Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Min. dr Slávik (pokračuje): Stejne tak je možné, že pohmoždeniny boly mu spôsobené tým, že bol demonštrantami... (Stálé výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Min. dr Slávik (pokračuje): ... prchajúcími v panike po výstrele pošľapaný. Posl. Major pri prehliadke sám neudal, kde a ako utrpel zranenie, a nesťažoval si tiež ani veliteľovi četníckeho oddielu štábnemu kapitánovi Součkovi ani na okresnom úrade, že by bol býval četnictvom ztýraný. (Stálé výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Min. dr Slávik (pokračuje): Z vylíčenia celého prípadu a zejména jeho pozadia je patrné, že išlo opätne o jeden zďaleka pripravovaných pokusov komunistickej strany otriasť verejným poriadkom v našom štáte, čomu bezpečnostné orgány boly povinné všemi zákonnými prostriedky čeliť. (Potlesk. - Odpor komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Min. dr. Slávik (pokračuje): Četníctvo postupovalo tiež skutočne tak, ako prikazoval mu zákon a platné predpisy, a učinilo nadto vše možné, aby srážku odvrátilo. Není jeho vinou, nemala-li táto snaha úspechu. Ako som už prehlásil vo schôdzi senátu dňa 26. kvetna, hlboko ľutujem ako... (Odpor komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Min. dr Slávik (pokračuje): ... človek a ako Slovák tejto udalosti a jej nešťastných svedených obetí. Tým viac musím tedy vytknúť, že obdobne ako v prípade duchcovskom bol to opätne člen zákonodarného sboru komunistickej strany... (Výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Min. dr Slávik (pokračuje): ... ktorý delnický ľud s bezpríkladnou nesvedomitosťou štval proti ozbrojenej moci, lebo musel dobre vedeť, že týmto spôsobom ľudu nijak prospeť nemôže a že ozbrojená štátna moc musí svoju povinnosť, udržať poriadok, splniť i za cenu obetí, ktoré ovšem padajú na hlavu svôdcovu. (Potlesk. - Výkřiky komunistických poslanců: Hanba, fuj!)

Chápem, slávna poslanecká snemovňa, že môžu byť otázky, bolo-li ľudsky... (Výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Ministr dr Slávik (pokračuje): ... četnictvo oprávnené použiť zbrane. I keď dojde k prirodzenej smrti, každý z nás sa pýta, nebola-li možná záchrana. Smrť je vážna vec. Preliatie krve je vec, k nejž treba siahnuť iste len v najkrajnejšom prípade. Slávne Národné shromaždenie, ja sa pýtam: Je možno, aby sa takéhoto smutného prípadu používalo takým spôsobom, aby krve sa používalo k demonštráciám a agitáciám? (Souhlas.) V tejto ťažkej dobe je treba, abysme sa všetci starali spoločnou prácou o zmiernenie biedy. V tejto ťažkej dobe je však tiež treba, abysme sa všetci starali spoločnou prácou mierniť biedu, je treba v tejto ťažkej dobe kľudu a poriadku. (Potlesk. - Výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Ministr dr Slávik (pokračuje): Kľud a poriadok budú rozumnými, ale rozhodnými prostriedkami udržané.

Vyzývam znova, ako som to učinil v senáte, členov zákonodarného sboru, aby si uvedomili, čo je ich povinnosťou, či môžu brať na svoje svedomie prolievanie krve a či si nemajú uvedomiť, že povinnosťou zákonodarného sboru, členov zákonodarného sboru je, starať sa úmornou, pilnou prácou o tých, ktorí ho do zákonodarného shromaždenia poslali. (Výborně! - Potlesk. - Výkřiky komunistických poslanců. - Hluk. - Vřava.)

Vylíčil som dopodrobna práve preto, aby nebolo žiadnych pochybností, celý prípad, a konštatujem, že ďalšie... (Výkřiky komunistických poslanců. - Výkřiky: Vrahu!)

Předseda (zvoní): Prosím o klid. (Výkřiky posl. Vallo.) Volám p. posl. Vallo opětně k pořádku.

Ministr dr Slávik (pokračuje): ... vyšetrovanie je konané s prísnosťou a rozhodnosťou, akú tento prípad vyžaduje. (Potlesk. - Výkřiky komunistických poslanců.)

Předseda (zvoní): Prosím o klid.

Dále je ke slovu přihlášen p. posl. Kubač. Dávám mu slovo.

Posl. Kubač: Po referáte a po zpráve min. Slávika, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy. Viz těsnopiseckou zprávu o 125. schůzi posl. sněmovny.] mohli bysme podať návrh na zmenu slovenského odznaku. Táto zmena slovenského odznaku mohla by vyzerať tak, ako vyzerá toto tu: četnícka helma, četnícke pendreky, (ukazuje vyobrazení), chýbajú tam ešte tie kanóny, o ktorých minister hovoril. (Shazuje s řečnické tribuny letáčky. - Výkřiky komunistických poslanců. - Veselost na pravici. - Obrácen k min. dr Slávikovi): Darmo sa smejete, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] ten smiech vám z vašich úst raz utečie. Ten smiech slovenský proletariát z vašich úst odožene.

Po týchto referátoch, o ktorých sa tu hovorí, není možno hovoriť o košútskej streľbe bez ozrejmenia ovzdušia, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Košúty sú malou dedinou pri Galante, obývanou zemedelníkmi, malorolníkmi a nieveľkým počtom bohatších sedliakov. Okolité polia patria prevážne diosegskému cukrovaru, kde je zainteresované ministerstvo zemedelstva asi 40%. Tento najväčší vlastník polí v galantskom okrese určuje mzdy zemerobotníkov i na statkoch iných, ba rozhodnutia diosegského cukrovaru presahujú rámec galantského okresu. Ľud, najmä zemerobotníctvo, vidí priamo v diosegskom cukrovare generalitu svojich vykorisťovateľov. Majiteľom cukrovaru je akciová spoločnosť, v ktorej v dojemnej súdružnosti sedia zástupcovia českej živnostenskej banky a pražského ministerstva zemedelstva vedľa viedenských židovských kapitalistov: baróna Kuffnera a milionára Guttmanna. Hmotná situácia tisícov zemerobotníckych rodín, ktorým spoločnosť pánov Guttmannov a Bradáčov, Preissov a barónov Kuffnerov diktuje krajcarové mzdy, je nepopísateľná a neuveriteľná.

Dospelí mužovia mali 7 Kč za 10 odpracovaných hodín, ženy 6 Kč za 10 odpracovaných hodín a mládež 40 halierov za hodinu. Mzdy za 12, 14 až 16 hodín deputátnych robotníkov činia mesačne 84 Kč. Každoročne museli zemerobotníci prudkými štrajkami vymáhať najnepatrnejší halier na mzde, a smiešne maličkosti na deputáte. Od r. 1925 nebolo jara v Košútoch, v ktorom by nestáli zemerobotníci v štrajkovom boji so zemerobotníkmi ostatných miest okresu. Toto jaro dostávali zemerobotníci 90 halierov na hodinu. Pri tom treba uvážiť, že hodiny odpracované prez zákonom predpísanú dobu sa jakživo nikdy nehonorovaly.

Mzdy žien a mládeže sa pohybovaly 40 haliermi. Začiatkom druhej polovice mája prepuká na statkoch diosegského cukrovaru nový štrajk. Robotníci žiadajú pre dospelých 1˙30 Kč, pre ženy a mládež 1˙10 Kč na hodinu.

Riaditelia diosegského cukrovaru Pfeffer a Schiketanz nechceli ani počuť o povýšení miezd. V štrajku stálo asi 2000 zemerobotníkov okresu. Keď zástupca okresného úradu zistil situáciu a videl napjatie medzi ľudom, dal pokyn riaditeľom i statkárom svojho okresu, aby na ujednanie pristúpili a podmienky robotníctva prijali. Zamestnavatelia skutočne podpísali v piatok 22. mája smluvu, dľa ktorej sa bude mužom platiť 1˙30 Kč na hodinu a ženám a mládeži 1˙10 Kč. Po čas celého štrajku zdržoval sa v okrese komunistický posl. Major.

Tieto faktá v hlavných obrysoch pripomenul v úvode svojej smútnej reči o košútskom krvepreliatí tiež minister vnútra dr Juraj Slávik. Exposé p. ministra vnútra však potom z čista jasna bez uvádzania ďalších súvislostí preskočilo na fakt, že "komunistická strana ohlásila na 24. a 25. mája v rôznych obciach galantského okresu, medzi inými aj v Košútoch, verejné shromaždenia ľudu. Tieto okresný úrad z dôvodu udržania verejného kľudu a poriadku zakázal".

Nám nemôže stačiť takýto výklad. Musíme žiadať na našich čitateľoch, aby si uvedomili, čo znamená vyhratý štrajk a čo znamená vyhratý štrajk práve medzi ubiedneným zemerobotníctvom galantského okresu. Musíme pripomenúť, že boj 2000 zemerobotníkov galantského okresu bol sledovaný desaťtisícovými davy zemerobotníkov ostatných okresov a že výhra zemerobotníkov diosegského cukrovaru bola iskrou, ktorá samozrejme rozpaľuje štrajky na iných majeroch iných miest a iných okresoch. Musíme žiadať na svojich čitateloch, aby si uvedomili, že úspech štrajku na galantských poliach bol dobrým príkladom pre robotníkov na poliach iných okresov. Povahy zemepánov od Nitry, Šaly, Trnavy a iných miest nelišia sa od pováh pp. Pfeffera a Schiketanza z Diosegu. Dbajú o to, aby robotníci pokorne prijímali svoje devadesiati, osmdesiati a sedmdesiati halierové mzdy s pečlivosťou nie menšou než pp. Schiketanz a Pfeffer. Štrajky im nie sú vítané, práve tak ako pp. okresným náčelníkom a četnickým veliteľom, alebo dokonca zemským prezidentom. Tu treba hľadať korene zvláštnej pečlivosti galantského okr. úradu pre verejný kľud a poriadok v Košútach.

Keď však prikročíme k ozrejmeniu vlastných dôvodov a príčin košútskej streľby, musíme pripomenúť niekoľko prípadov Košútom analogických, lebo Košúty nestoja osamele v historii bojov robotníctva Slovenska o krajciar mzdy, o kus chleba a trochu práce. Košúty nie sú prvým miestom, kde padly do ľudu četnícke salvy. Košúty prišly po Krompachoch, Ardenovej, Rumanovej, Trenčíne, Zvoleni a Kereškýne atď. Ale bolo by to dejepisné študium, keby sme chceli narysovať u každého tohoto miesta ovzdušie, v ktorom k strieľaniu došlo. Stačí povedať, že četnícke výstrely padly vždy vo vrcholných okamihoch robotníckeho pobúrenia, vždy vtedy, keď revolta obchvacovala najširšie kruhy robotníckych alebo roľníckych davov, vždy vtedy, keď pre pánov fabrických zamestnávateľov alebo veľkostatkárov hrozila nútnosť ústupu. Mrtví z Krompachov stlali cestu demontáži fabrík Slovenska, trenčianske výstrely platily robotníkom slovenských fabrík, ktorí sa šikovali v hnutí za vyššie mzdy, a mrtvá zemerobotníčka z Kereškýna mala byť výstrahou všetkým štrajkujúcim a k štrajku sa chystajúcim zemerobotníkom na jar 1928.

Ak pripustíš, vážený čitateľu, analogiu medzi predošlými prípadmi striľania a medzi Košútami, musíš uznať, že v košútskom postupe je tradícia viac stará síce, než osvedčená.

A teraz sa môžem vrátiť do Košútov, ísť po stopách masakru s kompasom vlastných zkúseností a s vysvetlivkami ministra vnútra dr Juraja Slávika.

Košútske verejné shromaždenie bolo "z dôvodu udržania verejného kľudu a poriadku", ako minister Slávik prehlásil, zakázané. Bola to už druhá schôdza, ktorá bola v Košútoch galantským okr. úradom zakázaná. Prvá bola svolaná na nedeľu dňa 17. mája. Vtedy stály Košúty v štrajku. K porušeniu zákazu nedošlo, napriek tomu, že v obci sa nenachádzala tak veľká pohotovosť četnícka, ako v pondelok, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Na druhú, úradom riadne zahlásenú schôdzu sa rozvinula širšia agitácia, najmä v okolí Košút. Záujem o toto shromaždenie bol tým väčší, že bolo známe, že na shromaždení má prehovoriť poslanec súdr. Major. A tento zvýšený záujem podporoval tiež fakt, že sa mal konať po úspešnom štrajku.

Galantský okresný úrad s odôvodnením, že poriadatelia neposkytujú záruku, že budú môcť zamedziť rušenie kľudu a poriadku, shromaždenie zakázal. Výmer o zákaze bol doručený svolávateľom shromaždenia v pondelok v ranných hodinách, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Kto pozná komunikačné možnosti v okolí Košút, vie, že svolávatelia nemohli vyrozumeť o zákaze okolité majere, ani vtedy nie, keby boli kurýrmi slúžnovského úradu. V tomto smere nevynikly úrady zvláštnou pečlivosťou. Za to vynikly iným spôsobom.

Pán minister vnútra v expozé o Košútach prehlásil: "Keďže sa očakávaly nepokoje, učinené boly príslušné bezpečnostné opatrenia". Tieto pozostávaly z toho, že do Košútov bolo dovezené - dľa úradnej zprávy 40, dľa naších zistení 60 četníkov. Títo četníci sú temer všetci z východného Slovenska. Velením bol poverený štábny kapitán Souček.

Košúty od prevratu nevidely tak silnú četnícku pohotovosť vo svojich troch uliciach, ako práve v tento deň. Miestní obyvatelia povážlive krútili hlavami pri pohľade na četnícke prípravy vo dvore notárskeho úradu a potravného družstva, kde boly četnícke oddiele uložené. Predtucha niečoho neobvyklého, čo sa má stať, neobišla nikoho pri pohľade na túto nebývalú pohotovosť. I inokedy boly v Košútoch verejné shromaždenia. Boly tu shromaždenia po čas búrlivého štrajku v roku 1929, ale kľud a poriadok si ani vtedy nevyžiadal v Košútoch prítomnosť četníkov dľa úradnej zprávy ako teraz, nota bene po vyhratom strajku.

Takáto pohotovosť nemohla byť nenápadná.

Ale stopujme ďalšie príbehy, ktoré dosvedčia náš predpoklad, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Po tretej hodine odpoludnia prichádzala do Košút skupina asi 40 osôb, medzi ktorými sa nachádzal i poslanec súdr. Major. Boli to zemerobotníci z Hegyu, z majera nachádzajúceho sa neďaleko Košút. Táto skupina, akonáhle zašla za košútsky cmiter, bola zastavená oddielom 7 četníkov, ktorých veliteľ Hotka sa niečo spýtal posl. Majora. Svedkovia tohoto rozhovoru nám nemôžu udať presný jeho obsah, poneváč rozhovor bol vedený slovensky a účastníci sú Maďari. V rozhovore však patrne ani výstraha nebola daná, lebo po chvíľke celá skupina nerušene sa poberala do Košút a četnícky oddiel išiel vedľa nej po chodníku.

Dopýtali sme sa u zkusených četníkov, či je možno, aby 7 členný oddiel ozbrojených četníkov rozptýlil 40 členový zástup neozbrojených demonštrantov. Usmiali sa a odpovedali: Hrave!

Bolo by nevysvetliteľnou záhadou, prečo tento četnícky oddiel nerozptýlil skupinu z Hegyu prichodiacich demonštrantov, prečo nezabránil príchod posl. Majorovi do Košút, keby sme nenašli vysvetlenie v našom predpoklade [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] Pre toho, kto by nebol ochotný uveriť naším tvrdeniam, musí byť nápadné aspoň to, že úradná zpráva, prednesená ministrom vnútra, veľmi pečlive zamlčuje túto udalosť, ktorá sa sbehla za košútským cintorínom dňa 25. mája po 3. hod. 15 min. pred osudnou streľbou.

Štyridsiati demonštranti s posl. Majorom - za nimi 7 četníkov - bez prekážok sa dostali až do hlavnej ulice košutskej za kostol, kde sa konávajú obyčajne verejné schôdze. Tam boli očakávaní ešte asi 40 miestnymi zemerobotníkmi. Ľudia sa privítali.

Zpráva ministra Slávika tvrdí o tejto chvíli toto: "Keď shlknutý dav zaujal hrozivé stanovisko, vyšiel četnícky nadporučík so 14 četníkmi sústredenými v obecnom dome pred tento dom". Je skutočne záhadné, proti komu mohol "shlknutý dav zaujať hrozivé stanovisko", keď četníci boli predsa "sústredení v obecnom dome". Z ministrových slov len toľko je pravdivé, že četníci vyšli a to nie iba z obecného domu, ale i zo dvora Potravného družstva. Nezabudli pri tom niekoľkých miestných ľudí vyhnať z krčmy družstva. Jednoho z tých vyhnaných našli potom medzi mrtvými na košútskej ulici.

Nepredbiehajme však udalostiam. Četníci roztiahli svoje rady od domu k domu v širokej ulici košútskej. Četnícka línia sa postavila medzi dav a medzi košútský kostol. Až teraz by sa mohlo hovoriť o "hrozivom postavení", keby sme mohli takto pomenovať pískanie, krik a hromženie - dľa úradnej zprávy 150, dľa naších zistení 80 - ľudí.

Minister Slávik líči osud četníkov a historiu vzniku srážky takto: Četníci boli privítaní výstrelom z pištole a kamením, ktoré bolo so všetkých strán na četníctvo hádzané. 6 četníkov bolo kamením zranené, 1 četník bol mimo toho bodnutý nožom.

Ďalšia zpráva: Posl. Major išiel v čele davu. Dav tento viedol proti četníctvu a vystupoval ako vodca. Nadporučík Jánošik, ktorý v tomto okamihu velel skupine 14 četníkov pred obecným domom, vyzval posl. Major a, ktorý figuroval ako vodca, aby sa legitimoval. Posl. Major na to neodpovedal, ale ďalej povzbudzoval ľud k útoku na četníctvo. Pri tom bol sám v strede prvej rady. (Předsednictví převzal místopředseda dr Lukavský.)

Marne sme sháňali jediné svedoctvo 40 účastníkov a svedkov tejto chvíle, ktoré by mohlo dodať zdanie pravdymluvnosti ministrovi vnútra. Musíme sa preto uspokojiť s takým vylíčením tohoto okamihu, ako nám ho títo svedkovia, prizerajúci s chodníku na prípad, predložili. Na týchto svvedectvo v uvedenej tejto chvíli stalo sa toto: Posl. Major stál uprostred davu a prizeral sa četníckemu nástupu. Medzi prvými radami demonštrantov a medzi četníckym kordonom mohlo byť tak asi 15, 18 krokov. Keď četníci zaujali svoje pozície, vzkrikol četnícky nadporučík Jánošik na Majora - dľa úradnej zprávy - aby sa legitimoval. Major tušil zámery, videl situáciu a šiel k velliteľovi četníkov. Cestou mu jeden z demonštrantov povedal, že mu chcú oznámiť, že shromaždenie je zakázané. "Keď je zakázané "rozídeme sa", odpovedal súdr. Major. Došiel až k nadporučíkovi - a naši svedkovia opäť nás nemôžu informovať o obsahu rozhovoru, lebo bol vedený po slovensky. Isté je len toľko, že od četníckeho kordonu sa Major vrátil medzi demonštrrantov a s niektorými hovoril. Rozhovor tento sa týkal dôvernej schôdze, ktorú chcel Major zadržať miesto verejnej, lebo videl, že v tomto položení stačí četníkom najnepatrnejšia zádrapka a začnú strieľať. Po tomto rozhovore opäť išiel k četníckemu veliteľovi a požiadal ho, aby mohol oznámiť prítomným, že verejné shromaždenie v dôsledku zákazu sa nekoná a že sa bude konať členská schôdza. Major bol odmietnutý asi spôsobom hodným československého četníka, lebo sa obrátil, aby odišiel.

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Žádám pana řečníka, aby skončil. Řečnická lhůta vypršela.

Posl. Kubač (pokračuje): V tom však nad hlavou Majorovou blyskla veliteľova šabľa a Major ucítil zo zadu niekoľko prudkých ťažkých rán. Major sám nevie povedať, kto ho prvý uderil a čím. Dosť na tom, že po niekoľkých úderoch ztratil vedomie a zrútil sa na zem.

Tento moment líčí minister Slávik takto: "Posl. Major, akonáhle nadporučík Jánošík dal povel k líci zbraň, vrhol sebou na zem a simuloval ťažké poranenie".

Pád Majorov vyvolal úžas. Niekoľký z prvých radov, medzi nimi na prvom mieste Alexander Žabka, sa rozbiehajú k Majorovi, aby mu pomohli. Urobili asi tri skoky, keď v tom treskla prvá salva. Minister vnútra síce ešte zo široka vykladá, "že nadporučík Jánošík vyzval trikráť dav maďarsky k rozchodu, a keď vyzvanie nemalo účinku a dav hádzal kamením ďalej, dal nadpor. Jánošík rozkaz k paľbe", ale tento pasus ministrovej reči znie skôr ako výpis z predpisov pre četníkov, než popis udalosti. Hovorili sme najmenej s desiatimi svedkami prípadu okrem piatich ranených, ktorí stáli medzi demonštrantmi, ale ani jeden nepočul výzvu k rozchodu, sni jeden nevidel hádzanie kamenov na četníkov, ani jeden nevidel nôž v ruke demonštranta, ani jeden nepočul vystrel z pištole z radov demonštrantov.

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Žádám po druhé pana řečníka, aby skončil.

Posl. Kubač (pokračuje): Dľa našich predpokladov rozbeh niekoľkých účastníkov demonštrácie k ležiacemu posl. Majorovi bol ten "útok na četníkov", ktorý bol bezprostrednou zámienkou ku streľbe. Po výstreloch nastalo zdesenie. Ľud sa obrátil a začal utekať. Ale tento útek nebol pre četníkov dôvodom k zastaveniu streľby. Strieľalo sa vesele ďalej. Starý roľník, ktorí prizeral celému masakru, vyjadril sa o týchto chvíľach takto: "Košúty boly ako les [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.]

Po prvých výstreloch padli: 17ročný diosegský robotník Ján Devát, ktorému bolo prestrelené srdce, a Štefan Thurzo, 30ročný robotník z Košút, s prestreleným hrdlom. Alexander Žabka ešte chvíľu utekal z dažďa strieľ, ale po chvíli klesol a z hrudi mu vystriekla krv. Ďalšie rany zasiahlhly ľudi už na úteku.

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Upozorňuji pana řečníka již po třetí, že překročil řečnickou lhůtu.

Posl. Kubač (pokračuje): Už toho mám len málo. Z 5 ranených, ošetrovaných v diosegskej nemocnici, 4 majú rany od zadu. Popis zranení opatril dr Ján Poničan od lekárov dr Neumanna z Galanty a dr Pongrácza z Diosegu, ktorých ešte v noci na útorok vyhľadal. Dľa dobrozdania týchto lekárov František Psota, 56ročný zahradník, ktorý vyšiel náhodou zo svojho sadu na ulicu, bol strelený zo strany do brucha a projektil mu zranil i pravú ruku. Alžbeta Psotová, zemerobotníčka, bola strelená do nohy pod kolenom a nohu má úplne rozkmásanú streľou. Lekár, ktorý ju ošetril, vyslovuje pochybnosti nad tým, že táto rána bola spôsobená obyčajnou streľou.

Jozef Popluhár, 20ročný robotník, bol strelený od zadu do hlavy za ľavým uchom. Strela musela byť vyoperovaná. Jozef Kugler ranený na rukách a na nohách bol trafený tiež od zadu. Daniel Molnár má ranené ľavé stehno od zadu. Julius Rapant utrpel ľahčie zranenie na nohe.

Tento popis rán hovorí príliš mnoho. Predovšetkým o tom, aká bola pre četníkov nútnosť použiť strelnej zbrane.

Treba ešte uviesť, že celý rad osôb utrpel zranenia ľahčieho rázu. Tito, poznajúci obsah demokratických a republikánskych foriem štátnych, volili, nuž volili spôsob samoliečby.

Minister vnútra uviedol, že 6 četníkov bolo kamením zranené a jeden četník bol mimo toho bodnutý nožom. Dr Ján Poničan zisťoval u okresného lekára dr Töröka, ku ktorému četníci prišli, ako to vlastne s ranami četníkov je, a lekár prehlásil, že sú to len ublíženia ľahčieho rázu: könnyebb természetü testi sérülés ("telesný úraz ľahčej povahy").

Keď sme sa v útorok dopytovali na četnickom veliteľstve po stave zranených, odpovedali nám, že päť z nich je už vo službe a dva nastúpia v najbližších hodinách.

Ako sa četníci k svojím ublíženiam dostali, to by leda oni sami mohli vysvetliť. Rozhodne však boli náramne opatrní pri honbe za svojim ublížením, tak opatrni, že ani úradný lekár im nemohol dať náležitejšieho opatrenia a aspoň niečo hovoriace vysvedčenie.

Vraciame čitateľa opäť na košútssku ulicu. Je niekoľko málo minút po tej streľbe, ktorá srazila s nôh 8 ľudí. 2 z nich ležia bezhlasne, jeden smrteľne chrčí a 5 kričia ťazkou boľasťou. Z domov sem tam vykukujú hlavy. Najviac zo dvora Potravného družstva. V skupine v bráne družstva stojí muž, ktorému sa ztratil klobúk. Obzerá sa a naraz ho zbadá na ceste, neďaleko jednoho raneného. Bez rozmyslu vybehne z brány a uteká ku klobúku. V tom treskne niekoľko rán a hrôzou týchto chvíľ zmätený muž len že uniká streľám, ktoré za ním z rozzureného kordonu padajú. Za chvíľu sa pokúša niektorý najviac odvážny a najviac dotknutý osudom ranených priblížiť k raneným. Je vítaný streľbou a streľbou odprevádzaný, lebo keby neutiekol, ležal by medzi ostatnými na košútskej ulici. Diabol vie, kde začína a kde končí nutná sebaobrana, v ktorej môžu četníci užiť zbrane. Úradné predpisy ani ministerské prehlásenia nedávajú nám vysvetlenia o týchto epizodách. [Další slova byla unesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.]

Ľudia, ktorí túto krvavú kúpeľ videli, ani veriť nechcú, že to boli četníci, ktorí strieľali. Nevedia si vysvetliť motivy, ktoré by mohly viesť četníkov k výkonom takým, akých boli svedkami. Sdeľovali nám dôverne, že to boli za četníkov preoblečení kolonisti, neviazaní predpismi četníckej služby a za jat proti miestnemu zemerobotníctvu, ktorí inscenovali tento hrozný masakr. Tento ich, ovšem mylný, predpoklad je živený okolnosťou, že kedykoľvek je v niektorých miestach Slovenska napjatejšia situácia, sú exponovaní českí úradníci opatrení četníckou uniformou a zbraňami. Je známo, že galantskí finanční úradníci mali, v četníckych uniformách ozbrojení, pohotovosť v dobe demonštrácií sereďských nezamestnaných, a v Trnave, v dobe tamojších demonštrácií, boli českí Sokoli oblečeni do četníckych uniforiem a opatrení četníckymi zbraňami.

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Volal jsem pana řečníka třikráte k pořádku. Poněvadž neuposlechl, odnímám mu podle §u 50 jedn. řádu slovo a žádám, aby opustil řečnickou tribunu. (Děje se.)

Dávám dále slovo p. posl. Zápotockému.

Posl. Zápotocký: Chci připojiti k projednávanému případu několik polemických poznámek. Především klade se tu otázka, co bylo příčinou krveprolití, nebo kdo byl jeho příčinou. Vládní strany a pan ministr vnitra na to odpovídají: komunistické štvaní. Komunisté štvali dělníky v Galantě do stávky, a to byl první základ událostí, které se potom vyvinuly.

Jak vypadají poměry v Galantě? Tam měli zemědělští dělníci: dospělý otec rodiny 90 hal. mzdy za hodinu, žena 80 hal. mzdy za hodinu a mladí dělníci a dělnice 60 hal. za hodinu. (Slyšte!) Chtěl bych pana ministra vnitra postaviti na pole, aby tam dělal za 90 hal. za jednu hodinu. Chtěl bych pana ministra vidět, zdali by bylo třeba, aby ho někdo štval, aby proti těmto poměrům demonstroval. Přátelé, komunistická strana a rudé odbory připravovaly v Galantě a na Slovensku stávku slovenského zemědělského dělnictva - chcete-li, štvaly do stávky. My se k tomu přiznáváme. [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 2. června 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy. Viz těsnopiseckou zprávu o 125. schůzi posl. sněmovny.] (Výborně! - Potlesk komunistických poslanců.)