Čo sa týka zastavovania vlakov na staniciach, dosť nie je miestné, že rýchlovlaky, teda nie medzinárodné, na staniciach v mieste okresného sídla nestoja. Pravda, týmto zas len ukrivdený je biedny Kysucký kraj. Na pr. Kysúcké Nové Mesto, sídlo to okresu, nemá ani jedného rýchlovlaku, ktorý by tam stával.

Rozpočet v sebe zahrnuje i budovanie sriaďujúceho nádražie v Žiline. Svedkami sme poli, že Turec proti zrušeniu vrútockeho významného železničného uzla sa ohradzoval, bojac sa, že niekoľko rodín tamojšieho zamestnanectva by bolo existenčne ohrožené. Kedže deputácie boly ubezpečované, že Vrútkam sa nič nebude odoberať, s tohoto miesta varujem kompetentných činiteľov na dodržanie sľubu, ináč by to mohlo mať nepríjemné následky.

Z druhej stránky však týkajúc sa výstavby sriaďujúceho nádražia na území obce Brodna, biednej to dedinky v Kysuckej doline, za povinnosť si držím s tohoto miesta upozorniť železničnú správu, že berie najcennejšie poklady obce Brodna pod stavbu toho sriaďujúceho nádražia, totiž pozemky na rovine najúrodnejšie, a len vršky neúrodné im necháva. Vyvlastnením tých pozemkov občania zostávajú bez prameňa výživy a preto železničná správa náhradou za túto ztratu na tomto sriaďujúcom nádraží už či pri výstavbe toho alebo neskoršie, nech v prvom rade zamestnáva občanov obce Brodna.

V rozpočte sa uvádza, že motorové vozidlá umožnily zhustiť, zrýchliť a zlepšiť osobnú dopravu. Už som vzpomenul, že na odbočky vlaky nejdú ani za 6 až 8 hodín, ba i celú noc. Železničná správa v prvom rade motorové vlaky mala zaviesť na odbočkách a nie na tratiach dlhých do 200 km. Motorové vlaky na odbočky by mohly ísť od každého a ku každému spojeniu. Dosť divné je to, že posiaľ motorové vlaky zavedené neboly. Na príklad obyvateľstvo celej rajeckej doliny si žiadalo zavedenie motorového vlaku, pravda darmo, ani dnes ho nemajú, a snáď preto, že tam leží kúpelné miesto.

Čo sa týka autobusovej dopravy, železničná správa sa ponosuje, že tu sa javí veľká konkurencia. Je samozrejmé, že kde není dráhy, ľud si pomáha sám, ba čo viac nech ešte viac konkuruje vtedy, keď sama železnica sa nestará o zavedenie autobusových liniek na takých miestach, kde ani posiaľ ľud nemá možnosti sa odviesť.

Hlavná dráha Veselí n./M.-Nové Mesto nad Váhom, dlhá 67·3 km, stojí 238 mil. Kč, teda ohromný obnos, na ktorý prispelo nie malou čiastkou i obyvateľstvo Slovenska. Dve tretiny tejto dráhy ležia na území Slovenska, a premávka bola odovzdaná dňom 1. septembra 1929. Odovzdanie tejto dráhy pre obyvateľstvo Slovenska vopred publikované nebolo, ale až uplynul 1. september 1929, potom sa publikovalo, že spomenutá dráha premávke už bola odovzdaná. Prečo sa to všetko tajilo? Myslím, že je to každému jasné! S odovzdaním tejto dráhy boly spojené aj iné veci. Každá dráha musí totiž byť pridelená niektorému riaditeľstvu. Slovensko si myslelo, že i druhí sú uprímní - že tá trať bude pridelená ku bratislavskému riaditeľstvu železníc. Kdeže by i tu ošmekstvo sa stalo naa úkor Slovenska! Po odovzdaní tejto dráhy sme čítali, že je pridelená brnenskému riaditeľstvu. Toto železničná správa mala v úmysle zrobiť a preto čertovo kopýtko bolo v neskorom publikovaní odovzdania premávke. Slovenská verejnosť rozhodne trvá na pridelení tejto dráhy bratislavskému riaditeľstvu, to není dôvod, že toto riaditeľstvo je už veľké - nech sa sriadi tretie riaditeľstvo, ako som to už spomenul.

Tiež nová dráha má byť medzi Červenou Skalou a Margecanmi v dlžke 92·8 km, s celkovým nákladom Kč 295 mil. Žialbohu v tomto rozpočte na túto dráhu sa pamätá len čiastkou 27 mil. 950 tisíc Kč, teda ani desiata čiastka celého nákladu, dľa toho stavba by sa previedla a dokončila len za 10 rokov. Marné sú deputácie, memorandá a hlasy rôznych korporácií Slovenska - o Slovensko sa nedbá, za jednou vecou sa musí ísť aj 50-krát, kým to len ešte bude sľub. Strana, ktorú mám česť zastupovať a ktorej prívrženci do jednoho ťarchy daňové snášajú - trvá na bezodkladnom započatí stavby spomenutej dráhy a dokončení tej v najkratšom čase. Obyvateľstvo toho kraja nemožno nechať ako nejakých indiánov v Afrike bez železničného spojenia.

Pre hlavnú dráhu, sprostriedkujúcu spojenie so severným Slovenskom medzi Lidečom a Puchovom, v rozpočte je len 300.000 Kč, kdežto celý náklad bude asi 114 mil. Kč, z čoho vidíme, že ani prípravné práce nie sú hotové. Ba dokonca v položke 13, stavby nových dráh, sa hovorí, že len v roku 1931 budú operáty dokončené. Teda na dokončenie stavby tejto dráhy Slovensko môže čakať aj 10 rokov, pravda veď tu sa jedná len a len o to Slovensko, ba ani strategické dôvody do povahy sa neberú. Taktiež zabudlo sa na stavbu Plav. Sv. Mikuláš-Jablonica, dlhú asi 14 km, je ona tiež potrebná zo strategických dôvodov, ale to je všetko pobočné, hlavná vec tu je, aby v historických zemiach boly dráhy.

Od samého prevratu stále počúvame o zoštátňovaní súkromých dráh. Dnes ešte vždy na Slovensku ich máme 13 nepoštátnených vzdor všeobecnej žiadosti Slovenska. Sama železničná správa by mala túto vec do popredia tisnúť. Zoštátnením predsa zjednodušila by sa administratíva, čo by bolo veľké poľahčenie zas len železničnej správe, a čo je hlavné pre obyvateľstvo Slovenska, že by nebol rozdiel v tarifách a konečne raz navždy by zmizlo prizvukovanie, že na miestne dráhy sa dopláca vzdor veľkému zisku niektorej. Na pr. miestna dráha Žilina-Rajec len mesačne má milionové príjmy a predsa dnes sa vykazuje schodok.

V odborných železničných školách a kurzoch v jednom roku sa vyškoľuje asi 200 úradníckych čakateľov, ktorí nahradzujú úradnícky stav. Tieto odborné školy sa sriadujú pri každom riaditeľstve. Tieto školy sú potrebné už i preto, že taký čakateľ, keď sa dostane ku praktickému školeniu na stanicu, má už za sebou teoretický výcvik odborný a skôr si osvojí jemu potrebné znalosti. Teda prizvukujem nutnosť školenia, avšak pri tom máme veľmi špatné zkúsenosti. My Slováci na to doplácame. Jedná sa tu o odstrkovanie Slovákov od železničnej služby. V jednom roku z odbornej školy vyjde asi 200 mladíkov, z ktorých Slovákov býva 20 až 30, takže i na Slovensko dostávame mladíkov z riaditeľstiev historických zemí, ktorí naším mladíkom Slovákom ujímajú miesta. Z toho počtu aspoň 60 Slovákov by malo byť. Darmo sa o nich uchádzajú, visí nad nimi Damoklesov meč, tak zv. psychotechnická zkúška, pri ktorej naší mladíci rad radom prepadávajú a druhý raz však túto zkúšku skladať nemôžu. Strana naša rozhodne sa pridržiava toho, aby na Slovensku v prvom rade za úradnického čakateľa bol prijatý Slovák.

Keď mám hovoriť o tarifách, prichodia mi na um naše biedne slovenské kraje. Ľud hornatého vidieku robí celý rok mozolne, ovocie jeho práce je, že úrody s poľa sobere len toľko, že horko - ťažko mu to stačí do novej úrody. Teda zárobku nemá. Keď cestuje na základe predvolania k nejakému úradu, musí platiť celé cestovné, alebo peší ísť i niekoľko kilometrov, na tohoto ohľad sa neberie, vzdor, že do roka nemá kde zarobiť ani 20 Kč. Opačne však rôzní darebáci, kšeftári majú rôzné tarifné sľavy, či na dovoznom alebo cestovnom, teda tí, ktorí každú cestu použijú len, keď z toho majú zisk. Na pr. agenti kúpia si ročný lístok pre oblasť celej republiky, alebo len pre niektoré riaditeľstvá za nepatrný obnos, každý deň cestujú, ktoré cesty, keď by platili riadne, za dva mesiace by ich viac stály ako ten ročný lístok, takže 9, 10 mesiacov darmo cestujú a keď by len cestovali, ale vo vlakoch i nocujú a ráno sa vrátia na určené miesto. Dnes ceny výrobkov sú tie, čo aj boly, preto my nemáme mať nejaký záujem, aby agenti požívali nejaké sľavy. Myslím, že demokraticky by bolo, aby agenti nemali väčšie výhody na cestovnom, ako štátní zamestnanci, ale žiaducné je, aby si s prípadu na prípad brali cestovné lístky, tiež so sľavou 33%. Myslím, že na ich kšeftovanie je to až veľká sľava.

Nemôžem tiež zamlčať v dobe hospodárskej kríze zneužívanie štátnych podnikov pre politické ciele niektorých politických strán. V takejto dobe poškodzovať štát, je najväčším previnením. Železničná správa na sjazdy politických strán, na ktorých sa pretriasajú len politické veci, poskytuje každému účastníkovi 50% sľavu na cestovnom, čo sa dosiaľ za jestvovania našej republiky nikdy nestalo, aby na politické schôdze boli dávali sľavu na cestovnom. (Posl. Jiráček: On chce přece vydělat!) Ale železnica 50% tratí! S tohoto miesta však prehlašujem, že v budúcnosti budeme žiadať tiež celkom oprávnene podobné sľavy na cestovnom... (Posl. Jiráček: Vy jste je také dostali!) Budeme videť! (Hluk.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Suroviak (pokračuje): Keď jedni môžu vyžierať štátnu pokladnicu, druhí by boli hlúpi, aby ju nevyžierali tiež. Tak je to, keď niektoré vládné strany majú väčší záujem na politike, ako na štáte. (Posl. Jiráček: Vy jste byli ve vládě a dělalo se to taky!) Ale 50% na politickú schôdzu sme nikdy nepovolili.

V položke 2. osobných výdavkov uvedená čiastka odôvodňuje sa tým, že táto je potrebná na platy smluvných zamestnancov atď. Neviem si však predstaviť príčinu toho, že dosiaľ smluvní zamestnanci nie sú štabilizovaní, vzdor tomu, že niektorý aj 6 až 10 rokov slúží. Odstrkovaní sú od systemizovaných miest, ako úplne zbytoční, kdežto stále robia službu na miestach definitívnych zamestnancov. Do rozpočtu dáva sa položka na týchto zamestnancov a v skutočnosti v tejto dobe ich rad radom prepúšťajú, teda na čo sa potom obráti táto položka? (Výkřiky poslanců Jiráčka a Ostrého.) Ja sa o vaše obchodné veci tiež nestarám, prečo sa miešate do takých vecí, ktorým nerozumiete. (Posl. Ostrý: Vy jste dobrý, my víme, že nevíte nic! To jste dobře řekl!) Dosť smutnou vecou je i to, že zamestnanci po 6 až 12ročnej službe štabilizovaní do kategorie sriadeneckej obdržia 6.300 Kč ročného platu... (Výkřiky posl. Jiráčka a Ostrého.) Ale keď je kto najedený, ten nezná hladnému.

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Suroviak (pokračuje): ... takže mesačne do ruky dostane okolo 500 Kč, z čoho musí živiť 4- až 5člennú rodinu. Nie sme za zvyšovanie ťarchy štátu, avšak i ten najväčší nepriateľ tohoto zamestnanca musí uznať, že človek, ktorý nemá iného len tých 500 Kč mesiačne, ten biedačí a živorí. (Výkřiky poslanců Ostrého a Jiráčka.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím, aby řečník nebyl vyrušován.

Posl. Suroviak (pokračuje): Pôvodná systemizácia a dnes už i resystemizácia vôbec nezodpovedá spravodlivosti. Podľa nadobudnutých zkúseností miesta sa systemizujú do platových stupníc podľa toho, kto sedí na tom mieste. Keď je miláčkom, dostane lepšiu platovú stupnicu, keď je to ale na Slovensku a Slovák drží to významné miesto, vtedy, aj keď mu patrí lepšia platová stupnica, ju nedostane s tým, že vraj v historických zemiach sú od ních ešte starší. Na príklad košický dopravný úrad je systemizovaný do 3. platovej stupnice, za prednostu tohoto úradu bol vymenovaný hlavný inšpektor Slovák, ktorý pred tým mal 4. platovú stupnicu a dnes vzdor, že je na mieste 3. platovej stupnice, predsa ani dosiaľ mu túto nepriznali.

Druhý príklad máme dopravný úrad v Žiline. Je to najväčší dopravný úrad na Slovensku, tam prechádzajú medzinárodné vlaky, má personálu okolo 1000, penzistov 340 a k tomu má aj najviac komerčných jednotiek a predsa neni systemizovaný do 3. platovej stupnice, myslím, jedine preto, že prednostom toho úradu je predprevratový Slovák.

Tretia krivda pri systemizácii je, že staničné úrady na Slovensku sú najviac v 7. platovej stupnici, takže i prednostovia sú v tej istej platovej stupnici ako ostatní úradníci, opačne však výpravčí vlakov, ktorí namáhavú a zodpovednú službu konajú, sú v platových stupniciach pod všetku kritiku.

Čo sa týka gážistov a úradníkov služebnej triedy III. a IV. a taktiež podúradníkov a sriadencov, o tých najlepšie ani nehovoriť, lebo keby sme sa zaoberali dopodrobna s ich systemizovanými miestami, vtedy by sme prišli na to, že u bársktorého obchodníka jedon paholok má lepšie miesto ako títo.

Konečne však nemožno zabudnúť na kategorie najvýznamnejšie, a to na personál dielieň, zásobárieň, kuriarieň a taktiež odborov pre udržovanie dráhy. Toto sú kategorie, ktoré najviac trpia a najviac sú odstrkované od rôznych výhod.

Najväčšou krivdou pre Slovensko je, že významnejšie ba i niektoré sriadenecké systemizované miesta dávajú sa zamestnancom z historických zemí ešte i dnes, ba ešte i dorast ako traťmajstrov čakateľov a naši mladíci sú odstrkovaní, že nemajú odborné školy ako bryndziarska a pod. Nejaká náprava musí prísť. Železničná správa už nech jedonkráť štabilizuje stále zamestnaných smluvných zamestnancov a nech im do čakacej doby započíta dobu strávenú v smluvnom pomere. Všetky nesrovnalosti odstrániť bude možné, keď systemizácia bude ustálená pre každý obvod riaditeľstva zvlášť.

V položke 14. všeobecných výdavkov pre zamestnancov, na vianočný príspevok je uvedená potreba 87,167.000 Kč pre všetkých zamestnancov, mimo tej najbiednejšej kategorie smluvných zamestnancov, ktorí na srdci neležia terajšej vláde a vôbec socialistom. Teda čiastka 87 mil. Kč je hodná, lenže tú si personál do vrecka nestrčí. Železničná správa sa postarala, aby jednou rukou dala a druhou vzala. Od nového roku zamestanci majú drahšie cestovať, za uhlie viac platiť, nájomné od bytov o 100% väčšie platiť a kolkovné od lístkov tiež. V kruhoch odborných sme odhadovali príjem od tu uvedených zvýšení, prišli sme na to, že zamestnanci sami dajú úhradu na vianočný príspevok a preliminovaných 87 mil. Kč žel. správe zostane nedotknutých, pravda, verejnosť bolo nutno aspoň naštvať, že koľko milionov zas dostanú. Teraz sme zvedaví, na čo sa obrátí preliminovaných a na to nepotrebných 87 mil.? Podľa týchto naších rozpočtov na vianočný príspevok niekoľko 100 korún doplatia všetci zamestnanci, majúci väčšiu rodinu.

Činovné - bytné: Najväčšou nesprávnosťou je terajšie rozdelenie obcí do skupín miest činovného, ktoré sa roztrieďuje na 4 skupiny. Pri tomto roztridení sú veľké nesrovnalosti. Máme moc prípadov, že mestá z 20.000 obyvateľmi sú zadelené do C skupiny činovného, práve tak ako bársktoré obce na vonkove, ba i to je nesprávnosť, kež zamestnanci na pr. službu konajú na sriaďujúcom nádraží a sú pridelení k hlavnému nádražiu v Bratislave, ale za to, že sriadujúce nádražie je v chotári Račistorfu, všetko jedno, činovné nedostanú, len dľa skupiny C činovného, kdežto hlavné nádražie je v A skupine. Tu je potrebná náprava vo smysle návrhu našou stranou už predloženého.

Drobné investície: V položke 3 stavieb na Slovensku uvedené sú niektoré stanice, ktoré majú byť rozšírené. Tak na pr. Trenčianska Teplá, Nové Zámky, Komárno, Topolčany, Turč. Sv. Martin a Žilina. Predlžené však budú: Tornava, Bajč, Prievidza, Diviaky. Taktiež vo Vrútkách má byť prevedená stavba kotlárne a montovne lokomotív.

Konečne prvý rok, čo sa pamätá i na spomenuté stanice. Záhadou je však, že neinvestuje sa na stanice býv. košicko-bohumínskej železnice, ktorá však už dávno je v rukách štátnej správy. Že sa na tieto stanice neinvestuje, dôkazom toho je stanica Kysucké Nové Mesto; obec táto ešte r. 1928 podala žiadosť o rozšírenie, prípadne pristavenie čakálne, alebo postavenie peronu. Riaditeľstvo košické pod č. 32.319-III-28 zo dňa 28. novembra 1928 dalo na vedomie spomenutej obci, že projekty ohľadom rozšírenia tej stanice sú hotové a že budú predložené k schváleniu ministerstvu železníc. Dosiaľ sa však nič nestalo, ale denne do 300 cestujúceho obecenstva je nutené v nepriaznivom počasí, v daždi a snehu čakať príchod vlakov. To isté sa žiada, totiž postavenie čakálieň, i na zastávke Svrčinovec, kde sa obracia obecenstvo zo Sliezska a Poľska a na zastávke Žilina-Telhelňa. Obyvateľstvo od prevratu sa domahá postavenia tohoto, pravda, jeho žiadosti si nevšímajú vzdor tomu, že železnica je pre obecenstvo.

Nemocenská pokladňa železníc: V položke 2 všeobecných výdavkov pre zamestnancov vykazuje sa potreba tá 39,900.000 Kč ako príspevok k nemocenskej pokladnici štátnych dráh. Pri tejto položke môžeme poznamenať, že je to prameň výživy socialistov. I zamestnanectvo toľkou čiastkou prispieva, takže nemocenská pokladnica s inými príspevkami okolo 100 mil. soberie od biednych zamestnancov a od železničnej správy. Je toto pekný obnos pre baštu socialistickú.

Už viackráť sme počuli o špatnom hospodarení v nemocenskej pokladnici štátnych železníc, ktorú v rukách majú organizácie soc. dem. Unie a nár. soc. Jednoty. Ústredie tejto pokladnice je v Prahe, ktorého predsedníctvo pozostáva z členov vyš uvedených organizácií. Že čo si dovolia tieto organizácie v nemocenskej pokladnici, to už presahuje všetky hranice. Biednych ľudí, zamestnancov, ba dokonca i chudákov staropenzistov, pozbavajú svojich práv, ktorým kúpeľnú liečbu odmietajú, kdežto dľa stanov nemocenskej pokladnice z tej liečby nemajú byť vylúčení. Taktiež títo socialisti v mene nemocenskej pokladnice nové stavby na Slovensku, na pr. v Trenčianskych Tepliciach i s vnútorným zariadením veľkou väčšinou daly firmám pražským, bez ohľadu na slovenské firmy. Prácu v Trenčianských Tepliciach (liečebný dom) obdržala firma, ktorá sama nie je výrobcom, ale len sprostredkovateľom. Zistilo sa, že matrace do postieľ mohly sa kúpiť v Bratislave o 100 Kč lacnejšie, ako boly kúpené v Prahe, a to isté bolo zistené i pri nákupe posteľného prádla. Postieľ v tomto liečebnom dome v Trenčianskych Tepliciach je asi 200, takže len na posteľnom zariadení mohlo sa ušetriť na 70.000 Kč. Pri obsadzovaní miest pomocného personálu zreteľ sa bral len na pražských členov, odporučených pánom z ústredia nemocenskej pokladnice, na pr. miesto vrátneho obdržal vraj dobrý známy terajšieho predsedu unionistu, pravda, nezamestnanosť na Slovensku im je hekubou. Tuto treba pánom socialistom povedať, prečo tam nedal Slováka ako za sluhu.

Čo sa robí v nemocenskej pokladnici? Pri povoľovaní kúpeľnej liečby členom Unie mockráť neberie sa od nich kúpeľný príplatok ako od iných členov, na pr. v Trenč. Tepliciach dielmajster, člen Unie, nielen že neplatil kúpeľný príplatok a že sa liečil na útraty nemocenskej pokladnice, ale ešte i veľkú podporu dostával.

Pražské ústredie nemocenskej pokladnice zcentralizovalo všetku kúpeľnú liečbu do Prahy, ačkoľvek prv povoľovaná bola jednotlivými riaditeľstvami. Dôsledky toho javia sa v tom, že mnohé kúpele, na príklad Sliač v letných mesiacoch vyhradené sú najviac pražským členom nemocenskej pokladnice.

Soc. demokratické a nár. socialistické predsedníctvo nemocenskej pokladnice v Prahe vyhradilo si všetku revíziu ambulatorií a kúpeľov tak v republike ako i pri mori. Podniká na účet nemocenskej pokladnice týždne trvajúce revízie, cestuje k moru na Lapad na revíziu, trvajúcu 14 dní. Predseda Fišer, prívrženec Unie, keď sú nie schôdze, rád sa zdržuje a dosť často na dlhých reviziách v Trenč. Tepliciach, Kvetnici pri Poprade, Tatranskej Kotline atď. Nedivíme sa potom, že členom nemocenskej pokladnice sa dávaj ú na miesto všetkých liekov jedine prášky.

Riaditeľstvo Praha-Juh, Hradec Králové, tedy okresy, kde Unie a Jednota má väčšinu, tam majú celé rady moderne vybudovaných ambulatorií i značný počet odborných lekárov, a to i v menších mestách mimo sídla riaditeľského. Bratislavské riaditeľstvo, počtom kilometrov vyše 2000 najväčšie v republike, pro celú túto obrovskú oblasť má len jedno a i to biedne zariadené zubné ambulatorium v Bratislave - inde sa budujú drahé paláce a na Slovensku zamestnanci nútení sú uchyľovať sa do nejakých chalúp ako do zajačínov. Pravda, žiadosť o postavenie nového ambulatoria vo Zvolene a v Nových Zámkoch zostala u pánov socialistov v Prahe nepovšimnutá.

A konečne socialistické predsedníctvo ústredia nemocenskej pokladne v Prahe pre prípad víťazstva v terajších novembrových voľbách, chystá novú úpravu administrativy nemocenskej pokladnice - a síce nemocenskú pokladnicu odlúčiť od štátnych železníc a sriadiť samostatné riaditeľstvo nemocenskej pokladnice v Prahe, na čele ktorého by stál riaditeľ asi so 100.000 Kč platom, ktorého by menoval ústredný výbor, tedy zase len socialisti, ktorí tam sú. Tedy bola by to úplná samovláda socialistov. Potom sa nečudujme, že narobili 20 mil. Kč deficitu. (Posl. Staněk: Nezapomínejte na ty náramně svobodné poslední volby na Slovensku, hlavně v Košicích!) Počkajte, pojdem ešte ďalej.

Rad-radom sa to tak robí na úkor personálu všetko, čo je v rukách socialistov.

Socialistické strany, keď boly v opozícii, na všetko nadávaly, nič im nebolo dobré; dnes, keď sú vo vláde, nič není zlého, im je dnes dobré zvýšenie cien uhlia, nájomného a odobranie všetkých dosavádnych vymožeností personálu. Keď sme boli v občianskej vláde, personálu sa neodoberaly žiadné nároky, avšak museli prijsť plnokrvní socialisti, odobrať chuť k práci personálu. (Posl. Staněk: Zákon č. 103 a vládní nařízení č. 115 za bývalé koalice, ve které jste seděli!) Pán kolega, ide pre vás ešte niečo interesantnejšieho, počkajte. Zavádzať štátné zamestnanectvo vedia len oni, lebo majú na to patent. Okliešťujú nároky týchto zamestnancov teraz, a to činili i pred občianskou vládou. Pamätáme sa všetci na reštrikčný zákon č. 286/1924, na zákon č. 404/1922 o obchodnom vedení štátnych podnikov, ba i na zákon čís. 394, ktoré boly na úkor štátneho zamestnanectva nimi vydané. Pretvárať sa pred zamestnanectvom, ako to robia socialistické strany, je najväčším zločinom. Zástupcovia tohoto personálu sa predstavujú za otcov a v Prahe za dvermi sú zapredancami. Na shromaždeniach protestujú a nadávajú na vládu, vo vláde však sú macochami, čo nám dokazuje hromadné prepúšťanie robotníctva, vydanie ešte horšej systemizácie a pod.

Dnes sa začínajú voľby do nemocenskej pokladnice štátnych železníc. Socialisti súhlasili, aby toto robotníctvo bolo prepustené ešte pred týmito voľbami, aby čím menej hlasov dostaly im na prsty stúpajúce organizácie.

Národní socialisti-jednotári v 28. čísle svojho časopisu píšu, aby na vyše 20 milionový schodok, objavený v poslednej bilancii nemocenskej pokladnice štátnych železníc, odpovedal každý poctivý volič odovzdaním hlasovacieho lístku. Nuž, toto už presahuje všetku farizejskú smelosť. Nemocenskú pokladnicu predsa spravuje ústredný výbor pri ministerstve železníc v Prahe, v ktorom dosaváď mali socialisti polovicu výborníkov a železničná správa len druhú polovicu. Ako to gazdovali tam tí socialistickí, teda i jednotárskí výborníci, keď pri poslednej bilancii bolo objavené vyše 20 milionov schodku? Na to by mali odpovedať jednotári členom nemocenskej pokladnice a nie nemravne zavádzať a balamútiť. Predsa členovia nemocenskej pokladnice za to pri minulých voľbách do ústredného výboru nenavolili samých socialistov, aby teraz, keď je zle, od odpovednosti utekali. Ale my socialistov už poznáme. Ich remeslom je dokazovať, že čo je čierne, je biele, a čo biele, je čierne. Železničiari sa však s nimi hádať nebudú. V nemocenskej pokladnici chybuje vyše 20 milionov. To je fakt. Kde sa podely tieto ohromné peniaze, za to sú odpovedni tí, ktorí v ústrednom výbore nemocenskú pokladnicu spravovali.

Naposledy, uzavierajúc svoju reč, prajem si viac uprímnosti od socialistických strán voči personálu. Páni socialisti, nežeňte do záhuby personál, nepite jeho krv, uverte, že pomstu vy sami vyvolávate. Nespokojnosti personálu pochádzajú od vás, lebo ste nie konsekventní. Vyhovárate sa na vládu, na druhé vládne strany a na ministerstvo železníc, že všetko zle pre personál robia tieto Zabúdate však, že vy ste jedna zo silných skupín vládnych a preto všetka odpovednosť padá na vás, lebo bez vášho súhlasu vláda by mala vždy menšinu v parlamente. Toto isté robíte nielen pri resorte pána ministra železníc, ale vo všetkých. Človek, keď pozoruje výstupy a reči v parlamente poslancov vládnych strán, myslí, že je na trhu, kde jeden predáva chren a druhý papriku, slovom obydvaja majú niečo štiplavého. V 12. roku našej republiky sme sa dožili, že poslanci vládnych strán nadávajú na systém, kritizujú inú vládnu stranu, ale za to, že by robili nápravu, keď majú moc, to nevidíme. Kritizujú rozpočet a na konci všetci hlasujú zaň. Na základe tohoto môžem povedať, že je to len zavádzanie ľudu, ktorý si predstavujete za ten najsprostejší na svete. Vládní páni tu sa perú, ale ťarchy spoločne kladú na ľud. V novinách však tento ľud svojmi peknými rečičkami krmia.

Naša strana, ktorá kritizuje uprimne, pri tom však podáva i pozmeňovacie návrhy ku rozpočtu, ostane konzekventná a Slovensku nezodpovedný rozpočet len vtedy prijme, keď pozmeňovacie návrhy budú prijaté. (Potlesk.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Ke slovu je přihlášen dále pan posl. Pekárek.

Posl. Pekárek: Slavná sněmovno! Po rozboru finanční podpory, poskytované k rozvoji obchodu a živností ministerstvem obchodu, průmyslu a živností, chci se věnovati několika čistě odborným otázkám, jež nás zajímají a pro něž interes přirozeně vyžadujeme si na ministerstvu obchodu. Je to především problém zajištění pohledávek stavebních živnostníků. Naše strana sleduje tento problém od prvého dne, co vstoupila do této slavné poslanecké sněmovny. Jsme si vědomi obtížnosti tohoto problému, a to jak po stránce vhodného právního zabezpečení pohledávek stavebních živnostníků, tak po stránce hospodářských důsledků, resp. obav, jež by snad právní zabezpečení mohlo míti za následek, a jak by mohlo postihnouti podnikatelskou činnost, event. jak by zabezpečení toto mohlo býti překážkou racionelního stavebního ruchu.

Říkáme docela otevřeně, že jsme si vědomi také eventuelních nedostatků návrhů, které jsme učinili, po stránce právní, a proto se domáháme předložení vládního návrhu, jenž by byl oproštěn od nedostatků osobní či stranické iniciativy. Uvážíme-li, že zákonná ochrana stavebních věřitelů jest zavedena ve Francii, ve Švýcarsku, Německu a že Spojené státy americké byly vlastně prvním státním celkem, který zákonitou formou vyřešil ochranu stavebních věřitelů, a uvážíme-li dále, že rakouský parlament od r. 1899 se touto otázkou zabýval, že r. 1911 byl v rakouském parlamentě předložen vládní návrh zákona o zajištění stavebních pohledávek a že náš návrh v této slavné sněmovně byl předložen po prvé r. 1923, musíme otevřeně prohlásiti, že naše vláda měla dostatek odborného materiálu ke studiu této otázky a že měla také dostatek času, aby to mohla prostudovati a vypracovati vládní návrh.

Zkoumati obtíže právního zabezpečení přísluší po našem soudu ministerstvu spravedlnosti, zatím co spojitost právních norem s živnostensko-podnikatelskou činností jest bezesporně oborem ministerstva průmyslu, obchodu a živností. Považuji to za příznak systematického vyhýbání se ožehavým problémům, když bylo třeba 8 let, aby ministerstvo spravedlnosti svolalo teprve anketu, jejíž výsledkem pak bylo nedávné opatření, že nejpozději do konce r. 1930 mají odborné kruhy, korporace, tomuto ministerstvu předložiti vhodné návrhy na zabezpečení pohledávek stavebních živností.

Konstatuji, že naše návrhy této sněmovně podány byly, a jest na vládě, na zúčastněných ministerstvech, aby návrhy tyto po stránce právní prozkoumala, pokud nevyhovují správnému právnímu nazírání, je opravila a aby v nejbližší době předložila této sněmovně svůj vlastní návrh. (Výborně!)

Druhou otázkou, která se trvale odkládá, ač by vyžadovala urychleného řešení, jest otázka nové zákonné úpravy koncesovaných živností stavebních, a to nejen po stránce živnostenského oprávnění jednotlivých kategorií stavebních, nýbrž zejména po stránce právního zabezpečení dosaženého živnostenského oprávnění oproti živlům nekvalifikovaným a neoprávněným, které důsledně do oprávnění koncesovaných živnostníků zasahují. S touto úpravou se to má ještě daleko hůře než s pohledávkami stavebními, poněvadž domáhají se interesované korporace úpravy koncesovaných živností stavebních přes 30 roků, od té doby, kdy po prvé začaly se v praksi projevovati škodlivé důsledky nedostatků zákona o stavebních živnostech z r. 1893. Sám jsem v této slavné sněmovně předložil několikráte urgenci vládě, aby předložila svůj návrh nové úpravy k ústavnímu projednání. I v tomto případě jsem si vědom nesnadnosti problému, ale bude-li ministerstvo obchodu trvale zdůrazňovati, že je přední podmínkou ku předložení vládního návrhu dohoda všech zúčastněných činitelů, tedy všech koncesovaných živností stavebních, nedočkají se tyto živnosti předložení vládního návrhu nikdy a bude to jako s tou paušální daní obratovou u textilií. Pokud pan ministr financí bude trvati na tom, aby se spotřebitelé příze a obchodníci textiliemi dohodli s továrníky, pak že vládní návrh zákona bude předložen ihned, prohlašuji, že nebude předložen, dokavad se bude trvati na této dohodě a pokud budou míti továrníci zájem na tom, aby se nedohodli.