Místopředseda Zierhut (zvoní): Žádám pana posl. Hadka, aby nerušil řečníka.

Posl. Rázus (pokračuje): ... nemení v podstate, nemení v koreni. Starý kôň, nová ohlávka.

Čo zavinilo terajší stav? Zavinila ho veľká nehospodárnosť (Tak je!), úžasné panštenie v našej republike. (Tak je!) My sme po prevrate dostali štát, ktorý nebol najchudobnejší v Europe. (Tak je!) My sme mohli hospodársky prekvietať, ale začali sme to s veľkou nešetrnosťou a veľkopanskými gesty. (Tak je!) Bieda veľká bola v tom, že rozhadzovaly sa groše plnýma rukama, bolo všetkého dosť, mysleli si páni, že bude vždy tak. Mali sme obchodnú bilanciu dobrú. Mali sme cukerné hospodárstvo, mali jsme lieh, všetko sme mali, len poriadku sme nemali. A z toho korení tá bieda, ktorá sa na nás váľa, nielen zo svetovej kríze, ale z tej ohromnej nesriadenosti v našom vnútroštátnom a politickom živote. Distribúcia v republike nebola rovnomerná, východná časť republiky, Slovensko a Podkarpatská Rus, bola obchádzaná. (Hlas: A sú porád!) A výsledok je ten, že na hospodárstve, kde niet poriadku, kde niet zodpovedných investícií, nemožno čakať ani zodpovednú úrodu, ani zodpovedný osob. Dnes Slovensko a Podkarpatská Rus... (Hluk trvá.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Rázus (pokračuje): ... vyzerajú ceľkom tak, ako nájomníkom využitý veľkostatok. Dnes máme pyšné ministerské paloty, dnes máme pyšné paloty v zahraničí, autá, máme všetko možné, ale nemáme groše, pokladnica štátna je prázdna. A ešte čo ďalej? Groš republiky išiel aj na politické strany. Kým my sme na Slovensku skladali groše, aby sme vládli čeliť krivdám nepravosti, začaly sa tu v parlamente strany deliť na politiku z výhod štátnych. Vyskytly sa aféry, ktoré sú, bohužial, nie nejakým krásnym dokladom vlastenectva a lásky k vlasti. Preto sme museli pristať tam, kam sme prišli.

Môj priateľ a váš český básnik Ján Karník píše v "Lidových novinách" tak (Hluk trvá. - Místopředseda Zierhut zvoní.): 14 let si vladaříme, bohužel dnes vidíte, hospodařiti že umíme od 10 k 5.

Takto Ján Karník a má pravdu. (Posl. dr Pružinský: Od desati k nule a nie k päti!) Áno, systém je treba zmenit, veď vlastne ten systém pohlcuje hmotné bohatstvo nášho štátu. Terajšia vláda bola by mala prisť s programom slovenskej otázky, podkarpatoruskej otázky, otázky reformy volebného práva, lebo toto by vykorenilo zlo, ktoré sa na nás rúti. Ale dnešná vláda vo svojom exposé slovenskú otázku nepozná, podkarpatoruskú otázku nepozná, reformu volebného práva nepozná, to znamená toľko, že, i keď s korekturou, bude sa ďalej a ďalej hospodariť tak, ako sa hospodarilo dosiaľ. Systém sa nezmení, a to je to zlo. Bezo zmeny systému niet nápravy.

Veľkopanskosť v našej republike sa dnes pomstí. Dnes vidíme, že sme mali mať toho Jozefa, ktorý by bol myslel v rokoch hojnosti na roky biedy. Toho Jozefa sme i mali, to bol Rašín, a viete veľmi dobrel čo sa mu za jeho veľkú prácu dostalo. Kebysme mali ľudí, ktorí by v čas hojnosti pamätovali na tieto chudobné roky, i keby sme trpelil bolo by nám dnes ľahčie dýchať. Toho Jozefa sme dlhšie nemali a práve preto sú u nás dnes sýpky prázdné.

A prečo si myslíme, že to i naďalej pôjde ako dosiaľ, i keď sa akás takás korektura objaví? Pozrite, slávna snemovňa, česká politika sa dnes opiera o Nemcov a nechce poznať nás, Slovákov. My sme nie proti tomu, abyste sa vy, českí politikovia, nedohodli s Nemci. Vieme dobre, že táto republika môže existovať práve na tom základe, že sa i s Nemcami dohodnete, že sa so všemi tými, ktorí... (Posl. Gottwald: Pro tlačiareň potrebujete subvenci!) Nepotrebujem, lebo tlačiareň nemám. I keby Nemci konali svoje povinnosti jakkoľvek, uznáte nám, že v tomto štáte je prirodzené, keď my, Slováci, hovoríme, že českí politikovia majú sa dohodnúť predovšetkým s námi, Slovákmi. Vieme, že musíte prizreť na dohodu s Maďarmi i na dohodu s Podkarpatskou Rusou, veď sme k tomu viazaní mierovými smluvami, ale uznáte, slávna snemovňa, že ten náš slovenský bôl je veľmi oprávnený vtedy, keď sa naša vláda spája s tými a tými, a hľadí na nás, Slovákov, na tú časť, ktorá nie je zaviazaná ničím, ako by nás tu nebolo. To je, myslím, chyba českej politiky, ktorá sa vypomstí v tom, že sa potom jednostranne pokračuje i v hmotných, i v kulturných veciach, a tak potom trpí Podkarpatská Rus a musí trpeť Slovensko.

Hovoríte mil že máme slovenských ministrov. Áno, máme obligátne 2 slovenských ministrov, ako sme obligátne dostávali - povedzme - v umení jednu štátnu cenu. Ale či nie je správné žiadať, aby vláda hľadela na celý slovenský národ, ktorý má dnes svoje bolesti sociálné, kulturné a národné? (Posl. Hruška: Vždyť máte socialistu ministra!) To nie je môj minister, vy to viete. Práve to je to. Ja bych bol rád, keby pán minister výučby a školstva tu bol, aby sme si dopovedali to, čo môj predrečník kol. Hlinka bol započal. To je práve to žalostné, že máme ministrov, ale že tí ministri nie sú ministrami slovenského národa, že sú to ministri terajšej panujúcej kasty, že sú to ministri terajšieho Herrenvolku, ale nie sú to ministri slovenského národa. (Hlasy: Na škodu Slovenska!) A z tohoto my Slováci máme nesmiernu škodu.

Poviem vám, pánovia, prečo myslím, že nie je ani možné, že by pri terajšom složení strán nám títo ministri rozriešili slovenskú otázku. (Posl. Hatina: Až bude pán Rázus, to bude potom ministr pro Slovensko!) Mne o to nejde. Ja ministerstvá nechám pre vás, lebo vy máte mnoho poslancov. Pozríte na Nemcov! Ti si síce žalujú tu, ale robia veľmi šikovnú politiku. A prečo ju môžu robiť Nemci? Lebo majú osobité svoje strany, agrárnu a socialistickú. Keď minister Czech alebo Spina povie: Ja nesúhlasím s tým, čo sa robí tu vo vláde, ja sa vzdám, tak s ním ide aj jeho klub, alebo i jeho strana. Keď však minister dr Dérer alebo minister dr Hodža povie: ja pôjdem z vlády - kto pôjde s ním? Zavolajú druhého za ministra a vec je vybavená.

Tak to vidíte! Naši ministri slovenskí nemajú opory, nemajú sa o čo oprieť, nemajú pôdy pod nohama. A v tom je bieda. Ďalej aký režím máte preto na Slovensku? Prosím vás o pozornosť sledovať. Čo sa dnes na Slovensku a aj na Podkarpatskej Rusi robí? Pred prevratom my sme robili na Slovensku t. zv. slovenskú národnú politiku. Nebohý Ruman, bývalý župan košický, robil tu národnú politiku s riskovaním, ako vám je známe, kto znáte pomery v Liptove. V jednej dedine bol rychtár a ten rychtár bol vládny, nadháňal pre maďarskú vládu. A tak ten rychtár hovorí tým dedinčanom: čo vám ten Ruman spraví? On hlása slovensko-národnú myšlienku. Najete sa toho? Ja vám vymôžem pašienky, ja vam vymôžem drevo z hory, ja vam vymôžem to a ono. My Slováci vravíme: To je nemravná politika, lebo kupuje ľudí. A dnes, priatelia, dnes to robí na Slovensku agrárna strana, dnes to robia socialisti, dnes to robia vládne strany na Slovensku. A tuná je koreň zla, lebo, kolegovia, nie je dosť dať československu umelé hnojivo, dať zbyťáky, dať výhodu akúkoľvek. Ak ten človek nemá mravnej hodnoty v sebe, veď on bude kšeftariť s Prahou, a keď príde na to, bude kšeftariť s Viedňou, s Budapešťou. Tak nemožno vychovávať národ! A tak sa vychováva národ na Slovensku. "Čo mi chcete dať?" - to jest otázka. A na tomto sa zakladá politika vládnych strán na Slovensku. (Výborně!)

Vypočítajte si, páni kolegovia, ktorí ste z tých strán, zpýtajte sa, čo vás stoja vaše sekretariáty, koľko musíte na tie sekretariáty vynaložiť. Zpýtajte sa, čo vy musíte vymôcť tým a tým a tým, aby ste ich dostali a držali na svorke. Nezabudnite na to, že to robila s vámi Viedeň pred prevratom. Nezabudnite, že Budapešť to isté robila s námi. Vtedy sme to považovali za nemrav. A dnes to má byť cnosťou? To je to, čo som vám chcel dnes povedať. Lebo keď sa ozve neraz: čo chcete, vy Slováci? Cože, X či Y nie je Slovák ako ty? Čo vidíte na Slovensku? To, že je národ rozdelený, je národ proti sebe postavený, že sa ide od dediny k dedine a záujmove a politicky sa zabezpečujú ľudia.

Kolegovia, to nie je štátotvorná politika, to je korumpovanie ľudí. Toto korumpovanie, keď sa nevypomstí dnes, vypomstí sa zajtra. Takto štát stavať nemôžno. Druhá polovica národa na Slovensku bez rozdielu na strany stojí proti vám, proti vláde. Stoja proti vám ľudáci, stojíme my národniari, stoja Maďari, stoja komunisti. Dnes robiť opozíciu - to je nie ľahká vec. To znamená, že sa zriekajú všelijakých výhod. Opozičný poslanec si je vedomý i toho, keď bude klepat na dvere u toho a toho ministra, že mu veru nevyhovie tak ľahko! To znamená, že sa nedostane niakých výhod. Tí poslanci musia zo svojho vrecka dávať na svoju politiku, že im ide o to, aby bol konečne poriadok v republike.

Slávny snem, a keď bysme boli my Slováci rozdeleni, i vtedy si vypočítajte, koľko je nás, ktorí sme proti tomuto systému. Vypočítajte si, koľko je vás agrárníkov, koľko je vás socialistov, koľko je ostatných a dajte to všetko dohromady: či môžte vy Česi robiť politiku proti Slovensku, proti takejto mase? Či necítite, že robíte z Prahy, z tej slávnej, zlatej Prahy politiku Viedne či Budapešti? To je to, čo by sme nechceli mať zahrbené za tými múrami, ale povedať celej vašej verejnosti, že by ste sa prebudili, že by ste pochopili, že taký systém nie je oprávnený, že si to musíme usporiadať, že tento systém má methody hrozné, desné, methody, ktoré viedly k dimitrevičiadam na Slovensku, methody, ktoré viedly k zavretiu Hlinku, methody, ktoré viedly ďalej a ďalej k úplnému rozkladu a rozpolteniu národa, methody, ktoré sa neštítia o nás Slovákoch vypovedať, že sme iredentisti. Prečo? Začo? Keď by sme boli okrádali republiku, tak by sme neboli bývali iredentisti? Keď by sme robili čokoľvek, neboli by sme iredentisti, ale že žiadame od republiky práva svojho slovenského národa, preto sme iredentisti. Či sa tá česká verejnosť nezahanbí, či nám môže ukazovať na nejaké nekorektnosti? Či môže ukazovať mne na nejaké nekorektnosti k republike? Že by som pošpini, republiku jakýmkoľvek spôsobom? Mám ruky čisté a práve preto je bolestné, že človek musí s tohoto vážneho, vzácneho miesta všetko toto povedať. Poviete na to, vy kolegovia Česi, že kto to počuje, že sa nám musí smiať, že Nemci sa nám budú čudovať, alebo smiať. Prečo to trpíte? Či myslíte, že je naším záujmom alebo radosťou to tuná hovoriť? Povedzte, kde to máme hovoriť? Vaše časopisectvo je zavreté, nechce o Slovensku ani vôbec vedeť ako Maďari. Či nemusím využíť tohoto miesta k tomu, aby som to povedal? Keď to hovorím, hovorím to nielen azda oknom, ale k vám, k českej societe, k českej elite, k českej tlači, aby ste sa konečne prebudili a pochopili, čím ste povinní tým bratom, ktorých menujete Slovákmi.

Česká otázka na Slovensku. Vy často raz prijdete na myšlienku, že keď my Slováci žiadame svoje, tak že to žiadame proti Vám. To je ten nejväčší omyl. My to nežiadame proti vám. Žiadame len to, čo by ste žiadali vy, keď by ste boli na našom mieste. Ale isté je, že je na čase, aby česká societa na Slovensku zaujala k nám kladné stanovisko.

Nie prvý raz hovorím o tom s tohoto miesta. Zaujal som veľmi solidné stanovisko na Slovensku voči Čechom. Nech sa cítia všetci doma, ale nech sa nám prispôsobia, nech nám pomáhajú v konkurenčnom boji retovať chlieb a všetko to, čo k životu prináleží. Ale musím povedať s žalom, že čo sa robí na jednom mieste dobrého, na druhom sa nerobí. Predstavte si, čo ste počuli pred chviľkou z úst staričkého Hlinku. Veď je to taká hrozná vec, že by v sporiadanom, zriadenom štáte musela vyvolať tú najväčšiu ozvenu. A čo vyvolá u nás? Nič.

A keby ste si preštudovali, ako sa z tých Čechov na Slovensku niektorí chovajú voči nám tamojším Slovákom, voči tej biede, na ktorú my poukazujeme, tak by ste sami uznali, že mnohé výtky proti nim sú spravodlivé. Keby ste čítali len noviny vašich partají, tak "Pohronský hlásnik", časopis československých socialistov na Slovensku, tak iste by ste im napísali: Priatelia, takto nepokračujte voči Slovákom, takto sa láska nevydobýva, takýmto spôsobom vy budete tým kameňom úrazu, takýmto spôsobom vy sami sosýpate žeravé uhlie na svoju hlavu. (Posl. Čuřík: Vláda to podporuje!) Podporuje to ten, komu na tom záleží. To podporovanie išlo od prevratu na úkor Slovákov, išlo pri zamestnanectve a v rôznych oboroch verejného života.

Predstavte si: Poznám človeka, ktorý povedá, že keby bol prv prišiel na Slovensko, bol by sa stal okresným náčelníkom. Takýmto spôsobom sa nedá ísť. To len provokuje. Takýmto spôsobom sa nestavia československá solidarita.

A teraz ešte jedno. Vysokoctená snemovňa, počúvate, že my sme proti Čechom. Nie, my nie sme proti Čechom. Tu musím protestovať proti všetkým obvineniam. My máme svojich Čechov ako vy, agrárníci a socialisti máte svojich Čechov. A tí naši Česi vedia veľmi dobre, či máme pravdu, alebo nie. Nielen slovenský národ je rozdelený. Vy sami ste rozdelení a rozdelení ste pre hrozné metody, v ktorých žijete. Nedávno som povedal jednomu čes. redaktorovi: Povedzte mi, kto je nepriateľom Čechov: Nemec, či Slovák či Čech? A on odpovedal: Áno, Čech. My tak sa nenávidíme, ako vy sa nenávidíte, tak neprenásledujeme, ako vy sa prenásledujete, neinscenujeme také všelijaké incidenty a pravoty ako vy. Odpusťte, tým nás Slovákov nenadchnete.

Vidíme, že vaša societa hnije, že takto republika nemá vo vás oporu, keď takto sa potláčate medzi sebou. A preto my hľadáme styk s českým ľudom, ktorému ide o to, o čo nám, o poriadok v republike, aby nevyvstala v republike nová kasta panujúca, aby nepovstal nový "Herrenvolk" miesto zemänov a magnátov. To nás pojí s vašimi Čechmi a keď túžime po tom, aby konečne tento parlament novelizoval volebný poriadok. Dnes panujú vaše strany, ale nepanuje váš ľud. Dnes je možno distingvovať medzi vámi a českým národom. My neveríme, keď nám poviete, že zastupujete celý český národ.

Veľká časť českého národa je proti vám. A príde doba, že vás smete a príde nový parlament, a vtedy vyjde na javo, či sme my Slováci autonomisti, bratia Čechom alebo nie!

A preto opätovne protestujeme proti jakýmkoľvek invektivám. My konáme svoju povinnosť, keď svoj zproletarizovaný slovenský národ chránime a vidíme, že i u vás je toho treba. Nám ide o budúcnosť národa českého tiež, lebo vieme, že keď zomrete vy, zomreme i my! A preto si prajeme, aby u vás nastaly nové časy, aby nastalo prerodenie, lebo vieme, že keď nenastane prerodenie v Prahe, nenastane ani na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi.

V poslednej dobe, keď mi vytýkali iredentizmus, napísal som pánu ministrovi Benešovi otvorený list. Vám je známo, že som poslanec, že som spisovateľ, a čo som v liste napísal, väčšinou viete. Podívajte sa, kolegovia, aké smutné je to, keď musím konštatovať, že pán minister Beneš, ktorý poznal naše bolesti, naše trápenia, nedrží za vhodné jedným riadkom odpovedeť a uspokojiť slovenského spisovateľa a slovenského politika (Hlasy: Na to se neodpovídá!) Neodpovedel, ale Slovák by to bol urobil. My vieme, čo sa patrí vieme veľmi dobre, že keď niekoho urazíme, máme mu dať satisfakciu - a my sme prosím, tých urážok mali dosť. Nezabudnite, že my porovnávame pomery s maďarskými. Boli sme žalovaní pred tým i teraz. Pred tým nám vyhadzovali študentov, aj teraz po prevrate. Nastal režim, ktorý, ak sa sám neprerodí, môže strhnúť do záhuby celý štát. To je, čo vám chceme privolať tuná na tomto najvhodnejšom fóre. Česi, prebuďte sa, je čas, aby ste sa prebudili! My nemáme čechofobiu v sebe. Čechofobia môže sa rodiť u ľudí, ktorí nechápu všetky potreby tohoto štátu. My chceme spravodlivosť, čo je nám svätou povinnosťou, aby sme žiadali pre náš slovenský ľud a pre štát. Môžete všetko sledovať, i to, keď my sa tuná vyžalujeme, všetko si vypovieme, zo srdca si to žiadame, že z vašich radov ihneď vystúpia ľudia, ktorí tu budú rečniť proti nám. To bolo, ako je tento parlament, a bude ešte dlho. My sme si vedomí toho, že i terajšia vláda nepričiní sa o to, aby sa Slováci nedorozumeli, aby sa hašterili medzi sebou, lež že by smer, ktorý praje vašim snom, zvíťazil. Nezabudnite, že je to morová rana. Keď vy podporujete tých ľudí, nepodporujete ešte českú vec a Československú republiku. Tí ľudia vo štátotvornosti sú nie viac než slovenskí autonomisti. Tí ľudia vo všetkých tých potrebách pre náš verejný život iste nebudú sa exponovať viac, než sa exponujú tí autonomisti, keď na ich slová dáte. Ale keď na naše slová nedáte, budú vždy nové a nové žaloby robiť. Pozrite, svet to počuje. Nech to počuje. Keď vy sa za to nehanbíte, kto sa bude hanbiť, že my Slováci vo 14. roku republiky musíme sa tuná v našom vlastnom parlamente takto žalovať.

Toto by mala tiež sanovať naša vláda a boli by sme odišli odtiaľ s tým pevným presvedčením, že sa rodí nová doba v našom parlamentarizme i v československých pomeroch. Boli by sme išli a riekli nášmu ľudu: Majte trpezlivosť.

Budeme si rovnako deliť bremená a výhody a budeme mať otčinu v tejto vlasti. Ale my toto uistenie tuná nenachádzame. Máme novú vládu, ale máme tie isté metody. Ľudia si kreslá zameňujú a ide sa ďalej starou cestou. Takto nedosiahneme prerodenia. Bol tu pán minister školstva a hovorilo sa o Matici slovenskej. Taká bolestná vec. Dnes je Matica slovenská ako vdova o berlách a o to sa pričinil i minister školstva a nár. osvety, Slovák, ktorý mlčal, keď sa mu vytýkalo, prečo profesora Klačku dal preložiť z Turč. sv. Martina do Nového Mesta nad Váhom. Ja som žiadal p. ministra, aby to odčinil. Aby ste nemysleli, že sme to spravili tak, že p. ministrovi nepovieme nič, a tuná že mu vytýkame. Nie, ja som p. ministrovi písal, ja som p. ministra prosil - a p. minister mi na to odpoveď nedal!

Takto sa to nemôže robiť. Ja viem, že vy Česi necítite odpovednosť za to, vy nám poviete: To sú vaši Slováci! Ale práve preto hľaďte na to, aby ste mohli vládnuť so Slovákmi, ktorí nebudú hľadeť len na kreslá ministerské, alebo na jedno, druhé, vy sa musíte dohodnúť s celým slovenským národom a keď sa dohodneme, vtedy budeme vedeť rozriešiť i našu štátnu otázku riadne, i finančnú otázku riadnejšie rozriešime, i naše československé spolužitie bude mať pevné zásady. Vy cítite, že tuná hovorím už v mene tej mladej slovenskej generácie, ktorá tým zasahuje do tohoto parlamentu. Hovorí sa tak, že tá generácia sa tiež sáti. Nie, nesáti sa. Život ju donúti, že bude museť žiadať spravedlnosť pre Slovensko. Vtedy áno, tá mladá slovenská generácia dohodne sa s vašou mladou generáciou. Ale keby ste sa dohodli so slovenským národom už dnes, zvlášte v týchto historických, veľmi ťažkých kritických časoch, bolo by to veru lepšie. Či necítite, slávna snemovňa, že sa zase budeme potrebovať?

S tým som skončil svoj list p. ministrovi Benešovi, na ktorý som nedostal odpovedi. Vieme veľmi dobře, čo je s našou republikou vo vnútri i vonku. Robiť iredentistov z roduverných dobrých Slovákov je nesmierny zločin proti republike. Potrebujeme, aby prišla doba porozumenia a dorozumenia, a vy sa musíte dohodnúť nielen s exponentami agrárnej alebo socialistickej strany, ľudmi t. zv. centralistami, vy sa musíte raz dohodnúť, ak vám ide o tento štát, o budúcnosť českého a slovenského národa, o budúcnosť československého spolužitia, vy sa raz musíte dohodnúť so slovenskými autonomistami. Čím prv to vykonáte, tým väčšie šťastie, tým rovnomernejší a snazší bude život v našej drahej vlasti.

A toto je to, čo by som si prial. To je, na čo upozorňujem vládu, ktorá nastupuje. Bárs by vykonala sanáciu našej vlasti. Ale nevykoná ju bez toho, že by vykonala sanovanie myslí, sanovanie duší a sanovanie pomerov českého a slovenského národa. A až príde raz vláda, že sa toho chytí, tak potom áno, my tú vládu pozdravíme. Dnes musíme s ľútosťou vypovedať: Nečakáme od tejto vlády mnoho a nemôžeme jej dôverovať. (Potlesk.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): Slovo má dále pí. posl. Zeminová.

Posl. Zeminová: Slavná sněmovno! Lituji nesmírně a prosím slavnou sněmovnu za prominutí, že v době nejvážnějších a nejtěžších starostí, jaké všichni máme o vývoj poměrů do budoucna, snížil se v dnešní schůzi posl. sněmovny vůdce lidové strany Msgr Hlinka k velmi surovému útoku na těžce churavého předsedu nár. socialistické strany Václava Klofáče. (Hlasy: To patří k noblese!) Věřím, že to nebylo u Msgr Hlinky na základě nějaké osobní insinuace, že byl k tomuto útoku inspirován špatnými lidmi z Čech. Konstatuji však, jako se to již stalo mnohokrát na veřejných projevech, v tisku, ve sněmovních projevech, ale i u soudu, kam případně musel hnáti nactiutrhače Václav Klofáč, že Václav Klofáč, jeden z nejzasloužilejších vůdců naší národní revoluce, nedal si za své utrpení zaplatiti ani jediného haléře (Potlesk.), a že každý, kdo podobná obvinění vědomě pronáší, je námi veřejně nazván - lituji toho drsného slova - sprostým utrhačem na cti. (Výborně! Potlesk.).

V útocích na československý národ a republiku sešli se v dnešní schůzi sněmovny dva veleknězi dvou vzájemně na smrt se nenávidějících církví... (Posl. Rázus: My nikoho nenávidíme, my nie sme tak zlí kresťani!) Z vaší řeči to nebylo viděti, vy jste se právě křesťansky nechoval, vždyť rozsíváte jen nenávist a zášť mezi Čechy a Slováky, která jde až za hrob. Na Slovensku jste jedním z těch, kteří rozdmychují přímo šíleně nenávist mezi Čechy a Slováky. (Posl. Rázus: Vy byste to doviedli dokázať?) To dokazují všechny vaše veřejné projevy. Vy, pánové, Msgr Hlinka a Rázus, jste politickou frašku ve Zvoleni začali a myslíte, že v ní v posl. sněmovně budete pokračovati. Národ československý je si však vědom těžké odpovědnosti za nynější doby a proto půjde železným krokem přes všechnu zlobnou nenávist dvou kněží a přes všechnu malichernost a insinuace, které tito apoštolové křesťanské lásky k nám zanášejí. Slavná sněmovno, dnes většina Slováků, i když to pan Rázus popírá, je zastoupena v nové vládě a nové pracovní koalici. Strana republikánská, soc. demokratická a nár. socialistická tvoří tak silně převažující složku slovenského živlu na Slovensku, že nemáme v této příčině žádných obav a žádných výčitek ve svém svědomí. Já bych, pánové, nereagovala na útoky p. Rázuse na slovenské ministry - nejsou to ministři naší strany, ale jsou to ministři státu - ale jestliže se útočí na druhé slovenské ministry, pánové, vždyť vaším zástupcem ve vládě měšťanské koalice byl pověstný p. dr Tiso, který byl dvakráte obžalován pro zločin a přečin urážky Československé republiky a jedině křeslo ministerské ho zachránilo, že nemusel k soudnímu přelíčení. Pan Hlinka se dovolává svého pravověrného slovanství; ale vždyť Msgr Hlinka sedě, 4 roky ve vládě, kde seděli tenkráte také němečtí agrárníci a kde vedle dr Spiny seděl také pověstný sluha habsburského rodu p. dr Mayr-Harting, který Msgr Hlinkovi docela nepřekážel, aby s těmito zavilými, germánsky cítícími lidmi pracoval společně na jednotné frontě. (Předsednictví převzal místopředseda Stivín.)

Jestliže dnes, pánové, chcete kritisovati, co vláda udělala nebo udělá pro poměry slovenské, ptám se vás otevřeně s této parlamentní tribuny: Strana ľudová seděla ve vládě 4 roky, seděla tam v dobách vrcholné hospodářské konjunktury, kdy státní pokladny byly plné, kdy krise nedoléhala ještě na československý národ, stát a jeho obyvatelstvo, a co jste vy v té době, když jste ve vládě seděli, když jste v koalici pracovali, když jste měli svého ministra, co jste za tu dobu udělali pro hospodářské, kulturní a politické povznesení československého národa resp. národa slovenského? Co jste tenkráte udělali, na to se vás ptám, a na to žádám jasnou, nevyhýbavou odpověď a ne pusté, surové štvanice. (Potlesk.)

Pan Rázus se několikráte dotkl ve své řeči ministra dr Beneše, že si s ním nekoresponduje. Dr Beneš nemá času, aby si s každým dopisoval, ale dr Beneš 17 roků stojí ve službách československého národa a pracuje tak poctivě pro mír, svobodu, právo a zabezpečení našeho státu, že i to Slovensko má mu za mnohé a nesmírně mnohé děkovati, za více než všem těm vašim luďákům a Rázusům dohromady. (Potlesk.)

Pánové, já chápu tu nesmírnou nenávist vaši proti nám, nár. socialistům. Netajím se tím, že když se sestavovala pracovní majorita, jsme se tomu my, nár. socialisté, opřeli, aby nejreakčnější strana ve státě, ľudová, zasedla na lavicích našeho parlamentu, v naší vládě. (Posl. Čuřík: To neříká Beneš, to je štvavá řeč!)

Pan Martin Rázus útočil na Čechy a jejich práci na Slovensku. Pánové, to byli Češi, kteří srazili maďarskou drzost a smělost na Slovensku, to nebyl ani Martin Rázus, ani Msgre Hlinka. Češi po válce do rozvráceného Slovenska zavedli řádnou administrativu státní a udělali pořádek tam, kde to v pravém slova smyslu Maďaři všechno obrátili nohama vzhůru. A, pánové, r. 1919, za vpádu Maďarů, šli dobrovolně Češi na Slovensko hájiti napadenou slovenskou svobodu a slovenskou vlast, Češi to byli, ti nenávidění Češi šli, aby dávali krev na oltář společné vlasti a společného státu. (Výborně! - Potlesk!) Tam u Nových Zámků, u Košic a četných míst stojí dodnes pomníky, na kterých jsou hromadná jména desítek a set těch českých vojáků, českých Sokolů a českých železničářů, kteří vykrváceli za svobodu slovenského národa a slovenského státu. (Výborně! - Potlesk.) Vy jim máte poděkovati, vy v nás máte viděti své přátele, bratry a ochránce, a ne abyste se paktovali kde s jakým odpůrcem našeho státu a způsobovali ještě větší politické nesnáze, než ve kterých dnes obyvatelstvo naší republiky žije. (Posl. dr Rázus: To je vaša odpoveď na tie naše žaloby? Výkřiky. - Místopředseda Stivín zvoní.)

A nyní k věci. Za nejkrutějších (Hluk. Výkřiky. - Místopředseda Stivín zvoní.) hospodářských nesnází, jakých jsme od dob vyvrcholení světové války nepoznali, za rozrušených, zneklidněných myslí milionů obyvatel našeho státu přebírá po ochuravělém býv. min. předsedovi Udržalovi nový min. předseda Malypetr vládu a tím i odpovědnost za další osud a vývoj našeho státu.