Proti stálemu preraďovaniu českých mestečiek do vyššieho činovného my Slováci rozhodne protestujeme, lebo výdaje z toho plynúce snáša v daniach i Slovensko. My Slováci odkazujeme zamestnancom českých miest a mestečiek, že naprosto nevidíme v tom lásku k republike od nich, keď v takýchto ťažkých pomeroch daňovníkov iné nerobia, len čo ustavične požadujú vždy viac a viac od republiky. (Výkřiky posl. Kopeckého.)

Ináč na pretrase je vládny návrh zákona o zvýšení dávok penzijného poistenia súkromných zamestnancov vo vyšších službách, zodpovedajúce započítaniu polovice nepoistenej doby služobnej. Vládny referent posl. Klein v soc. politickom výbore konštatoval, že štátna finančná správa sa ohradzovala oproti akémukoľvek zaťaženiu, plynúť mohúcemu pre štátnu kasu z tejto predlohy. Na úhradu výdavkov, plynúť majúcich od 1. apríla 1931 z tejto predlohy, bude treba 430 milionov Kč. Z toho 422 milionov Kč majú za 40 rokov zaplatiť zamestnávatelia a zamestnanci a len 8 milionov Kč má hradiť zo svojich rezerv "Všeobecný penzijný ústav".

Dnešný obohacovací systém sociálnych a nemocenských poisťovieň a vysoké platy riaditeľov týchto ústavov sú verejnosti priamym pobádanim k tomu, že by si ona žiadala, aby sociálné ústavy zo svojich rezerv a kapitálov viac prispely k takýmto mimoriadnym výdavkom. Načo siahať vždy len k tomu, aby všetko zaplatili len zamestnávatelia a zamestnanci? Dnes podnikanie je veľmi zaťažované, ba ohrožované vysokými soc. poplatkami. Ceny klesajú všade, ale pri soc. poistení nie, ba ešte sa i zvyšujú. Malo by sa šetriť v sociálnych a nemocenských poišťovniach. Zrevidovať tam platy a vecné výdavky.

Dožadujeme sa, aby do nemocenských a pensijných ústavov boly čím prv prevedené voľby, že by sa tieto ústavy nestávaly akýmisi nedobytnými hradmi a teplými hniezdami niektorej strany. Keďže sa p. minister dr. Czech vyslovil v soc. politickom výbore, že voľby do sociálnych ustanovizní dosiaľ len preto nemohly byť prevedené, lebo príslušný elaborát o volebnem poriadku už 1 1/2 roku leží neschváleny v ministerskej rade.

Žiadame od ministerskej rady, aby príslušný elaborát čím prv schválila a voľby do sociálnych poišťovien vypísala.

Čo sa samého vládneho návrhu o povýšení dávok penzijného poistenia súkromných zamestnancov týka, mal som česť z poverenia a v mene "Jednoty súkromných úradníkov v Bratislave" vyjadriť v soc.-politickom výbore niektoré obavy zo stanoviska slovenského. Citoval som niektoré stati článku, uverejneného o tomto themate vo vládnom Slovenskom denníku a v "Slováku" pod názvom "Súkromní úradníci buďte na stráži". V článku bol obvinený tajomník "Jednotného sväzu súkromných zamestnancov", že hlavne na jeho nátlak bola vsunutá do dôvodovej zprávy veta: "Z výhod tohoto doplnku zákona sú vylúčené doby zamestnania mimo územia Československej republiky". To znamená, že len tie služebné roky sa majú v polovici započítať, ktoré boly ztrávené na dnešnom území ČSR, nezapočítajú sa ale tie, ktoré naše úradnictvo trávilo na ostatných územiach býv. štátu Rakúsko-Uhorského. Keďže tým tajomníkom "Jednotného sväzu súkromných zamestnancov" je pán posl. Klein, ktorý je vládnym referentom práve tejto vládnej predlohy a sedí tu na mojej pravici, bolo menovanému zrejme nepríjemné, že ho vládny časopis napadol v tejto veci. Radil stiahnuť návrh o vsunutí do zákona týchto slov: "Ztrávenom na území býv. štátu Rakúsko-Uhorského ", sľubujúc, že do zprávy soc.-politického výboru sa vsunie veta: "Zamestnanci na Slovensku sú tu zvlášť interesovaní na Maďarsku a je spravodlivé týmto zamestnancom vyhoveť a služby v Maďarsku absolvované uznať."

Môj doplňovací návrh, zadaný z poverenia "Jednoty čsl. súkromných úradníkov v Bratislave" nebyvší stiahnutý, bol odmietnutý a sľúbená veta sa síce dostala do zprávy soc. politického výboru, ale čože je to platné, keď súdy a juristi pri sporoch berú do ohľadu len to, čo je v paragrafoch zákona a v jeho dôvodovej zpráve a nepovšimnú si toho, čo by si priala a čo by radila zpráva soc.-politického výboru.

Zmena v osnove paragrafov a v dôvodovej zpráve sa rozhodne mala stať, a to z týchto dôvodov:

Zákon by sa podľa dnešného znenia návrhu i podľa dôvodovej zprávy vzťahoval len na služobný pomer ztrávený na dnešnom území ČSR. Je však veľké množstvo našich zamestnancov mimo dnešného územia ČSR slúživších. Iste neni spravodlivé, že by zamestnanci, ktorí pred prevratom bez svojej viny boli zamestnaní na vtedajšom jednotnom štátnom území Rakúsko-Uhorska, mali byť ukrátení proti tým, ktorí boli v dôvodov väčšinou náhodných a nie teda svojou zásluhou zamestnaní stále na dnešnom území Československej republiky. Bolo by nanajvýš nespravodlivé, keby boli týmto zákonom ešte za toto trestaní.

Ukrivdená by bola ale najviac veľká časť zamestnancov zo Slovenska a Podkarpatskej Rusie, kde práve z dôvodov politických a odnárodňovacích boli zamestnanci, narodení v týchto zemiach presadzovaní svojimi zamestnávateľmi na územia dnešného Maďarska, Rumunska a Jugoslavie a mohli sa až po prevrate vrátiť domov.

Nesúhlasíme s názorom dôvodovej zprávy, že týmto zamestnancom by mohly pomôcť mezištátne smluvy. Keď nehľadíme ani na malú vyhliadku, že tieto smluvy budú so všetkými príslušnými štáty uzavreté, týkaly by sa pravidelne len doby skutočne poistenej, rešp. prevodov príslušných rezerv, netýkaly by sa však doby nepoistenej a tak by zamestnanci vyšli v každom prípade na prázdno, menovite však zamestnanci zo Slovenska a Podkarpatskej Rusie, keďže na území bývalých zemí koruny svätoštefanskej penzijného poistenia vôbec nebolo.

Obávame sa, že by pri vymáhaní si prepočítania služobných rokov a penzie od cudzích štátov pochodili naši príslušníci tak, ako pochodili poškodenci maďarskými boľševíkmi, totiž, že budú odkázaní na medzinárodný súd, u ktorého pre veľké útraty si málokto z jednotlivcov bude trúfať vyhľadávať svoju pravdu a požiadavky. V dôvodovej zpráve sa vyslovuje nádej, že väčšia časť zainteresovaných súkromných zamestnancov opustí zamestnanie, ak sa jej dostane penzije aj za polovicu doby nepoistenej. Bude to znamenať aj podstatnú úľavu na pracovnom trhu, vítanú zvlášť dnes, v dobe hospodárskej krízy a stúpajúcej nezamestnanosti.

Pre túto nádej by sme aj my vítali túto sociálnu predlohu, len sa obávame, že ako dosiaľ v každom vládnom sľube, tak aj v nádejách, skladaných do tohto zákona sa Slovensko a Slováci trpko zklamú, zvlášť, keď žiadna naša námietka nebola vzatá do ohľadu a keď z dôvodovej zprávy nebola vyškrtnutá táto osudná pre nás veta: "Ďalej sú z výhod zákona vylúčené doby zamestnania mimo územia Československej republiky."

Predloha sa nezmieňuje ani o započítaní doby vojenskej prezenčnej služby súkromnych zamestnancov. Nezmieňuje sa ani o prepočítaní válečných rokov súkromných úradníkov a podúradníkov, penzistov. Tak na pr. tohoto prepočítania sa nedostalo úradníkom a podúradníkom býv. bľachárne "Union" vo Zvolene, ktorá po čas svetovej vojny stála pod vojenským dozorom dľa zákona o válečných úkonoch, takže ešte i dnes živoria na chatrnej penzii jej býv. úradníci a podúradníci, menovite: Julius Dostalik, Vojtech Bican st., Jozef Lehocký, Ján Pruckner, Martin Hašpel, Miloš Petrikovich, Samuel Gelder.

Poneváč pri osnove tohoto zákona neboli povšimnuté naše slovenské námietky a návrhy, hlasovania za túto predlohu zákona sa nezúčastníme. (Potlesk slovenských ľudových poslancov.)