Pri ustáľovaní prídelov pre samosprávne sväzky, nemalo a nesmie sa pre budúcnosť zabudnúť, že na Slovensku väčšina obcí má nízky prirážkový základ a že v týchto obciach bolo obvyklým zjavom veľmi vysoké procento prirážkové, 500, 600, 1200 až 2300%. Len ako príklad uvediem: Okres Bánovce. O zemský príspevok žiadalo 64 obcí; z týchto 3 nemajú ani 1000 Kč prir. zákl., 51 obcí nemá ani 5000 Kč prirážk. základu a len 7 obcí má vyšší prírážkovy základ ako 5000 Kč.

Okres Gelnica: žiadalo 6 obcí a z týchto má 4 obce prirážk. základ do 1000 Kč a z obce prirážk. základ do 5000 Kč.

Okres Medzilaborce: žiadalo 33 obcí a z týchto má 19 obcí prirážk. základ do 1000 Kč, 14 obcí prirážk. základ do 5000 Kč a ani jedna nad 5000 Kč.

Smutný rekord držia v tomto smere obce okresu Stropkov. Žiadalo 29 obcí a z týchto majú len 2 obce prirážk. základ nad 1000 Kč a 17 obcí prirážk. základ necelých 1000 Kč!

Poznamenávam, že obce uvedené tuná s prirážkovým základom do 1000 Kč majú priemerne prirážkový základ okolo 300 až 600 Kč. Z dát uvedených môže každý snadno uveriť, že tieto obce v dobách pred zákonom 77/1927 maly vždy prirážky vyššie ako dnes sú limitované a preto nedostatočnosť dnešnej príspevkovej dotácie tým viacej cítia.

A predsa aj taká malá a chudobná obec musí žiť a má každoročne svoje neodkladné potreby.

Chcem byť objektívny a preto uvediem ešte výsledky a číslice z rokov minulých:

Tak roku 1928 - ešte za bývalých 6 žúp - o príspevok z vyrovnávacieho fondu žiadalo cca 1150 obcí, ktorých schodok bol upravený na Kč 14 1/2 mil. a mohol byť celý obnos vyplatený (málo obcí a malé schodky - neznalosť zákona!). Okres nežiadal ani jediný, ešte nežily vlastným hospodárskym životom.

Roku 1929 žiadalo cca 1500 obcí, schodok Kč 48 1/2 mil. podľa § 3 a 10 z. č. 77/1927 zoškrtané na Kč 23 1/2 mil. Vyplatné celé. Okres zase nežiadal ani jeden! R. 1930 žiadalo 1350 obcí - schodok cca Kč 58 1/2 mil. nemilosrdne zoškrtaný na cca Kč 29 mil. Okresov - len 6! - žiadalo Kč 1,514.000 a tento schodok bol ešte zoškrtaný na Kč 1,151.000. Vyplatené celé, v dôsledku toho, že boly dodatočne gen. fin. riad. poukázané prídely za roky minulé.

Vzrast počtu obcí a okresov žiadajúcich o príspevok i vzrast ich nekrytých potrieb nie je treba označovať ako zjav "že s jedlom rastie chuť", ale nám, ktorí poznáme pomery slovenské, jasne ukazuje ďalšiu smutnú zaostalosť a biedu slovenských obcí a okresov, totiž, že sväzky tieto neznaly a nevidely svoje vlastné potreby, že žily životom a v pomeroch človeka nedôstojných, že ani nevedely sostaviť riadny a pomerom zodpovedný rozpočet svojich potrieb a okrem toho ukazuje nám zjav tento, že koľko bolo na Slovensku v minulých rokoch v hospodárskom smere zanedbané a proste nevykonané, keďže si pozreme, čo vykonala po 60 rokoch už dobre fungujúca samospráva obecná a okresná v Čechách a na Morave. Tieto okolnosti plne odôvodňujú dnešné rozpočty slovenských obcí a okresov. (Školy, obec. domy, vodovody, kanalizácie, chudobince, sirotince, sociál. ústavy, nemocnice, cesty atď. atď.).

Nechceme predsa, aby Slovensko tvorilo tú najzanedbanejšiu čiastku Československej republiky, nechceme, aby Slovák musel závistivým okom pozerať na upravené obce české a moravské a aby spolunažívanie týchto bratrských národov bolo stále týmto krikľavým rozdielom v životnej miere, v kultúrnej výške atď. narušované. Tuná musí byť pomoc, musí sa najsť cesta aspoň k čiastočnému vyrovnaniu doterajších rozdielnych pomerov hospodárskych, kultúrnych i sociálnych.

Dnes zaberám sa pomermi samosprávy. Je nemožné, aby obec slovenská nemohla zadržať ani svoje hospodárske niveau z roku 1927, t. j. z doby pred platnosťou zákona 77 a 169/1930.

Dám príklad z okresu Nové Zámky. Obec (Izdég) vyberala v r. 1927 obec. priráž. 678% (má 927 obyv. a prir. základ Kč 10.500) rozpočtový schodok stejný ako v r. 1927, v r. 1931 81.000 Kč, v r. 1931 300% obec. priráž. 31.500 Kč. Nekrytý schodok 49.500 Kč. Na tento schodok bol jej priznaný zemský príspevok Kč 25.000 a poneváč sa z tohoto bude vyplácať iba 44%, dostane obec Kč 11.000 a preliminovaná potreba Kč 38.000 nemá vôbec úhrady, t. j. potreby tieto nebudú prevedené! (Keby mohla vyberať o 378% obec. priráž. viac, t. j. aspoň ako v r. 1927 - mala by na zaokrytie vyššie uvedených Kč 38.500 k dišpozícii obnos Kč 39.690!).

Nemôžeme predsa dopustiť, aby niveau slovenskej obce ešte klesalo, keďže toto nivó ešte vôbec žiadneho prijateľného priemeru nedosiahlo, - lebo potom by celá samospráva a s ňou i celý štát spel ad absurdom a poneváč ďalej hospodárska situácia nedovoľuje, aby náš poplatník bol zaťažený znovu a dnes vyššími prirážkami ako dovoľuje zákon č. 169/1930, (t. j. maximálne obecné 350%, okresné 150% a zemské 160 %, spolu 660 %). Musíme už v najbližšej dobe hľadať a nájsť nový spôsob príjmov pre samosprávne sväzky. Zdá sa, že bude to jeden z najväčšich úkolov, áno problémov, ktorým sa musí naša vláda v krátkej dobe a veľmi vážne zaoberať.

Som pre štabilizáciu celého verejného hospodárstva, som pre sníženie štátneho rozpočtu v takých položkách, ktoré sa nedotýkajú priamo koreňov nášho štátneho života a nie som ani proti štabilizácii rozpočtov a tým aj potrieb celej samosprávy, ale upozorňujem už vopred, že štabilizovať dnes ešte neprimerané, rešp. naprosto nedostatočné rozpočty a potreby slovenskej samosprávy, najmä našich zanedbaných a zaostalých obcí a nevyvinutých okresov, znamená štabilizovať celú slovenskú biedu na dlhé roky. A túto zodpovednosť a jej dôsledky nechcel bych snášať.

Nebol by som úplny a ani spokojný, keby som pri tejto príležitosti nepoukázal na nedopatrenie, - mierne rečené, - ktoré sa stalo už pri štylizácii § 23 zák. č. 77/1927 a bolo prenesené znovu aj do zákona č. 169/1930, t. j. pokiaľ sa týka dôsledkov tohoto ustanovenia a jeho vlivu na výšku príspevkovej dotácie pre obce.

§ 23 pripustil totiž, aby Slovensko a Podkarpatská Rus až do teraz od cirkevníkov osobitne vyberané t. zv. cirkevno-školské prirážky na udržovanie cirkevných verejných ľudových (národných) škôl boly započítané do výmeru prirážok, rozhodných pre prípustnosť obcí podľa §u 11. Stalo sa tak z dôvodu rovnoprávnosti, t. j. aby každý poplatník bol obťažený prirážkami iba po výšku zákonitého limitu, uvedeného v § 1. cit. zákona, bez ohľadu na to, či sa jedná o prirážky obecné alebo o prirážky cirkevnoškolské.

Započítanie sa koná podľa ustanovení vyhlášky ministerstva financií čís. 5/1931, avšak aké sú jeho dôsledky. Skutočné započítanie cirkevnoškolských prirážok do limitu obecných prirážok je teda možné iba v tej obci, kde limit obecnou prirážkou nie je vyčerpaný, čo však malo sa stať s nekrytou potrebou církevnej ľudovej školy takej obce, ktorá sama vyčerpáva celý prípustný limit prirážkou obecnou, - ano, ktorá nadto - či už sama žiada o zemský príspevok k úhrade vlastného schodku? Poneváč prirážky nad limit nie sú prípustné, musel byť zbytok nekrytého schodku takej cirkevnej školy, prípadne celý jej schodok, považovaný ako schodok rozpočtu obce samej a musel byť k jeho úhrade poskytovaný tiež zemský príspevok podľa § 11.

A teraz čísla: v r. 1929 zo 127 prípadov bolo možné previesť taktické započítanie prirážok církevno školských do limitu prirážok obecných iba v 13 (!) prípadoch a ku 114 schodkom musel byť poskytnutý príspevok z vyrovnávacieho fondu. Celkový obnos týchto príspevkov obnášal Kč 856.408. V r. 1930 bolo týchto prípadov 345 (417) s nárokom viac ako 4 mil. Kč. Skutočne poskytnutý príspevok obnášal Kč 3,350.000. V r. 1931 bolo týchto prípadov 600 (659) (žiadané 13 mil.) s uznaným nárokom Kč 9 1/2 mil. Kč. Bol priznaný zemský príspevok 4,350.000 Kč. A tieto príspevky poskytované podľa zákona k úhrade schodkov cirkevno-školských rozpočtov sú na úkor dotácie určenej na príspevky obciam podľa § 10. a 11., a to len z toho dôvodu, že k úhrade týchto špecielných schodkov nebola v § 10 zák. čl. 77 ani v zákone č. 169/1930 ustálená žiadna osobitná dotácia, t. j., že nebolo v zákone na dôsledky §u 23 vôbec pamätané. Neviem, ako by som mal nazvať túto neúplnosť, či hrubý nedostatok zákona, pokiaľ sa týka ministerstva financií a vnútra ako autorov dotyčných zákonov.

Z toho, čo som tuná uviedol, je zrejmé, že vo skutočnosti sa ujde slovenským obciam z dotácie 18 mil. menej o celý obnos, ktorý musí byť poskytnutý každoročne ako osobitý príspevok k úhrade schodkov rozpočtov cirkevnoškolských. Úbytok tento bude tým citeľnejší, keďže obce dostanú z obnosu už im zemským výborom priznaného iba 44%! Tento len čiastočne vyplácaný príspevok obciam má však za dôsledok, že aj príspevok, poskytnutý ku schodkom rozpočtov cirkevnoškolských bude in effecto vyplatený tiež len vo výške 44% z obnosu priznaného.

A teraz vie si každý z nás predstaviť, do akej situácie sa dostane taká škola, ktorá na úhradu svojich, priamo úzkostlive vyrátaných a preliminovaných potrieb, dostane iba 44% potrebného obnosu? Na tento spôsob naše ľudové školstvo, bývalým štátom tak hlboko zanedbané, veľa napredovať nebude. A predsa vedúcou smernicou našeho štátu musí byť, aby ľudová škola na Slovensku dostala všetko potrebné aspoň v takové miere, aby mohla plniť svoje kultúrne poslanie na dedine a svoj veľký úkol výchovný.

Upozorňujúc na tento nedostatok zákona č. 169/1930, pokiaľ sa týka dôsledkov ustanovenia § 23 pre Slovensko a Podkarpatskou Rus, poznamenávam a zdôrazňujem, že je nutné čím skôr učiniť vhodné opatrenie, poneváč i nároky cirkevnoškolských rozpočtov v dôsledku rozšírenia školskej dochádzky rapídne vzrastajú a štátna správa musí sa preto postarať o zvláštnu dotáciu k účelom prevádzania § 23 zák. č. 169/1930, alebo o upravenie tejto otázky celkom iným, novým spôsobom a úplne mimo rámca prameňov príspevkov obciam a okresom podľa § 10 a 11 cit. zák. Mohlo by sa ľahko stať, že v r. 1932 či 1933 bude odrazu zemský výbor prekvapený odôvodnenými schodkami cirkevnoškolských rozpočtov v takej výške, že k ich úhrade nestačí ani celá jeho skromná dotácia, určená na príspevky pre obce dnes už menej ako Kč 18 mil., a to len následkom toho, že rozpočtová potreba táto vyrastie už v najbližšom čase do závratnej výšky, uvážime-li, že na Slovensku v dôsledku rozšírenia školskej dochádzky a v dôsledku naprostej nedostatočnosti terajších budov ľudových škol, je nutné v najbližšej dobe vystavať, či pristavovať - podľa p. ministra školstva - cca 8000 tried a že z týchto sa jedná asi o 1300 škôl ľudových cirkevných jestliže len cirkve, či udržovatelia týchto cirkev. ľud. škôl vybudujú potrebné triedy, alebo celkom nové školy na podklade úveru, t. j. pôžičiek a potrebné anuity zaradia každoročne do cirkevnoškolských rozpočtov.

Preto na túto situáciu už dnes dôrazne upozorňujem. A keďže som už u tejto otázky, musím upozorniť, že ustanovenia § 4 zák. čís. 169/1930 obsahujú tiež veľmi mnoho nejasností, pokiaľ sa týka predkladania rozpočtov cirkevnoškolskými stolicami, práva upravovania týchto obecným zastupiteľstvám, práva odvolania proti týmto, atď. Ďalšiu nejasnosť obsahuje rešp. zapričiňuje tiež ustanovenie druhej vety odst. 6. §u 19 toho istého zákona, pokiaľ sa týka predkladania a schvaľovania účtov cirkevných škôl okresnými výbormi.

Naprostou záhadou zostáva mi ale skutočnosť, že k tomuto, pre samosprávu tak dôležitému a v mnohom smere tak nejasnému zákonu, do dnešného dňa nebolo vydané podrobné prevádzajúce vládne nariadenie.

V celku ešte k mojím sdeleniam ohľadom nedostačitelnosti štátnych prídelov pre samosprávne sväzky podľa §u 10. zák. č. 169/30 treba už raz a z tohoto miesta priklincovať, že zákon č. 77/1927 i jeho novela z. č. 169/1930 boly skonstruované bez každého podstenia skutkových okolností, bez každej riadnej štatistiky v samosprávnych potrebách a úhradách, o jej majetku a zadlženosti atď. Teprv teraz tohoto roku 1931 spracoval a vydal štátny úrad štatistický vyššie spomenuté dáta z roku 1929, ktorých smerodajnosť ovšem rok 1930, a najmä rok 1931, už značne podlomil a predbehol.

K týmto prácam štatistickým musím zase poznamenať, najmä k ich významu po stránke srovnávacej, že ich naprostá presnosť a bezpečnosť môže byť jedine vtedy zaručená, jestliže v prvom rade rozpočty všetkých samosprávnych sväzkov (t. j. ich jednotlivých kategorií) v celej republike budú po stránke formálnej i materiálnej vyhotovené na tých istých zásadách a podľa tých istých smerníc, budú mať jednaké stlpcové i obsahové rozdelenie a zadelenie potrieb a úhrad v jednotlivých kapitolách, tituloch a položkách, jestliže založenie i vedenie kníh účtovníckych a najmä hlavných kníh príjmov a výdavkov obcí a okresov bude založené na jednakom systéme po stránke formálnej i obsahove a v dôsledku toho i záverečné účty a vedenie majetkových inventárov, a konečne i výkazy zadlženia budú jednotne založené, vedené a sostavované.

V tomto smere musím s poľutovaním konštatovať, že nestalo sa so strany kompetentných ministerstiev doteraz ani to najmenšie, že panuje v jednotlivých zemiach našej republiky tá najväčšia rôznosť a že sa nestal ani pokus vyvolať u zemských úradov a výborov všetkých zemí v tomto smere dajakú spoluprácu, ktorej výsledky by boly pre riadnu štatistiku samosprávnych financií priamo nedoceniteľné.

Keďže za týchto okolností, rešp. bez týchto predpokladov musel byť vydaný i zákon čís. 77/27 i jeho novela z. č. 169/1930 musím už aj sám omluviť defekt, ktorý sa stal pri § 23 zákona č. 169/1930, t. j. že nebolo spomenuté na jeho praktické dôsledky a nebola k jeho prevádzaniu ustálená osobitná dotácia, poneváč autorom tohoto zákona nebolo asi známe, že výška % prirážok cirkevnoškolských na Slovensku až do zákonov č. 77 a 169 pohybovala sa priemerne kolom 200%, ba v jednotlivých prípadoch vyžadovala táto potreba 600, 700, áno aj 1200% a znám dokonca prípad, kde cirkevnoškolská prirážka obnášala 1800% - a že v dôsledku toho bude faktické započítanie podľa §u 23 a vyhlášky min. fin. č. 5/1931 prirážky cirkevnoškolskej do limitu prirážok obecných len veľmi zriedkavým zjavom, - naproti tomu, že poskytnutie zemského príspevku bude nutné vo viac ako 90% všetkých prípadov.

Týmto som sa len v krátkosti dotknul hospodárskej situácie slovenskej samosprávy, najmä okresov a obcí, a poneváč ani situácia zeme nie je o nič priaznivejšia a i prídely tejto poskytované podľa §u 10 zák. č. 169/1930 sú naprosto nedostačujúce, je nutné, aby čím skôr bol konštruovaný nový spôsob, druh i výška prídelov všetkým samosprávnym sväzkom v celom našom státe, tak aby tieto mohly plniť hospodárske, sociálne a kultúrne úkoly im uložené a nemusely len živoriť.

Napokon dovoľujem si znovu zdôrazniť to, čo je už v celej našej verejnosti známe, že prvou podmienkou a predpokladom pre ustálenie druhu a výšky potrieb samosprávy a tým aj potreby úhrad, je presné rozdelenie verejných úkolov medzi štátom a samosprávou, t. j. aby každému z týchto sväzkov i každému z nás bolo známe a jasné kvantum i kvalita úkolov, ktoré má ten ktorý verejnoprávny sväzok plniť na poli verejnej správy.

Sú to veci veľkého dosahu a neodkladné, poneváč je periculum in mora!

Slávna snemovňa! Z vysvetlievek ku rozpočtu ministerstva železníc je možno zistiť, že stavebný program čsl. štátnych železníc, pokial ide o stavbu nových tratí, je pre budúci rok nepatrný. Je tu síce 16 položiek, ale pre väčšiu čiastku z týchto zamýšľaných stavieb niet peňazí. Zaistené sú prostriedky iba na dokončenie tratí Handlová-Horná Štubňa, na pokračovanie stavby trati Červená Skala-Margecany a na zbývajúce dokončenie prác na trati Veselí na Morave-Nové Mesto nad Váh. Na stavbu ostatných projektovaných tratí nie je možné ani pomyslieť, lebo bez prostriedkov sú proponované stavby len papierové. Ako Slovák toho ľutujem, lebo ide z najväčšej čiastky o stavbu slovenských, veľmi potrebných železníc. Ľutujem ale aj to, že ministerstvo železníc vzdor minuloročnému upozorneniu nepristúpilo ku študovaniu trati Nemecké Pravno-Rajec. Všetci vieme, že prostriedky ministerstva železníc sú krajne obmedzené a že ministerstvo železníc jedná gavaliersky iba pri sostavovaní plánu. Na nové trati pre budúci rok je určený obnos 63 mil. Kč. Nemuseli by tomu tak byť, keby sa ministerstvo snažilo vytiahnuť zo svojej nehýbnosti a z byrokratizmu a usilovalo by sa byť nielen na papieri, ale aj v skutočnosti podnikom obchodným, ktorý sa prispôsobil požiadavkom doby a požiadavkom konzumentov Veľkú čiastku blízkej dopravy nielen osobnej, ale i nákladnej odobierajú ministerstvu súkromní autopodnikatelia a boj proti nim nemá nádeje na úspech dotiaľ, dokiaľ ministerstvo železníc si neosvojí jejich metódy: Podnikavosť, pohyblivosť a schopnosť vyhovovať zákazníkom. Odsudzujem prirodzene dopravný monopol, lebo by znamenal poškodenie mnohých statočných ľudí, ale prosím pána ministra železníc, aby v budúcom roku bezpodmienečne pokračoval vo stavbe slovenských železníc. Ministerstvo železníc vo vysvetlivkách ku svojmu rozpočtu pre budúci rok sľubuje soštátnenie ďalšich 17 miestnych súkromných železníc. V 16 prípadoch jedná sa o slovenské miestne železnice, tedy vôbec o trati pasívne, ichž deficit robil v minulom roku 46 mil. Kč. Pri tom všetkom som nútený primluviť sa za soštátnenie týchto súkromných slovenských železníc preto, aby sa vyrovnala disparita medzi zemiami českými a Slovenskom a aby sa umožnilo definitívne prerátanie tarifov, tento starý požiadavok Slovenska. Ale aj v iných ohľadoch má ísť ministerstvo železníc slovenským potrebám v ústrety, a síce pri stanovení vývozných taríf, pri rôznych úľavách dopravných a ohľadne urýchlenia dopravy a ohľadne lepšieho spojenia jednotlivých čiastí Slovenska.

Slávna snemovňa! Rozpočet ministerstva obchodu pre r. 1932 je snížený zo 48 mil. 650 tisíc Kč na 44 mil. 280.500 Kč. Naša živnostenská výroba a obchod to bude veľmi trpko snášať, lebo vždy poukazovalo sa na fakt, že rezort ministerstva obchodu priemyslu a živností, vzhľadom na význam stránok pre hospodársky život a ich poplatnosť, je nepomerne nízko dotovaný. Snížujú sa položky na zveľadenie priemyslu o 1 mil. Kč, na zveľadenie vývozu na 600 tisíc Kč, na zveľadenie obchodu o 500 tisíc Kč, položka na zve ľadenie remesiel cca o 2 mil. 300 tisíc Kč. Najmä toto sníženie (na zveľadenie remesiel) je poľutovania hodné, lebo veľký priemysel si mohol za dobrej konkurencie utvoriť rezervy a je pre svoju kapitálovú zdatnosť odolnejší, ale drobný živnostník a remeselník musí zápasiť o skromnú existenciu, ktorá je dnes ohrožená tvorením veľkých priemyselných koncernov a trustov, je ohrožená pracovnou mechanizáciou a racionalizáciou výroby. Ministerstvo obchodu síce prevádza akciu na zmiernenie hospodárskej kríze v živnostiach a jej vedenie je sverené zvláštnym podvýborom Štátnej rade živnostenskej. Žiadame, aby pri ich všetkých návrhoch a pri podporných akciách pamätovalo sa rovnako na slovenské živnostníctvo a aby akcia ku zmierneniu kríze v živnostiach bola prevádzaná na najširšom podklade a so všetkým urýchlením. V najhoršom položení nachádza sa dnes obuvnícke remeslo. Treba sa postarať o prejednanie tejto otázky a o uspokojenie tisíce príslušníkov obuvníctva, ktorí sa nachádzajú v krajnej biede a v zúfalom položení. Živnostníctvo volá po vydaní zákona na ochranu drobného podnikania. Nesmú sa ďalej oči zatvárať pred jeho prosbami a nesmie sa mu odopierať pomocnej ruky, jestli nechceme nechať živoriť základy stredného stavu a postaviť proti sebe na jednej strane niekoľko veľkopodnikov, na druhej strane však desaťtisíce od nich úplne odvislých robotníkov-proletárov. Aj strednej a drobnej výrobe musí byť zaistené miesto v hospodárskej štruktúre, čo sa dá nejlepšie dosiahnuť vydaním zvláštneho zákona na ochranu živnosti.

Zo zvláštnych slovenských požiadavkov uvádzam, že treba zaistiť slovenskému živnostníctvu príslušný podiel na štátnych dodávkach. Aby toto bolo umožnené, treba zaviesť evidenciu (štatistiku) všetkých štátnych dodávok. Treba zvýšiť živnostensko-zveľaďovaciu pečlivosť. K zaisteniu lacnejšieho živnostenského úveru má slúžiť zákon o ústredí živnostenského družstevníctva. Konečne treba urýchliť novelizáciu živnostenského zákona a ešte pred ňou zmodernizovať tie ustanovenia živnostenského zákona, ktoré nemôžu čakať na celkovú revíziu, ktorá môže potrvať ešte niekoľko rokov. Živnostníctvo Slovenska musí sa domáhať väčšieho zastúpenia v rôznych poradných sboroch, kde sa jedná o otázky jeho existencie. Prosím, aby bolo pamätané i na ochranu našich podomových obchodníkov, najmä otvorením cesty do cudziny.

Výdaje ministerstva zdravotníctva budú v r. 1932 snížené so 157 na 149 mil. Kč. Presné sníženie 7 mil. 306 tisíc Kč. Mám za to, že pri prevádzaní škrtov v štátnom rozpočte mal byť vedľa rezortu školstva a sociálnej pečlivosti ušetrený aj rezort pre zdravie ľudu najmä na Slovensku, kde čakajú zdravotnú pečlivosť veľké úlohy. Chcem spomenúť aspoň jednu zdravotnú ustanovizeň štátnych liečebných ústavov na Slovensku. Všetky tieto ústavy, bárs sú neustále rozširované, nevyhovujú potrebe obyvateľstva. Stále sa opakujú prípady, že ľudia, ktorí potrebujú rýchlej pomoci, musia byť odmietnutí, lebo niet miesta. A preto s ľútosťou konštatujem, že sa snížujú prostriedky pre štátne nemocnice na Slovensku. Rozpočet štátnej nemocnice v Bratislave k celkovému vydaniu 15.8 mil. Kč snížuje sa o 1 mil. 932 tisíc Kč. Rozpočet štátnej nemocnice v Košiciach o 363 tisíc Kč. Pri všetkých týchto ústavoch má sa ušetriť celkom 2 mil. 349 tisíc Kč. Je pravda, že sa zvýšujú dotácie na štátnu nemocnicu v Žiline a na Šrobárov ústav v Smokovci celkom o 1˙1 mil. Kč, ale celková úspora z tejto diferencie vznikajúca 1 mil. 214 tisíc Kč pri slov. št. nemocniciach je príliš veľká, zvlášť vtedy, keď vidíme, že ministerstvo zdravotníctva všetky svoje výdaje iba o 7.3 mil. Kč snížilo. Budí to dojem, ako by sa chcelo najviac na Slovensku ušetriť.

Slávna snemovňa! Pán minister financií v rozpočtovom výbore poslaneckej snemovne dňa 23. okt. t. r. konštatoval, že investíčny program vlastnej štátnej správy a štátnych podnikov bol snížený pre budúci rok okrúhle o 107 mil. Kč. Udáva, že v budúcnosti sníženie nebude tak veľké, lebo určité položky investičnej pôžičky neboly dosiaľ vyčerpané a že sa prenášajú na budúci rok. Neproduktívne investície budú obmedzené v prospech investícií rentabilných. Stavby verejných budov majú byť obmedzené na najnižšiu mieru. Vzhľadom na fakt, že pri investíciach sme odkázaní v značnej čiastke na úver, treba vraj šetriť.

Nechcem s týmto výkladom zásadne polemizovať. Uznávam tieto smernice investíčnej politiky za správne, musím však zdôrazniť jedno, a síce: že musíme mať záruku, aby investície boly prevádzané v rovnakých rozmeroch vo všetkých zemiach republiky a aby takou rovnakou pečlivosťou bolo umožnené zamestnanie aj slovenskej výroby a slovenského robotníctva. Na túto okolnosť každý rok poukazujem v rozpočtovej debate a musím - bohužiaľ - konštatovať, že vzdor všetkým ponosám a výtkam niektorí povolaní činitelia na Slovensku to stále ešte zabúdajú. My stojíme na stanovisku, že Slovensko v každom smere musí byť rovnocenným činiteľom, a to nielen s rovnakými povinosťami, ale aj s rovnakými právami a najmä v tejto dobe musíme hájiť požiadavky Slovenska v ohľade investíčnom až do krajností. Nezamestnanosť na Slovensku nadobúda katastrofálnych rozmerov. Súkromné podniky sú krajne vyčerpané a slovenská krajina, okresy a obce nie sú v stave zo svojich prostriedkov podnikať väčšie investície ku zmiereniu nezamestnanosti a preto je treba, aby štát zasiahnul čo najviacej - dľa svojich možností.

Odvolávam sa v tomto smere na podrobné podanie slovenských korporácií a tiež na interpeláciu zo dňa 8. júla 1931 vláde republiky vo veci štátnych dodávok podanú, ktorú som spolu podpísal s ostatnými slovenskými poslancami, lebo predpokladom je, že len pomocou presnej evidencie štátnych dodávok a investíčných prác sa dá zistiť, či sú práva Slovenska ohľadne spravodlivého rozdelenia rešpektované. Poukazujem aj na návrhy Ústredne obchodných a živnostenských komôr, teda inštitúcií úplne nestranných, k novelizácii zadávacieho poriadku. Súhlasne sa vyjadrila aj Ustredná rada obchodníctva Československej republiky. Pán minister nár. obrany by sa veľmi zavďačil Slovensku, keby dal vysvetlenie Sdruženiu slovenských priemyselníkov a slovenským robotníckym organizáciam, koľko procent pripadne z tých dodávok a prác na Slovensko, ktoré sú v jeho rozpočte v obnose 702 mil. Kč preliminované.

Prosím teda slávnu snemovňu, aby spravodlivou úpravou a honorovaním práv Slovenska umožnené bolo zamestnať tisíce prác a chleba pozbavených slovenských ľudí.

Slávna snemovňa! Poukazujúc na starosti a potreby Slovenska nežiadam nič viacej a nič menej, než spravodlivosť pre Slovensko. Bieda je životným údelom nášho ľudu pod Tatrami! V nej sa rodil a žil po stáročia. Nezahynul, ale žije a verí! Viera v Prozreteľnosť a vo vyššiu spravodlivosť mu dávala silu v minulosti. Táto mu umožní, aby sa prebil aj cez prítomnú ťažkú dobu. Prosím preto, aj v závere mojej reči a apelujem na Vás: Buďte ku Slovensku spravodliví! (Potlesk.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Uděluji slovo dalšímu přihlášenému řečníku, jímž je p. posl. dr Tiso. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. dr Tiso: Slávna snemovňa! V mene slovenskej ľudovej strany mám česť prehlásiť, že k vládnemu návrhu rozpočtovému pre r. 1932 zaujímame stanovisko zamietavé a preto za predlohu hlasovať nebudeme. Máme k tomuto stanovisku dôvody čestné a vecné.

Za vec česti považujeme nehlasovať za taký rozpočet, ktorý je fiktivný. A že je rozpočet pre r. 1932 takýto, myslím, nepochybuje o tom nikto z nás a myslím, že ani sám p. minister financií nie. Nápadné shodujúce známky rozpočtu pre r. 1931 a pre r. 1932 potvrdzujú toto naše presvedčenie. Prvá takáto spoločná známka dvoch rozpočtov je nápadne ostro pristrihnutý a presne vykalkulovaný mizivý zbytok oboch rozpočtov: Rozpočet pre r. 1931 mal zbytok 5milionový a rozpočet pre r. 1932 má zbytok 4 mil. Kč. A že rozpočet pre r. 1931 napriek vykázanému zbytku bol fiktivný, potvrdila sama vláda, keď hneď po odhlasovaní tohože rozpočtu prišla s návrhom pôžičiek na oko viace pre investičné práce cieľom zmiernenia nezamestnanosti, vskutku ale pre zaokrytie rozpočtového nedostatku, takže z pôžičiek tých pre núdzové práce zostala iba omrvinka. (Souhlas.) A s rozpočtom pre r. 1932 sa to isté deje. Sostavený je síce so 4 mil. Kč prebytkom, ale pán minister financií už teraz vyjednáva so sporiteľňami o pôžičku a vláda prichádza s novými daňami. Prečo by to bolo potrebné, keby bol rozpočet reálny? Prečo by robila vláda takúto nepopulárnu prácu, keby nemusela? Nemusí byť človek rozpočtovým odborníkom, aby na prvý pohľad zistil, že rozpočet tento je fiktivný.

Druhá známka oboch rozpočtov je totižto uložená v tých rozpočtových príjmových položkách, ktoré sú neprimerane vysoké napriek tomu, že finančná správa behom tohoto berného roku mala dostatočnú príležitosť presvedčiť sa o nereálnosti týchto príjmových položiek.

Hospodárska kríza čím ďalej tým citlivejšie zaťažuje nové a nové vrstvy. Reflex tejto účinnosti hospodárskej kríze zjavuje sa najnápadnejšie v neschopnosti výrobných našich vrstiev platiť úroky od dlžôb a platiť bežné dane. Na maximum finančnej vyčerpanosti nášho ľudu nemože byť väčšieho dôkazu ako tá tvrdá skutočnosť, že si ročné svoje úroky ľudia hradia novými zmenkami, že prichádzajú do peňažných ústavov o pôžičky, aby mohli hradiť požiadavky berných úradov. A v tejto vyčerpanosti keď už v bežnom roku na bežné dane si vypožičiavali naši daňovníci pôžičky, počítať s výškou platby daňovej, ako je v rozpočtovom návrhu uvedená, je buď známkou neinformovanosti našej finančnej správy o situácii, alebo je to skrytý úmysel finančnej správy pokračovať v krutých exekuciách daňových spôsobom toho roku prevádzaným a toľko rázy odsúdeným. (Předsednictví převzal místopředseda dr Lukavský).