Předseda: dr Staněk.
Místopředsedové: Taub, Roudnický, Stivín, Špatný, Zierhut.
Zapisovatelé: Dubický, Vávra.
148 poslanců podle presenční listiny.
Členové vlády: ministři Bradáč, dr Dérer, dr Meissner.
Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník
dr Říha; jeho zástupci Nebuška, dr Mikyška.
Předseda dr Staněk zahájil
schůzi ve 3 hod. 25 min. odpol.
dal předseda: na dnešní schůzi
posl. Adámkovi, Sedláčkovi; na dnešní a zítřejší
schůzi posl. Zajičkovi - pro neodkladné zaměstnání.
nemocí posl. dr Reisz a dodatečně na schůze v minulém týdnu posl. dr Patejdl.
Lékařské vysvědčení předložili
posl. Kurťak, Böhm.
Do výboru rozpočtového vyslal klub poslanců čsl. strany nár.-socialistické posl. Hrušovského za posl. Slavíčka; klub poslanců "Deutsche Nationalpartei" posl. inž. Kallinu za posl. Horpynku.
Do výboru technicko-dopravního
vyslal klub poslanců republ. strany zeměděl. a malorol. lidu dne
16. prosince 1932 posl. Chloupka za posl. Blažka a dne
17. prosince 1932 posl. Blažka za posl. Chloupka; klub
poslanců čsl. strany nár.-socialistické posl. Bazalu za
posl. Fialu.
posl. dr Bachera ministru soc.
péče, aby byly uzavřeny smlouvy o vzájemném započítávání čák v
sociálních pojištěních, nabytých v jednotlivých státech (č.
D 1003-III).
počátkem schůze:
Zprávy tisky 2113 a 2114.
Zápis o 226. schůzi posl. sněmovny,
proti němuž nebylo námitek podle §u 73 jedn. řádu.
přikázal předseda žádost okr.
soudu v Levicích ze dne 8. prosince 1932, č. T 1046/32, předloženou
hlav. stát. zastupitelstvím v Bratislavě ze dne 13. prosince 1932,
č. 11.034/32, za souhlas s trest. stíháním posl. dr Ravasze
pro přečin podle §u 1, §u 3, odst. II, č. 1 zák. čl. XLI/1914
(č. J 505-III).
Předsednictvo usneslo se podle
§u 9, odst. 1, lit. m) jedn. řádu vyloučiti z těsnopisecké zprávy
o 229. schůzi sněmovny dne 16. prosince t. r. projevy ohrožující
bezpečnost státu a hrubě urážlivé z řeči posl. Jos. Svobody.
Předseda (zvoní):
Přikročíme k projednání
prvého odstavce pořadu, jímž jest:
1. Zpráva výborů soc.-politického a rozpočtového o vládním návrhu (tisk 2099) zákona o úsporných opatřeních personálních (tisk 2113) [podle §u 35 jedn. řádu].
Zpravodajem za výbor soc. politický je pan posl. Blažek, zpravodajem za výbor rozpočtový je pan posl. dr Černý.
Dávám slovo prvému zpravodaji
- za výbor soc. politický - panu posl. Blažkovi. (Výkřiky
komunistických poslanců a posl. Čuříka.)
Zpravodaj posl. Blažek: Vážená snemovňa! Vládny návrh tisk 2099 o úsporných opatreniach personálnych bol veľmi obšírne a podrobne prejednaný vo výbore soc. politickom. Osnova tohoto zákona patrí k súboru osnov, ktoré majú za účel docieliť rovnováhu štátneho rozpočtu na r. 1933, to znamená, že ide o osnovu úspornú. Predložená osnova je výsledkom veľmi dlhých a pilných porád vládnych i parlamentných a výsledkom dohody koalovaných strán zastúpených vo vláde. Osnova táto bola predmetom veľmi pečlivého jednania, pri ktorom bolo treba dbať na jednej strane oprávnených záujmov štátneho zamestnanectva a na strane druhej ťažkej situácie štátnych financií.
Osnova, ako je predložená, je dielom kompromisu hlavne týchto dvoch hľadísk, je dielom železnej nutnosti úspor za účelom dosiahnutia rovnováhy štátneho rozpočtu, lebo sa počíta, že sa ňou docielí sníženie výdajov o 600 mil. Kč.
Je všeobecne známé, že štátny rozpočet na rok 1932 bol už pasivný čiastkou veľmi značnou. Na r. 1933 sa javila pasivita štátneho rozpočtu v dôsledku všeobecného poklesu príjmov štátnej pokladne schodkom asi o 2 1/2 až 3 miliardy Kč, ktorý bolo treba odstraniť jednak zvýšením príjmov a jednak snížením výdajov.
Vláda i parlament musely mať na pamäti túto tvrdú a nepríjemnú skutočnosť a museli sa ňou zaoberať vážne - ako káže povinnosť zodpovednosti. Budú preto použité spôsoby a cesty k docieleniu rovnováhy jednak zvýšením príjmov tam, kde ešte takéto možnosti sú. Obeť budú museť priniesť aj iné vrstvy obyvateľstva. Je všeobecne známe, že mnohé vrstvy obyvateľstva už priniesly veľmi ťažké obeti zvýšenému kupnému kurzu našej koruny vo veľkom poklese cien rôznych výrobkov a vo veľkom poklese prosperity rôznych druhov výroby.
Rôzne druhy výroby sú nad to zaťažené daňou i v prípadoch, kde jedinec i rodina v častých prípadoch nedosahujú ani existenčného minima.
Ako je vidno, rovnováhe štátneho rozpočtu budú prinesené obeti celým obyvateľstvom nášho štátu, a preto nemohlo byť z týchto obetí vyňaté ani štátne zamestnanectvo. I keď sa uznáva, že platy štátneho zamestnanectva nie sú nijak vysoké, je tiež pravdou, že iné vrstvy obyvateľstva sú na tom ešte horšie a že štátne zamestnanectvo, prinášajúc túto obeť, prináša ju pre upevnenie štátnych financií, ktorá okoľnosť má tiež ďalekosiahly význam i pre samotných štátnych zamestnancov.
Osnova zákona o úsporných opatreniach personálnych je rozdelená na štyri diele a má 29 paragrafov. Začína úsporami od najvyšších miest, t. j. u samého pána prezidenta úsporou pol miliona korún. Pokračuje úsporou z platov členov oboch snemovieň Národného shromaždenia 10%nou srážkou. U predsedov Národného shromaždenia 15%nou srážkou a u miestopredsedov Národného shromáždenia 10%nou srážkou. U guvernéra Podkarpatskej Rusi sráža z platu 15%.
Z príjmov predsedu a ostatných členov vlády strhuje 15% z platu. Nutno súčasne konštatovať, že členovia vlády, ktorí sú členmi Národného shromaždenia a majú plat štátnych úradníkov, sa tohoto platu dobrovoľne vzdali po dobu ich účasti vo vláde.
§ 4, odst. 1 stanoví 15% srážku z platov štátneho úradníctva mimo platovej stupnice a sudcom mimo skupiny. Odst. 2 tohoto paragrafu stanoví srážky z platov u ostatných štátnych zamestnancov zo srážkovej základny, ktorú tvorí penzijná základna.
Poznamenať treba, že srážka počína teprv pri 9.000 Kč srážkovej základny 3%mi a mierne sa táto stupňuje až na 10%. Pri tom bolo pamätané na to, aby bol pomer medzi jednotlivými platovými stupnicami i naďalej zachovaný.
Nižšie kategorie štátneho zamestnanectva, ktoré nedosahujú základného platu penzijnej základny 9.000 Kč, zostávajú srážkou celkom nedotknuté.
Odst. 5 §u 4 stanoví 15%nú srážku z vedľajších príjmov štátnych úradníkov, keď tieto prevyšujú s platom riadnym najvyšší platový stupeň štátneho úradnika, t. j. 93.000 Kč, resp. až 96.000 Kč s deťmi.
§ 5 ponecháva penzijné príspevky v platnosti na doterajšej výške s ohľadom na udržanie plnej pôvodnej penzijnej výšky pri prípadnom odchode do penzie.
Zákon ďalej v §e 6 ustanovuje srážky z odpočivných platov štátnych zamestnancov a ich pozostalých srážkou od 5 do 15% srážkovej základny.
§ 7 stanoví srážky 3 až 10% z kongruálnych doplatkov rôznych cirkví štátom uznaných.
§ 8 stanoví srážky zo zaopatrovacích platov štátnych zamestnancov a ich pozostalých, ktorí sa zdržujú trvale mimo územia nášho štátu.
§om 9 sa zrušuje úplne výplata vianočného prídavku, ktorý už pred časom bol čiastočne odbúraný v dôsledku všeobecne zlej hospodárskej situácie a u ktorého sa nateraz javila potreba, aby bol celkom zrušený.
§ 10 sa zaoberá penzijnými príspevkami a bol čiastočne pozmenený proti pôvodnému zneniu vsunutím nového odst. 5 o oslobodení od platenia príspevkov dosiahnutým do 1. I. 1933.
§§ 11 a 12 upravujú odpočivné, zaopatrovacie platy štátnych zamestnancov.
K §u 11 treba predovšetkým poznamenať, že bol čiastočne zlepšený oproti pôvodnému zneniu tým, že sa vsunul dodatok 15.000 Kč ako limit.
K §u 12 sa konštatovalo, že sa netýka pozostalých, a podobne i § 13.
§ 14 zakazuje činnosť štátnych zamestnancov vo výslužbe v prípadoch škodlivých štátu, alebo v takých prípadoch, kde by to bolo na újmu vážnosti stavu. Ustanovenie toto je celkom prirodzené právo štátu. Pokiaľ však sa týka činnosti penzistov v ľudových peňažných ústavoch a v odborových alebo iných záujmových organizáciách, sa táto dovoľuje, lebo nie je považovaná za škodlivú štátu a ani nie je na újmu vážnosti stavu.
§ 15 stanoví úpravu odpočivných platov v prípadoch stáleho vedľajšieho príjmu stanovením minima 36.000 Kč z pôvodne navrhovaných 40.000 Kč.
§ 16 dáva možnosť vláde povolať na základe novej lekárskej prehliadky do činnej služby zamestnanca takého, ktorý by ešte vekove do výslužby nepatril a dostal sa do nej spôsobom nepatričným. Bolo však doporučené, aby vláda používala opatrne tohoto ustanovenia len v prípadoch, ktoré má toto ustanovenie na mysli.
§ 17 upravuje odbytné pro zamestnankyne, ktoré sa vydajú a dobrovolne opúšťajú štátnú službu.
§§ 19 a 20 sa zaoberajú tiež úpravou odpočivného a zaopatrovacieho platu.
§§ 21 a 22 definujú pojem štát. zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon.
§ 23 rozširuje platnosť tohoto zákona i na zamestnancov verejnoprávnych korporácií.
§ 24 má za účel zavedenie rôznych, avšak pevných dní platovej výplaty.
§ 25 zmocňuje vládu ku priechodnému upraveniu služobných výloh.
§ 26 pamätá na potrebu evidencie zamestnávaných penzistov v súkromých i verejných službách. Toto ustanovenie treba vítať obzvlášte s hľadiska čelenia nezamestnanosti.
§§ 27, 28 a 29 obsahujú záverečné ustanovenia, z ktorých je dôležité zvlášte to, že zákonná platnosť je len do 31. decembra 1934, t. j. 2 roky, z čoho je vidno, že je to zákon len núdzový. V § 27 bola prevedená dôležitá zmena oproti pôvodnému zneniu tým, že sa zákon nevzťahuje na hromadné smluvy robotnícke a na osoby s individuelnou smluvou, ktorým už boly platy snížené v r. 1931 alebo v r. 1932.
Význam štátneho zamestnanectva pre verejnú správu vo štáte je známy a je tiež všeobecne uznávaný. Jestliže prez to bolo treba siahnuť ku srážke platov u štát. zamestnanectva, stalo sa tak zo železného príkazu nutnosti, vyplynuvšieho zo všeobecnej hospodárskej situácie a finančnej situácie štátu. Obeť prinášaná štát. zamestnancami je len čiastkou z celého súboru obetí, prinášaných celým obyvateľstvom nášho štátu na oltár spoločný celo- štátnych záujmov, diktovaných ťažkou dobou, ktorú práve prežíva celý svet a ktorú prežívame tiež my v našom štáte Obeť prinesená štátnymi zemestnancami je len čiastkou toho veľkého úsilia, udržania rovnováhy štátneho rozpočtu a zabezpečenia pevnosti našej meny a finančnej sebestačnosti a nezávislosti nášho štátu.
Soc.-politický výbor, pojednávajúc
osnovu zákona o úsporných personálnych opatreniach, mal na zreteli
tieto výsostné záujmy štátne predovšetkým, a preto doporučujem
v mene výboru predloženú osnovu o úsporných opatreniach personálnych
ku schváleniu so zmenami, ako ich prijal soc.-politický výbor
i s vytlačenými rezolúciami vo zpráve výborovej. (Souhlas.)
Předseda (zvoní):
Dávám slovo zpravodaji
za výbor rozpočtový, p. posl. dr Černému.
Zpravodaj posl. dr Černý: Slavná sněmovno! Odhlasováním projednávané osnovy o úsporných opatřeních personálních bude přijat jeden z právě připravovaných zákonů, bez něhož by nebylo rovnováhy ve státním rozpočtu pro r. 1933. Dosavadní úspory ve finančním hospodářství státu, jakož i snížení dotace pro věcné potřeby nestačí ke krytí nezbytných výdajů, a to tím méně, poněvadž příjmy přes zvyšování příjmových pramenů nestoupají, naopak spíše klesají, naproti čemuž státní výdaje mají tendenci soustavně vzestupnou. Je tedy zákon o úsporných opatřeních personálních nezbytným důsledkem kritického stavu státních financí a budou proň v přijatém znění výborů soc. politického a rozpočtového hlasovati veškeré politické strany vládní většiny bez jakékoli výhrady.
Slavná sněmovno! Ve vážné době, ve které jde o stát a jeho hospodářskou existenci, musí si býti parlament zvláště vědom svých povinností, své vysoké odpovědnosti. Všechny vrstvy obyvatelstva přispějí proto podle svých sil státu, který je v nebezpečí. Schodek státního hospodářství musí býti vyrovnán, hledání příjmových zdrojů nesmí se zastaviti před žádnou kategorií poplatnictva. Nikdo z nás nesmí viděti nic jiného, než stát a jeho potřeby, neboť záchrana státu, záchrana jeho hospodářské a finanční potence jest i záchranou naší.
Dnes více než kdy jindy musíme si říci otevřeně pravdu do očí, nesmíme si ničeho zastírati a musíme převzíti plnou a bezpodmínečnou odpovědnost bez jakýchkoliv stranických ohledů. Ve službě pro stát nevyhneme se žádnému problému, byť by jeho řešení bylo politicky sebe těžší a nepopulárnější. Heslem naší politiky bude spravedlnost ke všem a spravedlivé rozvrstvení daňových břemen na veškeré vrstvy poplatnictva.
Státní zaměstnanci přinesou přijatým zákonem státu nesporně značnou oběť. Státní zaměstnanci, z nichž zdrcující většině je prospěch státu již tradičně vždy nejvyšším příkazem a kteří ani v dobách nejtěžších nikdy v plnění svých povinností neselhali, budou míti i nyní porozumění pro potřeby státu a vážnost situace pochopí.
Jménem rozpočtového výboru navrhuji
slavné sněmovně, aby přijala vládní osnovu ve znění přijatém ve
výboru soc. politickém. (Souhlas.)
Předseda (zvoní): K této věci jsou přihlášeni řečníci, zahájíme proto rozpravu.
Lhůtu řečnickou navrhuji podle usnesení předsednictva tak, aby pro celou rozpravu činila: pro každý klub tolikrát 5 minut, kolik má členů, pro klub s méně než 6 členy 30 minut.
Jsou nějaké námitky proti tomuto návrhů? (Nebyly.)
Není jich. Řečnická lhůta jest tedy podle něho stanovena.
Přihlášeni jsou řečníci: na straně "proti" pp. posl. Slušný, Zápotocký, dr Peters, Horpynka, Simm, Dobránsky, Čuřík; na straně "pro" p. posl. Kunz.
Dávám slovo prvému řečníku přihlášenému
proti, p. posl. Slušnému.
Posl. Slušný: Slávny sneme! Predmetná predloha je jedna z tých najodioznejších a najsmutnejších z prejednávaných v tomto parlamente, čoho dôkazom je, že do pol štvrtej hodiny sa nenašiel nikto, ktorý by rečnil za osnovu. Predloha siaha na životnú podstať desaťtisícom veľmi biednych a desaťtisícom z tých najbiednejšich zamestnancov a ích rodin. Štát, ktorý sa honosí pokrokom, humanizmom, kulturou, vývinom sociálnym a demokratizmom, siaha na existenčné minimum svojho slúžobnitva, udržovateľa poriadku, na záruku štátnej a ľudskej bezpečnosti. Navrhovatelia tohoto zákona akoby zaslepení, ba v agonii ích nemohúcnosti, sťa zajac na ceste pred reflektorom do priekopu bežiaceho auta, nemyslia, že týmto opatrením podrývajú korene štátu.
K tomuto, zamestnanectvo ožobračujúcemu a demoralizujúcemu úkolu Hlinkova slovenská ľudová strana sa pridať nemôže, ba, z demokratického, humánneho a sociálneho ohľadu ani nesmie, aspoň s takou účinlivosťou nie, akú predloha vyžaduje. Hlinkova slovenská ľudová strana je vedomá ťažkého hospodárskeho položenia republiky a je si vedomá i toho, že štátu musí každý pomáhať dla potreby a schopnosti; zároveň je našou povinnosťou predlohu túto vziať pod jej opozičný operačný nôž, hlavne z dvoch príčin. Či je potrebné naskrze takéto drastické opatrenie? Keď áno, prečo došlo k nemu tak rapídne, neočakávane, keď ešte len dávno sme sa honosili, že zamestnanectvu sme vstave dať aj trinástý plat. Kto je tu vinný?
Každú nesnádzu, všetko zlo nemôžeme odôvodniť svetovou vojnou a svetovou krízou. Ešte len pred 3 rokmi sa nám veľmi dobre viedlo, sme si pochvaľovali, prečo zrazu tento zúfalý nedostatok? Tu musí byť niečo v neporiadku. Je isté, že slovenský národ, Slovensko je nevinné na tomto zúfalstve, tak ako "zdroj veškeré moci", aj na vládnom šafarení. Skromnosť Slováka je príslovečná, vámi, bratia Česi, zaznávaná a vďaka vašej zaslepenosti Slováci nepripustení k vládnej moci, nenesúc na sebe žiadnej zodpovednosti, volajú vás, páni moci, k prísnej zodpovednosti.
Náš generální rečník tohoročného rozpočtu dr Tiso s tohoto miesta poukázal bol na nereálnosť, ba fiktívnosť rozpočtu, bol mnohými kolegami vládnej koalície zahriaknutý, biľagovaný maďaronom. A neminuly ani 4 mesiace, keď túto fiktívnosť našich záverečných účtov potvrdil jeden člen vlády inž. Hůla vo svojom expozé, povedanom v aprili t. r. v technicko-dopravnom výbore.
Stať táto zneje: "Čsl. štátné dráhy vykazovaly síce v uvedených letoch - 1927, 1928 a 1929 - prebytok okrúhle 130 mil. Kč, uvážíme-li však, že podľa bilančných predpisov, ktoré boly vlani vypracované, je normálny ročný odpis na obnovu okrúhle 390 mil. Kč a že vo skutočnosti bolo v rokoch 1927, 1928 a 1929 na obnovu vydané len 138, 153, resp. 225 mil. Kč, vidíme, že i v týchto priaznivých rokoch vykázaný zisk bol by sa pri normálnej kvote odpisovej zmenil v schodok."
Hľa, jeden skvelý dokument nevážnosti členov parlamentárnych a zahrávania si so svedomitosťou a dôverou ľudu so strany vládnych činiteľov!
Nevdojak mi prídu na um nedávno odznelé výroky p. prezidenta Masaryka. Jeden výrok povedaný počas intervju Knikerbockera, amerického spisovateľa, že mnoho chýb sme popáchali., a druhý povedaný jednej skupine úradníkov, že je mnoho korupcie.
Iste veľmi vážné úsudky a nepodvrátileľné, nielen preto, že vyšly z úst najpovolanejších, ale aj preto, že sme sami svedkami ích pravdivosti.
Len niektoré zjavy týchto "chýb", ktoré smele môžeme nazvať deliktami, chcem spomenúť. Prvšia je: nesmysel národnej jednoty Čechov a Slovákov! Koľko jalovej práce a námahy a koľko daromného nákladu vyžadovala táto fikcia od prevratu? Koľko peňazí pohltila naša, na hriešnej megalomanii sa zakladajúca štátna reprezentácia v zahraničí a doma. Pozríme len na prepychové paláce našej verejnej správy, na príklad ministerstva železníc, ministerstva zemedelstva, ministerstva obchodu a živností, alebo na palác nášho vyslanectva v Belehrade, ako by zastupoval nie malú Československú republiku, ale veľkú Angliu alebo Spojené štáty! Mizerné pokusy s politickou správou na Slovensku: zavedenie veľkých žúp a terajšieho zemského zriadenia, oboje však na zavádzanie ľudu na Slovensku. No, a restrikčný zákon? Čím pomenovať ten zjav, keď po prevedení restrikčného zákona pribudlo 30.000 zamestnancov, pravda, že na úkor slovenského zamestnanectva.
Čím pomenovať dnešný systém vymáhania daní? Boly časy hojnosti, dane sa nevymáhaly, ba sa, na základe dosť labilných dôvodov, sumárne odpisovaly, dnes však, keď je poplatník v úzkych, dane sa bezohľadne vyrubujú a neslýchaným spôsobom vymáhajú. Narobilo sa mnoho synekúr, mnoho úradníkov a zamestnancov, mnohokráť nekvalifikovaný Čech alebo Nemec predstihol kvalifikovaného zamestnanca Slováka. Radovia a vrchní radovia, inšpektori, vrch. inšpektori, vládní a ministr. radovia, plukovníci a generáli, vyslanci a attacheovia sa len tak hemžia. Koľkokráť sme blaho sklonne prezreli desaťmilionové, stámilionové prekročenia súťažných prác a štátneho rozpočtu. Poštátnenie obecných notárov, len preto, aby boli náhončími volebného materiálu vládnucích strán! A pozríme sa na tých politikov a verejných činitelov, ktorí pred prevratom chudobní ako kostolná myš a dnes oplývajúci bohatstvom a blahobytom. A režim tento nechce prísť na koreň zla, odkiaľ tie majetky, hoci ľudová strana, ktorú mám česť zastupovať, podala žiadosť, ba návrh zákona, aby tieto majetky boly vyšetrené.
Na reparačnú kvótu sme pristali šmahom bez protestu, hoci sme na tom horšie ako Madarsko a Rakúsko, čo porazené štáty.
Na sanovanie bánk, lepšie povedané: na zvyklý prepych početných bankových riaditeľov sme veľkým gestom vyhodili miliardy, a to už aj vtedy, keď dnešná tieseň sa vo veľkých rysoch ukazovala.
Zaviedli sme volebný poriadok jeden z nejdrahších.
Na rozcapartenie Slovače, rešp. voličstva na Slovensku sa vyhadzujú ťažké miliony: na udržovanie t. zv. vládnych časopisov, ako "Prager Presse", "A Nap", "A Reggel", "Slov. východ", "Slov. denník", ktoré sú v 90% pasívné.
Po Slovensku behajú ľudia t. zv. polit. sekretári čsl. strán, ktorí terorizujú nielen voličov, ale aj úradníkov a prednostov úradov, ohrožujúc verejný poriadok a právnu istotu. A kto platí týchto ľudí? Iste že nie tá partaj, ktorá korumpuje, lebo keď to nestačí Hlinkovej ľudovej strane pri najobetavejšom sebaodanení sa poslancov a senátorov, tým menej to stačí na pr. agrárnej strane, pomerne veľmi slabej na Slovensku, a predsa počet jej partajných zamestnancov je trikráť toľký než počet zamestnancov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Ja žiadam, aby vláda vykázala, koľko ktorá partaj dostáva z peňazí poplatníctva na udržovanie sekretariátov a na volebné trovy?
No, a čo sa robilo a aj ďalej robí na úkor slovenského úradníctva a tým na úkor konsolidácie, je priamo hriešné.
Úradníci vysokého postavenia, hodnostári sa dávajú predčasne do výslužby len preto, lebo sú korektní a neoblomní, alebo preto, že niektoré protekčné dieťa sa tisne na to ktoré miesto. Eklatantným príkladom je odstránenie prezidenta Drobného a najnovší takýto pokus s jedným viceprezidentom slovenskej krajiny. Nie dosť, že, na výsmech demokracie a na zbagatelizovanie Slovenska, si Slovensko nemôže voliť svojich funkcionárov, prezidenta a viceprezidentov, alebo vedúcich okresných úradníkov, ako to bolo za absolutistického maďarského režimu, ale sa natiskujú ľudia na čelo úradov, ktorí nielen že sa nehodia na ten úkol, ale s ľudom ani necítia, nemajúc voči nemu žiadneho porozumenia.
Sto a sto príkladov bych vedel uviesť, keď 30 až 36 ročný mladík s 9 až 10 ročnou praxou ďaleko predstíhol 48 až 50 ročného schopného, bezúhonného úradníka len preto, že ten mladík pochádza z historických zemí, alebo je protekčným dieťatom jedného velikáša alebo partaje. Slovenský úradník, zamestnanec, pridržiavajúci sa svojej materčiny, ktorý sa nebije v prsia, že je Čechoslovák, je znehodnotený, je diskvalifikovaný a preterovaný.
Strana, ktorú mám česť zastupovať, príležitostne vždy sa postavila za to, aby menovania a postupy úradníkov a zamestnancov na Slovensku boly revidované, ako si to želá slovenské úradnictvo, - a bolo k vôli konsolidácii pomerov na Slovensku žiaducné -, ale márne. Vládne kruhy, ako by chcely mať Slovensko nespokojné, nechcú uznať a napraviť chyby, ako by tá ústavná "demokracia", ten "humanizmus" patrily len na jazyk demagogov! Či nie?
S tohoto miesta odznely výroky: "Na Slovensko doplácame." Neviem, či ten pán vážne povedal tieto slová, alebo len z obvyklého cynizmu. Ak to povedala vážna osoba, ľutujem ju. Ale ak cynik, ten môže mať aj pravdu. Ten by to azda aj dokázať vedel, ale len po vrchne. Je možné, že Slovensko je už na toľko ožobračené, že čiselne sa dá dokázať pasívum Slovenska. Dopustím, že Slovensko je už pasívne lebo odbúraním konkurenčného slovenského priemyslu, živnosti, vývozu dreva a železnej rudy sa kvalita a kvyntita poplatníkov ztenčila, dôchodok národný, slovenský upadol. Je možné, že na štátnych dôchodkoch neparticipuje Slovensko primerane historickým zemiam. Ale na druhej strane pán cynik nevidí to, že odbúraním priemyslu slovenského vzrástla intenzívnosť a plateniaschopnosť priemyslu v historických zemiach. Nevidí, že z mizerného podielu Slovenska na štátnych dodávkach a invenstíciach ľvá čiasť prejde prostredníctvom českých a moravských firiem do historických zemí a nechce videť, že Slovensko je v prospech historických zemí ukracované na dodávkach, na investiciách a na tarifách aspoň 700 milionami ročne, a cynik si nikdy nespomenie na to, že na Slovensko došlo do 260.000 Čechov a Nemcov, ktorí odberajú s predúst Slovače nie len koláč, ale aj vezdajší chlieb.
A dopustím aj to, že administrácia na Slovensku zoštátnením obecných notárov je drahšia než v historických zemiach, ale cynik nepomyslí na to, prečo to? Keďže za Maďarska bol notár tým najlacnejším úradníkom! Notár za Maďarska, okrem dnešnej jeho agendy, hoci bol obecným a obcou voleným úradníkom, vybavoval aj veškerú daňovú agendu a len za št. doplnok. Dnes je štátnym, drahým pragmatikálnym úradníkom, na ktorého nesverili vyrubovanie a vymáhanie daní, ba čo viac, nie je ani len na to spoľahlivý, aby bol opýtaný o štátnu spoľahlivosť jednotlivcov. Na tieto úkoly má štát zas druhých: neskusených berných úradníkov a netaktičných četníkov. Áno, takýto, z politickej prestiže udržiavaný aparát je drahý.
Sem spadajú aj časté premiestenia hlavne vedúcích úradníkov, z pohnútok čisto straníckych. Takéto premiestnenia pod vlajkou "zo služobných dôvodov" sú mnohokráť veľmi nákladné. Ale to strannickej politike nevadí, tá si nepomyslí na náklad, na obťaženia poplatnictva, hlavná vec je polit. výdobytok strany. Pred 3 rokmi bolo zakázané prekladať úradníkov s rodinnou z úsporných dôvodov, predsa, aj posledne bol preložený "zo slúžobných dôvodov" okresný náčelník dr A. Dudáš zo St. Lubovne do St. Ďale, namiesto ktorého prišiel hl. komisár Sedlák z Ružomberka. Či by z úsporných dôvodov nebol mohol byť Sedlák dišponovaný priamo do St. Ďale, a štát by bol ušporil aspoň 5000 Kč presťahovacích trôv.