Večšina utiekla, a ktorí neutiekli, tých sme nemohli prevziať. Nebudem sa púšťať do ďalších polemík, poneváč si to môžeme medzi sebou riecť, ja to konštatujem len preto, aby verejnosť po tejto stránke nebola stále klamaná nejakými vecmi, ktoré skutočne neodpovedajú pravde.

Slávna snemovňa! Dovoľte ďalej, abysom obšírne prehovoril menovite o našom ľudovom a našom meštianskom školstve, poneváč ľudové a meštianske školstvo, viete veľmi dobre, je základ každého štátu a každej kultury. A akokoľvek uznávame význam stredných a vyšších škôl, predsa len vždy a vždy sa musí každý dobrý kultúrny pracovník zabývať predovšetkým ľudovým a meštianskym školstvom.

Zdemokratisovanie národného školstva na Slovensku privodilo, že sa počet tried na týchto školách čo sa týka zovňajšieho vývinu od prevratu zdvojnásobil. Zo 6.127 tried, ktoré sme prevzali r. 1919, približujeme sa dnes už 11.000 triedam. (Výborně!)

Prírastok len v tomto roku činí na 900 tried, z nich 145 tried na školách meštianskych. Mimo ďalších ca. 400 tried, ktoré prichodí podľa zákona sriadiť ešte v tomto roku.

12ročný výsledok na organizačnom poli všeobecnej ľudovej kultury na Slovensku rovná sa bez mála už dnes výsledku, ktorý preukazuje v tomto smere býv. Uhorsko na terajšom území Slovenska temer za celých 1000 rokov, (Slyšte!) ktoré za mnoho a mnoho storokov nevybudovalo viac, ako my sme vybudovali za 10 až 12 rokov. Tento prenikavý úspech našich snáh dohoniť vo vzdelaní najširších vrstiev nášho ľudu to, čo vo feudálnom Uhorsku hriešne zanedbali stáročia, pochvalne oceňuje už aj objektívné zahraničie, menovite vo Francii a Anglii, ba dokonca sa to uznáva od samých pánov Maďarov. Avšak práve tento pokrok na tomto poli je nám zároveň zasa kategorickým príkazom finančného dosahu, a to príkazom aj za dnešnej hospodárskej tiesne absolutným: nezostať ani za dnešnej hospodárskej situácie rozpačite na polovičke započatej cesty (Výborně!), ale dobudovať národné školstvo aspoň v najužších medziach, ktoré určuje naše zákonodarstvo, menovite malý školský zákon, totiž tak, aby sa každému školopovinnému dieťaťu bez ohľadu na národnostnú, náboženskú, alebo triednu príslušnosť dostalo možnosti ľudovú školu každodenne navštevovať, a to v miestnostiach, ktoré vyhovujú aspoň najzákladnejším zdravotným a školsko-pedagogickým podmienkam. (Hlasy: Dnes je v jednej triede i 120 detí!) No veď ja s tým nesúhlasím, samozrejmo.

Nazval som tento príkaz úmyselne absolutným, nielen preto, lebo tu ide o púhy výkon platných československých zákonov, ktoré predpokladajú už ipso jure aj pohotovosť finančných prostriedkov na cieľ nimi normovaný, ale menovite aj preto, lebo v kultúrnom pozdvihnutí nášho slovenského vonkova na úroveň človeka českého vidím najbezpečnejšiu záruku ako pre zdárne vyriešenie problému československého, tak aj pre hmotné a mravné povznesenie nášho vonkova. (Výborně!)

Treba si však uvedomiť, že nás v tomto smere očakáva v najbližších štyroch - piatich rokoch ešte dvojaký úkol, a to úkol ťažký a obetí plný:

a) dôsledkom prílivu mimoriadne silných poválečných ročníkov školopovinných dietok sriadiť v nasledujúcich dvoch rokoch, t. j. v roku 1932/33 a 1933/34 ďalších cca 2.500 tried, a to aj bez zníženia počtu školopovinných,

b) postarať sa o umiestnenie všetkých tried, ktoré nemajú vlastných učebieň, rešp. ktoré nemožno v nedostatku mistností vôbec aktivovať. A na Slovensku - nepríde-li pomoc hneď a v rozsahu primeranom potrebe - budeme mať za rok, dva temer polovicu všetkých tried, ktoré nebude možno buďto vôbec aktivovať, alebo sa bude vyučovať polodenne v miestnostiach spoločných.

Tieto číslice - najmä v dnešnej stiesnenej sporivej nálade - akoby zastrašovaly a dávaly podnet k úvahám zastaviť, po prípade zpomaliť prúd tohto rozmachu. Pri podobných úvahách však prichodí náležite uvedomiť si dve veci:

1. že rokom 1933/34 stabilne končí tento mimoriadny vzrast tried na nár. školách na Slovensku, lebo týmto rokom opustia školy aj posledné válečné slabé ročníky a týmto rokom sa dostane žiactvu postupne tiež roztriedenia do tried na všetkých - dosiaľ preplnených - školách podľa zásad malého školského zákona, ovšem pri maximálnom počte žactva 70 rešp. 65 v triede - tedy bez jeho sníženia;

2. že po r. 1933/34 nastanú v organizačnom rozvoji tohto školstva pomery zcela normálne, nie-li nepatrnejšia stagnácia. Treba tedy jasne videť, aký bude štabilný stav tohto školstva po jeho úplnom dobudovaní v tomto období mimoriadneho rozmachu.

Po tejto stránke nám posvieti na vec najjasnejšie isté demonštratívne porovnanie: Toho roku máme žiactva: na školách mešť. 33.387, tried 865, na školách ľudových 507.529, tried 9.588. Spolu žiactva 540.916, tried 10.453, asi 400 tried na školách ľudových meštianskych prichodí podľa zákona ešte toho roku sriadiť a najmenej 150 sme nesriadili, hoci podľa zákona maly byť sriadené; to sú už tiché úspory nad zákon o 70-75 dietkach v triede, preto som udal svrchu zaokrúhlene 11.000 tried! Priemer žiactva na jednej triede: na školách meštianskych 38, na školách ľudových 52.9. Po r. 1933/34, tedy po uplynutí obdobia mimoriadneho organického rozmachu, t. j. v pomeroch normálnych, budeme mať úhrnný počet žiactva na národných školách minimálne 600.000, počet tried na školách národných ca. 13.200 až 13.500. Pripadne tedy priemerne na a triedu 44 dietok bez sníženia počtu žiactva v triede na 60 rešp. na 50. Po tomto snížení by bolo tried asi 15.000; pripadlo by tedy na triedu - aj po snížení žiactva na 60, rešp. na 50 - priemerom 40. Naproti tomu vykazuje zem Česká a zem Moravská pomery značne lepšie. Priemer je v Čechách u škôl meštianskych 28, u škôl ľudových 36·6, na Morave u škôl meštianskych 27.8, na ľudových školách rovnako 36·3. Tento prehľad smeruje výhradne len k tomu cieľu, aby umožnil zdrav ú orientáciu pre úvahu, kde treba racionálne hľadať možnosť úspor. Zároveň nás poučuje, že kým pri dnešnom celkovom priemere počtu žiactva v triede na školách ľudových (52·9) zkonzolidovanejšie školy mestské a väčších obcí vykazujú priemerom ca po 45 dietok, dotiaľ náš vonkov má v triedach po 60-70 dietok aj dnes; na mnohých školách i 80, ba dokonca i viace. Väčšie zlo však je to, že aj tieto triedy so 60 až 70 deťmi vyučujú sa prevažne striedavo, čiže jedna trieda dopoludnia, druhá popoludní, alebo sa vôbec nevyučuje na týchto školách rešp. triedach v nedostatku miestností. Na pr. Detviansko má asi 1500 školopovinných, z ktorých sa dostáva normálne školskej návštevy ešte aj dnes len asi 1/3 týchto dietok. Ovšem tu môžeme s radosťou konštatovať, že školy sa tam stavajú a že tento nedostatok je len dočasný.

Za tohoto stavu treba len srdečne vítať, ž rozpočet pamätá aj za dnešnej hospodárskej situácie na ciele budovania tohoto školstva zvýšenou položkou Kč 17 mil., lebo ako videť z údajov práve uvedených, akákoľvek zmena malého školského zákona alebo zastavenie ďalšieho prevádzania jeho častí, ktoré sa už prevádzajú, by postihlo najkrutejšie slovenský vonkov, o ktorý ide v prvom rade a ktorý si dnes už aj sám uvedomuje význam školy a volá po nej. Naproti tomu odklad prevedenia ustanovenia tohoto zákona o snížení počtu žiactva odôvodnený je nielen snahou úspornou, ale dnes aj technickými ťažkosťmi. Taktiež je reálné aj zrušenie prevádzacieho výnosu ministerstva školstva a nár. osvety k malému školskému zákonu čís. 66.856/I-31 na čas finančnej tiesne, a to na celom území republiky, lebo tento výnos sám znamená len na Slovensku úsporu ročite ca. 5 až 6 mil. Kč.

Mám však za to, aby bol stanovený presný štabilný plán pre budovanie nášho školstva aspoň na 5 rokov, aby prišlo k dohode medzi vládou a zemou Slovenskou vo veci realizovania usnesenia zastupiteľského sboru o 100 mil. garancie na pôžičky stavobníkom školských budov v tom smysle, že by táto garancia poskytovaná bola presne v medziach tohoto programu, t. j. v prvom rade stavobníkom, ktorí budú pojatí do programu tohoto roku, sostaveného štátnou školskou správou po dohode so zemou a aby sa pri sostavení tohoto programu uplatnila zásada, že podľa naliehavosti prichádzajú v úvahu prv stavby prevádzané politickými obcami, kde tieto majú v tomto smere povinnosti, už či zo zákona, alebo z iného právného titulu (smluvy so štátom, že hradia na štátne školy vecný náklad). A teprv po uspokojení týchto, prípady ostatné. Na to musíme zvlášť klásť dôraz.

Keby sa toto uskutočnilo, mohol by štát venovať aj položku na budovanie národného školstva (v terajšom rozpočte Kč 17 mil.) len na stavby, ktoré prevádza nákladom štátnym.

Prehovoril by som niečo o tak zv. újazdnom zákone, ktorý je práve teraz v prejednávaní vo výboroch. Ale myslím, že sa o tom nemusím šíriť príliš ďaleko, poneváč vec je jasná a naša strana svoje stanovisko prejavila písomne aj ústne v kulturnom výbore.

Slávna snemovňa! Poukázal som na najaktuálnejšiu otázku školstva na Slovensku.

A pre krátkosť času nemôžem sa inými otázkami príliš dlho zaoberať, ale musím uviesť toto: To, čo na niektorom mieste vo svojej knihe francúzsky sociolog Le Bon napísal a kde citoval Leibnitza, že školou možno premeniť národ behom 100 rokov, k tomu pridáva vtipne, že zlou školou možno deformovať a pokaziť národ v dobe o mnoho kratšej. Najkrajšie budovy školské, luxusne a bohate vybavené, neznamenajú nič bez dobrého usilovného učiteľa. Na toho často zabúdame. Dnešný učiteľ príliš mnoho učí a málo vychováva. Na to by som rád, slávna snemovňa, upozornil. Je preťažený nielen látkou, ktorú musí prebrať, i administratívou, a najviac je hatený ulicou a t. zv. materialistickým názorom na svet. Tento názor ničí priamo jeho usilovnú snahu vychovať z decka alebo študenta dobrého človeka a uceleného občana a národovca. Nemám valného názoru o t. zv. modernej pedagogike a neimponuje mi zvlášť odvar, ktorý dostávame z Ameriky ako zázračnú medicinu. Ťažko by bolo obviňovať niekoho, za čo vlastne nikto nemôže. To tak rečeno, visí u nás vo vzduchu.

Dnes sa klania všetko technike a hmote. A človek si trúfa vysvetliť vedecky a jednoznačne všetko, čo v prostej reči nazývame zázračným, alebo dušou ľudskou nevyspytateľným. Myšlienky a city, nadšenie, láska, vôbec génius ľudský sú iba vnútornou sekréciou istých žláz, sú to len akési výpoty modzgu a nervov. Div a údiv nejestvuje pre materialisticky orientovaného učenca, alebo učiteľa, ba pomali už ani pre dospievajúcu mládež nie. Terajši svet preceňuje rozum a mudruje príliš povrchne. Žijeme v dobe duchovneho a hlavne mravného chaosu, naša duša je rozdvojená. Bojujeme proti starému mythu a nemáme ešte nový, namýšľame si, že bez Hérosov a istej dávky mysticizmu možno harmonicky a ľudsky žiť. Že rozum a materializmus vystačí na všetko, že stroj a hmota spasia ľudstvo v každom smere života. Cit, lásku, hnev, zvedavosť, udivenie nemožno materialistickými theoriami vysvetľovať, ale ani náležite porozumeť a predsa bez takéhoto, čo priam len symbolického porozumenia niet rozumnej a humannej pedagogiky. (Tak jest!)

Učitelia a profesori vyššich škôl sa nachodia dnes v strašnom, priamo v tragickom postavení. Ulica a verejný život im zaťažujú výchovnú prácu, ba v mnohom priamo hatia.

Preto sa uskrovňujú púhym vyučovaním a často len mechanickým vykonávaním povinností a zovňajšou korektnosťou. Učiteľstvu a jeho výchovnej práci bude treba venovať väčšej pečlivosti nielen po stránke hmotnej, ale i duchovnej a výchovnej. Podľa mojej skrovnej mienky by sa mala na školách nižších i vyšších adaequatne ku telovýchove pestovať viac duchovýchova, praktická filozofia, rodoláska a idealistické smýšľanie, ovšem nie ako predmet, ale priamym účinkom zkúšenostným učiteľa i žiaka. Viacej skutočného života, menej formalistiky a vrchnostenského odstupu, viacej srdečnej intimnosti než profesorskej prísnosti. Žiakom i učiteľom je treba, aby navzájom ku sebe prilnuli a naučili sa tomu najkrajšiemu a najcennejšiemu: vzájomnej dôvere a uctivosti. Našim školám je treba národne uceleného a nie od cudzincov kopírovaného cieľa výchovy.

Ctená snemovňa! V štrnástom roku republiky vidíme už jasnejšie úspechy nášho školstva a kulturnej konsolidácie v Československu. Vidíme jeho výhody i nevýhody, dobré i zlé stránky. Na základe zkúseností, ktoré sme nadobudli, musíme pokračovať. Pevne verím, že prekonajúc terajšiu hospodársku krízu podarí sa nám i prekonať všetky tie kazy, ktoré ešte na našom školstve lpia, a že pomocou školy a výchovy v smysle mnou citovaného veľkého filozofa Leibnitza podarí sa nám vybudovať národnú kultúru, ktorá by bola v súlade s celosvetovou humanitou. (Výborně! - Potlesk.)