Keď sa to tak robí u nás, myslím, že potom nikto nemá chuti skutočne o štát sa tak starať, ako to doba požaduje, lebo si myslí: dať niečo vlasti, to znamená, že to potom stojí desateronásobne, že iným spôsobom ťa potom prinútia, abys trpel.

Naše štátne podniky hospodária na výsmech všetkého hospodárstva, hospodária od 10 k nule. A najhoršie pri tom sú naše železnice. A pri tom majú naše štátne železnice ešte toľko smelosti - ja by som nepovedal železnice, ale byrokracia, ktorá je v týchto železničných úradoch - že v terajšej ťažkej dobe spúšťa tarify na ruské drevo, frízy a dosky, keď naše slovenské dubové drevo leží v lese a hnije, A spustí normálné tarify tak ďaleko, že na 1 m³ má ruský dodavateľ k dobru 37 Kč, a náš dodavateľ, náš občan, ktorý by chcel pomôcť zapadlým, slovenským krajinám, vývozom dreva, nemôže ruskému dodavateľovi konkurovať, poneváč ministerstvo železníc nedá mu ani toľko sľavy ako občanovi cudzieho štátu, ktorému my sme nič nepovinovaní. Za takýchto okolností núteni sme žiadať, aby ministerstvo železníc nahliadlo skutočne, aká ťažká doba je. Práve tak sa to má s naším dobytkom. Žiadame vládu, aby sa postarala o udelenie sľavy aj nám zemedelcom, aby sme mohli prijsť s naším dobytkom na konzumné strediská - my dáme kravičku za stejnú cenu ako na Slovensku, ale aby sme pomohli tuná zbiedačenému robotníkovi a aby sme vyradili jedenkráť von ten medziobchod priekupníkov. My zemedelci radi dáme štátu čo len mu dať môžeme, ale prosíme si od toho štátu jedno: Keď ti dávame život, daj ho i nám ty (Tak jest!), lebo náš život je životom tvojím a naša zkaza bude zkazou tvojou. A tak pekne by mal jednať štát, aby on žil a v ňom dobre žil aj nás zemedelec. (Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dále má slovo p. posl. Polívka.

Posl. Polívka: Slávna snemovňa! V prejednávaní štátneho rozpočtu na r. 1932 badáme vo všetkých rozpravách a všetkých prejavoch skutočne tieseň ťažkých pomerov a ohlas vážnej medzinárodnej situácie hospodárskej, aj tieseň domácu. Keď som sa zúčastňoval debaty o prehlásení vlády vo februári t r., poznamenal som celkom uprimne a vážne, že by i mnohí členovia poslaneckej snemovne a senátu, zákonodarcovia mohli mravne prispeť k tomu, aby sa nezúčastnovali svojou osobnou prítomnosťou a spoluprácou vo špekulativných spoločnostiach, vo správnych radách rôznych podnikov atď. Vtedy moja vážna poznámka našla len naivný úsmech na niekoľkých tvárach tu prítomných kolegov a vec zapadla. Ale došlo na dobrú mienku a dobrú pravdu a my budeme mať možnosť v najbližších dňoch prejednávať zásadnú otázku, je-li slučiteľné, aby zákonodarca, ktorý na svoju česť a svedomie sľúbil, že bude plniť zákony republiky, bol účastný na nemravnej špekulácii, ktorá okráda našich spoluobčanov. Je badať tento nezdravý zjav spoluúčasti vo výdelečných spoločnostiach, v mnohonásobnych správnych radách najmä na Slovensku, mnohí členovia zákonodarného sboru sa domnievajú, že jediným poslaním a povinnosťou člena zákonodarného sboru je, čím viac výnosných sinekúr si vyhľadať a na povinnosti voči ľudu a verejnosti úplne zabúdať. Videlo sa slušnejšej verejnosti na Slovensku, že stará prax sháňania osobných ambicií a prospechov finančných neprivedie Slovensko k patričnému rozkvetu a preto vážni a zodpovední pracovníci verejní dali sa do práce a zakladali nové útvary, kde by hospodárske problémy mohly byť vyriešené, t. zv. regionálné ústavy, a prvenstvo v tomto ohľade patrí Národohospodárskej župe stredoslovenskej, kde sa bez rozdieľu politického názoru účastňujú spolupráce nielen politickí pracovníci, ale všetci, ktorým vážne na srdci leží rozkvet Slovenska. Chceme, aby na rozkvete nášho milovaného štátu a najmä Slovenska zúčastňoval sa demokraticky všetok živel občiansky, všetok živel nižších vrstiev, aby mohol formovať, tvoriť, vyvíjať a byť tak spoluzodpovedný za celú našu prítomnosť i budúcnosť. Preto zastávame stanovisko, aby čím väčšia samosprávna kompetencia bola uplatňovaná nielen v obciach, ale vo všetkých veľkých celkoch. Nezapomenieme vždy dôrazne žiadať, aby sa pristúpilo k obnoveniu župného sriadenia na Slovensku, o ktoré bolo Slovensko politickým kšeftom okradené, aby mohla byť politická moc rozdelená medzi strany, ktoré vládly v občianskej koalícii. Zrušenie žúp na Slovensku neprinieslo žiadneho povznesenia, z centralizmu jedného vznikol centralizmus nový a môžeme hovoriť, ešte nezdravejší.

Je zaujímavé, že spoluúčasť na povznesení tohoto hospodárskeho nášho života brzdí nám inštitúcia, ktorá sa mýlne domnieva, že má jedine právo rozhodovať o živote a smrti našich slovenských dedín. Je to inštitúcia notárov obecných a notárov obvodových, ktorých sa mnohí činitelia zastávajú, a celkom mylne. Pravdou je, že táto funkcia verejného úradnika je nanajvýš zpolitizovaná. Videli sme to v obecných voľbách, kde dostávali páni notári tajné fermany, aby znemožnili verejné voľby, aby dojednali dohodové kandidátky na účet jednej alebo druhej majoritnej strany politickej na Slovensku. A za to mali byť páni notári s veľkou uznanlivosťou navrhnutí k mimoriadnemu povýšeniu. Vláda sa usniesla, že nebude povyšovať v tejto vážnej dobe, ako by bolo treba, preto musel návrh ministerstva vnútra ohľadom povýšenia notárov byť odvolaný. Ide na Slovensku o odpolitizovanie pánov notárov. My hájíme zásadu, aby slovenská samospráva v obciach bola postavená na rovnaký stupeň s historickými zemiami, aby slovenská samosprávna obec mala tie isté práva, a tú istú kompetenciu, ako majú české a moravské. Bohužial, v mnohých oblastiach na Slovensku sú starostovia a členovia obecných zastupiteľstiev iba figurami a pán notárko si vládne v obciach sám.

Sme toho názoru, že na Slovensku cestou kulturného a hospodárskeho povznesenia je možnosť tvoriť lepšie a radostnejšie pomery a preto vítáme snahu ministerstva školstva, že skutočne slovenskému školstvu venuje zvýšenú pozornosť a zvyšuje finančné náklady na výstavbu národných škôl. Vieme, že samostatná nezávislá slobodná voľná národná škola zabezpečí zdravú výchovu národa. (Výborne!) Nemôžem pochopiť, že pokrokový spisovateľ a národný básník pán kol. Rázus je tak verným zastáncom církevných škôl, ktoré pre dnešné pomery sú skutočne prežitkom pokrokovej doby. Je známo, že snáď tu a tam vykonávajú určité náhradné práce za školy štátné, ktoré nemá možnosť štát okamžite sriadiť, ale musí pán kol. Rázus priznať, aj všetci páni kolegovia z ľudovej strany, že kulturná vyspelosť církevných škôl je, bohužial, na veľmi nízkej úrovni. Veď tam učia dievčence, ktoré majú dve - tri triedy meštianskej školy, lebo kurz opatrovnický a nahradzujú po niekoľko rokov učiteľské sily bez diplomu a bez všetkého vzdelania. (Slyšte!) My veľmi postrádame nedostatok záujmu pre praktické vzdelanie slovenskej mládeže. Naše obchodné školy sú prázdné, nikto sa nenajde, aby propagoval v našej verejnosti, aby mládež hľadala praktické cesty do života. Ovšem výnosnejšie je byť pánom notárom, fiškálom alebo pohodlný život kňažský, keď ľud zahrnuje i v dnešnej krutej bíde kňaza a veľkomožného pán notárka všetkým možným. Hospodárský život vyžaduje mysleť, vyžaduje podnikavosti, odpovednosti a riskovania. Ľahčia je táto služba národu, bohužial v mnohých oblastiach zaostalému, to vynáša viacej. Mohli by nám páni kolegovia zo Slovenska všetci dokumentovať pravdivo, koľko si z ubohého ľudu slovenského veľkého bohatstva zadovážili jeho vykorisťovatelia, notári, fiškáli atď. V Lučenci máme 45 fiškálov. Z čoho žijú? Štát ich neplatí. V kritickej nezamestnanosti idú každým rokom na letovisko, k moru, idú na cesty do Francie ba i do Afriky. Z čoho? Z ľudskej biedy a zaostalosti...

Slávna snemovňa, kto pozoruje život Slovenska, kto vidí ten labyrint ľudskej biedy, ten nesmie nadávať na vládu, ale musí mať odvahu zpytovať svedomie a všetky nezdravé cesty, po ktorých špekulativní jednotlivci zaviedli náš ľud do slepej uličky a tá slepá ulička dnes nedáva ľudu možnosti vybrdnúť z ťažkých záväzkov, na drahom úvere v banke, na úvere tichom u žida, fiškála, u farára atď. Ten ľud je skutočne na žobráckej palici, ale štát a vláda bohužial nemá bezprostrednej viny, tú majú iní činitelia. Pán kol. dr Ravasz, ktorý pred chvíľou hovoril, mohol by z vlastnej zkúsenosti priznať, kto sa zúčastnil určitých obchodných špekulácií a machinácií pri parcelácii veľkostatku u Levíc, kto tamojšiemu ľudu v okolí Levíc pripravil ťažké a strašné jarmo? (Slyšte!)

Prečo uteká od nich voličstvo a zklamaní stúpenci ľudového programu? Nie preto, že ztrácajú dôveru vo štát a demokraciu, ale ztrácajú dôveru ku zkorumpovaným vodcom, ktorí zradili svoj národ a ktorí svojmu ľudu skutočne otvorili vlastnými častokráte nečestnými a nemorálnymi činy bezprostredne oči. Žiadny socialista nemusel ísť na dedinu, aby učil ľud pozorovať život. Ľud sa naučil pozorovať život sám. (Potlesk.)

Nechápem veľmi vážné rozčúlenie pána kol. Rázusa, ktorý sa vyslovil, ako sa opovážia českí učitelia a profesori pchať slovenským školám národným i stredným poslovenčené učebnice. Som tiež z odboru školskej práce a poznám dobre literatúru pre všetky stupne strednej a ľudovej školy, bohužial som nevidel a nepoznal jedinej slovenskej učebnice, napísanej horlivým vlastencom p. kol. Rázusom. Ale sú četné učebnice, napísané českými učiteľmi a profesormi pôsobiacimi na Slovensku. Myslím, že sa naučili za 13 rokov lepšie slovenčinu než tuná s týchto miest častokrát čujeme, nesúvislú a gramaticky nesprávnu paslovenčinu. Slovenskí kolegovia, učitelia a profesori, ďakujú iste p. kol. Rázusovi za zneuznanie ich vlasteneckej práce, ktorú podnikajú za spolupráce vzdelaných slovenských kolegov.

Najviac, čo človeka uráža, je to, že vraj "to vynáša". "Je hoden robotník mzdy svojej" a pán kol. Rázus ako spisovateľ a básnik ešte nám nenapísal ani jednu jedinú báseň, ani jedon jediný román gratis v prospech verejnosti a prospech chudoby. I on si nechá zaplatiť za literárnu prácu.

Druhá veľmi závažná vec - a to prestrelil p. kol. Rázus - že na Slovensku je 200.000 Čechov zväčša v dobrých službách štátnych. Páni odborári by mohli povedať, koľko tých štátnych a verejných zamestnancov máme a aké procento by to muselo byť. To by Slovensko muselo mať u každého stĺpu jednoho českého úradníka štátneho alebo verejného. Myslím, že by hodne musel ubierať a mnoho doplácať z vlastného na tento uvedený horentný počet Čechov na Slovensku.

K vývodom p. kol. dr Tisu, ktorý tu vo svojej ohnivej reči, často odmietavej ku každej konštruktívnej práci na pôde tohoto parlamentu citoval a teraz to dotvrdil, dovoľujem si poznamenať nasledovné: Pán dr Tiso hovoril, že sa cítia katolícki Slováci uražení, že sa im pchá do škôl a verejnosti obraz Husa. A pýta sa: Čo je viac účinnejšieho k discipline pre mládež: Príklad Kristov, ktorý bol vždy konštruktívny, alebo obraz Husa, ktorý bol vždy deštruktívny?

Ja si dovoľujem opýtať p. dr Tisu, aby bol tak láskavý a zo svojej vedeckej znalosti historie a znalosti stredovekého života nám na svoju česť a svedomie prehlásil, ako pozerali vážní a vzdelaní stredovekí teologovia na charakter Husov, keď bol pred koncilom Kostníckym? Nemohli jediného tieňa viny na ňom najsť. Odbojnosť proti shnilej, demoralizovanej stredovekej církvi - to je tá deštruktívna hodnota? Myslím, že vážnejší a učenejší ľudia, svetové kapacity nám ocenili po zásluhe mravný, národný a svetový význam Husov v dejinách nášho národa československého a v dejinách ľudstva vôbec. (Potlesk.) Veď on ako vzdelaný teolog mal by si byť vedomý, že Hus je osobnosť veľkolepá nielen v našich domáckych úzkych pomeroch, ale aj v dejinách celého vzdelaného ľudstva, pretože on bol kriesiteľom a obhájcom mravnej zásady svobody svedomia vo veciach náboženského presvedčenia. Osobnosť Husova je nám i celému vzdelanému svetu svätou. (Potlesk.)

Problém slovenský mala by ľudová strana vážne riešiť v konštruktívnej práci, aby vyliečila vysťahovalectvo, aby nepomáhala deliť veľkostatky, ktoré sú dávané do árendy nenasytným a pažravým židovským kapitalistom, prečo nedá z lásky kresťanskej ľudu tie ohromné latifundiá občianskou koaliciou zachránené ako jednotné a nedeliteľné? Prečo nedokáže, že kresťanský socializmus je vyšší než ten náš ľudský socializmus? Prečo nás nepresvedčí, že oni sú schopnými činom lásky dokazovať v dneskajších vážnych dobách, že vedia vyviesť ľudstvo z hospodárskej biedy k lepšej budúcnosti? Musíme si uvedomiť, že otázka vysťahovalectva by sa dala vyriešiť účinnou formou, specielne kolonizovaním južného bohatého Slovenska.

Čo bolí náš slovenský hospodársky život? Drahý úver; a on nie je len drahý, ale už je takmer k nedostaniu. Bankový kapitál tlačí Slovensko tak, ako žiadnu časť republiky a kde je príčina? Príčina väzí v tom, že niektorým členom a činiteľom verejným veľmi záleží na tom, aby bankovníctvo na Slovensku nepadlo a nebolo nahradené lacným úverom ľudovým podľa vzoru Kampeličiek, Raiffeiseniek atď. Lacné peniaze dostanete, keď ich dostanete na 15%, 20%, a na Podkarpatskej Rusi, v zemi Chazurov, na 60, 70, 100% a každý musí byť rád, že groše dostane. Vykorisťovanie je skutočne dokázané a bol by som veľmi rád, keby verejní činitelia angažovaní vo správnych radách bank, rozmýšľali a zpytovali si svedomie, je-li slučiteľné s činnosťou zákonodarcov, aby boli vykorisťovateľmi najchudobnejších. (Výborně! - Potlesk.)

Slávna snemovňa! Slovensko bolí daňový systém. Kto ho robil? Je to odkaz občianskej koalície. Boly vytýkané veľké odpisy daňové milionárom. Kto to robil? Kto uvoľnil tie mnohé dvierka ťažkým kapitalistom k záchrane? Nár. socialisti to nikdy neboli. Uvedomme si, že problém daňového predlženia a zbiedačenia ani nariekaním, ani fňukaním sa nedá vyriešiť, ale činom. Radi bysme videli pri novelizácii daňového zákona, keby tak nadšene na jeho zdokonalení pracovali tí, ktorí majú odvahu tak prísne a demagogicky kritizovať všetky prehmaty finančnej správy.

Dovolil bysom si predniesť k problému nezamestnanosti len niekoľko poznámok, poneváč môj čas je krátko vymeraný. Problém nezamestnanosti Slovensko dvojnásobne ťaží, dvojnásobne bolí. Je treba hľadať vážne príčiny, nestačí len o tých príčinách hovoriť, ale je treba mať odvahu dať tomu ľudu právnu a mravnú ochranu. Kto sa bráni kolektívnym smluvám? Sú to robotníci? Nie. Sú to zamestnávatelia a statkári. A kde najdú ochranu? U socialistov 100%nú ochranu nenajdú.

Slovenská trpezlivosť je osvedčená, je veľká a svätá, ale neni možné slovenskú trpezlivosť tých širokých más skutočne vyčerpávať. Odmietam demagogický prejav p. dr Ravasza, ktorý hovoril asi v tomto smysle: "Dosť sme sa pokúšali loyálne hľadať cesty ku spolupráci v tomto parlamente, ale je najvyšší čas, abysme sa s týmto parlamentom rozišli." Hoďte iskru a máte tu možnosť využiť demagogie k činom častokráť nepredloženým!

Že sa na Slovensku vykonalo mnoho dobrej práce, o tom nám nehovoria vládni mameluci, ktorí sú vo vláde, ale o tom hovorí kritika svetových kapacít a učencov, ktorí Slovensko poznali pred válkou a po válke. Pán kol. dr Ivanka veľmi krásne a výstižne poznamenal niektoré momenty, ktoré nemôžeme dnes spúšťať s pozornosti s ohľadom na Slovensko. Ale ja by som bol veľmi povďačný, aby všetci činitelia verejní, vládní a opoziční vedeli, že dnes je vážna doba a že musí každý stáť na svojom mieste s čistým mravným štítom, rozsievať lásku, trpezlivosť a oddanosť myšlienke, ktorá nám dala slobodu a nezávislosť. A len touto dôverou, touto pevnou sebekázňou docielime prekonať vážnosť doby.

Rád by som sa zmienil aj o tom, ako Slovensko radostne chápe smysel pre národné povznesenie v ohľade zdravotnom.

Slovensku nebola venovaná pozornosť pred válkou, aby mohlo byť účastné všetkých daných vymožeností v ohľade telesnej výchovy. Pozrime sa na toľko zneuznávané a urážané Sokolstvo na Slovensku, ako ľudáci si vedia naostriť perá, aby jed nenávisti, nie lásky božej, rozšírili vo verejnosti. Tá sokolská myšlienka dala národu slobodu a nezávislosť, a je len treba poľutovať, že práve pre smysel veľkolepého odkazu Tyršovho bohužial nenašlo sa toľko porozumenia u vládnych činiteľov všetkých vlád, aby Tyršov odkaz národnej, mravnej a telesnej výchovy stal sa nám programom pre výchovu k brannosti a schopnosti našej národnej budúcnosti.

Vedľa hospodárskej kríze nesmieme zabúdať na krízu mravnú. Tá je - a nie je len Praha - touto krízou mravnou nasiaknutá; bohužial ušľachtilá tlač Stříbrného rozsieva svoje ušľachtilé semä aj na Slovensku. Slovenskí vlastenci žiadajú si poslovenčiť "Babičku" Boženy Němcovej a Jiráska, ale to svinstvo - že sa tak vulgárne vyslovím - Šejdrem a pornografickej tlače čítajú bez srovnávacieho slovníka. (Veselost.) A vidíte to ako u katolíckeho hodnostára, tak u vlasteneckého fiškála a maďaronského gentrýka: ten mu dal, ten sa po ňom sviezol atď.

Na tento zjav slušní a verejne činní ľudia nemôžu nečinne pozerať. Je treba nápravy. Veď sa nám tou tlačou mravne rozkladá aj mládež. Vychovatelia, pedagogovia a verejná správa by mali hľadať príčiny, prečo v našej mládeži je nedostatok lásky k ideálom, ktoré stavaly a budovaly naše národné vzkriesenie a oslobodenie. (Výborně!) Tá naša mládež je odchovaná pornografickou tlačovinou, šejdrovinou atď. a my musíme mať toľko odvahy, parlament, slušná verejnosť a tlač túto strašnú, nemožnú vec v našom národe znemožňovať.

Chcel by som v závere svojich stručných vývodov k tomu nášmu životu Slovenska poznamenať jedno: Náš stranícky a programový pomer na Slovensku zná iba jedno: konštruktívnu, tvorivú lásku k malému človeku. Odmietame tú slušnú poznámku "Slováka", uverejnenú vo včerajšom časopise, ktorý nás nazval hľúzou a vredom na slovenskom živote. My sme ešte ten život malého človeka neotrávili korupčníctvom @a la ľudová banka a iné a iné inštitúcie, @a la špekulácie so zbytkovým majetkom atď. My ideme v programe národného socializmu za cieľom: mravne, hospodársky a sociálne povzniesť malého človeka. A že nám ľud dáva dôveru, je videť, že ľud sa odvracia od lžiprorokov, ktorí po trinásť rokov ťahali ho za nos a sľubovali raja zatým pchali vlastné svoje vačky k svojmu osobnému prospechu. Budem veľmi šťastlivý ako člen výboru, ktorý bude hodnotiť všetky tieto nesrovnalosti, nemožnosti a neslučiteľnosti jednotlivých funkcií verejných a zákonodarných, abysme mohli ukázať na mnohé nezdravé zjavy nášho slovenského života. Prajeme si, aby správa verejná i všetka verejnosť československá Slovensku venovala viac pozornosti. A tá láska a vdačnosť bude najväčšou odplatou. Prezident Masaryk hovoril pri slávnosti v Martine: "Slovensko potrebuje viac božej milosti, ako ľudskej zlosti!" Ja bysom bol veľmi rád, aby z úst ľudí, ktorí si vyvolili slúžiť Bohu, sme neslyšali zlé a nepravdivé, častokráť tvrdé slová, ale viacej milosti, viacej pravdivosti, viacej vyššej morálky vo službe národu a štátu. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Taub (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. Chobot. Uděluji mu slovo.

Posl. Chobot (polsky): Slavná sněmovno! Vážení pánové! Skoro dva roky uplynuly ode dne, kdy po prvé s této tribuny v rozpravě o prvním prohlášení nynější vlády jsem přednesl požadavky a přání polského pracujícího lidu v Československu. Nynější rozprava o státním rozpočtu dává mi znovu příležitost zaujmouti stanovisko k vládě, konstatovati skutečné poměry ve státě a předložiti slušné požadavky našeho polského lidu.

Ale než přikročím k zaujetí stanoviska k rozpočtu, chtěl bych znovu zdůrazniti naše stanovisko ke státu a národu československému. Polský lid v Československu poskytl již tolikrát důkazy své loyality k tomuto státu, že považuji za zbytečné tyto důkazy opakovati. Ukazuji však na to, že od té doby, kdy mám čest zastupovati zájmy našeho lidu v této sněmovně, již po třetí prohlašuji jménem vlastním a p. dr Buzka, že budeme hlasovati pro přijetí státního rozpočtu, tak jako jsme hlasovali pro přijetí vládního prohlášení, které přednesl pan předseda vlády Udržal.

Pokud jde o zásadní politiku, souhlasím s vývody zástupce české sociální demokracie posl. Hampla. Vím, že za toto prohlášení budu zase předmětem útoků komunistických demagogů, ale přesto činím toto prohlášení plně pociťuje svou odpovědnost, abych zase poskytl důkaz, že polská menšina v Československu stojí loyálně na půdě tohoto státu a jest ochotna dáti státu to, čeho pro svou existenci potřebuje.

Rád bych také tímto prohlášením dokázal, že pro nás heslo českopolského dorozumění není žádnou frází, tak jako bychom chtěli již jednou uvésti v život heslo slovanské solidarity, nejen v teorii, nýbrž také v praxi, zvláště ve vzájemných stycích obou bratrských národů polského a československého.

Loyálně přiznávám, že některé naše požadavky, které jsem zdůraznil ve svých předcházejících řečích, byly částečně splněny, nebo že se jimi ústřední úřady příznivě zabývají. Bohužel musím si i dnes stěžovati na to, že někteří místní čeští činitelé na Těšínsku dále se nepřátelsky chovají k našemu polskému lidu a kde mohou, tam překážejí ústředním úřadům při provádění jejich slibů slavnostně nám daných. Tito činitelé překážejí, aby v naší zemi byly zavedeny normální poměry a dokonce postupují společně s dávnými poněmčovateli Těšínska, kteří ve svém zájmu hrají si nyní na přátele Čechů proti naší polské menšině, kterou ubíjejí všude a na každém kroku.

Chtěl bych uvésti jeden nový důkaz, jak naši čeští šovinisté a jablunkovští "Slezáci-Čechoslováci" se svými protektory z časopisů "Moravsko-slezský deník", "Nasz Ślask" a "Obrana Slezska" v čele provádějí slovanskou vzájemnost a česko-polské dorozumění. Tedy nedávno byl na jablunkovském hřbitově odhalen pomník 5 legionářů, padlých za světové války, který v dohodě a se souhlasem československých úřadů postavila polská vláda. Ke slavnosti odhalení pomníku dostavila se delegace československého vojska a plukovník toho vojska Skála pronesl krásnou řeč. Jaký byl však údiv všech poctivých lidí, když v "Moravsko-slezském deníku" a "Obraně Slezska" četli sprostý útok na polské úřady a rozličné špičkování na adresu padlých legionářů. Ale ještě více se podivil tisícihlavý zástup účastníků slavnosti, Čechů a Poláků, když bylo zjištěno, že ani správa města Jablunkova ani státní politické úřady nebyly na této slavnosti zastoupeny. Zřejmě se bály směrodatných činitelů, seskupených kolem výše zmíněných časopisů. Při tom si musíme připomenouti, že se nedávno konala stejná slavnost odhalení pomníku padlým českým legionářům ve Zborově v Polsku, kde polské státní úřady nejen byly oficiálně zastoupeny, nýbrž velmi přátelsky se touto věcí zabývaly. Tedy ani před majestátem smrti těch, kdož bojovali pro nezávislost národa, neuhnula se nenávist českých šovinistů ve Slezsku k polskému národu. A tito pánové mají, bohužel, dosud ještě stále velký vliv na vládní činitele k velké škodě československého národa a státu. Jest nejvyšší čas, aby státní úřady tyto vlivy zamítly a pak jistě ustane většina důvodů našich stížností.

Dalším důkazem toho jest postup těchto činitelů a některých místních úřadů při posledním soupisu lidu, které svým vlivem dovedly nakloniti pana ministra vnitra, aby podepsal odpověď na náš dotaz podaný v březnu t. r., která není správnou odpovědí ministra poslancům lidem zvoleným, nýbrž jest vykrucováním. Čteme-li obsah této odpovědi, máme dojem, že to není odpověď odpovědného ministra republiky, nýbrž ze to jest výsměch našeho polského lidu, který ministrovi podstrčili čeští šovinističtí činitelé na Těšínsku, známí svým nepřátelským smýšlením k našemu polskému lidu, jejichž myšlenky vyslovují jejich časopisy "Slezská Obrana" a "Nasz Ślazak".

Tito činitelé vědomě využili posledního soupisu lidu k umělému snížení počtu Poláků a tím samým k seslabení naší polské menšiny.

Proto jménem všech polských stran a vůbec celé polské menšiny v Československu rozhodně a slavnostně protestuji proti způsobu, jakým byl v našich politických okresech fryštátském a česko-těšínském v prosinci proveden soupis lidu a prohlašuji, že výsledky tohoto soupisu, který byl vědomě padělán v neprospěch Poláků, po stránce zjištění národnostního stavu nikdy neuznáme ze správné.

Tento soupis byl ještě více než předcházející soupis r. 1921 padělán v neprospěch Poláků a nepomůže zde žádné vykrucování a žádný výsměch, třeba by je podepsal dokonce sám ministr vnitra. Páni čeští sčítací komisaři a revisoři v okresech fryštátském a českotěšínském při činném účastenství některých státních úřadů tento soupis padělali a teď se nám ještě mimo to vysmáli, že jsme věřili v nestrannost státních úřadů. Veřejně s této tribuny protestuji, že pan ministr vnitra nejen nedodržel daného nám slibu, nýbrž ve své odpovědi dal sankci bezpráví a násilí spáchanému na našem polském lidu. Tuto křivdu polský lid nikdy nezapomene a připomeneme ji pánům "československým Slezákům" a jejich protektorům ve vládních sférách vždycky tam, kde jim to nebude příjemné. V politickém boji má přece také platiti zásada, že silnější vítěz nemá trápiti slabšího a poraženého výsměchem a úšklebkem. Náš polsky lid byl nejen znásilněn a spáchána na něm křivda, nýbrž se mu ještě nerytířsky vysmáli. Skutečně není důstojné jednati takto s bratrským slovanským národem, a to v době, kdy táž vláda, která jednou rukou podpisuje podstrčený sobě skutečně Pilátův rozsudek smrti proti živé součásti polského národa, jakou jest zajisté polská menšina v Československu, natahuje druhou ruku k dohodě a spolupráci s Polskem na mezinárodním a hospodářském poli. Pan ministr vnitra prokázal špatnou službu svému kolegovi, panu ministrovi věcí zahraničních, neboť celý polský národ společně s námi jest solidární, jsa přesvědčen, že se nám stala křivda, a tohoto přesvědčení pan ministr svou odpovědí nejen nezměnil, nýbrž je jen zesílil.

Toto skutečně Pyrrhovo vítězství t. zv. "Slezáků-Čechoslováků" na Těšínsku nejen že nezvětší cti československého státu, nýbrž ztíží jen postavení československé vlády na mezinárodním poli. Stojí za to těch 30.000 duší, vytržených ze živého těla našeho polského lidu v Československu, aby se někdo před celým světem takto zostudil? Nebo se domnívají tito pánové, kteří podstrčili panu ministrovi toto vykrucování k podpisu, že se polský lid zachová podle biblických slov: "Uhodí-li tě někdo do jedné tváře, nastav druhou"? Nikoliv, nikdy. Nebudeme mlčeti ani my, nebude mlčeti celý polský národ. Tento mravní políček, který nám uštědřili pánové, oplatíme jim tak, že odhalíme jejich hledí před celým světem.

A nyní bych chtěl opraviti nebo snad vysvětliti některé nejkřiklavější výkruty a výsměchy obsažené v odpovědi pana ministra vnitra. Již ve své předcházející řeči jsem ukázal na to, jak byl připraven soupis lidu v našich okresech a podal jsem důkazy, že tento soupis byl předem připraven tak, aby se počet Poláků uměle snížil. Konstatuji, že jsme své memorandum nebo vlastně náš dotaz podali na osobní konferenci s panem ministrem vnitra, který nám slíbil, že do 2 až 3 týdnů dá nám na vědomí výsledek soupisu a dále že nám dovolí nahlédnouti do sčítacího elaborátu. Všechno to se nestalo. Vyšetřování vedly tytéž osoby, které byly námi obžalovány, po celé týdny byly tahány po úřadech a týrány osoby, které jsme uvedly za svědky, byly vyslýchány v přítomnosti obžalovaných komisařů, tedy aby měly klid, tyto osoby potvrdily to, co se od nich žádalo. Dokonce zemřelé osoby musily býti přitaženy na obranu pánů komisařů. Pan ministr chtěl, abychom mu uvedli několik faktů, co jsme též učinili a nyní z toho, že jsme ze 40 obcí neuvedli žádných stížností, vyvozuje, že v těchto obcích byl soupis proveden v pořádku, Výsledek soupisu přes několikeré naše naléhání nebyl dosud oznámen a proto se domáhám, aby výsledky soupisu byly oznámeny.