Maďari sú teraz veľmi udivení, ba ustrašení, že na Slovensku nevzniká žiadna vážnejšia irredenta, že Maďari u nás sa stávajú nielen loyálnymi občanmi, ale že pri každej príležitosti dávajú na jevo, že sú s našou politikou a s našimi verejnými poriadky docela spokojní. Budapešťská žurnalistika je veľmi nespokojná, že Maďari vítali prezidenta Masaryka okázale a uprimne. V našej demokratickej politike národnostnej vidia Maďari priamo jakýsi nebezpečný "jed duševnej korupcie", čili, ako to napísal jeden maďarský žurnalista "venenum bohemicum" český jed. Oni by boli rádi, keď by sme pozatvárali čo priam všetky maďarské školy, keď by sme podobným spôsobom, ako oni to robili, Maďarov utláčali a pri každej príležitosti uponížovali. Vtedy by aspoň do tej našej politiky jasne videli a mohli by s väčším úspechom kričať do sveta, že sa im krivda deje. Ba čo viac, mali by nádej, že v maďarských krajoch vzniknú malé revolty a že nastane politické fraternizovanie so súsedmi v terajšom Maďarsku. Maďarskí politikovia si nevedia rady dať s tým, čo je nám úplne jasné a samozrejmé. My vieme veľmi dobre, že násilné slovakizovanie nebolo by spravodlivé, neviedlo by k ničomu, poštvalo by len Europu proti nám. My sa úfame, že našimi metodami demokratickými získame i keď nie všetkých, ale značnú čiastku i Maďarov i Nemcov predovšetkým pre akulturáciu sociálnu a hospodársku a v ďalšom snáď i národnú. Ale i keby sme jazykove nezískali mnoho, so štátneho a civilizačného ohľadu by nám stačilo, ak by sme mohli vybudovať taký verejný život, ktorý by sa rovnal aspoň spoločenskej demokracii švýcarskej. (Výborně!)

Neviem nakoľko znajú Maďari aspoň teoreticky tieto naše úmysle, na každý prípad vidíme, že Maďari sa našich metod politických veľmi boja, lebo náš praktický demokratizmus začína pretiekať, čo priam i skromnými potôčkami pohraničného styku do Magyarországu. To znamená, že naša politika národnostná nielenže vylučuje každý viacej menej oprávnený irredentizmus, ale ohrožuje nepriamo aristokratické poriadky a feudalizmus v terajšom Uhorsku. Čo to znamená, si môžete ľahko vysvetliť. Kým Československo, Juhoslávia, Rumunsko previedly radikálné pozemkové reformy, zostalo v Maďarsku všetko pri starom. Tak zv. maďarská pozemková reforma nezasluhuje toho mena. Kým vo všetkých štátoch strednej Europy vládne aspoň politická demokracia, vládne v Uhorsku politická i spoločenská aristokracia. Terajšie Maďarsko je jediným štátom v Europe, kde sa demokratické myšlienky ešte uplatniť nemohly. Je docela prirodzené, že najkulturnejší štát Malej Dohody je maďarským pánom (uriember) bolestným trnom v oku. Naša demokracia ich ohrožuje tam, kde sú najcitlivejší. Tu treba hľadať podľa mojej skromnej mienky hlavné príčiny vzájomného rozladenia československo-maďarského.

Veľactená snemovňa! Nebude od veci pripomenúť pri tejto príležitosti i to, že sebavedomie a mystická viera Maďarov, že sú od prozreteľnosti predurčení chrániť europskú civilizáciu pred orientálnym a hlavne slovanským barbarizmom, bola narušená hlavne českým rozmachom kultúrnym a politickym. Maďarská literatura je prebohatá na diela, v ktorých je oslavovaná víťazná borba s Turkami. Mimo to sú Maďari veľmi pyšní na to, že vedeli asimilovať v XIX. století od r. 1787 do r. 1910 viac ako 3 miliony Nemaďarov a že vedeli rozmnožiť vraj kulturnými prostriedkami svoj malý národ z 2,322.000 na 9,944.000, a naopak, že vedeli zmenšiť počet Slovákov, Rumunov, Nemcov, Juhoslovanov z celouhorského priemeru 71% na 46%. My síce vieme, jakými prostriedkami sa tento asimilačný proces prevádzal, jednako uznávame, že v tomto asimilačnom procese sa javila značná sila Maďarov. Vládnuce kruhy a intelektuálovia maďarskí považujú prerušenie tohoto asimilačného procesu odnárodňovacieho za veľké nešťastie nielen pre Maďarsko, ale pre europskú civilizáciu vôbec. Oni veria, že skôr či neskôr Maďari prijdú zase ku svojej pôvodnej síle, že sa stanú pomocou monarchistickej a aristokratickej myšlienky pánmi na strednom Dunaji a dokončia historický proces výstavby býv. Uhorska, resp. bývalej Rakúsko-uhorskej monarchie.

Iné príčiny čiste materielného dosahu hrajú v politike maďarskej samozrejme tiež významný zástoj. Ale dľa mojej skrovnej mienky sú tieto mnou uvedené príčiny hlavným zdrojom strachu, hnevu a odporu maďarských politikov a maďarských intelektuálov proti nám. Posudzujeme-li politické otázky nielen racionalisticky na základe čiste materiálnych záujmov maďarského národa, ziskáme aspoň jasnejšie obrazy a nebudeme sa pokúšať o nápravu takými prostriedkami, ktoré samo v sebe na dušu maďarského národa a maďarskej vlády vážnejších účinkov mať nemôžu. My nemôžeme k vôli maďarským aristokratom zmeniť našu demokratickú politiku, naše pozemkové zákony, naše školy a našu loyálnu politiku minoritnú.

Jestli pri tejto príležitosti nedávno pán poslanec Törköly spomenul, že v Československej republike a menovite na Slovensku je všetko politikum a že dokonca terajšie sčítanie ľudu je tiež len čiste politikum, kdežto vraj v Maďarsku sčítanie ľudu je len administratívnou otázkou, tak ja myslím, že práve tu mnou uvedené niektoré číslice o tých ich štatistikách usvedčujú pána posl. Törköly a jaksi z nepravdy. (Posl. dr Markovíč: Však on tomu sám neverí!)

My nemôžeme zastaviť pretekávanie toho českého jedu, "venenum bohemicum", do duší maďarského ľudu u nás a cez hranice do priľahlého územia maďarského, event. do prameňov socialistickej a protizemänskej žurnalistiky a literatúry maďarskej. Nejde tu o také politické zasahovanie, za ktoré by sme mohli byť tahaní na zodpovednosť. Mám za to, že maďarský národ bude nám kedysi povďačný za všetko to dobrodinie, zaspravedlivosť a humanitu, ktorou sírime medzi našim maďarským ľudom civilizáciu a tým nepriamo poučujeme súsedov našich, že doba feudalizmu dávno minula, že starými metodami zemänskými nemožno naďalej pracovať. Našim heslom musí byť sotrvať na dobre poznaných základoch mravnej a hmotnej kultúry nášho štátu. (Potlesk.)