Právě tak nutno nazvati lží, když musí býti v Eisendorfu udržována pro 37 dětí dvojtřídní česká škola a při bližším šetření pak najednou ze 37 dětí ukáže se 31 německých.

Je lží, když v Mlýnci, okres Horšovský Týn, pro 10 českých dětí a 2 děti ze smíšeného manželství musí býti vydržována česká menšinová škola, když z 10 českých dětí pochází 8 z české obce s veřejnou českou školou a tato veřejná česká škola je vzdálena od české menšinové školy nejvýše 10 minut. Odpovídá to zásadě menšinového školství, když v Sukoradech, okres Dubá, udržována je česká menšinová škola pro 4 německé, 1 české a 1 dítě ze smíšeného manželství?

Není lží, které, jak předpokládám, naletěl posl. dr Lukavský, když mně chtěl dr Lukavský namluviti, že německá škola v Podmolí v jižní Moravě může býti udržena jen s pomocí 22 českých dětí, které jsou v ní násilně zapsány - když tato německá škola vůbec ještě neexistuje a dr Lukavský přes to již do této neexistující školy zapsal 22 českých dětí.

Není to lží proti jinak lidumilné práci sirotčí péče o mladistvé, když v Lutscherau v českém sirotčinci byli sirotci, jejichž rodiče je v neděli navštěvovali - když se sirotci dávají do péče svobodným četníkům, - když Němci, opilci, který žije s nějakou ženou v nejdivočejším manželství, svěří se dva čeští sirotci za stravné 1.000 Kč ročně?

Není lží, když v Raškově v severní Moravě vykazuje se dvoutřídní menšinová škola, kterou nutno udržovati, asi s 45 dětmi, z nichž 2 německé, 4 české a 1 ze smíšeného manželství jsou ze samého Raškova, ostatních přes 30 pochází z Českého Bohdíkova, kde byla čtyřtřídní veřejná česká škola restringována na 3 třídní, aby těch 30 dětí mohlo odejíti na českou menšinovou školu v Raškově?

A jak vypadají poměry na opavských českých školách menšinových? Tam jsou tyto školy: obecná škola I pětitřídní se 2 třídami pobočnými, obecná škola II pětitřídní se 2 pobočnými, obecná škola III pětitřídní a obecná škola IV trojtřídní. Tedy 22 třídy průměrně s 21 žáky. Obecná škola I provedla zápis na konci loňského roku, obecná škola II teprve na začátku letošního. Velký počet dětí byl zapsán v obou školách. Požadované pobočné třídy nebyly povoleny a přece se v pobočných třídách vyučuje na příkaz inspektora menšinových škol.

A nyní protějšek: V Jirkově v 1. třídě německé obecné školy ještě dnes patrně sedí 74 šestileté děti v jedné třídě a tam se mají naučiti základním začátkům, podkladu pro další svůj postup. Nepřipadá si nutně tamní učitel jako odsouzenec k nejtrapnější mučenické smrti? Pobočná třída nemohla býti povolena v plných třech měsících, kdy vyučování trvá, poněvadž prý spis nebyl docela v pořádku.

Takovým způsobem mohl bych uvésti ještě mnoho, mnoho jednotlivostí. Myslím, že touto prací mohu ochrániti pana ministra před tím, aby na podkladě falešných číslic neučinil chybných rozhodnutí, což se potom objevuje proti nám jako násilné opatření a také jako materielní škoda proti opomíjeným školním budovám v chudých českých i německých vesnicích.

Zdá se mi, že nejsou o správné předpoklady opřena úřední data daná k disposici panu ministrovi, jimiž má býti prokázáno, že průměrně připadá na českou obecnou školu 109 a na německou jen 102, na českou školu měšťanskou 118 a na německou dokonce jen 99 dětí, čímž mají býti odmítnuty jako neodůvodněné německé žaloby na odstrkování německého školství. Proč je v německých školách menší průměr školních dětí? Přece jen proto, poněvadž jsou německé školy většinou níže organisovány - přirozený důsledek toho, že Němci sídlí v hornaté krajině, kde jsou místa od sebe příliš vzdálena. Již dlouhé, pro školní mládež přímo nebezpečné cesty vyžadují, aby byly zřizovány jednotřídní školy třeba s malým počtem dětí.

Těmito vývody nakreslen jest příliš jasně obraz, který nás nutí, abychom tyto poměry ve školství bděle sledovali a pokud možná pomáhali.

Stejně bude nutno přezkoumati poměry u menšinových škol občanských, poněvadž na tomto poli děje se německým obcím strašné bezpráví. Českým obcím, které hraničí s německým jazykovým územím, jsou české občanské školy stavěny na státní náklad jako české občanské školy menšinové a v německých místech, kde tyto školy jsou, podniká se tím zároveň zlý útok do německého území. Německé školy musí v případě, že je jim povolena německá škola občanská, samy do posledního haléře hraditi celý věcný a stavební náklad.

Bohužel nemám tolik času, abych probral i všechny druhé obory. Jen o jedné věci se musím ještě zmíniti. Poněvadž byly silné ročníky, bylo nutno rozděliti třídy. Učitelské reservy byly spotřebovány a nutno co nejrychleji učiniti opatření pro učitelský dorost.

Oba obrázky, jež jsem nakreslil, poskytují nám možnost hluboko nahlédnouti do všeho toho, co všechno se tu spiklo, aby nám byla spolupráce znechucena. Ujištění ministrovo o sčítání lidu, vůle pana ministra dr Dérera pracovati k vyrovnání, dovolují nám ve spojení s hlasy vždy živěji se ozývajícími na české straně pro spolupráci, že můžeme povoliti státní nezbytnosti. Sčítání lidu 2. prosince ukáže, zda je na české straně vůle ke spravedlnosti a míru dosti silná k tomu, aby zastavila teror ostatních.

Je-li ta vůle, pak jsme ochotni se vší silou pracovati dále až k vítězství a vynaložiti vše, abychom odvrátili hrozící hospodářskou katastrofu a pomohli vytvořiti národohospodářské zajištění v zájmu všech skupin obyvatelstva. Nutno však přece udělati přítrž těmto rejdům ohrožujícím stát i národ. Proto ještě jednou má výstraha: Proveďte vyrovnání, pokud jest ještě čas. (Potlesk.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): Slovo má dále pan posl. Polívka.

Posl. Polívka: Slavná snemovňa! K prejednávanému rozpočtu štátnemu dovoľujem si predniesť niekoľko poznámok kritických, dľa ktorých možno poznať najdôležitejšie potreby slovenské. Ako kulturný pracovník najviac pozornosti venovať mienim otázkam kulturným a sociálnym.

Obraz slovenského školstva národného javí sa takto: Štátnych ľudových škôl je 1.274, neštátnych škôl ľudových 2.834, čo znamená pomer 3:7. Štátné školy sú zväčša trojtriedky, neštátné dvojtriedky (Slyšte!) a ohromné procento jednotriedok; pre úchylné deti je 11 škôl, materinských škôl je 93. Náklad na školy ľudové a pomocné javí sa v obnose 76 mil., príspevok na neštátné školy 11,821.500 Kč, celkový náklad na slovenské školy národné, materinské a pomocné 97,690.000 Kč. Na meštianske školy slovenské, ktorých je 106, na ktoré pripadá 770 učiteľských síl, obnáša náklad takmer 15 mil. Kč. Zaujímavé je, koľko je industriálnych učiteliek na slovenských ľudových školách. Pre 4105 škôl 9 industriálnych učiteliek, pre 106 škôl meštianskych iba 81 industriálna učiteľka.

Návšteva štátnych škôl ľudových je z 80% z chudobného proletariátu, v mestách do neštátnych škôl posielajú svoje deti "lepší" rodičia. Zaujímavý zjav som zistil v Rožnave, kde do kláštornej školy posielajú svoje deti štátni úradníci Slováci i Česi, i vysokí vojanskí hodnostári, hoci v mieste je slovenská štátna škola. Rožnava je teplá hriada maďarskej iredenty, vyhlásené mesto, pôsobište znamenitého katechetu Korponaya.

Stredných škôl má Slovensko 45, z toho 3 reálky a 42 stredné školy typu reálnych, reformných gymnázií a gymnázií. Samozrejmé, že mládež slovenská hľadá lepšie cesty k povolaniu právnickému a kňazskému a odborné povolania zostávajú úplne opustené. Náklad na štátné stredné školy javí sa v rozpočte 29,320.000, na učiteľské ústavy 4,220.000 Kč. Učiteľských ústavov na Slovensku je 10 štátnych, z toho 9 slovenských, 1 maďarský.

Zaujímavé je, ako nepatrné je odborné školstvo na Slovensku. Obchodných akademií 6, obchodné školy 3, priemyslové školy 4 a odborné školy tiež 4, odborné školy pre ženské povolania iba 4 a všetky tieto školy majú takmer nedostatok žiactva. Známy je prípad štátnych hospodárskych škôl v Košiciach, Brezne a Komárne, kde riaditelia musia prosiť gazdov, rodičov, aby dali deti do školy. To je práve ten bolestný zjav hospodárskeho života slovenského, že rodičia nehľadajú cesty pre svoje deti v hospodárskom živote praktickom a odbornom, iba formálnom.

Vysoká škola rozviňuje dnes na Slovensku činnosť skutočne radostnú. Je to Komenského univerzita, ovšem je treba, aby Komenského univerzita bola urýchlene vybudovaná, aby bola vybavená prírodovedeckou fakultou, odbornými silami a dostatočnými a zdravými miestnosťmi, poneváč je skutočne treba vychovať vysokoškolský dorast k odpovednej veľkej práci. (Výborně!) Dúfáme, že z preliminovaného obnosu 60 mil. Kč, ročne určeného na výstavbu vysokých škôl, pripadne primeraná čiastka podľa potreby i pre slovenské požiadavky. Je treba tiež, aby sa venovala odborná pečlivosť knižnici Komenského, aby v tejto knižnici boly sústredené všetky cenné poklady, ktoré sú dosiaľ znehodnotené a roztratené, aby ten ohromný kulturný poklad nebol ztratený.

Je treba, aby verejná správa štátna sledovala ohromný úkol historického a geologického prestudovania Slovenska. Je nepatrný obnos, čo sa dáva na podporu odborného musea Dionysa Štúra v Báňskej Štiavnici, 25.000 Kč. A kde zostávajú cenné musea vlastivedné v Baň. Bystrici, Popradu, vo Veľkej, v Bardiove a Košiciach? To všetko je minulosť Slovenska. (Výborně!) Bolo by možné tu zabezpečiť miesta akademicky vzdelaným silám, historikom, ktorí dnes nemôžu na stredných školách pôsobiť, aby boli povolaní k tomu, prestudovať tie hodnotné archivy a tak vyťažiť obraz minulosti slovenského ľudu z temnoty.

Javí sa veľmi citeľný nedostatok učiteľského dorastu na školách štátnych i církevných. Sú prípady, že na škole štátnej učí učiteľ, ktorý má dve alebo tri triedy meštianskej školy. (Slyšte!) To je veľmi časté na školách neštátnych, to je samozrejmé, že si církevná stolica volí podľa svojej ľubosti. Neviem pochopiť, že štát, ktorý má vyhradzený plný dozor nad školami, ktorý dáva ohromnú finančnú podporu, ktorý dáva veľké nákladné subvencie, neuplatňuje svoje právo dozoru tak, aby podobné školy neštátne, ktoré neplnia svoj úkol, okamžite zrušil.

Je treba sa domáhať, aby i našej mládeži na Slovensku bolo zabezpečené rozumné vzdelanie vo škole slobodnej, nezávislej a štátnej. (Výborně!) Celé stovky a tisíce detí máme dosiaľ na Slovensku nezaškolených, môžeme povedať, že v mnohých obciach Gemeru, Šariše, Zemplína a Spiša deti nevedia, čo je to učiteľ a škola; a to je strašná obžaloba. Slávna snemovňa, musíme si uvedomiť, že vybudovanie národného školstva na Slovensku musí byť podniknuté rýchlejším a zdravším tempom. Školské budovy v značnom počte obcí sú nedostatočné, v mnohých však je škola ako najostatnejšá diera. Nečudujte sa, že vám ukážem miesta, o ktorých byste sa domnievali, že je to cigánske mesto. V prvom rade je tam ovšem fara, v druhom krčma, notárský úrad, družstvo a na koniec škola. Poznám dediny, ktoré stavajú nákladom niekoľka sta tisíc korún nákladné a výnosné družstvá, ale pre školu nemajú žiadneho pochopenia.

Je treba si uvedomiť, že v tomto žalostnom stave sa nachádzajú i četné štátné školy pohraničné, a tu bych prosil pána ministra školstva, aby z menšinového fondu 28 mil. korún zabezpečil vybudovanie tohoto menšinového školstva v pohraničnom kraji, lebo školy v tomto pohraničí sú našou legitimáciou a visitkou pre hosťov, ktorí prichádzajú z cudziny a je to veľmi bolestné, keď prichádzajú Maďari k nám a smejú sa, že Československá republika na Slovensku ešte nevykonala toľko, aby zabezpečila v prvom rade dôstojné stánky pre naše deti.

Postup pri povolovaní novostavieb alebo pri poskytovaní finančných podpôr mal by sa diať skutočne blahovoľne s ohľadom na ťažké hospodárske postavenie našich dedín a mestečiek. Byrokratický šiml mal by byť trocha živejší a ľudskejší. Veď máme niektoré žiadosti, ktoré ležia na ministerstve financií častokrát celé dlhé a dlhé mesiace, niekedy i rok, poldruhého. Žiadame, aby v týchto veciach a čím skorej stal se skutkom návrh ministerstva školstva k zabezpečeniu vyšších úverov pre chudobné obce, aby mohly vybudovať dôstojné stánky svojim školám. Pri tom všetkom budeme sa vždy dožiadovať, aby tieto školy staly sa skutočne v prvom rade stánkom národnej kultúry a štátnej výchovy. (Výborně! - Předsednictví převzal místopředseda Taub.)

Povoľovanie nových meštianskych škôl je dnes ohromnou záhadou. Sú četné mestá 8 až 10.000-ové, ktoré konečne sa rozhúpaly, že chcú meštiansku školu. Uvádzam len Trebišov, Sečovce, Medzilaborce, Modrý Kameň, Klenovec, Spišská Stará Ves, je to veľký rad. Tieto obce odhlasovaly v obecnom zastupiteľstve, v obecnom výbore i vo finančnej komisi za súhlasu okresného výboru, že pristúpia ku sriadeniu a vybudovaniu meštianskej školy a žiadajú si, aby to bola lebo štátna, lebo - keď sa dnes žiada - obecná meštianská škola, ale dodnes nemôžeme s týmito otázkami pohnúť, pretože ministerstvo financií zo zásadných dôvodov nechce povoľovať sriaďovanie štátnych meštianskych škôl na Slovensku. Ako to dnes vyzerá, je zúfalé postavenie. Občania hnúšťanskí a sečovskí viacej ako 1 1/2 roka zabezpečujú veľkým finančným nákladom stavbu a povolenie neprichádza. Koľko je tu páchaného zlá týmto byrokratickým strašným brzdením, to si vie uvedomiť ten, kto sa denne stýka s podobnými problémami. Kliatba budúcich generácií bude sledovať tento postup. Žiadame, aby zákon o školách újazdných bol urýchlene vydaný. Bolo by treba s najväčšou rýchlosťou umožniť, aby bol dobrodiním i slovenským národným školám. Vydatná pomoc na školách meštianskych musí byť videná i v tom, že na tieto školy prichádza dorast akademický, profesori, absolventi university, nemajúcí nikde na stredných školách miesta; rádi prijímajú miesto na škole mešťanskej. Ale aká je tu ironia. Ministerstvo financií ani ministerstvo školstva a nár. osvety ako by nechcelo uznať rovnocennú prácu učiteľstva na škole meštianskej a strednej. Títo ztrácajú takmer dobu pôsobenia na škole meštianskej a za niekoľko mizerných stovák musia svoje akademické vzdelanie obetovať nečinnosti. (Výkřiky posl. Sladkého.) Je treba, aby sa v tejto veci stala náprava, preto že praktické pôsobenie na škole meštianskej otvára tomuto akademickému dorastu cesty k pôsobeniu na škole strednej, lebo dorast fysicky je takmer rovnocenný, jak školy meštianskej, tak i strednej. Je treba si uvedomiť, že práca učiteľova a profesorova je vyčerpávajúca a je dnešnými pomery skutočne tak zťažená, že učiteľ klesá pod ťarchou nielen školskej povinnosti, ale i verejnej kulturnej a výchovnej práce. V mnohých školách sú triedy preplnené. Ani novostavba príkladne mešť. školy v Leviciach neuspokojuje. 60, 70 detí v novostavbe denne trčí a učiteľ samozrejme nemôže docieliť primeraného výsledku. Na mnohých školách ešte dnes, keď máme skoro december, neni úplný učiteľský sbor. Že striedavé vyučovanie je náhradou nedostatečnou, uzná iste každý. Je treba, aby v Rim. Sobote, Michalovciach, v Podbrezovej, Sp. Starej Vsi atď. byl konečne tento nedostatek odstranený. Na Slovensku sú ohromné nedostatky školstva. Je treba si uvedomiť, odkiaľ brať prostriedky. Obce sú chudičké, mesta nemajú takmer žiadného majetku a keď by bola i v mestečkách ochota sriadiť, vybudovať, lebo rozšíriť školu, prichádza reakcia maďaronská, klerikálna, komunistická, která nepraje rozkvetu tohoto národného školstva. Je treba učiniť opatrenie, aby obce prez tieto prekážky splnily svoje poslanie a povinnosti voči mládeži. Zaujímavým je zjav, ktorý neni jedinečný, že občania katolických obcí sami žiadajú sriadenie a premenenie katolickej školy na školu štátnu. Takých prípadov sú dnes nie desiatky, ale stovky, a brzda - církevná správa - nedovolí, a tak je obec vystavená ďalším nedostatkom.

Zaujímavý je prípad z Piargu, rodiska vlastizrádcu Tuku, kde je štvortriedna katolická škola, ktorá je úradne zavretá, podšprajcovaná, aby se nesrútila, a deti sa chodia na túto školu len dívať. Ale církevná správa nedovolí, aby bola náhradou za církevnú školu sriadená škola štátna. To sú veľmi bolestné zjavy, so ktorými sa každodenne sotkáva ten, kdo je vo stálom styku s životem slovenským. Pán minister dr Dérer 17. novembra ve Zvoleni prijal deputácie z celého stredného Slovenska, ktoré prišly s prosbou o poštátnenie miestnych církevných škôl. To je jasný dôkaz, že občania už sú u konca so svojou trpelivosťou voči neštátnym školám a žiadajú si pomoci z rúk štátu, žiadajú si pokroku a zabezpečenia. Rád bych, aby tieto podnety sa staly predmetom bedlivého šetrenia. Kedysi bývalo, že na podnety poslanca v rozpočtovej debate bolo veľmi citlive reagované, ako sa to stalo 19. decembra 1927, keď tuná s tohoto miesta bolo vznesené obvinenie na jednoho člena profesorského sboru v Lučenci a 20. decembra dotyčný profesor mal na krku disciplinárku úplne nevinne. (Předsednictví převzal místopředseda Roudnický.) Bola-li taká citlivosť v dobách minulých, je treba, aby k vecným poznámkam bolo zaujaté stanovisko veľmi pozorné a aby tiež všetky tieto podnety staly sa predmetom bedlivého jednania a šetrenia.

Naliehavou potrebou sú výstavby stredných škôl. Upozorňujem na katastrofálny požiar, ktorý postihol starú shnilú budovu učiteľského ústavu v Lučenci. 16. t. m. shorela celá telocvična, veľká čiasť internátov učiteľskeho ústavu a do dnes, 10 dní po požiare nebola na mieste komisia, aby zistila príčinu a učinila prvé opatrenie k náhrade, prípadne odstránenie tohoto veľmi strašného nešťastia. Učiteľský ústav je budova z doby josefínskej, je shnilá, nezdravá, každý rokom prichádzalo niekoľko vážnych onemocnení tuberkulosných, tyfových a štátna správa je hluchá. Bol to prý ústav, kde bolo prisľúbené, že bude vybudovaná nová budova. Dnes máme niekoľko prípadov tragického skončenia života študujúcej mládeže, ktorá odomrela v tomto nezdravom mieste.

Druhá velmi závažná vec je gymnazium v Lučenci, kde od prevratu sú v jednej budove 2 ústavy, takmer 1.000 žiakov. Od počiatku sa vyučuje zkrátene vo 40 minutových hodinách. Ráčte, slávna snemovňa, počítať, o koľko prichádza mládež do roka, o koľko prichádza za celé štúdium. Že zdravotnícky podobné miestnosti nevyhovujú, o tom nie je treba jednať, poneváč nestačí ani školníkovi, aby vyvetral jednotlivé miestnosti, pretože vo večerných hodinách sú používané k učňovským školám.

Je treba tento katastrofálny nedostatok miestností odstrániť, a úfam, že v dobe najbližšej ministerstvo školstva a nár. osvety za súhlasu ministra financií započne stavbu strednej školy v Lučenci; je akútna. Podobne je to aj v Rožnave a Rim. Sobote. Dovolím si poznamenať, že Lučenec, Rim. Sobota a Rožňava sú vstupné brány z Maďarska do Slovenska a že podľa týchto stredných škôl Maďari posudzujú našu pečlivosť o stredné školstvo.

Charakteristická je ukázka rožnavského gymnasia, ktoré nemá splachovacích záchodov, nemá studne, nemá kabinetov a vôbec ani možnosti, kde by mohla mládež byť vyvedená v prestávkach. Dvor je majetkom církve, mládež musí chodiť na ulicu, pred budovou tečie shnilý potok. Predstavte si, aký je to krásný vzájomný obraz! Vedľa je budova, ktorá je schopná, bohužial, dosiaľ je obsadená vojskom. Z tohoto stanoviska je treba, aby v pohraničnom našom Slovensku bolo rychlejším tempom vybudované školstvo stredné, ktoré dokáže, že skutečne i o kultúrne stránky na Slovensku je dostatočne postarané.

A dovoľte, abysom sa zmienil ešte o jednom vážnom zjave. Sú to učebnice slovenské. Mnohé z týchto učebníc javia ohromnú povrchnosť. Sú známí jednotliví fabrikanti učebníc, ktorí za rok napíšu 5 až 8 učebníc. (Slyšte!) Aká je jakosť, je samozrejmé! Ale vždy najdú pri schvalovacom riadení jednotlivých činiteľov a tieto učebnice sú schválené. Učiteľské sbory za rok lebo dva tieto učebnice potom odstrania. K čomu je to? Poukázal som na veľmi charakteristický prípad, na jednu poslovenčtenú učebnicu českú. Je to čsl. učebnica vlastivedy od dr Nikolaua, ktorá bola poslovenčená tendenčne a mládež mala na ústave možnosť porovnávať český a slovenský text a nevedela pochopiť, že ministerstvo školstva na túto poslovenčenú vec dalo plné schválenie. Tu by bolo treba bráť k odpovednosti nielen toho, kto to poslovenčil, ale tiež toho, kto to schválil.

Učebniciam mnohým chybí národný duch a československá idea. Ovšem musíme si dnes uvedomiť, že tvorcami našich učebníc sú i činitelia, ktorí pred válkou za Maďarska dostávali tučné odmeny od pomaďarčovacieho spolku Femka. Slovenská Matica vydáva učebnice a tam pôsobí posl. Sivák, okresný inspektor, ktorého činnosť pred válkou je dostatečno známa. Takým spôsobom ovšem nemôžeme dať mládeži do rúk poklad a vychovávať ju ku krásnej, vzájomnej myšlienke nielen národnej, ale špecielne štátnej, československej. Je treba, aby ministerstvo školstva veľmi prísne a vecne aprobovalo učebnice preto, že nedokonalým dielom mrzačí sa detská duša, ničí charakter učiteľov, poneváč učí niečomu, čomu sám neverí a je presvedčený, že to nie je správné.

Resumujem: Škola slovenská potrebuje rychlejšieho tempa vo vybudovaní. Je treba ukázať, že sme schopní energickej práce, že sme schopní nahradiť všetky škody, ktoré spôsobila maďarská vláda Slovensku, ktorému nedopriala ani jedinej státnej školy slovenskej, ani jedinej strednej školy, ani jedinej meštianskej školy a vôbec žiadneho základného vzdelania. Uznávam loyalne veľký kus práce, ktorý bol vybudovaný od prevratu do dnešného dňa. Chceme-li ovšem vybudovať Slovensko pre úkoly konkurenčné a zodpovedné v prítomnosti i budúcnosti, musíme dať mládeži primerané podmienky rozumného, mravného i kulturného rozvoja. Vyššie praktické vzdelanie umožní lepšiu radosť zo života, zkrátka využije všestranné schopnosti v našom ľude vo všetkých týchto složkách a využitkuje četné bohatstvo prírodné.

V osvetnej činnosti rád bych videl ako skromný, kulturný pracovník viac. Mnoho sa robí, mnoho takého len dobrovoľného. Niet nikde vedeckého postupu. Bolo by treba, ako posl. Sladký zdôraznil, aby osvetová činnosť bola skutočne v rámci vyššej tendencie výchovnej. Nechceme z našeho pospolitého národa robiť fiškálov, advokátov a lekárov, ale obetavou činnosťou povzniesť malého človeka k rozumnému chápaniu občianských povinností a všestranných práv. A túto osvetovú činnosť je treba, aby konali nielen učitelia, ale každý inteligentný úradník, kňaz, nech je ktoréhokoľvek resortu, aby skutočne k ľudu bolo bližšie, aby sme s ľudom sa dopracovali vyššieho úspechu.

Knihovníctvo slovenské je v plienkach, a znám obce, kde lenivý činiteľ zatvára knihovnice, len aby ľudu nedal osvety a vzdelania. Predsa je treba, aby kniha rozumná a ušľachtilá prenikla do národa. Je treba obnoviť dobré kurzy pre negramotných, pre občiansku výchovu, pre výchovu našich žien a matiek. Je treba všestranne rozvinúť činnosť pre výchovu ve zdravotnických otázkach. Chybovali sme v posledných rokoch a tým sme sa dopustili určitých hriechov.

Dúfam, že pre umenie a literatúru stát má toľko plného porozumenia, že prispeje k tomu, aby hodnota mravná a kulturná zo Slovenska prišla k rovnocennej platnosti v našom čsl. národnom živote. Vieme, že Slovensko v dobách krutej poroby zrodilo vynikajúcích talentov a je možné, aby dnes dalo Slovensko i vedúcich duchov celému životu národnému a štátnemu. Literatúra slovenská je v plienkach. My, ktorí sme do istej miery spolučiniteľmi na rozvoji literárnom, máme trpké zkúsenosti, čo znamená rozšírenie 2.000 dobrých kníh medzi národ, čo znamená rozsiať 2.000 dobrých zrn. Neni pochopenia, nedivme sa pospolitému národu, keď t. zv. vedúci činiteľ národný zásadne slovenskú knihu nekúpí a v domácej knižnici má jedine diela cudzie, z kultúry snáď "honosnejšej", z kultúry maďarskej. Je treba, aby po tejto stránke skutočne zavedená bola zvýšená kulturná úroveň nášho ľudu, ovšem tiež treba, aby literárné úsilie slovenské našlo i v historických zemiach plného porozumenia, aby slovenská kniha bola vľúdnym slovom do českých rodin a českých škôl, abysme vychovali skutečne z inteligentov sebevedomých nositeľov spoločnej myšlienky československej. "Čo je slovenské, je i české, a čo je české, je i slovenské", hovoril starý vlastenec školy Kalinčákovej. Je treba, aby ministerstvo školstva venovalo skutočne zodpovednú pečlivosť o výchovu a umenie divadelne slovenského národa. Slovenské divadlo v Bratislave niekoľkokráť už ťažkú krízu prežilo. Dovoľujeme sa domnievať, že treba rozumného zásahu, aby sa Národné divadlo v Bratislave i Košiciach stalo priekopníkom vyššieho národného vzdelania, aby sa staly tými zlatými kapličkami, ako bývalo a chceme, by bolo i Národné divadlo v Prahe. Slovenské divadelne umenie je treba pestovať za vydatnej pomoci státnej. Chápeme, že verejnosť slovenská v Bratislave a v Košiciach není ešte na toľko vyspelá, aby každodenne naplňovala sály, ale musíme mať k tomuto zodpovednému a významnému úkolu kladný pomer. A čo najviac boli, je, že pre hudebné vlohy slovenské je tak nepatrná čiastka venovaná. Je bolestné, čítáme-li, že pre studium hudby slovenskej je vo státnom rozpočte iba 5.000 Kč. Prestavte si, čo znamená to ohromné veľké bohatstvo národných piesní! Obdivujeme tú veľkú sberateľskú činnosť Plickovu a Slovenskej Matice. Bolo by treba, aby to krásné, nežné bohatstvo slovenskej duše bolo úmerne podporované, zhodnotené a predložené dobe prítomnej a zachované pre doby budúce. Je treba, aby skutečne všetkým naznačeným složkám bola venovaná dôstojná pozornosť, aby slovenská duša vedela, v čom štát i národ vidí jej dobré složky.

Doplňujúc túto kultúrnu kapitolu, dovoľujem si poznamenať, že sú zo štátnych peňazí veľmi vydatne podporované položky kultové. Kultus vo štátnom rozpočte pre Slovensko znamená takmer štvrtinu z obnosu 107 mil., ktoré pre veci kultové sú venované. Slovensko dostáva vyše 25 mil. na účely cirkevnej. Treba skutočne vziať si za základ a treba o tom premýšľať, že je to velmi vydatná zbraň proti tým, ktorí hovoria, že republika nepodporuje snahy cirkevné. Priali by sme si, aby každá cirkev bola sebestačná a nebola na ťarchu štátnemu rozpočtu. (Výborně!)

Je veľmi dôležité, zamyslieť sa nad poslaním slovenskej žurnalistiky. Slovenská žurnalistika, ktorá používa - a to musíme priznať otvorene - značnej ochrany štátnej, dosiaľ sa nevypracovala na to, aby v duchu Kramerivom, Havlíčkovom a Lichardovom učila národ. Brýzganie jednej strany na druhú surovým spôsobom neprispeje k povzneseniu národa, najmä keď v tak zv. katolických časopisoch čítáme najsurovejšie nadávky jednoho tábora na druhý. To je absolutná anarchia vo výchove národa. Čo je platné, keď prichádzame s dobrým úmyslom na verejnosť do dedín, učíme a vychovávame, keď časopisy úplne zvrátia a "vo službe demokracie" tiahnu národ do nižších sfér. Je treba, aby skutečne vlivom verejnej výchovy, vlivom prípadne obmedzenej ochrany štátnej tieto časopisy odkázané boly do školy poučenia, do rozumnej školy života. Snáď odpustíte, keď sa dotknem pri tom bolestnej otázky našej zemedelskej kríze len letmo.

Častokráť sa o tom hovorí, že Slovensko pociťuje najbolestnejšie hospodársku krízu v zemedelstve. Je to veľmi závažne, ale treba si uvedomiť, kde sú korene tejto významnej biedy že sa nenašli dnes činitelia, ktorí by ukázali ľudu cesty, ktorými by mal hospodárstvo svoje zlepšiť, ktorí by mu ukázali na výnosný obor ovocinárstva, včelarstva, na všechny význačné složky, ktorými by náš domácí zemedelec mohol rozšíriť obor svojej pôsobnosti. Tu je treba si uvedomiť, že všechno, čo spôsobuje do značnej miery ochrnutie, je treba napraviť. Dlhé roky robila sa ochranná politika hospodárska pre vyššie a bohatšie vrstvy, ale je treba, aby sa robila politika hospodárska a zemedelská pre najnižšie a najmenšie vrstvy. Náš malý zemedelec nemá absolutne žiadneho prospechu zo všetkého, čím t. zv. zemedelskú krízu riešime. A je treba si uvedomiť, že by maly byť skutočne všetky prostriedky uvolnené, aby Slovensko malo svoje významné a výnosné salašnictvo, mliekarstvo a sýrarstvo, aby sme našim domácím výrobkom zabezpečili domácí konzum a vytlačili cudziu konkurenciu. Je zajímavé, že výrobky slovenské a podkarpatoruské, na pr. čo sa týče sýra máme v cene 25 korún a kupujeme cudzie výrobky za 40 až 50 korún; tým okrádame domácí ľud.