Podobný je pomer z minulého roku 1932. 156 mil. Kč pre priemyselné a obchodné vyučovanie, a len 51 mil. Kč pre zemedelské. Keď povážime, že zemedelská trieda v našej republike tvorí iste temer 2/3 obyvateľstva a povážime-li, že na jeho vzdelávanie dáva sa len 1/3 toho, čo sa dáva pre priemyselné a obchodnícké vyučovanie, myslím, že tento zjav je nie úplne zdravý.

Viem, z čoho to pošlo. Obyčajne sa vec tak chápala v minulosti, že zemedelstvu sa roľník priučí sám, učiť ho netreba, ale v dnešnej dobe, cítime sami, je treba intenzívneho obrábania zeme, a iste sa vyžaduje, aby i zemedelec bol na celej čiare vychovávaný a vzdelávaný odborným školstvom.

Mohol bych aj viac dát v tomto smere priniesť, poukázať na paradoxný zjav, že tieto percentá zemedelského školstva sa skôr horšia, miesto aby sa lepšily. Toto procento je r. 1932 horšie než bolo r. 1928.

Pri pokračovacích školách je procento roľníckych nižších škôl voči živnostenským učňovským školám ešte o mnoho nižšie. Proti 39 mil. Kč dané na pokračovacie školstvo živnostenské, bolo dané na nižšie ľudové školy hospodárske len 4˙5 mil. Kč. Ja myslím, že to sa bude musieť v budúcnosti rozhodne zmeniť.

Pri školstve bych chcel povedať niekoľko slov o meštianskych školách, proti tomu ustavičnému experimentovaniu s ním, keď 4triedné meštianky sme zmenili na trojtriedné a to vtedy, keď sa zaviedol zákon o povinnom školovaní do 14 rokov, čo bola na hlavu postavená vec. Dnes sa to už nahradzuje osobitnými kurzami. Boly z toho zbytočné byrokratické práce, nové výkazy, štatistiky, a škola meštianska sa zasa vracia k tomu stavu, v akom bola, keď bola štvortriedna.

V súvise s tým pokladám za potrebné, aby meštianky, ktoré sa tak krásne budujú na Slovensku, - čomu ako Slovák chcem dať výraz, - aby tieto meštianky usiľovaly sa nejakým spôsobom prispôsobiť hospodárskemu rázu kraja; tým spôsobom by sa snáď dal do istej miery odčiniť nedostatok nižších ľudových hospodárskych škôl.

O školách všeobecne. Ja ako Slovák zo Slovenska, kde my tam stojíme voči našim južným súsedom a voči národnej neuvedomelosti, v akej náš ľud bol vychovávaný za stá rokov, žiadam čím intenzivnejšiu národnú výchovu. Je ozaj smutné, keď zo strednej školy vychádzajúci žiaci neraz málo vedia o našich slovenských veciach, o našej minulosti. Zvláštné je to, že pri najlepšej vôli vyššich činiteľov národná výchova sa nedeje tak, ako by sme si to želali.

Stredné školy sú v značnom počte na Slovensku založené a tešíme sa im; neradil bych redukovať počet ani keď je všeobecná tendencia redukovať školstvo. Na Slovensku ich neslobodno redukovať, ale nejaké prísnejšie merítko pri posudzovaní absolventov tých škôl pokladám za potrebné.

O školách vyšsieho rázu len na krátko. Hudebná škola v Bratislave začína byť najväčšou ostudou Slovenska. Pánovia a pán predseda, môže sa nám stať, že jednoho pekného dňa stane sa tam taká katastrofa, pri ktorej zvolá celý národ a celý civilizovaný svet. Môže sa stať fyzická katastrofa, že úplne zchátralá a mizerná budova tej školy sa svalí a môže byť katastrofa pre deti i profesorov. Stav tejto školy je taky, že i keď je táto škola teraz len subvencionovaná štátom, ako uviedol som pred chvíľou, je vecou cti národnej na Slovensku, aby v budúcich rozpočtoch čím skôr pamätovalo sa na slušné vystrojenie tejto školy. Bude neskoro, pánovia, jestli sa tam nejaká katastrofa stane.

Pri vysokých školách pripomenul by som požiadavku, ktorá neznamená novú školu, ale len premenu a povýšenie už existujúcej, slávnu minulosť majúcej evangelickej theologickej vysokej školy v Bratislave na fakultu. O tom si pohovoríme v blízkej dobe. Ja tu len zdôrazňujem, že túto školu na theologickú fakultu povýšiť je vec nielen rovnoprávnosti a politickej múdrosti, ale aj nemalého zahraničného významu.

Dovolím si ešte na jednu vec sa rozšíriť, ktorá snáď s rozpočtom nesúvisí plne, ale na ktorú, práve ako Slovák a pri svojom prvnom vystúpení v tomto vysokom shromaždení, pokladám si za povinnosť upozorniť. Je to vec nelikvidovaného incidentu nitrianskeho. Chcel by som tu zasa hovoriť ako občan, bez ohľadu na úradnú mienku kohokoľvek. Toto právo si prosím a žiadam.

Pánovia, slávnosť v Nitre som nevidel vlastnými očima, a pripomínam Nitru preto, lebo v rozpočtovej debate už viac rečníkov ľudovej strany sa jej dotklo, p. dr Tiso a mnoho iných. Myslím, že pri slávnosti sa staly chyby z obojích strán. Podľa mojej skromnej mienky sa stala chyba v celom pochopení slávnosti. Pri tom usporiadaní sa srazily dva smery, ktoré sa pri usporadaní takých slávností vyskytujú. Jedon prísne štátne-politický, ceremonielný, ktorý hovoril, že pri slávnosti, ktorú štát usporiada, mimo členov vlády nesmie nikto hovoriť, a druhý patriarchálny, zvlášte nám Slovákom tradicionelný, bližší, citový, ktorý myslel, že krem členov vlády maly a mohly tam i niektoré, dva, najviac tri kultúrne ústavy slovenské tiež prísť k slovu. Nebudem sa hádať o to, čo je lepšie, ja sám by som bol za ten druhý smer, najmä na Slovensku, kde treba s istou psychologickou jemnosťou postupovať. Ale chybu, ktorá sa stala týmto spôsobom, využila ľudová strana, ktorá ku chybe pridala prečin, keď chybu v aranžmá využila, aby zo slávnosti celoštátnej urobila slávnosť svoju. Ja ako evanjelík bych mohol protestovať, že sa pri štátnej slávnosti zdôrazňoval so strany ľudovej výlučne ráz konfesionálny, totiž nakoľko slávnosť k pamiatke založenia kostola prirodzene musí mať i ráz konfesionálny. Psychologická chyba sa stala a prečin sa stal, že chybu túto využili istí činitelia spôsobom, o ktorom viac hovoriť netreba. Bola dlhá hádka o tej veci prvý deň, ako som vstúpil do tejto siene; pán dr Tiso a iní hovorili, že oni Nitru nepripravovali. Neviem, možno, že vláda má v rukách dôkazy, že demonštrácia bola pripravovaná. Ale treba poukázať pre úplnosť veci na to, že i keď demonštrácia nebola pripravovaná formálne, ale bola zjavne pripravovaná psychologicky a pri situácii, kde sa 50tisícová masa soženie do malého mesta, tieto psychologické momenty boly o mnoho významnejšie než momenty čiste formálne nebo juridické. Mohol by som citovať stati z orgánu ľudovej strany "Slováka", ktoré keď som čítal, s úžasom som sa pýtal sám seba, čo z toho bude v Nitre. Nebudem unavovať čítaním všetkých citátov, len niektoré vety uvediem, ktoré v deň slávnosti boly vytlačené: "Masy, ktoré dovedieme, majú poslúchať len našich aranžérov, ktorí sú označení páskou ťHlinkovecŤ." Čo to znamená? Že pri slávnosti, ktorú aranžovali poriadatelia z rôznych kruhov, sa vydalo heslo: poslúchať len tých, ktorí sú označeni jednou stranou. Ráčte si psychologický efekt uvážiť, ako so tieto masy dívaly na akékoľvek pokyny iných aranžérov! Pánovia, bolo jasne napísané v "Slováku" - môžem vám citovať čísla, ako sa štvalo na slávnosť 13. augusta - sám pán predseda strany napísal: Československí ministri prijdú a budú hovoriť česky v staroslávnej Nitre! Takto chceli vopred náladu robiť nielen proti českému slovu, ale vôbec proti vláde, ktorá prišla na slávnosť Slovenska. Keď bol program už stanovený, kto bude hovoriť, táto vec bola čierna na bielom napísaná vo "Slováku": "Budeme hovoriť v Nitre, nebudeme si pýtať od nikoho povolenie." Keď, pánovia, takto idú ľudia na slávnosť, že nechcú si pýtať od nikoho povolenie, tedy mimo programu, proti programu chcú hovoriť, je veľký farizeismus tvrdiť, že demonštrácia proti vláde a narušenie slávnosti nebolo pripravované. (Potlesk.)

V Nitre, aby som o tej veci skončil, stala sa osudná chyba, snáď z psychologického neporozumenia celej situácie; stala sa chyba na jednej strane, stal sa osudný faux pas, chybný krok, na druhej strane. Ja by som dôrazne chcel ľudovej strane pripomenúť, ktorej mužovia už i svojou cirkvou sú vychovávaní k disciplíne a k uznávaniu auktority, aby povážili, čo takýto precendent môže znamenať, keď vodca jednej strany verejne to povie a napíše, že on nebude poslúchať nejaký poriadok a nejaký program veľkej masovej slávnosti celoštátnej. Takto sa veci robiť nemôžu. A keď sa stalo zneužiitie a urážka auktority, ktorú vláda tejto republiky bezpodmínečne si musí požadovať, vtedy, pánovia, iste psychologia celej situácie žiada zásadnú satisfakciu. Zdôrazňujem to preto, lebo nič si tak neželám v danej situácii, než aby sa vec Nitry čím skôr likvidovala. Pritom však odradzujem upotrebiť bezúčelné retorzie, snáď trestať malých ľudí, robiť martyrov. Kto slyší, môže rozumeť. A preto tú satisfakciu vláda má právo požadovať, a dať ju je povinnosťou tých, ktorí iste že majú právo a povinnosť takú politiku viesť, aby sa mohli stať pozitívne pracujúcou stranou v štáte.

Konečne, pánovia, chcem pripomenúť jednu zahraničnú významnú vec a síce zase ako Slovák. Maďarská propaganda, o ktorej pán predrečník tak výstižne hovoril, zahniezdila sa silne v Britsku, v štáte, ktorý je jedným z najvýznamnejších faktorov medzinárodnej politiky. Sú to dve udalosti najnovšieho datumu. Bývalý maďarský ministerský predseda Bethlen po tieto dni prednášal v Anglii a niektorí poslanci britského parlamentu dali dotaz na ministerstvo zahraničia ohľadom Trianonu. Na tieto veci chcem na krátko, ako Slovák, reagovať.

Keď gróf Bethlen vo svojich prednáškach pred univerzitnými a politickými kruhami tvrdí niektoré veci, my sme povinní mu dať odpoveď, a ja som rád, že ako Slovák mám príležitosť s tohoto miesta dať mu odpoveď. Bethlen tvrdí, že Slováci neboli na Slovensku doma pred príchodom Maďarov. To je proste nepochopiteľná neznalosť historie. On hovorí, že len okolo Nitry boli Slováci. Možno, že na to bola slávnosť v Nitre dobrá, že toto pripomenula pánu Bethlenovi. Ale tvrdiť, že Maďari za 200 rokov boli bez Slovákov na uhorskej nížine, proti tomu svedčí sama maďarská reč, ktorá, ako vieme, všetky hlavné pochopy duchovnej, kresťanskej, bytovej, roťnickej ba i politickej prevzala zo slovenčiny. Keď pán Bethlen tvrdí až opovážlivými slovami, že namiesto kultúry maďarskej v týchto krajoch od Uhorska odtrhnutých vstúpila kultúra barbarská, podobne tomu, keď nastala barbarská invázia do rímskej riše pri jej rozklade, na toto so všetkou úctou k maďarskému národu musím len to povedať: divím sa, ako môže bývalý ministerský predseda maďarského národa, vysoko inteligentný človek, tvrdiť, že národ, ktorý zrodil kniežaťa Václava, Premyslovcov, Jána Husa, Komenského, Chelčického, ktorý dal Slovanstvu a svetu významných mužov umenia a vedy, ako boli Kollár, Šafárik, Hviezdoslav, Štefánik, je národ inferiorný, barbarský! Či môže a smie hovoriť o inferiorite Slovákov voči Maďarom? Ktorí Slováci - a pánovia rád by som bol, keby to počul pán Bethlen a jeho priatelia v Anglii - ktorí Slováci sami dali Maďarom celý rad najvýznamnejších mužov vedy, umenie, ba aj samej politiky! Také tvrdenie, ako on hovorí, je špinenie žriedla, z ktorého sám maďarský národ čerpal za storočí obnovujúcu a regenerujúcu silu. (Výborně!) Také slová grófa Bethlena sú len osočovaním národa, sú nespravedlivosť, predpojatosť, urážlivá, priamo otravujúca atmosféru medzinárodnú, sú to slová hodené do očí súsedom najbližším, na ktorých aj Maďari sú odkázaní aspoň len v hospodárskych veciach. Je to - ráčte dovoliť výraz, ktorý v spoločenskom živote ešte viacej zaváži - je to istý druh negentlemanskosti.

Keď pán Bethlen tvrdí, že Uhorsko až do 16. storočia bolo jednotným maďarským národným štátom - to sú jeho ipsissima verba - ja len pripomínam, že v XV. storočí zo štátnej kancelárie veľkého uhorského kráľa Mateja nevyšla a neni známa ani jedna listina maďarská, ale je známy celý rad listín v českej reči, ktorá reč bola vtedy diplomatickou rečou strednej Europy, rečou kultury a písomnosti na Slovensku. (Výborně!) Pán Bethlen tvrdil ďalej, že v poslednom polstoročí pred zakončením svetovej války Maďari vládli "právom a kultúrou". Ja sa spytujem: bolo to právo a kultura, keď pri zrušení Matice Slovenskej roku 1875 na interpeláciu Palita Desančiča, srbského poslanca, vtedajší min. predseda gróf Tisza povedal hrde, že "slovenského národa niet"? Bolo právo a kultúra, keď privolal: Slovákom, Srbom, Horvatom, Rumunom a Nemcom v bývalom Uhorsku: "Non licet esse vos!" Nesmiete byť!?

Nie mi je možno tu reflektovať na všetky vývody grófa Bethlena. Som istý, že jeho dôvody nemôžu podvrátiť dobre premyslenú politiku veľkého britského národa, ktorý vo svetovej vojne otvorene sa priznal, že podporuje právo nášho národa na samostatnosť, a pomáhal upraviť maďarský národ do prirodzených hraníc jeho života tak, ako to konečne sám veľký štátník maďarský Ludvík Kossuth, ináče slovenský renegát, sám bol predvídal po nezdare maďarskej revolucie r. 1848. Dnes v pamätný deň bratského jugoslavského národa tvrdím, že národy, ktoré sa oslobodily z povestného maďarského "Ostrova slobody" uhorskej budú jednomyseľne stáť s pevným pokojom a odhodlanosťou proti všetkým takým útokom. (Výborně! - Potlesk.)

Druhý nápad, pánovia, je snáď ešte, povedal bysom, politicky pikantnejší. Je to to, že pred krátkym časom 18 členov poslaneckej snemovne londýnskeho parlamentu podalo dotaz na britského zahraničného ministra Simona, či je náklonný nejakým spôsobom predniesť návrh na zmenu trianonského mieru. Keď hneď nedostali odpovede, po pauze parlamentárneho zasedania teraz v tieto dni žiadali odpoveď znova. Prišla odpoveď jedine možná. Britský minister zahraničia Simon odpovedel prostým: Nie, nepodám. (Výborně! - Potlesk.) Geneza tejto veci je takáto: Asi 170 poslancov britských bolo nedávno v Maďarsku, kde ich Maďari svojim spôsobom informovali. Už sám fakt, že týchto 170 poslancov, poťažne zo všetkých 615 členov poslaneckej snemovne londýnskej len 18 podpísalo dotaz, svedčí, že tá neslýchaná maďarská propaganda - predstavte si, 165 či 170 poslancov previesť odrazu cez kanál La Manche do Maďarska! - mala konečne dosť skrovný výsledok. Odpoveď pána ministra zahraničia Simona svedčí, že celková úprava štátov v dunajskej kotline, ako výsledok svetovej vojny, práce, boja, prejavenia vôle národov, ale aj uváženia diplomacie tak konzervatívnej ako je britská a uváženia vojenských, hospodárskych odborníkov tak mnohých štátov, že táto úprava v dunajskej kotline je kardinálnym a pevným bodom britskej politiky ohľadne strednej Europy.

Ináč gentlemanom britskej poslaneckej snemovne dovoľujem si povedať len toľko, že za svojej krátkej návštevy v Maďarsku nemohli si dostatočný a správny obraz o veci utvoriť. Ak vo spoločenskom a obchodnom jednaní práve Angličania udávajú tón a celý svet sa od nich učí zásade "fair play", totiž dať každému možnosť dôkladnej informácie a obrany, tak tento vysoko gentlemanský výraz vyžaduje predovšetkým fair play i v politike. Juridicky to znamená predovšetkým: "audiatur et altera pars", vypočuť i druhú stránku. Páni poslanci z Anglie dobre vedia, že cesta z Budapešti do Londýna vedie aj cez Bratislavu a Prahu. Kým pánovia z britskej snemovne neprijdú i k nám sa informovať s druhej strany, obávam sa, že ich argumenty nebudú mať veľkej ceny a že zásada "fair play" nebude dodržaná.

S tým väčším uznaním a vďakou pokladám si za česť i na tomto mieste spomenúť tých dvoch mužov v Britsku, ktorí i teraz sa proti Bethlenovej agitácii postavili. (Potlesk.) Sú to prof. dr Seton-Watson a Wickham Steed. (Výborně! - Potlesk.) O mimoriadne komplikovaných otázkach bývalej Rakúsko-Uhorskej monarchie a jej likvidovania len ten môže správnu mienku mať a trianonský mier porozumeť, kto s velkou trpezlivosťou a vedeckou objektívnosťou ich historiu študoval. Či páni z poslaneckej snemovne britskej mohli tú vec v Maďarsku na krátkej návšteve dostatočne preštudovať? Prof. Seton-Watson 30ročnou neúnavnou prácou a študiumom celého komplexu otázok rakúsko-uhorských pred vojnou, vo vojne, i po vojne, študovaním vo Viedni, v Budapešti a Prahe a aj na odľahlých miestach Slovenska stal sa najlepším odborníkom v tejto otázke, akého anglo-saský svet dnes má, a pán Wickham Steed svojou 30ročnou novinárskou činnosťou pre najväčší časopis anglický Times práve v centrách rakúsko-uhorskej ríše, vo Viedni, v Budapešti ako aj v Berlíne a Ríme stal sa najskôr povolaným, aby dal primeranú odpoveď. Odpoveď oboch bola voči pánu Bethlenovi odmietavá. (Hlasy: Sláva!) Pánovia, úsudku takých ľudí môžeme iste pripísať nekonečne väčší význam, než zdvorilostnej návšteve niektorých poslancov v Budapešti.

Na zakončenie svojej reči nech mi je dovolené ešte niekoľko minút drahocenného času, aby som mohol poukázať na jeden milý zjav a významnú slávnosť, ktorá sa odohrala na Slovensku minulú sobotu 25. novembra v tradičnom meste predprevratových a čiastočne i terajších kultúrnych a národných snáh slovenských, v Turč, Sv. Martine.

Keď sme po udalosti v Nitre boli dosť znepokojení - počul som vylíčenie, ako vysoko postavení mužovia nášho štátu s ťažkými obavami opúšťali Nitru - chcem poukázať ako pendant z jasnej stránky, že mali sme teraz v Martine vysoko významnú slávnosť 70ročného jubilea založenia Matice slovenskej a zároveň oslavu jej správca prof. dr Škultétyho, ktorý doplnil v ten deň 80 rokov života. Táto slávnosť je najlepším svedoctvom pre naších priateľov i nepriateľov doma i v cudzine, a želám si, aby si všímal tej slávnosti i pán Bethlen, aby mu bolo povedané, že z tých 55 rokov, ktoré minuly od založenia Matice slovenskej až do konca svetovej války a do konca maďarského panstva, Matica len 12 rokov mohla pracovať a 43 rokov bola zatvorená, zničená, pochovaná. (Slyšte!) Pamiatka tých udalostí ako je smutná tak je i radostná, že v našom štáte Matica mohla povstať a rozkvetá, čo je najlepším dôkazom pre pravdu a pre nepravdu pána Bethlena. Keď sa udalosti a jubilea Matice a jej správcu dr Škultétyto tak spojily, sú spoločne svedkom, symbolom a typickým obrazom nás Slovákov, ako sme žili v predprevratových dobách v starom Uhorsku, ktoré dnes gróf Bethlen apostrofuje ako "ostrov slobody", v ktorom vraj podľa "práva a kultúry" sa vládlo. Maticu si Slováci založili, maďarský system ju zničil, v našom československom štáte ožila a prekvitá. To je symbol snáh a práce Slovákov. Život jej správcu, dnes už v šedinách, bol život človeka vždy ubíjaného, utlačovaného, život plný protív, útisku, biedy i väzenia, v čom však nikdy neztratil ducha, nikdy neztratil vernosť k svojmu rodu a nádej v jeho budúcnosť. To je obraz života Slovákov v dobe utrpenia.

Tak sme žili na Slovensku, pánovia, naše ústavy tak boly zatvárané a ničené a život našich pracovníkov bol kalváriou. Treba spomenúť ešte, že na tej slávnosti v Martine sa dala zastúpiť i maďarská učená spoločnosť, ktorej založenie náš prezident svojim velkodušným darom umožnil a kde maďarskí naši spoluobčania môžu slobodne svoj ústav a svojho národného ducha pestovať. (Výborně!) Ovšem tieto veci pán Bethlen nepovedal v Anglii, ale my máme právo a povinnosť tu zdôrazniť, že na základe výchovy maďarských škôl na Slovensku, o ktorých pán predrečník podal jasné štatistické dôkazy, naši maďarskí spoluobčania môžu sa vo svojej reči a vo svojom duchu spolčovať, sdružovať a pracovať pre svoju kultúru, a to v mnohom ohľade, čo sa týče všeobecného liberalizmu a svetonázoru, opovážim sa tvrdiť, slobodnejšie, nežli v samom dnešnom Maďarsku. I pre toto svedoctvo Matice, pánovia, aby som sa vrátil nazpäť ku kultúrnym veciam v tejto časti debaty, ktorá je o kultúrnom rezorte ministerstva školstva - dovolím si toto poznamenať, nech si naša štátna správa vysoko váží tých tradíc, ktoré sa okolo Matice slovenskej za tých 70 rokov vyvinuly, lebo Matica i vtedy žila, keď bola zničená, a reprezentovala nám symbol národnej krivdy i národných nádejí, a nech sa pamätá v kultúrnom rozpočte i tejto inštitúcie viac, než ako sa to teraz deje.

Pánovia, chcem končiť tým, že keď sa vedú útoky v cudzine proti nám, a naša situácia domáca na Slovensku sa komplikovuje Nitrou, chybami psychologickými, neporozumením, ale aj veľkým schválnym, vedomým zneužitím tej slávnosti pre strannícke ciele, tak však máme i jasné momenty v našom živote. Preto ja nemôžem inak, než veriť, že i v tejto chúlostivej situácii, ktorá povstala momentánne v našom medzistraníckom a politickom vnútornom živote skrze zneužitie v Nitre, i v tejto chúlostivej situácii predsa príjde vyjasnenie a stvorí sa atmosféra absolutne potrebná na vyriešenie mnohých ťažkých otázok na Slovensku, pred ktorými ja oči nezatváram, že stvorí sa situácia a atmosféra na Slovensku lepšia v prospech našej spoločnej kultúrnej práce, v prospech Slovenska, v prospech celej našej republiky, aby konečne prestaly i nesmyselné a bezvýsledné nápady na našu slobodu, na našu československú štátnu samostatnosť a a na naše drahé Slovensko.

Verím a dúfam, že génius národa, ktorý sa prejavil krásne na slávnosti Matice slovenskej pred týždňom a tvorí krásny pendant proti Nitre, najde cesty porozumenia pre krásnu budúcnosť. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. dr Holota.

Posl. dr Holota (maďarsky): Ctená posl. snemovňa! Keď vláda zjednala rovnováhu v rozpočte na r. 1934, počítala s tým, že pred neinformovanou verejnosťou vzbudí domnienku, že teraz už nebude zle, lebo do rozvahy štátnej domácnosti a do stavu verejného hospodárstva je uvedený poriadok. Avšak zrak odborníka môže ihneď zistiť, že rovnováha štátneho rozpočtu je len na papieri, lebo veď skutočnosť je docela iná. Vláda už pri sostavovaní rozpočtu bola si vedomá toho, že položky prijmové, preliminované v rozpočte, vplynú v r. 1934 následkom stáleho zhoršovania nášho hospodárskeho života z veľkej časti obnosmy o veľa nižšími, než ako to preliminuje rozpočet.

Štátny rozpočet na r. 1934 tedy nie je reálny, lež ireálny a je jasné, že bude on rozpočtom práve tak deficitovým, akými boly rozpočty predchádzajúcich troch rokov. Vláda nie je vstave predvídaný deficit ináč a iným kryť, než vypísaním novej pôžičky. Avšak skutkom a pravdou je, že je naprosto nemožné získať za dnešných pomerov k tomuto účelu či už cudzozemskej a či tuzemskej pôžičky. Rovnako tak nemožným je zvyšovanie daňových bremien bez ohroženia existencie poplatníkov, kým reštrikcia osobných nákladov ohrožuje zase existenciu verejných zamestnancov. Následkom katastrofálne o úpadku medzinárodných obchodných stykov ubýva deň odo dňa tiež colný dôchodok.

Za takýchto okolností nezbýva, než aby vláda volila nové cesty a iné spôsoby k odstraneniu deficitu rozpočtového. Akokoľvek ohradzuje sa vláda proti myšlienke inflačnej, trvalé zhoršovanie pomerov vrhne ju predsa len v náručie inflácie, lebo zjednanie rovnováhy v deficitovom rozpočte nemožno si predstaviť bez inflácie.

Vládny režim jakožto zodpovedný držiteľ moci musí pokladať za svoju povinnosť, aby správnou politikou napravil zbiedačené pomery vo verejnosti, zavládnuvšie v republike. Platí to zvlášte o Slovensku a Podkarpatskej Rusi, kde verejné pomery sú tak zchátralé, že bez súrnej pomoci môžu doznať katastrofálneho vývoja.

Váhu týchto zchátralých pomerov samozrejmo dvojnásobne pociťujú členovia maďarskej menšiny, odsúdení k osudu druhoradých štátnych občanov, ktorým s jednej strany hrozí príšera chudoby, s druhej strany však zánik národnej súcnosti následkom odnárodňovacej politiky vlády.

Tlak verejných bremien je už nesnesiteľný, obrana poplatníka v labyrinte platného daňového systému je takmer naprosto beznádejná. Vzostup verejných bremien podkopáva rentabilitu výroby, priemyslu a obchodu. Následkom krízy výroby zemedelskej je ohrožené už i živobytie zemedelcov a gazda pomalu už tone v mori zadlženia. Ceny obilnín a zvierat klesly pod minimum a ich odbyt stáva sa so dňa na deň nesnadnejším. Disparita však medzi cenami poľnohospodárskych produktov a cenami produktov priemyselných je nezmenená.

Vrstva maloživnostníkov naprosto zproletarizuje, a trieda obchodníkov následkom úbytku spotreby octne sa na okraji úpadku. Tomu nasvedčujú tiež hromadné konkurzy a vyrovnania. Státisíce delníkov uvržených v biedu a vegetujúcich bez chleba následkom odbúrania veľkopriemyslu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi živoria z milodarov a z niekoľko korunovej mesačnej podpory.

Pozreme-li na verejné pomery na celom Slovensku, spatríme i to, že tiež domácnosti mest a obcí sú pred úpadkom. Značná ich časť nemôže už ani úroky z dlžôb platiť, ba čo viac zamestnanci samosprávnych sborov buďto vôbec nedostávajú svoje platy, alebo len po splátkach. Príkladom toho je mesto Komárno, kde zamestnanci už po dobu troch mesiacov nedostaly platy. Ulice mest sú zahalené vo tme, lebo mestá nie sú vstave snášať ani náklady verejného osvetľovania.

Nové zákony naprosto zpútaly voľnosť slova, voľnosť shromažďovaciu a tlačovú, a slobodu samosprávy obcí.

Ctená posl. snemovňa! Som donútený mluviť takmer vo slohu telegrafickom, lebo klotür pozbavuje nás, poslancov maďarskej národnej menšiny vyložiť naše názory pri tunajšom pojednávaní štátneho rozpočtu a pozbavuje nás možnosti, aby sme sa mohli brániť proti útokom, ktoré postihujú tuná maďarskú národnú menšinu.

Mám k dišpozícii rečnícku lehotu iba 6 minút, a že som sa ujal slova, chcel som tým demonštrovať len to, k akým prejavom donucuje nás klotür. Za takejto klotüry nelzä sa zabývať s tými dôležitými finančnými, hospodárskymi a kultúrnymi otázkami, ktoré nás, členov maďarskej menšiny zaujímajú a ktoré idú tiež na újmu vačku nášho národa.

Práve preto, že rozpočet je otázkou dôvery, a práve preto, že odhlasovanie rozpočtu znamená zároveň vyslovenie dôvery vláde, a preto že vláda je zodpovedná za neblahé pomery, ktoré dnes zavládly v maďarských krajoch na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, nechovám k vláde dôveru, a poneváč nemôžem jej dôveru odhlasovať, rozpočet neprijímam. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dále má slovo p. posl. Bezděk.

Posl. Bezděk: Slavná sněmovno! Rozpočet, který nám byl předložen, byl jako plán vypracován pro příští rok po namáhavé jistě práci jak parlamentní úsporné a kontrolní komise, tak i za spoluúčasti a spolupůsobení činitelů vládních, jakož i parlamentních zástupců v rozpočtovém výboru.

Jak víte z debat rozpočtového výboru, pokud jsme to četli v novinách, tedy změn v rozpočtu nebylo. Bylo voláno častěji v době hospodářsky svízelné, aby bylo všude šetřeno, tedy také ve státní správě, což se právě letošního roku provedlo, a veškeré ty snahy po šetření máme dnes vtěleny v tom sešitku, v té zprávě rozpočtové, o níž právě jednáme.

Také naše strana, když se ukazovala hospodářská krise hodně hrozivou, usnesla se, že je nutno pracovati k ozdravění našeho státního hospodářství v dnešních těžkých poměrech tak, aby rozumnou šetrností rozpočet státní byl podstatně snížen a tak bez těžkých obětí občanstva byl zachován zdravý základ našeho státního hospodářství. Tím bylo míněno, že musí býti ve státním rozpočtu prováděny škrty, které budou dobře uváženy. A poněvadž zástupcové parlamentní úsporné a kontrolní komise jistě tohoto příkazu dbali, tak také i my dnes nemůžeme nic na rozpočtu měniti, nýbrž nanejvýše vyslovit některé připomínky a přání. Konečně ani my jednotliví poslanci neměli bychom té možnosti, abychom se pod ty cifry rozpočtové tak důkladně mohli podívati, jako se tam podívala úsporná komise a jak měli možnost podívati se do těchto cifer jednotliví členové rozpočtového výboru.

Leč snahy po spoření jdou ještě dále. V naší veřejnosti slýcháme velmi často, že také sociální zákonodárství ve svých důsledcích příliš zatěžuje občanstvo, a že i tam bude nutno zasáhnout. Prohlašuji jménem našeho klubu, že po té stránce bychom si nepřáli, aby těžce vybudované sociální zákonodárství u nás nějakým způsobem bylo omezováno a sestřihováno, nýbrž aby bylo udrženo to, co pracně bylo zbudováno. Je pravda, že sociální zákony a všecky reformy mají cenu potud, pokud jsou podepřeny zdravou a spravedlivou hospodářskou a finanční politikou státu. My máme však za to, že sociální zákonodárství ve prospěch dělnictva a zaměstnanectva až dosud nějakým zvláštním těžkým způsobem stát nezatěžovalo. Oběti, které ve prospěch těchto stavů byly přinášeny, přinášeli tito pracující také sami, po případě především se svými zaměstnavateli. Kdežto na druhé straně máme stavy, které také velmi mnoho od státu přímo spotřebovaly a právě v této nynější době těžké hospodářské situace nebylo nikomu tolik vyčítáno, jako právě té třídě pracující, zaměstnanecké. Je pravda, že podpory v nezaměstnanosti u nás zatěžují hodně státní pokladnu a vezmeme-li to od počátku obnovení naší samostatnosti do nynější doby, jistě to bude dělat s letošním rokem přes 3 miliardy, snad 3 1/2 miliardy.