Dovolte mi však při té příležitosti, když už mluvím o nebezpečí Československé republiky a volám do řad slovenských i do řad našich a když jsem se zmínil o geografickém položení Československé republiky, abych vyzdvihl ještě jednu důležitou věc.

Jaký je náš poměr k Polsku a opačně? My děláme Malou dohodu, ač jsme od sebe odříznuti, a našeho nejbližšího souseda si nejméně všímáme. (Výkřiky komunistických poslanců.) Měl jsem příležitost všimnouti si, co Polsko vybudovalo - mám na mysli gdanský přístav. Je to sice koridor, který je neméně ohrožen než Československo. Slouží-li dnes polské přímoří Polsku, říkám s tohoto místa docela otevřeně, že musí sloužit i Československu. (Výborně!) To, co Poláci udělali ve Gdyni vybudováním přístavu - který se rovná světovým přístavům - v 7 letech, zatím co jiné přístavy budovaly celé generace, je výkon, který je hoden obdivu, a domnívám se, že po důkladném dohodnutí se s Polskem bez ohledu na nějaké prestižní stanovisko, po vypěstování přátelských hospodářských i politických styků s Polskem stane se gdyňský přístav přístavem slovanským, který bude a musí sloužiti také v případě potřeby Československé republice. (Výkřiky komunistických poslanců.) Bylo by velmi nebezpečné, kdybychom na tento vážný moment v dnešních rozháraných poměrech nemyslili nebo zapomínali. Věc je hotová, my ji potřebujeme jenom podpořit. Dnes nepotřebujeme ani Štětína, ani Brém, ani Hamburku, dnes máme nový slovanský přístav, do kterého vjedeme přes polské území za 8 hodin, přes území, které je svazkem budoucích potřeb a zájmů Polska a Československa (Výkřiky.), které je posvěceno stejnými zájmy a stejnou slovanskou krví československou a polskou. (Tak jest!) Na to nebudiž zapomínáno, poněvadž doba je příliš vážná a možnost dosíci takové dohody zde je.

Tedy máme zde dva problémy, problém slovenský, pokud existuje, a otázku polskou. (Tak jest!) K problému slovenskému jsme své stanovisko řekli. Ale z jedné, ani z druhé strany nesmějí se hnáti věci na ostří nože, poněvadž je doba příliš vážná. Hlavou se zeď neprorazí. Musíme si býti vědomi, že máme zde společné zájmy, společné potřeby a příkaz obrany našeho státu.

K Polsku může býti náš poměr jenom přátelský, jejich k nám a náš k nim, poněvadž jsme oba slovanští národové stejně ohroženi jedním a tímže nepřítelem. Takový poměr umožniti a propracovat bude největším zabezpečením československých zájmů a potřeb. Nestavme jenom na takovémto zákoně. Já bych chtěl věřit, že se ľudové straně ani za tohoto zákona nic nestane. Chtěl bych věřit, že se nestane nám nic, že z důvodů třídních se nestane ani druhým nic, ale vyslovuji-li přece jen obavu, tedy je to proto, že máme skoro již tradiční zkušenost. Představte si, jak to vypadá, když list ministerského předsedy je konfiskován, když je konfiskován tisk a list ministra spravedlnosti. A domnívali jsme se, že zákony se dělaly proti těm druhým. Není tohle zneužití? Když se ta mašinerie byrokratická rozběhne, pak se nezastavuje před tím, že jsem já živnostník, ten druhý lidovec, ten třetí luďák. Ne, ta byrokratická mašinerie jde a bere všecko, co jí přijde do cesty. To je byrokracie. Tedy, abychom to... (Výkřiky poslanců strany komunistické.) S vámi nebudu polemisovat.

Ale když tyto zkušenosti máme: volební řád do obcí zneužit, tiskový zákon zneužit, jiné zákony zneužity, na př. zákon o státním vězení zneužit, tedy když toto vidíme, tak přece jenom si řekneme, že to věčné "může" musí z našich zákonů ven. To věčné "může" a ty věčné pochybnosti a věčné dohady a to věčné libovolné vykládání si zákonů pro jejich špatnou stylisaci, to musí přestati v československém zákonodárství, nebo se nám z něho stane Babylon. (Tak jest!) Vždyť za chvíli nikdo nebude vědět, co je a co není zákonem, poněvadž je to samý výklad libovolný, libovolné rozhodování, dohadování, to se může vyložiti tak a to onak.

Po všem tom, co jsem zde řekl, domnívám se, že by přece jenom, pánové... (Hlasy: Je to zbytečné!) Já vím. Ať nevidí v tom, co bylo vykládáno, nějaký osten nepochopení nebo nepřátelství, nýbrž takové přátelské připomenutí, abychom si zákony dělali bezpečné, jasné, aby tomu libovolnému odhadu a dohadu, co to může býti nebo co to je, byla učiněna přítrž; myslím, že by bylo přece jenom ještě na čase, abyste z toho zákona bezpečnost republiky vyjmuli, poněvadž je nejvážnějším nebezpečím celého zákona.

My budeme hlasovati pro návrh, poněvadž vidíme mezinárodní nebezpečí větší nežli se mnohý domnívá. (Výkřiky komunistických poslanců.) Budeme však hlasovati pro ten návrh v přesvědčení, že zákona nebude zneužito a že nebude poskvrněna demokratická forma státu. Naše hlasování pro tento návrh není vyslovením důvěry této vládě, ke které máme poměr zamítavý. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Prosím, aby to, co jsem si dovolil říci jménem strany, bylo uváženo, zdali je ještě možné, aby bylo tomu, co tvoří nebezpečí zákona, zabráněno, jinak ovšem musím se spokojiti jenom s vědomím, že jsem upozorňoval, ale že nebylo varovného hlasu dbáno. Až bude zle, nuže, pak ať si řeknou ti, kteří jsou tvůrci tohoto zákona, že na to zlo byli upozorněni, že byli varováni, ale že nevěnovali tomu pozornost, a proto ponesou odpovědnost. (Potlesk poslanců živn.-obch. strany středostavovské.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Szentivanyi. Uděluji mu slovo.

Posl. Szentiványi (maďarsky): Vysokovážené dámy a pánovia, vysokovážená posl. snemovňa! Doba, v ktorej žijeme, je dobou biedy a utrpenia a naj hlavnejšiu príčinu toho musíme hľadať vo svetovej válke. Bieda a utrpenie, ktoré postihl značnú kvotu obyvatelstva zeme, to šialenstvo, ktoré sa rozvírilo okolo zlatého teľata, sú stejne príčinami dnešného útvaru doby. Triedné konflikty, ktoré sa vypínajú už až k válkam občianskym, v dôsledku vzrastu hospodárskych rozdielov vytvorily takmer nepreklenuteľné prepasti v ľudskej spoločnosti. Paláce duchovné sú odbúrané a pod ruinami sú krvavé mrtvoly: božská viera, národné cítenie a obetavé, hrdinské životy.

Milion rúk v päsť zaťatých letelo do výšky, aby dopadlo na zbrane ku vraždeniu ľudí pripravené, aby zničilo domnelých alebo pravých pôvodcov války, aby zničilo všetky tie politické, hospodárské a spoločenské inštitúcie a riady, ktoré mohly mať účasť na vyvolaní války, tajnú diplomaciu, system ozbrojenej politickej rovnováhy, bachanálie kapitalizmu a imperializmu, ktorý zo všetkého toho plynie. Ludia na smrť utrápení s divou netrpezlivosťou chopili sa pokálu mieru a opili sa z neho. To bola tá pravá nálada ľudí, tá túha po pravom miere, tá vôľa po vykantrení a pohrbení války. Opojenosť z víťazstva javila sa pri požadovaní mieru len tak, ako vo šľachetnom smysle vzatá hrdosť oproti nadutosti.

Dejiny rokov 1918 a 1919 dokazujú to, čo tvrdím. Nad milionami ľudí, ovládaných naivitou a citom, stálo niekoľko štátnikov, ktorí boli vedúcimi činiteľmi mocí zvaných zvíťazivšich. Boli postavení pred veľký problém. Krvavé hlasy národov po požadovaní mieru rozburácaly celým civilizovaným svetom vtedy, keď oni premýšľali o tom, ako by bolo možno uvaliť na národy nepriateľských štátov výpalné a uvrhnúť ich v osud nevoľníknov.

Pokladám za nutné túto historickú pravdu čo najčastejšie zdôrazňovať, aby sa z nej poučili činitelia verejného života, aby sa z nej poučili vodcovia politickí, aby v nich vzrastal cit zodpovednosti a znemožnil hazardérstvo s ľudskou kožou. Riešenie tohoto problému nebolo snadné. Bolo ono znesnadnené i tým, že prezident Spojených státov Severoamerických hodil do citového sveta davov nové heslá. Právo sebaurčovacie, toto atavistické právo národov bolo kodifikované. Toto právo bolo vzbudené k životu a tohoto práva použilo sa ako pláštika k tomu, aby víťazom mohly byť darované práva privilegované: Užívanie tajných diplomatických prostriedkov, právo na neobmedzené zbrojenie, voľnosť ukrutnosti veriteľov a z toho všetkého plynúca maršrúta oprávňujúca k imperializmu.

Porazeným nezbudlo nič z práv a síl materiálnych, avšak t ento materiálny útlak, tá chudoba a to vyplenenie dalo vzrastu duchu národa a národnému cíteniu. Duša bola schopná vzbúriť sa proti útlaku. Táto duša požaduje rovnoprávnosť na celej čiare a nie je ochotná strpieť dnešné roztriedenie. Táto duša nebola nikým umele vychovaná, je ona prirodzeným výhonkom národnej myšlienky a idey. Jak polutovania hodným a hriešnym počínaním je útočiť na túto dušu a jak hroznou, nedokonalou a neľudskou normou je tá, ktorá klesá v dôsledku precítenia duše národa.

Je treba, aby sme o tom pohovorili. Je to nutné, lebo s otvorenýma očima musíme sa podívať i na cestu, chceme-li ju nastúpiť. T ento parlament je zrcadlom tých tisíc prepastí, ktoré boly vyryté do ľudského kolektíva válkou, životným zápasom a lživým mierom víťazov. Tento štát je modelom mašinerie, ktorú konštruovala Paríž s hľadiska národného a iného. Československo je s hľadiska národného štátom mnohojazyčným. Sú v ňom Česi, Slováci, Maďari, Nemci, Rusíni a Židi. Spoločenské protivy sú proti sebe vyostrené, lebo dimenzie priemyslu ďaleko presahujú za dnešného hospodárskeho riadu správné pomery a vo výrobných pomeroch jednotlivých krajov sú nemožné rozdiele.

S hľadiska ducha ľudu stávajú tu vedľa seba pravekí nepriatelia. Spolčujúca sila minulosti v dejinách tunajších národov je len mlživá a opiera sa len na linie behom časov zahladené, pri čom hučí a blýska minulosť nepriateľstva. Spoločenský vývoj národov pred a za Moravou však ubieral sa vo smere dvoch naprosto protivných pólov tam, kde je dnes.

Prečo nutno, vážená snemovňa, o všetkom tom hovoriť? Preto, lebo chceme učiniť predmetom kritiky to, ako možno tento štát správne a dobre spravovať, lebo vezmem-li ja určité územie do svojej držby, musím brať ohľad na jeho národnostné, hospodárské a zemepisné pomery a správu tomu prispôsobiť. Avšak mali sme a máme počítať, mluvíme-li o tom, ako nutno Československu vládnuť, tiež s inými okolnosťmi vývoja štátu. Vývoj tohoto štátu totíž je spojený s dvoma ideami: Národná jednotnosť československá a hegemonia národa českého. Obidve sú myšlienkami imperialistickými, obidve zaraďujú štátnych občanov do dvoch tried. Jednou z ních je skupina panujúcich, títo sú príslušníci národa československého statuovaného vývojom, ostatní sú skupinou podriadených, a do tejto patria národy menšinové.

Prezident republiky, tento veľký vykladateľ humanizmu a demokracie, vycítil konflikt medzi svojimi myšlienkami napísanými pred válkou a za války a voči ideám československého imperializmu jakožto ich protiváhu premietol na svetové plátno heslo demokracie. Na určitú dobu sa i podarilo zatemniť idey imperialistické, avšak to nijak neprekážalo zákonodarstvu a vládnemu systému plynúcemu z ideí imperialistických.

Dnes v dobe hodín osudových, keď cítime, ako sa približujú ťažké kroky dejín, keď otriasa sa zem od hromového hlasu požadujúceho národný život, národnú rovnoprávnosť a národnú česť, teraz máme mluviť s vážnou prostotou o tom, čo je ú kolom vedúcich činiteľov štátu československého, čo je pravým záujmom štátu a čím je vláda povinná voči svojmu vlastnému štátu. Treba o tom hovoriť teraz, kedy úradné a poloúradné kruhy rozdeľujú politické strany a jednotlivcov vo skupiny štátotvorné a protištátné a z tohoto roztriedenia zamýšľajú odvodiť konzekvencie týmto zákonom, ktorý je nám predložený.

O národnej, hospodárskej a spoločenskej štruktúre republiky už som hovoril. Preukázal som, že steny, ktoré rozdeľujú ľudskú spoločnosť podľa národnosti, náboženstva, tried, hospodárskych pomerov a zamestnania, sú tu všetky dnuka naších hraníc. Záujem štátu si tedy vyžaduje, aby politika tejto vlády dnuka i navonok bola politikou mieru. Požaduje si, aby vládny režim naprosto a definitívne vylúčil myšlienku imperialistickú. Záujem štátu prikazuj e, že tento štát má mať len rovnakých a plnoprávnych občanov.

Veľavážený pán kol. poslanec, ktorý predomnou prehovoril, mal pravdu, keď povedal, že Československo má takú geografickú a strategickú situáciu, že sa nemôže obrániť. Prehlásil a má pravdu, ako snadno možno dostať sa so severu a juhu od jednej hranice ku druhej. Kol. posl. Ostrý upozornil, že za takýchto okolností nesmieme sa hádať medzi sebou, ale musíme urobiť dnuka smier. Kol. posl. Ostrý však povedal len toľko, aby sa smierili Česi a Slováci, ale nehovoril o tom, ako chce vyriešiť otázku maďarskú. Nehovoril o tom, že na území tejto republiky sú i Maďari, s ktorými treba počítať a ktorých práve s hľadiska záujmu štátneho treba učiniť plnoprávnymi občany štátu.

Čo by mohlo tedy zabezpečiť jednotnosť a nerozdeliteľnosť tohoto mnohojazyčného štátu, ktorý ostatne vykazuje pestrosť orientálneho jarmoku? Je to úplná sloboda a rovnoprávnosť národov, všeobecná kultúra vysokého stupňa a všeobecný sociálny blahobyt. (Posl. Vallo [maďarsky]: Všetko to môže poskytnúť len diktatúra proletárska!) I diktatúra proletárska bude vynášať len také zákony, aký je tuná pred nami. Bude však ona mravnejšia potiaľ, že otvorene bude vyznávať, že je diktatúrou.

Vezmime otázky rad radom. V otázke národnej slobody a rovnoprávnosti je zahrnutá i vec tunajšieho Maďarstva. Pýtam sa, či vláda prejavila snáď alebo prejavuje snahu o riešenie maďarskej otázky? Vopred slyším odpoveď: Maďarstvo prevádza politiku protištátnu a iredentistickú, preto nezasluhuje si loyality vlády; právo totiž náleží len národu, ktorý štát rešpektuje a svoju politickú činnosť stavia bez podmienky na jeho pôdu. Veľakráť sme to počuli z úst odpovedných českých štátnikov, veľakráť sme to čítali v europskej tlači ministra zahraničia Beneša a slyšali sme to tiež od prezidenta republiky.

Nuže dobrá. Prehovorme si o otázke, prehovorme si o politike Maďarstva. Je verejne známe a je pravdou, že ľud maďarský je politicky vyškolený. Láska k slobode u ľudu maďarského (Posl. Ruppeldt [maďarsky]: Pre seba samého!) je na veľa stránkach historie dokázaná. My, čo sme sa podujali v tomto štáte práce politickej, počítali sme s týmito dvoma vlastnosťmi slúčenými s našou rasou a národom. Počítali sme s nimi a dali sme verejne výraz tomu, že v našom pričlenení k štátu československému vidíme konfiškáciu nášho práva sebaurčovacieho. A stejne dovolávali sme sa však našej politickej zralosti, rešpektu, ktorý má náš národ voči zákonu, a pri najbližšej príležitosti hlásili sme sa ku konštruktívnej práci, aby sme si zachovali pôdu, do ktorej náš život zapustil hlboké korene, aby sme ju podržali a budovali pre tých, čo príjdu po nás. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Vážna, priama a poctivá snaha nás viedla, avšak je prirodzené, že sme si určili cenu za našu konštruktívnu prácu, cenu, ktorú od nás požadovala vernosť k našemu národu a cit zodpovednosti voči našemu ľudu. Naše požiadavky môžu byť zhutnené v jednu vetu: Rovnoprávnosť, zastavenie každého odnárodňovania a reparácia nespravedlností.

Čo sa naproti tomu stalo? Vláda trvala na svojom programe, z jehož výsledkov po prevedení uvádzam len tieto: Viac ako 70.000 hektarov pôdy bolo odňaté z rúk maďarských statkárov v kraji čiste maďarskom a rozdelené obídením čeľade a zemedelských robotníkov, ktorí zostali bez práce, československým kolonistom a československým zbytkovým statkárom. Veľkopriemysel bol ukrutne a plánovite odbúraný alebo hodený v plen českému veľkokapitálu. Určitá časť odmontovaných továrieň bola postavená za Moravou, aby sa tam zmiernila nezamestnanosť. (Výkřiky komunistických poslanců.) Prosím, ráčte príjsť blíž, milý kol. poslanec, neslyším Vás dobre a preto nemôžem vám odpovedať. Alebo mluvte snáď hlasitejšie. Maďarskí úradníci a maďarskí zamestnanci boli prepustení a úrady boly obsadené Čechami, železničné dielne českými robotníkmi a na miesto traťových robotníkov boli dovezení robotníci z poza Moravy. Pre týchto sriaďujú sa rad radom československé školy v 100 procentných maďarských obciach a do týchto nových škôl vnucujú sa maďarské deti, ichž rodičia sú v nejakej závislosti od vlády, a do týchto škôl lákajú sa deti maďarských rodičov rozdávaním kníh, šatstva a iných vecí zdarma. O niektorých mestách, obciach alebo krajoch sa vypovie, že tieto musia byť čechoslovakyzované, a toto sa potom prevedie bez výberu prostriedkov. I Košice patria medzi tieto mestá. Valnej časti prepustených úradníkov pod rôznymi zámienkami - znám to, lebo zabýval som sa tým spolu s kol. posl. Holotom - odopierajú vyplácať penzie.

Uviedol som len nepatrnú časť vládnych opatrení a skutkov, ktoré nasvedčujú plánovitému odnárodňovaniu. Našim úkolom je pričiniť sa o to, aby sme tento smer a duch vládnej správy pozmenili a takto zachovali aspoň priemer duchovných a hmotných statkov Maďarstva v ceste možností zákonom poskytovaných. (Předsednictví převzal místopředseda Taub.)

Je prvotriednym záujmom štátu, aby Maďarstvu dostalo sa rovnoprávnosti. Pokiaľ vláda tak neučiní, vtedy dejiny ukrutne a iste odsúdia tento vládny režim, ktorý tomu nepraje. Pri vedomí svojej zodpovednosti s kľudným svedomím tvrdím, že lhárstvo hovorí o negativizme maďarskej menšiny; je nepravdou, že my bojovali sme len za ničenie za každú cenu. Bol som to sám, ktorý voči všetkým obžalobám, všetkým útokom a podozrievaniam vydal som heslo: "Zarazme nohu na tejto pôde." A ja som to bol, ktorý na výzvu vtedajších vodcov väčšiny zahájil vyjednávania a žiadal som, aby maďarská otázka bola upravená vo smysle demokracie a podľa požiadavkov medzinárodných smlúv. Tieto moje návrhy pohybovaly sa presne v rámci práv predpisaných ústavou a medzinárodnými záväzky, ovšem je pravdou, že plnosť týchto práv požadoval som bezo zbytku. Moje požiadavky neboly vyslyšané a preto som musel vyjednávania prerušiť.

Vážnosť našej akcie mohla byť niekoľkonásobne dokazovaná, o pevnosti mojho rozhodnutia nemohlo byť pochybností. Po tejto stránke môžem sa kľudne postaviť pred súdnu stolicu dejín, keďže vyjednávania musel som prerušiť preto, lebo politickí vodcovia vládnej moci jedine a výlučne neboli ochotní vzdať sa vládnutia v duchu českého národného imperializmu, k čomu ja ani jediným úkonom neprispejem a pokladal by som za nečestné a za zradu, kebych to kryl svojím menom.

Vládna politika teraz kladie ako podmienku práce vo verejnom živote nepochybnosť o tom, či niektorý činiteľ verejnosti stavia sa voči štátu na stanovisko pozitívne a či nie. O tejto otázke musíme zasa vážne uvažovať a zaujať otvorené a akúkoľvek pochybnosť vylučujúce stanovisko, a vyslovujeme, že maďarská menšina, pozbavená svojho práva sebaurčovacieho, plní záväzky predpísané v zákonoch štátu. Praje si a chce svoju plnú rovnoprávnosť vydobyť na podklade zákonov.

U tejto otázky musíme sa na moment zastaviť. Lebo tak zvané práva menšinové, ktoré nám dopriavajú a zaisťujú rovnoprávnosť, nezakladajú sa na minulosti a nie sú výslednicami interného zákonodárstva štátu, ale tieto práva sú v kauzálnej spojitosti so zakladateľmi štátu. Zakladatelia štátu obdržali tieto územia iba s podmienkou, že národným menšinám na týchto územiach dostane sa rovnoprávnosti. Je to záväzok slúčený s ustavením štátu a tento musí byť vedúcimi štátu splnený.

Ústava, na ktorej je štát vybudovaný, usnesená bola revolučným Národným shromaždením československým s naším vylúčením. Je to tedy ústava naoktrojovaná a my predsa sme ju prijali za podklad našej činnosti a našej politiky, takže práva zaistené v ústave môžeme požadovať i pre seba.

Viac než to urobiť nemôžeme, a vláda, ktorá bez ohľadu na všetko to pokračuje vo svojej plánovitej práci odnárodňovacej a pritom pri každej príležitosti dovoláva sa záujmov štátu, dopúšťa sa veľkého a ťažkého omylu, lebo táto politika sa štátnym záujmom protiví.

Kohézia a vnútorná sila tohoto mnohojazyčného štátu závisí od toho a môže byť vybudovaná len vtedy, dojde-li k dokonalému, vzornému a záväznému riešeniu menšinovej otázky maďarskej a inej. 15 ročná minulosť vládnej politiky prevádzaná bola v záujme národného imperializmu československého a táto politika nemôže byť našou vládnou politikou. Ja staviam sa proti nej a prehlašujem, že úkolom vlády je prevádzať politiku, ktorá z tohoto štátu učiní tiež štát náš. Verím vo víťazstvo spravodlivosti a dôverujem, že si našu rovnoprávnosť buďto tuná alebo inde vybojujeme. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. dr Gažík. Dávám mu slovo.

Posl. dr Gažík: Slávny snem! Vážené dámy a pánovia! Jedno slovenské príslovie hovorí, že reči sa hovoria a koláče sa jedia. (Výkřiky.)

Místopředseda Taub (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Gažík (pokračuje): A podľa tohoto príslovia mohol bych kritizovať reč pána posl. dr Slávika a jeho obhajobu v záujme vládnej politiky. Je isté, a to musí celá česká verejnosť konštatovať, že dr Tiso, ktorého naša strana vyslala za rečníka s tejto tribúny, jedine správne a vecne konštatoval faktá, ktoré sa v Nitre staly. Ale pán dr Slávik išiel ďalej: bez každého dôkazu, bez každej dedukcie, bez každého podkladu uviedol činnosť našej politickej strany za protištátnu, nie preto, aby obránil vládu, ale preto, aby obránil politiku tých vládnych poslancov, ktorí sú zo Slovenska a vo vláde sú zastúpení. (Tak jest!) Keď sa tak dívam na jeho reč - počúval som ten vysoký tón - tak mi napadla jedna myšlienka, že to vypadá ako ten kanárek, ktorý mnoho žere - a málo spieva. Pán dr Slávik odvolával sa na svoju národnú hrdosť, na svoje zásluhy - a predsa na koniec bol povinen a prinutený konštatovať, že na Slovensku nielen že nie je vše v poriadku, ale na Slovensku sa musí niečo robiť, že pomery hospodárske na Slovensku sú neudržiteľné. (Posl. Langr: U nás také není vše v pořádku!) Pane kolega, keď vy sa odvolávate, že u vás není vše v poriadku, je isté, že v pozadí tohoto zákona, ktorý vynutily mimoriadné pomery hospodárske a politické, je niečo iné. Je isté, že jedna politická strana, jedna politická skupina chce dosiahnuť moc do svých vlastných rúk a poneváč nemá za sebou ľud, nemá dôveru ľudu, snaží sa zákonným spôsobom prísť k diktatúre v Československej republike. (Výkřiky. - Místopředseda Taub zvoní.)

Nejedná sa o rozpustenie politických strán preto, že by sa jednalo o obranu štátu; obranu štátu máte zabezpečenú zákonom na ochranu republiky a jestli vám tento zákon nestačí, ráčte tento zákon zostriť, zosilniť a nemôžem viac prehlásiť než to, čo môj predošlý kolega dr Tiso prehlásil, že naša strana stojí za touto republikou.

Veľmi hrubé a silné obvinenie bolo zo strany pána min. predsedu v ústavne-právnom výbore, keď povedal, že kto je za tento štát, ten by mal oboma rukama za túto osnovu hlasovať. To je obvinenie všetkých politických strán, ktoré s vládnou politikou nesúhlasia a ktoré na vládnu politiku nedajú. Nie preto, že by boly proti štátu, ale preto, lebo každý vie, že zmena režímu nastať musí. Pán kolega, vy sa odvolávate, že tu sú pomery zlé. Nielen na Slovensku, ale i v Čechách každý rozumný človek vidí, že zmena režimu nastať musí. Ale vládni páni nerobia si tento zákon, aby napravili hospodárske a politické pomery, tu sa robí tento zákon preto, aby nestratili pôdu u ľudu, aby sa udržali u moci zbraňou a násilím. A tí vládni pánovia robia ten zákon preto, aby každého, kto im stojí v ceste, násilným spôsobom odstranili nielen z politického, ale i existenčného života, poneváč tá vláda a ten systém stratily mravný základ existencie v našej republike. Musíme videť do toho jasne, že keď celé zahraničie sa preorientuje - či už dobre či už zle, to ukáže vývoj budúcnosti - že v našej republike, keď ten hospodársky stav je nesnesiteľný pre každého pracujúceho, pre robotníka, ktorý nemá existencii, kde inteligent dnes nemôže najsť miesto - to uznáva i pán ministr dr Slávik - s týmto vy chcete rozriešiť otázku hospodársku i politickú, pánovia, vtedy, keď zahraničná politika, ktorú ste tiež prehrali, vyžaduje niečo iného, vyžaduje somknutie síl, ale spôsobom vyrovnania rozporov po priateľsky. (Tak je!)

Vy znemožňujete vašich politických odporcov, tento zákon je len k tomu, abyste ich zničili. Kam idete? Zastavenie, zrušenie a rozpustenie strany! Veď už tak smiešné je to, že v našom zákonodarnom živote jestvuje jedno slovo, ktoré v žiadnom právnom štáte na svete nejestvuje - to slovo "môže". Aj to je otázka, ako som to povedal pánu ministrovi Černému, tá rafinovanosť je v tom, že "môže", tá rafinovanosť v zákone je tá, aby Najvyšší správny súd nemohol rozhodnúť o tejto otázke, aby si vláda mohla podržať diskrecionálné právo, aby občan, ktorý si sťažuje, nemohol si sťažovať u Najvyššieho správneho súdu, poneváč to slovo "môže" vylučuje možnosť sťažnosti k Najvyššiemu správnemu súdu a dáva diskrecionálné právo vláde.

Slávna snemovňa, pochybujem, že by to takto ďalej mohlo ísť. Čo sa týka Nitry, to, čo sa tu povedalo, nebolo vecne povedané. Na čo by sme mali klamať českú verejnosť? Pán dr. Tiso neurobil nič iného, než konštatoval faktá. Pán minister dr. Slávik podvracal isté faktá jedine s tým výrazom: To nie je pravda a to nie je pravda! - To ešte neni dôkaz, že ten druhý nehovoril pravdu. Ale fakt je ten, že zástupcovia vlády zo Slovenska prišli do Nitry a zaviedli českú verejnosť a vládu i ministerského predsedu Malypetra s tým, že chceli ukázať, akú moc majú a že celá slovenská verejnosť stojí za nimi. Ale vypadlo to naopak. Na Slovensku povedali: My za vami nestojíme, my vašu politiku neschvaľujeme. To nešlo z organizačného stanoviska, nikto to neorganizoval, to bola sila, ktorá vyšla zdola a ktorá sa prejavila vtedy, keď vláda tam prišla. To je celkom iná otázka. V tom záleží punctum saliens, že Slovensko prejavilo svoju nespokojnosť a ukázalo, že niečo sa tu musí robiť. Pánovia z Prahy, vy ste zle informovaní. Vidíte, že pomery sú takéto, urobte niečo, udajte smer, podajte pravicu a vyrovnajte rozpory medzi Čechmi a Slovákmi.

Slávna snemovňa, o tom nemôže byť pochybnosti. (Výkřiky posl. Šaláta.)

Místopředseda Taub (zvoní): Prosím o klid.

Posl. dr Gažík (pokračuje): ... že pán dr Slávik neuviedol dostatočných dôvodov, lebo tie reči nám nestačia. On ako člen vládnej strany a vládnej koalície iste mal možnosť dokazovať svoju pravdu skutkami. On iste mal možnosť dokazovať, že 15 rokov je jeho strana vo vláde a že za tých 15 rokov čo urobil a čo neurobil. Ale pán dr Slávik žiadneho skutku na obranu svojej reči neuviedol. V tom je tá otázka zakopaná, že s tejto tribúny sa hovorí, ale skutkami nikto nič neurobí. Vy pánovia z agrárnej strany, ktorí ste vo vláde 15 rokov, robíte ten zákon preto, aby ste vaše hmotné dominiá vedeli udržať naďalej, aby druhé politické strany sa k moci nedostaly.

Čo sa stalo v Nitre, nie je ničím iným než politikou. Čo je to tá politická moc? K tej moci sa chcú dostať tí, ktorí majú za sebou dôveru ľudu. A ponevádž vy túto dôveru ľudu nemáte, opierate sa o tento návrh zákona a o túto osnovu. Ale my vieme, ono je veľmi ťažko opustiť tie hmotné dominiá, banky, kartely a ostatné všetky podniky či štátne, či súkromné, aby ste tým spôsobom či vaše vlastné strany, či vaši vlastní príslušníci museli stratiť hmotné záujmy. Isté je, že medzi Čechmi a Slovákmi je jedna otázka, to je osobná otázka a táto osobná otázka sa musí vyriešiť. Keď sa vyrieši tá osobná otázka medzi Čechmi a Slovákmi, niet rozdielu tuto. Lebo o tom nemôže byť pochyby, že vy tento zákon robíte ako proti stranám protištátnym. Vy si vyvlastňujete jedno: Kto ohrožuje demokratickú formu štátu, kto ohrožuje republiku a celistvost? To si vyvlastňujete, všetko toto, že vládna koalícia so stotožňuje so štátom, s republikánskou formou a demokraciou štátu vôbec. Iná politická strana neni už demokratická, neni republikánska, a neni československá! Vy si to vyvlastňujete a preto chcete sa udržať u moci i naďalej.