Druhý čerstvý pripad: Rusnovodiči v Sp. Nov. Vsi prišli ku mne korporativne sťažovať sa, že na úprazdnené miesto strojmajstra v Spišskej Nov. Vsi nebol vypísaný súbeh, hoci bolo sľúbené a tak to predpisuje aj poriadok, ale má byť poslaný na toto miesto istý Bernát Alois, Čech, v r. 1898 narodený, strojnícku kvalifikáciu len v r. 1921 pri vojančinne nadobudnuvší mladý človek, ktorý má predísť len v Spišskej Novej Vsi päť starších, vekom i službou spoľahlivých čakatelov. Ako mi bolo sdelené, preložený a asi povýšený má byť preto, lebo v Královej nad Tisou sa nesnášal tak so svojmi kolegmi, ako aj s tamojšou spoločnosťou. Teda nesnášenlivosť alebo nespokojnosť zamestnancov českej národnosti je kvalifikáciou ku preloženiu a povýšeniu na Slovensku alebo na Podkarpatsku. A takýchto prípadov je mnoho. Tieto prípady by maly byť zistené a kde ide o preloženie, kde to služobné dôvody nevyžadovaly, presťahovacie trovy nech by bol povinný hradiť dotyčný rezortný minister, potažne činiteľ.
Štátné zamestnanectvo slovenské je pre takéto demoralizujúce početné prípady veľmi roztrpčené a znechutené. Ale nielen to slovenské, ozývajú sa už hlasy nevole aj na strane českého zamestnanectva. Aspoň tí svedomitejší sa hanbia za taký postup pánov moci. Dosiaľ si každá vláda, každý ministerský predseda a každý minister financí zahrával so štátnym zamestnanectvom na úkor životnej štandardy a rezortní ministri s jeho politickou príslušnosťou, s jeho lepším vnútorným presvedčením.
Každá dosavádna platová úprava priniesla pre štátny rozpočet len plus dôchodku, ktorý dôchodok nebol použitý pre ciele zlepšenia hmotného postavenia štátnych zamestnancov, ale na niečo iné. Tak na pr. r. 1925, kedy minister inž. Bečka dokazoval, že na definitívnu úpravu štátne-zamestnaneckých platov je potrebné 600 až 700 mil. Kč nových príjmov a vypočítal, že asi 250 až 300 mil. Kč sa dostane z úspor, ktoré vzniknú z reštrikcie, a ostatné sa majú uhradiť. A tak bolo pod titulom "úhrady platovej úpravy", povolené zvýšiť daň z cukru o 70 hal. na 1 kg, ďalej bola povolená na tento cieľ daň z jazdných lístkov, dávka za úradné úkony a zvýšené kolkové poplatky. Tieto zvýšené dane maly vyniesť do pol miliardy, a to s výslovným určením "na úpravu platov".
A čo sme videli a skúsili, že tieto dane a dávky boky v rozpočte na rok 1926 určené na celkom iné veci a že do tohoto rozpočtu nebola ani pojatá úprava platov. Ba, nezaslepení videli aj to, že na úpravu platov nielen že nebolo treba ani halier zvyšovať štátné výdavky, ale že náklad na zamestnanecké platy po "úprave" ešte klesol pod sumu, akej bolo treba pred úpravou, čo uvidíme z týchto číslíc.
Osobné výdaje bez podníkov činily r. 1925 okrúhle 4.505,383.000 Kč, r. 1926 4,137.860.000 Kč, r. 1927, tedy s úhradou na platovú úpravu, 4.073,128.000 Kč, r. 1928 3.587,992.579 Kč, r. 1929 3.768,543.286 Kč.
Z tohoto je zjavné, že náklad po úprave stále klesá, a to aj po t. zv. úprave platov. Bola tedy dôvera poplatníctva zneužitá. Nové dane a dávky boky falešne zneužité na celkom iné ciele.
Úhradové zákony vyniesly štátnej pokladni dľa štátnych záverečných účtov vyše 2 miliardy takto: poplatky viac o 1.135,536.000 Kč, clá viac o 572,652.000 Kč, daň z cukru viac o 461,903.000 Kč okrúhle, t. j. spolu 2.170,091.000 Kč okrúhle.
Úradníctvo a zamestnanectvo bolo teda zneužité ako dôvod k vyrúbeniu nových tiarch na poplatníctve celkom neprávom. V súkromnom živote natiahne trestný sudca na takého delikventa § 197 tr. z. pre podvod.
Sotvá je takéhoto prípadu v dejinách kultúrnych štátov. Či už vedome alebo nevedome, ale vláda klamala. Vláda zneužila ubiednenosti zamestnancov, čím postavila zamestnanectvo do protivy s poplatníctvom, poplatníctvo znepriatelila so zamestnanectvom. Aby však vláda zakryla nejako túto nečestnosť, hlavne aby zapchala ústa zamestnancom, navrhla dať omrvinku z neoprávneného dôchodku štátnym zamestnancom, nastolila t. zv. trinásty plat, čím ešte do väčšej protivy doniesla zamestnanectvo s poplatníctvom v dobe, keď poplatník už stonal pod ťarchou daní a dávok a keď ho už stíhala doba hospodárskej depresie. Takto si pohrávaly vlády so zamestnanectvom a poplatníctvom. No, a čo robia niektorí rezortní ministri so svojim zamestnanectvom po stránke jeho lepšieho politického presvedčenia? Títo vladári preskupujú svojich vyšších úradníkov dľa vôle svojho politického presvedčenia, čím znásilňujú v presvedčení ďaľších podriadených úradníkov. S tohoto miesta sa veľmi bolestne zmienil asi pred dvoma rokmi všeobecne uctievaný člen tejto snemovne, p. dr Kramář, ktorý dobre že nezaplakal nad týmto zjavom, najmä u ministerstva školstva a nár. osvety, u osôb vysokoučených, ako je profesorský sbor, ktorý mení svoje politické presvedčenie podľa osoby, ktorá sedí na vrchole.
Slovom, zamestnanectvo Československej republiky je fotbalom koalovaných strán a vlády s jednej strany a červeným súknom v očiach poplatníkov s druhej strany zásluhou nepeknej hry s ním so strany vládnych činiteľov. A čo je najsmutnejšie, nesympatizuje s ním ani robotníctvo. Je teda ubohou pariou, dobrou na hlasovanie, na figurovanie a stafáž politickým primadonám, ináč: "Maul halten, weiterdienen". Výnimku tvorí t. zv. vysoká byrokracia. Táto je už rozhodujúcim faktorom, korreferentom takmer pri každej osnove zákona, ktorej prsty sahajú dôsledom kolegiálnej vzájomnosti do každého odvetvia. Na dôkaz tohoto tvrdenia môžem spomenúť najnovší boj o miesto zemského presidenta zeme Českej.
Na začiatku svojej reči som prehlásil, že keď je štát v nebezpečenstve, musí mu ísť každý jeho príslušník na pomoc. Tak aj státne zamestnanectvo. A štátne zamestnanectvo si je aj toho vedomé, tým viac zamestnanectvo slovenské, ktoré túto dobrú vôľu, túto povinnosť aj dokázalo, hoci je s ním macošsky zaobchádzané, ba docela ukrutne, najmä s ročníkmi dožívajúcimi 40 rokov a vyše, t. j. s generáciou, ktorá nastúpila verejnú službu pred prevratom, ktorá je zaznávaná, je "nespoľahlivá", ktorá sa nesmie uplatniť, lebo je "zpiatočnícka", na ktorú sa čaká, kedy vyhynie. Ale či každý štátny občan bude nútený k primeranej pomoci? Či je o toto postarané a akým spôsobom? Na pr.: akým spôsobom bude nútený ten kapitalista, ktorý má v cudzine uložené peniaze, či už v hotovosti alebo v cenných papieroch, keď vieme, že niejeden takýto multimilionár zaplatil na dávke z majetku o mnoho menej než hoci ktorý maličký zemedelec alebo živnostník.
Slovenské štátne zamestnanectvo pociťuje hospodársku tieseň už od rokov, jednak tým, že jeho postup je od rokov zarazený, vianočný prídavok a 13. plat zastavený, diety z dvojitej domácnosti zarazené, prenájomné za naturálne byty zvýšené, t. zv. režijné dodatky snížené, daň dôchodová, poplatky na zľavnené jazdenky zvýšené, vonkajšie služby omedzené, slovom verejné zamestnanectvo po toľkýchto obetiach je právom rozhorčené a znepokojené s ďaľším krutým požiadavkom vlády. A neviem, či si je vláda na čistom, či s tým bude štátu pomožené? Je možné, že s hľadiska rovnováhy štátneho rozpočtu ad hoc vláda našla týmto východisko z nesnádze, aleže s tých 500 milionov pomohlo štát. hospodárstvu, aby sa na konci roka neukazoval ešte trikráť, štyrikráť väčší nedostatok, v tom pochybujem. Naopak ale, o škodlivom účinku tohoto opatrenia som si docela istý.
Po prvé, štátnemu zamestnanectvu a jeho rodine odoberieme zpred úst kus potrebného živobytia. Znechutíme ho od povinnej práce, tým viac od iniciativy a od vedenia spoločenského života. Otvoríme cestu demoralizácie a korupcie. Po druhé, pocíti to roľník, obchodník a živnostník a hlavne štátna administratíva a tým celé občianstvo. Je teda žiaducné o tejto osnove vážne, čo najvážnejšie uvažovať.
Nakoľko ale vieme, že osud tohoto návrhu je už dávno zpečatený, t. j. že koalícia sa už pred 1/2 rokom na ňom dohodla, že na osnove sa už nedá ani meniť, veď vláda už dala aj pokyny účtovníctvu na likvidovanie požitkov dľa tejto osnovy a tak parlament ako by na posmech parlamentarizmu bude dobrým štatistom, rečníci vládnych strán s vážnou maskou na tvári budú hrať vážne úlohy a my opozičníci budeme "demagogami". Na tento epiteton sme po čas dnešnej koalície dobre zvykli.
Úsudky dnešného zkazonosného režimu nás neodstrašia, ani odstrašiť nemôžu, lebo za touto česko-nemeckou koalíciou už nestojí ani poctivý Čech, ani Nemec a Slovák vôbec nie, lebo za režimom, aký je, poctivý o štát dbajúci občan ísť nemôže, čo dosvedčuje aj veľkolepé shromaždenie usporiadané vo štvrtok na t. zv. Slovanskom ostrove, kde elita českej národnosti pražskej sa priamo pohoršuje nad dnešným politickým režimom, nad tým režimom, ktorý natropil toľko zla po čas krátkej doby jeho vladárenia, a čo viac, schvaľuje prácu Slovače za autonomiu. Režim, ktorý behom 3 rokov premárnil toľko peňazí z mozolnatých rúk poplatníctva, narobil toľko dlhu, ktorý natoľko zdiskreditoval štát v zahraničí a doma, musí odstúpiť, ak nechce, aby bol zahnaný. Prv však než by sa rozišiel, musí zodpovedať za hriechy v prvšom rade strana najpočetnejšia, republikánska, po nej tá druhá "všadebola", česká lidová. Tieto dve strany sú zodpovedné za 40miliardový štátny dlh, za zdemoralizovanie ši rokých vrstiev občianstva hlavne školnej mládeže, ktorá sa nevie umiestiť, za krivdy slovenské, tak na poli kultúrnom, náboženskom a hospodárskom, za krivdy, páchané na slovenskom zamestnanectve, robotníctve, roľníctve, živnostníctve, obchodníctve a priemysle. Depauperizované katolické Slovensko stone pod úderami brata, ktorého verejne žaluje z olúpenia statkov.
Takto bysme už mali po ruke z väčša príčiny dnešného dezolátneho stavu štátneho hospodárenia, viníkov nájsť je už ľahko, len chcieť. Hlinkova ľudová strana to chce, volajúc vinníkov k zodpovednosti.
Zaoberajúc sa osnovou, prichádzam k následovným úsudkom: Osnova sa protiví intenciám našej ústavnej listiny a občianskemu právu.
Naša ústavná listina, zakladajúca sa na demokracii a pokroku, zaručuje každému občanovi Československej republiky možnosť vykonávať výdelkovú činnosť na území štátu kdekoľvek v medziach všeobecných právnych ustanovení s výnimkou niektorých obmedzení z verejného záujmu, ako na pr. dľa zákona zo dňa 24. januára 1914, čís. 15 rak. zák., ktoré obmedzenie sa však nemôže vzťahovať na verejných zamestnancov v. v.
Keďže v býv. rak.-uherskej monarchii ako v štáte monarchistickom, ba takmer absolutistickom, nešli od tohoto obmedzenia ďalej, je smiešné, že demokratický štát siaha o mnoho viac na práva občanov a občianskej slobody ako ten absolutistický, dávajúc vláde možnosť zakázať verejným zamestnancom v činnej službe akúkoľvek mimoúradnú činnosť.
Neviem koho, ktoré vrstvy chce tento zkázonosný režim chrániť týmto opatrením, bola by to výsada jedného stavu nad druhým, čo by sa protivilo ustanoveniu §u 106 úst. listiny, dľa ktorého sa výsady rodu a povolania neuznávajú. Táto možnosť zákazu akejkoľvek mimoúradnej činnosti verejným zamestnancom porušuje zvlášť ustanovenie §§ov 114 a 117 úst. listiny, ktorými sa zaručuje právo spolčovacie k ochrane a podpore pracovných a hospodárskych pomerov.
Právné osoby vykonávajú svoje práva a povinnosti svojími činovníkmi. Ide-li o korporácie zamestnanecké, môže vláda použitím takéhoto mocnenia kedykoľvek zabrániť každú činnosť takýchto korporácií.
Dôsledkom takéhoto obmedzovania práv bolo by verejným zamestnancom znemožnené vykonávať aj úkoly spoločenské, alebo aj verejnoprávné - na pr. v samospráve, v politike, kultúrnych a sociálnych spolkoch atď.
Je bezpochyby, že takéto ustanovenia sa protivia nielen duchu, ale aj litere ústavnej listiny. S takýmito dôvodami aj ďaľšími dôvodami exekutívy verejných zamestnancov úplne súhlasím. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.)
Úvod k našej ústavnej listine vyslovuje: My, národ československý atď. chceme sa pričleniť k spoločnosti národov ako člen vzdelaný, mierumilovný, demokratický a pokrokový.
Čo to za demokraciu, čo to za slobodu, za pokrok, keď takýmito ustanoveniami, ako je nastolená osnova, šliapeme právny poriadok, vlastné základne ústavnej listiny, štátu?
Osnovou chce dnešný režim vyvlastniť, bez zmeny skonfiškovať podľa §u 10. buď celú alebo čiastku penzie, ba docela aj časť služného, chtiac akoby trestať občana za vykonanú prácu, alebo preto, že sa zamestnankyňa vydala. Nemôže byť o tom sporu, že penzia je majetkom nabyvateľovým za poplatky ním zaplatené, tak iste ako na pr. s poisťovnou na život smluvený obnos. Tak plat št. zamestnanca, ako aj výslužné sa zakladajú na bilaterálnej ale verejnoprávnej smluve, ktorá nemôže byť jednostranne rozviazaná ani pozmenená.
Štát síce môže z verejných záujmov siahať aj na súkromný majetok jednotlivcov alebo právnych osôb, je ale otázka, aký verejný záujem vyžaduje konfiškovanie platov a penzií?
Ako som spomenul, ústavná listina neuznáva výsad pohlavných, výsad rodu a povolania, uznáva rovnoprávnosť všetkých občanov, len režim tento nechce uznať, vlastne nechce si stať do radov obyčajných smrteľníkov. Hlavná vec: výsady. Dôsledne svojmu smýšľaniu chce roztriediť ľudí na prvo, druho a treťotriednych.
Varujem zákonodarcov, aby táto osnova nadobudla práva, lebo ňou podryjeme základy našej republiky, dôveru v ústavné zákony, ba uzákoníme právnu neistotu. Výrazne upozorňujem s osnovy sa v smysle čl. I, odst. 1 zákona zo dňa 29. februára 1920, čís. 121 Sb. z. a n., protivia ústavnej listine, jej súčiastkam a zákonom túze meniacim a doplňujúcim, budú ako také neplanté.
Okrem toho, že sa osnova táto protiví ústavnej listine a jej ustanoveniam, je tiež v priamom rozpore so zásadami občianskeho práva a s lepším presvedčením. Zákon tento sa nastoľuje ako prechod y, na dva roky trvajúce opatrenie, ale aká nekonzekventnosť, keď trvale zrušuje 13. plat!
Ja nie som za 13. plat. Pri jeho uzákonení s tohoto miesta som brojil proti tomu. Vtedy som bol povedal svoje. Bol som toho názoru, že ak chceme zamestnanectvu opravdive pomôcť, tak ho nestavajme do protivy s poplatníkom, zvýšme radšej činovné dla činžovných pomerov a započítajme ho do penzie. Ohlasu som nenašiel. Trinásty plat bol uzákonený, ktorý zrušujeme, ba nehanebne siahame aj na existenčné minimum naších najlepších ľudí.
Ďalej chcem poukázať na niektoré nesrovnalosti proti lepšiemu citu.
§om 2 sú dotýkaní členovia oboch snemovieň Nár. shromaždenia rovnako. Z dôvodov lepšieho citu je žiaducné, aby bol býval vzatý zreteľ na členov vonkajších, aspoň zo Slovenska, a na členov bydliacich v Prahe a jej okolí. Kým člen z ďaleka od Prahy zoderie svoje zdravie častým cestovaním dňom a nocou, kým sa dostane do hlavného mesta a kým tento stroví na ceste a v Prahe, teda mimo svojho stáleho pobytu, mnoho z oných poslaneckých diet, zatiaľ člen bydliaci v Prahe a na okolí je prostý toho.
§om 4 sú týkaní všetci aktívni zamestnanci, a to tak, že 9.000-ová základna je nedotknutá, základna nad 9.000 do 10.800 Kč 3%, nad 10.800 Kč do 12.600 Kč 5%, do 14.400 Kč 8%, a nad 14.400 Kč 10% sa má snížiť, vlastne zkonfiškovať. Pri tomto §e sa už zrejme ukazuje priamy vliv našej všemohúcej vysokej byrokracie, naších neohrožených ministerských radov s platami počnúc od 60.000 Kč, ktorému sa ujme takiste 10% ako aj tomu s 15.000 korunovým platom. Z pred úst tohoto rodiny odnímeme prepotrebnej mu záživnejšej potraviny, z pred úst tamtoho nič, leda, že nepojde celá rodina každoročne na Rivieru a inde do cudziny míňať čsl. valutu.
Ostrie tohoto zákona je namierené proti stredným vrstvám zamestnanectva, t. j. proti tým, ktorí v podriadenom stave hoci i pri fyzickej práci ale sú hybnou silou, a proti tým, ktorí so svojou duševnou prácou sú stĺpami na poli práce našej administratívy. Nie je teda bratý zreteľ na sociálnosť, na počet členov v rodine, na prípadnú zadlženosť z choroby alebo inej nehody a hlavne na to, že hodnostári, ako starší ľudia, majú svoje rodiny už zaopatrené. Ale s týmto návrhom sú naše socialistické strany spokojné!
Že je vysoká byrokracia favorizovaná, to vysvitá aj z §u 6 osnovy. Tu vidíme nad základnou 14.000 Kč srážky trojakého stupňa: do 33.600 10%, nad 33.600 Kč 12% a nad 49.800 Kč 15%. Tu hľa sa ukazuje upadlý vplyv, zapadlá sláva bývalej vysokej byrokracie. Tí sú už na penzii, čert po nich. To sú už ti treťotriední občania. Murín spravil čo mal, murín môže odísť. Ukladať platenie penzijných príspevkov zamestnancom vo výslužbe je výslovné neprávie, lebo je v protive s nadobudnutým právom zamestnanca a protiví sa aj zásadám poišťovacím.
Nespravodlivú ukrutnosť vidím ďalej v tom, že tieto penzíjne príspevky ako aj príspevky v nemocenských poisťovniach majú byť vymeriavané z platu nezkráteného, teda z platu, ktorý zamestnanec nedostáva. Ozajstná demokracia.
Vládna osnova sa v §§ 16 a 17 veľmi citlivo a tiež neprávom dotýka občianskej slobody zamestnancov vo výslužbe, zabraňujúc im určité vedľajšie zamestnania, potažne ak také majú, siaha na dôchod tohoto zamestnania. Uvaľuje tedy trest za konanú prácu. Takéto obmedzenie je namieste u zamestnancov v aktívnej službe, aby úradné výkony zamestnanca boly nezávislé a nestranné, ale u zamestnancov vo výslužbe, u ktorých je tento verejný záujem neohrožený, je nesprávnym zasahovaním na občiansku slobodu jednej čiastky naších občanov, je triedením občianstva, je priamo ohrožovaním verejného záujmu. Ustanovenie toto je proti každej morálke, dáva vláde do rúk ohromnú policajnú moc nad úradníkom, snižuje verejné zamestnanectvo na občanov menejcenných. Jeden občan bude trestaný preto, že pracuje, druhý však môže prevodzovať akékoľvek činnosti.
Čo dokazuje táto osnova a moje vývody? To, že Slovač sa nemôže spoliehať vedením jej osudu na brata, lebo jej statkami úspešne hospodáriť nevie. A že aj táto osnova je vzpruhou k energickejšiemu pokračovaniu Slovače za jej cieľom, za autonomiou Slovenska.
Shrnujúc svoje dôvody, končím:
Kým vláda nesiahne na dôchodky a majetky tých, ktorí sa dosiaľ
vymkli zpod povinnosti platenia štátnych dávok, daní a poplatkov,
kým nebudú odstránené krivdy, páchané na slovenskom zamestnanectve
revíziou dosavádnych menovaní na Slovensku, kým nebudú zistení
a na zodpovednosť ťahaní vinníci oných chýb a korupčníci, o ktorých
sa aj pán prezident zmienil, ako priamí vinníci dnešného smutného
hospodárskeho položenia štátu a nakoľko osnova táto bezprávna
a protiústavná, porušujúca dôveru občianstva oproti ostatným zákonom
a poriadku a otupujúca dôveru oproti štátu, nakoľko je vhodná
len k znechuteniu zamestnanectva od svedomitej práce, dobrá k
vyvolaniu korupcie, nakoľko siaha na existenčné minimum mnohých
zamestnancov, nakoľko týmto opatrením sa snižuje kúpna a platebná
schopnosť ďaľších širokých vrstiev národa a nakoľko naše štátné
zamestnanectvo, pomocou ktorého bol náš nový štát tak hladko a
rýchle usporiadaný, si zasluhuje slušnejšieho a gentlemantského
zaobchádzania, za uzákonenie predlohy hlasovať mi svedomie nedovolí.
Naše štátné zamestnanectvo bolo a je pilierom štátu, na ktorého
česť, existenciu siaha dnešný bezprogramový agro-socialistický
režim. (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)
Místopředseda Špatný (zvoní):
Dalším řečníkem je pan posl. Zápotocký. Dávám mu slovo.
Posl. Zápotocký: Komunisticky klub zaujímá k podané předloze zákona o úsporných opatřeních stanovisko krajně odmítavé. My jsme podali své návrhy, kde jsme ukazovali, když je nutno šetřiti a když je nutno opatřovati státu peníze, kde by bylo možno šetřiti a kde by bylo možno bráti peníze, aniž by tím byla ohrožena existence skutečně potřebných pracujících vrstev státního zaměstnanectva, ať patří do třídy dělnické nebo do vrstev pracující inteligence.
Chci především zaujmouti zásadní stanovisko k podané předloze. Předloha není ničím jiným, než zase jednou z cest, kterými má býti hledáno kapitalistické východisko z dnešní hospodářské krise. Jde o to, zachrániti kapitalistický řád, zachrániti jej na účet pracujících dělníků nebo na účet pracující inteligence.
Co dokazuje předloha? Dokazuje, že tam, kde jde o útok na existenci pracujících, postupují soukromí kapitalisté i kapitalistický řád s krajní bezohledností. V tomto případě se nešetří žádných práv, ani práv ústavně nabytých, nešetří se právních nároků, smluv, nešetří se zkrátka ničeho, co je tak zv. soukromým majetkem pracujících vrstev. Vyvlastňuje se bez náhrady. Předloha dále dokazuje, že ani vláda, ani vládní strany nikdy nedodrží vůči pracujícím vrstvám daných slibů. Ani vládní socialistické strany slibů nikdy nedodrží. V tom právě dostáváme za pravdu my, komunisté, kteří jsme hned od začátku upozorňovali státní zaměstnance, že jim nic nebude platna cesta, kterou jim naznačovala tak zv. Exekutiva státních zaměstnanců, že nic platné nebudou intervence u nejvyšších míst a u nejvyšších pánů. Nic platné nebude pucování klik u poslaneckých klubů a jinde. Upozorňovali jsme, že tento útok na státní zaměstnance bude proveden, a to proto, že toho vyžaduje zájem kapitalistického státu, zájem kapitalistických vrstev. Exekutiva státních zaměstnanců musí dnes sama doznati, že všechny sliby a naděje, kterými konejšila státní zaměstnance, se rozprchly a že nebyly dodrženy. Exekutiva ve svém podání všem členům vlády republiky Československé a všem členům Národního shromáždění, všem poslaneckým a senátorským klubům říká, že bylo Exekutivě několikrát naznačeno, ba slíbeno, že o každé vládní předloze, týkající se veřejných zaměstnanců, bude s ní pojednáno, že bude jí poskytnuta možnost, aby je uvážila a zaujala k nim stanovisko.
A nyní konstatuje: "Přes tyto sliby při osnově, jež tak hluboko zasahuje do hospodářských sociálních a právních poměrů zaměstnanců v činné službě, ve výslužbě i pozůstalých po nich, nestalo se tak. O této osnově tak důležité dověděla se z veřejného tisku."
Tedy zde je potvrzení toho, co říkali komunisté, že cesta, kterou vedla Exekutiva státní zaměstnance proti předpokládanému snižování mezd a platů, byla cestou nesprávnou proto, že to nebyla cesta třídního boje, nýbrž cesta paktování, kompromisování, věření vládním a koaličním slibům, a kdo vládním a panským slibům věří, je na konec vždycky podveden a zklamán. (Potlesk komunistických poslanců.)
Říká se nyní, že předloha je vynucena poměry. Je prý bolestné, snižovati platy státním zaměstnancům, ale poměry si to vynucují. Je potřebí položiti otázku, jaké poměry si vynucují toto snížení platů: poměry mezi pracujícími vrstvami státních zaměstnanců, či poměry, ve kterých je dnes soukromokapitalistická společnost a soukromokapitalistický stát? Když přihlédneme k poměrům v rodinách státních zaměstnanců nejširších vrstev - vyjma vysoké kruhy dobře placené byrokracie - čeho by bylo potřebí v zájmu poměrů státních zaměstnanců? Zvyšovati platy v řadě případů, zlepšovati státně-zaměstnaneckou existenci i celkové poměry. Ohled na lidové potřeby, na zájmy obchodu a konsumu by vyžadoval, aby platy a požitky státních zaměstnanců byly zlepšovány. Z toho je viděti znovu, že předloha tu sleduje úzce soukromokapitalistické zájmy.
Přecházím nyní k vlastní předloze, ke kritice jednotlivých jejích paragrafů a oddílů. První oddíl vládní předlohy o úsporných opatřeních personálních týká se srážek z platů státních zaměstnanců, pensistů, zaměstnanců samosprávy a pod. Co je v tomto oddílu vyznačeno a co bylo ohlašováno jako veliký úspěch socialistických vládních koalovaných stran? Za velký úspěch bylo prohlašováno, že se tato předloha uchyluje od původního tak zv. Traplova požadavku, který žádal lineární snížení státně-zaměstnaneckých platů, že bylo probojováno odstupňované jejich snížení. Toto odstupňované snížení bylo prohlašováno za vítězství vládních socialistických stran.
Jak vypadá toto odstupňované snížení v osnově a jak bylo provedeno? Srážky jsou odstupňovány od 9000 až do 49.800 Kč. Tedy to je základna. Je to odstupňováno od 3 do 15%, jak se v zákoně říká. V praksi to znamená, že po 50.000 Kč služného bude se už srážeti stejně. Tu již odstupňování přestává, tedy od 50.000 do 3 mil. již se neodstupňovává. Tomu, kdo má 3 mil. Kč, sráží se stejně 15%, jako tomu, kdo má těch 50.000 Kč. Zde již to odstupňování socialistických stran přestalo. (Posl. Langr: Kdo má ty 3 miliony?) Kdo má ty tři miliony? Já vám to za chvíli povím, je to v zákoně. Hned v prvním paragrafu. (Výkřiky.)
"Večerník Práva lidu"
ze 13. prosince napsal, když mluvil o této předloze: "Takto
má..." (Výkřiky. - Místopředseda Špatný zvoní.
- Posl. dr Macek: Vy jste jediní, kteří Masarykovi tento
plat vyčítáte! Měli byste se za to stydět! - Výkřiky. -
Místopředseda Špatný zvoní.) My se máme stydět za ty tři
miliony, pane posl. Macku? My se máme stydět? (Posl.
dr Macek: Že je Masarykovi vyčítáte!) Kdo je Masarykovi
vyčítá? Tak budeme to apostrofovat a vy se nestydíte, že státnímu
zaměstnanci z 9000 Kč platu srážíte? To není nestydaté? Porovnejte
sociálně, kdo může snésti lépe srážku, zda ten, kdo má 9000, či
ten, kdo má 3 miliony? Tady se zastyďte, pozastavte se nad tím
jako socialista, když chcete něco říkati! (Výkřiky.)
Místopředseda Špatný (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Zápotocký (pokračuje): "Večerník Práva lidu" napsal: "Takto to má v moderní demokracii býti. Břemeno úspor ponesou všichni, i největší činitelé ve státě, obětem se nebudou moci vyhýbati ani ti, kdož až dosud unikali." Tedy nejvyšší činitelé ve státě ponesou břemeno úspor. Proto také § 1 v předloženém návrhu figuruje na prvním místě srážka 15% z platu presidenta republiky. Tedy na otázku vznesenou ze socialistických řad, kdo má v republice plat 3 miliony, odpovídá § 1 předloženého zákona. Výslovně se tu konstatuje: Z platu presidenta republiky, stanoveného zákonem ze dne 12. srpna 1921 atd., sráží se 150.000 Kč a z peníze určeného týmž zákonem na výdaje jeho úřadu 350.000 Kč. (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.)
Aby zde nevznikl omyl, je třeba upozorniti, že pokud jde o plat presidenta republiky, nejde tu o novou srážku, nýbrž že se v tomto návrhu zákona opakuje srážka ve stejné výši, provedená už zákonem o úsporných opatřeních platových z prosince 1931. Stejně tak je to i u členů vlády, pokud se v projednávaném návrhu zákona v dalších §§ 2 a 3 mluví o srážkách členů parlamentního sboru a členů vlády. I tyto srážky nejsou novými, nýbrž byly provedeny už loňského roku zákonem z prosince 1931. Mohla by zde vzniknouti domněnka, že se členům vlády, členům Národního shromáždění atd. sráží z platů vlastně dvakrát jednou zákonem z r. 1931 a teď zákonem z r. 1932. Avšak není tomu tak. Zde nejde o nové srážky, zde jde o tytéž srážky, provedené už loňského roku.
A při těch srážkách dochází k tomu, že plat pana ministra zahraničí bude proti loňskému roku ještě asi o 2000 Kč větší, a pan ministr zahraničí, který měl loňského roku 157.500 Kč ročně, bude míti letos, po srážkách, 159.500 Kč. (Slyšte!) Je tudíž oprávněná naděje, že na nejvyšších místech nejvyšší činitelé ve státě strašlivou zimu i hladový rok 1933 ve zdraví přečkají. A tak to má v moderní demokracii vypadati.
Vládní návrh opakuje, jak jsem již řekl, demagogicky srážky z platů nejvyšších vládních činitelů, se kterými se dělala již loňského roku reklama a letošního roku se s nimi dělá reklama po druhé, aby se s tím větší bezohledností mohlo zaútočiti na platy zaměstnanců nižších kategorií.