Brožík dále navrhuje těžařům, kteří žádají až 30 % ní snížení mezd, snížení 10%ní. Jeho konference, jeho lidé, horníci a důvěrníci se usnesli: ani haléře ze mzdy, a Brožík má drzé čelo, že navrhuje těžařům až 10 %ní snížení mezd, nehledě k tomu, že se jménem horníků vzdává předem na dvě léta nároku na dovolenou a příplatku za sobotu. Na jedné straně mluvení o znárodnění dolů, na druhé straně vpadnutí horníkům v boji do zad a návrhy těžařům na prosazení jejich plánu. Brožíkovy návrhy nejsou nic jiného, než ulehčení uhlobaronům, aby prosadili svůj zbídačovací plán. Brožíkovy návrhy nejsou návrhy hornické, to jsou návrhy, které může podepsati každý těžař. A tyto okolnosti ukazují pravou tvář reformistů, ukazují pravou jejich povahu, ukazují, na kterém konci, na které straně barikády oni stojí. Dnes stojí otázky na ostří nože. Dnes prohlášení solidarity a ronění krokodilích slz nad bídou horníků nezmate žádného havíře. Dnes je otázka tak: "Kdo nejde s horníky, jde proti nim. Kdo nedělá, co chtějí horníci, ten dělá to, co chtějí těžaři." Radikální slova v novinách nepomohou. Dnes tisíce socialistických dělníků staví před vůdce velmi ostře tyto otázky.

Kdo dnes je přítelem horníků, musí pracovati k tomu, aby stávka byla rozšířena na všechny revíry. A my se ptáme t. zv. socialistů: Budete nadále proti stávce štvát, budete nadále dělat stávkokazeckou práci? Budete nadále vpadati horníkům vzad? Ano, či ne? Dnes, kdo chce býti skutečně přítelem horníků, musí s veškerou vážností žádati, aby byli odvoláni četníci, aby byly povoleny schůze a aby byla uvolněna stávkujícím ulice a aby se nepřipravovaly nové Frývaldovy a aby celá státní moc se nestavěla za těžaře proti horníkům.

Tento požadavek vytyčují všichni horníci bez rozdílu. A my se ptáme t. zv. socialistů ve vládě: Schvalujete to, že se do horníků střílí, ano, či ne? Postaráte se o to, aby z revíru byli četníci odvoláni, ano, či ne? (Hlasy: Na to nemají odpovědi!)

Ten, kdo dnes je skutečně přítelem horníků, musí dále s veškerou rozhodností postaviti se proti návrhům Brožíkovým na zavedení střídavé dovolené a na snížení mezd. Dnes všichni horníci žádají odvolání těchto návrhů. Revírní stávkový výbor na Mostecku se včera usnesl a pověřil nás, abychom zde v parlamentě přednesli a podali řadu návrhů. My zde jménem horníků v parlamentě navrhujeme, aby byl okamžitě projednán a uskutečněn zákon o 6hodinné době pracovní v hornictví bez zkrácení mezd, s vyrovnáním mezd. (Potlesk komunistických poslanců.)
My se ptáme t. zv. socialistů: Budete hlasovati pro tento návrh, ano, či ne? (Hlasy: To je ani nenapadne!)

My dále z pověření stávkujících horníků navrhujeme zákon, podle kterého se na rok 1932 zakazuje v hornictví jakékoliv propouštění, jakékoliv vyhazování z práce. (Potlesk komunistických poslanců.) Je to návrh všech, i socialistických horníků. A my se ptáme vládních socialistů: Budete hlasovati pro tento návrh? Ano, či ne?

My navrhujeme dále, též na popud a na žádost severočeských horníků, aby byl okamžitě projednán a uskutečněn zákon o mimořádném zdanění uhlobaronských zisků, (Posl. Štětka: Které jsou tak ohromné!) ano, které jsou tak ohromné, že jen při částečném jejich zachycení nemusí býti horníci vyhazováni z práce a ti, kteří jsou z práce vysazeni anebo již z práce byli vyhozeni, mohou dostati podpory.

My se ptáme pánů socialistů z vlády: Budete hlasovati pro tento zákon, ano, či ne?

My se jich na všechno to ptáme proto, aby se, když mluví o vyvlastnění uhlobaronů, o znárodnění dolů, jasně vyslovili, zda jsou ochotni učiniti ne tak dalekosáhlá opatření, ale aspoň menší, skromnější, taková, která dnes horníci žádají. (Výkřiky posl. Tylla. - Místopředseda Špatný zvoní.)

Podle stanoviska ke stávce, podle stanoviska k rozšíření boje na všechny revíry, podle stanoviska k četnickým provokacím a podle stanoviska k horníky předloženým a námi v parlamentě tlumočeným návrhům se pozná, kdo je pro horníky a kdo je proti nim. (Výkřiky posl. Tylla. - Místopředseda Špatný zvoní.)

K horníkům a celé pracující veřejnosti se obracíme s této tribuny se slovy: (Výkřiky posl. Tylla.).

Místopředseda Špatný (zvoní): Prosím p. posl. Tylla, aby nevyrušoval!

Posl. Gottwald (pokračuje): Horníci, ukázali jste svou moc a sílu, vystoupili jste jednotně, váš boj přešel revírem jako lavina a před touto lavinou utekli všichni vaši nepřátelé. Dále pravíme: Horníci v ostatních revírech, postupujte podle vzoru severočeských soudruhů, nedejte se! Horníkům v severočeském revíru říkáme: Nedejte se rozraziti, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 30. března 1932 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] zachovejte na šachtách onu jednotu, která vás dosud spojuje, utvořte všude stávkové výbory, utvořte všude stávkovou obranu, nedejte se, stávkujte!

Horníkům v Ostravě a na Kladně pravíme: Připojte se se svými vlastními požadavky k severočeským kamarádům, následujte jejich příkladu, táhněte od šachty k šachtě, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 30. března 1932 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] nedejte se zadržeti ničím, terorem, zradou ani sliby.

Horníky v ostatních revírech vyzýváme, aby následovali příkladu severu, Ostravy a Kladna. Socialistickým horníkům říkáme: Soudruzi, neuposlechněte stávkokazeckých výzev!

Místopředseda Špatný (zvoní): Upozorňuji p. řečníka, že jeho řečnická lhůta již dávno uplynula.

Posl. Gottwald (pokračuje): Budu hned hotov.

Setrvejte v jednotě, společně všichni jako jeden muž, v jednotné frontě bojujte a pak zvítězíte.

Celé proletářské veřejnosti v Československu pravíme: Podporujte boj horníků, utvořte všude komitéty solidarity s horníky, protestujte proti střílení do horníků, demonstrujte proti tomuto střílení, zastavte na důkaz protestu práci, vyjděte na ulice, nenechte kamarády horníky osamoceny. [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 30. března 1932 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Parolou severočeských horníků je dnes: Jednotná stávka a vítězství. Nechť tato parola se stane parolou všech hornických revírů v Československu, nechť se doplní parolou: Ať žije generální stávka horníků! (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen p. posl. dr Törköly. Uděluji mu slovo.

Posl. dr Törköly (maďarsky): Ctená snemovňa! Obchodná politika československá ubierala sa cestami nesprávnymi a ubiera sa nimi i dnes. Politiku izolovanosti a sebestačnosti vyhrotila až do krajností a teraz pociťuje mocne škodlivú reakciu tohoto počinu. Všetky skutky, ktoré sa stavajú v cestu vývozu prebytkov československej produkcie, sú v prevažnej väčšine následky špatnej obchodnej politiky. (Výkřiky posl. Stejskala a komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.) Nemôže byť správnou obchodnou politikou tá, ktorá ešte ani do dneška nebola v stave zjednať obchodnú smluvu so svojím najväčším súsedom, a tak musí ztrpeť, že československý priemyslový tovar je stále viac a viac vytlačovaný z Nemecka a že pasíva obchodnej bilancie z roka na rok rastie... (Výkřiky posl. Hrubého.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Napomínám p. posl. Hrubého ke klidu.

Posl. dr Törköly (pokračuje): ... a ktorá s obchodnou smluvou, zjednanou svojho času napochytro na Štrbskom Plese s Rumunskom, doznala takého fiaska, že dnes už nutno žadoniť o jej revíziu... (Výkřiky posl. Stejskala a Čižinské.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Volám pí. posl. Čižinskou k pořádku.

Posl. dr Törköly (pokračuje: ... ktorá s Rakúskom napriek zdĺhavých útrap nemohla zjednať ani dohodu klearingovú a nemohla v ceste priateľskej zabrániť tomu, aby československým textilným tovarom nestavaly sa do cesty nepremožiteľné zákazy, ktorá v záujme československej produkcie nedovedie náležite vplývať na devizové reglementácie súsedných a severných štátov, ktorá stála bezmocne voči sníženiu valutárnej hodnoty anglickej libry a valút štátov severných a musí tým snášať sníženie svojej súťažeschopnosti... (Výkřiky posl. Čižinské.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Napomínám po druhé pí. posl. Čižinskou.

Posl. dr Törköly (pokračuje): ... ktorá nenašla prostriedkov proti škodlivým účinkom zvyšovania anglických a amerických ciel a s resignáciou strpí stratu tamojších odbytíšť, ktorá nemôže udržať československý priemysel bavlnársky oproti japonskej, levantskej a balkánskej konkurencii, ktorá vedie s Maďarskom colnú válku a nie je v stave zachrániť ani svoje priame priemyslové odbytište, ktorá nedoviedla ani do dnes zjednať obchodnú smluvu s Poľskom a tiež voči Itálii ocíta sa v nesnádzach podobajúcich sa colnej válke, (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.) ktorá operuje ešte vždy s ujednaniami prezatýmnymi a tančí podľa hudby českého imperializmu, presýtenej snílstvom.

Rebus sic stantibus prichádza k tomu ešte veľké prekvapenie, že i Francúzsko zrevidovalo svoje dosavádne obchodné stanovisko voči Československu a kým v prvej obchodnej smluve zabezpečovalo československému priemyslu rôzné výhody, tieto teraz rad radom odvoláva. Dodatočné dohody predložené práve k ratifikácii dokazujú to dokumentárne. Dokazujú, že francúzske stanovisko sa zmenilo a že vláda československá musí francúzske požiadavky honorovať i proti záujmom svojej vlastnej produkcie. Avšak zmena francúzskeho stanoviska je dokázaná i faktom, že Francúzsko pri poskytovaní 600 mil. frankov pôžičky požaduje k zármutku dosavádneho platonického pomeru od republiky Československej finančné garancie, tak že republika musela vinkulovať dôchodky svojho jedine výnosného podniku, tabákovej režie. Povedá sa, že po podpise boly vymienené ešte ďaľšie podmienky. Či to neznamená otrasenie francúzskej dôvery? A či to nie je dôsledok špatnej obchodnej politiky? (Výkřiky posl. Stejskala a Tylla.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Napomínám p. posl. Tylla.

Posl. dr Törköly (pokračuje): Vláda československá vyhovela prianiam francúzskeho stanoviska dodatočnými obchodnými smluvami práve prejednávanými. Konec koncov dá sa to vysvetliť, lebo veď medzi pohnútkami tohoto činu figuruje pravdepodobne i vďačnosť. Naproti tomu nelzä rozumeť tomu, že táže vláda ponecháva nepovšimnutým to francúzske stanovisko, ktoré sugeruje reformu špatnej obchodnej politiky a ktoré má za to, že politika izolácie mala by byť vystriedaná politikou spolupráce. Negligovať toto francúzske stanovisko znamená toľko, ako viesť obchodnú politiku štátu i naďalej po ceste, ktorá vedie ku zničeniu produkcie, k maximu ochudobnenia, k hrobitovu.

Najvýraznejším hlasateľom francúzskeho stanoviska je Flandin, terajší francúzsky minister financií, ktorý je dnes i vo svetovej politike významným faktorom. Flandin v jednom zasedaní Etudes sociales et politiques, konanom minulého roku v Paríži, kde sám predsedal, povedal pri pojednávaní otázok hospodárskej spolupráce v Europe doslovne toto: "Podunajské štáty potrebujú nezbytne lacného, dlhodobého úveru. Tento úver však dnes, kedy niektoré z týchto štátov požadujú revíziu hraníc a mierových smlúv, nikto neodváži sa poskytnúť, nevediac, zda za pár rokov opravdu nezmenia sa hranice a zda by sa tam kapitál nestratil. Avšak otázku revízie nemožno ponechať bez povšimnutia, lebo keď niektorá zem dovoláva sa toho - a dokladá to i faktami - že vo svojich starých hraniciach bola zemou rozkvietajúcou a blaženou, kdežto dnes, kde jej hospodárska jednotnosť je mierovými smluvami rozbitá, prišla na mizinu a je zemou žobráckou - to padá tak ťažko na váhu, že nemožno nad tým prejsť k dennému poriadku. Otázka revízie musí byť vyriešená a musí ju vyriešiť Francúzsko, lebo Francúzsko má v podunajských štátoch veľkú autoritu. O tom vo Francúzsku málo kto vie, a i kto to vie, ani ten sa o to nestará, avšak za svojich ciesť po týchto štátoch mal som príležitosť presvedčiť sa o tom, že je tomu fakticky tak. Francúzsko nesmie ztratiť tú autoritu a sympatiu, ktorej sa teší v Europe východnej; musí riešiť otázku revízie, a to čo najskôr, lebo nevyrieši-li ju Francúzsko, urobia to iní, a to bez neho a proti nemu a Francúzsko zostane v izolácii so svojou politikou v celej Europe." (Výkřiky posl. Gottwalda.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Napomínám p. posl. Gottwalda.

Posl. dr Törköly (pokračuje): Toto francúzske stanovisko mluví jasne. Conditio sine qua non - hospodárskej spolupráce a na základe toho tvoriaceho sa pravého mieru stavia nie prípravu politického ovzdušia, ale čo najskoršie a definitívné riešenie politikuma samého, samej revízie. A toto stanovisko podporujú medzi iným vehlasný francúzsky publicist Gustav Hervé, vodca francúzskych sociálnych demokratov Leon Blum, vodca radikálov Herriot, bývalý francúzsky delegát Spoločnosti národov Juvelier, ba vraj i štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničia Berthelot. Avšak Briand ujal sa myšlienky Paneuropy v záujme nutných reparácií a na francúzsku iniciativu vyslala Spoločnosť národov konferenciu pojednávajúcu o hospodárskej spolupráci v Europe, ktorý akt je bezpochybným dôkazom toho, že zrušenie rozorvanosti jednotných hospodárskych území a zvlášte zažehnanie z toho vyplývajúcej špatnej situácie hospodárskej v Europe stalo sa už oficielným úkolom celej Europy. Avšak Francúzi už zahájili tú hospodársku sociálnu propagandu a k nej vedúcu prácu, ktorou má byť úradná vôla všetkých europských štátov premluvená k tomu, aby čo najskôr zmizely všetky prekážky s cesty vybudovania hospodárskej spolupráce v Europe. Usmerňovaním takejto propagandy a jej organizáciou zabýva sa i Europský colný spolok, pôsobiaci pod predsedníctvom franzúzskeho senátora La Trocquera, ktorý spolok má vo všetkých štátoch solidárné skupiny a pôsobia v jeho medzinárodnej komisii členovia pozvaní zo všetkých zemí. Týchto veľkých francúzskych apoštolov malo by byť poslušné i Československo. Oficielná vôľa československá nesmela by opomíjať francúzske stanovisko Flandina (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.)

Srovnáme-li s francúzskym stanoviskom všeobecne známe stanovisko anglického premiera Mac Donalda a vodcu anglickej liberálnej strany Lloyd Georgea, ako aj predsedu amerického zahraničného výboru senátora Boraha a italského premiera Musolliniho, už musíme mať za to, že nedotknuteľnosť mierových smlúv je porazená. A prečítame-li si o tom jubilejné posolstvo T. G. Masaryka, vianočné prejavy Beneša a Bethlena, novoročný prejav maďarského premiera grófa Károlyiho a nedávny prejav maďarského zahraničného ministra Valko, uznáme naprosto logickým krok, ktorý navrhuje, aby cieľom záchrany strednej Europy a cieľom lokalizácie svetovej krízy zasadly všetky europské štáty naliehavo ku zelenému stolu a vybavily predovšetkým riešenie revízie spoločnou vôľou štátov Europy a celého sveta. To by naprosto odpovedalo francúzskemu stanovisku, ktoré reprezentuje Flandin, a bolo by v stave zaistiť naprosto jednotný medzinárodný postup, nezbytne nutný k harmonickému splneniu národnej a človečenskej myšlienky.

Len tak by bolo možno vymítiť city zášti a vo svojich dôsledkoch vražednú myšlienku odvety zo života všetkých národov Europy a len tak by bolo možno bleskurychle vytvoriť atmosferu nezbytne nutnú ku znovazrodeniu hospodárskemu.

Československá politika zahraničná usilovala o hospodársku dohodu medzi Československom, Rakúskom a Maďarskom, avšak zasa len s vysokého koňa českého imperializmu. Domnievala sa, že stvorí taký česko-rakúsko-maďarský spolok, v ktorom sa jej otvorí cesta k možnosti vedúceho zástoja v pánve Dunaja, takže týmto vedúcim zástojom bude môcť mlčky uskutočniť svojím 6 milionovým počtom obyvateľstva hospodárske a politické ujarmenie územia počítajúceho 50 milionov duší. Avšak prišiel striezlivý plán Tardieuva na základe samocieľnosti a rovnocennosti podunajských štátov, o ktorom pláne Tardieu vo francúzskej komore povedal toto: "Ide o to, aby bol učinený koniec roztrieštenosti hospodárskeho územia prírodou jednotným stvoreného, aby odbúrané boly clá a zabránené bolo umelému zveľaďovaniu priemyslov, aby sa tým zabránilo uduseniu veľkých štátnych území v nedostatku odbytíšť."

Je bez pochyby, že vo strednej Europe takmer jediné staré Uhorsko možno pokladať za územie, ktoré lzä kvalifikovať ako hospodárske územie prírodou jednotným stvorené, a keď "Temps" zo spolupráce hospodárskej podunajských štátov videl zablysknúť zrodenie mieru spravodlivosti a tiež to vyjadril, vláde československej zdálo sa v tom rozpoznať ne- l bezpečie vybudovania maďarskej štátnosti a úlisne pokusila sa o torpedovanie plánu Tardieuva tým, že si zahrala na protektora Nemecka. Ako by naraz zabolelo jej srdce nad ubohým Nemeckom, reklamovala jeho láskavý súhlas k plánu Tardieuva ako conditio sine qua non. Ovšem, že zároveň Francúzsko vychvaľovala do nebies, aby sa kľudne mohla dovolávať toho, že vďačnosť a bezpodmienečná oddanosť voči Francúzsku je v Československej republike neochvejná. Medzi Československom a Nemeckom je veľmi mnoho prepážok a protichôdnych snáh, avšak Beneš počítal tak, že nebezpečenstvo nemecké stane sa časovým až o veľa neskoršie a preto tú samocieľnosť a rovnoprávnosť, ktorá znamená pre české imperialistické sny nebezpečie bližšie, treba u podunajských štátov pomocou nemeckou, rešp. rovnobežným vývojom s Nemcami zahatiť. Domnieva sa, že ubohí Francúzi nespozorujú tú chlpatú ruku, Nemecko však v doslechu českej podpory vzrastie vo svojej sile a sebadôvere.

Obchodná politika, ktorá v malom štáte vedie ku blúzneniu veľmocenskému, je hrozne

špatná, dobrodružná a veľmi riskantná, lebo ohrožuje blahobyt a prosperitu národov nažívajúcich vedľa seba a spolupôsobí, aby vyvolaná bola válka pre ľudstvo nežiaducná. A potom veď už ani nie je tak veľkou utopiou hospodárska dohoda francúzsko-nemecká. Snáď sa počíta až s dobou, kedy nemecký frak prenesie českú "vďačnú" politiku do blaženosti medzi zmenenými pomery? Avšak uskutočnenie plánu Tardieuva nemožno si bez súhlasu Nemecka predstaviť. K čomu tedy táto zbytočná československá horlivosť? Dobrá obchodná politika musí sa snažiť získať vzájomných odbytových trhovíšť a zjednávať pre zemedelské produkty dovozné a vývozné dohody medzi štátmi, ktoré spojuje Dunaj s významnosťou spolupatričností.

"Dunaj je tuná a nie je pohrbený. Jeho sila a významnosť nemôže byť zmenená. Vedľa neho môžu byť národy bohaté, môžu byť chudobné, môžu plakať vo svojom žale a výskať radosťou, môžu v idyllickom kľude pásť svoje stáda alebo strielať na seba granáty: vlny Dunaja nezmenenou dôstojnosťou valia sa k svojmu večnému cieľu, k moru, medzi národami nevinnými a cez zeme k bohatstvu určené, avšak predsa chudobné." Tomu musia porozumeť všetky podunajské štáty a treba pracovať na zbratrení všetkých národov, ktoré učiní porozumenie možným, a ktoré nesobecky a obetavo slúži blahobytu národov a prosperite ich národného rozvoja pod paprsky blahodárneho tepla zo slnka spravedlnosti. Kto nechce videť nezbytnosti prírody, kto nevycíti nevyhnuteľný rozkaz veľkej prírody, ten musí prejsť všetkými utrpeniami, ktoré majú v zápätí zkazu a potok slzí. (Výkřiky posl. Stejskala a komunistických poslanců.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Volám p. posl. Stejskala k pořádku.

Posl. dr Törköly (pokračuje): Úradná politika československá ani trochu si nevšíma potreby zbratrenia národov. Jej politika vnútorná, jejž správnosť je predpokladom správnosti politiky zahraničnej, chce v zárodku udusiť vývoj zbratrenia. Tuná vôbec nemožno hovoriť o správnosti vnútornej politiky, lebo vnútorná politika, o ktorej objektivný posudok konštantuje, že zväčša na krivých cestách slúži k utlačovaniu národov, národných menšín, vylučuje vo vzťahoch politiky vnútornej i zahraničnej akékoľvek dorozumenie, dohodnutie a zrodenie mentality pacifikačnej. Nechcem tuná taksativne uviesť všetky skutočnosti, ktoré procesuálne dokazujú útlak na poli vnútropolitickom. (Výkřiky posl. Čižinské.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Volám pí. posl. Čižinskou po třetí k pořádku.

Posl. dr Törköly (pokračuje): Tento výpočet skutkov vykonáme za krátko pri inej príležitosti. Tentokráť dovolávam sa len jediného fakta, a to je, že pri sčítaní ľudu, prevedenom dňa 1. decembra 1930 a dňoch nasledujúcich snažila sa oficielná vládna politika na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi tendenčne o to, aby počet duší maďarských a nemeckých národných menšín umele ztenčovala. Aby táto snaha neminula sa s výsledkom, použila mocenská politika k prevádzaniu zákona o sčítaní ľudu a nariadenia o sčítaní ľudu čís. 86/1930 v obrovskej väčšine "gutgesinnt" výkonné orgány, prepiatych československo-nacionalistických "spoľahlivých" sčítacích komisárov, ktorí dobre chápajúc intenciu prehorlivo si počínali. Táto prehnaná horlivosť mala preveľké úspechy. Avšak tieto presprilišné výsledky nebolo možno uviedsť v súlad s porodnými, úmrtnými, prisťahovaleckými a vysťahovaleckými dátami Štátneho štatistického úradu. Preto ešte ani do dneška nespatrily božieho svetla slovenské dáta sčítania ľudu z decembra 1930.

Túto uprilíšnenú horlivosť bolo treba reparovať. Bol hľadaný spôsob, ktorý by neprezradil docela nespoľahlivosť sčítania z r. 1930, ba ktorý by vzbudzoval domnienku, ako keby vláda nápravou nesprávností nastúpiť chcela cestu spravedlnosti. Bola tedy nariadená revízia 14. rubriky sčítacieho hárku a sopísaní boli v soznam všetci tí, ichž domovská a štátna príslušnosť nebola náležite vyznačená, soznam odoslali okresným úradom, rešp. nižším štátnym výkonným orgánom, aby vyšetrovaly a opravovaly. Práca nepatrná, nanajvýš vyhotovenie ešte jedného čistopisu. Nie je vylúčené, že vládna politika vo svojej stiesnenej situácii nariadila ešte iné tajné korekcie, čo však nemôžeme procesuálne dokázať, avšak môžeme dokázať celú spústu nepravidelností a prehmatov. Dôverné nariadenie zemského úradu na Slovensku čís. 33.071/1932 máme však v rukách, a ja ho s tohoto miesta i prečítam, aby som s tohoto fóra dokázal širokej verejnosti nespoľahlivosť sčítania ľudu z r. 1930. Uvedené nariadenie znie v maďarskom preklade takto:

"Pri spracovaní materiálu sčítania ľudu z r. 1930 bolo zistené, že v niektorých obciach v mimoriadnej miere vzrastol počet cudzích štátnych občanov oproti výsledkom sčítania ľudu z r. 1921. Tento vzrast lzä si vysvetliť tak, že určitá časť obyvateľstva v r. 1921 bola považovaná za štátnych občanov, neskoršie sa však zistilo, že nie sú štátnymi občany československými, z časti preto, lebo ich žiadosti o československé štátne občianstvo boly zamietnuté a kým v dobách prvých ich príslušnosť na Slovensku bola uznávaná, neskoršie z rôznych dôvodov boli zamietaní, hlavne následkom nie dosť jasných predpisov zákonných.

V rubrike 14. sčítacieho hárku - obecná a štátna príslušnosť - sú zaznamenané pri celom rade osôb údaje nesprávné, tak že nemožno ani zistiť, či idie o štátnych občanov cudzích, a či československých. Tak na pr. v tejto rubrike možno o štátnej príslušnosti najsť takéto zápisy: "sporná", "pochybná", "nezistiteľná", "nemôže ju udať" atď.

Z týchto zápisov nelzä zistiť ani to, či idie o československého alebo cudzieho štátneho občana, ďalej o akého cudzieho štátneho občana idie, prez to, že vypočutím strany dalo by sa to snadno zistiť.

V dôsledku týchto nepravidelností nelzä tieto osoby počítať medzi československých štátnych občanov, ač mnohé z nich mohly by byť považované za československých štátnych občanov s nezistenou domovskou príslušnosťou. Tým tedy výsledky sčítania ľudu v tejto rubrike doznaly čo do spoľahlivosti újmu.

Zasielame tedy pripojený soznam o osobách, ichž štátna príslušnosť nie je presne zaznamenaná. Štátnu príslušnosť u týchto osôb zistiť lzä obvyklým protokolárnym vypočutím o príslušnosti, ako aj inými pomôckami. Každým pádom nutno však zistiť, zda idie o československých či cudzích štátnych občanov a do ktorého štátu prislúchajú.

Podotýka sa dôrazne, že pre sčítanie ľudu rozhodnou je doba nočná s 1. na 2. december 1930 a pri pátraní musí byť to smerodatným. Táto práca musí byť čo najrýchlejšie a najpresnejšie vykonaná a zároveň treba dbať toho, aby v obci nevyvolala väčšie rozrušenie."

Hlavná významnosť tohoto nariadenia spočíva v tom, že verejná listina československá konštatuje expressis verbis nespoľahlivosť sčítania ľudu z r. 1930 na Slovensku, keď hovorí: "Tým tedy výsledky sčítania ľudu v tejto rubrike doznaly čo do spoľahlivosti újmu." Avšak toto dôverné nariadenie vrhá svetlo i na šľachetné intencie mocenskej politiky, keď pripravuje dovednú vládnu administratívu tajnými nariadeniami, hovoriac: "Táto práca musí byť čo najrýchlejšie a najpresnejšie vykonaná a zároveň treba dbať toho, aby v obci nevyvolala väčšie rozrušenie."

§ 29 nariadenia č. 86/1930 umožňuje reviziu verejnú. Výkonná moc však vyhýba sa tejto ceste a pokračuje v riaditeľnom sčítaní ľudu v tajných labyrintoch "spoľahlivých" a naskrze poslušných reparátorov. Prečo táto tajná cesta? Aby znemožnená bola kontrola.

Tiež v otázke domovskej a štátnej príslušnosti činí prečítané dôverné nariadenie doznania, ktoré sú veľmi cenné, lebo sú v československú verejnú listinu pojatým doznaním právnej neistoty, ktorá je na tomto poli zjavná. V sčítaní ľudu bolo udané o 150.000 Maďarov menej len pomocou korektnej zbrane domovskej príslušnosti a štátneho občianstva. Nuž, to už je i pre pána ministra vnútra mnoho. Chce to reparovať. Ale táto veľká číslica hlasite rozkazuje, že na miesto nespoľahlivého sčítania treba nariadiť nové sčítanie ľudu, a to tým väčšmi, lebo zápisy do 15. rubriky, rubriky národnostnej, skrývajú v sebe tak veľký počet nesprávností, že jedine tajnou korrekciou rubriky 14 nedá sa zjednať súlad s dôkaznými dáty Štátneho štatistického úradu. (Předsednictví převzal místopředseda dr Lukavský.)

Akým zauchovaním spravedlnosti je riaditeľné sčítanie ľudu, na to krikľavým príkladom je výsledok, sdelený prednostom sčítacieho oddelenia štatistického úradu profesorom dr A. Boháčom v "Štatistickom Obzore" o národnostnom rozvrstvení Podkarpatskej Rusi. Dľa toho zistilo ščítanie ľudu z r. 1930 v Podkarpatskej Rusi 108.950 Maďarov. Je to 15.36 % celého počtu obyvateľstva. V r. 1910 činil počet Maďarov 29.16 %, v r. 1921 už len 17.37 % a teraz iba 15.36 % celého počtu obyvateľstva Podkarpatskej Rusi. Budú-li sčítací komisári zachovávať toto tempo, za dvacať rokov bude posledný Maďar ako posledný zubor behať v úpätí Vrchoviny. Že by stotisícove Maďarstvo v Podkarpatskej Rusi bolo za 10 rokov vzrastlo len o 5.131 duší? Keby to bolo pravdou, znamenalo by to, že prirodzený prírastok Maďarstva v Podkarpatskej Rusi činil by na 1000 Maďarov v jednom roku iba 0.51, tedy ani nie celého, ale len pol Maďara. Nuž či je to uveriteľné? Či je to možné? Vidíme-li na základe dát sčítania ľudu, vykonaného v Maďarsku v r. 1930, že prirodzený prírastok z 1000 duší činí 10.8, vidíme-li z výkazov Štátneho štatistického úradu československého a z faktov konštatovaných v demografickej študii, vydanej pred štyrma roky prof. Boháčom, že u Maďarov pripadá na 1000 duší ročný prírastok 8 až 10, vtedy sčítanie ľudu vykazuje prirodzený prírastok 0.51% ₀ a stavia Maďarov v Podkarpatskej Rusi čo do prirodzeného prírastku za národ francúzsky a mexický. A prof. Boháč snaží sa dokazovať to v škraboške vedeckej, keď v "Štatistickom Obzore" píše, že "vitalita Maďarstva klesla". Pane profesore, fyziologické a biologické vlastnosti Maďarstva sa za desať rokov nezmenily, ale vaši sčítací komisári vykonávajú prácu Herodesa medzi maďarskými nemluvňatmi.