Nemohu při té příležitosti zapříti, že tato soustava není taková, jaká by nám hověla. Organisace politických stran ovšem není ani pro nás přežitkem. Viděli jsme, když se mluví proti organisaci politických stran, že to obyčejně končí zase něčím, co není v podstatě ničím jiným než politickou stranou. Ale tyto politické strany, jak my si strany představujeme jako nutnou součást demokracie, nesmějí se státi ani sovětem, ani organisací státní, jakou se dnes stávají vládní strany, nemohou býti založeny ani na tom, na čem jsou založeny bolševická strana v Rusku nebo fašistická v Italii - ty jsou ve skutečnosti také politickými stranami - nesmějí býti založeny na té výlučnosti a výhradnosti, kterou dává soustava vázaných kandidátních listin a prakse volebního soudu.

Souhlasím s kol. Wintrem, že odpovědnost poslanců vůči politickým stranám je výhodou, ale musím poznamenati, že odpovídání politické straně má často polehčující okolnosti, které by veřejné mínění stěží přiznalo. Ale mám za to, jestliže jsme se loyálně dohodli, že budeme spolupracovati pro splnění programu, s nímž nový režim se nám představuje, že bychom se měli též dohodnouti o nezbytných změnách volebního řádu, které jsou nutné, nutné, slavná sněmovno, nutné, vážení pánové, máme-li dobýti zpět toho, abychom měli důvěru veřejnosti, která je nezbytna k tomu, čím můžeme a musíme býti, abychom byli rozhodčími ve věcech vedení státu. Kladl bych veliký důraz na to, abychom ve chvíli nastolení nového režimu, kde mám dojem, že je snaha o slušný a loyální poměr koalovaných stran, také tuto otázku podrobili zkoumání, a přál bych si, aby došlo k positivnímu výsledku.

Dokud tomu tak není, dokud dnešní soustava trvá, můžeme říci na konec jenom jedno: čím větší moc, větší než zdrávo, moc, kterou dává tato soustava politickým stranám, tím větší odpovědnost máme z toho, jak v této těžké chvíli věci státní budou vedeny a jak se budou vyvinovati.

Varovná slova Ant. Švehly z nedávných dnů nám říkají, abychom se varovali těžké choroby, kterou by byl nedostatek odpovědnosti. Já mám zato, a naše strana je v tom směru ochotna spolupracovati, že v době, kdy jsme před schodkem v rozpočtu a v pokladně mnoha miliardami, v době, kdy hodnota našeho vývozu klesla o 12 miliard a kdy národní důchod je menší více než o 40 miliard, jsme všichni povinni, abychom nad agitační zřetele stran, nad zřetele osobní popularity stavěli spolupráci pro udržení a rozkvět svého státu. (Potlesk.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Dobránsky. Dávám mu slovo.

Posl. Dobránsky: Vysokovážená snemovňa! Skoro 14 rokov sa odohráva činohra politiky československej pred našima očima, nie menej, ako dvanást nasobními vládnimi činitelmy, ale tým väčsim nezdarom. Poneváč miesto radikálnej premeny doterajšej nezodpovednej a bezprogrammovej vládnej sistemy len sa s novym vládnym predsedom a s dvoma pánami ministrami stretavame, samozrejmé, že aj voči tejto vlády musim vyslovic nedôveru. A to tým viac, že lebo pri doterajšom využitom vládnom sistému ani noví vládni herci nemôžu a nie sú spôsobili túto politickú činohru zlepšic, - čo nás boli, - ale ani svoj pad prekazic, čo skôr-neskôr budze vašim zmarenim.

Veľavážená snemovňa! My sme to predvidali, že s veľkym bubnom hlásená tato činohra skôr-neskôr dojde ku svojemu pádu a spolu aj ku finančnému krachu, co aj vláda uzná, vec proci nej hledá teraz lieky. Škoda bolo veru s tak velikou ambiciou vyskočic na paripu heslovu, a bez seba zajazdic ihned do prostriedku javiska, kdze mnohé duše zachvaceni boli potkovami tejto paripy, kdze mnoho jaj kovania bolo počuvac po strašlivej války.

Revolučná konštitucia sice veľmy zvučny činoherny program vložila do rúk verejnosti pod titulom: čechoslovacká demokracia. Ale co že z toho! Keď vnutorny obsah tejto činohry nebol svedomite odpsani, ba prestrelil v mnohych bodoch a vnutil Slovensko a Podkarpatsku Rus hanebne do role druho- a treťoradnych štatistov. A pomedzi vážnych hlavnych hercov vidime tam i pozéroch, intrikantoch, nenasicených politickych štréberoch, z ľudskej a ženskej hodnoty vyzlečené furie, dvor nemajucich lakájoch, jeden vojenský oddiel, ktorý pod vedeným kňazskej osoby vrhol sa i na biskupskú rezindenciu, červenu, nevinnu krev dievčensku, ktoru krv do seba pilo žilínské hlavné námestie, a to jediné pre prejevené maďarské slovo a pre 2-3 ubohé ruže peršové, fanatičný pogrom a vykynoženie Levkovičového rodu, vo Veľkom Víťézu, na ktory do nebavolajúci zločin do dneš žiadna ľudska satisfakcia nebola dokázána, četnické oddiele vrhajuce sa cez okno do prvého poschodia kláštora šebešského ku spokojnym a do sto percentov spoľahlivym slovenskym reholníkom, ktorý attentát vyžadoval pritom mlady život jednoho prekvitajucého a pre svoje pátry sa obetajuceho mladika, ale nechybely z tohoto javiska ani demagogi veľkého hlasu, ktorých počet rozširujuca sa bieda ešte viac rozmnožovala. Ano to javisko sa len tak hamžii od udavačoch, šebeckych politickych špekulantoch, do perša sa bijucich velkych vlastencov, a pritom calá arena je vyplnená s ožobračeným ľudom, nepomerne veľkym počtom vojska, cez dlhé roky rozmnoženym počtom nezamestnaných a štátne občanstvo nemajucich, - ktorých prece len pan bivali ministr jak tak zmenšil - jako aj s divokym dešperátsvom bojujucim davom duševného proletariatstva, - vtedy, ked vyššé ideály a nábožensku toleranciu sistematične vyoperovaly z duševného sveta novšich pokrokárskych generáciach. Ťuto činohru hned v každom dejstvu z tohoto parlamentu dirigovali, a konec tomu je to, že teraz i štátny budžet zápasi s tou istou krizou, čo ľud. A že dneš finančny balanc ani s najbolestnejšou redukciou platebnou a z druhej strany ani z najnemožnejšim zvyšenim daňov nemôže do rovnováhy doniesť se. To všetko je teda vina dosavadnejho vládneho sistému; ta je zjavné, lebo ani dávne daňové reštancie z najsurovejšou exekuciou nemôžu byť vynutené z daňujucich.

Že náš štátny rozpočet do tak velkej krizi upadol dneš, toho zjavné pričiny zaporád predniesli už ini. Za najnovša i dr Szüllö a pri včerajšej debate Szentiványi.

Ale odsuzujucu kritiku vyriekla nad tym sama hlava štátna, keď priklincovala, že veru nie každy verejny faktor náš mal čisté ruky. Všeobecne on, konkretisovať netreba ani nám. Vysoké ceny tejto humana-comedie, t. j. našej štátnej hry, niezvládaj už ani mnohomillionový počet našeho občanstva! Tým menej schopné je na také zvyšené preplatky naše Slovensko a Podkarpatská Rus, kdze je najmenej vstupenek zdarma, - kdež zvlášť v Podkarpatskej Rusie ani z ďaleka neužívá štátnu napomahajucu akciu s hladom bojujuci ľud v marmarošskych dzivokych horách, jak niekedy za maďarskym režimom.

Najsmutnejšie je to, že vládne prehlásenie kromě pesszimismusu na žiadnu konkretnu cestu neukazuje z dnešnej preťažkej a neudržiteľnej situácie. Žiadne uspokojenie nepodává na slovenské konkrétné ponosy, ani na slovácké injurie, ani na menšinové maďarske krivdy. Z hola nič sme nepočuli o zlepšení vonkajšej obchodnej politiky, ktorá by prelomila národohospodársku krizu našu, - vec ta otázka je v uzkym junktimu s problémom priemyslu a bezzamestnanych - a ja najviac z toho ohľadu dnešnu vládu za neschopnu, ba s ohľadom na nutnosť rovno za nebezpečnu deržim, lebo taká vládna nevládnosť, nesmernosť tieto nedostatky len zväčšovac budze, preto je dneš bezprogramovitosť nie len nebezpečenstvom, ale hriechom a šmrcou uznavam. Tato neplánovitost, ba môzeme povedať nečinnosť najviac karakterizovala už Udržalovu vládu, ktorá naše sociálne a národohospodárske požiadavky a potreby vyriešic nijak nebola schopná. Jak vidim, ani včul niet citu odpovednej iniciativy ba ani náklonnost ku poučeniu.

Fašistické Taliansko prepodivne a veľké verejne práce vykonalo cez 10 rokov a s tym na jeden uder rozriešila otázku nezamestnanosti, otázku sociálnu, a gigantickym spôsobom rozmnožila aj štátny majetok, duveru vliala do ľud, znemožnilo nezodpovednu robotnicku demogogiu a na vše strany zväčšila štátny kredit, ba aj rešpekt oproci seba. Slovom v Taliansku še bezprestajna robelo a aktivita už sama v sebe je: futurum perfectum, - život, a pevná buducnosť.

My však ceľkom márne rozhadzujeme dlhé roky ohromné milliony na nezamestnané, a tie milliony še vynucuju z prázdnych dielňach ubohych malych priemyselnikov, zbankrotirovaných podnikatelov, zadlženych daňujucich, na dražbach zničenych malych roľnikov. Na papiere staviame nové inštitucie, ale k vuli parity na Slovensku ešte ani na papiru ani v šluboch. Za ohromnu obludu sme vypestovali drahu bürokráciu, usnešujeme zákony, ktoré v živoce neraz sme ani neprevedli, a zameškame odhlasovať zákony, ktorých cieľom by bolo slúžiť všeobecnosti a nie stranníckym klikom a pri tom mnoho injurity vyobcovac z verejnosti. Rozširujeme školy, na ktoré ani dnes ani v blízkej budúcnosti nemáme výhlady a na zaokricie. (Posl. Bečko: Prečo staviate církevné školy?) My nestavíme nic, sme národ chudobný, zožobračený. Zapelníme tyto na Slovensku nielen s dostatečne nekvalifikovanými slovenskými elementami, ale aj s tunajšíma tiež nekvalifikovanými silami, a to pre nedostatečnost slovenského učiteľstva, ktorého počet dľa potreby nevie sa rozšíric pre numerus clausus na slovenských učitelských ústavoch. (Posl. Bečko: Tie školy sú potrebné!) Sú potrebné, ale len na koľko sú možné. Bárs som za školy. Ja viacej pracujem pre školy ako vy. A pri tým s touto násilnosťou aj bez uvedenej sekuraripacie zaporád vykiňožujú sa našo cirkevné školy, aké my cez sto a sto leta sme vyderžovali a, pre ktoré sme aj teraz žárliví.

Výjavy vládne viac prezradzujú tým, čo je umlčané, ako tým, čo bolo slovom povedané. Tak s hrobovou cihotou sa vládny predseda pretiahnul aj nad ponosami menšinovými a zvlášt nad autonomiou Slovenska, čo je čestným dlhom nielen vlády, ale i všetkých štátnych faktorov. Také odňatie práv, skor, neskor vypomstí sa a aj takychto odcudzuje od vás, pánovia, ktorí dnes tuná vo vládnych stoličkách sedávajú. Zvolenská autonomistická manifestácia musí byť každému upozorńujucim znakom! V tejto najväčšej politickej našej afére nie na toľko máme brať nazretel len tychto pánov, ktoré na otvorenej autonomickej arene tak zvučne rečnuju, ani ich privržencoch, jako baviž na autonomiu hľadné žižnive národy našeho Slovenska, ktoré i na jednostranné pokynocie v dšettišicovym počtu sa shromaždily, a to na slovo takych vudcov, ktori cez roky spac nehali tuto cerušku, ako neaktuálnu otázku - najmä keď vo vláde buli.

Keď by nielen Rázusovci, a Hlinkovci, ale caly slovensky autonomisticky blok jednou vôľou vzal do ruky autonomicku otázku, ano len vtedy by vidzel každy jak by sa pohly na jedno dané pokynucé stotišice, lebo živá sila by sa pohnula a za sebu strhla ešci dosial voči autonomie rezervované, však ale už s nami vespolek docela sklamané ográrné voličstvo. Takto ale tato neuplná autonomistická akcia bez nás, kteri sme intransigentne autonomisti, ani polovici toho vysledku nedošiahne. Jako ale z priznakov vidim, ani nezmišlaju na vážné autonomistické hnutie toti panovja, takže celá ta zvolenská manifestácia taku sa nazdala byť, akoby len demonštrativne-agitačné ciele bula mala. Lebo tuná v snemovne už veľká oduševnenosť tychto pánov za tu našu autonomiu veľmy ochabla, a z bojovného hlasu už nič nevyznelo, v ich rečiach. Toto musim s velkym poľutovanim konštatovac.

Vec, keď bola reč o vážnej a na skutočne vysledky rátajucej autonomistickej akcie, tak by sa usilovali o utvoreni krajinského autonomistického bloku. Ale stoji vec, že ani upelne uzavrety autonomisticky blok na Slovensku neprišiel by ku žiadanému vyriešeniu, tuna do toho času, dokiaľ všetci nedokumentujeme so všetkom rátajucou -passivnou rezistenciou v parlamente i v senáte tak dlho, dokiaľ nebude predloženy návrh na uskutočnenie autonomie Slovenska a Poddkarpatskej. Rusi.

Ešte z jednoho ohledu žiadam si svoje sťažnosti predniesť. A to je otázka daňovych exekucii, v ktorej na náš společné a velmi surné zadany memorandum bohužial do dneš ani odpovedze sme nedostali, ani žiadne zakročenie nevidzime. Žiadali sme skrze prof. Törköly, bohožel, dodnes ani odpovedi sme nedostali.

My vieme, že všeckému nervus rerum gerendarum je daň, už či je to kultura, či bezpečnost, či judikatura, či obrana obyvatelstva, a obrana štátu, ba ani žiaden společensky poriadok a normálny štátny život obstac nemože, ano, že daňovanie je pervou povinnosťou každého občana dľa jeho možnosti a schopnosti.

Len že co a jako sa koná dneš na Slovensku s ohľadom vyexekvovania daňových a dávkovych reštanciách, to prevyšuje všetké strednoa dávnovekové brachiálne atrocity.

Ja tu vôbec neobvyňujem naše finančné riadiateľstvá, expozitury, ba ani samych exekutoroch, medzi ktoryma v ceľkom k tomu nie schopné vypomocné sily pracovaly. Vedz keď by boly mohly berné urady už dávnejšie vynucic daňové reštancie na mnohych daňovych subjektoch, dozaista v povedome svojej povinnosti, boly by to aj skutočne previedly. Lenže to sa vôbec previesť nedalo od kedy hospodárska kriza nastala, tym viac nie, lebo ak, ak nie, vyrubanie dane dôchodkové, nie riadne, ale nazpäť na raz i na štyry-pät roky bolo prevedené. Co docela znemožnelo žiadane zaokricie daňoch, ked ku tomu ešče vice versa zvyšenie daňov proviedli. To je tak hrubá finančná politika, za jaku nikoho iného, len samu vládu možeme na odpovednosť brať a ktorej pričiťuje narod všetok svoi hospodarsky upadok. Vedz običaju nie sam kat je kárany od ludzi, keď volakoho i po nevynne odpravi, ale ten, kto nespravedlive sudi, a katovi káže za dosť učinic povinnosti.

Posl. Szentiványi včera pripodobňoval exekutoroch vládou patentirovanym lupičom. Ja však len čisto pána ministra financii ťaham na zodpovednost za ten surovy spôsob, ako sa reštancie daňové a dávkové na Slovensku v minulych tyždňoch vybiraly. Môžem povedac, v Prešove a na okolie niekáraju natolko Bôhom památku rakuského generála Karaffy, ktory popravil muži a ženské, jak žehnaju exponentov finančnej politiky. Tu včera za reči poslanca Szentiványiho niekto zlobive vykriknul, že hanbite sa, stidte sa, milliony ukriváce, a daň neplacice.

O Bože, kdze su ty pokrité milliony, keď nie u vás! (Posl. Benda: Tých, ktorí majú miliony, neľutujte!)

Tých nebudeme ľutovat! Už len dozvolce pánovia, že žiaden nedal by památnu hodinku z vrecka si vyťiahnuť, persteň sňatkový si dať stiahnúc, keď by mu milliony zbuly. Sztáray z Michaloviec už dosiaľ skutočne milliony splacil, a predsa s nim sa tiež niečo podobného stalo.

Kto by mal hotové, a predsa by ukrival svojé peniaze? A tvrdošijne neplatil by dane, toho zároveň i my odsudzujeme, lebo pre veliké reštancie tych, ktori by mohli zaplatiť svoje dane, teraz i malé existencie hinu pod tlakom daňovým a s nesmyselne reštrikovac sa budu aj malé a najnižšie platy štátnych zamestnancov.

Veľavážená snemovňa! Co je najviac immorálne pri tej surovej exekučnej otázke, to je tá naša sťažnosť, že vláda svojimi vykonnymi funkcionármi napadala aj takých, a pozbirala im všeličo, co len mali, ktori za rekvirované pozemky svoje o mnoho viac požiadavkov maju voči štátu a voči pozemkového uradu, ako oni dlhuju za dane, a to aj od takych pozemkov, ktoré od nich pozemkovy urad zhabal, a za ktoré dosial im ešče nič nedal. Tieto napadnuti ovšem buli ospravedlneni na to, ako na priklad u nás v Ličertovciach jeden stredňostatkár, aby sa ich požiadavky prepisaly boli na zaokricie daňovych reštancii, keď už caly obnos za svoj majetok dostať nemožu.

Maloroľnictvo najmä u nás v Šarišskej, Abaujskej, Zemplinskej, kdze vysledok urody je ešče horši od predešlych rokov a niema ešče ani dostatečného chleba, nemá zodpovedného šemena, s ktorym by pozasieval svoje roličky, to roľnictvo nie len že v terajšim svojim hroznym a zadlženym položeniu neovláda svoje reštancie daňové vyrovnac, nielen ráta na moratorium, ale vôbec ráta na vypomoc, aby docela nezahynul a so svojim sdedičenym majetkom neprepadnul, keď na veľké vábenie nové pozemky na dlhy poskupoval, ktoré dlhy teraz zaporád vypovedaju štátom, mozolami našima subvencované banky.

Sme teda za autonomiu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, sme za spravedlivejšie umiestnenie našej mládeže, sme za nepohnutateľnosť cirkevných práv, majetkov a ešče pozustalych ľudových škol, a zkonfiskovaných strednych škol, a poneváč ani v tych, ani v inych otázkach nielen dobru vôľu, ale ani žiadné uspokojuce vládné výroky sme nepočuli len zato, a nie pre iné pričiny, nesuhlašim s vládnym prehlásenim.

Místopředseda Špatný (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Bečko. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. Bečko: Ctená snemovňa! Prehláseniu vlády, ako bolo prednesené pánom min. predsedom, sa vytýka predovšetkým, že nebralo zvláštny zreteľ na potreby Slovenska. Podľa nášho názoru nejde o žiadné prehlásenie vlády, ktoré by malo určovať spôsob pracovný, alebo pracovný program pre jednotlivé zeme tohoto štátu zvlášte, lež ide o vládny program štátu celého. A jestliže vláda v tomto svojom vstupnom prehlásení sľubuje hospodársky program pre celý štát, tak je treba videť v tom ochotu k obratu od dosavádneho spôsobu a methody pracovnej, jednak vlády, jednak samého parlamentu. A je samo sebou, jestliže sa na Slovensku pomery vyvíjajú inak a jestliže na Slovensku je o veľa viac biedy, ako by jej bolo, keď by bola všetka tá, ktorá je zavinená nedostatkem programu, odstránená, a zostala len tá, ktorá je v dôsledku svetovej krízy, nemuseli by sme toľko trpeť, ako trpíme teraz. Ale keď sa dívame do činnosti vlády a do činnosti štátnej správy, vidíme, že práve pre nedostatok celoštátneho a predovšetkým hospodárskeho plánu musí tu byť vo vykonávaní týchto vecí veľký nedostatok. Vítáme toto prehlásenie vlády, ktorým je sľubovaný hospodárský plán, lebo sme presvedčení, že práve pri tejto práci môžu byť vyriešené tie kardinálné otázky, ktoré v novom štáte nezbytne už maly byť riešené, hospodárske zcelenie štátu a tým vytvorenie jednotných podmienok podľa možnosti pre podnikanie a rozvoj výrobného života. Dávno sme po tomto pláne volali, ale dosiaľ ani pokusy, ktoré boly v r. 1925 nebo 1926 učinené, ktorých sa strana domáhala, takého plánu nemohli s e sa dovolať a nemohli dojsť k realizovaniu takého plánu. My ale vo vládnom prehlásení vidíme jednu vec, ktorej sa nedá dosť dobre rozumeť, a to je predovšetkým to, že ministerstvo zásobovania sa zrušuje a ministerstvo unifikačné ostáva. Vzniká otázka, k čomu a na čo? Bolo by vítanou vecou, kebysme i v ohľade právnom a verejnoprávnom mohli mať už jednotu, ktorá je tak velice výsostne potrebná. Nejednosť, dualizmus, abych tak riekol, v tomto štáte zapríčiňuje veľmi mnoho trpkosti jednak vo správe verejnej, jednak v pojímání a riešení celého radu dôležitých otázok rázu hospodárskeho i sociálneho. Boli bysme si predstavovali za samozrejmé, že ministerstvo pre sjednotenie zákonov a organizácie správy, tento svoj úkol vyrieší a prestane potom ako ministerstvo existovať. Ale vidíme, že toto ministerstvo, ktoré nemôže unifikovať zákony, zostáva ďalej v platnosti, a v tom je práve do určitej miery chyba preto, že takýmito inštituciami, zvlášť vysokými úrady, ako je ministerstvo samo vo svojej vlastnosti, vytvára sa tiež mienka, ktorá nijak nepôsobí morálne vo verejnosti, keď ministerstvo samo je ustavené k vykonaniu určitého úkolu a tento úkol potom nie je vykonávaný. Takáto činnosť nebýva zdravou, nebýva prospešnou a účinnou, ale naopak ona vytvára veľké pochybnosti v posudzovaní činnosti a vykonávani úkolu, ktorý je úradu sverený a následkom toho potom je značná medzera nedôvery v občianstve, ktorá sa takými činy tvorí. V tomto období krízy bolo by potrebné práve veľkej súčinnosti ministerstva zásobovania. Bolo by bývalo len potrebné pustiť ho a usporiadať jeho pôsobnosť zákonom, aby mohlo blahodarne pôsobiť v obore spotrebiteľskej politiky.

Potrebujeme predovšetkým pri riešení hospodárskych otázok vziať náležitý zreteľ na jednotlivé odvetvia štátnej správy hospodárskej a tu mám na mysli štátne lesy a statky. Štátne lesy a statky sú dnes veľkým bremenom i po finančnej stránke štátu a podľa nášho názoru bolo by treba, keď by i v tomto obore štátneho hospodárstva ako v podnikovom hospodarení viedlo sa a spravovalo sa podľa zásad opatrného hospodára. Zvlášť jestli samá čeliť účinne nezamestnanosti, takýto podnik musí vykonávať do značnej miery i sociálnu funkciu. Ale v tomto období krízy i táto čiastka u štátnych lesov a statkov zklamala v svojej činnosti.

Naopak máme za to, že je úplne opačne chápané poslanie takéhoto veľkého podniku, ako by sme opravdu očakaváli a vo skutočnosti potrebovali. Správa štátnych lesov a statkov zastavila všetku činnosť. Zastavila i prípravne práce v lesoch. A tu je určitý odstien politický, hospodársky a obchodný prejavený, ktorý bol sledovaný od minulého roku. A vidíme, že táto linia není takého rázu, o ktorej by sme sa mohli vysloviť s určitým chápaním jej základny myšlienkovej a vedúcej. Ale máme za to, že je nezbytne potrebné vziať obrat v tomto smere, má-li sa úspešne čeliť a má-li sa úspešne viesť hospodárska politika v tomto štáte s ohľadom vnútorných zreteľov tak, aby sa vykonávalo všetko to, čo v dnešnej ťažkej dobe sa od vlády a parlamentu dožaduje.

Považujeme za škodlivú značne túto časť hospodárskej politiky u nás, ktorá sa tu od minulého roku sledovala, lebo vidíme účinnok na štátnych financiách i po tejto stránke, že sa dostaly do situácie, v ktorej musia byť odkázané v dobe tejto nie na obmedzenie výroby, na obmedzenie provozu, ale na zastavenie takmer každej činnosti.

Veľmi ostre bolo kritizované prehlásenie vlády so strany našich autonomistov. A všetko to, čo na Slovensku je, všetky nedostatky boly svaľované predovšetkým na to, že ten štát, tak ako je tu daný, jestvuje. Tomu sa inak rozumeť takmer nedá. Ale prosím, my sme mali dobu veľkej konjunktúry a za tejto konjunktúry boli účastní na správe tohoto štátu naši autonomisti.

Práve slovenská strana ľudová veľmi energicky s veľmi veľkým povznesením hlasu zdôrazňovala svojimi najvedúcejšími činiteľmi veľký blahodarný výsledok opatrenia, ktoré bolo touto vládou privodené pri stanovení obecných prirážok. To sa pokladalo v súhlase so vtedajším ministrom financií za opatrenia, ktoré musí privodiť veľké rozprúdenie súkromohospodárskeho podnikania a k tomu bol ešte daný prívesok vlastný len strane ľudovej. To opatrenie bolo nazvané takým, že znamená vykúpenie poplatníctva zpod socialistického otroctva. Takto bola charakterizovaná novela zákona o finančnom hospodárení samosprávnych sväzkov ľudovou stranou v tej dobe.

A prosím pekne, ako tieto pomery sa vyvíjajú dnes? V akých pomeroch, v akej situácii, v akých možnostiach vo svojej hospodárskej a investičnej činnosti nachodí sa dnes naša samospráva a predovšetkým na Slovensku? Samospráva na Slovensku sa začala len rozvíjať ešte vo svojej činnosti, predovšetkým v obore svojej činnosti hospodárskej a investičnej, a už prišiel tento úder na ňu. Podívajme sa na výsledok toho opatrenia. Výsledok toho opatrenia je toho rázu, že obce svojim platebným povinnostiam nemôžu dostáť ani za stavu, v akom boly r. 1927, keď toto zákonné opatrenie sa na ne šilo a ušilo. A tým menej je možno na týchto obciach dnes žiadať, aby prevádzaly nudzové investičné práce, aby robily t. zv. produktivnú pečlivosť o nezamestnaných. I keby ministerstvo soc. pečlivosti malo k dispozicií, pri ruke, sebe viac finančných prostriedkov, naša samospráva nemôže tohoto dobrodinia nijako využiť, lebo nemá tu základnú čiastku finančných prostriedkov vlastných a tu nejakú pôžičku nedostane nikde.

Boli by sme očakávali veľmi rádi - a zvlášte sme to očakávali po tom veľkom shromaždení zvolenskom - že pri zahájení parlamentu príjdu autonomistické strany s nejakým tvorivým programom, ktorý je schopný a spôsobilý, aby tejto dnešnej krize čelil a vytváral príležitosť k práci. My sme to očakávali v novej akcii zvýšenej a zosílenej u pánov autonomistov, ale po tejto stránke sme sa úplne sklamali. Nič takého sme nevideli, nepočúvali a tým menej čítali. Vše, čo tu bolo povedané, neznamená prácu tvorivú, to znamená len ďaľšie odstupňovanie snahy v ďaľšie rozkladanie prvkov, ktoré poučeny praktickými výsledky dosavádnej politiky týchto pánov majú smysel pre tvorivú prácu a pre súčinnosť práve v týchto dobách. Snahou politiky autonomistickej je rozvrátiť to, čo sa tu tak pracne vytvorilo, aby vymizel zdravý smysel, ktorý sa vychoval za doby republiky v našom občianstve, v širokých ľudových vrstvách predovšetkým, aby tu nastal úplný rozklad. Nech si ľudová strana hovorí čo chce, nech sa cítí dotknutá alebo nedotknutá, nemôže nám to byť jedno, kam idú výsledky tejto ich politiky na Slovensku. My sme počuli vo Zvolene reč pána poslanca Hlinku a my sme počuli reč pána posl. Hlinku aj z tejto tribúny a podľa jej obsahu vieme, že bola umiernenejša. Vieme, že opakoval niekoľkrát slová: "bratia Česi", my vieme i to, že verejné shromaždenie vo Zvolene, jediné veľké shromaždenie snáď za republiky, minulo bez krvepreliatia, bez bitky. To dosiaľ u autonomistických politikov nebolo obvyklé. Na každom shromaždení musela tiecť krv a vieme i to, že p. posl. Hlinka dovolával sa Palackého, Šafaříka, Kollára. Ale prosím, akú dostal od shromaždenia odpoveď? A tu sme u jadra veci. Bolo povedané: preč s nimi. To sú výsledky ľudáckej politiky, na ktoré že nemôžeme nemo hľadeť a so založenýma rukama ich posudzovať. Takýmto spôsobom sa politika zdravá robiť nedá.

A prosím, ešte by som pripomenul niekoľko epizod pred shromaždením vo Zvolene a po shromaždení. V sobotu odpoludnia pred shromaždením prišiel roľník do lekárne - ten lekárník je Čech - kupoval si masť na mazanie z vonku a vraví tomu lekárníkovi: Prosím vás, aby ste ma dali dobrú masť. Lekárník mu odpovedel: Prosím, ja mám len dobré veci a na ostatek dnes je sobota, namažete sa dnes večer a zajtra večer a keď vám nebude robiť, príďte v pondelok ku mne a ja vám to zamením. A tu roľník hovorí: "Čo, vy chcete byť ešte v pondelok tuná? Veď si zajtra musíte vziať pinkle!" - To je stav, ktorí je vytváraný na podklade činnosti našich autonomistických strán!

Jedna malá pripomienka, ako to vypadalo po shromaždení. Ľud sa rozchádza. Zasa ide jeden roľník, má svoju kapsu prehodenú cez plece a hreší zle nedobre. A vraj: Ja som zaplatil za vlak 60 korún a idem domov s prázdnou kapsou. To už viac robiť nebudeme, nech to čert vezme. Prosím, s akými úmysly a pohnútkami išiel ten roľník na to shromaždenie? To si môžeme domysleť z jeho prejavu nespokojnosti a to všetko sa vytvára v dobe tak nebezpečnej krízy sociálnej, ako je dnes, na podklade činnosti našich autonomistických strán.

My nemáme strach z toho sobášu, ktorý povedal Hlinka a Rázus vo Zvolene, lebo sme presvedčení, že z tohoto sobášu nemôže vzniknuť ani pankchart, ako sa hovorí vo slovenčine. Táto politika nás neodstrašuje, ale predsa len musíme si teraz, keď pozorujeme činnosť našich súsedov, dbať o to, akú politiku ľudová strana robí a chce robiť. A musíme tiež poukázať na to celkom tak, ako sa veci majú.

Keď bol fotbalový zápas v Maďarsku, bolo samozrejmé, že tam bolo hodne našich ľudí a v Maďarsku im boli dávané takéto mapy (ukazuje plakát).

Psychologická stránka plakátu je: čierné pole a hnedý kríž a na tom ukrížované staré Maďarsko, samosebou so všetkým doprovodom a výkladom iredentistickej politiky, ktorá sa v Maďarsku robí. V dôsledku tejto iredentistickej ľudovej politiky, ako ju robia vo svojom základnom pojatí a určení, nemôžeme iného videť, len posilovanie týchto snáh u našich súsedov a väčšie väščie zdorazňovanie potreby tejto politiky u nich. Prajeme si priateľské spolužitie so všetkými súsedmi, i s Maďarskom. My práve preto vytýkame nesprávnosť politiky agrárnej strany, že sa stalo pod vedením jej politiky u nás to, že obchodná smluva s Maďarskom bola zrušená, prestala jej platnosť a že nemáme normálnych obchodných stykov, ačkoľvek vieme, ako by vypadaly, keby smluva bola v platnosti, ale mohlo sa niekoľko desiatok milionov u štátnych lesov a statkov ušetriť a mohol byť hodne menší deficit, keby tohoto nedomysleného opatrenie nebolo. Takto posudzujeme činnosť našich autonomisstov a sme ešte toho názoru, že pán posl. Hlinka jako vodca a zakladateľ mal by byť trochu opatrnejší, keď prichádza do parlamentu na tribúnu a ujíma sa vo svojej reči jednolivých jeho protekčných detí, nech to sú učitelia alebo niečo iné. Myslím tu konkrétny prípad Arnošta Opluštila. Bylo vytýkané p. ministrovi dr Dérerovi, že Opluštil sa uchádzal ako Slovák o správcovské miesto štát. meštianskej školy v Ružomberku, ale že toto miesto nedostal. Mám za to, že keby p. posl. Hlinka bol pozrel do minulosti, že by sa nebol dopustil, - aspoň tomu verím, možno, že sa mýlim, - týchto výčitiek právě proti ministrovi dr Dérerovi ako resortnému ministrovi.