Ohľadom ďalších úkolov nesmieme zabudnúť na to, čo nás ešte očakáva do budúcna. Musím tuná, bohužiaľ, poukázať na učiteľské platy, ktoré boly dosiaľ kryté zálohove. Tieto zálohy dosiahly výšky 5.722,512.991.72 Kč. Z toho pripadá zemi Českej 3.447,974.216.74 Kč, zemi Moravskoslezskej 2.075,546.347˙13 Kč, zemi Slovenskej 139,984.669˙40 Kč, zemi Podkarpatoruskej 5,007.758.45 Kč. Tento obnos je ešte vždy vedený v našej štátnej uzáverke jako aktívum. Neni ďalej možné, aby sa táto položka takto nechala nevybavená.

Stav bratských pokladníc k 30. septembru 1931: aktivita obnášala 123,892.200 Kč, pasíva 129,342.540 Kč, takže schodok činí 5,450.340 Kč.

Bratské pokladne nemajú prostriedkov na vyplácanie provízií a preto Zemská banka požičiava im na tieto provízie a za tieto pôžičky garantuje štát. V posledných mesiacoch dosiahla výška mesačnej záruky čiastky 3.9 mil. Kč, do konca mesiaca ríjna garantoval štát celkom 46.255 mil. Kč. Z tohto obnosu bolo garantované v r. 1930 celkove 18.5 mil. Kč, v r. 1931 celkove 27.755 mil. Kč. Zhora uvedený úver štátom garantovaný ešte v podstate do r. 1931 stúpne, keď prihliadneme ku stálym vyšším potrebám ústrednej bratskej pokladne. V rozpočte na r. 1932, ako som už uviedol, je uvedený obnos na sanáciu týchto pokladieň 20 mil. Kč.

Hospodárenie liečebného fondu verejných zamestnancov končilo v r. 1928 ztratou 7.4 mil. Kč. V r. 1929 ztratou 13.8 mil. Kč. Bilancia za r. 1930 pripravená ku schváleniu Ústredným sborom liečeb. fondu verejných zamestnancov vykazuje už prebytok, a to 9,462.423.15 Kč. Čistý majetok ku dňu 31. decembru 1930 16,732.548.95 Kč. Ako vidno, pasíva, ktorá v predošlých rokoch dosiahla až 20 mil. Kč, bola účelným hospodárením odstránená.

Ďalší postup. Pán minister financií vo svojom preslove v rozpočtovom výbore uviedol, že musíme účelne šetriť zavčasu a to nie preto, že by bolo už tak zle, že by sme si inak poradiť nemohli, ale preto, lebo nevieme, čo nám budúcnosť prinese a musíme šetriť preto, aby nebolo ešte horšie ako zle. Dľa môjho názoru budeme museť siahnuť ešte k ďalšiemu obmedzeniu výdajov nášho rozpočtu a tam, kde sa to len dá. Nesmieme ovšem toto snižovanie robiť bez určitej plánovitosti a programu, aby sme si ešte viac nepoškodili. Poukazoval som na dosť značnú výšku našich mimoriadnych výdajov. Keby sme tuná ušetrili ešte ďalších 15 %, bolo by to 155 mil. Kč. Zdôrazňujem znovu, že každé šetrenie musí byť posudzované individuelne a dľa potreby. Na vecných a investičných výdajoch pri účelnom zadávaní štátnych dodávok by sa dalo dľa môjho odhadu tiež hodne ušetriť. V rozpočtovom výbore takmer všetci rečníci bez ohľadu politických strán konštatovali, že štátna správa pri cenovom poklese by mala tejto dôležitej otázke veľkú pozornosť venovať.

Niekoľko slov o našej administratíve. Naša ťažkopádna administratíva je tiež drahá, nákladná. Reformou na základe praktickom treba ju zjednodušiť a tým aj klesnú v určitom stupni výdaje. Prevedením účelnej reformy našej administratívy dľa môjho odhadu by sa ušetrilo ďalších 200 mil. Kč a je to tak v záujme administratívy samej, ako v záujme štátneho rozpočtu. Je docela logické, že v dobe hospodárskej krízy tak ťažkej nemôžeme zvyšovať bremená. Verejné bremená i tak v hojnej miere zaťažujú celý náš výrobný proces a nemáme-li sa v našom štátnom hospodárení octnúť na mrtvom bode, je docela pochopiteľné, že výdaje musíme prispôsobovať príjmom, čo značí snižovanie výdajov. Musíme vždy vážne počtovať s neblahými dôsledky, ktoré by sa iste objavily pri ďalšom zvyšovaní verejných bremien.

Príjmy. Aby bolo docielené rozpočtovej rovnováhy v r. 1932, bolo nutno výdaje prispôsobiť k očakávanému poklesu štátnych príjmov. Administratívne príjmy štátne pre rok 1932 sa preliminujú čiastkou 9.323,376.000 Kč. V srovnaní s preliminovanými príjmy na r. 1931 9.843,827.500 Kč sú tedy nižšie o 520,451.500 Kč. Príjmy verejnohospodárske pre rok 1932 sú odhadnuté čiastkou 7.806.6 mil. Kč, proti roku 1931 nižšie o 660.6 mil. Kč. Toto sníženie je vo skutočnosti ešte väčšie, bere-li sa zreteľ na to, že sa počíta v rozpočte so zvýšením príjmov zo zápaliek, a to vo výške až 40 mil. Kč.

Z celkových príjmov verejnohospodárskych pripadá na dane a dávky čiastka 4.895.4 mil. Kč, proti roku 1931 menej o 470.6 mil. Kč. Na výnos z ciel čiastka 1.016,000.000 Kč, proti r. 1931 ménej o 231 mil. Kč. Naproti tomu kolky a správne poplatky sa odhadujú na Kč 1.148,000.000, tedy proti roku 1931 viac o 11.6 mil. Kč vzhľadom k zvýšenému príjmu zo súdnych poplatkov podľa zák. čl. č. 120/1931 Sb. z. a n. Ostatné správne príjmy sa odhadujú čiastkou 747.1 mil. Kč, proti roku 1931 vyššie o 29.3 mil. Kč.

Mimo toho sa počíta so zvýšeným výnosom štátnych podnikov, a to o 140.1 mil. Kč proti roku 1931. Tiež sa očakáva vyšší výnos z tabákovej režie a to v dôsledku úsporných a rôznych vhodných opatrení pri nákupe, výrobe a obchode.

S porovnaním výnosov jednotlivých daní, preliminovaných pre rok 1932 a pre rok 1931 vyplýva, že výnos daní priamych sa odhaduje pre rok 1932 o 147.3 mil. Kč nižšie, kdežto výnos daní spotrebných o 24.3 mil. Kč vyššie. Výnos daní obchodových následkom hospodárskej krízy sa predpokladá o 349 mil. Kč nižší.

Najdôležitejším faktom pri rozpočte na rok 1932 je, že je v rovnováhe a že táto rovnováha mohla byť docielená i pri poklese príjmov, spôsobených hospodárskou krízou. Tejto rovnováhy sme docielili úsporami vo výdajoch proti rozpočtu na rok 1931, ovšem musím silne zdôrazniť, že táto rovnováha bude zachovaná len vtedy, jestliže vo vlastnej štátnej správe a v celom štátnom hospodárení bude postupované naprosto hospodárne a úsporne a jestli štát nebude preberať nové úkoly a s nimi spojené výdaje. Pri preliminovaní príjmov bolo postupované obozretne. Príjmy pre rok 1932 sú odhadované už so zreteľom k poklesom, nastalým tohto roku.

Pokiaľ ide o štátne podniky, odráža sa hospodárska kríza pochopiteľne i tuná. Všetky podniky štátne až na tabákovú režiu, továrňu na voj. lietadlá, a Kuřímský školský závod zemedelský, vykazujú malý zisk, alebo väčšiu ztrátu.

Poneváč nemôžeme počítať so zvýšením prepravných príjmov železníc, ponecháva sa im aj pre budúci rok čiastka 400 mil. Kč z výnosu prepravných daní na zlepšenie prevozných príjmov. Celkove sa očakáva pre r. 1932 odvod štátnych podnikov štátnej pokladni vo výške 1.479,000.000 Kč, t. j. o 143 mil. Kč viac ako v r. 1931.

Tento vyšší odvod a výnos bude umožnený, ako som už spomenul, hlavne očakávaným vyšším výnosom tabákovej režie.

Z celkového poklesu príjmov v čiastke 520,451.500 Kč sú to v prvom rade priame dane, ktoré participujú samé v tomto poklese čiastkou 146,300.000 Kč. Je to dôsledok značného poklesu skutočného výnosu nielen z r. 1929 na r. 1930, ale i dôsledkom ďalšieho poklesu priamych daní v prvom polročí r. 1931. Že tohoročná platba na priamych daniach zostáva i za platbou laňskou, vidno z nasledovných tabuliek.

Keď porovnáme platbu od 1. januára do 30. júna 1930 s platbou od 1. januára do 30. júna 1931, objavuje sa rozdiel len pri daniach výnosových o 77,219.461 Kč menej, u priamych daní úhrnom o 62,743.847 Kč menej. Tedy tento pokles nám dáva zrejme na javo, že nemôžeme počítať, že by sme tu mohli nejaké ďalšie rezervy budovať.

Keďže v preliminári pre rok 1932 počíta sa so zvýšeným výnosom u dane zo zápaliek, možno tvrdiť, že prelimár spotrebných daní na r. 1932 s dosiahnutými výsledky v r. 1930 a 1931 je v plnej miere odôvodnený.

Docielená platba na priamych daniach je nižšia a preto aj náš preliminár štátneho rozpočtu je k tejto nižšej platbe prispôsobený. Tu je najlepšie videť neblahé dôsledky hospodárskej kríze, ktoré sa objavujú dosť tížive v našich štátnych príjmoch. Tu musím ešte spomenúť aj veľké nedoplatky daňové. Tieto nedoplatky síce klesajú, ale predsa len dosahujú podľa zpráv Najvyššieho účet. kontr. úradu koncom r. 1930 3.983,451.246.46 Kč.

Porovnáme-li tieto nedoplatky podľa jednotlivých zemí, vidíme, že pripadá na Čechy nedoplatkov priamych daní 1.737,922.500.07 Kč, na Moravu 218,926.277.30 Kč, na Sliezsko 70,047.893.70 Kč, na Slovensko 471,000.461.40 Kč, na Podkarpatskú zem 53,747.831.85 Kč, takžeúhrnom nedoplatky činia 2.551,644.964.32 Kč. K tomu ešte musíme pripočítať nedoplatky pri dani obratovej, prepychovej a úroky z prodlenia, ktoré činia podľa jednotlivých zemí: v Čechách 926,299.646.24 Kč, na Morave 195,977.057.25 Kč, v Sliezsku 24,854.973.45 Kč, na Slovensku 236,543.493 Kč, na Podkarpatskej Rusi 48,131.112.20 Kč, celkový úhrn je 1.431,806.282.14 Kč.

Musím pripomenúť, že tieto nedoplatky daňové nie sú pasívné, ako sa to v našej verejnosti mnohokrát rozširuje a hovorí. Mám spoľahlivé zprávy, že z týchto nedoplatkov aspoň dve tretiny štátna finančná správa zinkasuje. Musím však pripomenúť, že v tejto dobe odrazu tieto dane zinkasovať nebudeme môcť, a neviem, či by nebolo účelné po vzore iných štátov stanoviť krátku lehotu pre tých poplatníkov, ktorí by chceli dane zaplatiť a radšej by som navrhoval v takýchto prípadoch rýchleho platenia odpísať úroky z prodlenia. Myslím, že týmto spôsobom by štátna správa najskôr docielila uspechov.

Podávam tiež tuná stručný prehľad o nedoplatkoch samosprávnych prirážok ku koncu r. 1930, ktorých súčet vykazuje 1.538,202.239 Kč. Je pochopiteľné, že pri odpisovaní priamych daní automaticky sa odpisujú aj prirážky, a preto naše samosprávne sväzky sú týmto postupom veľmi poškodzované a nemôžu počítať so štabilným príjmom.

K vôli zaujímavosti uvediem len, koľko činia nedoplatky v jednotlivých zemiach. Tieto nedoplatky činia: v Čechách 964,685.915 Kč, na Morave 176,493.745 Kč, v Sliezsku Kč 29,452.889, na Slovensku 325,998.352 Kč, na Podkarpatskej Rusi 41,571.338 Kč. Úhrnom 1.538,202.239 Kč.

Niekoľko slov by som uviedol z aktivity nášho rozpočtu. Rozpočet pre r. 1932 počíta s malým aktívom 4.7 mil. Kč. Toto aktívum je skoro na takej úrovni, ako bolo aktívum v minulom roku. Môžem preto prehlásiť aj toho roku, že rozpočet je v rovnováhe. Tejto rovnováhy sme docielili snížením výdajov oproti r. 1931 o 520 mil. Kč. Hlavnou podmienkou a predpokladom pre udržanie rovnováhy je naprostá hospodárnosť a úspornosť vo všetkých oboroch štátnej správy. Keď by sa však hospodárske pomery zhoršovaly a nastalo by nebezpečie, že nebudeme môcť predpokladanú výšku príjmov dosiahnuť, jak sú odhadnuté v rozpočte, bude nutné pokračovať v ďalších úsporách. Je zrejmé, že na prevedenie týchto úspor jednotlivých rezortov nebude stačiť púhe opatrenie administratívné a bude tuná museť sa dohodnúť urýchlene ministerstvo financií a vnútra v otázke sriadenia reorganizačnej komisie. Značné rezervy, ktoré boly v hospodárení štátnom v minulých rokoch, za zhoršenej hospodárskej situácie sú spotrebované. Tiež sa nemôžeme kochať v nádeji, že by sa snáď vytvorily značnejšie rezervy vymáhaním nedoplatkov daňových, ktoré dosahujú koncom roku 1930 podľa štátneho záverečneho účtu prez 4 miliardy Kč.

Nemôžeme počítať ani s tou okolnosťou, že by sme vytvorili rezervy, ktoré bývaly vytvorené v predošlých rokoch nižším odhadom výnosov daní a dávok, ako sa skutočne docieľovalo. Naprostá úspornosť v hospodárení štátnom je pre budúci rok nutným príkazom, obzvlášť keď uvážime, že podobne ako v minulých rokoch musíme uhradiť zálohove mimorozpočtové výdaje na učiteľské platy, pokiaľ tieto nie sú uhradené dosavadnými udržovateľmi. Tento výdaj činil podľa štát. záverečného účtu za r. 1930 250 mil. Kč a je isté, že sa do budúcna bude len zvyšovať.

Rozčlenenie konečného stavu pokladničných hotovostí k 31. prosincu 1931: 1. Hotové peniaze a zmenky vo štát. pokladniach 67,305.479.57 Kč, 2. Zostatky na bež. šek. účtu pošt. sporiteľne 583,079.574.35 Kč, 3. Zostatky žírových účtov v Národnej banke 89,212.531.05 Kč, 4. Zostatky na bež. účtoch u peňažných ústavov 168,026.632.95 Kč, úhrnom 907,624.217.92 Kč.

K tomu nedoúčtované položky: aktívné (pohľadávky štátu) 1.324,753.813 Kč; pasívné: dlhy štátu 887,610.437 Kč; saldo v prospech štátu 437,143.376 Kč. Úhrnná pokladničná hotovosť k 31. XII. 1930 1.344,767.593 Kč. (Předsednictví převzal místopředseda Stivín.)

Situácia štátnych podnikov našich sa proti roku 1931 značne zhoršuje. Rozpočet ich ziskov až na tabákovú režiu, vojanskú továrňu na lietadlá a kuřimský školský závod sa snižuje a Československé štátne dráhy vykazujú stratu 45,862.760 Kč. Preliminuje-li sa odvod štátnej pokladne o 143,160.000 Kč vyšší než v r. 1931, vysvetluje sa tento vzostup hlavne očakávaným vyšším výnosom tabákovej režie.

Klesá zisk u čsl. pôšt, zhoršuje sa stav u štátnych lesov a statkov, následkom poklesu predajných cien produktov, najviac však dreva. Preliminár investícií štátnych podnikov pre rok 1932 činí 1.032,827.800 Kč, je tedy oproti roku 1931 nižší o 165,269.300 Kč. A musím tiež spomenúť, že za rok 1932 tieto investície sú z 2/3 odkázané na úver a len 1/3 budú hradiť podniky samé.

Z čistého zisku podnikov pripadá na investície len 93,977.800 Kč, z vlastných prostriedkov podnikov 175,937.500 Kč a pôžičkou musí byť v roku 1932 z rozpočtu investícií uhradené 762,912.500 Kč.

Pri tabákovej režii musím s vďakou spomenúť, že tabáková režia na rozšírenie a pestovanie tabáku a zdokonalenie jeho kultúry na Slovensku a Podkarpatskej Rusi usilovne pracuje. Túto prácu v tomto smere bude treba v záujme celoštátnom a v záujme rovnováhy nášho rozpočtu ďalej prehlbovať. Celková plocha, na ktorej bol tabák v r. 1930 pestovaný, činila 7.498 ha, t. j. o 970 ha viac ako v r. 1929.

Celkove bolo skľudzené 100.242 q tabáku v cene 56,914.749.25 Kč. Na r. 1931 sa obsadená plocha tabákom odhaduje na 8.200 ha.

Podiele na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch vo skupine III. pre r. 1932 ukazujú podstatné zmeny nielen po stránke formálnej, ale i po stránke materiálnej.

V prvom rade je treba konštatovať, že podiel samosprávnych sväzkov a fondov na štátnych daniach, dávkach a poplatkoch sa zvýšil z 1.361,694.100 Kč v r. 1931 na 1.520,688.000 Kč v r. 1932, tedy o 158,993.900 Kč. Sú to v prvom rade na miesto zrušenej zemskej dávky z piva prídely zemiam z výnosu dane z piva, ktoré sú o 141,996.000 Kč vyššie než predošlá zemská dávka z piva. Značného zvýšenia dosiahol aj prídel obciam a zemiam z výnosu dane domovnej, v dôsledku zvýšeného predpisu a to cca o 19.5 mil. Kč. Vedľa podielov samosprávnych sväzkov objavujú sa vo skupine III. nové dva oddiely a to: sub b) Podpory k riešeniu krízy malých pivovarov a sub c) Podiely štátnych fondov.

Medzi podiele štátnych fondov je zariadený v prvom rade podiel silničného fondu z dotácií 274,000.000 Kč, tedy o 66 mil. Kč viac než v predošlom roku. Potom nasleduje podiel štátneho fondu pre vodohospodárske meliorácie pri ministerstve zemedelstva, na daniach z vodnej sily čiastkou 10 mil. Kč a podiel štát. vodohospodárskeho fondu pri ministerstve verejných prác na dani z vodných síl čiastkou 11,260.000 Kč.

Musím však upozorniť na to, že vedľa horeuvedených dotácií vo skupine III. dišponujú hore označené 3 fondy ďalšími značnými príjmy, ako je to uvedené v príslušných rozpočtoch dotyčných fondov.

Tak štátny fond silničný vedľa štátneho prídelu čiastkou 274 mil. Kč použije na zlepšenie štátnych silníc pôžičky u Ústrednej soc. poisťovne 140 mil. Kč a u iných ústavov 260 mil. Kč, pre úhradu príspevkov na zlepšenie neštátnych silníc, povolených a nevyplatených do konca r. 1930 použije ďalšej pôžičky vo výške 30 mil. Kč.

Štátny fond pre vodohospodárske meliorácie pri ministerstve zemedelstva vedľa podielu na daniach z vodnej sily vo výške 10 mil. Kč používa ďalších ročných dotácií, zariadených v kapitole 11. a 21. v čiastke 90 mil. Kč a pôžičkou bude krytých 100 mil. Kč, takže bude mať úhrnom tento fond k dišpozícii 213 mil. 769.000 Kč.

Štátny vodohospodársky fond pri ministerstve verejných prác vedľa podielu na daniach z vodnej sily v čiastke 11,260.000 Kč použije ďalšieho prídelu štátneho v čiastke 70 mil. Kč a pôžičkou bude krytých 79 mil. Kč, takže úhrnom včetne všetkých príjmov bude mať k dišpozícii 218 mil. Kč.

Bez silničného fondu by sme sa ťažko boli pohybovali na poli rekonštrukcií našich silníc a sriadenie silničného fondu bolo šťastným krokom, čo nám s roka na rok zlepšenie našich silníc bude dokazovať.

V posledných 4 rokoch bolo celkom upravené 4.232 km silníc, z čoho pripadá na ľahké vozovky 2.500 km, na stredné vozovky 846 km, na ťažké vozovky 886 km, takže z celkovej dĺžky štátnych silníc 8500 km bolo v týchto 4 posledných rokoch upravené, resp. zadané 49.5 procent. V tomto počte sú zahrnuté dlhé silnice, ktoré boly v r. 1930 zadané a boly ukončené práce na nich v r. 1931, sú tiež v tejto číslici úpravy dlhých tratí, ktoré boly zadané v roku 1931 a budú skončené v roku 1932. Táto číslica nám ukazuje, že veľká časť štátnych silníc bola už upravená.

Pri tejto príležitosti nech mi je dovolené poukázať na materiál, ktorého sa užíva pri rekonštrukcii silníc. Boly činené námietky proti asfaltovým vozovkám. Môžu sa týkať jedine povrchných úprav ľahkých vozoviek, ktoré vyžadujú každý rok opravu a boly volené v prvých rokoch účinnosti silničného fondu len preto, aby v prvom rade v dobe čo najkratšej bola zaistená sjazdnosť štátnych silníc, ktoré pred sriadením silničného fondu sa nachádzaly v dezolátnom stave. V poslednú dobu však celkový stav štátnych silníc doznal podstatného zlepšenia a dnes sa pracuje systematicky na definitívnej úprave štátnych silníc, takže pomer medzi dĺžkou zlepšených silníc štátnych ľahkými a strednými vozovkami a dĺžkou zlepšených silníc štátnych ťažkými vozovkami sa postupne zlepšuje v prospech vozoviek ťažkých.

V rozpočtovom výbore sa veľmi mnoho hovorilo o stavbách našich silníc a myslím, že budeme museť aj tuná prikročiť k účelnej šetrnosti a učiniť určité opatrenia v prospech štátu. Mám tuná na mysli v prvom rade náš zadávací riad, ktorý budeme museť doplniť a stanoviť pevné záruky jednotlivým podnikateľom tak, ako to majú zavedené v Amerike. Týmto riešením usnadníme prácu v mnohých prípadoch našim silničným dozorčím orgánom.

Bolo poukazované tiež v rozpočtovom výbore na neúčelné geografické zariadenie jednotlivých oblastí dozorčích. Po tejto stránke bude treba tiež účelnú nápravu a racionalizáciu previesť. Zjednodušením tejto agendy by sa mnoho ušetrilo na zbytočnom cestovaní a na dietách, ktoré tiež hodne zaťažujú našu štátnu správu.

Na neštátne silnice je pamätované podľa ustanovenia novely zákona o silničnom fonde 76/1931 Sb. z. a n. v r. 1931-1940 ročnou čiastkou 90 mil. Kč a počínajúc r. 1941 ročnou čiastkou 100 mil. Kč. Dosiaľ bolo úhrnom zo silničného fondu na zlepšenie neštátnych silníc povolené úhrnom 350 mil. Kč.

Pomer medzi štátnymi a neštátnymi silnicami v jednotlivých zemiach je veľmi neúmerný. Mám tuná na zreteli menovite Slovensko a Podkarpatskú Rus, ktoré zeme sú položkou udržiavania neštátnych silníc veľmi zaťažené. Preto v záujme urovnania týchto protív by bolo žiaducné, aby sa zoštátnenie silníc menovite v týchto zemiach vo väčšom rozsahu prevádzalo, ako dosiaľ. Slovensko nemôže plniť svoje kultúrne a sociálne úkoly v takej miere, ako by to bolo žiaducné, len preto, lebo najväčšiu časť svojich príjmov musí venovať následkom toho zjavu na prestavbu a budovanie silníc neštátnych. Aj pri stavbách našich silníc by sme mali tiež zaviesť to heslo: Svoj k svojmu! Mám tu na zreteli naše žulové kostky. Máme kamenolomy tohoto druhu výborné, treba ich využiť. Tento postup by v hojnej miere odstránil v týchto krajoch aj nezamestnanosť a takto vybudované silnice by boly trvalé a režiu ďalšieho udržovania by sme hodne snížili.

Niekoľko slov o štátnom dlhu. Stav štátneho dlhu vzatý za základ rozpočtu 1932 sa zvýšil s porovnaným rozpočtom na r. 1931 o 585,758.063 Kč. Tento prírastok sa stal: 1. 5% investičnou pôžičkou vydanou podľa zákona č. 35 z r. 1931 v čiastke 130,000.000 Kč. 2. Prevzatím prioritných obligácií pri soštátnení dráh Liberec-Jablonec-Tanvald, podľa zák. čl. 98/1931 a Mutěnice-Kyjov, podľa čl. 78/1930 - 10,044.500 Kč. 3. Opravou stavu dlhu u IV. štát. pôžičky náhradných rent umoriteľných a u záväzku zo zlatej rakúskej renty spoločnej pokladne. U prvých dvoch sa očakáva vyšší konečný stav. U tretieho sa prepočítavá kapitál na Kč podľa výplatného pomeru úrokového, platného v r. 1932, t. j. 33% v zlate, miesto 32% 54,870.000 Kč. Úhrnný prírastok 1.364,914.500 Kč.

Naproti tomu sa štátny dlh včetne dlhu štátovkového snížil o 779,156.437 Kč. Služba štátneho dlhu v r. 1932 vyžaduje 2.160,722.094 Kč, z čoho hradia štátne podniky a fondy 349,515.150 Kč. Príjmy z titrov spoločnej pokladne 45,498.950 Kč. Konsolidačný fond 75,000.000 Kč, takže na príspevok štátnej správy zbýva 1.690,707.954 Kč.

Že príspevok štátnej správy na štátny dlh sa mohol snížiť z čiastky 1.828,945.937 Kč v r. 1931 na 1.690,707.954 Kč v r. 1932 vzdor tomu, že stav štátneho dlhu sa zvýšil, vysvetluje sa hlavne moratoriumom Hoowerovým, zvýšeným príspevkom štátnych podnikov, ktoré nesú väčšiu časť nákladu na novú investičnú pôžičku a zvýšením príspevku z konsolidačného fondu.

Kol. dr Hnídek pri minuloročnej rozpočtovej rozprave si sťažoval, že rozpočtovému výboru neni dopriané dostatočného času k prejednaniu rozpočtu a v záujme získania času navrhoval zmenu rozpočtového roku. Som presvedčený, že kol. Hnídek toto nečinil len preto, aby rozpočtový výbor mal viac času len hovoriť, ale chcel dať možnosť k dôkladnému preskúmaniu celého rozpočtu z hľadiska praktickej účelnosti. Dokiaľ tento predpoklad nebude splnený, nebude možné previesť v rozpočte dôležitejšie zmeny. Veď vieme všetci, že sostavovanie rozpočtu nie je jednoduchou vecou a číslice v rozpočte uvedené sú číslice, ktoré vyplývajú z dôkladného šetrenia veci samej a prepočítania jednotlivých položiek. K tomuto všetkému je treba mnoho času. Snáď by sa predsa len našla možnosť, aby menovite pri sostavovaní rozpočtu tomuto prianiu celého rozpočtového výboru bolo vyhovené. Mám za to, že v dohľadnej budúcnosti nastúpime túto cestu a v záujme celého štátneho hospodárenia bude celému rozpočtovému výboru daná možnosť, aby mohol rozpočet pri jeho sostavovaní prejednať a účelné zmeny učiniť. V každom prípade však je potrebné, aby sme štátny rozpočet vždy načas mali prejednaný, lebo riadne a na čas prejednaný rozpočet je najlepšou známkou zdravého národohospodárskeho vývoja nášho štátu.

Konečne musím sa zmieniť ešte niekoľkými slovami o niektorých dôležitých zmenách, ktoré boly prevedené v nových ustanoveniach finančného zákona pre r. 1932 proti r. 1931.

V článku II bol pozmenený odstavec 3, a to vzhľadom k odlišnému financovaniu čsl. štátnych dráh v r. 1932, o čom som sa už zmienil v mojom prejave. Pokladám ešte za nutné dodať k môjmu predošlému prejavu, že pre prípad, že by ani spôsobom navrhnutým v tomto článku nemohly uhradiť čsl. štát. dráhy svoje prevozné výdaje, môžu ďalšie potrebné prostriedky pre tento účel byť zaopatrené pôžičkou. Keďby však hospodárska kríza poľavila a nebolo by zapotreby celú čiastku 400 mil. Kč ponechávať dráham z výnosu prepravnej dane, má sa prípadného zbytku použiť k úhrade investícií.

V článku XIV, lit. c), zmocnenie ministerstva financií prevziať záruku sa rozširuje z 50 mil. na 100 mil. Kč pre prípad, že by dosiaľ stanovená výška vzhľadom k hospodárskej kríze nepostačila.

Musím sa ešte zmieniť, a to len veľmi stručne, o úverových operaciách, ktoré na základe zmocnenia návrhu finančného zákona pre r. 1932 môžu byť v páde potreby použité. Je to mimo zmocnenia, uvedeného v čl. II, odst. 3, ešte zmocnenie v čl. XIV, lit. d), ktorý zmocňuje ministerstvo financií k opatreniu ďalších prostriedkov pre účasť štátu na elektrických podnikoch až do výšky 60 mil. Kč. V tom istom článku lit. e) ďalšie zmocnenie ohľadom zadováženia úveru až do výšky 300 mil. Kč k čeleniu nezamestnanosti a konečne v čl. XV zmocnenie k uzavreti pôžičky, eventuelne k poskytnutiu zálohy až do výšky okruhle 760 mil. Kč na investičné výdaje štátnych podnikov.

Slávna snemovňa! Dľa mojich skromných síl som sa usiloval podať aspoň vo veľkých rysoch celé jednanie o našom štátnom rozpočte. Na konci ešte vzdor rôznym poznámkam, ktoré padly po čas môjho prejavu, musím prehlásiť, že náš rozpočet je aktívny a naše štátne hospodárenie i v bežnom roku dosť ťažko, predsa len klademe na bezpečný základ.

Žijeme v dobách ťažkých, v dobách zodpovedných. Práve v týchto dobách je povinosťou našou, aby sme si uvedomovali, aby sme povinnosť našu voči našej drahej vlasti vo stupňovanej miere konali. Cesty k dosiahnutiu tohoto cieľa môžu byť rôzne, ale náš cieľ musí byť jeden: Zabezpečiť kľudný vývoj našej milej vlasti, Československej republiky. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Naša rodoláska a naša oddanosť k tomuto štátu musí byť sveteľným majákom práve v týchto ťažkých dobách a musí nás stále upomínať pri našich každodenných prácach parlamentných, že pomimo našich straníckych povinností je na nás sverený ťažký a zodpovedný úkol, blaho celého štátu a národa. (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Stivín zvoní.)

Schválením predloženého rozpočtu dávame našej milej vlasti, Československej republike, všetko, čo ona pre svoj vývoj potrebuje. (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Stivín zvoní.) Je teda na nás, aby sme vtedy, jestli vlasť drahá nás bude volať k ďalším povinnostiam, na základe spravodlivého rozdelenia bremien na oltár vlasti ochotne prinášali ďalšie obeti.

Veľavážení páni, jestli tieto naše povinnosti takto budeme konať, nemám obavy, že by sme ťažkosti, ktoré sa nám do cesty stavajú, neprekonali, a verím, že táto naša drahá vlasť, táto naša drahá Československá republika musí žiť a bude žiť (Výkřiky komunistických poslanců. - Potlesk.)

Je potrebné, slávna snemovňa, aby sme pri všetkom našom parlamentnom jednaní zachovávali v prvom rade stručný odkaz tých mužov, ktorí, keď bolo treba, vedeli i životy položiť na oltár vlasti. Je to stručné heslo: Záujem vlasti a štátu nad všetko! (Výkřiky komunistických poslanců.)

V mene rozpočtového výboru navrhujem, aby posl. snemovňa schválila tento rozpočet na r. 1932. (Výkřiky komunistických poslanců a posl. Kurťaka. - Potlesk.)

Místopředseda Stivín (zvoní): Podle usnesení předsednictva sněmovny míním podle §u 43 jedn. řádu rozděliti rozpočtovou rozpravu na povšechnou a podrobnou. (Výkřiky posl. Kurťaka a komunistických poslanců. - Místopředseda Stivín zvoní.)

Prosím o klid.

Rozprava podrobná rozvržena by byla jako prvá léta na. 4 části, a to: