Dňa 2. júna 1931 podal som písomnú sťažnosť proti riaditeľovi štátnej meštianky v Bánovciach vo veci rozširovania falošných zpráv o zrušení školy, čím zbytočne znepokojiť chcel obecenstvo a takto stranický kapitál si chystal k obecným voľbám. Sťažnosť túto som doplnil doporučeným podaním na presidium ministerstva školstva, v ktorom som oznámil, že menovaný riaditeľ zneužil nefrankovaného úradného dopisu k súkromným cieľom. Na podanie prvé dostal som odpoveď 20. augusta 1931, ovšem odpoveďou zo dňa 1. septembra 1931 musel som ministerstvo upozorniť, že na bočnú koľaj odsunuje podanú sťažnosť, preto som si žiadal meritornú odpoveď. Keď som na doplňujúce podanie nedostával odpovedi, dopisom zo dňa 14. októbra 1931 urgoval som vybavenie dvoch mojich sťažností, na ktoré som ani dosaváď odpovedi nedostal. Prečo? Každý si domyslí, keď sa dopočuje, že riaditeľ ten je evanjelík ako pán minister, je sociáldemokratom ako pán minister a bol menovaný ako mladý človek za riaditeľa na školu, na ktorej sú i staršie učiteľské sily kvalifikované, s poslaním, aby vzkriesil v mieste a v okrese stranu sociáldemokratickú. Pýtam sa pána ministra: Je toto stranickosť, alebo nie? (Výkřiky posl Čuříka.)

Boj proti katolickým školám na Slovensku nesie na sebe všetky známky kultúrneho boja čo do rafinovanosti a dôslednosti, v ktorej sa vyražajú všetky stranícke predpojatosti našich školských úradov. Rímsko-katolická ľudová škola v Uhrovci v snahe zachovať zákon o prípustnom počte dietok v triede zadala si žiadosť o povolenie ďalšej postupnej triedy, keďže počet zaškolených dietok bol ďaleko vyšší než zákon pre jednotriedku pripúšťa. Bolo by v záujme vyučovania, aby takejto žiadosti ináč samým zákonom urgovanej bolo čím skôr vyhovené. No, nakoľko sa jedná o vec, do ktorej sa zamiešal soc. dem. poslanec, žiadosť sa hore dolu posiela cieľom doplnkov a informácií, hoci od prvopočiatku bola dľa platných predpisov vystrojená a ani na osobné intervencie referát žiadosť nevybavuje a zaškolenie dietok deje sa ďalej tak ako pred tým. Neplní sa zákon, lebo to stranický záujem ochráncov pána ministra tak vyžaduje. Proti správcovi obecnej školy v Skalitom podal miestny farár oznámenie na školský referát, obviňujúc ho z rôznych prehmatov a žiadal vyšetrovanie. Referát ale mlčí, lebo se jedná o farára, a záujem stranickej školskej správy je rozoštvať učiteľov proti kňazom, nadržovať preto učiteľom proti kňazom, aby sa ničila autorita kňazov.

Dňa 2. júna 1931 osobne som predniesol na ministerstve školstva sťažnosť na niektorých školských inšpektorov, ktorí neprijímajú žiadosti školských stolíc o stavebnú subvenciu, odvolávajúc sa na údajný zákaz prijímať takéto žiadosti. Sťažnosť moju prevzali cieľom vyšetrovania s uisťovaním, že zákaz takýto nikto vydať nemohol, lebo by to bolo krajne tendenčné. A výsledok čo je? Vyšetrovanie sa dosiaľ neskončilo, lebo na sťažnosť ani na urgenciu zo dna 14. októbra 1931 som dosiaľ odpovedi nedostal. (Posl. Mojto: Tam bol Juraj Slota za den suspendovaný za to, že vyzýval rodičov, aby dali zapísať deti do katolíckej školy!) To išlo rýchle, lebo je katolík.

Samozrejme buďto sa vôbec nevyšetrovalo, alebo keď sa vo vyšetrování prišlo na vinníka, ktorý takýto zákaz dal, zostalo sa stáť, lebo našli voči sebe stranníka, ktorého predsa stíhať nemožno. Vie o tomto pán minister dr Dérer?

Dôkaz, že ministerstvo školstva pod vedením pána ministra dr Dérera je konfesionálnou stranickosťou predpojaté voči nám katolíkom, prinášam pripomienkou záležitosti schvaľovania stanov autonomných církevných obcí na Slovensku. V tejto veci podal som svojho času interpeláciu, v ktorej som uviedol: Ústavná listina zabezpečuje občanom republiky Československej právo spolčovacie k ochrane a podpore pracovných, zamestnaneckých a hospodárskych pomerov. V §e 128 tejže ústavnej listiny zabezpečuje sa plná rovnosť v požívaní práv občianskych pre všetkých občanov nášho štátu. So žialom musíme sa však tu pred verejnosťou nášho parlamentu sťažovať, že naše administratívne úrady predpisov týchto si voči katolíckej církvi nevšímajú, ba priamo ich narušujú. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

Katolícke obce na Slovensku v smysle §u 114 úst. listiny v dobe demokratickej primerane zariaďujú sa na základe spolkovom sriadujúc si autonomné církevné obce na ochranu a podporu svojich pracovných a hospodárskych pomerov. Sostavujú si dľa zákonitých predpisov stanovy, ktoré predkladajú patričným štátnym úradom ku schváleniu. Tieto štátne úrady predkladané stanovy neschvaľujú, čím narušujú označené paragrafy ústavnej listiny a znemožňujú katolícku cirkev vo vykonávaní jej prirodzeného a ústavnou listinou tiež uznaného práva.

Pokračovanie toto je tým krikľavejší, keď vidíme, že akákoľvek iná snaha sa spolčovacieho svojho práva nepozbavuje.

Pýtame sa preto pána ministra vnútra a pána ministra školstva a nár. osvety: 1. Či majú vedomosť o tom, že ich podriadené úrady neschvaľujú stanovy predkladané im autonomnými církevnými obcami na Slovensku na schválenie? 2. Či sú ochotni dať úpravu svoju podriadeným úradom, aby predkladané im stanovy bezodkladne schvaľovaly, aby sa nebudilo podozrenie, že štátné úrady činnosť katolíckej cirkvi úmyselne brzdia?

V odpovedi na túto interpeláciu zo dňa 19. septembra 1930 uisťuje pán minister dr Dérer, že "nakoľko sa žiadosti prejednávajú v úradov štátnej správy kultovej, bolo učinené opatrenie, aby ich prejednanie bolo urýchlené."

Že ako vyzierá toto urýchlenie, nech tu stojí za príklad prípad stanov obce Bánovce. Stanovy tieto boly dávno pred podaním interpelácie podané, podľa žiadosti referátu i doplnené, a po odpovedi pána ministra, ktorá urýchlené vybavenie sľubuje, zistil som, že stanovy boly 21. dubna t. r. z ministerstva školstva expedované do Bratislavy s tým, aby ich dľa daných pokynov opraviť dali. Urýchlenosť vybavovania javí sa ale tak nápadne, že z referátu stanovy ani po viacerých intervenciách cirkevnej obci ani do dnes ešte doručené neboly. (Hlasy: Skandál!) V odpovedi na moju interpeláciu má pán minister pravdu, že ani jedny stanovy ešte odmietnuté neboly, ale mal povedať to, koľko ich bolo schválené, poťažne na vedomie vzaté? Vtedy, keď sa prijímajú stanovy loveckých, rybárskych a iných spolkov, vtedy, keď bez všetkých ťažkostí berú sa na vedomie stanovy čsl. církvičkárskych obcí, katolickým církevným obciam sa robia umelé ťažkosti. Či je to nie straníckosť, a to najpodivnejšia práve od ministra soc. demokracie, ktorá dľa programu hlása, že je náboženstvo súkromou vecou, a najnovšie ide práve cez veľký duchovný prerod od materializmu k zduchovneniu svojich názorov?

Uviedol som len technické prekážky, ktoré stavia ministerstvo školstva do cesty tak prirodzeného práva spolčovacieho, ako je sriadenie sa církve katolickej v dobe demokratickej dľa demokratického principu spolkového, čo ale povedať o principielných prekážkach, ktoré ministerstvo školstva robí pri tejto príležitosti, prichádzajúc do protivy nielen s programom demokracie, lež i s principom náboženskej snášanlivosti?

Je to skrytý boj proti katolicizmu práve vtedy, keď sa svet obracia k jeho obroďujúcej síle mravnej a sociálnej. Dnešná doba býva nie bez všetkej príčiny označovaná za dobu prielomu do dosiaľneho sociálneho a hospodárskeho poriadku. Zjav, hospodárskou krizou nazvaný, je sprievodom prielomu tohoto. Do vysvetľovania a vyriešenia hospodárskej kríze zasahuje činiteľ kdejaký. Medzi nimi i terajšia naša vládna väčšina vzala si na čelo svoje zvučné heslo riešenia hospodárskej kríze. (Výkřiky posl. Čuříka.) S akým úspechom, odpovedá výročná zpráva "Ústredného sdruženia slovenského priemyslu" touto stručnou vetou: ani jedna z tak zv. slovenských hospodárskych otázok sa neriešila r. 1930 a na základe činnosti väčšiny tejto v r. 1931 bohužial musíme dodať, že ani r. 1931 nie. (Tak je!) Neúspech našej vládnej väčšiny vysvetľuje sa predpojatosťou, akou sa tak naši vládní činitelia ako i reprezentanti sveta hospodárskeho a politického na hospodársku krízu pozerali. Ako dlho to trvalo, kým prerazila cez hustý závoj predsudkov mienka, že racionalizácia hrá popredný zástoj v hospodárskej krízi? I ten, kto bol od prvopočiatku toho presvedčenia, netrúfal si verejne vypovedať diagnozu túto, aby nevyvolal proti sebe nadávku zpiatočníka. (Tak jest!) Dnes ale konečne mienka táto dostala už svoju legitimáciu a prijíma sa bez toho, že by v nej kto videl nepriateľstvo voči pokroku. Zástupcovia katolicizmu od prvopočiatku kríze neustávali pripomínať, že kríza tá je nie len krízou hospodárskou, lež i mravnou. (Hlasy: Krízou duší!) Hlasu tohoto si ovšem svet nepovšimnul, radšie stál a stojí uprostred vlnobitia bezradný, než by bol prijal diagnozu katolickej církvi a dľa tejže zariadil svoj postup. Toho roku slávil katolický svet 40ročné jubilejum veľkej sociálnej encykliky pápeža Lva XIII., ktorá silou nadprirodzeného zjavenia tlmočila svetu zásady sociálneho mieru. (Výborně!) Význam encykliky ocenil a dnešným priostreným sociálnym pomerom primerane znova zvestoval svetu večný program sociálny katolicizmu terajší pápež Pius XI. v encyklike "Quadragesimo anno". O oboch encyklikách ako i významnom prejave arcibiskupa Kordača zjavilo sa i v našej verejnosti niekoľko uznanlivých a oslavných článkov, no duch u nás vládnucí ide ďalej svojou cestou bez povšimnutia si týchto zásad katolicizmu, lebo bolo by označené za rimanstvo, za zpiatočnictvo, aby sa zásadami týmito kto riadil v riešení hospodárskej kríze. Že sa potom v riešení nič meritorného nepodnikne, nedivme sa.

Ako eklatantný príklad tohoto zjavu uvádzam len postup našej vládnej väčšiny v otázke sľúbeného zákona o bankovníctve. Je u nás niekoľko strán, ktoré majú v programe boj proti kapitalizmu, heslo, ktoré vyčerpáva celý ich program. Strany tieto majú svoj politický vliv a tak i príležitosť niečo z toho programu uskutočniť, preto prichádzajú s návrhom zákona o bankovníctve. Nevieme síce nič ešte o tomto návrhu, no moc si od neho nesľubujeme, nielen preto, že v dnešnej vládnej väčšine vidíme zástupcov kapitalizmu, lež i preto nie, lebo ani v socialistických stranách nevidíme dostatočnú záruku toho, že by sa zákonom týmto skutočne na korene kapitalizmu sahalo: socialistické strany totižto nevidia, alebo nechcú vidieť, že bankovníctvo je len jedným zjavom kapitalizmu, proti ktorému bojujú, kdežto proti druhému zjavu jeho, na poli trhu, na poli odbytu výroby nezakročujú. Preto i v tom prípade, keby zákon o bankovníctve bol čo; najradikálnejší, postup dnešných socialistických strán proti kapitalizmu nie je uprímný, lebo je polovičatý. Niekoľko retrošpektivných poznámok postačí k odôvodneniu tejto našej mienky. Keď sa následkom zmeny hospodárskych a sociálnych pomerov vyžil cechový systém stredoveku, nastupuje doba liberalizmu, doba voľnosti a slobody vo výrobe, v konkurencii, v pracovných smluvách a v sťahovaní. Voľnosť táto vychováva silných jednotlivcov, ktorí s nemilosrdnou bezohľadnosťou idú za svojim cieľom, a šľapajú všetko, čo im do cesty padne. Obeti doby tejto boly ovšem početnejšie a hroznejšie, než by neboly vyvolaly túžbu po korekture tejto bezohľadnej voľnosti vo forme nejakej viazanosti a obmedzenia tejže. A tu je priechod z doby liberálneho kapitalizmu začiatočného do doby kapitalizmu vrchoľného v dvoch smeroch. Na poli zaopatrovania potrebného kapitálu prikročuje sa k bankovníctvu a na poli odbytu k organizácii trhu vo forme kartelov a syndikátov. Bankovníctvo obmedzuje voľný obchod s kapitálom a pripravuje pôdu pre diktátorské ústredné postavenie kapitálu, kartely a syndikáty obmedzujú voľný trh a následkom toho i voľnú výrobu, čím sa zabezpečuje diktát ceny a tiež i výroby životných potrieb. Dva tieto vrchoľné body kapitalizmu sú spojené, úzko súvisia a dajú sa poraziť len tak, keď sa oba porážajú odrazu. Siahnuť po jednom, bez toho že by sa siahlo i na druhý, znamená nebojovať vážne proti kapitalizmu samému, ktorý sa vyžíva a proti ktorému sa vlastne vojna vedie. Keďže ale naše socialistické strany len proti jednému zjavu kapitalizmu bojujú návrhom o bankovníctve, proti kartelom však pre rozmanité príčiny nezakročujú, pochybujeme o pravej cene a pravom účinku zákona o bankovníctve.

Že je dnešná hospodárska kríza i krízou mravnou, uznali i naši verejní činitelia. Min. predseda Udržal v známom svojom prehlásení k novinárom začiatkom júla t. r. pripomína toto: "Nesmieme ani na chvíľu zapomínať, že prameňom usporiadaného života súkromného a verejného je mravnosť. Všade na svete je však dnes morálka otrasená, ktorá sa javí v nezdravých zjavoch, o ktorých všetci vieme, slyšíme a čitáme a ktorých sme, bohužial, svedkami i u nás.... Dnes zdôrazňujem, že považujem za otázku všetkých ľudí dobrej vôle, zasadiť sa energicky o sanáciu mravnú...." Na pozdrav pápežského nuncia u príležitosti oslavy 28. októbra t. r. odpovedal pán prezident: "Sdeľujem s Vašou Excellenciou mienku, že je treba prekonať morálnu krízu, v ktorej úpia civilizované národy, a chcel by som sa obrátiť s výzvou k všetkým, ktorí sú predstaviteľmi morálnych hodnôt ľudstva, a na bedrách ktorých spočíva zodpovednosť duševnej výchovy, aby som im pripomenul túto ich ťažkú a významnú povinnosť." Tieto vnútorné výzvy právom sa pridružujú k apelom zahraničným podobného obsahu. Tak prezident Spojených štátov severoamerických Hoover z príležitosti oslavy 150-ročného víťazstva amerického vojska nad Angličanmi napomínal svojich krajanov, aby sa neodchyľovali od náboženských základov, na ktorých spočivajú dejiny Spojených štátov. Zdôrazňoval, že si nevie predstaviť zdravé základy pre sociálny a hospodársky systém, ktoré by konec koncom nekotvily v náboženstve.... Pre socialistické vlády je príznačné, že odmietajú, alebo dokonca prenasledujú náboženstvo. Slepý materializmus bude vždy neschopným byť na ďalšiu dobu vodcom ľudskej spoločnosti. Preto varuje pred socializmom a jeho násilným bratom bolševizmom. (Výkřiky komunistických poslanců.) Niemenšia pre nás autorita, ako terajší prezident Francie Doumergue, ináč protestant, nedávno tento prejav učinil k parížskému kardinálovi Verdierovi: "Francia je zemou katolíckou, podstatne katolíckou. Presvedčujem sa stále viac o hlbokom cítení katolíckom nášho národa. Sme veľkým národom katolíckým a takým máme zostať. Vy, Eminencia, ste medzi nami predstaviteľom onej veľkej mravnej sily, ktorou je církev katolícka. Neváhajte jednať slobodne, poneváč antiklerikalizmus, ktorý sa objavuje vo Francii, není než zbytočný." Prezident Švajciarskeho sväzu dr Musy na sjazde, konanom na pamiatku 50-ho výročia sriadenia katolíckych ľudových organizácií kantonu curyšského, predniesol okázalú reč náboženskú, v ktorej sa zasadzoval za nútnu potrebu kresťanského smeru v dnešnej politike kultúrnej a sociálnej.

Bohužial ale, že vtedy, keď zodpovední činitelia takto v súhlase s predstaviteľmi iných zahraničných mocností osvedčujú sa za nútnosť morálneho podkladu v národe a v politike, výkonné orgány našej vlády opačný smer držia a zastupujú: podlamujú základy a opory najväčšej mravnej sily u nás, církvi katolíckej. Nie je to príznačné, že ešte i dnes, keď sa prevádza u nás už i modus vivendi, nie je vyriešená ešte vždy otázka patronátna? Ako sa má v národe upevňovať mravný smer, keď má pred sebou takýto krikľavý prípad šľapania a rušenia práva štátnym orgánom? S roka na rok pripomíname tú krivdu, páchanú na slovenskom katolicizme zhabaním 22 katolíckych stredných škôl, voláme po odčinení krivdy a s akým výsledkom? Krivda sa štátnou správou nenapravuje zaiste len preto, aby sa posilňoval mravný základ ľudu nášho. Uznáva sa význam katolíckej církvi vo výchove národa i pobáda sa k intenzívnej činnosti, zhabané sa však držia jej majetky, aby nemala hmotných prostriedkov k udržiavaniu svojich ustanovizní. A keď sa tá církev zariaďuje i týmto pomerom primerane a zakladá si demokratickým duchom vedené náboženské spolky, stanovy jej sa neschvaľujú. Či postup tento štátnej správy neprezradzuje to, že činnosť katolíckej církvi sa všemožne podlamuje a nie podporuje? Výchovná činnosť katolíckej církvi sa prizvukuje, ale bráni sa katechetom po školách, aby dôslednosť a praktické prevádzanie v škole hlásaných zásad od dietok požadoval. Miestnosti školské preplňujú sa obrazmi katolícku církev kritizujúcimi. Kríž alebo iný náboženský odznak sa do škôl nepripustí. A dovoľte, aby som sa opýtal, že pre výchovu k discipline čo má väčší vliv a dôraz pre dieťa: príklad Kristov, ktorý bol vždy konštruktívny, alebo obraz Husa, ktorý bol konec koncov predsa len deštruktívny?

Slávnostne sa uvádza v prítomnosti reprezentantov i štátnych arcibiskup pražský do svojho úradu ako predstaviteľ tej veľkej mravnej ustanovizne, cirkvi katolickej, a tá naša tlač dovoľuje si také články a v tých istých článkoch také výrazy, ako by išlo o nejaké cirkusové predstavenie. Ako môže potom preraziť hlas prezidenta a min. predsedu o mravnej výchove, keď ich orgány na posmech uvádzajú tú cirkev, ktorá by tú výchovu konať mala? My dobre si vieme vysvetliť túto protivu v oceňovaní katolicizmu. Iniciátori boja protikatolíckeho presvedčili sa o tom, že ich boj je beznádejný, katolícku cirkev môžu oslabiť, ale ju nezlomia. A preto dávno sa už stavajú na historický základ svetového katolicizmu, uznávajúc jeho význam v národe; týmto protikatolíckym bojom vyvolané a uvoľnené živly uplatňujúce sa ešte vždy v jednotlivých politických stranách a časopisoch, nemajúc tohoto rozhľadu ešte vždy hanobia a tupia katolicizmus. Sme ale v tom iste presvedčení, že príde čas, keď iniciátori protikatolíckeho boja budú mať toľko odvahy, aby odzbrojili a znemožnili nimi vyvolané živly, lebo zvíťazí v nich povinnosť upozorniť, že podrývaním katolicizmu trpí len národ a štát. (Tak je!)

Národu a štátu chceme slúžiť úspešne a činorodne, keď politicky sa zasadzujeme o to, aby sily mravné a sociálne katolicizmom reprezentované sa čím mocnejšie uplatnily a v záujme tomto i v budúcnosti všetko podnikneme, aby katolické sily tohoto štátu dostaly sa na čiaru koordinácie a tak somknutia. Myšlienka katolíckeho bloku nezomrela (Výborne! Tak je! - Potlesk ľudových poslanců.), blízo je čas, že sa uskutoční, lebo čim ďalej, tým väčšmi sa prezradzuje, že všetko, čo sa podniká, menovite na Slovensku, k rozbíjaniu katolíckej fronty, je inšpirované a platené nepriateľmi katolicizmu. (Tak je!) Katolicizmus slovenský je štátotvorný, je konštruktívny, lebo ináč by nebol katolicizmom, nemá ale za sebou dobu jozefinistickú ako katolicizmus český, preto je i odlišný od českého katolicizmu. Táto okolnosť ale nemôže byť podnetom, aby práve tie kruhy, ktoré sa toľko nakritizovaly katolicizmus český pre jeho loyalitu voči Viedni, žiadaly od katolicizmu slovenského servilnosť. (Tak je!) Jestli kto v tomto smysle hovorí o seperatizme katolicizmu slovenského, hlásíme sa k nemu. Budeme zastupovať katolicizmus rázne a dôsledne, nepripustíme, aby bol miešaný servilnosťou, lebo by sme už neuplatňovali jeho sily a zásady neporušené, čím by sme ale práve vyrazili silu jeho z konstruktívnej práce v prospech štátu a národa.

Sociálny vývoj sveta ospravedlňuje svetový katolicizmus úplne. Zásady jeho zaznávané stávajú sa prameňom ozdravenia pomerov politických a sociálnych v štátoch súsedných; potrebné by bolo i v našom štátnom živote pripustiť jeho vliv a uplatnenie sa. Terajšia vláda nemá k tomu ešte odvahy a preto v nej dôvery nemáme, rozpočtové prostriedky jej do rúk nedáme, lebo polovičasťou svojou oslabuje základy národa a štátu. (Potlesk.)