Předseda: Počátkem schůze bylo rozdáno tištěné odepření odpovědi.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

1436. Odepření odpovědi vládou na interp. posl. Kuhnové a soudr. o drahotní politice vlády (tisk 1130/XII).

Předseda: Počátkem schůze byly rozdány tištěné Těsnopisecké zprávy o 142. až 144. schůzi posl. sněmovny.

Počátkem schůze byly rozdány tištěné Zápisy o 142. až 144. schůzi posl. sněmovny, proti nimž nebylo námitek podle §u 73 jedn. řádu.

Počátkem schůze byly rozdány a zároveň přikázány výboru iniciativnímu tištěné návrhy.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

1416. Návrh posl. Krosnáře, Hrubého, Barši, Śliwky, Steinera a soudr. na vydání zákona o zimní výpomoci nezaměstnaným a nouzově zaměstnaným.

1417. Návrh posl. Štětky, Hrubého, Klimenta a soudr. na vydání zákona o 7 a 6 hod. době pracovní bez zkrácení mezd.

1423. Návrh posl. Zápotockého, Štětky, Babela, Hrubého a soudr. na vydání zákona o podporování nezaměstnaných a částečně zaměstnaných na účet státu a podnikatele.

1424. Návrh posl. dr. Patejdla, Zeminové, Tučného, Richtra, Šeby, Slavíčka, Mikuláše a druhů na úpravu bankovnictví.

1425. Návrh posl. Stejskala, Šeby a druhů, aby ihned byla poskytnuta pomoc postiženému okresu Rychnov nad Kněžnou živelní pohromou.

1426. Návrh posl. Malého, Langra, Richtra a druhů na zařazení obcí Chrlic a Rosenberku do skupiny C činovného stát. zaměstnanců.

1427. Návrh posl. Stejskala, Šeby a druhů, aby byla ihned poskytnuta pomoc obcím Miletínu, Zdobínu, Dehtovu v Podkrkonoší v soudních okresech Hořice v Podkrkonoší a Dvůr Králové n. L., které byly postiženy velkými škodami způsobenými krupobitím.

1428. Návrh posl. Stanislava, Vičánka, Sedláčka a druhů na poskytnutí okamžité pomoci občanům a zemědělcům v obcích Štítné, Jestřabí, Popovu, Rokytnici, Šanovu a osadě Sv. Štěpán v okresu Uhersko-brodském postiženým živelní katastrofou povodní.

1429. Návrh posl. dr Markoviča, Bendu, Bečku a súdr. na zaradenie mesta Trnavy do skupiny B činovného.

1430. Návrh posl. Netolického, Stejskala a druhů na změnu zákona č. 87 Sb. z. a n. z r. 1926, kterým se upravují poměry podomního obchodu.

1431. Návrh posl. Teplanského, Petroviča, Stundu, Blažka a druhov na rýchle poskytnutie pomoci zemerobotníctvu na Slovensku a P. Rusi, postiženému tohoročnou katastrofálnou neúrodou.

1439. Návrh posl. inž. Junga, Krebse, Kaspera a druhů o potírání nezaměstnanosti.

1440. Návrh posl. inž. Záhorského, Langra, dr Patejdla a druhů na změnu zákona o stavebním ruchu.

1441. Návrh posl. Krumpeho a druhů na změnu zákona ze dne 31. ledna 1919, č. 75 Sb. z. a n., o řádu volení v obcích.

1442. Návrh posl. Stenzla, Eckerta, Prause a druhů na změnu a doplnění živnostenského řádu.

1446. Návrh posl. Windirsche a druhů na zřízení zdravotního obvodu se sídlem ve Vítkovicích v okrese jilemnickém.

1453. Návrh posl. Windirsche a druhů, aby bylo vydáno nařízení, že se do margarinu při jeho výrobě musí přidávati sezamový olej.

1454. Návrh posl. Windirsche a druhů na povinné užívání zvířecích tuků domácího původu při výrobě margarinu.

1462. Návrh posl. Tayerle, Kleina, Macouna a soudr. na vydání zákona, kterým se mění zákon ze dne 15. června 1927, č. 76 Sb. z. a n., o přímých daních.

1463. Návrh posl. Polívku, Hrušovského a druhov na poskytnutie pomoci obetiam katastrofálneho požiaru v Katlovciach.

1464. Návrh posl. Polívku, Hrušovského a druhov na poskytnutie pomoci obetiam katastrofálneho požiaru v Lučatíne, Lubotíne a v Nižnom Slavkove.

Místopředseda Špatný (převzav předsednictví): Výboru imunitnímu přikázal jsem žádosti.

Zástupce sněm. tajemníka Nebuška (čte):

Žádosti:

okr. trest. soudu v Praze ze dne 7. října 1931, č. Nt XVI 3/31, za souhlas s trest. stíháním posl. dr Viškovského pro přestupek proti bezpečnosti cti podle §u 496 tr. z. (č. J 410-III),

kraj. soudu v Bratislavě ze dne 19. října 1931, č. Nt XVII 264/31, předloženou hlav. stát. zastupitelstvím v Bratislavě ze dne 19. října 1931, č. 9917/31, za souhlas s trest. stíháním posl. Šaláta pro přečin podle §u 1, §u 3, odst. II, č. 1, 2 a §u 9, č. 6 zák. čl. XLI z r. 1914 (č. J 411-III),

kraj. soudu v Litoměřicích ze dne 15. října 1931, č. Tl XIII 396/31, za souhlas s trest. stíháním posl. Müllera pro přečin proti bezpečnosti cti podle §§ 488, 491 tr. z. (č. J 412-III),

kraj. soudu v Mor. Ostravě ze dne 19. října 1931, č. Nt XIV 24/31, za souhlas s trest. stíháním posl. Hrubého pro zločin podle Su 15, č. 3, přečiny podle § 14, č. 5, §u 15, č. 2, §u 18, č. 1 a 3 zákona na ochranu republiky a přestupek podle §§ 3, 19 zákona shromažďovacího (č. J 413-III),

disciplinární rady advokátní komory v Praze ze dne 30. října 1931, č. Dis 52/29, za souhlas k disciplinárnímu stíhání posl. dr Goldsteina (č. J 414-III).

Místopředseda Špatný (zvoní): Přistoupíme k projednávání pořadu, na němž jest:

Zpráva výboru rozpočtového o vládnom návrhu (tisk 1410) štátneho rozpočtu republiky Československej a finančného zákona pre rok 1932 (tisk 1460) a rozprava o prehlásení ministra financií, učinenom vo 142. schôdzi posl. snemovne dna 14. ríjna 1931.

Rozpočtový výbor, jemuž předloha tato přikázána byla ve 142. schůzi dne 14. října 1931, stanovil zpravodajem p. posl. Teplanského.

Dávám mu slovo. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Zpravodaj posl. Teplanský: Slávna snemovňa! Podávam v mene rozpočtového výboru zprávu o prejednávaní rozpočtu na rok 1932. Bol som poverený týmto úkolom v zastúpení chorého kol. dr Hnídka, ktorý tesne pred prvým prejednaním rozpočtu ochorel. Želám jeho čo skoršieho uzdravenia a vrátenia sa do našej parlamentnej práce.

Náš rozpočet bol prejednávaný v dobe od 15. ríjna 1931 do 18. listopadu 1931. Doba iste dosť význačná, ale pre preskúmanie celoročitého rozpočtu predsa len krátka k tomu, aby celé naše štátne hospodárenie mohlo byť preskúmané, aby prípadné zmeny (Výkřiky komunistických poslanců.) mohly byť prevedené.

Předseda (ujav se předsednictví - zvoní): Prosím o klid.

Zpravodaj posl. Teplanský (pokračuje): Je to rozsiahly elaborát, ktorý až do posledných detailov mohol byť zpracovaný a tohoročné rozpočtové jednanie lišilo sa hodne, menovite v generálnej rozprave, od jednania v minulých rokoch. Kým v predošlých rokoch pri prejednávaní tohoto rozpočtu celý rad rečníkov útočil na dnešnú finančnú správu a dovolával sa zvýšenia jednotlivých položiek, musím s vďakom konštatovať, že tohoročné rozpočtové jednanie bolo dôstojné a všetci rečníci bez rozdielu strán zdôrazňovali účelnú šetrnosť. (Výkřiky poslanců komunistických.)

Viackráť zo všetkých politických strán bola zdôrazňovaná účelná spolupráca a v záujme zachovania našeho rozpočtu sa viackráť o tom jednotliví rečníci zmieňovali. Môžem prehlásiť, že tohoročné rozpočtové jednanie budilo sebedôveru u každého člena rozpočtového výboru, a nesmieme tu zapomenúť a s vďakom kvitovať, že tieto snahy i od mnohých opozičných rečníkov boly zapodporené.

To, o čom mluvil minister financií a predseda vlády, bolo obšírne prejednané v rozpočtovom výbore a všetci rečníci schvaľovali nastúpenú cestu účelnej šetrnosti. Bolo zdôrazňované, že v záujme zachovania rovnováhy nášho rozpočtu celkový rámec nášho rozpočtu za žiadnych okolností nesmie byť prekročený.

Výsledok tohoročnej debaty v rozpočtovom výbore by som charakterizoval takto: Hospodárska a finančná situácia štátu a všetkých odvetví nášho národohospodárskeho života a občanov je vážna, ale netreba tratiť vieru v lepšiu budúcnosť. Naša historia nás zjavne upomína, že v dobách ťažkých sa nemáme oddať ani prilišnému pesimizmu, ale tiež nie neodôvodnenému optimizmu. Taktiež v záujme štátu musíme sa vedeť sebazapreť a odložiť stranou všetky politické hádky. (Výkřiky komunistických poslanců.) Je isté, že životaschopnosť našej republiky je silná a túto životaschopnosť môže stupňovať len všeobecná sebadôvera, usilovná spolupráca, ktorá tvorí základ nášho štátneho života, a preto je potrebné, aby v dnešnej dobe všetky složky štátu bez rozdielu stavovského a politického priložily ruku k dielu a prispely svojou prácou vyriešiť úkoly dnešnej ťažkej doby. Cesty, ktorými máme kráčať, boly veľmi pekne naznačené v prejave predsedu vlády a ministra financií. Smery nimi vytýčené boly takmer všetkými prejavy rozpočtového výboru jednomyseľne schválené. Neželám si nič iného, len aby tieto prejavy z rozpočtového výboru sa preniesly aj do našich politických klubov, ministerských rád a celého Národného shromaždenia a aby sme sa neuspokojili s púhymi frázami, ale aby sme našu dobrú vôľu a snahu dokazovali aj skutkami. Kríza, ktorú prežívame, zasiahla takmer všetky složky nášho národohospodárskeho života, čo je aj pochopiteľné, lebo však v živote štátu blahobyt jedného občana alebo výrobnej složky tesne súvisí, a nemôže byť v tomto ohľade žiadnej výnimky. Spatrili sme to pri krizi zemedelskej, ktorá sa rýchle preniesla aj na ostatné výrobné složky.

Najväčším a najdôležitejším úkolom naším bude zachovať rovnováhu nášho rozpočtu za každú cenu. Predseda vlády vo svojom prejave viackráť poukazoval na to, aby sme sa v prvom rade opierali na svoje vlastné sily. To isté bolo povedané aj ústami pána ministra financií. Tieto prejavy rozpočtový výbor uznal za správné, preto v záujme rovnováhy nášho rozpočtu sa musíme postarať vhodnými opatreniami, aby zbytočný dovoz menovite zemedelských produktov neožobračoval náš zemedelský stav a neohrožoval aktivitu nášho dovozu a vývozu. Dnes, keď nám vývozná bilancia len v poslednom mesiaci o 30 mil. poklesla, nesmieme sa ľahostajne pozerať na prekotné zbytočné dovozy týchto produktov k nám a v záujme štabilizovania našej meny tomuto zjavu bude museť vláda a parlamentní činitelia zvýšenú pozornosť venovať.

Jednou veľmi tiesnivou známkou dnešnej doby je stav nezamestnanosti. Podľa štátneho úradu štatistického bolo v semptembri 1931 nezamestnaných uchazačov o prácu 228.383 proti 104.534 v mesiaci septembri 1930. V mesiaci srpnu 1930 bolo 52.694 osôb podporovaných prostredníctvom odborových organizácií. V r. 1931 koncom srpna tento počet stúpil na 86.261. Tieto číslice dnes sú hodne vyššie. Najväčší počet nezamestnaných je v textile, u kovopracovníkov, v skliarstve, v ostatných priemyslových odvetviach je počet nezamestnaných snáď menší. U zemedelstva nie je nezamestnaných, tam sa objavuje menovite v historických zemiach na mnohých miestach nedostatok robotníctva. Na Slovensku pre tohoročnú neúrodu zemerobotníctvo nemá zabezpečené ani existenčné minimum a aj tuná je treba zdôrazniť, že v týchto krajoch neúrodou postihnutých bude treba v prvom rade cestou produktívnej pečlivosti sa postarať o zamestnanie týchto ľudí. Kde by však táto produktívna pečlivosť sa previesť nedala, nech je o postihnuté robotníctvo postarané cestou zabezpečenia životných potrieb.

Rozpočtový výbor sa veľmi dôkladne zaoberal otázkou nezamestnaných a schválil smernicu vytýčenú predsedom vlády, aby sme našim nezamestnaným v prvom rade na miesto peňažitých podpôr dali prácu. Je nesporné, že podpora takéhoto rázu je i zo stránky štát. financií najpriateľnejšia, lebo tento spôsob tvorí nové hodnoty. Ale nesmieme len pri slovách a pri heslách ostať aj tuná, ale musíme mať dostatočnej dobrej vôle a odvahy, stanoviť urýchlene presný program pre túto produktívnu pečlivosť, a to za spolučinnosti našich samosprávnych sväzkov. (Výkřiky komunistických poslanců.) To nie je mierené proti delníctvu. Nakoľko mám informácie, každý rozumný delník si toho sám praje a túži, lebo jedine touto cestou budeme mať možnosť, vylúčiť z podpôr tie osoby, ktorým podpora nepatrí a ktoré ťažké hospodárske položenie štátu špekulatívnym spôsobom zneužívajú v mnohých prípadoch na úkor štátu a ostatných výrobných vrstiev.

Obyčajne sa porovnávajú pomery naše ohľadom nezamestnaných s pomerami druhých štátov. Je ťažko nastíniť si presný obraz, lebo každý štát pri súpise nezamestnaných pracuje inými metodami, ale vzdor tomu si predsa len môžeme prehľad učiniť z čísiel, ktoré podáva Medzinárodný úrad práce v Ženeve.

Podľa týchto zpráv mala Italia koncom zári 1931 nezamestnaných 747.764, Nemecko 4,214.765, Poľsko 251.608, Veľká Britania 2,813.163, Francia 38.524, Rakúsko 196.321. Z týchto číslic je zjavné, že pomery nezamestnanosti v iných štátoch sú skôr horšie, než lepšie. S týmto si však nesmieme uspokojovať naše svedomie, ale musíme využiť všetkých možných prostriedkov, ktoré by to zlo odstránily. Jak ukazujú tieto číslice, problém nezamestnanosti je rôzny podľa zvláštnej štruktúry dotyčného štátu. Z príčin nezamestnanosti všeobecne známych v popredí stojí problém racionalizácie, jako jednej z hlavných príčin, ktorá zaviňuje nadprodukciu, vyraďuje ľudskú silu a nahradzuje ju zdokonalenými strojmi. Z europských štátov tento problém sa najmenej dotýka Francie a nezamestnaní vo Francii sú v prvom rade príslušníci iných štátov, v prvom rade však sú to príslušníci naši, ktorých máme vo Francii niekoľko tisíc. U nás v poslednej dobe do otázky nezamestnanosti sa usiluje ponekiaľ svetlo priniesť študia prezidenta štátneho úradu štatistického dr Jána Auerhána, ktorý napísal: "Pokus štatistiky zbytočného dovozu". Doporučoval by som k povšimnutiu túto dôležitú prácu.

Vzhľadom k tej okolnosti, že europské vysťahovalectvo do Spojených štátov a do zámorských štátov sa omedzuje, nastáva prúdenie obyvateľstva medzi jednotlivými štátmi, a tuná je prirodzené, že táto okolnosť kladie novú povinnosť vláde, chrániť domácí trh práce. My sme jednali dosiaľ v tomto ohľade s Nemeckom, Rakúskom a pripravuje sa ďalšie jednanie s ostatnými štáty v Europe. Problém nezamestnanosti je otázkou svetovou a je treba ju riešiť z hľadiska svetového, pri tom však aj tuná musíme sa v prvom rade opierať na svoje vlastné sily a zkúsenosti a musíme mať dostatok dobrej vôle a odvahy, aby sme otázku nezamestnanosti, nakoľko je len možno, riešili prácou a nie peňažitou podporou. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Veľmi dôležitou známkou našich hospodárskych pomerov sú obchodné a platobné bilancie a tu môžeme konštatovať, že naša bilancia za obdobie január a september je aktívna 1293 mil. Kč; v tomto istom období vlani sme mali bilanciu aktívnu 947 mil. Kč.

Dovoz:

živých zvierat 139 mil., potraviny a nápoje 1583 mil. Kč, suroviny 3673 mil. Kč, výrobky hotové 2993 mil. Kč, drahé kovy a mince 24 mil. Kč, celkom 8414 mil. Kč.

Vývoz:

živé zvieratá 18 mil. Kč, potraviny a nápoje 759 mil. Kč, suroviny 1492 mil. Kč, výrobky hotové 7426 mil. Kč, drahé kovy a mince 10 mil. Kč, celkom 9707 mil. Kč.

V porovnávaní tohoročneho obratu v mesiaci zári s laňským vykazujeme v dovoze pokles o 329.4 mil. Kč, vo vývoze pokles o 368.6 mil. Kč. Za prvých 9 mesiacov tohoto roku činil dovoz: 8414.7 mil. Kč, vývoz 9707·7 mil. Kč, kdežto v tejto dobe v roku predošlom činil dovoz 11.793.4 mil. Kč a vývoz 12.740˙8 mil. Kč. V dovoze zaznamenáva silný vzostup skupina tovaru, taktiež skupina potravín, nápojov a skupina živých zvierat. Naproti tomuto vykazuje skupina surovín pokles, a to proti predošlému mesiacu o 42.9 mil. Kč.

Keď aj nedosiahne náš vývoz do konca roku ten stav, aký sa objavoval v predošlých rokoch, keď činil v roku 1929 20 miliard, v roku 1928 21 miliard, v roku 1926 17 miliard, keď porovnáme pomery vývozu a aktivitu iných štátov, môžeme kvalifikovať nás stav nie za beznádejný. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Musíme však všetky sily napnúť, aby sme príčiny, nakoľko sa tieto javia v našich vnútrozemských pomeroch, odstraňovaly. Menovite mám tuná na zreteli cestou účelnej šetrnosti a ekonomizácie docieliť nižšie zaťaženie našej výroby. Aj tuná budeme museť uplatnovať rozpočtovým výborom toľkokrát zdôraznené heslo: aby sme verili a opierali sa v prvom rade na svoje vlastné sily. Preto v budúcnosti v záujme rovnováhy nášho rozpočtu budeme sa museť vyvarovať zbytočného dovozu takých článkov, ktorých máme u nás dostatok a ktoré by sme si preorientovaním našej výroby mohli sami doma vyrobiť. Aj pri našej obchodnej politike si musíme bedlive všímať toho, aby sme prekotnými zahraničnými dovozmi nepodlamovali nákupnú silu nášho obyvateľstva, menovite však našich zemedelských vrstiev.

Niekoľko slov o platobnej bilancii. Veľmi dôležitým zjavom v našom národohospodárstve je rovnováha bilancie platobnej. V hospodárskom živote štátu sa všetko točí okolo cien. Aj tejto dôležitej veci bola v rozpočtovom výbore venovaná náležitá pozornosť. Je to disparita cien výrobkov zemedelských a priemyslových. Je to veľký rozdiel cien veľkoobchodných a maloobchodných. Je pravdou, že vláda dáva na javo prejavmi jednotlivých ministrov, že sa usiluje tento nepomer, ktorý značne poškodzuje platobnú bilanciu nášho štátu, odstrániť. Dnes to neni otázkou jednej vrstvy obyvateľstva, je to otázka životaschopnosti nášho štátu a udržania našej meny.

Veľmi mnoho sa hovorilo v rozpočtovom výbore o veľkom rozpiatí úrokov debetných a kreditných a bolo jednomyseľne konštatované, že vysoká úroková miera podlamuje, ba takmer ochromuje a znemožnuje každé podnikanie a brzdí riadny vývoj nášho národohospodárstva. Volá sa po náprave a keď budeme chceť ozdraviť naše národohospodárske pomery, musíme mať odvahu tieto zhubné vlivy odstraňovať.

Generálny zpravodaj minuloročného rozpočtového výboru kol. dr Hnídek vo svojej zpráve navrhoval k odstráneniu týchto zjavov prostriedky a veľmi dôrazne sa dovolával zákona o bankách, zákona o karteloch. Ja zdôrazňujem znovu, že je neodkladnou povinnosťou našej vlády, aby čo najskôr prišla pred parlament s týmito osnovami zákonov a prial by som si menovite v záujme Slovenska a v záujme celoštátnom, aby nový zákon o bankách nivelizoval úrok tak od vkladov, ako od pôžičiek na jednotnom podklade. Nemôžeme trpeť, aby na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vo svojom mladom hospodárskom vývoji tak vysokými úrokmi, ako sa dnes vyberajú, bol zdravý hospodársky život a každé podnikanie, znemožnovaný. (Výkřiky komunistických poslanců.)

V rozpočtovej rozprave boly navrhované rôzné akcie, ktoré majú na zreteli ozdravenie našich hospodárskych pomerov. Bolo menovite zdôraznené, aby zadávacia komisia pre štátné dodávky bola čo skôr sriadená a aby sa účelná šetrnosť menovite pri štátnych dodávkach vyžadovala a uplatňovala. Boly v rozpočtovom výbore spomínané niektoré konkrétné prípady, o ktorých sa tuná zmienovať nejdem, ale tieto nám dávajú na javo, že náprava po tejto stránke je veľmi nutná a vyžaduje rýchle riešenie. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Máme nádej, že dobre myslené prejavy členov rozpočtového výboru prispejú k ozdraveniu týchto pomerov a budú mať vliv na štátné hospodárenie v budúcnosti.

O praktickom prevedení účelnej šetrnosti bolo v rozpočtovom výbore mnoho cenných námetov predostretých. Predseda vlády na tieto námety v rozpočtovom výbore, ako ste to mohli čítať i v našich časopisoch, prehlásil, že sa pripravuje svolanie úsporných komisárov z jednotlivých rezortov, cieľom podania zpráv o dosavádnych zkúsenostiach a prácach a ubezpečil rozpočtový výbor, že tuná nejde o žiadne akademické úvahy, ani o žiadne neplodné teoretizovanie, ale že to vláda veľmi vážne myslí s ich poslaním. Ja bych si len jedno prial, aby títo úsporní komisári boli vyzbrojení aj určitou právomocou. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Čo sa týka úspornej komisie, vládny návrh v tomto smere sa pripravuje a bude zákonodarným sborom predostretý.

Mnoho sa hovorilo o otázkach úradníckych. Zásada našej vlády v otázkach úradníckych je správna a bola tiež zdôraznená predsedom vlády, ktorý prehlásil: "Potrebujeme menej úradníctva, ale dobre plateného a školeného".

Túto zásadu si osvojila celá vláda a je povinnosťou našou, aby sme ju podporovali. (Výkřiky komunistických poslanců.) Smerodatnou pomôckou bude pre vládu materiál, shromáždený úspornými komisármi, a na základe tohoto materiálu bude v jednotlivých rezortoch učinené všetko, čo žiada prospech štátu.

Celý rozpočtový výbor sa dovolával odpolitizovania našich úradov. Žiadame, aby sa vždy posudzoval úradník dľa zdatnosti, pilnosti a kvalifikácie a nikdy nie dľa politickej príslušnosti. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Som hovoril na počiatku, že naša hospodárska situácia nie je ružová, ale nie je tiež tak beznádejná. Je veľmi dobre, že spoločne uznávame naše nedostatky a že si ich aj uvedomujeme. Už toto je značný krok k náprave. Musíme si upovedomiť, že nedôvera vyvoláva zmätok a zaťažuje ešte viac dnešnú i tak ťažkú situáciu. Veľmi správne hovoril min. financií, že sila štátu sa prejavuje v pracovitosti a obetavosti jeho občianstva. Vidíme, že takmer vo všetkých okolitých štátoch sa pomery vyvíjajú tak, že sa siaha k mimoriadnym opatreniam. My takého opatrenia dosiaľ nepotrebujeme preto, lebo dávame štátu ochotne sami všetko, čo potrebuje. Je na nás samých, aby sme cestou spoločnej a vytrvalej práce túto zdravú linaj aj do budúcna zachovali. Naša vláda si osvojila smernice účelnej šetrnosti v štátnom hospodárstve. Táto musí mať vliv aj na hospodárenie zemí, okresov, obcí a jednotlivcov.

Úverová politika nášho štátu zodpovie tiež týmto zásadám, lebo jak v minulosti, tak v prítomnosti opierame sa v prvom rade na svoje vlastné sily a na tejto zásade sme odhodlaní sotrvať aj v budúcnosti.

Po stránke formálnej treba konštatovať, že rozpočet pre rok 1932 zachováva celkom formu zavedenú už od roku 1927. Definitívnu formu dostane náš rozpočet, až bude hotový celý finančný poriadok, na ktorom, ako mám zprávy, sa úsilovne pracuje. Celkove forma nášho rozpočtu je v súlade s konštrukciou štátneho hospodárstva. Osvedčila sa a preto ju nemeníme.

Najdôležitejšia odchylka je zmena vo financovaní železničných investícií, ktoré sa odkazujú na úver, kdežto čiastka 400 mil. Kč z výnosu dane prepravnej na štátnych drahách sa im ponecháva na úhradu výdajov prievozných.

Ďalej v prehľade skupiny II. odd. C) bola otvorená nová kolona označená "Konečný schodok hradený z vlastných prostriedkov podniku". Opatrenie toto muselo byť prevedené pre Československé štátné dráhy, lebo ministerstvo železníc môže uhradiť konečný schodok podniku až do výšky 45˙8 mil Kč použitím čiastky dotácie odpisového účtu, nespotrebovaného v roku 1932 na vydaje obnovovacie. Názov skupiny III. je zmenený tak, že teraz znie "Podiele na štátnych dávkach a poplatkoch". Táto zmena bola prevedená, trebárs sa tu neuvádzajú podiele samosprávnych sväzkov a fondov. Do tejto skupiny zaraďujú sa nové odd. B. podpory k vyriešeniu kríze malých pivovarov a do oddielu C. zase nové podiele a rozpočty štátneho fondu pre vodohospodárske meliorácie pri ministerstve zemedelstva a podiel štátneho vodohospodárskeho fondu pri ministerstve verejných prác a jeho rozpočet.

Rozpočet po stránke materiálnej. Výdaje rozpočtu vlastnej štátnej správy, ktoré sú v podstate vlastným rozpočtom štátnym, odhadnuté sú pre rok 1932 celkom na 9.318 mil. Kč. Pre rok 1931 boly stanovené čiastkou 9 miliard 838 mil. Kč. Sú tedy efektívne proti roku 1931 nižšie o 520 mil. Kč a proti roku 1930 o 48 mil. Kč. Toto sníženie by sa bolo prejavovalo vo väčšom rozsahu, keby sa nebolo muselo zaradiť do návrhu rozpočtu pre rok 1932 nové a zvýšené vydanie. V dôvodovej zpráve k vládnemu návrhu rozpočtu sú tieto výdaje, pre ktoré bolo vlastne nutne nájsť úhradu v úsporách dosavádnych výdajov, odhadnuté takmer na 400 mil. Kč. Relatívne sú výdaje pre rok 1932 proti roku 1931 nižšie o 5.58%. Z celkového efektívneho sníženia výdajov okruhle o 520 mil. Kč pripadá na osobné výdaje podľa platných zákonov 77˙10 mil. Kč, t. j. 2.94%, na ostatné osobné výdaje riadné a mimoriadné 83˙90 mil. Kč, t. j. 6.37%. Na vecné výdaje riadné a mimoriadné 375.80 mil. Kč, t. j. 7˙14%.

Musíme mať však v pamäti, že do mimoriadnych výdajov, uvedených v rozpočte vlastnej štátnej správy treba počítať ešte mimorozpočtovú úhradu na zvýšené učiteľské platy, pokiaľ nie sú uhradené dosavádnymi udržovateľmi škôl, a to jak na platy aktivné, tak tiež na penzie. Je pravdou, že pre tento účet je stanovený podiel podľa článku V 800 mil. Kč, ale čiastka táto nestačí. Celá potreba na platy a penzie učiteľské činila podľa štátneho záverečného účtu za rok 1930 celkove 1419.8 mil. Kč. Z tohoto obnosu štátna správa uhradila včetne údelu 800 mil. Kč celkom 1048 mil. Kč. K tomuto obnosu je treba ešte pripočítať potrebu na vianočný príspevok vo výške 38.9 mil. Kč, takže celková suma, ktorú uhradil štát za rok 1930 pre tento účel, činila okrúhle 1090 mil. Kč. Táto čiastka aj pre rok 1932 určite vstúpne vzhľadom na prírastok žiactva a tried. Ponevač nie je isté, či na úhradu týchto mimorozpočtových platov pre prípad ďalšieho trvania hosp. kríze štátne príjmy postačia, musí byť postarané o rýchle a riadne vyriešenie rozpočtové tejto dôležitej otázky. Na sanáciu bratských pokladníc pre budúci rok pamätané je v rozpočte kap. 17. min. soc. pečlivosti čiastkou 20 mil. Kč. Ja sa neskôr ešte s touto otázkou v mojom prejave budem zaoberať.

Výdaje osobné a vecné. Z celkových výdajov obnášajú výdaje osobné 4.063,619.000 Kč. V tom výdaje na vlastné platy štátnych zamestnancov činia 2.745,506.800 Kč; ostatných výdajov jako remunerácií, diet je 1.318,112.200 Kč. Podotýkam však, že bez štátnych podnikov, tedy len osobné výdaje vlastnej štátnej správy, administratívy. Vecné výdaje obnášajú 5.255,089.600 Kč. Z týchto je riadnych 4.200,872.300 Kč a mimoriadnych 1.054,217.300 Kč. Zvlášť musím zdôrazňovať tieto výdaje mimoriadné, lebo už samé ich označenie hovorí, že sú to výdaje len prechodné a dočasné a preto sa budeme museť všemožným spôsobom usilovať práve v dnešných ťažkých dobách, aby tieto výdaje boly zmenšené na najnižšiu mieru. Musím však konštatovať, že aj tuná sme na dobrej ceste, lebo táto položka vlani vykazovala 1,227.400 Kč, kdežto toho roku sme klesli o 173 mil. Kč. Tiesnivosť nášho rozpočtu spočíva hlavne v tej okolnosti, že pri tejto výške rozpočtovej nemôžeme snižovať verejné bremená, jako by to primerane v dnešnej hospodárskej krízi bolo žiaducné.