Čo sa ovocia týka: - náš štát pri vývoze ovocia 595.000 q v hodnote 60.000.000 Kč dovezie 625.838 q v hodnote 219,000.000 Kč - čím sa zvyšuje pasivita našej zahraničnej obchodnej bilancie.

Tomuto by so bolo ľakho vyhnúť, keby sa systematicky podporoval vývoz ovocia z južného a východného Slovenska, kde ovocie berie zkazu.

V týchto krajoch, pre špatnú jakosť pôdy, nevypláca sa pestovať obilie a roľník si vypomahá dobytkárstvom a ovocinárstvom. Od istej doby záujem roľníka o ovocinárstvo hodne upadá pre konkurenciu ovocia maďarského a koloniálneho. Menovite maďarské ovocie zatláča ovocie naše, keď vedľa všetkých výhod tarifálnych z r. 1914 požíva doma značné sľavy na svojich dráhach, jako u jabĺk 40%, hrušiek 57%, čerešien 57%, višní 57%, rybizlu 53%, sliviek 53%, broskví 60%, hrozna 57%. Tu by bolo treba okamžitej nápravy a nebolo by treba čakať ani na veľkú tarifnú reformu.

K tomuto prichádza, že náš roľník je nepomerne odanený daňou dôchodkovou a obratovou. Nebudem tu uvádzať ztesky a výkriky z radov našich roľníkov-poplatníkov, upozorňujem len na odborné zprávy Zemedelskej Jednoty, odbočky v Bratislave, v ktorých bolo na základe úradného štatistického materiálu dokázané, že slovenský roľník je odanený viac, jako roľník v historických zemiach. Tieto zprávy sú finančným úradom známe, náprava však nechodí, preto prosím pána ministra financií, aby raz už sjednal spravodlivosť, bo daňové bremeno menovite v tejto kríze je pre slovenského roľníka nesnesiteľné. (Posl. Jiráček: Ten tu není! Co trvá rozpočtová debata, pan ministr financí zde ještě nebyl! Je to hanba parlamentarismu, že pan ministr se nedostavil!)

Místopředseda Špatný (zvoní): Žádám o klid. (Posl. Jiráček: Já se divím pánům vládním poslancům, že si něco podobného dají líbiti!)

Posl. Petrovič (pokračuje): Slávna snemovňa, tieto dve pripomienky som považoval za potrebné uviesť prv než bych prikročil k rozboru rozpočtu ministerstva zemedelstva. (Výkřiky posl. Jiráčka.)

Místopředseda Špatný (zvoní): Prosím, aby nebyl pan řečník vyrušován.

Posl. Petrovič (pokračuje): Kapitola o zemedelskom školstve nás Slovákov zvlášť zaujíma. Slováci tu musia dohoniť všetko to, čo sa behom dlhých dôb zameškalo. Slováci za bývalého Uhorska nemali ani jednej školy s vyučovacím jazykom slovenským. Aj tie školy hospodárske, ktoré boly na teritoriu Slovenska s vyučovacím jazykom maďarským, maly celkom iné poslanie kultúrne a hospodárske, ako majú školy československé. Bývalé školy hospodárske chrlily otrokárov na veľkostatky bývalých zemepanov. Máloktorý slovenský roľnícky synčok našiel v nich pre seba a svoje okolie potrebného hospodárskeho vzdelania. Naše školy sú budované pre roľnícku kultúru, z ktorej má povstať lepšia budúcnosť, hmotné povznesenie státisíce slovenských roľníckych rodín. Čechy vykazujú 140 hospodárskych škôl, Morava a Sliezsko 102, Slovensko len 30 a Podkarpatská Rus 3 školy.

Je nepopierateľné, že od prevratu, kde z ničoho bolo treba budovať, vybudovať 30 hospodárskych škôl, bolo značným finančným úkolom pre ministerstvo zemedelstva, ale keď porovnáme počet hospodárskych škôl v Čechách k počtu hospodárskych škôl na Slovensku a prepočítame tieto v pomere zemedelského obyvateľstva, shľadáme, že nám týchto 30 škôl ani zďaleka nestačí a že je to len najnutnejšie minimum.

Vítame preloženie hospodárskej školy z Kurinca do Rimavskej Soboty. Bolo to potrebné, aby táto zastrčená škola prišla v priamy styk s roľníckym ľudom. Ľudia chodia do mesta na trhy. Odtiaľ ľahko je im už zaskočiť do školy na poradu. Pri tom v novostavbe môže sa sriadiť paralelka s vyučovacím jazykom maďarským, keďže Maďari budú mať okrem Komárna aj v Rimavskej Sobote hospodársku školu. Nová škola sa buduje v Nitre, čo môžeme ďakovať obetavosti miestnych činiteľov. Tiež zem Slovenská poskytla značnú finančnú pomoc na stavbu tejto školy. Poštátniť bude treba kuratoriálnu školu v Novom Meste n. Váhom, aby sa odbremenili domáci činitelia. Novostavba v Liptovskom Hrádku je prepotrebná, len je žiaducne, aby sa s ňou čím skôr započalo.

V rozpočte pamätané je aj na slovenský východ sriadením hospodárskej školy v Michalovciach. Škola provizorne umiestnená bude v budove gymnázia. Pozemky má z pozemkovej reformy. Pri novostavbe treba pamätať na to, aby mohla byť tu i hospodyňská škola, bo od Oravy počínajúc severné a východné Slovensko žiadnej hospodyňskej školy nemá.

Žiadame, aby ministerstvo kladne riešilo žiadosť za postavenie hospodárskej školy v Zlatých Moravciach, tiež aby pamätalo na južné Slovensko postavením hospodárskej školy na Krupinsku a Zvolensku.

Popri vyučovaní na hospodárskych školách dôležitým kultúrnym faktorom je pre pospolité vrstvy kočovné vyučovanie hospodárske, ktoré popri ministerstve zemedelstva s úspechom prevádzajú aj naše zemedelské rady. Je žiaducne, aby prostriedky na toto vyučovanie neboly obmedzované, aby pokračovanie pri vyučovaní bolo jednotné. Najlepšie by bolo sveriť túto činnosť zemedelským radám.

Slávna snemovňa, v poslednej dobe pomocou ministerstva zemedelstva zvýšená bola produkcia temer všetkých plodín na Slovensku pestovaných. Tak osevná plocha pšenice oproti 10ročnému priemeru stúpla bežného roku o 100.000 ha s 15.000 vagónmi. Podobne je to u jačmeňa a iných plodín. Keď toto s radosťou konštatujeme, že ubúda mnoho úhorov a neplodných plôch, dovoľujeme si upozorniť na to, že zvýšená produkcia nestačí u našich hlavných plodín, treba dbať toho, aby vyhovovaly úplne aj po stránke jakostnej, bo ináč nebudeme vedieť čeliť zahraničnej konkurencii. Je pravda, že naša konkurencia žije iba zo starej povesti, prípadne môže to ďakovať svojim zavedeným obchodným stykom, ako je to toho roku u maďarskej pšenice a múky, ktorej jakosť je toho roku slabšia; ale pri tom všetkom treba všetko vynaložiť, aby sa jakosť našich obilnín zlepšila. Treba podporovať všemožne šľachtiteľskú činnosť menovite zavádzaním kvalitných odrôdov a používaním osív dokonale vyčistených. Na Slovensku nemáme dostatok moderných čistiacich strojov u roľníkov, preto radno by bolo za účasti verejnej vybudovať čím hustejšiu sieť z nich po našom vonkove, aby dokonalá príprava zrna k siatiu bola usnadnená. Zvýšiť kvalitu možno docieliť tiež demonstračným poučovaním. V rozpočte však na tento cieľ prostriedky sú tak poskrovné, že sotva budú dostačovať.

V dobe dnešnej ťažkej zemedelskej krízy veľký význam by malo tiež zvýšiť produkciu krmív nielen čo do množstva, ale aj po stránke jakostnej. K nám sa dováža veľké množstvo semien lucernových a ďatelinotrávnych. Keby sa zvýšila jakosť u domácich semien, získaním našich trhov mnoho by sa pomohlo nášmu národnému hospodárstvu a zemedelstvu. Je na verejnej správe, aby produkciu obilnín a semien po stránke produkčnej a kvalitnej podporovala a obchodne-politicky chránila.

Veľmi nízka položka je určená v štátnom rozpočte na zemiakovstvo. Naše zemiakovstvo prežíva ťažkú odbytovú a cenovú krízu. Kríza táto je zapríčinená hlavne nedostatočnou kvalitou dorábaných zemiakov. Tu štát by mal prispieť, aby naše najchudobnejšie kraje mohly si nakúpiť uznanej kvalitnej saďby žltomäsej pre konzumné ciele a vysokoškrobnatých zemiakov pre priemysel zemiakový a takto vyradiť mohly zastaralú nevýnosnú saďbu bielomäsych, pre obchod bezcenných zemiakov.

Pre západné a južné Slovensko dôležitou otázkou by bolo zaviesť ranné odrudy žltomäsých konzumných zemiakov. Menovite za dnešnej krízy nemôžu si zadovážiť chudobní pestitelia saďbu cudzozemských ranných zemiakov, preto je zapotreba, aby štát sa postaral o množiteľské stanice a propagáciu metod a prostriedkov, jak zrychliť skludzeň ranných zemiakov.

Pri tejto príležitosti musím poukázať na škody, ktoré zapríčinil zákaz vývozu zemiakov do Rakúska pre rakovinu zemiakov. Na Slovensku žiadnej rakoviny zemiakov niet, preto prosím, aby č) skôr bolo postarané o to, aby zákaz tento bol moderovaný. Tiež pri zjednávaní obchodnej smluvy s Rakúskom treba hájiť terajší stav bezcolnosti, bo navrhované rakúske clo 3 zlaté pre 1 q zemiakov by znemožnilo naprosto každý vývoz.

V obore hnojárskom venuje sa tiež málo finančných prostriedkov na propagáciu a poučovanie roľníkov o riadnej výžive rastlín, trebárs len riadnym hnojením dajú sa docieliť najvyššie a kvalitné výnosy zemedelských plodín.

V terajšej zemedelskej kríze len málo môže investovať roľník do svojho hospodárstva, preto musí účelne zachádzať s maštalným hnojom a nesmie byť nehospodárny úmelými hnojivami. Poučovaním o riadnom hnojení a výžive rastlín by sa vykonal kus veľmi užitočnej práce pre zemedelské Slovensko.

V ovocinárstve čakajú nás veľké úkoly, aby sme nahradili novými mrazmi zničené ovocné sady a stromoradia. Tiež treba sa nám starať o to, aby sme zamedzili dovoz cudzozemského ovocia nielen colnými opatreniami, ale aby sme čím viac kvalitného a raného ovocia dopestovali; týka sa to menovite marhulí, jabĺk, čerešien a orechov.

Kvalitné ovocie docielime jedine prídelom subvenčných ovocných stromov, poučovaním v ľudových školách, zakladaním ovocných zahrádok, príkladných ovocných sadov po obciach, podporovaním nákupu prostriedkov a prístrojov k hubeniu ovocných škodcov. Prednáškovú činnosť, kurzy o zužitkovaní, menovite však balení a triedení ovocia, ukladania ovocia na zimu je treba vo zvýšenom merítku podporovať. Jedine takto sa stane ovocinárstvo dôležitým odvetvím v zemedelskej výrobe.

Starou bolasťou južného a východného Slovenska je, že nemožno riadne zužitkovať úrodu sliviek. Treba podporovať ich zužitkovanie v paušálnych páleniciach a kotlíkoch.

Zeleninárstvo slovenské, ktoré živí práve tie najchudobnejšie vrstvy, v poslednej dobe trpí tiež ťažkou cenovou krízou. Tu štát by mohol byť nápomocným pri nákupe vhodných a kvalitných semien, odrudovým a hnojarským pokusníctvom, podporou šľachtiteľskej činnosti.

Pri uzavieraní obchodnej smluvy s Rakúskom musí byť chránené naše zeleninárstvo menovite vo vývozu ugoriek, kapusty a cibule. Keby malo byť uplatnené rakúske clo 10-15 zl. na tieto produkty, naše zeleninárstvo by bolo úplne zničené.

Na Slovensku pestujeme tabák, na ktorý nie je zaradený v rozpočte temer žiadny peniaz, trebárs výrobu našu by bolo radno zlepšiť, aby sme nemuseli toľko dovážať zo zahraničia. Pri tejto príležitosti tiež upozorňujem na to, aby finančná správa vhodnejším spôsobom organizovala nákup tabáku od producenta, aby náš roľník nebol šikanovaný.

Otázka slovenského vinohradníctva volá už od dávna po ráznom riešení. Tohoročná veľká úroda však zapríčinila takú odbytovú a cenovú krízu, že pri veľkom daňovom zaťažení a pri veľkých režijných výlohách, ktoré sú spojené s vinohradníctvom, naši vinohradníci stoja pred úplnou zkazou. Dováža sa k nám víno menej kvalitné, čím sa kazí povesť vína vôbec. Povolené sú vysoké dovozné kontingenty, na pr. len z Talianska 120.000 hl a úhrnom 700.000 hl. Dováža sa víno s vysokým alkoholovým obsahom, až 22%, ktorým sa reže, ale správne rečeno, kazí naše víno.

Nie sme proti dovozu kvalitného vína, ktorého nemáme dostatok, sme proti vínu špatnému, ktoré iba stlačuje ceny a odpudzuje konzumentstvo. Zalkoholizované víno by sa vôbec nemalo prepustiť cez hranice. Clá 5·60 Kč, resp. snížené clo 2·20 Kč treba upraviť tak, aby sa udržaly ceny nášho vína aspoň vo výške výrobných nákladov.

Dľa dôvodovej zprávy počítá min. zemedelstva s ukončením príprav pre revíziu zákona o víne a vinných výrobkoch. Pri tomto zákone bude treba riadne sa vyporiadať s neodôvodnenými požiadavkami obchodných gremií ohľadom sladeného umelého vína. Zákaz výroby sladeného vína bude treba rozšíriť aj na zeme historické nielen z národohospodárskeho a sociálneho stanoviska, že slovenské vinohradníctvo živí 20.000 vinohradníkov a 100.000 zemedelských robotníkov na takej ploche, kde sa iné nič pestovať nedá, ale aj zo zdravotného ohľadu, bo vedľa zalkoholizovaného vína najviac škodí ľudskému zdraviu víno sladené.

Prvá akcia na pomoc mrazmi zničeným viniciam má byť zákon o podporovaní vysádzania viníc a ovocných sadov. Týmto zákonom sa však málo pomôže vzhľadom na nepatrnú výšku fondu, bo naši vinohradníci práve stoja pred rekultivovaním viníc. Tu treba zaistiť slovenským vinohradníkom ľavný štátny úver, alebo priplácať na drahý úrokomer slovenský, ako to bolo pri živelných pohromách.

Prevádzanie vodohospodárskych meliorácií má v prvom rade za účel zvýšiť doterajšiu rastlinnú produkciu a chrániť ju pred živelnými pohromami. Dľa dôvodovej zprávy štátneho rozpočtu v r. 1931 budú sa vo zvýšenej miere prevádzať vodohospodárske meliorácie na Slovensku, avšak máme obavy, že tomu tak nebude, o čom nás poučuje 10ročný výsledok doteraz prevedených prác a v dôvodovej zpráve uvedené projektované práce v r. 1931, ktoré sú vo veľkom nepomere vôči projektom v zemiach historických. Tak na Slovensku projektuje sa regulačná úprava Turca, Bystrice, Výpravy; len 4 projekty vodovodných skupín pre 27 obcí a len vo dvoch obciach komasačné práce. Toto sú tak minimálne projekty, že zo stanoviska slovenského súhlasiť s nimi nemôžeme.

Dľa úradného štatistického odhadu úhrnná potreba plošných meliorácií na Slovensku je na 1,220.000 ha, z ktorých pripadá na meliorácie: oráčin 790.000 ha, lúk 263.000 ha, zahrád 5.000 ha, pasienkov 156.000 ha, močiarov 6.000 ha.

V Čechách údajne treba meliorovať plochu asi 750.000 ha, na Morave a Sliezsku 350.000 ha, v Podkarpat. Rusi asi 200.000 ha, nasledkom čoho plocha vyžadujúca melioračných prác činí na Slovensku približne 50% celoštátnej potreby.

S melioračným podnikaním úzko súvisí i sceľovanie pozemkov. Zintenzívnenie našej zemedelskej výroby bez scelenia pozemkov nie je mysliteľné.

Celková potreba sceľovania odhaduje sa na Slovensku na plochu asi 1,946.764 ha, t. j. 66% z celej plochy. Dľa odhadu odborníkov scelením tejto plochy získali by sme ďalšej produktivnej plochy: u oráčin 193.000 ha, u lúk 88.000 ha, u pasienkov 212.000 ha, ceľkom 493.000 ha.

Stavebný náklad na scelenie 1 ha činí asi 250 až 400 Kč, na meliorácie 1.200 až 4.000 Kč. Z toho plynúci zisk však môžeme odhadnúť dľa príslušných oblastí pri scelovaní z 1 ha na 360 až 400 Kč, pri meliorovaní z 1 ha na 1.000 až 1.600 Kč.

Dane priame a dane spotrebné odhadujú sa z 1 ha na 200 až 300 Kč.

Keďže štát na sceľovanie a meliorovanie dáva len istú čiastku, z tohoto porovnania vysvitá, že takmer celú podporu behom niekoľko rokov dostane v podobe zvýšených daní nazpäť, takže podpory na sceľovanie a meliorovanie nemožno pokladať ani za subvencie, tým menej za almužny.

Na základe toho žiaducne by bolo, aby program chystaný vládnym návrhom bol zdvojnásobnený, alebo aby celý program bol uplatnený na Slovensku, bo behom 10 rokov sotva môžeme očakávať zvýšenú melioračnú činnosť u nás, keďže terajší fond je už na 10 rokov vopred zaťažený.

V chove hovädzieho dobytka máme na Slovensku nadprodukciu, ktorú musíme umiestniť na trhu mimoslovenskom. V prvom rade sú to trhy v Čechách a na Morave, ktoré prichádzajú v úvahu.

Sledujeme-li štatistické záznamy, vidíme, že v r. 1921 vyviezlo sa zo Slovenska do Čiech, Moravy a Sliezska 69.000 kusov, v r. 1922 už za prvý polrok dostúpil vývoz 73.000 kusov a do konca roku prevýšil vyše 100.000 kusov, r. 1923 vyviezlo sa 91.569 kusov, r. 1924 42.607 kusov, r. 1925 35.066 kusov, r. 1926 52.307 kusov, r. 1927 77.529 kusov, r. 1928 85.813 kusov.

Čísla tieto sú zaujímavé preto, že sú pomerne nízke, keď je konjunktúra dovozu z cudziny, a zvyšujú sa ihneď, akonáhle dovoz z cudziny klesá. Inými slovami: zvýšené dovozy z cudziny u hovädzieho dobytka idú na úkor Slovenska a zapríčiňujú odbytovú krízu na trhu. Pri tom netreba ani spomínať, jaký vplyv má dovoz na ceny. Slovensko preto potrebuje vo zvýšenej miere nielen dostatočnú colnú ochranu pri hovädzom dobytku, ale i stanovenie presných kontingentov dovozných, ktoré by sa nesmely za žiadnu cenu prekročovať.

Zlepšený odbyt slovenského dobytka dal by sa tiež docieliť účeľnou úpravou tarifov železničných, zlepšením spojenia vlakového pomocou nákladných rýchlovlakov, ich rozmnoženie, ďalej zaradenie do prevozu chladiace vozy na dopravu mäsa, porazených teliat a jahniat.

Tiež by sa bolo treba postarať o zlepšenie kvality slov. dobytka zveľaďovacími akciami. Na Slovensku nie je možné prevádzať tieto akcie bez vydatnej pomoci finančnej. Z toho dôvodu položky pre priame zvelaďovanie chovu hovädzieho dobytka sú nízke. Na chov dobytka je preliminovaných 2,489.300 Kč a príspevok na zpeňažovanie 1,188.800 Kč (chov koní má 13 milionov). Slovensko dľa počtu dobytka malo by participovať asi 25% z vyše uvedených položiek, t. j. asi 920.000 Kč, dostalo však niečo viac ako polovicu (t. j. 470.000 Kč a 4 vagony jadrných krmív, t. j. asi 75.000 Kč).

Okrem toho na Slovensku by bolo treba zvláštnou mierou podporovať chov dobytka u kolonistov, začiatočníkov. Na tento úkol by sa malo pamätať osobitným prídelom, každoročne najmenej 100.000 Kč nad podiel stanovený kľúčom, veď konečne jedná sa aj o kolonistov z Čiech a Moravy. Ďalej bude treba pamätať na to, aby Slovensko dostalo príslušný prídel z položky na speňažovanie dobytka, bo z tejto položky posledné 2 roky nedostalo ani haliera.

V chove prasiat žiadame okrem požiadavkov uvedených už u dobytka (kontingent, tarify, zvýšená fin. pomoc) ešte odstránenie pohraničných ťažkostí pri dovoze užitočných a jatočných ošípaných do historických zemí. Dľa výkazov min. zemedelstva sú tieto zeme zamorené práve tak morom, pľúcnou nákazou a červienkou, ako Slovensko, ba dokonca vykazujú väčší počet zamorených dvorov a okresov. Tieto zákazy sú len na to dobré, aby sa kalil dobrý pomer medzi súsedmi. Ďalej bolo by potrebné čím skôr sriadiť serolog. a diagn. ústav na Slovensku, špeciálne pre tlumenie nákaz u prasiat.

Slovensko je a ostane ovčiarske v dôsledku prirodzených jeho podmienok. Je treba tomuto veľmi zanedbávanému odvetviu venovať zvýšenú pozornosť. Nie je to žiadon priechodný chov. Naše ovce sú značne zamorené motolicou a účinný liek Distol je drahý. Buď postarať sa o jeho zlacnenie a prístupnosť cenovú i chovateľovi, alebo zaviesť jeho výrobu na Slovensku, aby zovšeobecnel.

S chovom dobytka úzko súvisí mliekarstvo. Význam jeho poklesom cien obilnín môže sa len zväčšovať. Na Morave a v Čechách stojí mliekarstvo na vysokom stupni, u nás je len v začiatkoch, trebárs klimatické a pôdne pomery sú pre mliekarstvo priamo stvorené. Preto do budúcnosti všetkým podnikaniam na tomto poli bude treba venovať zvýšenú pozornosť. Škoda dať do cudziny čo len jedného haliera za mliečne výrobky, keď môžeme byť v tomto ohľade ceľkom sebestačnými.

Položky na lesné hospodárstvo vzhľadom na rozlohu našich lesov sú veľmi slabo dotované, takže sa sotva podarí urychlene previesť program zalesniť pusté pozemky. Program tento budú hatiť tiež lesné školky pri lesnických školách, bo musia byť vedené na obchodnom základe, trebárs štát by ich mal všemožne podporovať, aby vedely plniť svoj úkol.

Tiež prostriedky na hradenie bystrín sú nepatrné. Na Slovensku je vyše 1000 km vodných tokov v prapôvodnom stave, nasledkom čoho pri povodniach zapričiňujú katastrofy. Bolo by radné vedľa štátnej inštitúcie zariadiť odbor ešte pri Zemedelskej rade, ktorý by prevádzal aspoň propagáciu medzi ľudom v tomto ohľade.

Zrušením štátnych lesných úradov, ktoré dľa zák. čl. z r. 1898 staraly sa o hospodárstvo malolesného majetku, takmer nikto sa nestará o naše lesné hospodárstvo. Dozorčí úradník, ktorý má na starosti až 50.000 ha lesa, nemôže byť zodpovedným za hospodárenie, bo pri najlepšej vôli nedostane sa do lesov mu sverených ani za 2 roky. Tu by bolo treba postaviť čím hustejšiu sieť referentov ministerstva zemedelstva aj u podradných úradov, ktorí by sa starali o riadne lesné hospodárenie. K tomuto účelu by sa výborne hodili absolventi Vyššieho lesníckého ústavu v Štiavnici, ktorí v terajšej dobe aj tak ťažko dostávajú miesta.

Tiež veľká kríza sa javí v obore drevohospodárskom. Menovite musím poukázať na neporozumenie so strany priemyslových a obchodných kruhov, ktoré nejavia žiadneho záujmu, aby sa priemysel drevársky zakladal na Slovensku a Podk. Rusi, trebárs dreva máme dosť. V historických zemiach je drevárskych priemyslových závodov 680, kdežto na Slovensku 69. Píl na Slovensku je 620, v zemiach historických 2000. To znamená, že sa vyváža od nás guľatina. Vývoz guľatiny nie je len národohospodárskou škodou, ale pri tom všetkom nie je to správne ani zo sociálneho hľadiska: tisíce a tisíce nezamestnaných si to želie práve v tých najchudobnejších hornatých krajoch.

Ďalšou ožehavou otázkou Slovenska, s ktorou sa treba obšírnejšie zaoberať, sú neutešené pomery pastvinárske. V štátnom rozpočte na r. 1930 je na podporovanie pastvinárstva preliminovaná čiastka 2,877.800 Kč. V minulých rokoch snáď bola táto čiastka dostatočná a bolo z nej možné uhradiť všetky bežné výlohy, spojené s prevádzaním akcií pastvinárskych. Čo sa Slovenska týka, rád konštatujem, že min. zemedelstva a jeho úradnícky aparát venovaly v minulých rokoch úprave pastvín na Slovensku zaslúženú pozornosť a vykonaly všetko, čo za daných, veľmi nepriaznivých pomerov a finančných prostriedkov bolo možné. Konám preto len svoju povinnosť, keď z tohoto miesta za vykonanú prácu poďakujem všetkým, ktorí sa tejto práce súčastňovali.

Pre nasledujúce roky bude však nutné pastvinársku položku zvýšiť s ohľadom na veľké úkoly, ktoré štátnu správu očakávajú, najmä na Slovensku, kde je 604.676 ha pastvín, čo je viacej ako 12% všetkej zemedelskej pôdy na Slovensku a asi 1/2 pastevnej plochy v celej republike.

Z úkolov, ktoré štátnu správu na Slovensku v najbližšej dobe očakávajú v pastvinárstve, treba v prvom rade spomenúť likvidáciu doterajšieho spôsobu užívania pastvín na Slovensku, ktorá otázka bola posledne riešená zákonom zo dňa 27. marca 1930, č. 43 Sb. z. a n.

Už pred uzákonením tohoto zákona bolo spomínané, že po vypršaní jeho platnosti nebude možné na ďalšie obdobie užívanie pastvín na Slovensku a v Podk. Rusi riešiť doterajším spôsobom, t. j. že nebude možné užívanie týchto plôch naďalej pripustiť. Dôjde-li k tomuto radikálnemu opatreniu, bude tým najchudobnejším okresom Slovenska odňaté 100.000 kat. jutár, ktoré dosiaľ boly používané k účeľom pasienkovým. Aby toto riešenie chov dobytka v niektorých obciach vôbec neznemožnilo a aby sa zamedzilo znepokojeniu interesovaných krajov, je nutné už dnes robiť opatrenie, aby dosavádnym uživateľom bola poskytnutá náhrada.

S mojej strany vidím túto náhradu najmä v úprave pastvín, ktoré doterajší uživatelia vlastnia, ktoré ale súc vo veľmi biednom stave, neposkytujú ich majiteľom žiadneho úžitku.

Úpravou týchto plôch zlepší sa veľmi značne ich stav, takže budú môcť poskytovať dostatok pastvy a prípadne aj krmu pre dobytok ich vlastníkov, takže v mnohých prípadoch týmto zpôsobom bude pomožené.

Úprava týchto plôch vyžiada si však tak značných obnosov, že je vylúčené, aby ich majitelia mohli tieto náklady niesť, a preto je nutné, aby z verejných prostriedkov bolo na túto úpravu prispievané.

Slovenská krajina zaradila už podľa mojich informácií na tento účeľ 2 mil. Kč do svojho rozpočtu a bude nutné, aby aj v rozpočtu min. zemedelstva bolo aspoň touto čiastkou počítané na vpredu uvedený specielný úkol, a síce behom niekoľkych nasledujúcich rokov.

V súvise s tým treba pri tejto príležitosti poukázať aj na to, že k definitivnej úprave pasienkovej otázky na Slovensku treba pracovať aj prídeľom vhodných plôch pasienkových do vlastníctva záujemníkov. Pri pozemkovej reforme boly už tieto prídely prevádzané, niektoré z nich sú však pre účele pastevné málo vhodné, iné sú malej výmery, iné vyžadujú doplnenia, aby mohly slúžiť účelu, ku ktorému boly pridelené. V tomto smere nedostalo sa interesovaným obciam dosť podpory so strán kompetentných činiteľov. Malé pochopenie nutno najmä konštatovať v obvode riaditeľstva štátnych lesov a statkov v Žarnovici. Viem pochopiť opatrné stanovisko u tohoto riaditeľstva zastávané a sám veľmi ostro som zakročil proti akémukoľvek zneužívaniu prídeľov pôdy k účeľom pasienkovým, nemôžem ale pochopiť, že riaditeľstvo št. lesov a statkov v Žarnovici v maličkostiach a v prípadoch najvýš nutných znemožňuje uspokojenie žiadajúcich obcí.

Úprava pasienkovej otázky na Slovensku vyžaduje ďalej umožnenie právneho jestvovania pasienkových spoločenstiev, ktorým bola pri prevádzaní pozemkovej reformy pridelená pôda k účelom pasienkovým. Riešenie tejto otázky naráža na ťažkosti, poneváč sa jedná o vec novú tak pre záujemníkov, ako aj pre úrady, ale v záujme ďalšieho riadneho účinkovania týchto spoločenstiev je nutné, vyskytujúce sa ťažkosti odstrániť čo najskoršie, čo bude umožnené len úzkou priateľskou spoluprácou interesovaných úradov a funkcionárov pasienkových spoločenstiev. O túto spoluprácu prosím, bo bez nej pozitívne výsledky len pomaly sa budú dostavovať.

Neslobodno zabudnúť ani na vyriešenie pomerov urbarských pastvín na Slovensku a urbárskych pomerov na Slovensku vôbec, lebo sa jedná o značné plochy a značný počet spolumajitelstiev, ktorých právne a hospodárske pomery vyžadujú rýchle sjednanie nápravy. Pastvinárska oblasť, najmä tie najchudobnejšie okresy Slovenska, vyžadujú zvlášť za terajších ťažkých dôb zvýšenej podpory, ktorej sa im môže dostať medzi iným v prvom rade riešením spomenutých otázok.

Slávna snemovňa, na konec rád bych učinil ešte jednu pripomienku. K terajšiemu rozpočtu nemal som v úmysle hovoriť za svoje voličstvo, za maloroľnícky ľud slovenský, ale za konzumentov. Počúval a čítal som behom desaťročia vyberané a menej vyberané nadávky na roľnícky ľud, jako na prapríčinu všetkej drahoty a ťažkého žitia v tomto štáte. Smýšľanie o "agrárnych buržujoch" a "vydriduchoch", myslím, ani doteraz sa nezmenilo u našich konzumentov. Necítiť to aspoň ani vo vyjadrovaní sa v tržniciach ani v novinách konzumentov, ani v prejavoch vodcov, zastupujúcich konzumentov. Toto nechápem a odpusťte mi, že to nechápe žiadon maloroľník. Nechápem a nechápeme všetci, že keď sme dali placet ku všetkým sociálnym zákonom, bo bol v nás cit spravedlnosti, prečo sa teraz neozve cit spravodlivosti na druhej strane, prečo sa robia stále ťažkosti, aby sme aj my mohli byť živí, aby sme dostali mzdu, menovite keď sa to konzumenta netýka. Čo má konzument z toho, keď sedliak o polovičku lacnejšie musí dať svoje obilie, múka však je stejne drahá, keď pečenú hus odtafári za 20 až 30 Kč a v hostinci porcia husi stojí ako predtým 12 až 16 Kč, čo že keď chmel padol z 20.000 Kč na 600 Kč, jačmen z 300 na 130, keď pivo stále je drahé, čo že keď kg vlny klesol zo 600 Kč na 36 Kč, keď oblek je stejne drahý, čo že keď kg zemiakov klesol u roľníka na 0˙12 Kč, keď na trhu musí sa platiť 1 Kč a výš. A mohol bych pokračovať do nekonečna. Neviem však, či by som presvedčil zatvrdlé mysle a srdcia zástupcov konzumentov. Len s trpkosťou opakujem, že nerozumiem, že nám nechcú rozumieť. A či až potom porozumia, keď sedliak vôbec nič nebude môcť kupovať, keď sa zrúti obchod a živnosti, keď sa zastavia fabriky, keď nebudeme môcť vyplácať podpory v nezamestnanosti? Niečo nie je v poriadku, niekde sa rútime, zastavme, kým nie je neskoro! (Potlesk.)