Předseda: Malypetr.

Místopředsedové: Stivín, dr Lukavský, Roudnický, Špatný, Taub, Zierhut.

Zapisovatelé: Chalupník, Pik.

175 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: min. předseda Udržal; ministři Bechyně, inž. Dostálek, dr Meissner, dr Slávik, dr Spina, dr Šrámek.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr Říha; jeho zástupci Nebuška, dr Mikyška, dr Záděra.

Předseda (zvoní): Zahajuji 113. schůzi poslanecké sněmovny.

Dovolené dal jsem na dnešní schůzi posl. Špačkovi a Platzerovi pro neodkladné zaměstnání.

Došel dotaz. Žádám o přečtení.

Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra (čte):

Dotaz posl. inž. Kalliny ministru financí o zařazení obce Hroznětína do skupiny míst C činovného (č. D 478-III).

Předseda: Došla odpověď na dotaz. Žádám o přečtení.

Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra (čte):

Odpověď min. financí na dotaz posl. inž. Kalliny o odpisu daňových nedoplatků Josefu Ungerovi ve Františkových Lázních, výrobci obuvi, žijícímu v největší nouzi (č. D 248- III).

Předseda: Počátkem schůze byly rozdány tištěné interpelace.

Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra (čte):

1007. Interpelace:

I. posl. inž. Kalliny a druhů min. vnitra o neodůvodněném zakročení chebského okresního úřadu nebo zemského úřadu v Praze proti spolku "Egerländer Heimat" pro obraz Bismarckův, umístěný v turistické chatě spolku na Zelené Hoře,

II. posl. Simma a druhů min. spravedlnosti o zabavení čísel 37, 40, 41, 44, 45 a 47 periodického tiskopisu "Volkswehr" v Jablonci nad Nisou,

III. posl. Barši, Jurana a soudr. min. vnitra o - postupu četníků proti účastníkům schůze nezaměstnaných v Jedovnici u Brna,

IV. posl. Novotného a soudr. min. spravedlnosti o konfiskaci periodického časopisu "Naše Brázda",

V. posl. Tylla, Štětky a soudr. min. vnitra o zabavení dělnických peněz a bezdůvodné persekuci dělníků v Podmoklici,

VI. posl. Štětky, Haiblicka, Majora, Sedorjaka a soudr. min. vnitra a soc. péče o protidělnické mstě na dělnickém starostovi v Lomu,

VII. posl. Horpynky a druhů min. vnitra o zabavení časopisu "Ascher Zeitung" číslo 271 ze dne 18. listopadu 1930,

VIII. posl. Oehlingera a druhů min. nár. obrany I. o nenáležitém a předpisům odporujícím chování mužstva trutnovské posádky ve styku s civilním obyvatelstvem a II. o zabrání bývalého hotelu "Union", patřícího městu Trutnovu,

IX. posl. Štětky, Zápotockého, Kopeckého a soudr. min. spravedlnosti o protizákonném postupu krajského soudu v Praze, vrch. zemského soudu v Praze, zemského úřadu pro Čechy a presidenta policejního ředitelství v Praze při zastavení "Rudého Práva" dne 20. února 1931,

X. posl. Štětky, Kopeckého a soudr. min. nár. obrany o zabití vojína Miloše Rélicha v Terezíně,

XI. posl. Fritschera a druhů min. vnitra a spravedlnosti o zabavení čísla 3 časopisu "Der Tabakarbeiter" z r. 1931,

XII. posl. dr Hassolda a druhů min. vnitra o zabavení časopisu pro mládež "Jungtum",

XIII. posl. inž. Junga a druhů min. spravedlnosti o zabavení čísla 101 opavského periodického tiskopisu "Neue Zeit" ze dne 20. prosince 1930.

Předseda: Přikazuji výborům ústavněprávnímu a zemědělskému: Zástupce sněm. tajemníka dr Záděra (čte):

1034. Vládní návrh zákona, kterým se mění zákon ze dne 27. května 1919, č. 318 Sb. z. a n., o zajištění půdy drobným pachtýřům (Novela IV).

Předseda: Posl. Kubač a Kopecký ve svých řečech ve včerejší 112. schůzi sněmovny dne 19. března t. r. pronesli výroky, ohrožující bezpečnost státu a hrubě urážlivé.

Předsednictvo se usneslo podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučiti projevy ty ze zprávy těsnopisecké.

Přistoupíme k projednávání pořadu, a to ke společnému jednání o prvých 2 odstavcích, jimiž jsou:

1. Zpráva výborů zemědělského, technicko-dopravního a rozpočtového o vládním návrhu (tisk 961) zákona o státním fondu pro vodohospodářské meliorace (tisk 1025).

2. Zpráva výborů technicko-dopravního a rozpočtového o vládním návrhu (tisk 689) zákona o státním fondu pro splavnění řek, vybudování přístavů, výstavbu údolních přehrad a pro využitkování vodních sil (tisk 1026).

Budeme pokračovati ve společné rozpravě, zahájené ve včerejší, 112. schůzi sněmovny.

Přihlášeni jsou ještě řečníci: na straně "proti" pp. posl. dr Tiso, dr Rosche, Hokky, Štětka; na straně "pro" pp. posl. Jaksch, Adámek, inž. Záhorský, Vencl, inž. dr Toušek, inž. Nečas, Vičánek, Zeman, Blažek.

Dávám slovo prvnímu řečníku na straně "proti", jímž je p. posl. dr Tiso.

Posl. dr Tiso: Slávna snemovňa! Po dlhých prípravných debatách konečne dostala sa do plenárneho pojednávania vládna osnova zákona o štátnom fonde pre splavnenie riek, vybudovanie prístavov, výstavbe údolných priehrad a pre využitkovanie vodných síl. Slovenská strana ľudová, v mene ktorej mám česť k tejto predlohe hovoriť, použila doteraz všetkých parlamentných aj mimoparlamentných prostriedkov, aby túto predlohu, ktorá je pre Slovensko zrejme a otvorene škodlivá, parlamentným spôsobom zmenila v prospech Slovenska. Prácu túto zahájila slovenská ľudová strana s tou najväčšou nádejou, lebo snáď nebolo doteraz ešte takej predlohy, ktorá by bola pozornosť Slovenska lepšie sjednotila, ako táto predloha. Za veľmi priaznivých auspicií začala pracovať slovenská ľudová strana v prospech zmeny tohoto návrhu, a ja z týchto auspicií len práve najvrcholnejšie body a zjavy mám česť tu uviesť. Pripomínam mimo novinárskych článkov v našej strannickej tlači článok, ktorý bol uverejnený v "Slovenskom denníku" minulého roku a ktorý mal nápis: "Brat bratovi nepraje". Bola to vecná, ale otvorená kritika. Hovorí sa v ňom menovite k slovenským poslancom, čo by bolo a čo je ich povinnosťou voči tejto predlohe robiť a akých prostriedkov je treba použiť, aby záujmy Slovenska tu dostatočne boly uhájené. Mimo politickej organizácie všetky nepolitické organizacie, koľko ich na Slovensku máme, počínajúc Zemedelskou radou, Melioračným sväzom pre Slovensko, Vodohospodárskym sväzom pre povodie Dunaja, Národohospodárskym sborom Považia a Národohospodárskou župou stredoslovenskou končiac všetky tieto nepolitické kruhy slovenské vynášaly rezolucie a pripomienky, predkládali ich klubom parlamentným. Napriek všetkým týmto akciám a podnikaniam vo výboroch musím konštatovať, že predloha je takmer nezmenená, a je skoro taká, aká bola pôvodne a aká vzbudila neočakávaný rozruch na Slovensku, a ako taká prichádza teraz do plenárneho pojednávania.

Mám česť v poslednej chvíli ešte prečítať jednu rezolúciu, ktorú nám dnes priniesla pošta a ktorá bola prijatá na verejných shromaždeniach usporiadaných Vodohospodárskym sväzom pre povodie Dunaja v dňoch 1., 8. a 15. marca 1931 v Beluši, Púchove a Ladcoch, ktorá stavia na tom základe, ktorý bol položený 15. februára v Trenčine na veľmi navštívenom sjazde Národohospodárskeho Sboru Považia a ktorá rezolucia toto žiada: "Občania obcí horného Považia zúčastnení v dňoch 1., 8. a 15. marca 1931 na verejných shromaždeniach v Beluši, Puchove a Ladcoch vítajú významný krok k uskutočneniu projektu na využitkovanie vodnej sily rieky Váhu v úseku D. Kočkovce-Ladce.

Vyslovujú sa, že toto vodné dielo nemôže ich želanie uspokojiť, lebo je treba v záujme celého Považia súrne pristúpiť k pokračovaniu, t. j. ku stavbe II. stupňa hydrocentrály u Ilavy. V súvislosti s týmito stavbami musí napredovať sústavná regulácia rieky Váhu ako v priľahlých odsekoch, tak v celom jeho toku od Žiliny po Komárno. Pretože stavby hydrocentrál na Váhu treba súrne zahájiť ešte tohoto roku, žiadajú, aby urobené boly všetky potrebné kroky a uzavreté boly konzumentské smluvy, od ktorých zahájenie prác je závislé.

Obracajú sa na prítomných zástupcov zákonodarných sborov, aby pôsobili k zaisteniu výšuvedených požiadavkov, ako aj oni sľubujú prevedenie vodných diel podporovať. Žiadajú, aby v zákone o vodocestnom fonde bolo na Slovensko pamätované obnosmi zodpovedajúcími jeho hospodárskemu významu, a to hlavne zvýšiť dotáciu na úpravu Váhu na 12 mil. Kč ročite a ostatné dotácie tak, ako to požaduje Vodohospodárský sväz pre povodie Dunaja. Súhlasia s rezolúciou Krajinského výboru Krajiny slovenskej a Vodohospodárskeho sväzu pre povodie Dunaja a žiadajú, aby čo do príspevkov zemských bolo so Slovenskom rovnako zachádzané ako s riekami českými.

Žiadajú, aby pre prevádzanie vodohospodárskych prác boly urobené aj ostatné nutné opatrenia, aby vodohospodárske práce na Slovensku sa mohly intenzívne rozvinúť."

V poslednej chvíli táto rezolucia prichádza v tej nádeji, že snáď čo neurobily výbory, upraví predlohou touto v prospech Slovenska plenárka parlamentu. Nekojíme sa zvláštnymi nádejami znajúc parlamentnú techniku, ale nespúšťame sa ešte tejto poslednej nádeje pri tejto príležitosti, abysme v mene svojej strany objektivné a važné námietky povedali.

Sama dôvodová zpráva vládneho návrhu odôvodňuje menovite troma hlavnými dôvody časovosť a súrnosť tohoto návrhu: Hovori totižto, že

1. prevedením týchto prác nastolí sa otvorenie nových trvalých zdrojov prírodného bohatstva štátu, 2. racionalizujú a sľavňujú dopravu, 3. odľahčujú obyvateľstvu od najťažších výkonov a zvyšujú jeho životnú úroveň. Tieto tri dôvody podpisujeme a uznávame, že vskutku od tohoto zákona môžeme očakávať to, čo tieto tri dôvody označujú. Keď je tomu ale tak pre celý štát, osmeľujeme su pýtať, či to dvojnásobne neplatí zvlášť pre Slovensko?

Prvý dôvod. Otvorenie nových trvalých zdrojov prírodného bohatstva štátu. - Koľko je ukrytých bohatství na Slovensku, koľko ich možno otvoriť, koľko vyniesť? Myslím, že povolané kruhy majú presnejšie výpočty než my. Je len treba k ním pristúpiť. Myslím, že tento dôvod návrhu zákona viac platí pre Slovensko než na iné zeme.

Druhý dôvod: Racionalizujú a zľavňujú dopravu. Keď o zľavnení dopravy hovorím, myslím, že nie je Slováka, ktorému by neprišly na um toľkokráť od prevratu omieľané otázky tarifové. (Souhlas.) Bolo-li komu ukrivdené tarifami, bolo to práve priemyslove slabšie a chudobnejšie Slovensko. Aká škoda bola asi učinená, tu zase bysme museli apelovať na naše odborné kruhy, aby vyniesly štatistiku na svetlo sveta, kde tu vychádzajú niektoré momenty, ktoré o tom rozprávajú? Ovšem viacej z negativnej stránky môžeme rozhodnúť celkove túto otázku. Jedon náš odborník nám nedávno napísal, že v mestách a obciach, ktoré gravitujú k neprepočítaným tratiam, býva asi jedna tretina celého slovenského obyvateľstva. Všetko, čo sa do týchto obcí dopravuje, alebo odtiaľ odosiela, je o určité procento drahšie, ako v obciach ostatných. Títo dopravci platia za rovnaký dopravný úkon tomu istému podnikateľovi - čsl. štátnym železniciam - viac. Ale nielen to, platia ešte k tomu absolutne vyššiu dopravnú daň, nakoľko je táto pevnou prirážkou 15% k dopravnej tarife. Koľko činí asi táto škoda za 10 až 12 rokov? Apeluje odborník ten na štátne železnice, aby sa nebály týchto úbytkov príjmov 40 mil. Kč ročite. To je len negativny výsledok, to je asi odhadovaná škoda v tarifovej nesrovnalosti Slovenska. Za 12 rokov počítajúc 40 mil. Kč ročite na tarifách bolo Slovensku ukrivdené 480 mil. Kč. Jestli teda dôvodová zpráva odôvodňuje tento návrh tým, že tento návrh má prispieť ku zľavneniu dopravy, ja myslím, že pre Slovensko táto dôvodová zpráva mala by isté povinnosti: tie zapríčinené škody, tarifové nesrovnalosti teraz nahradiť a tých 480 mil. Kč vrátiť v prospech Slovenska v rámci tejto osnovy, ktorá má prispeť k zľavneniu dopravy. (Tak je! Výborne!)

Hovorí sa ďalej o tom, že odľahčí sa obyvateľstvu od najťažších výkonov práce v uhoľných baniach atď., ktoré nebudú manuelne prevádzané, ale elektricky atď. a zvyšuje životnú úroveň obyvateľstva rozmachom elektrizácie. Veľactení pánovia! Myslím, že prítomní zástupcovia ministerstva ver. prác sú si toho vedomí, že v posledných rokoch mali sme už dva zákony o t. zv. fonde o podpore elektrizácie vonkova. Dva razy to bolo predĺžené, Slovensko sa zo známych príčin, ktoré boly neudržateľné, nezúčastnilo výhod týchto dvoch zákonov. Teraz sa začína hýbať určitý počet slovenských obcí o podporu vo veci elektrizácie a podávajú si žiadosti o subvenciu na elekrizáciu. Ja sám som mal prípad, ktorý som dostal intervenovať v prospech 3 nebo 4 obcí. V minulých dňoch som dostal odpoveď, že nie je žiadnych prostriedkov dotiaľ, kým sa nová osnova medziministersky neprejedná; teraz leží u ministerstva financií. Minúly sa teda veľké obnosy na elektrizáciu určené bez toho, že by Slovensko z nich bolo účasť bralo.

Ale, abysom poukázal pri tom ešte na to, že táto elektrizačná položka pre Slovensko v minulosti újmu znamenala, mám v rukách tiež jednu štatistiku, ktorá hovorí o tom, že do posledného decembra r. 1925 bolo na území republiky vystavených alebo vo stavbe stojacích hydrocentrál, ktoré k elektrizácii majú slúžiť asi v tomto rozvrstvení pre jednotlivé krajiny. Stavebný náklad úhrnom činil na všetky hotové alebo vo stavbe stojace hydrocentrály 168 mil. Kč. A z tohoto nákladu štát hradil 133 mil. Kč, to je 79%, zeme hradily 15.36 mil. Kč, 9%, iní záujemci hradili 20 mil. Kč. t. j. 12%. A tak vychádza 168 mil. Kč; celý tento obnos elektrizačný bol vyčerpaný a využitý v historických zemiach.

Slovensko bolo v otázke elektrizačnej v minulosti do istej miery poškodené. A keď osnova má na mysli elektrizáciu akosi podporovať, myslím, že by nestalo ďaleko od spravedlnosti, keby sme žiadali i pod týmto titulom rovnako zvýšiť zamýšľanú účasť Slovenska v tomto návrhu, v tej miere, v akej sa nám škodilo a ukrivdilo v minulosti. (Tak je!) Stál by tento náš dôvod asi v znamení odčinenia nerovného pokračovania vôči Slovensku v minulosti. V rozpočtovom výbore delegát našej strany posl. Mojto poukázal na isté položky, ktoré sú vhodné, aby boly vynesené z rozpočtového výboru i do pléna, aby sa tento náš dôvod ešte lepšie podoprel, a síce poukázal na to že historické zeme od r. 1919 až po r. 1922 zregulovali pre seba 241 km svojich riek, na Slovensku zatiaľ v tých istých časoch nič. Hradily sa bystriny úhradami 77 mil. Kč, na Slovensku v tej istej dobe paralelne len za 2 mil. Kč. Sama dôvodová zpráva tohoto vládneho návrhu priznáva a vypočitáva nám, že na Labi a Vltave doteraz za 10 rokov sa venovalo 1 1/2 miliardy Kč, na Váh v tej istej dobe 28 mil. Kč. Pánovia, myslím, že tieto číslice dosť jasne a zreteľne hovoria, že máme čo žiadať pod titulom odškodnenia a vyrovnania nerovností pokračovania v minulosti. Nekverulujeme, nesťažujeme si, len pripomíname, že by sa snáď mohol najsť objektivný základ, keby bolo trochu dobrej vôle, aby raz prestaly tie krivdy. (Posl. Danihel: Včera to pán ministerský predseda prisľúbil!) Čakáme.

Ctená snemovňa! Keď sa dovolávame tejto nápravy nerovností spáchaných v minulosti, myslím, že v pravej dobe a na pravom mieste to hovoríme. Demokraciu si predstavujeme nie v tom smysle, aby sa nivelovala úroveň. Nivelizácia hodnôt a úrovne podľa mojej mienky není demokraciou. Demokracia je spravedlnosť v meraní rovnou mierou, demokracie je umožnenie každému, aby sa podľa svojich síl, schopností a oprávnených nárokov uplatnil. Keď takto chápame demokraciu, myslím, že na pravom mieste v mene demokracie hovoríme, keď žiadame vyrovnanie tohoto účtu vôči Slovensku. Vôči tomuto návrhu . . . (Posl. Kubáč: Aká demokracia panuje na vašich veľkostatkoch!) Kebyste ich neštvali do nezamestnania, aby nepracovali, aby strajkovali, keď by mali pracovať, vtedy by to ovšem lepšie vypadalo. Zadarmo nikto od nich ničoho nežiada. Zadarmo pracujú iba zotročení proletári v Rusku, inde zadarmo proletár nepracuje. (Výkříky komunistických poslanců.)

Mame však k vládnemu návrhu i námietky formálné, ktoré by vyznely asi v tomto smysle. Nevidíme v zákone dostatočné zabezpečenie a uplatnenie vlivu Slovenskej Krajiny. V §e 15 tejto predlohy zabezpečuje sa síce vo všeobecnosti a dosť neurčite istý zástoj nejakému poradnému sboru, označení sú zástupcovia, ktorí majú do toho poradného sboru pristúpiť. Zmenou, ktorá bola prejednaná vo výbore, prišli sme k nejakému zlepšeniu tohoto návrhu. Tomuto poradnému sboru bol pririeknutý nielen zástoj vypočutia, ale i podania návrhov čo do budúceho programu postupu na základe tohoto zákona.

Naproti tomu nemôžeme byť spokojní s týmto zastúpením a rozhodne si žiadame bolo by to, myslím, v prospech samého prevádzania zákona, keby Slovenská Krajina či už svojim výborom alebo zastupiteľstvom bola lepšie zastúpená.

Nemôže nás uspokojiť zákon tento ani po stránke finančnej úhrady kontemplovanej. Ako je vám dobre známo, je tento zákon rozvrhnutý na dve etapy. Prvá etapa do r. 1942, druhá etapa od r. 1942. Bohužial, musím konštatovať, že pre Slovensko prvá etapa neznamená finančne vlastne nič. Tie 3 miliony, ktoré sa dávajú na Váh, je vlastne menej, ako sa doteraz dáva na Váh, na tú istú prácu. Máme výkazy úradných kruhov zo Slovenska, že doteraz každoročne 4 až 4 1/2 mil. Kč sa dáva na úpravu Váhu a vládna predloha nám dáva do výhľadu - a to má byť úprava? iba 3 miliony. Hovorím, že menej dostávame touto predlohou, ako sa doteraz robilo. Ale prvá etapa pre historické zeme znamená viac. Nám sa dáva nádej v tej druhej etape.

Dovoľte pánovia, že na tú druhú etapu musíme s istou nedôverou hľadeť, a síce pre § 9 tejto predlohy. V tom §e 9 je povedané: "Finanční úhrada pro stavby uvedené v §u 1, jež budou prováděny po roce 1942, zajistí se včas zákonem". Tedy čo potom? Keď bude prvá etapa skončená, ktorá by vlastne mala pripravovať, aby tá druhá etapa ráznejšie mohla s prácami pokračovať, mohli by sme sa ľahko octnúť na tom bode, že nemáme finančnej úhrady. Vieme podľa doterajších zkúseností, že by sa finančná úhrada včas nezabezpečila, a tá druhá etapa, ktorá je Slovensku dosť nádejná, v tejto predlohe mohla by nám padnúť do vody.

Ráčte dovoliť: Zákon ďalej v žiadnom paragrafe nehovorí, ako sa bude prostriedkov fondových používať. V §e 15 sa praví, že rozvrh stavieb a prác a ich rozpočet nákladov vypracuje každý rok ministerstvo ver. prác a predloží tento vláde k schváleniu. V §e 18 udávané ustanovenie o poradnom sbore je tiež nejasné. Sú odôvodnené obavy, že prostriedkov fondu nebude použité spravodlivo pre jednotlivé zeme a povodia. Rozvrh uvádzaný v tabulkách k dôvodovej zpráve priložených priamo prikazuje, aby v §e 5 boly vyslovené hlavne obnosy, ktoré sa majú predniesť. Nedostatok v zákone samom svádza k tomu, že by sa malo postupovať podľa tabuliek k dôvodovej zpráve predložených, aspoň tak to musíme predpokladať. Niet slova o tom v zákone, musíme brať ako smerodatné priložené tabulky (Posl. inž. Záhorský: Ty jsou jen orientační!). Bohužial, že viac nám nedávajú. Preto by sme žiadali, aby do zákona samého bolo niečo vsunuté. Ráčíte vedeť, že pri takej veci by to bolo len veľmi málo. Keď však ani tie orientačné tabulky nám nevyhovujú, ani tou orientačnosťou nemôžeme sa uspokojiť a žiadame pri jednotlivých položkách rozdelenie fondu číselne, jak naša tabulka orientačná predstavuje.

Na tieto veci dovolím si podrobne pri jednotlivých riekach zvlášť prijsť.

Z čiastky, ktorá je fondom navrhovaná, ukazuje sa, že Slovensko má dostať 90 mil. Kč na využitkovanie vodných síl, t. j. 20 2%. Tieto číselné dáta nám ukazujú bez veľkých slov, ako sa pozerá na vodohospodárske potreby Slovenska. V dôvodovej zpráve sa síce vodohospodárske úkoly na Slovensku sympaticky oceňujú, ale zariaďujú sa do druhej periody od r. 1942, ktoré sa má zaistiť novým zákonom. Sľubované obnosy Slovensku pre II. periodu nemajú vôbec významu. Jednako nebude ich možno využiť, lebo v prvej periode nebudú prevedené tie najnutnejšie predpoklady, a potom v druhej periode 12 rokov nedostatočnej pečlivosti poklesne slovenské vodohospodárstvo do tej miery, že bude treba zvláštnych opatrení a nebudú stačiť potom obnosy, ktoré sa preliminujú. Treba si uvedomiť situáciu, do ktorej sa dostávajú parlamentné sbory a štátné úrady pri ohromných vodných živelných pohromách. Potom sa sľubuje, odpisujú sa dane, vydávajú sa mimoriadne zákony a povoľujú veľké obnosy, ako v r. 1925. Na miesto takýchto opatrení, ktoré nevzbudzujú dôveru k parlamentným sborom a štátnym úradom, je treba riadnymi zákonami zaistiť systematickú úpravu vodstva v prospech slovenského živnostnictva, priemyslu a obchodu.

Čo sa týka jednotlivých častí tohto zákona podľa jednotlivých riek, menom nášho klubu a našej slovenskej ľudovej strany bysom sa opovážil podať konkretný návrh, a síce; Vzhľadom na medzinárodný význam Dunaja, ktorý reprezentuje pre nás medzinárodnú dopravnú tepnu Europy, na ktorý hľadíme tak, že sbližuje jednotlivé štáty, že je vlastne našou hlavnou čiarou pre náš zahraničný vývoz, ktorý smeruje na východ, ako aj vzhľadom na záväzky nášho štátu ohľadom úpravy rieky Dunaja, ktoré sú formulované v t. zv. medzinárodnej dunajskej komisii, a vzhľadom na tie záväzky, ktoré prevzala republika tiež, že bude upravovať a udržovať plavebnú hĺbku v takej miere, aby riadna doprava loďami nebola tam ohrožovaná a znemožnovaná, navrhujeme, aby do osnovy zákona, nie do orientačnej tabulky, bolo zaradené na prvých 12 rokov ročne aspoň 4 mil. Kč a pre nasledujúcich 15 rokov ročne 2 mil. Kč. - A ohľadom rieky Váhu odvolávam sa na dôvodovú zprávu, ktorá zpráva sama vyzdvihuje celoštátny význam tejto rieky. Nás viaže k tejto rieke cit slovenský, pocit povedomenia pôvodu našeho, akýsi pocit povinnosti k tomu kraju, k tomu vidieku, z ktorého pochádzame. Ale ide nám aj o záujem celoštátny. Váh spája veľkú časť republiky práve s tou medzinárodnou tepnou zahraničnej našej dopravy, s Dunajom a práve preto má význam väčší než ktorákoľvek iná rieka slovenská. Dôvodová zpráva veľmi správne poukazuje na hospodárský a priemyslový význam celého považského údolia, celej považskej doliny. Kto mal príležitosť Považie pozrieť, vidieť v jeho južných čiastiach vyvinutý poľnohospodárský život, v severných častiach jeho romantiku, pre cudzinecký ruch tak veľmi spôsobilú, ktorý cudzinecký ruch mal by byť podchytený štátom a podporovaný, aby ten chudobnejší kraj mal aspoň takto nejaký životný eliksír dostávať i hospodársky, a keď si všimneme toho, že každoročne táto dravá rieka z tých najchudobnejších krajov koľko úrodnej pôdy odnesie, koľko majetkov zničí, koľko životov ohrožuje odnášaním biednych chatrčí toho slovenského chudobného človeka v Považí bydliaceho, keď si všimneme odborného vypočítania, že táto dravá rieka každoročne 6 mil. Kč škody urobí, čo to znamená na úbytku daňového podkladu a čo to znamená na udeľovaní podpôr týmto chudobným krajom, keď pripočítame k tomu to, čo trefne poznamenal ktosi, keď povedal, že rieku Váh neregulujú úrady tými troma milionami, ktoré sa ročne vyhadzujú do tej vody, ale že vlastne Váh reguluje úrady, lebo každé jaro inú čiaru im naznačí, každoročne robí si inú cestu, takže vlastne práce sa musia doplňovať, a abysom nepoužil neparlamentárneho výrazu, fľakovať.

Tedy ohľadom na tieto okolnosti nemôže uznať nikto, že by bolo cieľu primerané, aby sa teraz do takýchto návrhov, ktoré máme pred očima pre 20 až 30 ročnú budúcnosť, ešte menší obnos bral ako sa vlastne už teraz na úpravu Váhu vynakladá. Veď keď sa doterajší väčší obnos stal zbytočným, ukázalo sa každoročne. že je to maličkosť, že vlastne len do vody hádžeme tie peniaze, aká národohospodárska múdrosť to môže byť, keď si dávame ešte menší obnos, ako nám Váh ukázal za nedostatočný. Dovolil bysom si len ešte poukázať na veľkú budúcnosť priemyslu slovenského celého Považia. Považie musí byť a bude, myslím, v krátkej budúcnosti centrumom slovenského priemyslu. Nielen preto, že práve táto rieka Váh poskytuje toľko možností využíť tieto vodné síly na elektrizačné podniky, ale i polohove, geograficky v pomere k historickým zemiam. Posledné udalosti, ktoré sa v otázke nezamestnanosti v našej republike odohraly a ktoré výbuchy boly na niektorých častiach tejto republiky tak elementárné, veľmi, veľmi nebezpečné, že potom zachvátia širší kraj, myslím, že nemohly nedať vážnemu pozorovateľovi otázku, či je múdré celý československý priemysel koncentrovať tak úzko, na tak úzký priestor, ako sú Čechy, a musím dotvrdiť, i Morava. Či je múdre, aby jedno teritorium bolo tak rečeno prepchané priemyslom? Nebolo by múdré, ten priemysel lepšie dislokovať, aby tieto massy nezamestnaných v prípade hospodárskej krizy, ktorá vyvoláva tak širokú nezamestnanosť, na toľko nezaťažily jeden kraj, aby ten tlak nepôsobil na jeden vidiek tak ohromujúcim spôsobom a na druhej strane kraje iné nie sú schopné zadržať vlnu, ktorá prichádza, a ju kontraparirovať. (Potlesk slovenských ľudových poslanců.)

Z tohoto hľadiska bysom myslel, že by nám Považie malo slúžiť za také teritorium, kde československý priemysel by sa mal lepšie dislokovať a že ani východné, ani južné Slovensko nebude proti tomu, aby priemysel bol v týchto krajoch systematickejšie vybudovaný. Blízkosť historických zemí a dopravnej čiary Váh a Dunaj myslím, že predestinujú práve Považie, aby sa tento kraj priemyslove lepšie vybudoval. K tomu je ovšem predpokladom práve to, aby tento zákon bol upravený, lebo jestli do r. 1934 nebudú regulačné práce na Váhu vybudované pevne a dokonale, r. 1942 nemôže sa začať s budovami, ktoré na využitie vodnej sily sú určené. Zostaneme stáť a budeme zase čakať 20-25 rokov, než prídeme k tomu, aby přírodná síla, ktorú reprezentuje vodná síla Váhu, bola využitá v prospech nášho národohospodárskeho života.

Aby si snáď nikto nemyslel, že náš požiadavok zvýšenia položky na reguláciu Váhu je snáď len tak vysnievaný, len tak nahodile konkretizovaný, mám mienku odborníkov v ruke, ktorí mi ručia za to, že naše technické oddelenie na krajinskom úrade so svojimi dosavádnymi prípravnými prácami je na toľko hotové ohľadne regulácie Váhu, že by mohlo začať prevádzať práce za 2.470 mil. Kč pri všetkých tých technických ťažkostiach a sice takým tempom, že ročne už teraz 12 mil. Kč bez všetkých prekážok by vedelo prestavieť a ostatné by zostalo na ďalšie roky. A preto v záujme a v prospech tejto rieky v mene klubu bysom dal na uváženú návrh, aby sme zaradili do orientačných tabuliek, potažne do zákona na úpravu Váhu v r. 1931-47 každoročne 12 mil., v rokoch 1948 až 1952 po 23 mil., r. 1953 28 mil., r. 1954 34 mil. a v rokoch 1955 až 1957 po 45 mil. Kč. Má to svoj základ vo výpočtoch technického oddelenia zabezpečený, že týmto tempom to možno prevodzovať i pri tom nedostatočnom vypravení našeho krajinského úradu technickými silami. Išlo by to a myslím, že keď si pri tom ešte pripomenieme, že takou rýchlejšou reguláciou podľa týchto vypracovaných projektov u krajinského úradu sa nachádzajúcich, zabránili by sme odneseniu 5.000 ha pôdy a ochránili by sme pred každou povoďnou 8230 ha pôdy, prehĺbením dna a upravením brehu zmenšily by sa povodne o 44%. Získalo by sa z vedľajších ramien a štrkovísk asi 3.000 ha plodnej pôdy. Zabezpečili by sme pred povodňou a každoročnými poruchami 85 km silníc. 46 km štátnej dráhy železničnej, ktorú kazí každoročne Váh, uchránili by sme 900 miest a obcí pred záplavami a veľkými vodami. Keď si rozpočítame národohospodárský význam a efekt týchto výsledkov, ktoré by sme zachránili, jestli by tá práca šla v tom tempe, ako je ona v technickom pláne pripravená, len peňazí by sme k tomu potrebovali viac než orientačná tabulka žiada, myslím. že vtedy nik nebude pochybovať o tom, že táto naša požiadavka má vážny podklad (Potlesk.) a je dôvodom k tomu, abysme sa jej pridržiavali.