1929 z Rigy, z pobaltického štátu, prišiel podobný dotaz, či je možno evanj. teologom v Bratislave dosiahnuť doktorát. Museli sme odpovedať tým fakultám o mnoho menších cirkevných telies, že u nás je to nemožné. Cítili sme akési zahanbenie a lútosť. Preto teraz s veľkou radosťou vítame, že tento snem má dnes na pretrase otázku našej fakulty, a úfame, že bez protirečenia bude tento návrh zákona prijatý.

Dovolím si poukázať na ten internacionálny význam veci, že len skrze fakultu budú môcť aj naši teologovia, profesori zúčastňovať sa rovnoprávne vo veľkých medzinárodných cirkevných organizáciách, ktorých význam uprieť nik nemôže, ktorých význam záleží práve v tom, že tieto duchovné, cirkevné medzinárodné organizácie znamenajú i prepotrebnú čiastku v synthése medzinárodných duchovných síl v záujme medzinárodnej spravedlivosti, medzinárodného pokoja a iných medzinárodných duchovných snáh, ktorá ako paralela internacionály v hmotných a hospodárskych veciach má mimoriadne veľký význam. My Slováci sme prv boli takrečeno vylúčení z toho, ale tradícia celej našej cirkevnej slovenskej práce viaže nás vo veľkej miere k našim zahraničným bratom a nik nemôže podceňovať mimoriadny politický význam, keď evanjelickí cirkevní mužovia, profesori z fakulty vychádzajúci a v mene fakulty pracujúci, budú môcť brániť nielen duchovné a náboženské záujmy cirkvi, ale i záujmy politické, práve v prospech našej Československej republiky.

Konečne poukážem ešte, vážená snemovňa, na jeden zaujímavý fakt. Už pred asi 2 rokmi došly zo stá a stá cirkevných sborov našej evanjelickej cirkvi na Slovensku peticie za fakultu s podpismi asi 20.000 cirkevníkov. Nechceme toto upotrebiť v tom smysle, že tieto petície by maly vyvinúť nejaký tlak na rozhodnutie tejto snemovne. Ale dovolím si poukázať na to, že verejná mienka 20.000 dospelých mužov a žien, prejavená touto petíciou, znamená preca veľmi pozitívnu vec v našom verejnom živote: znamená prejav a záujem najširších vrství slovenskej, ale i nemeckej a maďarskej evanjelickej verejnosti za veci duchovného rázu, za výchovu, vzdelávanie, tedy za také hodnoty, na ktoré, bohužiaľ, dnes často sa zabúda. Ja vidím v tom veľký prejav dôvery našej evanjelicko-cirkevnej verejnosti voči nášmu štátu. V maďarskom štáte by sme si snáď ani neboli želali tú fakultu, lebo by sme sa boli obávali, že štátny vliv ukráti našu slobodu duchovnú, alebo aj to minimum rečovej slobody, za ktoré práve v Bratislave na teologickej škole za maďarskej éry tak bolestne museli sme sa biť a bojovať. Tí, ktorí tam študovali, mohli by vám, ctená snemovňa, mnoho o tom povedať, ako tam, v tých učebniach a na chodbách teologickej školy bratislavskej, ako aj v Prešove, odohrával sa veľký národný boj za reč, za právo reči a národnosti, za myšlienku slovenskú a za myšlienku, vedúcu všetkých tých 100-120 mužov, ktorých mená sú do kameňa vyryté na budove tej školy; tie mená znamenajú jedinú nepretržitú líniu myšlienky, ktorá doviedla nás k jednote československej a k utvoreniu tohoto štátu. Jestli, pánovia, maďarskému štátu sme nedôverovali, dnes my, cirkevní mužovia, po dlhom uvažovaní s dôverou sa blížime k tejto snemovni, ktorá spravuje v najvyššom stupni i duchovný vývin nášho národa. Vidím v tých prejavoch z najširších vrstiev ľudu veľké duchovné plus, že náš slovenský evanjelický ľud sa zaujíma o veci duchovné, že chce činnú účasť brať pri upravovaní smerníc duchovného vývinu nášho, vidím v tom prejav vysoko cenný, ktorý hodno je v tejto snemovni zaznamenať, prejav takej dôvery, ktorú, úfam, snemovňa táto nezklame.

Na základe toho dovoľujem si opätovne doporučiť, aby slávna snemovňa bezo zmeny prijala tento návrh zákona a tak vyhovela dávnej požiadavke, učinila za dosť spravedlnosti a zároveň postavila výchovu budúcich vodcov evanjelického ľudu nášho na taký základ, kde duchovný záujom so štátny ruka v ruke budú budovať chrám našej duchovnej vzdelanosti v prospech duší, ale verím, že i v prospech občanov vôbec a v prospech štátu. (Potlesk.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Ke slovu není již nikdo přihlášen, rozprava je skončena.

Dávám slovo k doslovu zpravodaji obou výborů posl. Zemanovi.

Zpravodaj posl. Zeman: Slávna snemovňa! Srdečne ďakujem s tohoto místa pánom rečníkom dr Štefánkovi a kol Ruppeldtovi za ich prejavy a rozšírenie tých potrieb, na ktoré sa uzákonenie tohoto návrhu opiera.

Poneváč námietok proti tomuto návrhu žiadnych nebolo, navrhujem slávnej snemovni, aby tento návrh prijala. (Souhlas.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Hlasování o tomto odstavci pořadu odkládám na dobu pozdější.

Nebude-li námitek, přistoupíme nyní k projednávání odst. 2 pořadu. (Námitek nebylo.)

Námitek není.

Přistoupíme tedy k projednávání odst. 2, jímž je: