Slovensko a Podkarpatská Rus bude ešte dlho potrebovať zvláštnej pečlivosti na poli kultúrnom, hospodárskom i politickom. Vykonalo sa mnoho, to treba uznať. Bolo by nevecnosťou videť len nedostatky a nevideť kladné výsledky 12ročnej práce. Na poli politickom, kultúrnom i sociálnej politiky nutno konštatovať, že možno na Slovensku zaznamenať len ziskové položky. Ovšem nie je tomu tak na poli hospodárskom. I tu sú výsledky, ktoré sú viditeľné, ale prosím, aby ste nezazlievali menovite tým, ktorí vidia a uznávajú výsledky, klady, jestli upozorňujú na ztraty a nedostatky, nie, aby žalovali, ale aby upozorňovali a žiadali nápravu. Takto chcel bysom rozumeť temperamentnej reči p. kol. Rázusa, ktorý snáď nevolil správné výrazy, snáď nepostavil veci aspoň v časti svojej reči do dosť objektívneho svetla, ale ktorému dobrú snahu iste nemôžu upierať všetci ti, ktorí znajú jeho činnosť z dôb predválečných, ale menovite z dôb revolučných. (Výborně!)

Vážené shromaždenie! Keď žiadame menovite od našich spolupracovníkov v historických zemiach zvýšený záujem a pozornosť pre slovenské veci, to potom vypadá skutočne veľmi podivne, jestliže p. posl. Onderčo určitým odsudzujúcim spôsobom hovorí o cestách p. prezidenta republiky po Slovensku a označuje ich ako by výsmešným výrazom "pohostinné návštevy". My práve sme vďační p. prezidentovi republiky, že ako hlava štátu dáva ostatným štátnym činiteľom a funkcionárom príklad - ktorý by zasluhoval väčšieho nasledovania - ako venovať skutočne záujem o pomery a potreby slovenské. Jestli p. prezident vo svojom vysokom veku cestuje po slovenských mestách a mestečkách, jestli je takmer od rána do večera na nohách, aby poznal krivdy a biedy obyvateľstva na Slovensku, tedy práve strana, ktorá sa vydáva za jediného nositeľa slovenských záujmov, nemala by hovoriť o tom ako o "pohostinnej návšteve". Tiež najmenej táto strana má právo hovoriť o hľadaní "priazne národných menšín", o čom tiež sa zmienil p. posl. Onderčo v súvislosti s návštevami na Slovensku. Je iste dobrá služba, ktorú p. prezident koná nášmu štátu, jestliže vedľa slovenského obyvateľstva venoval svoju pozornosť i potrebám maďarského obyvateľstva, poneváč tak presvedčil maďarské obyvateľstvo tohoto štátu, že tento štát je i jeho štátom, poneváč hlava tohoto štátu je jeho prezidentom.

Ale vytýkať hľadanie "priazne národných menšín" tam, kde sa jedná o blok praobyvateľov Slovenska, alebo kde v Košiciach sa k vôli získaniu priazne národných menšín kandidujú Tukovia, je iste vecou, ktorá nemôže byť s tohoto miesta než čo najrozhodnejšie odmietnutá.

Slávna poslanecká snemovňa! Pán posl. Rázus hovoril o nutnosti spolupráce alebo súručenstva poslancov zo Slovenska. Môže byť ubezpečený, že s našej strany sa takejto súčinnosti neuzavierame. Nepredstavujeme si ovšem, že by bolo tu možné v nejakej forme obnoviť bývalý slovenský klub. Iste nemohlo by nijako škodiť veci, jestli by slovenskí poslanci, menovite poslanci slovenských vládnych strán sa občas zišli a pohovorili si o niektorých veciach, v ktorých by sa chceli dohodnúť na společnom postupe. Ovšem je tu treba loyality a nesmie byť žiadnych záludných úmyslov. Jestli v tomto znamení chopí sa iniciativy najsilnejšia skupina v koalovaných stranách zo Slovenska, t. j. skupina slovenských poslancov republikánskej strany, z našej strany bude pre takúto spoluprácu dostatok porozumenia. Iste nenachádzaly by sa v takejto spolupráci žiadne závady práve tak, ako sa nenachádzajú v spolupráci poslancov z južných Čech, Moravy-Sliezska a pod. (Správně!)

Na konec chcel by som ešte len pár slov prehovoriť o tom, o čom sa v poslednej dobe znova a znova hovorí doma i v zahraničí, o revisii hraníc. Pokiaľ ide o známy interview, ktorý bol pripísaný hlave štátu, je vec po danom vysvetlení vybavená pre každého, komu ide o vec a nie o aféry. Treba si však všímať rôznych prejavov maďarských i iných vedúcich politikov, ktorí používajú každej príležitosti, aby otázku revízie prinášali na svetové forum. Pri debate o haagských a parížskych dohodách mal som už príležitosť zaujať v tejto veci stanovisko. Nechcem ho opakovať. Ale nemôžem ani ja prejsť mlčky nad posledným časopiseckým prejavom pána ministerského predsedu budapeštianského Bethlena, ktorý včera v noci našiel už náležité odsúdenie v reči pána kol. Mičuru. Je, mierne rečené, frivolitou, jestli p. ministerský predseda Bethlen dovoláva sa plebiscitu nemaďarských národností býv. Uhorska, či sa chcú vrátiť pod jeho panstvo a či ne. Je to frivolitou preto, poneváč je to práve p. ministerský predseda Bethlen a jeho vláda, ktorá sa veľmi pečlivo vyhýba plebiscitu vo vlastnej zemi (Tak je!), či vlastné obyvateľstvo Maďarska prijíma a či neprijíma jeho režim. Nech napred dá p. gróf Bethlen previesť plebiscit vo vlastnej zemi po zavedení demokratického režimu a tajného volebného práva; potom ovšem, nepochybujem, p. gróf Bethlen nebude mať viac legitimácie, aby menom maďarského ľudu sa dovolával plebiscitu v mimomaďarskom území. (Výborně!) Inak nemaďarské národnosti bývalého Uhorska previedli už svoj plebiscit r. 1918. Ovšem páni z Budapešti výsledky tohoto živelne prejaveného plebiscitu neuznávajú. Slovenský ľud, Rumuni a Srbovia prejavili svoju vôľu revolučne po prevrate koncom 18. a počiatkom 19. roku, keď s takým živelným hnutím a živelnou radosťou prijali nový stav vecí, vytvorený revolúciou a zpečatený mierovými smluvami. Zeme obývané slovenským, rumunským a srbským ľudom boly pripojené k svojim materským zemiam, Československu, Rumunsku a Jugoslavii, nie násilím, ale živelným prejavom súhlasu svojho slovenského, srbského a rumunského obyvateľstva. Toto nech raz na vždy vezmú na vedomie všetci tí, ktorí by chceli tento prejav vôle ľudu falšovať, ktorí by chceli zmariť, čo bolo týmto živelným prejavom vôle ľudu vytvorené a udržané. (Výborně!) Vážené shromaždenie, môžu byť hospodárské ťažkosti, môžu byť medzi námi nedorozumenia a spory, ale každý uvedomelý Slovák, každá slovenská politická strana odmieta obnovenie akéhokoľvek sväzku s Maďarskom a Budapešťou. A tu chcem zdôrazniť, že i p. posl. Hlinka vo svojom interviewe našiel slová pre odmietnutie týchto nástrah. Čitáme tam: "Hovorím len toľko, že k takej autonomii, ktorá vedie k integrite a do Budapešti, Andrej Hlinka sa nikdy nepripojí, Andrej Hlinka nie je Jehlicskom, nie je tovarom ale pojmom". A ďalej: "My v rámci hraníc republiky chceme uskutočniť svoje autonomistické hnutie". Kvitujem, len si prajem, aby slová a skutky shodovaly sa vždycky nielen u p. posl. Hlinku, ale aj u všetkých jeho prívržencov a podvodcov.

Slávna snemovňa! Pán posl. Stunda vo svojej včerajšej reči vyslovil určité pochybnosti o štátotvornosti čsl. soc. demokracie z toho dôvodu, že na našom sjazde a v prejavoch niektorých našich vedúcích politikov bolo zdôraznené, že pre nás účasť na vláde nie je otázkou zásadnou, ale otázkou taktickou. Už po čas jeho reči kol. Winter upozornil p. posl. Stundu, že medzi státotvornosťou a účasťou na vláde štátu je veľmi podstatný rozdiel. Ovšem boly doby, kedy snáď tohoto rozdielu nebolo, boly doby bezprostredne po prevrate, keď štátotvornosť znamenala povinnosť súčastniť sa vlády štátu a v tých dobách naša strana vykonala svoju povinnosť, trebárs pri tom na čas veľmi citeľne krvácala. (Tak jest!) Ale, vážené shromaždenie, akonáhle vývin vecí v štáte dostal sa ta, že sa veľmi podstatne rozšírila základna pre možnosť tvorenia vlády z rôznych politických i národnostných skupín, v tom okamihu sa stav zmenil. Ukázalo sa to práve pri tvorení vlády r. 1926. Ovšem, čs. soc. demokracia práve ako opozičná strana dala veľmi dobrú školu a veľmi skvelý príklad všetkým stranám, ktoré v budúcnosti raz ocitnú sa v opozicii a po druhé ocitnú sa vo vláde, ako sa chová opozičná strana, ktorá je skutočne štátotvornou. Československá soc. demokracia ukázala, ako opozičná strana doviedla byť často štátotvornejšou než dovedú byť štátotvornými mnohé strany vládné. (Výborně!)

Vážené shromaždenie! Túto svoju štátotvornosť čsl. soc. demokracia zachováva z dôvodov, ktoré veľmi jasne boly vyslovené práve na našom sjazde, ktoré veľmi jasne sú vyslovené v našom programe, proste preto, poneváč považuje túto republiku za svoju republiku, poneváč ju považuje za vhodnú základnu, na ktorej môže s úspechom usilovať o vyplnenie svojho programu v jeho celku. (Výborně!) Ovšem je práve vecou taktickou pri tomto úsilí slúžiť svojmu programu, či svojmu programu môže slúžiť vo sväzku vládnom a či vo vládnom sväzku slúžiť nemôže.

Kol. Winter vo svojej včerajšej reči poukázal na dôvody, ktoré nás viedly k tomu, aby sme po voľbách minulého roku vstúpili do vládnej koalicie a zúčastnili sa spolupráce. Sme presvedčení, že touto spoluprácou v dnešných ťažkých pomeroch naša strana slúží potrebám pracujúceho ľudu, ale i potrebám nášho štátu tak, ako slúžila potrebám pracujúceho ľudu i potrebám štátu v dobách, kedy bola stranou opozičnou. (Tak jest!)

V snahe takto slúžiť nedá sa naša strana zvyklať ničím a nikým, práve preto, že je si vedomá svojho kladného pomeru k tomuto štátu a svojich povinností. Nemôže si ovšem dať naša strana predepisovať, kedy a za akých okolností zúčastní sa spoluvlády a kedy sa nezúčastní, musí však čo najrozhodnejšie odmietnuť, ako by účasť či neúčasť na spoluvláde mala byť znakom jej väčšej či menšej štátotvornosti. (Výborně! - Potlesk.)