Mimo toho suspendovali ste jedného učiteľa, poťažmo preložili ste učiteľa, ktorý stál v ceste bánovskému štát. školnému správcovi, ako bývalý zástupca správcu, ktorého nemenovali, kedže tam chceli mať stranníka, a keď im stál v ceste, museli najsť príčinu, aby ho odstránili. A keď príčina nebola a keď bol v Nitre, poneváč si to súdruh správca asi tak žiadal, bol preložený na nové pôsobište na kopanickú školu a teraz príde suspenzia. Ráčite vedeť, čo bolo dôvodom referátu ministerstva školstva pre suspenziu? Jedon dôvod bol, že prejavil radosť nad víťazstvom ľudákov. Od slova do slova. Druhá príčina vraj bola, že mal, pán Boh vie kde, povedať - nie v Nitre - že Jehlička má pravdu a že všetké miestá sú obsadené Čechmi. Svedkov na to niet! Sme zvedaví, prijde-li svedok, a pôjdeme za tým.

Ďalej suspendovali jedného učiteľa mladíka, ktorý jediný z učiteľských síl sa venuje verejnej činnosti v telovýchovnom spolku Orle. Povedal som: Veď môžete byť radi, že do toho Orla vám príde jeden štátny učiteľ a tam mládež vychováva. Môžete sa tomu tešiť, že v takých rukách je orolská mládež. Ale bola tu konkurencia miestneho Sokola a keď videli, že ten obľúbený učiteľ je v Orle a že všetci idú za ním, preto ho suspendovali. Máme v Bánovciach zvláštné pomery. Od r. 1929 si vzal ktosi do hlavy, že v pôsobišti býv. ministra dr Tisu musí sa ukázať, že tam ľudová strana upadla. Teraz na to idú. Pán minister Dérer poslal tu dvoch správcov, museli mať stranícku legitimáciu. Mohlo by to, myslím, agrárníkov lepšie zaujímať. Viete iste dobre, ako sa zo začiatku agrárníci tešili tomu, že budú mať spojencov, a keď videli, že im tam odoberajú stúpencov, obrátila sa fronta a nebolo z toho radosti, tešenia. (Výkřiky.) Prídem na tie bánovské veci. Odpusťte, slávna snemovňa, že v dnešnej kríze a v takej veľmi vážnej dobe takými lapáliami vás tu traktujem. Robím to preto, aby ste videli celú Nitru. Tým dvom poverencom v bánovskom okrese riekli: Budeš tam robiť čo najväčší odboj, a oni ho robili. Snáď mali sa stať inšpektormi a snáď sa toho nemohli dočkať. Dá sa tomu asi rozumeť, prečo ten starý zaslúžený inšpektor katolík musel odísť, lebo mal tam prísť druhý. (Min. dr Dérer: Sú i iní katolíci inšpektori a žiadny nebol suspendovaný.) U Braneckého bolo najmenej príčiny. (Min. dr Dérer: Len pre nitrianske demonštrácie!) Nezaslúží si to, poneváč tam ani prstom nehnul. (Min. dr Dérer: To sa dokáže!)

Máme obecného starostu, ľudáka, ktorého p. minister vnútra nedávno potvrdil. Dostal dekret do ruky. Nebol vyšetrovaný ani četnictvom ani nikým. Od razu prídu 10. októbra četníci a zavrú ho, poneváč je tam agrárnik, ktorý už dávno čaká na to miesto. Zlapaný bol starosta. Upozornili četnícku eskortu, ktorá ho viedla: "Pánovia, to je omyl, veď ten tam vôbec nebol." Bol v Mitre, lebo tam musel ísť ex offo, ako starosta. Ale nebol ani v sprievode, ani na shromaždení. Bol len na výstave a sedel celé dopoludnie pri víne. Četnícka eskorta odpovedala na toto dobromyseľné upozornenie: "My vieme, čo sme vyšetrili."

A brali si starostu preč. Zase jedna konkurencia preč.

Máme okresné živnostenské společenstvo a do tohoto okresného živnostenského spoločenstva vychovali sme si jednoho miestneho človeka, pracovníka, ktorý to zastáva, ani najkvalifikovanejší úredník to nemôže tak robiť. Je to iste kus chlebíka, ktorý ten človek má v ruke. Ale dnes ide o každý kus chleba na Slovensku. Tento kus chleba by chcel zase druhý dostať. Teda bol v Nitre a i toho sobrali.

V okresnom zastupiteľstve a v okresnom výbore máme jednoho člena, ktorý, ja sám hovorím, že niekedy nervóznejšie jedná, ako by sa malo, možná, že je niekomu osobne nepríjemný. Snáď sa príliš stará o okresné veci. Treba tedy preč s ním. Zlapili ho. To je soznam tých, ktoré četníci v Bánovciach chytili. To je fakt.

Takto vypadá Nitra ve velkom a v malom. Pán minister Dérer si myslí, že sa týmito opatreniami konsoliduje Slovensko? Vláda si myslí, že návrhom, ktorý teraz prinášate, ktorým stará sa o koncentračné tábory, bude Slovensko spokojenejší? (Posl. Kubač: Keď budete vy vládnuť, pošlete ich tam!) Keď budeme mať my vládu, tak vám zaručujem, že vás tam pošleme. (Veselosť.) Myslíte si pánovia, že sa týmto konsoliduje Slovensko, že Slovensko takto bude príchylnejšie, že bude na Slovensku vládnuť rozum? Keď nie rozum diktuje dnes na Slovensku, dnes na Slovensku diktuje agrárno-socialistický terror, a chceme-li, aby sa Slovensko konsolidovalo, chceme-li, aby bolo Slovensko spokojné, vtedy na Slovensku tomu agrárne-sociálne-demokratickému terroru musíme učiniť konec. (Výborně! - Potlesk.)

Ináč, pánovia, pokiaľ sa týče predlohy samej, dovolíme si rečníka do tejto debaty vyslať zvláštneho, aby objektivne a vecne o tom hovoril. Ja len toľko prehlašujem: Čakáme, že tento zákon budete uplatňovať i na nás, lebo máme skúsenosť. Robil sa nedávno tlačový zákon. V tom tlačovom zákone je povedané, že zemský prezident môže zastaviť časopisy, keď to krajský súd vypovie. Môže, ale nemusí. Aspoň ja tak rozumiem mluvnici. "Môže" není "musí". A teraz, čo sa tam robí vôbec? Pán prezident Országh sa vyslovil: Ak je to "môže", nesmiem to nechať, lebo ja musím to robiť, čo zákon predpisuje. Tu už "môže" znamená "musí".

Tu sa tiež hovorí: "Vláda môže rozpustiť politickú stranu." A ja som presvedčený, že táto frazeologia bude vládnuť v našom politickom živote i ďalej a bude sa vysvetľovať tak, že môže znamená "musí".

My vieme, že stojíme v ceste mnohým a že na naše hlasy a legitimáciu, že zastupujeme národ, aspirujú kde jakí druhí (Tak je!) a prehlašujeme: Dobrovoľne sa tejto legitimácie nevzdáme! Budeme zastupovať národ, dokiaľ nás nezbavíte mandátov, a keď nás pozbavíte mandátov, nech hovorí o tom národ, nech hovorí o tom svet. (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Rázus. Uděluji mu slovo.

Posl. Rázus: Vážený snem! Keby som mohol mysleť, že tu zastavím tú krízu, čo sa na nás rúti, vyberal by som slová ako zlato v piesku. Mám dojem, ako keby dva rušne rútily sa proti sebe na jednej koľaji, a to presvedčenie, že ak sa nepristavia tie dva rušne, katastrofa je nevyhnutná. Na predošlých našich zasednutiach prijala snemovňa návrhy na oklieštenie demokracie. Vtedy som povedal s tohoto miesta, že demokracia umiera. Teraz osvedčujem sa verejne, že dnes vbíjame do tejto rakve klince. (Předsednictví převzal místopředseda Stivín.)

Vláda predkladá zákon o rozpúšťaní politických strán neloyálnych a protištátnych. Ako Slovák, ktorý som tiež pomahal budovať tento štát, musím zaujať stanovisko, že zásadne nemôžem nič mať oproti zákonu, ktorý chce brániť republiku (Posl. Dubický: Správně!), nech je ktorákoľvek strana neloyálna, nech je ktorákoľvek strana protištátna, bola by vinovatosť od štátu, keby jej štát nechal možnosť uplatnenia. (Posl. dr Slávik: To je správne!)

Toto stanovisko je iste správne, pánovia. Keď však nemám zásadne nič proti tomuto návrhu, ako pri predošlých zákonoch obstrihujúcich práva demokratické, tak i tu musím vyzdvihnúť: Je sa čo obávať praxe. Kým je zákon postavený proti stranám neloyálnym, protištátnym, je vec v poriadku. Ale keď sa zákonom týmto prípadne škodí stranám loyálnym a štátotvorným len preto, že sú opozičné, môže sa zákona zneužiť a stane sa nebezpečným i pre štát.

Pán premiér Malypetr povedal, že každý človek, ktorý cíti s týmto štátom, môže odhlasovať oboma rukama túto predlohu. Ja sa vás však spýtam: Keď tento zákon má byť správne uplatňovaný a opozícia nemá mať žiadnej obavy, prečo vy, do koalície patriaci, máte tie obavy? Za celý týždeň ste sa radili, za celý týždeň ste upravovali a naprávali a i potom ste vypovedali to, že keď budú vyradení poslanci neštátotvorných strán, tedy strán protištátnych, ostane číslo 300 ako smerodajné číslo dosiaľ, keď ide o väčšinu tohoto parlamentu. Čo z tohoto vysvítá, vážená snemovňa? Vysvítá to, že sa vy sami bojíte tohoto zákona. Vysvítá, že jste kuli meč a neviete, kto týmto mečom komu hlavu sotne. Prečo sa tohoto zákona ako meča boja i tí, ktorí ho ukovali? A práve ide o to, aby tento zákon nebolo možno zneužiť, ale keď ho raz snemovňa prijme, nech týmto zákonom stavia sa republika a brání. (Stálé výkřiky posl. Chmelíka.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Žádám pana posl. Chmelíka, aby nerušil stále jednání.

Posl. Rázus (pokračuje): Prosím, pánovia, ráčte mňa vypočuť, mali ste niekoľko otázok ohľadom Nitry, ja som tam bol, viem všetky veci.

Najvážnejším dôvodom za tento zákon je to, že štát náš je v nebezpečí. Ale prečo je náš štát v nebezpečí? Jednak je to zahraničná situácia. Dostávame sa vždy viac a viac do "splendid isolation". Koho zásluhou? Robíte zahraničnú politiku už 15 rokov, tak snažte sa, aby tá zahraničná politika bola správna. Ešte vždy nemáme dohodu s Poľskom a to takú dohodu, ktorá by bola iste oporou nášho štátu. A neni nám ani to dosť, viete veľmi dobre, v akom pomere sme dnes s nunciusom. Bolo nám to treba? Tým sa posíli síla republiky? (Posl. Dubický: Bylo třeba, aby nuncius posílal ten dopis z Prahy?) Ale nechme to tak! Tu nám ide o to, zda republika vyhrá, keď odíde nuncius z Prahy a Vatikán pretrhá styky, alebo prehrá. Každý štátník, štátotvorný politik a štátotvorná tlač musí pracovať za to, aby sa to nestalo. Prosím, je to tým zaujímavejšie, že vám to hovorím ako luterán.

Vážená snemovňa, a prečo je u nás doma ten pomer, aký je? Prečo je republika oslabovaná z vnútra? Môj predrečník kol. Tiso poukazoval na mnohé veci, musíte sa pozastaviť nad tým a ja ako Slovák, ktorý pred prevratom poznal slovenský problém, musím vám to teraz vysvetliť, ako sa to odráža v našej duši. Pánovia, maďarský útisk javil sa hlavne v následovnom: Maďari nám brali reč a ich útlak javil sa v tom, že keď prišlo na lámanie chleba, suspendovali nám učiteľov, vyháňali farárov. Nezastavovali časopisy, ale sobrali nám našich redaktorov a posadili ich do väzenia. To všetko sa deje u nás dnes. Nedivte sa, že my, predprevratoví Slováci, sa spytujeme, čo sa to robí? Že nemôžeme zabudnúť, pre čo sme Maďarom nadávali do tyranov, a preto sa nás dnes tak bolestne dotýka, keď sa musíme s týmti istými atrocitami stretať, keď chceme pracovať za slobodu, keď chceme pracovať za tento štát! Keď poukazujeme, ako vyrastol slovenský problém z pôdy Slovenska, tak vtedy sa nám dostane výtiek až po iredentu. Badáme, keď pred prevratom menovali nás Panslávami a preto nás prenasledovali, teraz sa nám vrhne medzi oči iredentismus! Pánovia, to je už psychoza, to je paroxysmus, tak ďaleko sme nemali ísť a nemal ísť tento režim.

Ďalej, pánovia, vidíme to, ako si tento režim a jeho reprezentanti hľadajú ospravedlnenie. 15 rokov hovoríme, že slovenský problém jestvuje, a pán minister Dérer odkázal mi teraz zo zvolenského shromaždenia, že všetko je v poriadku. Oproti čomu môžeme hovoriť? Slovenského problému niet. Maďari tiež hovorili, že niet slovenského problému a slovenský problém bol. Vážená snemovňa, keď my toto všetko vidíme u tých, ktorí reprezentujú náš slovenský ľud vo vláde, pýtame sa vás Čechov: Prečo vy držíte takých reprezentantov pre Slovensko, ktorí vám tu pravdu o Slovensku nepovedia jasne? Pozrite, vážená snemovňa, tu sú dvaja ľudia, ktorí sú za to, čo sa na Slovensku robí, dnes zodpovední. Je to pán minister dr Dérer a pán minister dr Hodža. (Výkřiky.) My s vami Čechmi nemáme žiadnych sporov. (Tak je!) Keď hovoríme, že slovenský problém je, tu z tých strán sa ozve, že slovenského problému niet. (Posl. Dubický: To není pravda!) Prosím, ako sa to môže tvrdiť. Pravda o slovenskom probléme sa prejavila i vo Zvolene v prejave mladej generácie voči Hodžovi. Mladá generácia povedala: slovenský nacionalizmus je, slovenský národ je ako základ našich práv. A Hodža na to povedal: No keď je, tedy je. Ale, prosím, mladá generácia nemá viesť dr Hodžu, ale dr Hodža má viesť mladú generáciu. Naša cesta presvedčiť českú verejnosť o pravdivosti slovenského problému je trnitá. My sme išli k českým nacionalistom. Prečo? Bol som u dra Beneša, boli sme s Hodžou, boli sme u nár. demokratov, nikde nenašli sme porozumenie. Teraz mladá generácia, i slovenská agrárna, i česká pravičácka, i česká ľavičácka, hovorí, že slovenský problém je. Je to veľmi smutné vysvedčenie pre starých pánov, že nevedeli vystihnúť tú pravdu. Tu sa prejavuje problém otcov a detí, keď deti hovoria otcom: Vy ste to nepochopili správne, vy ste to neurobili správne, slovenský problém je, so Slovákmi sa musíme dohodnúť. To hovorí dnes mladá generácia tuná v Čechách; táto nacionalisticky cítiaca mladá generácia, i socialistická i nár. socialistická. Z toho vidíte, pánovia, že sa o tento problém musí každý zaujímať. Je to kardinálny problém republiky. Za 15 rokov ho nevyriešiť, to je hriech, to je škoda, to je veľké premeškanie.

Teraz, vysokoctená snemovňa, poviem vám len krátkymi pár slovami o tej Nitre. Doplním, čo tu dr Tiso predniesol. Ja som vydal otvorený list na dvoch slovenských ministrov a žiadal som ich, aby konečne našli spôsob slovenský problém dohodou rozriešiť. Na to mi odpovedal dr Dérer vo Zvolene o výsledkoch v školstve. Prečo to predkladám? Na školskom poli sa veľa vykonalo, ja to uznávam. Ale slovenský problém nie je len školský problém. Ten má 100 všelijakých odvetví a keď sa v dajednom smere vykoná mnoho, my to uznávame. My toho ministra neurazíme, my mu dáme česť, ale myslíme si, že naši 2 slovenskí ministri nie sú len preto vo vláde, aby boli len ministrami svojho rezortu. Oni sú vo vláde na to, aby celú vládu presvedčili o potrebách slovenských, a keď je tu problém slovenský, aby ju presvedčili o tom problému.

Vážená snemovňa, čo sa stalo v Nitre, to ste počuli. Ja práve vzhľadom na to, že teraz Slovákov pre Nitru prenasledujú, krátko poznamenávam. Keď som prišiel do Nitry na byt dr Budaya, vôbec sme nevedeli, čo sa stane. (Posl. dr Slávik: Buday to vedel!) Nemali sme žiadny program, ak sme mali aký program. (Posl. Jaša: Vy jste také nevěděli, co dělá Tuka!) Pánovia, o Tukovi nehovorte. To je kapitola sama pre seba.

Pánovia, žiadali sme mať riadné shromaždenie, mali sme pripravené hovoriť po poludní pred františkánskym kostolom po litaniách. Toto je pravda! A všetko je pravda, čo povedal dr Tiso; Hlinku volal na tribúnu svojím poslom pán premiér. Stál som vedľa Hlinku, bol som všetkého toho svedkom, čo sa stalo. Nestalo sa to vypočítavo, stalo sa náhodou. To ostatne ide pekne krásne z tohoto. Aby ste, pánovia, vedeli, prečo tam hovoril Chmelík a Čuřík, i to vám chcem vysvetliť. Ľutujem, že teraz pán minister dr Dérer odišiel, lebo o ňom je reč.

Vysokoctený snem! Hlinka tam hovoril, lebo hovoriť musel. My sme vyčkali, až si vládni a cudzí reprezentanti svoje povedia. Keď tisíce a tisíce žiadali, abych hovoril ja, išiel som tam a vtedy dr Dérer mi expressis verbis povedal: "Peknú službu ste spravili dnes Horthymu!" To povedal! Na túto jeho reč som sa musel obrátiť k tým tisícom, aspoň sa ospravedlniť a povedať: Pánovia, títo páni hovorí tuná, že týmto duchom slúžime dnes Horthymu. Proti tomuto protestujeme a osvedčujeme sa, že my týmto slovenským nacionálnym duchom chceme bojovať proti maďarským revizionistickým snahám, chceme pripútať Slovensko k republike a chceme vyriešiť i pomer československý. Toto bolo, čo som povedal. A nechcel som v Nitre hovoriť, ale keď aktívny minister mne, predrevolučnému slovenskému básnikovi vrhne do očí, že slúžim Horthymu, vžijte sa do môjho stavu a povedzte, zda by ste sa neujali slova a neospravedlnili sa? Pánovia, pri tom som bol tak galantný, že som nespomenul pána ministra dr Dérera. Viem, čo by to bolo pre neho znamenalo. Nespomenul som nič zlého, len som sa bránil. Keď som zbadal, že z toho bude vytĺkaný kapitál, že ten kapitál z toho spraví horthyady, tak som povedal pánu predsedovi Hlinkovi, tam je náš kolega Čuřík, nechte ho hovoriť k tomu ľudu. Tam je náš kolega Chmelík, nechte ho hovoriť k ľudu, nech zavedená Praha vidí, že nerobíme horthyadu, že z nás mluví ten duch, ktorý je duchom našich otcov, ktorý nie je protičeský, ale duch slovenský, štátotvorný, ktorý chce zachovať, čo máme, a zvelebiť to.

Vysokoctený snem! Povedzte, nebol som mravne viazaný tak konať? Keby ste tam boli bývali vy, páni národní socialisti, bol bych vás vzal za ruku a vám povedal: "Hovorte k tým davom, k tým tisícom, nech Praha vidí, že nie sme iredentisti, že tento štát milujeme, že sme hotoví za tento štát životy obetovať." Prečo hovoril Chmelík a Čuřík? Bolo to nevyhnuteľné a demonštratívné.

Vysokoctený snem, nechcem ďalej vašu trpelivosť obťažovať. Otvorene hovoríme na adresu vlády: My sa žiadnych zákonov nebojíme (Hluk. - Místopředseda Stivín zvoní.) preto, lebo sme za tento štát. (Posl. Dubický: To je správně řečeno!) Preto som povedal, že nemáme zásadne nič proti tomuto zákonu, ale máme proti tomu, že by sa tento zákon obracal azda proti slovenským nacionalistom, ktorým ide o tento štát! Dobre pochopte, agrárnu politiku možno robiť aj z Budapešti, socialistickú politiku možno robiť aj z Viedne, ale slovenskú a českú nacionálnu politiku možno robiť len z Prahy, len na Slovensku a v tejto republike! Toto si zachovajte a vtedy nás najlepšie pochopíte. Jestli my budeme videť v tejto republike, že nás vy nepochopíte, tedy, vysokoctený snem, ja sa vám osvedčujem, nám neide o naše mandáty: Rozpusťte naše strany, vládnite a zodpovednosť si neste sami. (Tak je!) Mandáty vezmite nám, my vám tu nemôžeme tie mandáty složiť. Prečo? Preto, že by sme boli na Slovensku vyhlásení za zradcov. Ak ste vy múdrejší, ako my, a viete konsolidovať pomery na Slovensku, rozpusťte ľudovú stranu a národnú stranu a vládnite. Budete mať toho Lazara slovenského a my sa budeme spokojne dívať, či už z nášho bytu, či treba zo žalára, ako ho postavíte na nohy. Toho Lazara slovenského sme my nedobili. My sme volali od rokov, čo máte robiť, a vy ste nás nechápali. Prečo? Vám Čechom Slováci hovorili, že nemáme pravdu, že sme nespokojní, renitenti. Vždy sa najde Slovák, ktorý nás dezauvuje. Človek sa musí hanbiť, ako pes, pred týmto parlamentom, i pred vaším ľudom pre tých Slovákov, ktorí vám Čechom obracajú hlavy na ruby. Ale vaša mladá generácia hľadá cestu k nám a tá vám povie, kto má hlavu a modzog, čisté svedomie a srdce na pravom mieste.

Ide o to, vysokoctený snem, naprávať, kým je čas. Ja som napísal v otvorenom liste: Dohodnime sa, Česi a Slováci! (Posl. Dubický: Souhlasíme!) Zabudnime na všetky atrocity, na to, čo sme si povedali koľkorazy, zabudnime na to, čo nás delilo! Dohodnime sa. Ja to považujem za prirodzené, že keď s nami chcete vyjednávať, prvý bod toho vyjednavania bude: restitutio in integrum. Prvý bod toho vyjednávania bude to, že tlač, ktorá je zastavená, dostane svoju slobodu. My nemôžeme si svoj štát búrať ani v tlači, ani na shromaždeniach, ani nikde. Ale vidíte, pánovia, je tu čosi osudového, čo nás ženie všetkých tam, kde nechceme.

Keď som sa vrátil, vysokoctený snem, do porady našich dobrých ľudí v Nitre, po tom všetkom, čo sa stalo, povedal mi môj kolega Ravasz: Človeče, my sme toto nečakali. Tuná musela pracovať nejaká mimoriadna sila. Tuná pracoval Pánboh sám za nás. (Místopředseda Stivín zvoní.) A práve preto, keď sa to už stalo, nechceme tú vec stavať tak, že by sme sa radovali z toho, že tam boly formálné nedostatky. Ten predseda vlády je i naším predsedom. A vôbec tí ministri sú i našimi ministry, i keď s nimi nesúhlasíme. Len to žiadame, aby aj oni to pochopili. Nech sa neide päsťou na nás, lebo tak nás nikto nenajde. Tá päsť patrí celkom inde, tá patrí voči cudzine, keď nás napadne. Tá päsť sa zíde voči tým ľuďom, ktorí tento štát skutočne zradzujú. Zradcov robili vždy ľudia. V každom veku boli ľudia, na ktorých ukázali: Toto je zradca, toto je pansláv, to je taký a taký. Ale taký štát, ktorý má toľko nepriateľov a na všetky strany, ako náš, keď sa i Česi a Slováci načisto rozídu, dostane ranu smrtelnú. My si to neželáme. Odtiaľto vám, Česi, podávame ruku. Vy na ňu neudrite, ale hľadajte spôsob, aby sme mohli dôstojne rozriešiť slovenský problém. Chceme postaviť silný pilier československému spolužitiu. Toto chceme, 15 rokov za toto bojujeme, a keď vám to pojde od srdca, najdeme sa. My autonomiou nechceme rozbiť republiku, nechceme autonomiou jednostrannú a katastrofálnu politiku robiť, ale chceme tento problém dokonale preštudovať i vašimi i našimi vedomcami a pevne označiť tú čiaru, čo je medzi záujmami nášho štátu a záujmami slovenskými. To vám má dostačiť. Keď máte svedomie, počujete to, ako sa naše slovenské svedomie ozýva. Postavte sa proti zlému. Nech sa atrocity na Slovensku nedejú ďalej, nech nepovstane dnes nový Björnson a Scotus Viator! Povedali sme vám to otvorene a úprimne a som rád, že ste nás vypočuli. Odvoďte si z toho ponaučenie. Za 15 rokov ste nás mohli poznať. Stojíme za tento štát, budeme ho brániť, ale žiadame, aby ste spolu s nami usporiadali pomery tak, aby sme sa Slováci v tomto štáte cítili doma. (Potlesk.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Dále má slovo p. posl. dr Schollich.

Posl. dr Schollich (německy): Dámy a pánové! Jménem svých kolegů mám učiniti toto prohlášení (čte):

Podáním vládního návrhu tisk 2355 o zastavování činnosti a o rozpouštění politických stran, tvoří si vláda dodatečně právní podklad pro zastavení činnosti německé národní strany, nařízené výnosem ze dne 4. října 1933. Zastavení stalo se s dovoláním §u 28, odst. 2 a §u 36 zákona o právu spolkovém ze dne 15. listopadu 1867, č. 134 ř. z., poněvadž při utvoření německé strany národní nebyla prý splněna ustanovení spolkového zákona. Jak nepřípadné a neudržitelné jest dovolávati se spolkového zákona, vyplývá již ze všeobecně známé skutečnosti, že všechny strany v Československu včetně strany pana předsedy vlády stejně trvají jako volné politické organisace. Měla by tedy ze stejného důvodu býti zastavena činnost i všem jiným stranám jako německé straně národní.

Ostatně byl velkou řadou vydaných rozhodnutí a pravoplatných rozsudků rozličných stolic soudních a úředních, jakož i ministerstev a nejvyššího správního soudu v posledních letech dostatečně vysvětlen a ustálen pojem a existence politické strany, že totiž strany v Československé republice jsou fakticky existující, svobodné politické organisace, které podle celé, stále jednotné judikatury nepodléhají spolkovému zákonu. Po té stránce poukazuji na obšírné odůvodnění našeho odvolání, které jsme podali zemskému úřadu proti nařízenému zastavení. I nejvyšší soud v Brně přesně podle dosavadní teorie a praxe rovněž hájil stanovisko, že politické strany nepodléhají ani spolkovému zákonu z r. 1867 ani z r. 1852, a že to jsou faktické, byť i právně nejasně založené útvary. Rovněž neodůvodněné jest i tvrzení uvedené v zastavovacím výměru, že úsilí německé národní strany při provádění jejího programu o spojení všech Němců již podle svého pojmu obsahuje znamení násilnosti, že tedy odporuje trestnímu zákonu a porušilo klid a pořádek. Německá národní strana žádala sebeurčovacího práva národů, tedy rovnoprávnosti národů a přisvojila si tím onen mravní požadavek, jejž národně pyšný český národ hájil již před válkou ve starém Rakousku bez výhrady a se vším důrazem. V memorandu, jež sepsal Palacký a jež čeští poslanci podali dne 8. prosince 1870 říšskému kancléři Beustovi, praví se o této věci doslova: "Právo svobodného sebeurčení dlužno hodnotiti výše, kdykoliv jde o přetvoření nebo nové utvoření států, než všechny jiné politické zájmy. Všechny národy, ať velké nebo malé, mají stejné právo na sebeurčení a jejich rovnost má býti stejně hájena."

Pod tímto heslem vedla i Dohoda světovou válku proti Rakousko-Uhersku a Německu a byly r. 1919 uzavřeny mírové smlouvy. Po převratu přiznávaly se k této zásadě všechny sudetskoněmecké strany včetně německých vládních stran. Žádná strana neodstranila tohoto požadavku ze svého programu. Vůdce Svazu zemědělců, nynější ministr dr František Spina pronesl ještě dne 18. prosince 1925 jménem německého svazu, zahrnujícího Svaz zemědělců, německou křesťansko-sociální stranu lidovou, německou národně-socialistickou stranu dělnickou a německou stranu živnostenskou, po obnovení státoprávního prohlášení, podaného dne 1. června 1920, podle těsnopiseckého zápisu: "Nuceně připojeni k národnostně smíšenému státu prohlašujeme, trvajíce zásadně na právu svobodného národního sebeurčení, za svůj vnitřně politický cíl naši rovnoprávnost po stránce jazyka, pracovního místa, školy a půdy."

Německá národní strana hlásila se ve své politické činnosti vždy k těmto zásadám, které prohlásil dr Spina, a usilovala o jejich provedení rovněž jen demokratickými prostředky. Ideální hájení tohoto mezinárodně uznaného mravního požadavku nemůže tedy býti trestným činem, kteréžto mínění hájil i pan ministr spravedlnosti dr Meissner ještě dne 13. února t. r. v rozpočtovém výboru senátu, neboť podle těsnopiseckého zápisu pravil: "Za těchto okolností bych odmítl prováděti procesy z politických důvodů a k politickým účelům, hlavně takové procesy, které nemají vůbec věcného podkladu. Není to tedy - a to bych zase rád výslovně zdůraznil - žádné pronásledování politického smýšlení, nýbrž stíhání určitých trestných činů."

Konečně budiž při této příležitosti poukázáno i na to, že i článek 19. stanov Společnosti Národů pomýšlí na revise mírových ustanovení zákonitou cestou. Německá národní strana od svého založení nevykročila nikdy z této cesty ideálního boje za své zásady a usměrnila celou svou práci na zajištění německé národní državy v československém státě, nikdy neporušila veřejného klidu a pořádku.

I tvrzení, že německá národní strana chtěla splynouti s národně socialistickou stranou dělnickou, jest úplně mylné, ba naopak, všemi usneseními strany lze prokázati, že taková snad úsilí jednotlivců byla zásadně a nejrozhodněji jednomyslně zamítána. Strana vždy jen usilovala dosíci spojení všech sudetskoněmeckých sil a stran na základě společného sudetskoněmeckého národního programu.

Chybí tedy u německé národní strany, jak zde bylo jasně prokázáno, jakýkoliv právní podklad pro zastavení její činnosti. Čin vlády ze dne 4. října proti straně má zcela zřejmě za účel zastrašiti národně uvědomělé sudetské Němce a umlčeti národní oposici. Neostýcháte se nyní také tímto návrhem zákona odníti svobodně zvoleným členům sněmoven a zástupcům v samosprávných sborech a korporacích práva zaručená jim ústavou, zbaviti je jejich mandátů a pro jejich smýšlení podrobiti je výjimečným zákonům. Statisíce sudetskoněmeckých voličů má takto ztratiti své politické zastoupení, když demokratické zásady byly obětovány. A to všechno ve státě, o němž jeho president mluví jako o demokratické baště a o němž jeho ministr zahraničních věcí stále tvrdí, že jeho nejdůležitějším a jediným úkolem jest podporovati výstavbu demokratických svobod.

Pravé pohnutky těchto diktátorských opatření můžeme ovšem vyčísti z "Venkova", hlavního časopisu pana předsedy vlády, jenž napsal, že zastavení činnosti obou národních stran zachraňuje obě německé vládní strany před jejich zkázou jinak jistou. Dějiny pronesou jednou zdrcující rozsudek o tomto tak správně označeném zákoně a zvláště o spolupůsobení obou německých vládních stran.

Dále nesmíme přehlížeti, že touto nedemokratickou slátaninou má býti zároveň umlčena i nepoddajná, věcná kritika naší strany, které se vláda obává zvláště za dnešních bezútěšných hospodářských a finančních poměrů státu.