Předseda (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen pan posl. Danihel. Dávám mu slovo.

Posl. Danihel: Slávna snemovňa! Na stôl parlamentu sa dostávajú konečne zákonné osnovy, ktoré boly ešte pred rokmi pripravované a vypracované, a ich uzákonenie dnešnou vládnou väčšinou do programu vzaté.

Dľa tohoto stavu veci a dľa tej čiastky vládneho prehlásenia z 13. decembra 1929, kde pán min. predseda uviedol, že "terajšej všeobecnej depresii hospodárskej bude vláda čeliť pripravením a prevádzaním účelného dlhodobého programu investičného", mali teda vládní činitelia bezodkladne aj prikročiť k realizácii toho programu a nečakať, kým núdza a bieda dosiahne svojho vrcholu, ako to, žialbohu, dnes na celej čiare a vo všetkých odvetviach nášho hospodárskeho života pociťujeme.

A keby sme aj - a to najmä z ohľadu daňovej nosnosti občianstva - plne nesúhlasili s tými, ktorí v uskutečnení veľkého investičného programu vidia takmer jediné východisko z dnešnej krízy, jednak by sme sa zásadne nemohli stavať proti prevedeniu tých návrhov, ktoré mimo svojho budúceho hospodárskeho významu môžu prispeť k riešeniu najpalčivejšej otázky dneška: otázky nezamestnanosti. Lebo vieme, že najmä pri prevádzaní vodohospodárskych prác sa naskytuje možnosť zárobku mnoho tisícom, ktorí by radi pracovali, ale nemajú kde, ktorí by si na svoje a na potreby svojích rodín chceli zarobiť, ale nemajú u koho, ktorých bieda priamo vyháňa do cudziny, alebo im doma ešte tvrdšiu posteľ ustiela ako mali včera.

Hovorím: ako celá verejnosť, tak aj my plne chápeme nutnosť zákonitých opatrení toho rázu a len ľutujeme, že vláda s nimi tak neskoro prichádza. Mala k tomu moci, času a aj potrebných prostriedkov. Viazal ju konečne k tomu aj vlastný sľub, že totižto prevedením toho programu bude čeliť hospodárskej depresii, ktorá sa už vtedy v plných rozmeroch javila. Neučinila tak. Nechala prebehnúť plných 15 mesiacov a hladovať desiatky tisícov chudoby, alebo za hranice emigrovať kádry najlepších síl. Historické zeme táto bieda iste tak netlačí, tu tá bieda nie je tak citeľná, poneváč majú po ruke všetky prostriedky a možnosti ju zmierňovať.

Na dôkaz toho by sme mohli uviesť desiatky príkladov, ktoré by to nad sĺnce jasnejšie dokázaly. Pokusím sa len s jedným, uvádzam ho na základe zprávy "Dělnických Novín" v Hodoníne z 27. února 1931.

"Stavby projektované v okrese hodonínském. Silniční stavby: 1. Přestavba magistrály Brno-Břeclav-Bratislava od kostické váhy po zemskou hranici o celkovém nákladu 9,750.000 Kč. 2. Stavba mostu přes řeku Moravu atd. 2,150.000 Kč. 3. Dlažba okresní silnice v Hodoníně-Břeclav 1,250.000 Kč. 4. Oprava povodňových škod na okresních silnicích atd. 130.000 Kč. 5. Zpevnění vozovky na okres. silnici Hodonín-Břeclav atd. 1,320.000 Kč. 6. Dlažba okresní silnice Brno-Břeclav atd. 330.000 Kč. 7. Dlažba okresní silnice Čejč atd. 865.000 Kč. 8. Dlažba okresní silnice Strážnice atd. 340.000 Kč. 9. Novostavba okresní silnice Velká spojka o celkovém nákladu 72.000 Kč. 10. Novostavba okresní silnice Ratiškovice-Rohatec o celkovém nákladu 950.000 Kč."

Nechcem to všetko čítať. Len súhrnne uvediem. že tieto stavby sú projektované v obnose asi 30 mil. Kč. Mimo toho sú ešte aj iné melioračné práce. A ďalší odsek tej zprávy je nasledovný: "Další příspěvky na nouzové práce. Našemu župnímu sekretariátu bylo na jeho intervenci sděleno, že ministerstvo sociální péče povolilo následující obnosy na provádění péče o nezaměstnané: Okresu kyjovskému na odklizení sněhu 9.000 Kč, obci Břeclavi na odklizení sněhu 6.000 Kč, obci Moravská Nová Ves na stavbu kanalisace 6.000 Kč, okresu Hodonínu na odklizení sněhu ze silnice 12.000 Kč . . ." atd. A konečně: "Řada dalších žádostí bude v krátké době kladně vyřízena."

Vážení pánovia! Ako ráčite vedieť, okres hodonínsky je v bezprostrednom súsedstve s nášmi okresmi skalickým a malackým. Tú bezprostrednosť by ste však márne hľadali v čísliciach verejného podnikania a vo využití štátnych prostriedkov. To sú už takmer dva rôzné svety. Tam zárobok, alebo podpory, u nás žobrácka kabela, nabitá nanajvýš občianskymi povinnosťmi. Áno, je tomu tak, slávna snemovňa. Dokazuje to nielen fakt, že nám z verejných prostriedkov len odrobinky hádžete, že podporu nezamestnanosti dľa vášho systému našim bedárom upierate a že konečne viete svojim i také práce odmeňovať, za ktoré u nás "Gebühr" nechodí, iba v prípade neuposlechnutia - vymeraný trest. Vám na pr., ako som to už z tej zprávy čítal, poukáže ministerstvo soc. pečlivosti na "odklizení" snehu a o na núdzové práce ťažké tisíce, kým sa u nás tedy vytiahne snáď ešte nejaký bachovský zákon, alebo plesnivý župný štatút, ktorý pod ťarchou zákonitých následkov zaväzuje každého 24ročného občana na plnenie verejných povinností. Platí to bez ohľadu na každého, či má čo jesť alebo nie, ísť musí, lebo to káže zákon.

Slávna snemovňa! Uviedol som len jedon malý príklad a niekoľko s ním súvisiacich poznámok. Bolo by ich na kopy a veľmi závažných. Počujete z nich snáď niektoré i od iných kolegov zo Slovenska, ako že ste z nich už mnohé počuli od členov môjho klubu. Nepreháňam, ani zbytočného strachu nerobím, keď vládu dôrazne upozorňujem, aby si ich už raz aj náležite povšimla, a to čím skôr, kým nebude neskoro. Nech to teda po stránke časovej tak smutno nedopadne, ako sa to stalo s predloženými návrhomu. "Čo za rohy nezachytíš, za chvost neudržíš!" - hovorí naše staré porekadlo. Pozor tedy, vládní páni, máte veľkú zodpovednosť!

Slávny snem! Toľko som držal za potrebné poznamenať po stránke časovej. Čo sa samého merita veci týka, menovite štátneho fondu pre vodohospodárske meliorácie, musím hneď na začiatku prehlásiť, že darmo, ani po tých mnohých a nádejeplných sľuboch, ktorých sa nám, Slovákom, a to od najpovolanejších dostalo, predsa sa nemôžem ubrániť obavám, ktoré som pri pojednávaní tejto osnovy v zemedelskom výbore prejavil. Aby som však i tu ako i pred celou verejnosťou dokázal oprávnenosť nášho stanoviska a príčinu tých obáv, poukážem na stav vecí tak, aby to i pred najprísnejšou kritikou obstáť mohlo.

Už pri minuloročnom pojednávaní štátneho rozpočtu som rozsiahly výklad podal, ako veľký záujem má Slovensko na meliorácii pôdy a riadnom upravení vodstva, a že potreba týchto prác je tu oproti zemiam iným nepomerne väčšia. I príčin je k tomu viac. Chcem teraz vyzdvihnúť aspoň hospodárske, a to pre poľné hospodárstvo, priemysel, obchod a dopravu, ďalej sociálné - k umožneniu práce pre robotníctvo rôznych odvetví, ale menovite a hlavne pre robotníctvo neškolené a konečne príčiny národohospodárske. Veď múdra štátna politika musí sa predsa starať a vynaložiť všetko možné, aby tie 2 miliardy Kč, ktoré platíme ročne za poľnohospodárske plodiny do cudziny, zaostaly doma pre naše ubiedené roľníctvo a aby napomáhaly zvýšeným obehom tiež ostatným složkám hospodárskeho života.

Z národného a štátneho príkazu neslobodno tiež trpeť, aby dobrá a pracovitá krv národa, menovite slovenského, bola pre nedostatok chleba vyvážaná v desaťtisícoch za hranice, keď je možné doma dať prácu i obživu.

Týmto vznešeným úkolom slúžia všetky technické práce z oboru vodohospodárskych meliorácií a zasluhujú teda zvýšenej pozornosti ďaleko väčšej ako i dnešná osnova zákona im venuje. V prvom rade je to otázka pšeničná. Meliorácie nezabezpečujú, pravda, len zvýšené kvantum, ale tiež kvalitu hospodárskych plodín, ktorú často - ako skúsení odborníci sa vyslovujú - priamo podmieňujú. Toto týka sa menovite t. zv. kvalitných pšeníc, ktoré na meliorovaných, teda posiaľ panenských pôdach, môžeme dorobiť, ale nie už tak dobre na pôdach obhospodarovaných dlhší čas za pomoci umelých hnojív. To tvrdia mnohí národohospodári, mnohí vynikajúci mlynári, a tí, ktorí si rozbor po tejto stránke zadovážili.

Otázku túto vyzdvihujem menovite s ohľadom na Slovensko, kde - podľa ustáleného názoru odborníkov - leží práve kľúč: zásobiť republiku dostatočným množstvom kvalitnej pšenice.

Potreba plošných meliorácií, ktoré menovite pšeničnú otázku majú vyriešiť, je v celom štáte a menovite na Slovensku ešte veľká. Poprední a povolaní k tomu odborníci odhadujú, že v celej republike je potreba previesť plošné meliorácie na ploche temer najmenej 2,400.000 ha. Z toho pripadá na Slovensko 1,200.000 ha, čili plných 50%, na Čechy 700.000 ha, čili 29%, na Moravu a Sliezsko 320.000 ha, čili 14%, na Podkarpatskú Rus 170.000 ha, čili 7°. Pravda, v t. zv. zemiach historických sú už z toho najhoršieho vonku, veď majú zmeliorované posiaľ Čechy na 20, Moravu so Sliezskom dokonca na 25% celkovej potreby. Za to na Slovensku, ktorého potreba dosahuje plných 50% z celoštátnej, je posiaľ zmeliorovaná čiastka okrúhle 3% a na Podkarpatskej Rusi ešte menej, snáď asi 2%.

Týmto faktom primerane maly by byť tiež pridelené pomocné prostriedky, a to tak so stránky finančnej, personálnej i organizačnej. Vo skutočnosti deje sa, pravda, pravý opak. Štátné financie sú v tomto ohľade pre Slovensko hodne rezervované, to je ten najmiernejší výraz. Krajinská správa slovenská, ako najmladšia má pri ináč najlepšej vôli najmenej možnosti vplývať na beh vecí intenzivnejším spôsobom. Tiež úverové možnosti sú na Slovensku najhoršie. Práve tak odborných síl technických má Slovensko najmenej, v čom ani posledná resystemizácia nevedela dať primeranú náhradu. Vieme, je nateraz citeľný nedostatok kvalifikovaných inženierov pre vodné stavby a menovite v štátnych úradoch, čomu len primerané výhody platové a postupové vedely by odpomôcť. O tieto veci sa pravda nikto nestará a keď slovenská verejnosť k snadnejšiemu umožneniu vysokoškolského študia technického dožaduje sa spravodlivej nápravy v založení vysokej školy technickej na Slovensku, nemá jej volanie pozitivného ohlasu.

Na mieste vecného a účelného upravenia organizácie verejnej správy už v ministerstvách vidíme večné ťahačky o kompetenciu, ačpráve i pri dnešnom jej rozdelení v obore vodohospodárskom medzi ministerstvo zemedelstva a ministerstvo verejných prác je celý rad obcí vyslovene zemedelského charakteru v otázke t. zv. asanačných stavieb, teda vodovodov a kanalizácií, priamo poškoďovaných, nakoľko sa týka možnosti prevádzať asanačné stavby za podpory zo štátnych príspevkov, na ktoré ministerstvo verejných prác nemá žiadnej úhrady.

Tiež väčšia hybnosť subvencujúcich úradov bola by súrne žiaducná, bo oneskorenou výplatou splatných príspevkov utrácajú vodohospodárski stavebníci značnú časť povolených príspevkov na úhradu interkalárnych úrokov.

Stavebný program. V dôvodovej zpráve k dnešnej vládnej osnove zákona je síce vytýčený do budúcnosti stavebný program pre vodohospodárske meliorácie, a to pre najbližšie 10ročie dosť podrobne. So stanoviska slovenského nemôžeme byť, pravda, s týmto programom ani zďaleka spokojní. Týka sa to tak regulačných stavieb, pre ktoré sa určuje ročný program o celkovom stavobnom náklade 135 mil. a pre Slovensko 35 mil., čili okrúhle 26%, ako aj v obore plošných meliorácií, ktorých sa má ročne previesť 45.000 ha o celkovom stavobnom náklade 130 mil., z čoho na Slovensku 14.000 ha s približným stavobným nákladom 40 mil. Hlavne, pravda, musíme odmietnuť vytýčený program pre stavby asanačné o celkovej preliminovanej čiastke stavobnej 60 mil., z ktorej majú byť vodovody a kanalizácie obcí prevádzané v najbližšom 10ročí "v rozsahe posledných let". To by prakticky znamenalo, kým na pr. do konca roku 1929 na Slovensku od r. 1919 bolo prevedené vodovodných stavieb celkom len za 7.5 mil., že mu pripadnú z uvedenej čiastky 60 mil. okrúhle len 2%, čili 1.2 mil., kdežto na Čechy, kde v rovnakom období bolo prevedené asanačných stavieb temer za 291 mil., pripadlo by vyše 81%, čili temer 50 mil.

Nedôvera naša je plne odôvodnená poukazom, že terajší malý počet odborného personálu při dnešnej organizácii práce nebude vstave vykonať patričné úkoly a že v najbližších rokoch nebude preto na Slovensku možné na pr. zmeliorovať plochu 14.000 ha ročne, čo nám síce dôvodová zpráva sľubuje, ale čo je, dľa príznakov, úplne iluzorné.

Ukrátenie Slovenska. Tým pravda mohlo by byť Slovensko veľmi ukrátené, ako sa to skutočne stalo, na pr. pri prevedených stavbách melioračných v období 1919/1927, v ktorom bolo na Slovensku prevedené stavieb za 27.4 mil. Kč z celkového úhrnom 844 mil., čili len 3.2%. Percentuálna účasť Slovenska až do konca r. 1929 sa nijako podstatne nezlepšila, hoci melioračné stavby na Slovensku v posledných rokoch dosahujú zvýšených nákladov. Podľa dôvodovej zprávy bolo v tomto období prevedené stavieb melioračných celkom za 1584 mil. a na Slovensku v tomto období celkom za menej ako 78 mil., čo predstavuje vždy len 4.9%.

Štátna správa mala v obore vodohospodárskych meliorácií v príslušných rozpočtoch zabezpečenú celkovú čiastku 319,457.180 Kč, z čoho na melioračný fond pripadá 225 mil. a na úverové položky 94,457.180 Kč. Keby účasť Slovenska bola tu pomerná, vtedy podľa melioračné potreby malo dostať temer 160 mil. Avšak i podľa daňovej poplatnosti odhadovanej na 23% pripadla by Slovensku čiastka aspoň 70 mil. V skutočnosti až do konca r. 1927 bolo Slovensku vyplatené 15.8 mil. a keď k tomu zo stavebného nákladu v r. 1928 a 1929 celkovej čiastke - vzhľadom na to, že výsledky ďalšie neboly posiaľ uverejnené - 50.5 mil., pripočítame priblížne kvôtu štátnych príspevkov vo výške 30%, teda okrúhle opäť 15 mil., uvidíme, že Slovensko zo štátnych prostriedkov na podporu vodohospodárskych meliorácií v období 1919/1929 čiastku okruhle 31 mil., čili temer o 130 mil. menej, ako by mu prináležalo dľa melioračnej potreby, a o 39 mil. menej pri srovnaní s daňovou poplatnosťou. To všetko vedie k tomu, že Slovensko musí sa energicky domáhať spravodlivej účasti na položkách venovaných na prevádzanie meliorácií vodohospodárskych a bezpodmienečne požadovať, aby podľa kľúča ustáleného podľa melioračnej potreby z oboch častí štátneho fondu pre vodohospodárske meliorácie bol Slovensku do budúcnosti zabezpečený trvalý ročný prídel, ktorý v páde plného nevyužitkovania bude Slovensku zachovaný.

Finančná účasť zemí. Ďalšou boľavou stránkou pojednávanej osnovy je skutočnosť, že zaťažuje značne finančné hospodárenie zemí bez toho, že by súčasne bolo postarané, aby zemské financie boly k tomu primerané upravené. Malo by sa preto umožniť, aby v každej zemi bol sriadený krajinský fond pre vodohospodárske meliorácie, ktorý by mohol plniť predpokladané povinnosti podľa dnešnej osnovy.

Podpora malých podnikov. V záujme urýchlenia melioračných stavieb a zjednodušenia verejnej správy malo byť už v pojednávanej osnove pamätané, aby doterajšia vžitá a dokázaná forma podpory menších melioračných podnikov z t. zv. spoločnej dotácie bola zákonitou formou zabezpečená a aby nebola odvislá od náhodných osôb a okolností.

Má však táto osnova ešte jednu a tak okatú vadu, že ju tejto vláde a jej pomahačom žiadon roľník odpustiť nemôže. Je to § 6, odst. 2, ktorý praví:

(2) Jako běžné příjmy přikazují se části B fondu:

1. Výtěžek zvláštní 25%ní přirážky k dani pozemkové, kterou jest platiti z veškeré půdy této dani podrobené podle zákona ze dne 15. června 1927, č. 76 Sb. z. a n., o přímých daních. Od této přirážky jsou však osvobozeny pozemky držitelů půdy, jejichž celoroční důchod ani sám o sobě ani s důchodem hlavy rodiny, s níž by případně měli býti společně zdaňováni důchodovou daní, nepřesahuje částky důchodové dani nepodrobené a kteří i s ostatními členy společné domácnosti nemají v téže berní obci většího majetku pozemkového nežli nejvýše s celkovým katastrálním výtěžkem 120 Kč. Tato zvláštní přirážka vybírá se zároveň s daní pozemkovou a není základem pro přirážky kteréhokoli druhu. Se slevou daně pozemkové (§ 111 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n.) spojena jest i sleva této zvláštní přirážky. Tato přirážka nebude vybírána do konce roku 1937, při čemž se vláda zmocňuje k dalšímu prodloužení této lhůty, nezlepší-li se do té doby hospodářské poměry v zemědělství.

Vážení pánovia! Čo to znamená? Že slávna koalícia, ktorej podstatnú časť tvoria agrárnici, chcú uzákoniť neslýchanú zásadu, že na melioračný fond majú prispievať roľníci novými daňovými bremenami a bez ohľadu na to, či budú z jeho prostriedkov čerpať alebo nie. Ale okrem tejto zásadnej otázky, aká je to nešťastná myšlienka už sama v sebe, pomýšlať na zavedenie nových daňových bremien toho stavu, ktorý tak u nás, ako na celom svete musí ťažko zápasiť so svojim osudom. To, že sa i po siedmych rokoch do výhľadu dáva iná možnosť úhrady tej položky, nemôže nás nijak uspokojiť, poneváč sa to viac podobá iluzornému snu, ako skutočnosti a uznanlivosti každého ministra financií. A potom vôbec tá vykrútená štylizácia toho odstavca, ktorá pri známej praxi našich finančných úradov, pri neusporiadanosti pozemkového katastru na Slovensku, pri násilnom a nespravedlivom vyrubovaní dane dôchodkovej, ktorou sa tá prirážka čiastočne podmieňuje, sú už samé také krikľavé mementá, ktorých by si každý roľnícky zástupca nielen mal všimnúť, ale aj sám návrh vrátiť zpäť osnovateľom.

Slávna snemovňa! Týmto by som končil naše pripomienky k pretriasanému návrhu o štátnom fonde vodohospodárskych meliorácií, ktorý dľa vládneho vyhlásenia má tvoriť jedno ohnívo v tej reťazi opatrení, ktoré vláda svojim prehlasením o hospodárskej kríze označila. Pripomíname toto vládné prehlásenie preto, lebo sa tam nachádza i táto veta: "Vláda chce pokračovať vo vhodných opatreniach, aby zem Slovenská a Podkarpatská boly kultúrne a hospodársky pozdvihnuté na úroveň zemí historických." Proti tomu však jak vládné predlohy, tak aj doterajšia debata o nich zjavne dokazujú, že spomenuté prehlásenie je len púhou frázou a prostriedkom na zaslepovanie očí dobromyseľného občianstva menovite na Slovensku, ktoré následkom nedbalosti vlády tratí nielen nádej, ale nachádza sa ono už v krajnom zúfalstve. Preto ak sa včas nevzpamätáte a ak neurobíte primeranú nápravu, musíte počítať aj s následkami, ktoré sa nevyhnuteľne dostavia. Ba nezamedzíte už ani ten spoločný postup Slovákov, ktorý dnes vo verejnom živote slovenskom tak dozrieva a od ktorého si náš národ aj dačo sľubuje. Že si toto hnutie bude vstave raziť cestu, nie je žiadnej pochybnosti, akože ani o tom, že si v páde potreby i osvojí vaše methody, ktorých ste používali voči násilnickému a nevšímavému rakúskemu systému.

K tomuto teda ako záver uvediem jednu drobničku z Pamätníka melioračného sväzu pre Čechy, kde bývalý odbor. prednosta min. zemedelstva Ing. V. Janský na 27. stránke uvádza toto: Na počátku r. 1914 pozorována byla v úřadech a státní administrativě nervosita a nemohoucnost, v politických poměrech, napětí a počátky rozvratu. Česká delegace v rakouském parlamentě zahájila obstrukci s heslem: To tak dále nejde, - bez zemského sněmu žádná říšská rada! (Potlesk.)

Předseda (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. Zeman. Dávám mu slovo.

Posl. Zeman: Slávna snemovňa! Doba, v nejž vládna predloha dozrievala, bola trochu dlhá. Nebolo to ale na škodu veci samej, poneváč daná bola týmto príležitosť k všestrannému prejednaniu a uváženiu vládnej predlohy. Predloha táto svojim vážnym národohospodárskym dosahom si tejto všestrannej pozornosti iste zaslúžila. Je prirodzené, že vyvolala i na našom Slovensku niekoľko ankét, na nichž odznely ostré kritiky o vládnej predlohe. Žiaľbohu, že tieto ankety a polemiky nevyjasnily nastolenú otázku, skôr vniesly istú nejasnosť, neistotu a isté upodozrievanie z neuprimnosti a neprajnosti voči slovenskej zemi. Útočilo sa prirodzene i tentoráz na nás, na agrárníkov. (Posl. Danihel: Zaslúžene!) Vytýkalo sa nám, že sa o záujmy Slovenska nestaráme, že zradzujeme slovenské požiadavky. Dotiaľ, kým sme pracovali, aby sme požiadavky Slovenska uplatnili vo vládnom návrhu, ktorej práce výsledky sú patrné na vládnej predlohe, dotiaľ snášali sme skrivodlivé posudky ako obyčajne od tých, ktorí i dnes prehlašovali slovenské súručenstvo. Ovšem priznávam sa, že sám bol som nespokojný s formou vládneho návrhu, ako nám bol tiskom podaný. Túto všestrannú nespokojnosť na Slovensku s osnovou vodocestného fondu vyvolala nešťastná dôvodová zpráva k vládnemu návrhu pripojená. Táto dôvodová zpráva prináša úplne zbytočné výpočty k osnove zákona o rozdelení príspevkov fondu na jednotlivé rieky. Prirodzene, že takéto výpočty môžu prijsť v úvahu pri osnove zákona len ako pomocné smernice pre prevádzanie zákona, ktoré však musia sniesť korektivum, prípadne zmeny, ale nesmí vrhať zlý tieň zpäť na samú osnovu zákona. Dôvodová zpráva je tedy svedoctvom toho stanoviska, z ktorého by sa zákon tento mal vykladať. A práve preto zaoberám sa v prvom rade s týmto stanoviskom, aby som takto odvrátil výtky nám robené a nápady vzniklé i proti samému zákonu, ktorý tak, ako ho výbor opravil a predložil snemovni ku schváleniu, je i nám Slovákom prijateľný, vzdor nešťastnej dôvodovej zpráve. Dôvodová zpráva, má-li obsahovať smernice pre prevádzanie zákona, nesmie sa opierať na fiktivne položky vyhútané pri úradnom stolíku, nesmie podávať mrtvú matematickú kalkuláciu, strnulé meriatko mrtvej litery, ale musí byť prispôsobená k potrebám denného života, k úkolom, ktoré nám denný život nastoluje. Nesmie zabiehať ďaleko a predpisovať číslice, lebo veď nemôže vedieť, čo za 12 rokov bude. Nemá tedy smyslu stavať dvanásťletku číslami, ktoré nezodpovedajú potrebám života. My radi uznávame položky, ktoré dľa dôvodovej zprávy majú byť vynaložené k rychlému dokončeniu veľkého vodohospodárskeho diela na riekach Labe a Vltavy. Nechceme úzkoprsou sobeckosťou obviňovať centrálnu správu, že by táto z nízkeho stanoviska "bližšia košeľa ako kabát" venovala na vodnú sústavu labsko-vltavskú 938 mil. Kč, t. j. 83%, na dunajskú 125 mil. Kč, t. j. 11%, na priehrady a vodné diela v Čechách 610 mil. Kč, t. j. 89%, na Slovensku 90 mil. Kč, t. j. 10%. A keď k tomu pribereme položky, ktoré sú venované na výstavbu prístavov, vypadajú teda z rámca regionálneho a majú význam celoštátny, i tu sa tento nepomer ukazuje v čísliciach: Češko 1593 mil. Kč, t. j. 71.8%, Slovensko 365 mil. Kč, t. j. 16.5%. Rozumie sa toto projektovanie na 12ročnú dobu. Keď tieto číslice vzpomínam, potvrdzujem, že vieme, že potreby tieto sú výslednicou dlhodobej sústavnej práce započatej a nedokončenej od niekoľko desaťročí, a to v úsekoch tokov veľkého významu pre celý náš národohospodársky život. My vieme, a priznávame v plnej miere nielen právo, ale i povinnosť centrálnych úradov, riadiť sa príkazom racionálneho technického vývoja vodných ciest a vodohospodárskych potrieb. Avšak pri plnom uznaní tohoto stanoviska staviame i my naše požiadavky v plnom povedomí vážnosti a neodkladnosti potrieb zeme Slovenskej. Nechcem sa púšťať na pole nedoziernych možností spojenia vodných sústav Odry-Dunaja-Labe-Severného mora s Čiernym a Stredozemným morom - o týchto budúcich veľkých vodných cestách strednej Europy. Chcem poukázať iba na naše najbližšie a najpalčivejšie potreby, ktoré neodbytne klepú na dvere zákonodarného sboru.

Nás najviac zaujíma zo slovenských vnútornozemských riek naša národná rieka Váh. Poznáme ju všetci. Veď radi načuváme hrdému popevku slovenského ľudu: "Hore Váhom - dole Váhom, duha vodu pije - kto Slovákov nemiluje - - -". Akoby žitie a bytie slovenského ľudu spojené bolo s touto riekou, s tým bystrým a neskroteným Váhom.

Náš vodocestný fond na zauzdenie a zkrotenie tejto divokej a často neurvale zlostnej rieky venuje dľa dôvodovej zprávy iba ročných 3 mil. Kč pre prvú 12ročnú periodu. Páni moji! Kto vie a pozná tu veľkú námahu, za ktorej naše úrady zápasia rok po roku s touto riekou, kto pozná zákruty a nevypočítavý rozmar tejto rieky, ako vie ona zaskočiť, prekaziť, zničiť i to najopatrnejšie úsilie našich vodosprávnych úradov, keď začne koryto premienať, brehy strhávať, odnášať pozemky zemedelskej kultúry, búrať mosty a pretrhávať cesty a železnične násypy - kto všetko toto zná, ten ľahko pochopí, že položka v dôvodovej zpráve uvedená 3 mil. Kč je nepatrná a že cele oprávnene vyvolala veľký odpor na celom našom Považí. Táto položka je menšia, ako bola dosiaľ venovaná na zabezpečovanie brehov Váhu. Posledné roky 1929 a 1930 na úpravu Váhu bolo v štátnom rozpočte zaradené síce len 1,800.000 Kč, ale previedlo sa práce r. 1929 za 4 mil. Kč a r. 1930 za 4,700.000 Kč za účasti zeme, obcí a záujemcov.

My pri tom všetkom radi honorujeme a uznavame tú pečlivosť našich úradov, akou sa starajú o úpravu našej rieky Váhu, lebo vieme, že kým za maďarskej vlády za 49 rokov previedlo sa 91 miestnych úprav za obnos 1 mil. Kč, dotiaľ za 10 rokov vlády československej bolo upraveno 280 miest nákladom 28 mil. Kč.

Vodocestný fond, ktorý vítame ako veľký čin našej vlády, mal by veľkoryse riešiť ťažké problémy vodocestné a vodosprávné a nemá prichádzať so smiešnou položkou 3 mil. Kč. Spravodlivé nadelenie z rozpočtu vodocestného by vyžadovalo, aby Slovensko súčastnené bolo v tomto fonde aspoň minimálnymi čiastkami na úpravu rieky Váhu 10 mil. Kč, na úpravu rieky Moravy 4 mil. Kč, na úpravu rieky Dunaja 4 mil. Kč a na úpravu toku Tisy 1 mil., slovom ročne 19 mil. Kč.

Pre využitkovanie vodných síl potrebné by bolo aspoň 20 mil. Kč a pre výstavbu prístavov 15 mil. Kč. Úhrnom je minimálna potreba pre racionálné a rozumné vedenie vodocestných a vodosprávnych prác pre Slovensko ročne 45 mil. Kč.

Takto by sme si predstavovali opravdové a vecné nazeranie na potreby nášho Slovenska, zvlášte v dobe hospodárskej kríze, v dobe stúpajúcej nezamestnanosti, v dobe núdzových prác a veľkého investičného programu vládneho.

Naše požiadavky nachádzajú plné a oprávnené odôvodnenie v tých projektoch a výpočtoch, ktoré sa stále spomínajú vo spojení s reguláciou rieky Váhu, totižto: 1. regulácie, 2. využitie vodných síl a za 3. splavnenie tokov.

Krajinský úrad na Slovensku dal vypracovať generálny projekt sústavnej úpravy Váhu, dľa ktorého potrebné by bolo na spomenuté práce spolu 2.470 mil. Kč.

Reguláciou toku Váhu dľa uvedeného projektu zabránilo by sa odneseniu 5000 ha pôdy, ochránilo by sa pred inundáciou povodne 8230 ha pôdy, získalo by sa z vedľajších a zaliatych ramien 3000 ha pôdy, zabezpečilo by sa 85 km silníc, 46 km železníc a 90 mest a obcí dostalo by sa von zo strašlivého nebezpečia povodňovej zátopy.

V rámci tohoto generálneho projektu sú vypracované i podrobné projekty, takže sústavnému prevádzaniu regulácie by nič v ceste nestálo - okrem finančného nákladu, o ktorý sa práve teraz domaháme.

Dnes sa robia už predpráce veľkého projektu výstavby hydrocentrály v úseku Váhu Dolné Kočkovce-Ladce. Projekt tento je prvým stupňom sústavného využitia vodnej energie Váhu, ktorý má dať asi 18.000 HP a má vyrobiť ročne 82 mil. Kwh elektrického prúdu. Týmto by sa otvoril tak ohromný zdroj elektrickej energie, ktorý by jednu tretinu Slovenskej zeme bol v stave zaopatriť lacnou a výdatnou silou a spojiť takto okolo tohoto ohnište západné, severné a stredné slovenské všeužitočné elektrárne. Získaním takýchto nových zdrojov nevyužitej energie dalo by sa uskladniť pre ciele iné, technické a chemické, naše uhlie a takto nahradiť čierné diamanty bielym uhlím, nevyčerpatelným to a stálym zdrojom veľkých možností.

Veľavážení pánovia! Rieka Váh pýta oprávnene vyššiu dotáciu z vodosprávneho fondu, a to v znamení rentability a výdatného dobrého obchodu pre štátnu pokladnicu. Keď sa tvoria fondy a robí sa finančná báza k prevádzaniu veľkorysého národohospodárskeho podnikania, nesmie sa "krajcarkovať" a úzkoprsne merať, ale zvážiť a zmerať objektivne všetky možnosti a na týchto základoch budovať.