Iste že následkom toho, je-li v historických zemiach hlad a bieda, je bieda ešte väčšia na Slovensku. Masy na Slovensku sa búria. Proletariát ide do ulíc. Veľké demonštrácie v Komárne, Košiciach, Bratislave atď. to dokazujú. Podívajte sa na tých, ktorí s tohoto miesta hlásali, že komunisti nesú vinu za Duchcov, že komunisti sú to, ktorí hnali delníctvo na četnické bodáky. Že vláda sa stará (Výkřiky posl. Jurana.) o všetko. Podívajte sa na Slovensko! Podívajte sa na ten hladový ľud, podívajte sa na dediny, do mest na Slovensku a otážte sa delníkov a roľníkov a malých živnostníkov, ako sú podporovaní vládou, jestli sa o ne opravdu vláda stará, ako s tohoto miesta bolo hlásané, keď sa jednalo o Duchcov, keď išlo o to, na koho svaliť vinu za preliatu krv v Duchcove. [Další věty byly usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 12. února 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučeny z těsnopisecké zprávy.] (Výkřiky.) Dnes sa vám ešte darí váš teror, ktorý je na Slovensku prevádzaný. Desiatky proletárov sú vrhané do žalárov. Len v samých Košiciach je 30 uväznených. Práve dnes je líčenie proti 20 delníkom, ktorí demonštrovali za chlieb a prácu.

Maličký úkaz z tohoto prípadu poslúží nám, abysme si konečne predstavili čsl. justiciu, abysme si predstavili čsl. policiu, abysme ukázali jasne a hmatateľne, že priamo so lžou idú proti delníkom. Magnezitová továrňa v Košiciach vypovedala k 10. januáru všetkých delníkov s prehlásením, že zastavuje prácu. Nezamestnaní delníci, ktorí zkusili byť bez práce, rozhorčeni nad týmto prípadom išli a demonštrovali pred továrňou. Žiadali, aby továrňa bola i naďalej udržovaná v prevozu, aby delníci neboli vyhadzovaní na ulicu. Demonštrácie sa zúčastnilo asi 60 nezamestnaných delníkov. Demonštrujúci tiahli ulicou a demonštrovali za chlieb a prácu. Keď boli na 1 km asi 8 či 900 m - vzdialení už od závodu, boli títo robotníci obkľúčení policiou a z nich bolo 20 zatčené, medzi nimi aj ja. Ale najzaujímavejší z celého toho prípadu bude obžalovací spis pána štátneho zástupcu, ktorý uvádza nasledovné: Shluklo se asi 60 nezamestnaných pred magnezitovou továrňou, ohrožovali správu továrne, ba priamo bolo hrozené a obavy boly, že prijde k demolovaniu továrne. Bola požiadaná policia, aby zakročila, a len zákroku policie sa podarilo, že továrňa nebola opravdu demolovaná. Tedy s takými dáty vystupuje štátny zástupca, ač celá Masarykova okružná môže dosvedčiť, že robotníci boli na tejto zatčení, a celé Košice dokážu, že medzi Masarykovou okružnou a magnezitovou továrňou je vzdialenosť najmenej 800 či 900 m a není ani pochyby, že títo robotníci budú na podklade tomto usvedčení, samozrejme policiou, že štátny zástupca bude svoj referát zakládať na tom, že opravdu policia zabránila demolovaniu budovy. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Maličká ukázka pomerov robotnictva ešte dnes zamestnaného na Slovensku: V Bratislave, kde snáď bysme mohli riecť, že mzdy sú najlepšie, pohybujú sa od 2.30 do 3.50 Kč, to znamená 120 až 150 Kč v týždni pri dnešnej drahote. Je isté, že jestliže štátny štatistický úrad vykáže, koľko potrebuje ročne jedna rodina a sobereme-li, čo na Slovensku robotník zarobí v meste, ako je Bratislava, že to nedosiahne ani polovice sumy, kterú vykazuje štátny štatistický úrad ako potrebnú pre robotníka.

V Košiciach a ostatných mestách sú pomery ešte horšie. Pri týchto pomeroch niesú si ešte robotníci istí, nebude-li im pred ukončením práce sdelené, že sú prepustení. V poslednej dobe bola v Košiciach zastavená magnezitová továrňa a v ostatných továrňach práca obmedzená. Teraz sa zamestnaní dozviedajú, že majú byť zasa vyhodzení z práce v magnezitovej bani v Košiciach. (Předsednictví převzal místopředseda Špatný.)

Predstavte si, keď som uviedol tie vyššie mzdy, ktoré dostávajú robotníci na Slovensku... (Posl. Juran: Zemědělští dělníci pracují za 6 Kč denně 12 i 14 hodin!) - i v tom máme maličký obraz - predstavte si, ako potom vypadajú pomery nezamestnaného robotníka, i vtedy, keď ten robotník dostane 10 Kč v týždni, totiž dostane blok na 10 Kč, môže si kúpiť stravu. Predstavte si v meste, kde musí platiť najmenej 100 Kč mesačne bytné, nepočítajúc ostatné, ako takýto človek môže z tohoto vyžiť? A potom isté je, keď prijde k demonstráciám, keď prijde už k vyvrcholeniu nespokojnosti takého robotníka, že sa svalí vina na komunistickú stranu, poneváč vraj komunisti štvali tieto masy. Je treba väčšieho štvania, ako je hlad? Viete si predstaviť, čo dovedie hladový človek spraviť? Iste že nie. (Výkřiky.) A ešte minulý týždeň pán Hudec strašne sa zakúsal do Sovietského sväzu a hovoril, že v Sovietskom sväze je nútená práca, že my v našej demokratickej republike to pripustiť nesmieme. Iste že sa to zrodilo v hlave tohoto pána a ja dokážem tomuto pánovi, že v Československu nútená práca jestvuje. Maličký obraz. Na východnom Slovensku v okrese Giraltovce v obci Okrúhle po prevedení pozemkovej reformy dostal jedon čsl. demokrat zbytkový statok. A prosím tento zbytkový statok zamestnáva 12 deputátnikov. Ako sú títo platení? Vieme, že zemerobotníci pracujú denne 12, 14, 16 hodín. Tento deputátnik má 400 Kč, nie mesačne, ani nie štvrtletne, lež na rok ten deputátnik dostane 400 Kč, pri tom 16 q zbožia, 12 metrov dreva palivového a byt, do ktorého by sa poriadny zemedelec bál pustiť kravu. To není ešte všetko. Manželka tohoto robotníka musí v letných mesiacoch pracovať na poli 10 hodín denne za obnos 5 Kč. Jestli manželka tohoto deputátnika nemôže následkom nemoci alebo porodu pracovať, tak je povinný ten deputátnik, aby si najal druhú osobu, ktorá by bola zamestnaná na tomto veľkostatku, a doplatil rozdiel. Tedy zamestnávateľ dá 5 Kč a deputátnik je povinen doplatiť rozdiel medzi mzdou a tými 3 Kč, tedy obyčajne musí doplácať ešte ten zamestnanec - deputátník 3 Kč denne. (Výkřiky komunistických poslanců.) To sa u nás nazýva slobodná práca! V sovietskom Rusku je práca nútená. Ja som spravil taký malý rozpočet a započítal som tam všetko, koľko prijde na hodinu tomu zemerobotníkovi. Vyšla číslica 63 a 1/2 hal. (Slyšte!), alebo, lepšie rečeno - demokracia, voľnosť, rovnosť, bratstvo. [Další věty byly usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 12. února 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučeny z těsnopisecké zprávy.] (Výkřiky komunistických poslanců.)

Keď som sa tázal týchto robotníkov, ako je možno z toho žiť, bolo mi odpovedané: Naše deti nevidia od rána do večera chleba. U nás sa obed vôbec nevarí. Poneváč dostávajú jeden liter mlieka denne, dajú každému niečo mlieka a kúsok chleba a poneváč potom idú deti do školy - niekde v obci ani školy niet - zapomenú na obed a teprv večer sa zasa pre ne niečo varí. Kebyste sa podívali tým ľuďom do očí, videli byste, že sú odsúdení k pomalej hladovej smrti. Nikto ich neštve, sám československý režim ich žene do hladovej smrti. Keď som sa tázal, aké boly pomery za Maďarska - dobrotu maďarských grófov a baronov som veľmi dobre poznal - riekli robotníci na tomto statku zamestnaní, že boly vtedy lepšie pomery než dnes. To je charakteristické pre československú demokraciu.

Ako vypadá stav roľnícky? Predstavte si také hornaté Slovensko okolo Prešova, kde sa tým ľuďom rodí väčšinou zemiaky a kapusta. Na podzim sa v Prešove mohol dostať 1 sedliacký voz kapusty za 20 Kč. Mal som možnosť na týchto trhoch mluviť s tými roľníkmi, ktorí plakali a nariekali: 5 až 6 hodin to vezeme a konečne musíme predať za 20 Kč. Ten roľník nemal tedy zaplatenú ani cestu, ktorou tú kapustu viezol. A stále a vždy počujeme od agrárnej strany, jediného zástupca malých a stredných roľníkov: Musíme pomôcť nášmu zemedelskému stavu. Je to najsilnejšia strana v parlamente, po celú dobu trvania čsl. vlády sedí v parlamente, jej ministri zaujímajú vysoké, dôležité miesta, ale ešte ani jednomu zemedelcovi, ani jednomu maloroľníkovi nebolo pomožené, keď nie od iného, tedy od toho, čo má... (Výkřiky komunistických poslanců. - Místopředseda Špatný zvoní.)

A ja tu mám taký výbuch roľníkov, maďarsky písaný dopis (čte):

"Pereden egy kisgazdához nagy büszkén beállít a végrehajtó, hogy elvigye a lovát. A kisgazda nem késett, egyenesen bement az istállóba, a végrehajtó utána ment azzal a tudattal, hogy a gazda kivezeti a lovat. Mire az istállóhoz ért, ijedtében majdnem a nadrágjába eresztett, mert olyat látott, amire nem számított. A kisgazda vasvillával állt az ajtóban és úgy várta az uraságot. Azt mondta a végrehajtónak ha kell neki ló, jöjjön és vezesse ki. De biz a végrehajtónak elment az étvágya a végrehajtástól, úgyhogy futásnak eredt és ellógott."

Iný prípad (čte): "Ez is egy kisgazdánál történt, akinek a tehenét akarta elvinni a végrehajtó. A kisgazda, jó markos ember lévén, megragadta a végrehajtót az ülepénél és gallérjánál és így dobta ki az utcára. Szóval, addig jár a korsó a kútra, amíg eltörik."

Totiž to znamená: v Perede prišel exekutor a chcel exekvovať rolníkovi posledného kone, s ktorým on zarábal ešte, ktorý bol ako pomôcka k jeho životu. Tam ani komunisti neštvali, (Výkřiky posl. Jurana.) ani komunistická agitácia tu nepomáhala. Roľník tento chytil vidle a estli by nebol pán exekutor vzal nohy na plece, iste že by nebol sa živý vrátil z jeho dvora - a tam nebola komunistická agitácia.

Tak podobne sa stal druhý prípad, kde zase poslednú kravičku chceli vziať a tam tiež takovú sebeobranu roľník spravil. Isté je, že prez tie dane, ktoré ste konečne vypísali, vám roľníci spravia veľkú čiaru, že vám spravia iný rozpočet, ktorý vás bude opravdu mrzeť.

Sčítanie ľudu. Nehovorím o ščítaní ľudu preto, že snáď v Maďarsku sú pomery lepšie voči Slovákom, ale preto, že Československo sa nazýva demokratickým štátom, preto, že v Československu sa stále kričí, že dávame sľobodu národnostným menšinám. Ako taká sľoboda vypadá?

Ani na tomto poli, nepočítajúc odbúranie a zbavenie tisícov a tisícov robotníkov chleba, ktorých vyháňate za hranice, ale ani na poli jazykovom nie je dopriané robotníkom a roľníkom, aby sa vyslovili pre tú národnosť, ktorej jazyk najlepšie opanujú.

Stal sa maličký prípad, a to sa nestalo s obyčajným smrteľníkom, ale s poslancom. Poslancovi, ktorý sa prihlašoval za Maďara, ale vedel slovensky, pán komisar, ktorý nevedel, že je to poslanec, až pozdejšie, riekol: Ako k tomu prijdete, človeče, veď vy viete slovensky, ako sa chcete prihlašovať za Maďara? Menovaný povedal: Viem slovensky, ale moja národnosť je maďarská, preto sa prihlašujem za Maďara. Tak konečne sa pán komisar spokojil. Otázka je tá, jestli menovaný bol zapísaný opravdu ako Maďar, lebo nikto nemá práva nahliadnuť do listiny, jestli opravdu dáta boly tak zapísané, ako boly sdelené.

Ale je ešte zaujímavejší prípad okresného náčelníka vo Vrábľoch. Tento človek je v území takom, kde maďarská menšina má viac ako 20 %, totiž používa práva národnostnej menšiny a pri poslednom sčítaní ľudu sa mu nepodarilo snížiť toto procento níže 20, a preto si pomahá následovným spôsobom: Z obce boli robotníci a roľníci povolaní, na pr. z obce Koloz predvolané bolo 100 obyvateľov, ktorí sa prihlásili k maďarskej národnosti; tak podobne celá obec Dolný Piat, celá obec Veľká Hindice, tak podobne celá obec Teldince, viac ako 60% obyvateľov bolo predvolané na okresný úrad. Na tom predvolaní bolo písané: Jestli sa nedostavíte, okresný úrad môže vás trestať až po obnos 2000 Kč. (Slyšte!) Títo roľníci strachom, aby neboli potrestaní, išli na okresný úrad a pýtali sa, za akým účelom sú predvolaní? Okresný náčelník im prehlásil: za tým účelom, abyste odvolali to, že ste Maďari. Ľudia, s ktorými sám okresný náčelník hovorí maďarsky, poneváč by nevedeli slovensky, ktorí sa konečne ľakli, boli nútení, aby konečne po tomto prenasledovaní nebolo vedené na nich ešte ostrejšie, prihlásiť sa opravdu za Slovákov, trebárs ani jedno slovo slovensky nevedeli. (Výkřiky.)

To je jedon kvietok do venca Československej demokracie. Stále môžeme čítať v meštiackych novinách o prenasledovanie robotníctva v Maďarsku, pozastavajúce sa s hrôzou, čo Horthy robí v Maďarsku voči proletariátu. Iste že je to z demagogických dôvodov. (Výkřiky komunistických poslanců.) Myslíte, že na Slovensku a zvlášte na východnom Slovensku sa inak zachádza s robotníkmi? Nie. Uvedem maličký príklad. Štátny zástupca žaloval výrok, v ktorom nebolo nič viac a nič menej povedané než toto: "Nás nezničíte, budeme bojovať dotiaľ, dokiaľ nebude víťazstvo naše. Keď zavrete jednoho robotníka, prijde druhý. My sme nezničiteľní." - Za tieto slová maďarský Horthyho súd dal by jeden deň pôstu alebo tvrdé lôžko. Československá demokracia, československý súd odsúdil menovaného robotníka na 4 mesiace do väzenia! (Výkřiky komunistických poslanců.)

Ďaľej je zaujímavé: Asi pred 7 mesiacmi som podal interpeláciu na pána ministra spravodlnosti dr Meissnera v otázke chovavania sa prokurátora Martínka v Košiciach. So súdr. Majorom chceli sme navštíviť väzňa. Boto to v stredu, v dobe, keď v Košiciach je povolená návšteva väzňov. Vyšetrujúcí súdca sa odvolával, že návštevu nemôže povoliť, abysme sa obrátili na prokurátora Martínka. Obrátili sme sa na neho, ten však riekol: Nepovolím. Beztak s ním nechcete nič podstatného. Chcete len politizovať a preto nepovolím. Keď sme sa ohradili, že má slušne jednať so členami zákonodarného sboru, a keď súdr. Major riekol, to je preto, že sme vo východnom Slovensku, riekol: keď sa vám to nepáčí, môžete si isť sťažovať, ja sa toho neľakám.

Pán minister dr Meissner do dnešnej doby - je to 7 mesiacov - nedržal za potrebné, aby bol na túto interpeláciu odpovedal. To je tiež charakteristické. Mám ďaľší zaujímavý prípad: V Košiciach si policia drží na sedrii človeka, ktorý bol maďarským špionom. Ale zasa v Československu vyzvedal pre Maďarsko a v Maďarsku pre Československo. Tedy dobrý obchodník v tomto prípade. Obidva státy mu platily. Tento človek je odsúdený na 20 rokov. V Košiciach, kde je sedria, by tam človek tento nesmel byť konečne zavretý, lež mal by byť prevedený do Ilavy alebo do Leopoldova, ale to sa nestalo. Akonáhle v Košiciach niektorý politický väzeň alebo robotník je zatčený, hneď je privedený k nemu do cely ten človek, ktorý vyzvedá pre policiu. Tento človek je potom každý deň na policii a všetko tam donáša. To je špicel, ktorý donáša policii zprávy. Tento človek je posielaný do Užhorodu, kde je zasa postavený do cely s niektorým väzňom, z ktorého má vytiahnuť, kto čo je. Dovolávame sa týchto prípadov preto, poneváč snáď na tomto poli nastane zlepšenie. Ale kto je táto osoba? Je to človek, ktorý za peniaze donáša a tomu, s ktorým bol zatčený, rieka rôzné a rôzné veci. Tedy tento človek môže byť naprosto hodnoverný a opováží-li sa komunistický poslanec alebo robotník viesť si svedkov, udá-li niektorého svedka, že policia s ním tak a tak zachádzala, tak okamžite je ten robotník zatknutý. Stal sa prípad, že jeden robotník udal asi 6 svedkov a následkom toho, aby títo svedkovia nemohli svedčiť ako svedkovia, boli pozatýkaní všetci a boli obžalovaní. Tedy, aby si nikto nemohol viesť svedka, bol ten, ktorý chcel svedčiť proti policii, obžalovaný, aby ako taký nemohol dokazovať brutalitu policie.

Ja som podal interpeláciu na ministra dr Meissnera, ktorý keď sa pán Stříbrný ohradzoval proti jeho censúre, držal za povinnosť, aby sa omlúval pánu Stříbrnému, aby povedal: "No, tak sa to stalo nejakým omylom", držal za povinnosť, aby pánu Stříbrnému vysvetlil, že to neni tak zlé, že sa môžu konečne dorozumeť. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Ale podal som interpeláciu ohľadne Prešova, kde bol mladý robotník zbitý do krvava bez všetkého udania dôvodov, boly mu do vačku dané letáky, keď bol v bezvedomí, a boly u neho nalezené, až keď sa z bezvedomia prebral.

Je to 4 mesiace a pán dr Meissner ani k tejto interpelácii nedržal za povinnosť odpovedať. Tedy to iste charakterizuje čsl. demokraciu, to charakterizuje to, že sociálny demokrat, sociálfašista je ministrom spravodlivosti.

V "Rudom Práve" bol včera vybielený článok, a ja budem tento imunizovať, ktorý konečne nič strašného neobsahuje, ale bol predsa Meissnerovou cenzúrou zcenzúrovaný. Je to článok "Právo na ulici". "Sociálfašistický tisk docela vo shode so všetkým ostatným buržoazným tiskom svaľuje vinu za strieľanie do delníkov na komunistov. Tisk sociálfašistických ministrov prehlašuje za zločin, keď nezamestnaní delníci idú na ulicu demonštrovať za svoje požiadavky. Kto sa dopustí tohoto zločinu, nech si pričíta všetky následky sám. S tohoto stanoviska vychádzajú sociálfašistickí vodcovia. Za to sa im dostáva odpovedi od soc. demokratických delníkov! Soc. demokratickí delníci sa začínajú vo väčšom množstve odvracať od sociálfašistických vodcov, pretože to nepovažujú za zločin, lež za právo delníctva, za právo, ktoré si delníctvo nemôže nechať vziať, ktoré si nenechá vziať ani sociálfašistickými vodcami.

Delníci vidia prvý a najdôležitejší fakt:

Prejavy nezamestnaných v Duchcove boly zakázané. Boly zakázané vládou, v ktorej sedí 6 sociálfašistických ministrov.

Prečo boly zakázané? Masy hladujúcich delníkov chcú riecť na uliciach, že už majú dosť hladu a strádania. To im bolo zakázané.

Nezamestnaní delníci v Československu musia hladovať, ale nemajú práva sa proti tomu ozvať. Tak diktuje vláda hladu a fašizmu. Za to sa bijú s celou vervou soc. demokratickí a nár. socialistickí vodcovia.

Oni spolu so všetkými ostatnými žoldniermi buržoazie špinia nezamestnaných delníkov, že keby boly jich prejavy povolené, viedlo by to k "výtržnostiam", "rabovaniu", "krveprelievaniu" atď. Kde sa to už stalo? Všetky dosiaľ povolené prejavy nezamestnaných usvedčujú sociálfašistických vodcov ako provokatérov. Na žiadnom povolenom prejave nezamestnaných nebola preliata ani kvapka krve, neprasklo ani jedno okenné sklo, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 12. února 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.]

Sociálfašistický tisk vo sbore všeho ostatného buržoazného tisku už opät provokuje: Už opät rve, že komunisti chystajú na 25. únor puč, už opät maľuje na zeď čerta strieľajúcich četníkov, rozkrikujúc sa, že komunisti chystajú krveprelievanie tým, že organizujú veľké prejavy Medzinárodného dňa proti nezamestnanosti.

Nato odpovedajú masy nezamestnaných i zamestnaných delníkov už predom: reklamujú svoje právo na ulicu. Žiadajú v nesčíselných rezolúciách, aby boly prejavy 25. února povolené. A nie teprve teraz, po udalostiach v Duchcove. Vedomí si toho, že meštácko-sociálfašistická vláda hodlá hrdúsiť delnické prejavy, aby kapitalisti neboli rušení v prepúšťaní a snižovaní miezd a aby ona sama mohla nerušene pokračovať v politike hladu, usnášely sa na takýchto rezolúciách hneď v prvých dňoch príprav Medzinárodného dňa.

Dnes možno riecť, že akcia za legalitu 25. února sa stáva ľudovým masovým hnutím. Premluvili už delníci veľmi významných závodov. Menujeme len závody Pražskej železiarskej spoločnosti, Inwaldovu sklárňu, závod Podhajského, tabákovú továrňu v Č. Budějoviciach, najdôležitejšie severočeské doly. Delníci týchto a ostatných závodov prehlašujú predom: Neupúšťame od práva na ulicu, pretože by to znamenalo, že upúšťame od boja proti ofenzíve kapitálu v závodoch, od spoločného boja s nezamestnanými kamarády za odstránenie gentského systému a za štátnu podporu všetkým nezamestnaným, za sedem, rešp. šiestihodinovú pracovnú dobu pri nezkrátených mzdách. Za povolenie prejavov 25. února sa vyslovujú nezamestnaní delníci a ich akčné výbory. Tiež nezamestnaní delníci riekajú vláde predom: Neupúšťame od práva na ulicu, pretože by to znamenalo, že chceme dobrovoľne zomrieť hlady. K delníkom sa pripojujú i živnostníci zruinovaní kapitalistickým systémom a zaväzujú sa, že na znamenie súhlasu s prejavy nezamestnaných zavrú 25. února svoje obchody.

Tento svoj jasný požiadavok stavia proti Udržalovu prehláseniu, že bude všetkými prostriedky zabránené akémukoľvek porušeniu kľudu a poriadku. Udržal mluvil o delnických demonstráciách [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 12. února 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] výtržnosti, srážky atď. Proti tomu stavia masy vykorisťovaných jasne svoje úmysly, svoje požiadavky a ciele.

K ich prejavom sa cenzúra soc.-demokratického ministra Meissnera chová veľmi rozpačite. Včera nám bolo zkonfiškované suché konštatovanie, že delníci žiadajú, aby boly prejavy 25. února povolené, doložené celým radom prejavov a rezolúcií. Podobné rezolúcie nám prešly v nedeľu - tedy tiež už po duchcovských udalostiach a po Udržalovom prehlásení. Meissnerov cenzor si predsa len není docela istý, je-li požiadavok, aby bol úradmi povolený verejný prejav, "legálny" alebo "illegálny".

Hlasy pre povolenie prejavu 25. února sa budú množiť, rezolúcie takého obsahu budú usnášané na ďaľších a ďaľších závodných schôdzach, schôdzach nezamestnaných, schôdzach maloroľníkov na vonkove atď. Ľudové hnutie za tento požiadavok rozrastie tomu Meissnerova rozpačitá censúra nezabráni. Toto hnutie sa rozvíja súčasne s prípravami k mohutnému nástupu nezamestnaných i zamestnaných delníkov a všetkých zbiedačených. Toto hnutie dokazuje, že masy dávajú za pravdu nám, komunistickej strane, a nie Udržalovi a Meissnerovi. Ukazuje, že masy sú odhodlané bojovať za právo na ulicu proti Udržal-Bechyňovu režimu hladu, proti fašistickému teroru. Sú odhodlané spojiť svoje síly k boji za požiadavky, vyjadrené v návrhoch komunistických poslancov, pretože tento boj je bojom za uhájenie ich holej existencie.

Kapitalizmus mobilizuje všetky svoje rozkládajúce sa síly proti tomuto boju. Aby udržal svoju zkrvavenú, milionami ľudí prekliatu existenciu, chce zničiť existenciu týchto milionov. [Další věta byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 12. února 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.]

Delnictvo však "nemá záujmu" na udržaní vykorisťovateľského systému. Naopak stále viac poznávajú - a Udržal a Meissner im pomáhajú k tomuto poznaniu že existencia kapitalistického systému není už slučiteľná s ich najprimitivnejšími životnými záujmy. Na fašistické zákazy vlády odpovedia tieto masy podľa slov komunistického poslanca súdr. Hrušku, ktoré riekol 6. února v poslaneckej snemovni a ktoré boly konfiškované.

Ešte zaujímavejší je prípad, kde Meissnerova cenzúra zkonfiškovala článok, ktorý nepíše o Československu, lež o Francii. Znie (čte): Podľa Cotyho je revolucia proletariátu "nevyhnuteľná" - Recept pre Dolejša, Meissnera a Slávika. Paříž 5. února. - Vo včerajšom večernom vydaní fašistického "L'Ami du Peuple" bol uverejnený na troch stlpcoch senzačný článok, v ktorom sám Coty, reprezentant francouzských kapitalistov a organizátor francúzskeho fašizmu podáva návod "Ako sa brániť proti komunistickým demonštráciám 25. února".

Dnes, keď vo všetkých kapitalistických štátoch celá ozbrojená moc sa mobilizuje, aby násilím potlačila každú nespokojnosť búriacích sa, vyhladovelých milionov - priznanie jedného z kráľov kapitalistického sveta je velice poučným pre delníckú triedu. Hladový proletariát Československa - po hroznom krvepreliatí v Duchcove - má nový dôkaz, čo pripravuje buržoazia všetkých kapitalistických štátov proti delníctvu, žiadajúcemu chlieb a prácu [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 12. února 1931 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.]

Tedy článok, ktorý píše o Francii, nie o Československu, bol zabavený - (Potlesk komunistických poslanců.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Uděluji slovo panu posl. Dubickému.

Posl. Dubický: Slavná sněmovno! Vládní prohlášení o potírání hospodářské krise obrací svou pozornost především na těžké poměry v domácí výrobě zemědělské. Plným právem se uznává, že podlomená kupní síla venkova působí neblaze na obchod i průmysl a že v důsledcích toho vzmáhá se i nezaměstnanost průmyslového dělnictva.

Jde-li tedy o to, abychom se z nynější stagnace dostali ven, pak hlavní zřetel státní správy a všech národohospodářů musí se obrátiti k zemědělství, aby mu byla získána žádoucí rentabilita a pevná ochrana v dalším jeho podnikání.

Krise nebude odstraněna podporami a sociální filantropií, nýbrž poctivě zaslouženou mzdou za práci, jak to žádá naše zemědělství.

Co až dosud bylo vykonáno pro ochranu zemědělské výroby, je nedostatečné. Nemají-li se poměry u nás zhoršovati, musí býti odvaha jíti na kořen věci a pomoci zemědělství k potřebné výnosnosti. Pak oživí obchod, průmysl a všechno podnikání, pak klesne i dnešní nezaměstnanost.

Vidíme nejlépe na sousedních státech, jak hospodářské obtíže odstraňují a jak se snaží, aby domácí zemědělství mělo pevnou půdu pod nohama. Tak v rozpočtovém výboru říšského sněmu německého prohlásil tyto dni říšský ministr výživy Schiele toto: "Všeobecná mezinárodní nadprodukce staví německou zemědělskou a obchodní politiku před kategorický imperativ, jenž zní Brzditi pokud možno dovoz, aby německé výrobky měly zabezpečené pevné domácí odbytiště."

V další části své řeči pravil říšsko-německý ministr Schiele, že všichni němečtí lidé dospívají k poznání, že mezi zemědělskou krisí a nezaměstnaností je bezprostřední kausální souvislost a že k účinnému boji s nezaměstnaností náleží v prvé řadě posílení výnosu a výrobních možností německého zemědělství. Ale v Německu nemluví jenom krásné teorie, následují také činy. Tyto dni říšská hospodářská rada se usnesla, aby německému zemědělství byla poskytnuta t. zv. premie na osev v částce 1500 Kč na každý 1 ha půdy, aby v nynější těžké době tamnímu zemědělství vyšlo se vstříc.

To je v podstatě, slavná sněmovno, program, který v rámci hospodářské politiky státní uplatňujeme i my a kterému, bohužel, ani v dnešní koalici není dostatečným způsobem rozuměno. Nynější bědná situace nutí nás, abychom za všech okolností vytvořili zdravé podmínky pro výnosné zemědělství a nesmíme tudíž ustati na oněch opatřeních, která až dosud jsou schválena. Docela již není možno, aby veřejnost byla informována v tom směru, že v dnešní době problém zemědělské výroby byl postaven na kolej subsidierní, druhořadou. Nutno zvýšiti v prvé řadě konsum domácích výrobků a emancipovati se od zboží z ciziny, za které dáváme sta milionů. Nutno podporovati rolnickou zdravou svépomoc a upraviti celní politiku tak, aby došlo ke spravedlivé stabilisaci cenové, která by umožnila zemědělství řádnou rentabilitu.

V této době nutno věnovati mimořádnou péči jednáním o obchodní smlouvy. Jedná se s Jugoslavii a 16. února zahájeno bude ve Vídni jednání s Rakouskem o revisi celně tarifní úmluvy z 21. července 1927. Rakousko nastoupilo již před 4 roky velmi pronikavou ochranářskou politiku ve snaze po soběstačnosti. Od r. 1926 vydalo již 4 novely k celnímu sazebníku a v této době jedná o novelu pátou. Při tom připravuje se Rakousko k celkové revisi svého celního tarifu, při čemž má dojíti k dalšímu zvyšování cel. Náš stát, který má s Rakouskem živé obchodní styky, je pochopitelně těmito novelami citelně poškozován a nutno proto v nastávajícím jednání býti na stráži.