Je tu ešte aj tretí moment psychologický, ktorý vychádza z falošne rozduchávaného českého nacionalizmu. Český nacionalizmus mnohorázy tvrdí, že musíme vybudovať jedon veľký český štát a že táto česká republika bude len vtedy silná, keď to bude český štát, keď nebude mať žiadneho prívesku slovenského, keď to bude jednotný národ a keď žiadneho rozdielu nebude medzi nami. To môže byť veľmi lichotivé. Ale myslím, že nie na cite sa má zakladať politika, ale na reálnej skutočnosti a na hybných silách, ktoré potom s národom hýbu.

To je jedon úsek slovenského problému.

Druhý úsek uznáva, že je tu slovenský problém, ale ho vysvetľuje veľmi úzko, že treba omedziť ho len na veci čiste hospodárske. Je tu slovenský problém, ale ten treba vyriešiť regionálne a znamená toľko, že máme cesty robiť, mosty stavať, vodovody, regulácie robiť atď. Aké úzke chápanie slovenského problému zasa! Predsa všetci vieme, že subjektom práva nikdy nebolo a nebude žiadne územie, ale je to národ, etnografický podklad každého práva. A preto ani toto predstavovanie slovenského problému to nerieší. Je to zvláštna diagnóza, ktorá by hovorila o nemoci pacienta v tom smysle, že niet nemoci, keď táto tu len predsa je, horúčka pri tom trvá a stúpa. A tak je to podobne aj so slovenským problémom, so slovenskou otázkou. Niet vraj slovenského problému, a keď príjdeme na Slovensko, všetci prichádzame k poznaniu, že je roztrepané, že je tu čosi v neporiadku. Je slovenský problém, len že cesty, vodovody, kanalizácie, to je len hospodársky záujem. Duša slovenská je naša, duša slovenská je v poriadku. To je zasa diagnóza, a horúčka stúpa, vyvrchoľuje sa. Čo je to teda za diagnózu? Z tohoto je vidieť, že je to diagnóza nesprávna, že je to diagnóza povrchná. Áno, jedinú správnu diagnózu slovenského problému my predstavujeme. Či si to páni zo Slovenska, ktorí pod iným zorným úhlom sem prichádzajú, ináč predstavujú, prichádzame my autonomisti sem alebo na iné miesta a hovoríme: Nie územie v prvom rade, nie cesty, nie vodovody, nie kanalizácie, ale slovenský národ s jeho etnografickým základom, s jeho tisícstoročnou minulosťou, so svojou rečou, so svojou kultúrou, so svojím nárokom na budúcnosť, svojsky sa vyvinovať, to je slovenský problém. (Tak je!) Toto sa ovšem uznať nechcelo a boj medzi týmito smery trvá už 15 rokov. V posledných časoch, priznávam, pod ťarchou hospodárskej krízy problém slovenský stal sa ostrejším a prišiel do akútnej situácie. Je pravda, hospodárska kríza mala veľkú účasť v tomto vyostrení, ale, pánovia, či by mohla hospodárska kríza vyvolať slovenský problém, keďby ho tam nebolo bývalo už pred tým? Hospodárska kríza mohla tomu len dodať väčšej sily, väčšieho elánu, aby národ slovenský popri svojich národných a politických cieľoch ešte i s hospodárským ohľadom prišiel a išiel s tým dopredu. Tu sa vskutku Slovensko pohlo. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.) Prišly Teplice s mladou generáciou slovenskou a viete, aké rezolúcie jednomyseľne tam boly vynesené. Po Trenčianskych Tepliciach prišiel Zvolen s jeho mohútnou manifestáciou, ale len čiastočnou, prišlo Nové Mesto, Senica a tak ďalej, kde sa shromaždilo široké ďaleké okolie. Ten Slovák, ktorý nemá doma na soľ, nemá na cestovný lístok železničný, tedy pešky putoval 50 až 60 km, aby sa na týchto shromaždeniach zúčastnil a národnú jednotu, ktorú sme tam spolu s národnou stranou Slovákov hlásali a predstavovali, potvrdil. Toto, myslím, je moment, ktorý nie je možno ľahko nechať stranou a povedať, na Slovensku nie je nič, v tom slovenskom človekovi nemá táto slovenská otázka žiadnej ozveny. Bolo by to mýlné chápanie. Zastrašujete nás. Pražské noviny o tom nepíšu, lebo informátori zo Slovenska nemajú na tom záujem, aby sa Praha dozvedela, že sa na Slovensku niečo deje. (Tak je! Výborně! - Potlesk.) Vyvrcholilo to ďalej. V takejto atmosfére sa pripravovala Nitra.

Dovoľte, abysom teraz kaťexochén o Nitre a pod zorným úhlom Nitry dnešnými pomery v republike podrobnejšie sa zaoberal. (Čujme!) Historikovia naši vyniesli na povrch, že pred 1.100 rokmi v Nitre slovenské knieža Pribina staval prvný kresťanský slovenský chrám. Túto historickú udalosť, potvrdenú archívmi, potvrdenú do istej miery vykopávkami na mieste konanými, slovenská verejnosť chystala sa osláviť a myslím, že správne. Bol by to národ do zahodenia, ktorý by si tisícstoročnú minulosť nevedel osláviť, ktorý by sa na oslavu toho nechystal. Chystal sa. Sriadil sa všeobecný, všenárodný výbor zo všetkých skoro známych reprezentantov Slovákov, aby sa sostavila výzva na verejnosť, aby sa tato slávnosť tisícstoročnej minulosti pripravila a previedla. Konaly sa prípravy na slávnosť v smysle tom, že je to v prvom rade církevná slavnosť katolícka, jednajúca o chráme katolícky, a v druhom rade že je to slovenská národná slávnosť, aby sa dokázalo, že Slovák bol už na tej pôde ako kultúrny činiteľ pred tisícsto rokmi, prv než jeho súsedi ku kresťanskej kultúre by boli došli. Prípravy sa konaly, vydávaly sa pastierske listy, ktoré boly čítané po kostoloch. Nuž, zrejmý dôkaz, o jakú slávnosť išlo. A teraz - ráčte pozorne sledovať, aby ste mohli pochopiť a úsudok si urobiť, čo to bola Nitra, ako sme k nej došli - novinami začaly sa pretrásať zprávy, že na tú slávnosť v Nitre príde Sokol. Páni, ktorí dobre viete, že keď sa konaly r. 1929 tuná v Prahe sväto-václavské oslavy, Sokol svojou neúčasťou demonštroval.... (Posl. dr Slávik: Není pravda! Sokol bol na sväto-václavských oslavách!) Bol som tu a nevidel som. (Posl. dr Slávik: Bol tam! Môžem preukázať písemnú výzvu a môžem preukázať referáty o účasti Sokolstva!) Ja neviem o tom. Myslím, že slovenskí a moravskí katolíci o tom nevedia. (Posl. Čuřík: Snad deputace, ne Sokol jako takový!)

Tedy, keď sa takto chystala cirkevná slávnosť a mali sme precedentný prípad na to, že jednej obdobnej slávnosti v Čechách sa Sokol neúčastnil, na našu slávnosť sa ale chystá, museli sme videť tendenciu, čo to chce tu byť. Išly novinárske prestrelky, išlo vyjednávanie poloúradné a úradné, Sokol sa súčastňoval. Vzali sme na vedomie, ale nevedeli sme vysvetliť, čo to má znamenať. Hľadali sme ďalej. A teraz, keď sme prišli k tomu bodu vývinu, tu od razu počúvame, že pôvodný prípravný výbor čistocirkevný pod predsedníctvom nitrianskeho biskupa bol rozpustený a miesto neho nastolený bol nový výbor pod predsedníctvom krajinského prezidenta Országa, kde sa vybrali len určité skupinky a určití ľudia. (Min. dr Dérer: Nie je pravda! Žiadný výbor nebol rozpustený!) Via facti bol rozpustený, nikdy viac nezasedal. (Min. dr Dérer: Rozpustený nebol!) Ja som bol členom tohoto výboru. Bol rozpustený via facti, tak ako teraz sa chystajú politické strany rozpustiť. Prišiel jedon zvláštny výbor pod predsedníctvom pána prezidenta Országa - a to je druhý vážny moment, ktorý prišiel do tých príprav a do toho ovzdušia. Páni, vy sa divíte tomu, že v Nitre horelo ovzdušie. Hľadajte prípravy, kde sa to zapaľovalo už vopred! To sú tie momenty, kde sa to zapaľovalo. (Posl. Mikuláš: Ve Vídni! - Výkřiky slovenských ľudových poslanců.) Prosím, buďte tak láskaví vypočuť. Hoci viem, že ste politicky predpojatí, myslím, že na toľko objektivity najdem, že objektivne budete súdiť o udalosti na základe faktov.

Prišiel júni. V prvej polovici júna sa pripravoval detský deň Pribinov. Pán minister Dérer prišiel na detský deň ako minister školstva. Sohnalo sa to (Min. dr Dérer: Nesohnalo! Prišlo!), pardon, prišlo tam 12 až 15.000 dietok, to bol prvý slávnostný moment Pribinových osláv, detský deň. A teraz čujte ďalej. Do rádia vysielaná bola zpráva o priebehu celej slávnosti a úradný konferencier, ktorý do radia opisoval, ako sa postupuje po námestí a ako sa vyvinujú sprievody, a tak ďalej, tento úradný konferencier - neviem ako sa menoval, neoznámil sa - dovolil si vtedy, keď pribinovské slávnosti boly už v prúde, aktívny minister sa ich súčastňuje, pri jednej prestávke, keď nemal času toľko, aby opisoval jednotlivé skupiny školných dietok, ako kráčaly v skupinách, hlásiť toto: Slávnosti Pribinové zakladajú sa na tom, že tu vraj v Nitre bol Pribinov kostol a pripomenul, že konaly sa aj vykopávky a podľa mienky X. Y. profesora tento kostol pochádza z roku 1240 a ďalej uviedol, že podľa mienky iného profesora pochádza kostol z r. 1260. Nie je to posmech, nie je to provokácia? Chystá sa Slovensko... (Výkřiky.) Pardon, hovorím o úradnom konferencierovi v rádiu. Nie je to provokácia? (Min. dr Dérer: Nie je to provokácia! - Výkřiky ľudových poslanců slovenských.) Ja to za provokáciu mám. Dáváme heslo tisícstoročného výročia a úradný činiteľ vykláda, že nie je to pravda. (Min. dr Dérer: Na čele slovenského rozhlasu je rímsko-katolický kňaz Mojž!) Ja viem, ale tam nebol Mojž, bol tam akýsi úradný konferencier. (Výkřiky.) Pardon, to je vykrúcanie. Čo hovorím, za tým stojím a ráčte si to vysvetľovať, ako chcete, ja a slovenská verejnosť nemohla si to ináč vysvetľovať, než ako provokáciu, keď úradný činiteľ pri slávnosti hovoril, že nie je to historická pravda, čo sa oslavuje. (Min. dr Dérer: To nehovoril!) To nepovedal, ale každý rozumný človek si to musel tak vysvetľovať.

Prípravy išly ďalej. Ak ráčite vedieť, zápalných látok bolo tu hodne. Teraz sa jednalo o to, aký program bude sostavený, akí rečníci. Vypovedala sa zásada, že to nie je žiadne stranícko-politické shromaždenie, že pri štátnej slávnosti môže byť len jedon rečník na čele s predsedom vlády a žiadny rečník viac nebude. My sme si povedali, a to sme sdelili patričným mestám a forám: Odpustite, to vidíme, že je to slovenská slávnosť, my nevytiskáme žiadneho štátneho reprezentanta, ale žiadame si otvorene, aby na slovenskej národnej slávnosti hovoril vodca, reprezentant slovenského národa Andrej Hlinka. To nie je politická slávnosť, kapituloval som a povedal, podpisujem, nie Hlinka ako politický vodca, ale ako predseda najväčšieho kultúrneho spolku slovenského, ktorý dnes počíta stotisíc členov, spolku sv. Vojtecha, nech v mene tohoto spolku sa slávnosti súčastní, a uvidíte ako bude hovoriť. A pripojili sme druhú ustanovízeň, Slovenskú Maticu; aby nebolo revnivosti, jednostrannosti na tomto poli, vyzdvihnuli sme: nielen Hlinka v méne spolku sv. Vojtecha, ale tiež Škultéty ako správca Slovenskej Matice má rečniť, aby tieto slovenské kultúrne slávnosti reprezentované boly týmito dvoma čelnými kultúrnymi vodcami na Slovensku. V Bratislave nám to prijal prípravný výbor. Dobre, našli sme si východisko, stretli sme sa a bude asi kľudný priebeh. Onedlho nám bolo odkázané, že Hlinka nemôže hovoriť, ale v úradných zprávach... (Hlasy: Chmelík tam byl za Matici?) Ja nehovorím o 13. auguste, ale o prípravách. Ráčte vyčkať, prídem i na Chmelíka. (Veselosť.)

Keď sme dostali do rúk pripravovaný návrh s úradnými rečníky, zbadali sme od razu, že na manifestačnom shromaždení síce nebude hovoriť nikto mimo p. predsedu vlády, ale slovenskí páni ministri našli si spôsob, aby sa v Nitre v atmosfére a svätoziari tisícročnej minulosti Slovenska predstavili slovenskému národu. (Min. dr Dérer: Vy ste tiež hovoril!) Hovoril som. Ja veľmi skromne sa uťahujem. Dali ste ma na posledné miesto, ale bol som vďačný, že môžem pri tejto príležitosti hovoriť.

Vy ste si našli spôsob, aby ste prišli do úradného programu, ale aby meno Hlinkovo tam nemohlo prísť. Nesmelo sa tam zjaviť, aby sa Slováci presvedčili o tom, čo nedávno pred tým v jednej nepatrnej audiencii hovoril býv. min. predseda Udržal, že bývaly časy, kedy Hlinka na Slovensku niečo znamenal, teraz ovšem už neznamená nič. Chcelo sa tedy dokumentovať, že Hlinka na Slovensku nič neznamená. (Výkřiky slovenských ľudových poslanců. - Ministr dr Dérer k poslancům slovenské ľudové strany: Iste sa malo dokumentovať, že vy znamenáte všetko! - Výkřiky posl. Danihela a dr Sterna. - Místopředseda Špatný zvoní.)

V tomto štadiu vecí zasedalo naše predsedníctvo strany, a to ma vyslalo, aby som v mene strany išiel vyjednávať s Bratislavou a s bratislavským výborom, ale keď sme videli, že tam dostávajú úkazy odinakiaľ a že nemôžu samostatne rozhodovať, dohodli sme sa, prizvukujem opätovne, a hlásil som sa v tejto veci k audiencii u p. min. predsedu. Dávam si pozor na každé svoje slovo a za každým svojim slovom stojím. Hlásil som sa v piatok z Bratislavy a dostal som z prezidia min. rady telefonickú odpoveď, že mňa p. min. predseda nemôže prijať, poneváč má zajtra ministerskú radu a v pondelok bude už na dovolenej, "nemôže teda s nami o tejto veci hovoriť". Vzal som na vedomie a išiel som domov. Sotva som sa dostal dom v z Bratislavy, čakal ma na pošte z Prahy telefon, či môžem zajtra na 1/2 10 hod. prísť do Prahy. Dostavil som sa, aby nebola na nás vina, že sme nedali príležitosť o veci hovoriť. O 1/2 10 som sa hlásil, aby som p. min. predsedovi Malypetrovi predostrel žiadosť predsedníctva strany, aby Hlinka ako predseda spolku sv. Vojtecha mohol prehovoriť, lebo si to žiada ľud a verejná mienka, že by to ináč nemalo dobrú ozvenu ani v zahraničí. Pán min. predseda riekol: "My sa vám do toho nemiešame, Bratislava všetko riadí, obraťte sa na Bratislavu". Na to som úctive odpovedal: "Pane ministerský predseda, ráčte dovoliť, veď z Bratislavy idem sem, lebo tam nám hovoria, že nemôžu nič robiť. Preto som tedy prišel sem." Pán min. predseda ma odkázal na min. dr Hodžu. (Výkřiky slovenských ľudových poslanců.) Dal som sa do styku s p. min. Hodžom a po krátkej debate s ním sme sa dohodli na tom, že dobre, Hlinka nebude hovoriť na verejnom manifestačnom shromaždení - ráčíte vidieť moju loyalitu, že som ja na toto pristal - a dohodli sme sa, že bude hovoriť pred tým dňom na úradnej akademii pred niekoľko ľuďmi, bude tam vláda a význační povolaní hosti. Pristúpil som na toto, prišiel som domov a telefonoval som predsedovi a do Bratislavy, aby bol kľud a pokoj, že sme sa dohodli. (Výkřiky.) Ja sa chcem dohodnúť a myslím, že sa dohodneme, lebo verím v živelnej sile Čechov a Slovákov, že sa dohodneme a marne sa staviate na nejaké city! (Výborně! - Potlesk.) Vy môžete pevne veriť to, že my vieme, čo robíme, a vieme, pokiaľ ideme, ale pokiaľ práva naše nebudú uznané, dotiaľ do žiadneho jednania nejdeme. (Tak je! - Potlesk.) Áno, aj ako minister som bránil a budem brániť vždycky práva slovenské, lebo som si vedomý toho, že ťažkou odpovednosťou som zaviazaný slovenskému národu, aby som ho zastupoval, od toho neustúpim. (Výkřiky. - Místopředseda Špatný zvoní.)

Dohodli sme sa o všetkom, přišiel som domov, čakám zprávy ďalšie a tu od razu dostanem z Nitry jedon dopis, v ktorom dopise je jedna pozvánka na tú úradnú akadémiu, na ktorej mal rečniť podľa dohody Andrej Hlinka a na tej úradnej pozvánke ako rečník je označený pán minister Dérer. (Min. dr Dérer: Na akademii?) Áno, ja vám tú pozvánku ukážem a to som pripomenul aj p. ministrovi Hodžovi, ale pripomínam, toto sú detaily, ktoré sme povinni predostrieť verejnosti, aby verejnosť súdila a nemyslela, že Nitra z akéhosi podzemia vyrastla za dve, tri hodiny. Vyzdvihujem len podstatné momenty.

Dostanem úradnú pozvánku na akademiu s úradným rečníkom dr Dérerom, že bude rečniť na akademii, ačkoľvek sme sa dohovorili pred tým, že bude rečniť Andrej Hlinka. (Min. dr Dérer: Mohli by ste ukázať pozvánku?) Nemám ju tu, ale v najbližšej dobe vám ju môžem predostrieť. Túto vec som hneď spomenul, lebo pripomínam, že celý týždeň som jednal s ministrom dr Hodžom, s presidentom Országhom z poverenia Hlinku, sprostredkoval som celý týždeň až do piatku večera a pánu ministrovi Hodžovi som to povedal a on si telefonicky zavolal Országha, aby mu dal vysvetlenie. Prezident Országh telefonoval a zistil konečne z Nitry, čo sa stalo s tou pozvánkou, že to bude asi nejaký omyl. Ja som povedal: Nemôžeme veriť, nemôžeme si zakladať na tom, že akákoľvek dohoda tu je, alebo bude prevedená, dohoda, ktorá sa medzi námi uzaviera. Andrej Hlinka potom si ale spomenul; ja som nielen Andrej Hlinka, ale ja som tu národ, a keď ma chcú z úradného shromaždenia vytisknúť na malú akademiu, je to mňa nedôstojné a povedal: "Ja žiadne kompromisy nepripustím a nežiadam si na akademii rečniť." Rozišli sme sa a jednali ďalej až do piatku večera a pán predseda jednal ďalej až do nedele rána.

Teraz prichádza Nitra. Jdú slávnostné sprievody, nám ľudákom je prikázané miesto 2 km za mestom na lúkach. Na lúkach sme stáli ako voliči kedysi pred maďarskými voľbami. Tam sme stáli a čakali, kedy príde rad na nás. O 11. hodine malo sa začať rečnenie na slávnostnom shromaždení a už je pol 11, 3/4 11 a my sme ešte vždy na lúkach, 3/4 11, 11, ešte sme ďaleko na uliciach, nervózita stúpa, prevláda mienka: Títo nás chcú tu nechať, oni si odbavia shromaždenie a my nebudeme pri tom. Čo v ľude sa ozýva netrpezlivá otázka: Na čo sme sem prišli, keď ani nebudeme môcť nič počuť? S takou nervózitou sa išlo ďalej.

Ale ešte ďalej, vážení, pri tom, keď sa shromažďovaly zápalné látky, bol ešte jedon vážny moment. Vypovedané bolo: To není politické shromaždenie, to je čiste kultúrne, štátne, národné, a teraz novinami prebiehajú zprávy, prichádzame na to, že keď jedna strana si oznamuje sjazd, druhá, treťia, štvrťá, vtedy sme si my mysleli: Keď všetci, aj my tam musíme mať sjazd, predsa nemôžeme zostať mimo nich. (Posl. Kubač: Nechceli ste ich pustiť do svojho hniezda!) Samozrejme špatný vták, ktorý druhého púšťa do svojho hniezda. (Veselost.)

Ohlásili sme aj my sjazd, a keď sme videli, že nám neudelia slovo na manifestačnom shromaždení, ohlásili sme ešte aj verejné ľudové shromaždenie v Nitre na 1 hod. po poludní na inom mieste, aby sme mohli k tomu ľudu predsa hovoriť, a oznámili sme to legálne. Na toto shromaždenie sme si prichystali rezolúciu, podobnú ako dnes som tu prečítal. Táto rezolúcia to bola, pán minister Dérer, na ktorú ste v senáte pánu Budayovi povedal, že sme sa pripravovali na Nitru, lebo sme vraj mali rezolúciu. Mali sme rezolúciu pripravenú, ale na svoje shromaždenie, ktoré sme oznámili zvlášť, keď sme videli, že neprídem k slovu na manifestačnom shromaždení. Toto je fakt, takto sa veci maly.

Teraz prichádza Nitra. Tam sme videli zaranžovaný sprievod, ale videli sme i to, že proti slávnostným výborom ustanovenému poriadku porušený bol sprievod (Hlasy: Vami!). Áno, tam som bol i ja. Lebo bolo stanovené, že pojdú najsamprv krojovaní Orli, potom krojovaní Sokoli a potom civilisti. A teraz, pánovia, prešli Orli, (Posl. Kopecký: Hasiči nešli?) - išli aj hasiči - človek sa na všetky detaily nemôže pamätať. (Posl. dr Slávik: Za Orlami Sokoli a ľudová strana!) Pardon. (Posl. dr Slávik: Ja som tam stál a videl som vás!) Pardon, vy ste prišiel asi o 5, 10 minút neskoršie, keď už dve skupiny boly zastavené. To boli civili. (Výkřiky posl. Zemana.) Pardon, boli ste tam, vy ste sedeli na tribúne. (Posl. dr Slávik: Ja som to vyslechol!)

Za týmito krojovanými, keď som jednotlivé civilné skupiny videl, pýtal som sa ich: Civili idú a vy ste čo? My sme vraj legionári-civili. Idú druhé skupiny, prišla slovenská liga v civile, vtedy som videl, že tu sa chystá zase komplot, aby naši civili vôbec nemohli do sprievodu prísť, aby sa tam vôbec nemohli dostať.

Preto som našim civilom riekol: "Keď idú civili, ideme aj my" - a teraz ste prišli vy, pán minister Slávik na čele Sokola a za týmto, keď už bolo niekoľko tisíc ľudí civilistov pochodovalo... (Posl. dr Slávik: To neboli tisíce, to bol malý hlúčok, ja som tam bol a videl som to!) Ja vám to svedkami dokážem.

Prichádzam teda k tomu, ako ideme ulicou mesta a prichádzame k rečnišťu a od rečnišťa, hádam, na nejakých 500 krokov - prosím, aby bolo zase presne pozorované - asi na 500 krokov od rečnišťa a rečnickej tribúny, kde sedela vláda a pozvaní hostia, keď my na čele svojich s Hlinkom prichádzame, príde k nám deputácia - prosím, toto ako vážny moment - prichádza k nám deputácia, k pánu predsedovi Hlinkovi a nám ostatným tam stojacím: okresný náčelník Halachy a prednosta tabákovej režie Lebeda v sokolskom kroji s týmto odkazom: "Pán min. predseda, pane preláte, vás volá, abyste išli rečniť." A ja som na to odpovedel: "Nemožno, teraz už je neskoro." (Posl. dr Slávik: Ale čo najprve robil se svojmi ľudmi Labaj?) Pardon, tam ja som vtedy nebol, ja o tom rozprávam, čo viem, kde som bol, kde som nebol, o tom nerozprávam.

Já sám som riekol: "Teraz je nemožno, celý týždeň som vyjednával, nepodarilo sa dohodnúť, teraz je neskoro, predsa nemožno chcieť, aby na takej slávnosti niekto ex abrupto rečnil. Pán okr. náčelník hovoril: "Čo budeme teraz robiť?" - "Ja neviem, ja vám nemôžem pomôcť, celý týždeň sme vyjednávali a nedohodli sme sa, nemôžem za to." Išiel napred, - ako ďaleko išiel neviem, - prišiel nazpät: "Predsa nejaké východisko najdite." A keď som hovoril: "Pane náčelníku, idzte nazpät a povedzte pánu min. predsedovi, že svolujeme k tomu, aby pán predseda Hlinka rečnil, jestli mu dovolia prečítať našu rezolúciu, ktorú máme prichystanú pre svoje shromaždenie. Nech tedy prečíta tú rezolúciu." (Posl. Sivák: Jedon exemplár dostal odo mňa!) On vzal jedon exemplár od posl. Siváka a išiel smerom k tribúne. Či bol až tam neviem. Prišiel nazpäť s tým: "Pán predseda súhlasí s tým, aby Hlinka predčítal tú rezolúciu." Išli sme napred, prišli sme pred tribunú, ktorá už bola zatarasená, (Posl. Zeman: Váš zemský zastupitel dr Dušek avisoval: Budete demonstrovať a budete robit, čo jste robili!) Mohli sme sa dostať za predsedu, ktorého niesla mládež.

Chytajú teraz jednoho starého inšpektora, že niesol Hlinku na svojich pleciach. Prijdem na túto čiastku. To bude p. posl. Zemana zvlášť zaujímať.

Prichádzame k tribúne, kam sme sa nemohli dostať žiadnym spôsobom. Pán minister dr. Hodža podáva ruku Hlinkovi a ťahá ho na tribúnu, hovorí: "Pojďte, pán prelát, medzi nás, vaše miesto je tu." Prišiel na tribúnu a prečítal rezolúciu. A od toho času on bol pánom situácie, natoľko on dával slovo Országovi, a umožnil, aby pán predseda vlády mohol predčítať odkaz pána prezidenta. On zaprísahal ľud, aby vypočul kľudne rečníkov. Takýmto spôsobom vlastne Hlinka zachránil situáciu, vlastne Hlinka umožnil, a má zásluhu o to, aby tam štátny program prevedený bol. (Tak je!)

Čo se ďalej stalo, neráčte pripisovať, že to kto zorganizoval alebo nezorganisoval, ten či onen. Čo bola Nitra? Nitra bola spontánny prejav slovenského ľudu (Potlesk.), ktorý si bol vedomý toho, že slávi tisícstoročnú minulosť a svoje národné práva. (Výkřiky.)

Myslím, že už z doterajšieho je dostatočne zjavné, aké sily tu hraly a o čo sa tu jednalo a kto to podporoval a kto zapríčinil. Hľadáte vinníka, - myslím, že si ho najdete sami medzi sebou.

Čo sa stalo v Nitre? Myslím, že česká verejnosť nevie, čo sa tam stalo. Bolo prečítané v Nitre medzi iným (Čujme!) toto:

"My, národ slovenský, hrdý na svoju 1100 ročnú národnú i kresťanskú minulosť, Božou Prozretelnosťou dnes znova oslobodení a do republiky Československej včlenení, osvedčujeme sa, že v republike tejto chceme žíť a štát tento považovať za svoj." - Bola to zbura proti štátu, bola to revolúcia proti štátu? "Tu chceme najsť svoje národné blaho. Avšak, keď republiku Československú považujeme pre nás za jedine možný štátny útvar, vyhlašujeme, že v štáte tomto chceme vidieť svoju budúcnosť nielen ako národ svojprávny a nielen ako národ rovnoprávny s národom českým, ale aj ako národ samobytný, samostatný, ktorý sám chce spravovať svoje veci a sám chce riadiť osud svoj!"

Toto je Nitra. A teraz pod touto Nitrou čo sa robí na Slovensku? Zastavili nám všetky časopisy, takmer zakazujú nám shromažďovanie, (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.) Žalárujú našich ľudí, pozbavujú chleba, vyháňajú do ničomnej mizerie ľudí, otcov rodín, a pod terorom držia ako obsadené Slovensko. Dnes ráčte si prejsť Slovenskom. Aké je tam spoločenské spolunažívanie? Človek sa bojí človeka, uteká jedon pred druhým, lebo zurí špionáž, denunciantstvo pod zorným úhlom straníckeho terroru. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové.)

Prišly novinárské zprávy. A pánovia, dobre si všimnite! Vezmite po tejto nedeli prvé vydanie "Lidových novín" a ráčte si prečítať, ako tu jasali. Tedy nič sa nestalo, bola to národná a štátna manifestácia, nič sa nestalo; až keď sa to pánom rozľahlo v hlave, že z toho možno niečo spraviť a na niečo to natiahnuť, vtedy sa obrátila fronta a smer a začala sa Nitra v dnešnom vydaní.

Čo je to tá Nitra dnes? Pánovia moji, myslím, že jestli by bola Nitra tým, čo sa usilujú českej verejnosti predstaviť, že vtedy tie následky Nitry nemohly by byť len na jednom úseku. A tu sa prezradzuje celý problém, nikde inde sa po Nitre žiadne veľké veci nedejú, iba na úseku školstva: tam sa pozbavujú učitelia chleba, suspendujú sa, ba žalárujú, pozbavujú sa záslužní národní pracovníci ako inšpektor Branecký v mojom pôsobišti. Dovolím si o týchto veciach hovoriť, lebo ich na vlastné oči poznám, veď pred mojima očima sa tieto veci odohrávajú. Menovite ministerstvo školstva usiluje sa využiť Nitru vo svoj prospech a pýta sa každý, či je ten Dérer ten najohnivejší Slovák, a či snáď on bol najviac urazený, prečo to robí práve Dérer? (Min. dr Dérer: Štátny zamestnanec nesmie demonštrovať proti štátu!) Proti štátu? Kde sme demonštrovali proti štátu, kde sa demonštrovalo proti štátu, ráčte, pán minister, konštatovať! Kto je tu proti štátu? Pán ministr Dérer tvrdí, že štátny zamestnanec nesmie demonštrovať proti štátu. Kde sa tu demonštrovalo proti štátu, prosím? (Výkřiky.)

Ja si dovolím poznamenať k tomu, že nie pán minister Dérer to robí na ministerstve školstva, ale jeho ľavá ruka, pán dr Pluhař. Budem o tom hovoriť. (Min. dr Dérer: Suspendovať môžem ja a nikto iný!) Už ste jeden taký výrok urobili a potom zmenili. (Min. dr Dérer: Žiadny výrok sme nezmenili!) Ohľadom Hancka ste to zmenili. (Min. dr Dérer: Nezmenil, ja som to len vypovedal na inom základe! - Veselost poslanců slovenské strany ľudové.)

Prečo sa to robí menovite v ministerstve školstva? Pánovia, je jedna skutočnosť, že sa rozprávalo v lete, v júni, júli, že má prísť na podzim k rekonštrukcii vlády, a bolo verejným tajomstvom, že sú dve ministerstvá, na ktorých viac prevláda úradník ako minister sám, a každý vedel, kam to smeruje, že to ide na pána ministra Dérera. Teraz prišla vhodná príležitosť ukázať sa: Ja som nezbytne potrebný a ja budem teraz robiť poriadok, ja ukážem, kto brání štát, a začalo sa suspendovať.

Suspendovaný bol Michal Branecký, práve v Bánovciach sa to začalo. Michal Branecký bol predprevratový Slovák, chcel utiecť do Ameriky, keď by ho žena nebola zadržela. Pred prevratom bol na zastrčenom mieste a cez prevrat bol plebiscitným pracovníkom v Orave. Bol všeobecne úcteným a dľa tvrdenia, ktoré mi povedal pán radca Koloušek vlani, keď som sa zaujímal o istej záležitosti, je to prvotriedný školský inšpektor. A hľa teraz prvá rana padne naňho, zbavujú ho inšpektorátu a nútia, aby išiel na svoje definitivné správcovské učiteľské miesto do Nitry. (Min. dr Dérer: Inšpektor nesmie demonštrovať proti vláde!) Nedemonštroval, to my dokážeme. S ľudákmi sme snáď demonštrovali, ale nie Branecký. Teraz sa uvádza všeličo a tiež to, že ten starý pán, ktorého kto pozná, veľmi málo hovorí a tým menej a nerád sa pohybuje, je tichý, kľudný a statočný, že tento starý pán niesol Hlinku na svojich rukách, vieme. To nie je pravda, on stál na 2 kilometry ďaleko. To vám buďem dokazovať ja a Buday. Keď sme odišli pre nevoľnosť Budayovu, tak tam nebol. Videli sme ho ďaleko od shromaždenia.