Pokud se někde postupovalo ve stejném úmyslu, plán se ztroskotal. Poukazuji zde jen na poměry v Německé říši. Bývalá Brüningova vláda snížila, jak známo, několikráte platy svými nouzovými nařízeními k zajištění hospodářství a financí, nebo nouzovými nařízeními k péči o nezaměstnané, snížila i důchody sociálních pojištěnců a zároveň zvýšila daně a zavedla nové. Tedy docela týž postup, jak se dnes provádí u nás. Tehdejší říšská vláda to tehdy učinila, aby ucpala díry způsobené v hospodářství říše, zemí a obcí šílenou poplatností. Tento důvod pro dnešní hospodářskou a finanční krisi v Československu neexistuje. Ale pohlédněme jen na říšskoněmecký pokus. Co následovalo v Německu po snížení platů, požitků státních zaměstnanců, co následovalo v Německu po snížení důchodů, po tomto zcela bezohledném zavedení nových daní? Kupní síla úředníků, dělníků a zaměstnanců a sociálních pojištěnců, obchodníků a živnostníků, jedním slovem kupní síla všech spotřebitelů poklesla, každý jednotlivec musil na všem a všude šetřiti a vytýčiti meze svým nárokům. Bylo sice nadiktováno i snížení cen, ale zařazení národohospodářského objemu cen do národohospodářského objemu kupní síly se naprosto nezdařilo. I největší podniky musily poměry donuceny vzdáti se nových investic, propustiti přebytečné pracovní síly a výsledkem v Německu byl pokles výroby, pokles odbytu ve výrobním tělese, zvýšení péče o osoby v tísni, zanedbání nejlepších tělesných a duševních sil, pokles daňových příjmů a zase vyrovnání úbytku daní zvýšeným daňovým tlakem. Můžeme-li pozorovati účinek provedeného pokusu v tomto smyslu, pak si jistě musíme říci, že tento pokus nesmíme zde dělati, abychom se nedožili stejného záporného účinku.

O tom, jak daleko sahá národohospodářský účinek tohoto zákona, uvedu jen několik číslic: úhrnem nastane při snížení platů podle vládního návrhu tisk 2099 jistě nový úbytek spotřebitelské schopnosti postižených stavů v částce 1 miliardy Kč. Uvedl jsem tuto číslici i v soc.-politickém výboru a jsem přesvědčen, že není příliš vysoká. Uvažme, že při nynějším stavu asi 500.000 nezaměstnaných, kteří v dobrých dobách měli roční příjem 6.000 Kč, máme již úbytek spotřeby 3 miliard Kč, uvažme dále, že pro snižování mezd a platů, které se již celá léta provádí v soukromém hospodářství, musíme konstatovati oslabení veškerých spotřebitelů jistě o 3 miliardy Kč a že jako napodobení tohoto špatného příkladu, který zde dala vláda, nastane i v soukromém hospodářství nové snížení mezd a platů, jež pocítí poslední soukromý zaměstnanec a dělník ve smyslu tohoto návrhu (Posl. Köhler [německy]: U remunerací se to již ukázalo!), pak smíme konstatovati, že až toto opatření bude provedeno, nastane na trhu ztráta 8 miliard Kč. To jest fakt, který národohospodářsky vzato má neobyčejný význam a mimo to, třebaže spotřební schopnost tak veliké vrstvy lidí bude oslabena, základy živobytí zůstanou vlastně ztrnulé. Index živobytí jest naprosto nehybný.

Musíme vám dnes ve dvanácté hodině jen říci, že to tak nejde, vaše zamotaná finanční a hospodářská situace se nezlepší. (Posl. Krebs [německy]: Ale komu to říkáme? Ti zde nejsou nikomu odpovědní!) Zcela správné volá kol. Krebs: Komu to říkáme? Kdybychom zde mohli uvítati ministra financí jako původce těchto opatření, byl by snad případně i ochoten tázati se: "Jak to udělám jinak, abych vybředl z této situace?"

Kdyby se pan ministr financí tázal, jak má sestaviti rozpočet na rok 1933, aby vystačil při úbytku příjmů, pak věnujme své úvahy výdajům na zbrojení. Vím, že to v této sněmovně není nic nového, ale nemůžeme jinak, než stále to opakovati. Vydáváme ročně na vojenské účely 1400 mil. Kč. Příspěvky z výzbrojného fondu zvyšuje se to na 1750 mil. Kč. Srovnáme-li však rozpočty s účetními uzávěrkami posledních let, pak vycházejí ještě vyšší částky, které jsme ročně vydali na vojenské účely. Mimo to ministerstvo nár. obrany ještě nikdy nedodrželo rozpočet, v minulých letech jej vždy překročilo. Proto můžeme konstatovati, že výdaje na vojsko činily v posledních letech ročně asi 1800 mil. Kč. (Posl. inž. Jung [německy]: Více, 2 miliardy!) Nemůžeme jinak, než i s tohoto místa stále poukazovati, že když stát jest v takové finanční krisi, jak se nám líčí, že se klidně může vzdáti jedné třetiny těchto výdajů, aniž se vydává v nebezpečí, že by jako stát nebo jako vláda nemohl provozovati žádnou vojenskou nebo ozbrojovací politiku. I kdyby při tom šlo jen o výdaj 1.2 miliardy, byl by to pro tento stát stále ještě poměrný základ vojenské a ozbrojovací politiky. Musí nám již býti dovoleno, abychom na to upozornili v souvislosti s Traplovými úspornými opatřeními.

Kdyby se pan ministr financí tázal, jak má při nedostatečných státních příjmech vystačiti, mohli bychom mu ukázati ještě na leccos, kde je možno škrtati, aniž se páše sociální bezpráví. Jsem učitel, jak víte, a jako učitel hájím stanovisko, že každé dítě má býti vyučováno ve své mateřštině. Ale nikdy jsem nepovažoval za státní nutnost, aby se provozovala politika menšinových škol, která stát stojí ročně zbytečných sta milionů. (Posl. Krebs [německy]: Musí se říci, že to byly školy nejen podle potřeby, nýbrž nemírně nad potřebu!) Zcela správně, kolego Krebsi, chtěl jsem to právě říci. (Předsednictví převzal místopředseda Roudnický.)

A zde přicházíme ke kapitole vnitřní representace. Co všechno se stalo během let po této stránce! Nebyly sta, ba tisíce milionů Kč vydány na tuto representaci? Těmito výdaji zatěžovali jste stále více stát při jeho hospodaření a tyto výdaje znamenají dnes, v době nedostatečných příjmů, přirozeně břímě tím těžší. Zde by bylo možno lépe provésti vyrovnání státních financí než úspornými opatřeními při osobních výdajích. Zde nemůžeme se nezmíniti i o drahé zahraniční politice státu. I výdaje na ni jsou nepoměrně vysoké.

Kritisujíce tyto věci nemůžeme pominouti ani kritiku korupce, která se u nás dříve projevovala. Jak ohromné škody utrpělo státní hospodářství korupcí. V roce 1931 bylo v Úředním listě rozepsáno 1952 dodávek. U 1354 dodávek, to jest u 69.4%, nebyl výsledek oznámen. Užhorodský zemský úřad neoznámil výsledek u 46 dodávek. Správa státních statků a lesů stojí v čele se 79%. Košické ředitelství státních drah zatajuje výsledky u 72.7% dodávek. I zde by mohla nastati náprava a na příště mohlo by se mnohým přispěti k ozdravění hospodářství příštího správního období.

Sečteme-li částky vyplývající ze snížení výdajů na ozbrojení, z rozumnějšího provádění vnitřní a zahraniční representace a z potírání korupce, musili bychom, aspoň na tu chvíli, dosíci ozdravění státních financí, nesahajíce při tom ke snížení zaměstnaneckých platů. Při tom se ovšem domníváme, že dalekosáhlé úspory v rozpočtu poskytnou jen okamžitý úspěch. Jest správné, co řekl dřívější předseda vlády Udržal dne 8. října pražským novinářům: obrat v nemoci, trvalou změnu může přinésti jen obnova hospodářského života. K této zásadě se hlásíme se všemi těmi, kdož ji vyslovili. Jest fakt, že zamezíme příští nesnáze jen tehdy, budeme-li moci sanovati hospodářské poměry v tom smyslu, abychom hospodářství uvedli zase do chodu. Držíme se tohoto požadavku stejně jako bývalý předseda vlády, ale upozorňujeme, že až toto poznání bude získáno, musí býti všechno připraveno, aby se toto poznání proměnilo ve skutečnost.

Hospodářský život trval v širokém rozsahu přes hranice kteréhokoliv státu jako světový hospodářský život ve formě jemné organisace. Jak velice byla tato organisace porušena válkou, víme všichni. Ale válka nemohla skončiti jinak než porušením této organisace. Jak dalece trvale ruší tuto organisaci mír, tento mír, který jest dnes základem života evropských národů, víme také. Ale žijeme-li v tomto poznání, musíme, míníme-li to poctivě s osudem lidí, usilovati, abychom zde dosáhli nějaké rekonstrukce. A tak se při uvažování o úsporných opatřeních, která si připravila dnešní vláda, musí právě toto hledisko zvlášť zdůrazniti. Když se pan předseda vlády Udržal, dokud ještě byl předsedou bývalé vlády, vyslovil v tom smyslu, že trvalou změnu může přinésti jen změna hospodářského života, nemůžeme tvrditi, že by byl z tohoto poznání vyvodil byť jen nejnepatrnější důsledek, a nemůžeme tvrditi, že by i nynější vláda vyvodila důsledky. Zde zmaří nejlepší úmysly, které tu a tam chtějí ve vládě proniknouti, pan ministr zahraničních věcí, který od r. 1920 dělá politiku, která jest největším hříchem proti nutným věcem.

Vylíčil jsem to již ve výboru. Domníváme se, že je zde snad těžisko všech věcí pro budoucnost a třebaže se to osobám majícím na zákonu přímý zájem zdá nepochopitelným, že odbočujeme do vysoké politiky, nemůžeme jinak než říci těmto přímým zájemcům: I on má na tom zájem, aby se změnil základ státu. Bylo by bezúčelné uváděti to zde snad šíře a odhalovati celou Benešovu zahraniční politiku a její škodlivosti pro tento stát.

Tak jsem vám vylíčil, jak z věcných, sociálních, ale i z hospodářských pohnutek musíme zamítnouti tento vládní návrh. Tak jsem vám vylíčil, jaké možnosti má vedení tohoto státu, aby našlo peníze, které mají býti ušetřeny zákonem o úsporných opatřeních na zaměstnancích. Tak jsem vám vylíčil, jaké byly poslední příčiny celé finanční a hospodářské krise státu, a tak jsem chtěl ke konci ještě jen několika slovy vylíčiti, jak nutné jest pro stát, aby mohl příště opraviti taková opatření a sám si zajistiti čáky příštího života. Zhodnotíte-li správně to, co pravíme, nebudete moci učiniti nic jiného, než konstatovati, že to jsou velmi vážné myšlenky o jednotlivých otázkách státu, tejně jako o otázce státu samého.

Uzavírajíce toto své hledisko, aniž se zabýváme meritem zákona, musíme říci, že zamítáme zákon od jeho prvního až do posledního paragrafu jako celek, a to z důvodů ochrany všeobecných zájmů státohospodářské veřejnosti. (Potlesk.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Dávám slovo dalšímu přihlášenému řečníku, jímž je pan posl. Dobránsky. Prosím, aby se slova ujal.

Posl. Dobránsky: Slávna snemovňa! Sú mladistvé excesy, ktoré ani v starobe nenechajú človeka bez následkov, nepotrestaného, tým menej ovšem organizmus nejakého mladého štátu, i keď by pozostával z konglomerátu národov, ktoré už aj predtým žily samostatný štátny život. Choroba sa len zťažuje, keď sa do duše ľudu zahniezdi. Lebo excesy idú obyčajne ruka v ruke s mravným úpadkom a nie raz sú trestané až do 7. pokolenia.

Ale nielen ľahkomyseľný a marnotratný otec, ale aj prostý a špatne špekulujúci a po škode iných bažiací často do biedy a chudoby, ba aj do hanby strhne sám so sebou celú svoju rodinu. Tým ztráca pôdu pod nohami a aspoň, aby zdanie zachoval, i proti svojmu dobrému presvedčeniu začína závratníctvom. Hlavu zdvíha ešte výš, ako by ju vôbec nič neťažilo. Oklame každého, koho len môže. Pomocou zmeniek a žirovania so sebou strhne do hmotnej zkazy všetkých priateľov a hlúpych, ktorí slepo verili v jeho poctivosť a boli radi, keď snáď v bezstarostnejších, lepších časoch ruku im podal po tom, aby majstrovsky oblafnul nových dôverujúcich mu veriteľov. Lebo majster života tejto kategorie je ani ten arijský fakír, ktorý nenapodobiteľným spôsobom bez pohybu očú vie omámiť a odzbrojiť chresťana, tak ako onen svoje obeti.

Práve tak aj hlúpa skúposť častokráť doplatí nemilosrdne tam, kde to už nie je sporivosť diktovaná okolnosťami, ale kde je to už hriešna skúposť; kde je to priamo atentát proti riadnemu behu života; kde je to nenapodobiteľné opominutie proti životným a odklad netrpiacim investíciám; kde je to už do neba volajúca nespravodlivosť a macošstvo vôči jednotlivým nemilovaným členom rodiny rešp. iným zamestnancom.

Lebo nakoľko je jeden životný standard s dobrými základmi východiskom k druhému lepšiemu, tak práve jedna diera rodí druhú - ako riekame - a začiatočný nesprávny spôsob života pripravuje ďaľší.

Slávna snemovňa! Naše doterajšie šafárenie a naša doterajšia politika ani len nemôže vyberať zo spomenutých nedostatkov, ba hriešnych podotknutí s vedomím, že to alebo ono snáď nás sa netýka. Veď v každom sme sa nachádzali. Preto práve je dnes tak ťažké sanovanie. Temer každý z tých nedostatkov leží na svedomí naších vedúcich štátnikov a politikov a šafárov natoľko, že jeden alebo druhý štátnik a ešte viac náš večný pán minister zahraničia iste mohol by byť obvinený a podľa zásluh aj odsúdený, keby ovšem jestvujúce zákony daly k tomu možnosť Národnému shromaždeniu.

Ale bohužial: máme tisíce retorzných zákonov proti malým hriešníkom, ale proti tak odpovedným jednotlivcom, ktorých politika národohospodárska až temer ku konečnej katastrofe priviedla naše hospodárstvo a občanov, proti tým doterajšie zákony nedajú nám spôsob na to, aby sme mohli proti štátu a verejnému blahu sa previniacich na otázku brať.

Poriadkové zákony na pr. na ochranu republiky, akých obdobu sotva najdeme na svete, temer stredovekou prísnosťou strážia, aby nikto ani snáď len žartom niečo nepovedal alebo zaspieval. Ale aj na pohyby pera natoľko dáva pozor cenzúra, že nikde inde nedovolí si toľko zhabaní novín ako v našom demokratickom štáte.

Ale keď niektorý štátnik u nás zanedbá a spúrne odsotí od seba možnosti, ktoré by bolo možné pre štát múdre a rozumne realizovať, ako by bola umožnila intensivné nadviazanie obchodných stykov, ktoré mohly byť len naprospech oboch štátov, v nedostatku ktorých ale Maďarsko dohodne sa so svojmi inými súsedmi, ako sa to posledne s Rakúskom stalo, vtedy nie je možné, abysme najbezohľadnejšie zákroky nepožadovali proti takým zahraničným faktorom, nech je to či ministerstvo obchodu, alebo ministerská rada, ktorým môžeme ďakovať, že náš národohospodársky život s poslednou krízou zápasí, priemysel nám vymiera, nezamestnanosť katastrofálnych rozmerov nadobúda, chudoba stáva sa všeobecnou, krádeže a vlúpania sú na dennom poriadku, alebo tisíce žobrákov obťažuje chudobné rodiny, ktoré ale aj samé mnoho postrádajú, a s kroka na krok zmáha sa aj mravný úpadok. A to všetko len preto, že naša národohospodárska politika v zahraničí na mrtvom bode stojí, kdežto veľmi veľká a úžasne nákladná zahraničná politická propaganda ustavične napreduje, z ktorej dnes však pán minister zahraničia dr Beneš ani toľko užitku nemá, aby veľmoci boly reflektovaly na jeho služby ako zapisovateľa na odzbrojovacej konferencii, o čo by sa bol úprimne uchádzal.

Váženým opozičníkom na tom by treba bolo pracovať, aby sa pred snemovňu čím skôr spoločnou vôľou taký návrh zákona dostal, ktorý by udával spôsob čsl. Národnému shromaždeniu k tomu, ako v poslaneckej snemovni, tak v senáte, aby na základe konkretných faktov mohli byť obvinení špatní činitelia vo vláde a aby existovalo forum, kde by sa zisťovala vina alebo nevina patričných a na základe tohoto mohol sa vyniesť rozsudok. Možno, že kontrolný výbor, ktorý sa má v blízkosti utvoriť, snáď bude prvým krokom k tomu. Quam tarde! Oh, jak neskoro! Ale odpovednosti, zaujatosti nemôžu sa zbaviť ani tu sediaci väčšinoví poslanci a hlasujúce automaty snáď beránkovou nevinnosťou. Preto dnes sotva utajiteľná trpkosť až prstami ukazuje na tých t. zv. surogátov pätky a siedmičky, ktoré akožto rohož slúžily verejnej moci.

Kde by to nepobúrilo krv pri objavení tých vôd, z ktorých väčšinové strany na odstránenie opozičných strán a na uplatnenie seba samých takou mocou načieraly posily. Týchto vôd nadpis na vonok je síce: Vlasť nadovšetko, ale láska k vlasti z ničoho iného nepozostáva ako z moci vlády strán a zo všetkými možnými spôsobami nasbieraných peňazí na stranícke ciele.

Kto by nebol videl tam špekulovanie so zvučnými heslami a verejným blahom. A práve toľko odvážnych hier, ľahkovernosťou ľudu toľko závratníctva s osudom štátu, úžery s právami menšín, ktoré sú im najdrahšie. Na druhej strane, aká úzkoprsosť charakterizuje väčšinové strany, keď ide o iné národnosti a spoločenské triedy a hlavne o Slovensko a Podkarpatskú Rus. To všetko by bolo už moc vymenovať.

Však úplný hlad na Podkarpatsku a temer úplný na Slovensku neslýchaných rozmerov nadobúda v našich časoch. Ponosy, plač a vyhrážky päsťami sú na dennom poriadku. Len sotva môžeme odhovoriť do Prahy deputáciou chcejúcich isť malorolníkov, ktorí vo svojej biede aj slámky sa chytajú, teda aj našich pánov ministrov. Však by to bolo stejne bez úspechu a zbytočne by obetovali posledne vypožičaný halier. Slama už im nepomôže.

Na všetkom sú in contumacia s našimi pány ministrami na vine strany podporujúce vládu. Ale príde doba, že voličovia sa raz spamätajú a potiahnu ich na odpovednosť za ich činy ako najlegálnejší sudcovia. Veď niekto alebo niektorí sú len odpovední za všetké tie finančné nemožnosti a nedostatky, ktoré dnes ani sanovať nie možné ani aspoň na pohľad do rovnováhy doniesť nie sú v stave. Či nebola to hlúposť, aby som iného nepovedal, ešte pred dvoma rokmi, keď už napred vrhala tiene terajšia hospodárska kríza, z agitačných dôvodov jediným mesiacom predľžiť príjem štátnych zamestnancov? Dnes zasa nečakane katastrofálne ostriasť ich, hlavne na nižšom stupni v možnosti žiť primerane pomerom. Lebo veď, pánovia, ako štát počíta s reálnymi príjmovými zdrojmi a primerane k tomu robí svoj rozpočet s miliardovými položkami, všelijaké investičné požičky, národohospodárske, školské, zdravotné, podpôrné, verejnej bezpečnosti, verejnej správy justičnej, sociálné a telovýchovné položky verejného všelijakého druhu a reprezentatívné výlohy, tak práve štátni zamestnanci i v súkromnom živote zariaďujú si život a výdaje na základe zákonom im zaručených príjmov, primerane k tomu školujú deti vo väčšej alebo menšej miere, vo vyššom alebo nižšom stupni, alebo ich pripravujú ku skromnejšej a tvrdej práci podľa schopnosti a náklonnosti. Pomerne k tomu zariadili si aj svoje obytné pomery a iné spoločenské povinnosti. To všetko sa stalo samozrejme na základe počítania s istým platom a postupom, tým po prípade vyzdvihnutím pôžičky. Tak mnohí sa dali do budovania družstevných domov podporovaných štátom, ako aj zakupovali mnohí večné byty a to takí, od ktorých teraz okrem toho, že platy majú snížené na základe t. zv. regresného práva, asi dve miliardy pôžičky hodlá finančná správa bezohľadne vypresovať. Kdežto akiste pravdepodobné je, že budovaním a investíciami s tým spojenými aj iné milionové dlžoby obťažujú tých nešťastných. Či vláda nemyslí, že týmto obrovským stiahnutím úveru pri snížení platov žobrákmi učiní zamestnancov štátu a dnes, zajtra aj bez príbytkov, alebo ešte aj to ztratia, čo dosiaľ sami vložili. Veľkú a roztvorenú štátnu prázdnotu trocha možná tým zacpú, ale len preto, aby behom ďaľšej krízy ešte hlbšou a širšou ju urobili.

Ja len toľko povedám, že keď už starí výrobcovia a iné produktívné odvetvia dávno snížili svoje nároky na minimum a pod bremenom verejných tiarch div že sa nezrútili, keď tisíce bez výhľadov na zárobok kúsku chleba pozerajú do zajtrajška, tedy ani štátni zamestnanci nemôžu sa uzavrieť pred redukovaním svojich nárokov, zvlášť keď si pomyslia na smutný osud tých svojich kolegov, ktorých zvlášť u štátnych železníc preradili z riadnej služby za sezónnych robotníkov, následkom čoho títo boli prepustení.

Vzdor tomu všetkému pýtam sa pánov, jednajúcich vo veci redukcie, bez akejkoľvek straníckej predpojatosti, bez agitačných úmyslov, však moja strana, áno, od malého počtu štátnych zamestnancov na Slovensku ani najmenšej pomoci nemôže očakávať a žiadať a tým ovšem menej od českomoravských štátnych zamestnancov - pýtam sa teda, čisto sociálnym citom a citom spravedlnosti pohnutý: čo bude s týmito tisícami rodín, ktoré bez vlastnej viny prepočítaly sa a reálné veľké dlžoby na seba vzaly, čo bude s našimi trhami, ktoré práve títo v najväčšom počte denne navštevovali pri nákupu denných potrieb. Čo bude s naši centrálnymi vidieckymi obchodmi, čo bude s domácim služobníctvom, z ktorých veľké procento bude musieť byť prepustené, aby ešte viac rozmnožovali strašný počet nezamestnaných. Čo bude s denným pivkom, keď redukciou sa zdraží, následkom zvýšenia pivnej dane, čo bude snáď s natoľko nepostrádateľnými kultúrnymi potrebami, keď na nič nám nebude stačiť pre doterajšiu politiku? Hlavne ale kde bude spravodlivosť, keď redukcia platov štátnych zamestnancov rôznych kategorií bude podľa tohoto kľúča prevedená, ako je to kontemplované v kľúči, ktorý je k návrhu zákona pripojený. Čo bude, pánovia? Čo že by iného bolo ako krajné rozhorčenie a zlosť a teplá posteľ komunizmu aj u tých, ktorí sa ďaleko od toho zdržovali! A konečne kde sa len bude môcť, zneužívanie na úkor súkromných strán, podplácanie a políčkovanie spravedlivosti a morálné zvrhnutie. Ba dokonca zločin proti verejnému majetku a životu jednotlivcov, ktorých zločinov budú obeti najčastejšie nie vinní, ale nevinní.

V týchto dňoch pri večernej svojej prechádzke stretol som sa s jedným žiačkom ľudovej školy. Z mesta išiel do dedinky svojej, bol práve deň svätého Mikuláša a bál sa od ich prútikov, pripojil sa teda ku mne a rozprával mi o všeličom. Mimo iného aj o tom mi hovoril, že zasa budú karamboly na vlakoch a vyšinutia, ako už boly viackráť aj v minulosti. A odkiaľ to vieš, synku, pýtam sa chlapca. Od železničiarov viem, ktorí sú veľmi roztrpčení nad tým, že boli prepustení a že im snižujú platy. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.)

Pánovia, toto krajné roztrpčenie ani nie celkom z tých dôvodov povstalo, že sa ich príjem veľmi snížil, keď pri iných odvetviach už sa stalo predtým to odbúranie až do najkrajnejších hraníc, s tým musia aj štátni zamestnanci počítať čo najvážnejšie. Však oni aj pri všetkom snížen platov pomerne ešte vždy môžu istejšie pozerať do zajtrajška, aspoň istejšie ako mnohí iní v súkromnej existencii. Či už je to remeselník, robotník, zadlžený roľník, pod samými exekuciami stojaci obchodník a potom akýkoľvek iný duševný alebo umelecký pracovník. Tí ani nechcú, aby sa štátna pokladňa úplne vyprázdnila, lebo by to pre nich znamenalo úplnú zkazu a cestu k rabovaniu na újmu obecenstva ako v Rumunsku. Roztrpčenie zamestnancov, ktoré hľa, sa prejavilo na oficiálnych demonstráciách dosť markantne, príšti vlastne z toho presvedčenia, že všetkému je na príčine vyššia politika, že v dieľňach tejto urobily sa osudné chyby a opomenutia, zbytočné výdaje, ba zneužívania, a to cez roky práve v tej republike, ktorá si finančne najlepšie stála, tedy nad všetkými europskými malými, ba aj veľkými štátmi. Však zhubnému inflačnému ohňu nevyhnula sa ani bohatá Francia, ani Anglia, kdežto u nás až dnes môžeme počítať na infláciu, tak znamenite pripravená finančne, národohospodársky a priemyslove išla naša mladá republika za najpriaznivejších auspicií v ústrety novým úkolom. Iste sem bolo treba povolaných a priamych štátníkov ku veslu.

Verejná mienka dnes už všetko a každého obviňuje, ktorý v akomkoľvek spojení je s politikou a vládou. Natoľko sa podarilo dnešným politikom všade ztratiť vierohodnosti, nechať sa obviniť z nečistých machinácií. Ani u nás nie je iná mienka o politikoch a vyššej politike. Úmysel pána minister. predsedu, aby tlač nebola buričom a mierne a vecne rozoberala a posudzovala dnešnú situáciu politickú, nebude mať ani toho výsledku, nakoľko ani miernej tlači nepodarí sa preinačiť zneuctujúcu verejnú mienku o vyššej a každodennej politike.

Nám opozičníkom len proto nevrhajú do očú nekorektné zachádzenie s verejným majetkom, lebo opozícii nie je nič do verejných peňazí a do manipulácií osobne záujmových, ako aj do možnosti, že ruka ruku umýva. Ale už aj z hľadiska mandátov tam sa skveje ponižujúce heslo verejnej mienky: Osobný záujem.

Pánovia, takto poklesla hodnosť a česť zákonodarcov, ktorá pred tým bola offici um nobile vyvolených. A veru nejaký rozdiel už len bude medzi mandátom, ktorého nositeľmi sme my opozičníci a medzi takým, ku ktorému ste vy tak ľahko prišli. My sme sa stali totižto zákonodarcami takých voliteľov, ktorým dobrého iného nič nemôžeme poskytnúť, okrem poctivej borby za spravodlivosť. Takých bratov, ktorým príslušnosť našej strane ad hoc je viac nevýhodou ako výhodou a pre ktorých len horko ťažko môžeme niečo vybojovať a vybaviť u príslušných rezortov ministerstiev, i keby sme takú pravdu mali, že by pochybnosť bola úplne vylúčená. Kdežto vy, pánovia, ste v nesrovnateľnej výhode voči nám. Preto ste tu v takom množstve z podporovateľov vlády, že pri mesiace trvajúcich vyjednávaniach už ani nevládal s vámi pán minister, lebo vždy ste von šilhali. Preto takou čarovnou mocou pôsobí na srdcia vašich voliteľov čarovná píšťalka vzdor všetkému vyblednutému miestu korteša, alebo bleskovým postrachom pôsobí na nevercov a odpadlíkov.

My ani sľubami nedostaneme nikoho nikam, lebo nemáme čo sľúbiť. My bojujeme len pre šťastie nášho ľudu a verejné blaho. Lebo sme presvedčení, že v páde víťazstva uplatní sa spravodlivosť a nastane krajšia a lepšia budúcnosť.

My by sme aj nespokojných radi v dnešnom čase lokalizovali a uspokojili vzhľadom na to, že dnešný hospodár - vláda - ani pri najlepšej vôli nevie si ďalej napred dostať, na toľko neschopnou jej urobily predošlé vlády cestu, natoľko nemožným sa stalo pre ňu napredovanie.

Ale ako prídem ja k tomu, aby môj hospodár ma ukrátil, ja, ktorý celú svoju silu a schopnosti vynaložím pre verejné blaho, ja, ktorý som od rána do večera na stráži, ja, ktorý pred písacím stolom sa chúlim, s tisícama strankami vyjednávam, tisíce nových generácií vychovávam verejnosti. Noci premeňujem na dni nočnou službou. Keď som železničiarom, temer vždy hrajem životom svojim a mnoha iných. V divokom zápolení s vedrami bojujem, železnou prísnosťou aj teraz v miere som prikutý pod systém subordinácie. Nakoľko je to potom ešte v dobe mobilizácie, alebo aj války. V jednom nevypočítanom momente môžem urobiť kopu vagonov a mrtvôl na stanici, alebo v tunele, alebo i na otvorenej trati, zasypajúc aj seba samého, alebo v najlepšom prípade polámaný dostanem sa do žalára.

Dnes takéto nápady prenikajú náladu a strašnou disonanciou naplňujú ovzdušie na každú stranu.

Slávny snem! Celý vládny návrh teda tak, ako je, čistočisté krivdy obsahuje v sebe. Tieto krivdy najviac sa dotýkajú staropenzistov, pri ktorých nesmieme zabudnúť, že oni nie sú už v služobnom pomere ku štátu, alebo k samosprávnym korporaciám, ale oni majú získané práva, ktoré si nadobudli tým, že dlhé roky pracovali a penzijné príspevky riadne platili. Oni majú právo hájiť svoje záujmy aj voči ich ukrivdujúceho štátu cestou súdu najvyššieho stupňa, ako to súkromne aj sami sudcovia za možné považujú, a pevno verím, že vyhrajú svoj spor k veľkému zahanbeniu vlády, a v prípade odhlasovania tohoto návrhu aj zákonodarského sboru.

Nuž, v čom pozostáva tá krivda, s ktorou chcete ubohých už k hrobu sa chystajúcich staropenzistov do zúfalstva zahnať? Už dosiaľ veľká krivda bola, že pre staropenzistov správné úrady nevypočítaly to, čo im dľa nadobudnutých práv prináležalo, ale teraz chcete poslednú etapu zbaviť výhodov - vraj len na 2 roky - unifikovaného zákona staropenzistov, ale i z obdržaných odpočivných platov chcete im väčšie srážky na ich újmu previesť ako v služobnom pomere stojacim zamestnancom. V tomto ohľade je najviac urážlivý § 6 vládneho návrhu.

§ 23 rozširuje platnosť tohoto zákona i na zamestnancov verejnoprávnych korporácií, t. j. obcí atď. Čo paragraf, to krivda! Toto rozšírenie platnosti stalo sa tiež neprávom. Poprevratové zákony v r. 1919 upravily síce služobné právo samosprávnych zamestnancov celkom snesiteľne, ale nie na dlho. Už decembrovými zákonami z r. 1921 a 1922 a potom platovým zákonom č. 103 z r. 1926 ťažko sú postižení samosprávní zamestnanci. Tento zákon platový vo svojom §u 212 prikazuje samosprávnym korporáciám, že nesmú svojim zamestnancom poskytnúť, alebo ponechať služobné pôžitky rozsiahlejšie, aké majú štátní zamestnanci, ale naproti tomu nepredpíše tento zákon za povinnosť, aby svojim zamestnancom poskytli aspoň tú mieru pôžitkov, ktorú dáva zamestnancom štát. Preto sa môže stať, že v mnohých, ba môžem smele povedať, že zvlášte pri nižších kategoriách obecných a mestských zamestnancov, skoro vo všetkých prípadoch títo zamestnanci samosprávní nie sú de facto tak platení, ako štátní úradníci.