Čo sa týka regulácie Váhu, dovolím si zase ukázať na samú dôvodovú zprávu, ktorá sama vypočitáva a hovorí, že rentabilita regulácie Váhu je plne zabezpečená, a tedy keď je zabezpečená, aké obavy môžu byť?

Slávna snemovňa! Táto predloha zákona, ktorú máme česť pojednávať, je spolu, aby som z politickej stránky k celej veci prikročil, zkúšobným kameňom slovenskej spolupráce. Po Slovensku letí heslo "slovenská spolupráca". Aby som historicky naznačil pôvod tohoto hesla, musím poznamenať, že v loni práve v tomto čase z nášho klubu vyšiel podnet, sdružiť všetkých slovenských zákonodarcov k tomu, aby spoločne vystupovali menovite pri položkách rozpočtu jednotlivých rezortov, ktoré pripravujú každoročný rozpočet.

Nechcem rekriminovať, ale zasa len konštatujem historickú pravdu, že vtedy heslo toto nenašlo dostatočného porozumenia. Čakali sme v pevnej nádeji, že také zdravé heslo, ako je "slovenská spolupráca" - musí najsť živnú pôdu a ozvenu v každom slovenskom zákonodarcovi. (Tak je!) Dnes toto heslo "slovenská spolupráca" je akosi reálnejšie, ale dovoľte mi poznamenať, že vtedy, keď dobre vidíme citové základy tohoto hesla, lásky, oduševnenosti každého Slováka za rodnú zem, oduševnenosť a pričinenie, aby sme všetky prostriedky za slovenskú krajinu použili a aby sme Slovensko aspoň poľnohospodársky a technicky priniesli bližšie k historickým zemiam, aby nekričal ten ohromný rozdiel.

Politická čiara našej minulosti nemôže byť naznačená, že my chceme na každý pád, za každú cenu unifikovať, ale dovoľte, my chceme lepšie unifikovať, než robí dnešný zákon. (Tak je!), ktorý unifikuje tam, kde sa výhody zabezpečujú a prinášajú len pre historické zeme, ale neunifikuje sa tam, kde sa ťarcha ponecháva - na Slovenskej Krajine. (Tak je!)

Tam je ten rozdiel v tom príspevku krajín, že historické zeme jednou osminou, slovenská krajina jednou štvrtinou prispievať má. Nedáme sa pomýliť predstieraným výdobytkom, ktorý vychádza z technicko-dopravného výboru, že Slovenská Krajina len jednou osminou prispieva v úseku Komárno-Sered. My vieme, že na tento úsek nikdy Slovenská Krajina ničím neprispievala, že vždy to šlo nákladom štátnym. V tom není žiadny výdobytok pre nás. Slovensko unifikovať chceme, ale unifikovať spravodlive. (Hlasy: Od Seredu k Žiline!) Od Seredu k Žiline zostáva zaťaženie slovenskej krajiny jedna štvrtina, kdežto historické zeme majú privilegium, že len jednou osminou prispievajú. Dovolávam sa toho čísla "Slovenského deníku", kde praví pisateľ, a myslím, že to je redakčný článok: "Není možno pred slovenskou verejnosťou vzať zodpovednosť za to, aby pre stredné Labe v dlžke 150 km bolo venované ročne 38 milionov. Pre strednú Vltavu v dlžke 170 km 24 mil. Kč a pre Váh v dlžke 280 km len 3 mil. Kč. Je to zvláštne, že chceme všetko staré unifikovať, čo nás posiaľ delilo, ale v tomto prípade, keď treba obťažiť zeme novými zvláštnymi prispevkami finančnými, osnovateľ zákona nechce unifikovať, lebo jemu sa tak páči, aby zem slovenská platila viac než zeme ostatné."

Unifikovať, pravil som, áno, z tejto unifikacie vyrastá i slovenská spolupráca. Ja bysom snížil svoj slovenský rod, keby som predpokladal aspoň bez príčiny, že by sa našiel Slovák, ktorý by slovenskej krajine pomôcť nechcel, že by sa našiel slovenský poslanec a senátor, ktorý by nechcel k tomu prispievať, aby Slovensko bolo pozdvihnuté. Z toho vyrastá slovenská spolupráca. Ale dovoľte, strana naša keď i vidí, že je slovenská spolupráca, chcel bysom povedať, ako ten ozdobný kvietok, ktorým sa chcela zdobiť, je nateraz v kabátovej dierke druhého, nežiarli a miluje heslo svoje i ďalej. Priznáva sa k slovenskej spolupráci a bude sa vždy k nej priznávať a v záujme slovenskej spolupráce je ochotná priniesť i prestižné ohľady (Potlesk.), je ochotná do istej miery priniesť v obeť aj svoju parlamentnú a lebo snáď technickú neodvislosťi! Slovenská spolupráca bude vždy naším cieľom a budeme ju podporovať.

Ale dovoľte, keď ešte poznamenám v mene nášho klubu, že slovenskú spoluprácu považujeme ovšem len takym spôsobom, keď ju zabezpečujeme i pri výkone moci, aby nebola len pri zelenom stole v Bratislave, aby sa neroznášala len pri shromaždeniach na Slovensku s oduševnením a s oduševňovaním, ale aby prišla i do Prahy, aby neprestala na hraniciach, abysme ďalej išli až sem do parlamentu, a preto slovenská ľudová strana stavia podmienky slovenskej spolupráce na thesu: disciplina slovenskej spolupráce musí byť vyššia, svätejšia nežli disciplina klubu. (Výborne! Tak je!)

Predloha táto znamená pre nás autonomistov (Výkriky komunistických poslancov: Automobilistov!) - ráčte sa naučit vysloviť to slovo - ešte i určité ospravedlnenie čo do nášho autonomistického programu. Slovenské strany od prevratu vychádzaly akosi z toho istého stanoviska - nechávam stranou bezdôvodné a bezzákladné podozrievanie našej strany z protištátnosti, z neštátnosti, myslím, žiadny to vážne nebral, slúžilo to určitým straníckym cieľom, ale v srdci svojom každý bol presvedčený, že tomu celkom nie je tak každá strana vychádzala zo stanoviska: Slovensko pozdvihnúť, Slovensku prospieť, rozdiel sa javil len v tom, povezdme, že jedni racionelne jednostranne snáď vyškolenejší išli z touto slovenskou prácou tak rychlým krokom tak ďaleko, že vidiac, že Slovensko sa len v rámci tohoto štátu môže národne, poľnohospodársky, priemyselne budovať a ďalej vyvinovať, tak rečeno zabudli na to Slovensko a hľadeli v prvom rade na štát, v prvom rade na záujem celoštátny, a z tohoto hľadiska vychádzajúc brali viac ohľad na celoštátny záujem než na Slovensko. Naša strana vychádzala zo slovenského stanoviska tiež viac citovou (Výkřiky komunistických poslanců.) láskou k Slovensku a ku slovenskému národu, ale láska k národu a k zemi prevažovala, tá jej dávala podnet a jaksi citove hlbšie sa zapustila do našich krajinských záležitostí slovenských. Dobre sme vedeli a vieme i my, že brániť Slovensko bez ohľadu na celok štátu nie je možné, ale prevládala, a ja sa priznávam, citová stránka v našej taktike, ktorá nám mnohorazy ráznejším tempom dávala do popredia čiste slovenské a len slovenské záujmy, nespúšťajúc ovšem nikdy so zreteľa i to, že tieto sa nedajú zabezpečiť bez celoštátneho ohľadu a zebezpečenia ich záujmov. (Potlesk.)

V tomto smere keď tu tento rozdiel postupu slovenských strán som len naznačil, vitám túto predlohu ako ospravedlnenie toho, že sme touto cestou kráčali i do teraz naznačujúc pohyb náš autonomistický na širšom ideovom základe než tie druhé strany, totižto na základe svoj ráznosti slovenského národa. Toto bol základ, z ktorého sme vychádzali na najvyšší stupeň, pre ten národ žiadali sme krajinu, pre ten národ žiadali sme práva a myslím, že takýto základ povýšenia slovenského národa za základ všetkého pohybu a všetkých požiadavkov našich bol správny. Ukazuje nám to aj dnešná situácia naša. Vy prichádzali ste so slovenskými požiadavkami na t. zv. teritoriálnom základe, aby som neužíval toho výrazu, aby nikto nemyslel, že robím narážku - na regionálnom základe. Nie. Tá posledná etapa našej politiky tanie mi predovšetkým pred očima, tanie mi predevšetkým to, že ste hľadeli uplatňovať Slovensko na základe regionálnom, teritoriálnom, a toto teritori um ako súčiastkutejto republiky usilovali ste sa zabezpečiť. (Posl. Kopecký: Slovenská buržoasie chce zase utlačovati Maďary a Němce na Slovensku!) Od vás sa nebudeme učiť, aké stanovisko máme proti Maďarom zaujímať. Čo sa týče tohoto vášho postupu, ja vás upovedomujem na naše práce parlamentárné, že to Slovensko vždycky sme chápali teritoriálne, krajové ako jednu čiastku republiky. Boly časy, keď sa neopovážil toto slovo Slovensko, Slov. Krajina niekdo vypovedať, bola to východná časť republiky. Tá osobitnosť Slovenska, ten veľký pojem Slovenska bol teritoriálne ešte lepšie zúžený a keď sa na tomto základe jednalo, stretli ste sa s výpočtami technikov a priemyselníkov tunajších a tieto ohľady, tieto styčné body vyšovaly asi čiste tento teritoriálny základ, východná čásť Slovenska nezostala už tak významným činiteľom, lebo západná časť republiky mala silné argumenty v svoj prospech.

Keby sme pokračovali doteraz nie na základe tomto teritoriálnom, ale keby sme miesto teritoriálneho základu riekli: Tu stojí národ ako národ druhý, pre ten národ, pre toto teritorium, pre ten národ slovenský si žiadame toto a toto, myslím, že máme silnejšiu pôdu pod nohama. Ja myslím, že vtedy dôvody technické, výpočtové a rôzné iné len z byrokratizmu vyňaté a vyzdvihnuté by sa nemohly tak ľahko uplatňovať, lebo národ je vyšší než teritoriálné ohľady, a preto myslím, že keď naša strana požiadavky svoje politické stanovila na základe tom, že postavila slovenský národ rovnocenne s národom českým, patrí mu jeho autonomia na svojom území ako národu, lebo národ bez územia, bez svojich práv, práce a svojej výkonnej moci nemôže jestvovať, je iluzorný, - že vtedy by sme boli prišli snáď prv k tomu, aby tieto záujmy a práva národa Slovenskej krajiny, Slovenska a tej východnej časti republiky lepšie boly bývaly rešpektované.

Ohľadom tohoto nechcem rekriminovať, nechcem prepínať a prehánať. Strana ľudová i v tejto predlohe vidí satisfakciu pre svoj doterajší postup, vidí, že nie v oblakoch lietala, keď na základe autonomie vydobýjala tie ostatné výdobytky, nie na základe čiste teritoriálnom, ale s vyššieho stanoviska, na základe uznania práv slovenského národa. A toto nás povedie k tomu, aby sme i v poslednej chvíli v mene slovenskej spolupráce a v mene rodolásky, pomáhať v každom ohľade, vyzvali všetkých poslancov a senátorov: Spojme ruky, dajme srdce dohromady, aby nielen jedným tlkotom tĺkly, ale aby sme tiež jednotným a ráznym postupovaním pomáhali pozdvihnúť Slovenskú krajinu. (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)