Předseda (zvoní): Pane řečníku, upozorňuji vás, že řečnická lhůta již uplynula.

Posl. dr Törköly (pokračuje): Takýchto sudcov nutno sa zprostiť, lebo títo sú smrteľnými nepriateľmi vlády práva. Sosadnú-li sa tri šovinistickí sudcovia, sú vstave sriadiť taký senát, ktorý v kriminálnom spore listinový dôkaz, v ktorom korunný svedok trápený svojím svedomím nadovšetku pochybnosť revokuje svoju výpoveď a potvrdzuje výpoveď obžalovaného a ktorá listina nebola ako dôkaz u vyššieho súdu použitá - nepokladá za nový dôkaz, spôsobilý k nariadeniu obnovy, ani vtedy, keď má pred sebou tú špecialitu vlády práva československého, že písaný text - osnova - prevzatá od obžalovaného po prednesení reči stihacou mocou, četníkmi, jednoducho zmizí, lebo obžalovaný dovedie dokazovať svoju nevinu a štyri jednotlivci vysokej inteligencie, medzi nimi i dva kňazi, pod prísahou potvrdili svoju výpoveď, že obžalovaný nepodnecoval k válke, ale mluvil proti válke. Pred takýmto senátom márne poukazuje odsúdený na to, kde je text k nalezeniu, a márne prihlašuje svedkov československej národnosti, medzi nimi i okresného náčelníka a iných nezávadných svedkov, že text a prednesená reč boly totožné, lebo šovinizmus nedbajúc o príkaz zákona nevykonáva formálnu revíziu pri rozhodovaní o přípustnosti obnovy, ale púšťa sa do meritorného šetrenia a ihneď anticipuje obsah neprevedených dôkazov a súdi na základe predpokladov.

I túto justičnú vraždu vykonal šovinizmus. Proti tomu sa musí spravedlnosť brániť v záujme pravdy a spôsob tejto obrany musí najsť najvyšší strážca spravedlnosti.

Tvrdím, že vládna správa justičná nekoná svoju povinnosť a nevyplnila úkoly, ktoré predpisuje zákon ústavný, a tvrdím to preto, aby som nabádal ministra spravedlnosti, aby konečne už učinil to, čo je nutné v záujme práv ľudských a menšinových.

Kloním prápor uznania pred vládnou správou justičnou, vidím-li text tohoto návrhu, avšak mám proti nemu nejaké námietky. Ja by som bol ku príkladu taksatívne vypočítal všetky tie trestné činy, pri ktorých môže ísť o použitie štátneho väzenia, a jako výnimky taxatívne bol by som uviedol trestné činy, na ktoré štátneho väzenia použiť nelzä. Predpisy o používaní štátneho väzenia bol by som aplikoval v prípadoch výnimečných tiež na delikty proti bezpečnosti majetku.

Každým pádom viem, tieto moje meritorné poznámky už nebudú honorované a je tedy prirodzené, že sa ďalej do tejto otázky púšťat nemôžem. Ostatne to, že práve tak ako možno činiť dobro jednotlivými správnymi návrhy zákonov, ešte viac dobra by bolo možno dosiahnuť veľa takými návrhy, ktoré predpisuje príkaz ústavy, a ja s tohoto miesta v mene maďarskej národnej strany vyzývam všetkých kolegov zákonodarcov, aby nestrpeli, by zákonodarstvo vydané bolo na pospas ľubovôle ako hračka výkonnej moci, ale aby sme dôrazne požadovali od vlády, aby táto prišla sem so všetkými návrhy zákonov, ktoré po dobu 12 rokov vo smysle príkazu ústavy maly byť už vydané.

S touto výhradou návrh zákona prijímam. (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen p. posl. dr Ravasz. Dávám mu slovo.

Posl. dr Ravasz: Slávna snemovňa! Máme predložený vládny návrh zákona o štátnom väzení a prijde nám ho posudzovať v celku a v jeho jednotlivých odstavcoch so stránky teoretickej a jeho praktického prevádzania. Chcem sa v mojej reči obmeziť výlučne len na stránku praktickú a prevádzanie jeho v skutočnosti súdmi.

Zákon je nám a musí nám byť všetkým vítaný. Iba na tom sa môžeme pozastaviť, že prečo sa čakalo 12 rokov, kým takýto zákon náš štát poťažne parlament predkladá vzhľadom na ten náš čulý, bysom hovoril prekypujúcí politický život, na tie politické boje medzi jednotlivými stranami (Výkřiky.) a následkom toho na tie politické delikty, s ktorými má imunitný výbor toľko do činenia, že nezvláda svoju prácu.

Sme štátom demokratickým, máme všeobecné hlasovacie právo a síce povinovaté, pod istými podmienkami musí každý náš občan hlasovať a pod istými podmienkami môže byť aj každý štátny občan zvolený za zákonodarcu. Z tejto demokracie a z nej prýštiacích výš uvedených zákonov vyplýva, ako sme to po troch voľbách do Národného shromaždenia zkusili, zvolia sa za poslancov u nás ľudia z rôznych vrstiev, z rôznych stavov a nie tak ako v súsedných feudálnych štátoch, že volia sa za poslancov len ľudia kvasí predestinovaní a len z istých kastov. Čo je následok? Následok je, že máme najviac zákonodarcov z robotníckych, z roľníckych a priemyselných kruhov, t. zv. kvalifikovaných intelektuálov v našej snemovni není väčšina. Človek, občan, poslanec a senátor so stavu robotníckeho a priemyselného, nútený takto svojim mandátom aktivne zasahovať do politiky, a síce nielen v parlamente, ale menovite mimo parlamentu na verejných i súkromných shromaždeniach, niesúc dostatočne vyzbrojený právnymi vedomosťami a znalosťami trestných zákonov - aký div, kdeže by tie znalosti nabral - narazí pri vykonávaní svojho poslaneckého mandátu skoro vždy na paragrafy trestného zákona a spácha nevedomky na jednom ľudovom shromaždení nie 10, ale mnohoráz aj 20 trestných deliktov. Že mnou tu tvrdené veci odpovedajú pravdivosti, poučuje nás bohatá zkúsenosť z imunitného výboru, kde z 20 žiadaných vydať k trestnému stíhaniu poslanca sú práve z tých vrstiev, ktoré som spomenul, ktoré neznajú zákona. Veď, je to vec aj samozrejmá, - Keď človek jurista číta zápisnice politických referentov o priebehu takýchto ľudových shromaždení, pripadá mu, že rečníci tak zaobchádzajú s paragrafmi trestného zákona, ako keď dakto v železných botách vbehol medzi hlinené hrnce, a ktoré len zasiahne, všetky poráža a znivočí.

Trestné zákony všetky, menovite ale politické trestné zákony neberú ohľad, či pachateľ znal mnohokráť jemné dištinkcie zákona a či nie. Následkom toho trestáte a ukladáte tresty i zákonov neznalým previnilcom. Pýtam sa slávnej snemovne, či je spravodlivé trestať takýchto ľudí, povedal bysom skoro nevinných alebo svojich deliktov si neuvedomelých, ťažkým žalárom, väznicou, káznicou, väzením vôbec. Ráčte sa pýtať pánov, ktorí zkusili štátné väzenie a obecné väzenie za politické delikty. Tu máme pána posl. Ivanku. On zkusil, čo je štátné väzenie - Tam máme pana kol. Tisu - ten zkúsil za republiky obyčajné väzenie, kde bol s cigánmi v jednej kobke zavretý, aký je to rozdiel.

Veď poslanec alebo senátor, súc nútený svojim povolaním prevádzať kritiku verejného života a vplývať dľa svojho presvedčenia a poverenia svojich voličov na beh života politického a sociálnych zariadení, prichádza do konfliktu s trestnými zákonmi veľmi často preto, že musí veľmi často rečniť a prevádzať aktívnu politiku. Nemá mať taký politik už či v parlamente alebo mimo parlamentu pri odpykávaní trestu istú výhodu?

To isté platí aj na politikov alebo na ľudí s politikou zaoberajúcich sa, ktorí nie sú poslancami, ale zasahujú pri tom do behu politických udalostí. Veď politik, väčšinou nevedomý, aksi v ohni rečnenia zaslepený mnohokráť politickou vášňou pácha politický trestný čin, kým obyčajní zločinci zo zlých náruživostí, vedome narušujú jestvujúci spoločenský poriadok a trestné zákony.

Z týchto príčin musí nám byť tento zákon vítaný a bolo na čase, že bol parlamentu už raz po 12 rokoch predložený. Musel prijsť človek na čelo pravosudia - človek praktický právnik, ktorý zo svojich bohatých zkúseností uznal za správné, aby sa tento zákon čím skorej predložil parlamentu a bol o jedon humánny a správny zákon obohatený. Tento zákon bude vždy v našom zákonodarnom sbore jasným bodom účinkovania tohoto parlamentu a bude slúžiť vždy na česť jeho auktoru, ministru spravedlnosti.

Vítajúc takto túto zákonnú predlohu, nech mne je však dovolené prehovoriť o jeho jednotlivých odstavcoch. Prijímajúc zákon v celkosti, mám za to, že jednotlivé ustanovenia zákona nie sú dosť jasné. Maly by sa doplniť, alebo snáď nedostatky v uvodzovacom nariadení, akoľko sa len dá, zkorigovať.

Definicia v prvom odstavci §e 1 určujúce kedy sa má za trestný skutok uložiť štátné väzenie, nie je dosť jasná, lebo obsahuje toľko pozitivných a negativných možností uznať trestný čin za politický alebo ho neuznať, že mám oprávnenú obavu, nakoľko súdy v niektorých konkretných prípadoch nebudú si vedieť dať rady a nakoľko je hodne široký ten pojem trestného politického činu, bude ukladanie trestov nesprávne užívané aj na trestné činy sem nepatriace a nastane istá právna neistota.

Iste by snáď nebola tak veľká chyba, keby sa definicia nesprávne explikovala v prospech trestancov poťažne previnilcov, ale dosť pravdepodobne bude sa diať aj opak a to je už veľká vada zákona, keď sa pri prevádzaní zákona neuplatní správne vôľa zákonodarcu, poťažne intencia auktora zákona.

Labilné bude stále ustáľovanie čo alebo za ktoré trestné činy a kedy sa má uložiť štátné väzenie v prípade trestných politických deliktov. Tento odstavec 1 §u 1 navrhovaného zákona znie takto: "Ukládá-li soud trest na svobodě za trestný čin, který podle své povahy a podle okolností, za nichž byl spáchán, svědčí o snaze pachatele vykonati vliv na uspořádání věcí veřejných nebo sociálních, a který způsobem svého provedení, užitými prostředky nebo zaviněnými následky není zvláště zavržitelný a nebyl spáchán z pohnutky nízké nebo nečestné".

Tedy v tomto prípade sa uloží štátné väzenie. Ale potrebné sú k tomu akési štyri predpoklady, aby mohol súd určiť potažne uložiť za trestný čin štátné väzenie. Kto však môže súdiť o subjektivnej pohnútke pachateľa "de internis non judicat praetor" a tedy musí byť taká pohnútka veľmi zjavná zmeniť poriadok verejných a sociálnych vecí a okrem toho ešte musia byť aj ostatné tri podmienky, aby sa mohlo uložiť štátné väzenie. Toto je vec pre súdy veľmi komplikovaná a ťažká. V koľkých prípadoch sa subjektivne pohnútky pachateľa vôbec nedajú zistiť. A v koľkých zasa chytráctvo vinníka bude vedieť predstierať pohnútky politické a tak byť účastným vo výhodách tohoto zákona, hoci žiadneho oprávnenia v intenciách auktora zákona nemal. Samozrejme, že chytráci politickí budú vedeť predstierať pre seba výhody z politických pohnútok a taký, ktorý sa nebude vedeť hájiť dostatočne, z požehnania tohoto zákona nebude mať pražiadneho osohu. Z príčin nejasnosti definicie politických trestných činov mal by som za to, že zákon by mal presne vypočítávať a určiť tie trestné činy, za ktoré ako trest sa ukladá štátné väzenie, aby súd nemusel dlhým uvažovaním a vyšetrovaním sa zamestnávať, kým všetky terajšími zákony požadované predpoklady, a sú asi 4 alebo 5, kým všetky týmto zákonom požadované kriteria zistí a môže uložiť na miesto obyčajného pachateľa diffamujúceho trestu štátne väzenie. Bolo by to nesporne uľahčenie, odbremenenie súdu. Námietka, že zákondarca nikdy nemôže vopred na niekoľko rokov predvídať všetky prípady, ktoré mal v dobe robení zákona vedieť a ich vypočítať, toto neobstojí, poneváč sa to dá zkorigovať.

Iste že zákonodarca môže len presne vypočítávať a pomenovať "za tieto a tieto trestné činy sa má ukladať štátné väzenie". Mnoho prípadov však nemôže predvídať. Aby sa tu tedy právna újma pachateľovi trestných činov nestala, doloží zákonodarca k presne vypočítaným politickým deliktom definiciu tohoto zákona odst. 1 §u 1, to je, že okrem už pomenovaných deliktov má sa štátne väzenie ešte aj vtedy použiť, uzná-li súd, že tieto delikty boly spáchané z pohnútok politických, že všetky ostatné podmienky teda nezavržiteľnosť a potom, že to nespáchal z nečestných a zavržiteľných príčin, že tieto podmienky sú Takto by ten zákon bol presný, tak by každý politický vinník mohol byť účastný výhod štátneho väzenia, ktorého po prípade mnoho chytrákov môže zneužiť.

Medzi najvážnejšie paragrafy tohoto zákona patri § 5, určujúci výhody väzňom ktorý si odpykávajú trest v štátnom väzení. Že na koľko dobre padne tomu väzňovi, keď má nejaké výhody, keď si musí trest odpykávať - mohol by predseda Hlinka povedať, ktorý 3 roky v štátnom väzení v Segedíne si odsedel. Vie povedať tiež, aký je to rozdiel, keď musel v Ružomberku tiež medzi obyčajnými zločincami sedeť. Výhody menovite pre našich aktívnych politikov sú veľmi ďalekosahajúce a preto musí byť každý paragraf vítaný. Týmto paragrafom sa dáva osem až deväť výhod politickým väzňom. V bode 7, pod lit. g) umožňuje zákon politickým previnilcom, že by si knihy a časopisy zaopatrovali a takto svoj čas s čítaním a vzdelávaním strávili. Veľmi správné a humanné zaopatrenie, avšak zapomína zákonodarca, auktor zákona, že zákon je robený nielen pre určité vrstvy, teda snáď pre majetné občianstvo, ale aj pre chudobných, ale ináče vzdelaných alebo vzdelania schopných trestancov, ktorí by potrebné rôzné knihy k vzdelaniu zaopatriť si na svoje trovy nebudú mať za čo, a tak by toto humánné nariadenie zákona pre takýchto v tomto znení nemalo smyslu. Pre túto príčinu potrebné by bolo aspoň v uvodzovacom nariadení postarať sa o to, aby väznice, v ktorých sa štátné väzenia odpykávajú, boly opatrené zodpovednými knižnicami s počtom rôznych kníh zo všetkých odborov vedy, beletrie, tiež aj zábavné-primerané duchovnej úrovni štát. väzňov. (Posl. Sivák: Radio si zabudol!) Až pán poslanec si nejaký rok odsedí a bude vedeť, v akom trudnom stave sa nachádza väzeň, nebude stavať námietky proti tomu, aby i zábavné knihy eventuelne dotyčný čitať mohol. Zákon sa chce starať, ako vidíme v práve vzpomenutom siedmom bode, správne aj o duchovný pokrm štátnych väzňov, zapomína však, že väzeň si žije aj svojim náboženským životom, o ktorom sa osnova zákona vôbec nezmieňuje, nestará a je to jeho veľkým defektom. (Výkřiky posl. dr Ivanky.) Medzi tými výhodami, ktoré som vzpomenul, toto vôbec neni, preto v uvodzovacom nariadení má pán minister neomylne nariadiť riaditeľom takýchto väzení, že väzňom má sa umožniť, aby si každý z nich dľa svojho náboženstva mohol svoje pobožnosti vykonávať, v nich nebol ničím a nikým hatený a týždenne v nedeľu a vo sviatok mu bolo umožnené služby božie podľa svojho náboženského ritu navštevovať - (Výkřiky posl. Siváka.) vy, pane kolega, iste myslíte na býv. maďarské väzenie, kde to bolo v praksi, ale teraz to neni medzi týmito výhodami, nemáme záruky, že to bude a preto riekam, aby to bolo doplnené - tiež aj iné náboženské úkony, aby si trestanci mohli vykonávať. Tiež voľný prístup kňazov jednotlivých náboženství má byť dovolený.

V §e 5 pod lit. f) sa dáva výhoda štátnym väzňom tráviť 4 hodiny na vzduchu. Toto je za normálnych okolností snáď dosť, ale berúc do ohľadu, že politickí štátni väzni budú väčšinou ľudia telesnú prácu nekonajúci, ale občania zaoberajúci sa čítaním a študovaním, pri ktorých nervozita s týmto spojená, neurasthenia, hlavne bolenie hlavy sa javí veľmi často, takže za potrebné uznávam, chceme-li štátne väzenie prispôsobiť správne zdravotným potrebám väčšiny štátnych väzňov, aby sa nariadilo, že štátny väzeň od určitých ranných hodín do určitých večerných hodín bude môcť sa eventuelne aj stále na voľnom vzduchu zdržovať, bez toho, že by o to musel vopred riaditeľstvo väznice požiadať.

Dľa týchto mojich návrhov však a v páde ich uskutočnenia neni možno štátné väzenie odpykať dľa návrhu zákona v trestnici alebo väznici kompetentného krajského súdu, a sice preto, lebo niesú na to zariadené; nespominajúc prevedenie iných opatrení tohoto zákona ani len osobitné ubytovanie štátnych väzňov každého osobitne dľa imperativneho priania tohoto zákona niesú vstave krajské súdy opatriť. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.)

Správné prevádzanie tohoto zákona takým spôsobom, aby sa skutočne politickým previnilcom poľahčilo v odpykaní trestu v pomere k obyčajným trestancom, vyžaduje, aby sa štátne väzenie odpykávalo v osobitných, zvláštnych, výlučne na tieto ciele postavených štátnych väzniciach, v ktorých by len politickí previnilci boli väznení. Veď ohromné ťažkosti stoja v ceste prevádzaniu trestov na štátnych väzňoch v tých istých budovách, kde sú aj obyčajní trestanci. Je to proti ľudskej prírode, aby obyčajný trestanec prizeral, ako si štátny väzeň hovie v pohodlí, jie hojne, ba aj pije a nič nerobí, kým on v tej istej budove skoro hladajúc musí mnohokráť tie najťažšie a najodpornejšie telesné práce konať. Viedlo by takéto spoločné ubytovanie v jednej budove štátnych a obyčajných väzňov iste mnohokráť aj ku scénam nežiaducím, ak nie k srážkam a inzultom telesným. V trestniciach krajských súdov niesú vôbec budovy tak stavané, aby mohly poskytovať ubytovanie v takých celách štátnych väzňov, aké má zákon na zreteli. Nespomínam ani, že umiestenie knižníc a čitarieň pre štátnych väzňov je v dnešných trestniciach vôbec nemožné.

Potrebné je cieľom správneho prevádzania humánnych opatrení tohoto moderného zákona, aby pán minister pravosúdia neváhal vymôcť si aj finančné prostriedky od štátu k postaveniu moderných budov štátnych väzení, a sice v každej krajine osobitných, pre Slovensko, Čechy a Moravu zvlášť, bo inače by som pochyboval, že krom modernej a humánnej osnovy zákona chceme vážne odpomôcť dnešným nemožným pomerom exekúcie politických trestov v budovách obyčajných kriminálov. Nechť je mi pri tejto príležitosti, slávna snemovňa, dovolené spomenúť iného zákona, ktorého exekúcia patrí tiež do kompetencie p. ministra spravedlnosti. Jde o osadnícky zákon z r. 1925, č. 224. Štát v drievejších dobách sriaďoval na Slovensku, menovite v Liptove, Orave, Gemeri a tiež aj v Tekovskej župe osady cieľom exploatácie rozličných rúd v baniach a lesov.

Chcem hlavne len spomenúť vlastnické pomery vztahujúce sa na pozemky týchto osadníkov v tekovskej župe. Menovite obce Žarnovica, Žarnovická huť, Klak a Hrabičov. Bol som sám v tých miestach a zistil som nemožné pomery. Tito osadníci v spomenutých obciach majú postavené domky na erárnej pôde. Teda domky sú vlastne ani nie ich vlastníctvom. Okolo domkov majú ohradami obohnané t. zv. zahrady, ktorých výmer sa však takmer každoročite mení dľa ľubovôle erárnych hajnikov, lebo tito z nariadenia svojej vrchnosti štátneho erárneho lesneho riaditeľstva v Žarnovici hocikedy im ohrady odstrania, užitok zahrady zakážu, peňažné pokuty im vyrúbujú; kopme mu do ohrady a riekne: Nemáš právo na to, poneváč je to pozemok erárny. Títo bedári, keď vystúpia krokom zo svojích domkov, už sú na pospas sekatúry erárnych hajníkov. Živia sa z chovu rôzneho dobytka, ktorý pasú na - od štátu a lesných štátnych úradníkov - prenajatých pašienkoch. Ničoho krem svojich domkov nemajú. Keď mu krava zhyne a chce si vypožičať v banke, pôžičky žiadnej nedostane, lebo dom intabulovaný nemá a tak musí bedáriť ďalej bez výhľadu na lepšiu budúcnosť. Práce tiež nemajú, lebo tie hute a bane už dávno zanikly a erár ich vôbec nezamestnáva.

Zákon č. 224 z r. 1925, ktorý aj p. minister spravedlnosti podpísal, nariaďuje, aby za istých podmienok užívané pozemky dostaly sa za malé odškodné do vlastníctva osadníkom, jestli nemajú krem stavebných pozemkov iných, má sa im ešte prideliť zo štátneho tiež za určité odškodné aspoň 85 kat. jutár lesa, alebo 85 kat. jutár pašienkov. Tento zákon je veľmi správny a bolo na čase ho vydať. Mám však obavy, že sa neprevádza tak ako v Maďarsku, keď vydali zákon r. 1868 o národnostiach a nikdá ho neexekvovali. Mám pochybnosti, že k tomuto zákonu, ktorý bol r. 1925 odhlasovaný v parlamente, je vydané uvodzovacie nariadenie. Má to minister spravedlnosti a minister zemedelstva previesť.

Zákon nariaďuje imperativne lesným riaditeľstvám za 6 mesiacov po účinnosti tohoto zákona jednanie s osadníkmi cieľom odovzdania im do vlastníctva stavebných pozemkov, zahrád, lesov a pašienkov. Najneskôr za jedon rok má nákresy a všetky na pozemky sa vztahujúce písomnosti odovzdať príslušnému okresnému súdu.

Slávna snemovňa! Takto bol ten zákon odhlasovaný a podpísaný p. prezidentom a zodpovednými ministrami. Uplynulo už 6 rokov od účinnosti tohoto zákona a na území lesného riaditeľstva v Žarnovici sa v tejto veci nestalo nič. Ľuď ďalej trpí, je denne pre pasenie na štátnych pozemkoch, (lebo iné nemá) trestaný a šikanovaný.

Slávna snemovňa, hlásame demokraciu, hlásame tuná slobodu a všelijaké blýskavé heslá humanity a tu v týchto obciach sám štát skrze svojich nehodných a zlých úradníkov prevádza stredoveké poddanstvo.

Môj jedon kolega p. posl. Šalát už interpeloval pána ministra zemedelstva či poľnohospodárstva a dostal aj odpoveď. Táto však nemôže nás uspokojiť. Preto žiadam pána ministra spravedlnosti ako signatára a exekutora tohoto zákona, nech sa pričiní spolu s pánom ministrom zemedelstva o odstranenie tohoto stredovekého poddanstva a týchto stredovekých nesprávností (Výkřiky posl. Šaláta.), a síce ihneď, nech použije trestných paragrafov služobnej pragmatiky voči úradníkom nekonajúcim svoje zákonom a ministrom im uložené povinnosti. Bieda a krivda týchto ľudí, osadnikov v Hrabičove, Klaku, Žiarnovickej Huti je tak veľká, že zaslúží vyslať osobitnú komisiu z ministerstiev cieľom urýchlenej právnej pomoci, lebo raditeľstvo si iste najde vždy výhovorku, aby svoju renitenciu voči prevádzaniu zákonov krylo.

A tu je na čase, aby pán minister, keď ukázal ochotu - tak je to správne - ľuďom ináče trestne bezúhonným, aby si mohli odpykávať svoje tresty v štátnom väzení, keď ukázal toľko humanity voči naším politikom, nech ukáže ju tiež voči tým najbiednejším, tým poddaným v našom dvadsiatom století, v našej Československej republike, tým osadníkom, aby ich rany zahojil, lebo je exekutorom a signatárom tohoto zákona. Zákon prijímame a dúfame, že niektoré tie zmeny, ktoré žiadame, budú rešpektované, a naša strana bude za zákon hlasovať. (Potlesk.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. dr Hassold. Uděluji mu slovo.

Posl. dr Hassold (německy): Dámy a pánové! Máme na denním pořadu vládní návrh zákona o státním vězení. Budu se méně zabývati návrhem samým, poněvadž má strana obšírně vyložila své stanovisko k tomuto návrhu ve výboru. Rád bych nanejvýš řekl ještě jen nějaké slovo k tomuto návrhu a poukázal na to, že se i v tomto návrhu zase několikráte opakuje slůvko "může" slovo, které vždy jest schopno dokořán otevříti dvéře svévoli, poněvadž není závaznou povinností a předpisem, nýbrž jest ponecháno libovůli soudu, aby buď bral přiměřený ohled, užil příslušných míst zákona nebo také nikoliv. V této sněmovně byl již několikráte kritisován tento druh textace zákonů a musí zde býti také znovu kritisován, poněvadž zkušenosti, které jsme dosti často již učinili s místy zákonů, které ukazují jen na možnost a nikoliv na závazek, jsou velmi smutné.

V tomto návrhu zákona vyskytují se také zase dávno známé "nízké a nečestné pohnutky". Tento bod byl již velmi často všelijak vykládán. (Výkřiky.) Stane-li se nějaký politik nepohodlným, jsou jeho činy většinou nízké a nečestné. Dokud trvá dohoda, trpí se po celá léta věci, které se později uznávají jako nízké a nečestné pohnutky a důvody. Nechtěje se zabývati denními událostmi, poněvadž je chceme nechati docela vyzráti, rád bych i zde zase poukázal na to, že v tomto vládním návrhu o státním vězení se znovu vyskytují nízké a nečestné pohnutky a máme oprávněnou obavu, že nízkost a nečestnost jednání dosti silně závisí na politickém směru příslušného pachatele a že i zde se zase činí obvyklé rozdíly.

Nechci se však zabývati jen doslovným zněním návrhu, nýbrž tázati se i po pohnutce, proč právě nyní došlo k předložení tohoto zákona. Zdá se, že v tomto státě přece jen se stalo nutným vytvořiti nějaký modus pro nepřetržité a nesčetné případy politického pronásledování, nebo snad jsou věznice již přeplněny tak, že se pomýšlí zříditi nový druh vězení pro tak zvané politické zločince. Ale snad i hromadná tovární práce imunitního výboru nám podává důvod k vysvětlení, proč právě nyní jsme dostali tento návrh zákona. Jest to kuriosita, když skoro po každé při svolání imunitního výboru jest zde 100, 110, 120 ba dokonce 130 žádostí o vydání členů Národního shromáždění. (Posl. dr Schollich [německy]: Dobré znamení pro demokracii!) Znamení, že jsme se, jak se zdá, zde v parlamentě nezlepšili, nýbrž jsme stále horší. Rád bych konstatoval, že na počátku tohoto zákonodárného období imunitní výbor pracoval poměrně klidně, ale že se zvláště v posledních měsících stal neobyčejně nervosní, a jest velice možné, že se tento výbor bude co nejdříve důkladně zabývati událostmi, které nejen zde doma, nýbrž i v cizině budí rozruch, až přikročíme k tomu, že tyto otázky skutečně vzájemně tak dalece uzrají, že budou předloženy imunitnímu výboru. Neboť to ještě není jisté. Všeobecně jest to velmi slabá ochrana imunity, dáti ji konstatovati samými imunními osobami. Rád bych zde použil té příležitosti, že se často již udává imunitnímu výboru každý žvast a že se tam přednášejí věci, při nichž se člověk musí tázati, je-li to již s přetížením soudu tak daleko, že státní zástupci pro všechny, i pro nejmalichernější věci nacházejí důvod, aby jako školáci běželi k imunitnímu výboru. Bylo by již nejvíce na čase, aby ministr spravedlnosti a ministr vnitra vydali pokyny - (Posl. dr Schollich [německy]: Kde jsou oba?) - oba jsou pravděpodobně rovněž zaměstnáni událostmi, které nyní tak velice zaměstnávají všechny pány - aby vydali svým podřízeným místům přiměřené pokyny, aby nervositu a tak zvané přehmaty konečně zase uvedli na poněkud snesitelnou míru. Chci-li, nechtěje se zabývati nanejvýš zvláštní předposlední schůzí sněmovny, promluviti o zatčení posl. Majora, činím to z čistě právnického důvodu, poněvadž zde bylo porušeno základní pravidlo, že poslanec smí býti zatčen jen tehdy, byl-li přistižen při činu. V tomto případě tomu tak nebylo, poněvadž tento poslanec byl zatčen teprve později při zakročení u úřadu. Jest správné, že podle uherského trestního zákona pokládá se čin i při pokračování ještě za původní čin, ale činnost poslance, když zakročuje, nelze označiti za zločinný čin.

Jsou však i jiné příklady nesčetných malicherností, jimiž se státní zastupitelstva pokoušejí dosíci vydání poslanců od sněmovny. Jsou to věci, o které by se pan ministr spravedlnosti měl zajímati, poněvadž tyto příklady jsou často tak směšné, že to přímo působí veselost, s jakými návrhy státní zastupitelství přichází před sněmovnu nebo před imunitní výbor sněmovny. Příklad: Jest stíhán poslanec, poněvadž prý na jisté schůzi měl říci, že slovo "československý" jest škaredý výraz, že to jest škaredé slovo. Jest to otázka vkusu, zdali se někomu toto slovo líbí nebo nikoliv, není to politický projev, toto slovo jest jazykově nesprávné a obsahem nesmyslné; stalo se to v Novém Jičíně na Moravě a tamější státní zastupitelství trpí, jak se zdá, takovou nezaměstnaností, že nevědělo nic chytřejšího než předložiti sněmovně tuto blbost. Rád bych při tom ještě konstatoval, že na oné schůzi nebyl ani zástupce vlády ani nikdo od státní policie, ale v této zemi se zahnizďuje stále více zvyk, že se na schůzi posílají špehouni, kteří většinou bojují s jazykovými těžkostmi a že tito špehouni přece musejí podati nějakou zprávu, co viděli a slyšeli a tato zpráva často přímo bije do tváře skutečnosti, a že takové podklady stačí, aby se s nimi přišlo před sněmovnu. Přehmaty četnictva se vůbec poslední dobou staly dalekosáhlejší, zvláště na venkově vidíme případy, které zřetelně ukazují, že četnictvo nemá strach z ministerstva vnitra nebo ze soudů, než aby si vůči členům Národního shromáždění nedovolilo všechno možné. Tak mi chtěl nedávno na př. ve Stráži u Tachova tamější četnický strážmistr překaziti schůzi, poněvadž byla ohlášena na 1/2 9 hod. večer a on prohlásil, že výraz večer nepřichází v úředním slohu a že 1/2 9 jest tedy 8.30 hod. dopoledne a že se proto schůze ve 20.30 hod. nemůže konati. (Posl. dr Schollich [německy]: Co jsi mu řekl?) Já jsem ho trochu zdvořile a snad ironicky - nevím, zdali to pochopil - a dosti řízně vykázal. On pak podal dodatečně udání úřadu a později výslechem účastníků schůze chtěli na ochranu tohoto jistého bubáčka vzbuditi dojem, který četnictvo na venkově dělá často jako jediné své zaměstnání. Ještě malichernější jsou tyto věci. Četnictvo ve Stříbře pátralo po plakátech, na kterých byla cena vstupného uvedena nikoliv Kč s č, nýbrž Ktsch. Nevím, nestalo-li se to pod vlivem vedra a za tohoto vedra bylo by to skoro pochopitelné a dalo by se to omluviti. Jest skutečností, že četníci na hodiny daleko chodili na hasičské slavnosti ba dokonce na slavnosti invalidů, aby tam zakročili, poněvadž na plakátech byla cena vstupenek uvedena v Ktsch místo Kč. Člověk se musí tázati, klesli-li tito lidé skutečně již tak dalece, že nedovedou nic lepšího dělati. Měli jsme v západních Čechách mnoho vražd atd. Když se vrah sám nedostaví, četnictvo ho v 99 ze 100 případů nenajde, četnictvo najde jen řečníky na schůzích, na které může po celé hodiny zevlovati, až je příštího dne zná nazpamět, najde plakáty visící na stěnách, ale věci, které najde policejní pes sám, ty nenajde. (Posl. dr Schollich [německy]: Jak to jest s Bismarckem a Roseggerem?) Právě v otázce Bismarckových obrazů nám pan ministr vnitra podává v odpovědi na interpelaci neobyčejně zajímavé zprávy. Jest to vždy paškvil, že se Bismarck nebo Rosegger označují jako nebezpeční tomuto státu a anachronismus, který v tom spočívá, může vzbuditi veselost. Bylo slaveno tisícileté výročí svatého Václava. Proto se tento stát nestal starším a když se dnes mužové z minulého století, kteří určitěji patří do světových dějin, než jednou bude do nich patřiti leckterý stát, označují za nepřátele státu, který ještě neexistoval, lze to skutečně často označiti jako výron chorobnosti. Tato odpověď na interpelaci neliší se ničím od jiných odpovědí na interpelace, které jsou přímo paškvilem práva interpelovati ministry.