Předseda (zvoní): Dále je ke slovu přihlášen p. posl. dr Gažík. Dávám mu slovo. (Hlasy: Není přítomen!)

P. posl. dr Gažík není přítomen.

Přichází tedy k slovu další přihlášený řečník p. posl. dr Markovič.

Posl. dr Markovič: Slávna snemovňa! V obore vnútornej politiky nový program čsl. soc. demokratickej strany robotníckej vyslovuje sa za odstránenie zemského sriadenia a za to, aby vyššími celky samosprávy boly okresy a znova župy. Uskutočnenie vlády s ľudom, o ktorom požiadavku hovoril včera rečník nášho klubu súdr. Winter, znamená podľa programu čsl. sociálnej demokracie demokratizáciu správy, menovite rozširovaním samosprávy a rušením prežitkov byrokratizmu, zrušenie akéhokoľvek menovacieho práva a virilného zastúpenia. Naša strana usudzuje, že pre rozšírenie samosprávy najvhodnejším vyšším orgánom samosprávy je nie zem, ale župa. Dochádzame k tomuto úsudku, menovite my na Slovensku podľa praktických zkúseností niekoľko rokov, po ktoré župné sriadenie na Slovensku bolo prevedené, ale prichádzame k tomuto presvedčeniu z iných úvah. Súdime, že zeme, ako boly u nás vytvorené, sú príliš veľkým administrativným celkom, menovite v takej oblasti, ako je Slovensko, ktoré ešte ani zďaleka nie je tak sjednotené, nielen hospodársky, lež proste komunikačne, ako sú už predsa len sjednotené zem česká alebo zem moravskosliezska, ačkoľvek isto je, že lepšie by sa poslúžilo i tu potrebám jednotlivých obvodov, keby o tieto obvody pečovaly menšie celky spôsobilé obejmúť intensivnejšie záujmy príslušnej správnej oblasti. Súdím, že pri menších správnych oblastiach možno intenzívnejšie pečovať o potreby dotyčného územia, že je tu väčšia znalosť pomerov, pochopiteľne, poneváč spravujú príslušnú oblasť ľudia, ktorí viace-menej môžu mať prehľad a znalosti ohľadne potrieb a stavu celej oblasti. Ale i po stránke demokratičnosti je možnosť väčšej účasti na samospráve, poneváč jestli srovnáme na príklad stav vecí na Slovensku pred zavedením zemského sriadenia a v dobe zemského sriadenia, stačí len poukázať na to, že vtedy v 6 župných zastupiteľstvách pečovalo o potreby slovenské 215 volených zástupcov, kdežto dnes o potreby slovenské v zastupiteľstve zemskom pečuje len 1/6 tohoto čísla. Je pochopiteľné, že nemožno pri tomto stave venovať ani časove ani vecne ani osobne záujmom a potrebám jednotlivých krajov pozornosť, ako bolo možno pri župách. Samospráva však není žiadna politika, samospráva je práca, samospráva je skutečné pečovanie o každodenné potreby dotyčnej oblasti; tu nepomôže sa žiadnymi veľkými rečmi o autonomii, není-li spôsobilého orgánu, ktorý by mohol o tieto veci pečovať s náležitou intenzivnosťou a znalosťou pomerov. (Výborně!) Jestli sme videli v zákone o župnom sriadení a menovite v zákone o zemskom sriadení neradi určité obmedzovanie samosprávy, ktoré bolo v ustanovizni virilistických rešp. úradníckych členov, ale menovite menovaných členov zastupiteľstiev župných, zemských a okresných, v úsilí o odstranenie tohoto obmedzenia samosprávy je viac nádeje na úspech pri menších samosprávnych celkoch; tu argumenty, ktoré sa užívajú za kombinovanie volených a menovaných členov, možno lepšie odraziť pri menšom samosprávnom celku než pri väčšom, menovite sú-li tieto veľké celky rozčlenené tak, že bývalé historické oblasti tvoria samostatný, samosprávny celok. Nechcem sa púšťať do podrobností tejto otázky, myslím, že postačí tento náznak.

Slávna poslanecká snemovňa! Toto sú dôvody, pre ktoré "záblesk autonomie", o ktorom hovoril pán posl. Hlinka a ktorý doniesol Slovensku po veľkom boji o autonomiu, ktorý vyvrcholil menovite pri voľbách r. 1925 - toto sú príčiny, pre ktoré tento "záblesk autonomie" znamenal nie ďalší krok k rozšíreniu samosprávy Slovenska, ale nesporne veľký krok k jej omedzeniu. (Tak jest!)

Možno poukázať pri omedzení samosprávy Slovenska ešte len na to, že v zákone o župnom sriadení inštitucia menovaných členov bola omedzená do r. 1940, kdežto zákon o zemskom sriadení tohoto časového omedzenia nepozná. Po stránke hospodárskej stačí poukázať na ohromný úpadok, ktorý znamená na Slovensku okolnosť, že býv. župné sídla, tedy niekoľko mest, ktoré boly jaksi predurčené na Slovensku ku vzrastu podľa vzoru, ako ich máme na desiatky v historických zemiach, že tento rozvoj vo veľkých župných sídloch bol zrušením župného sídla zastavený. Potom sa musí prichádzať s volaním o surogátoch, na príklad o sriadení techniky v Košiciach. Potom miesto argumentov vecných, ktoré by povedeli, prečo má byť slovenská technika práve v Košiciach, musí sa uvádzať, že technika má byť náhražkou Košiciam za to, že ztratily župné sídlo. Vážené shromaždenie! Vysoké učelište je príliš vážnou vecou, než by bolo s ním možno hádzať ako náhražkou za ztratené župné sídlo.

Keď srovnávame na Slovensku zkúsenosti so župným sriadením na jednej strane a zemským na druhej, musia príjsť všetci i tí, ktorí veľmi harcovali za zemské sriadenie, k presvedčeniu, že pravdu mala naša strana, že pravdu mal dr Dérer, Hrušovský a ostatní členovia našich klubov a pravdu mal pán kol. minister vnútra dr Slávik, ktorí veľmi energicky sa stavali proti zavedeniu zemského sriadenia vôbec, ale menovite proti jeho zavedeniu na Slovensku. Dokazovali, že samospráve Slovenska väčšie a jasnejšie "záblesky" javia sa v župnom sriadení. Nakoľko išlo o záujmy širšieho celku, ako boly býv. župy, bola tu možnosť i tieto záujmy uskutočňovať. A nakoľko podľa župného zákona tuná táto možnosť nebola dostatočná, mohlo sa príslušné ustanovenie zákona uspôsobiť.

Vážené shromaždenie! Rozčarovanie v zemskej správe je všeobecné. O tom nám svedčí debata v poslednej schôdzi zastupiteľstva bratislavského. V rozpočtovej debate hlav. rečník ľudovej strany Kozsár podľa "Slováka" hovoril medzi iným takto: "Ako každý národ, i my máme vrodený cit pre samosprávu a preto ten slabý surogát samosprávy, ktorého rozpočet prejednávame, nás bolí a naplňuje obavou pred budúcnosťou. Krajinská samospráva nemá ani principielných vlastností samosprávy."

Teda pred rokmi "záblesk autonomie", dnes "surogát samosprávy". "Tak vyzerá ten surogát samosprávy"!, praví pán člen zastupiteľstva farár Kozsár. "Je to mrtvola, ktorú nám priviazali na krk a s ňou musíme liehať a vstávať. Miesto autonomie dostali sme v krajínskej samospráve len biedny surogát samosprávy s kalváriou prezidentskej otázky a s tým ťažkým krížom, na ktorom má byť teraz ukrižovaný prezident Drobný."

Keby som pod dojmom týchto názorov chcel užíť slov, ktoré sa užívaly v Rusku po čas války na Rakúsko, povedal by som p. ministrovi vnútra vzhľadom na to, čo práve vyslovil v slovenskom zastupiteľstve zástupca ľudovej strany p. Kozsár: "Uberite etu padal" - odneste túto mrtvolu.

Vo včerajšej svojej reči p. kol. Onderčo považoval za potrebné zdôrazniť autonomistický program a požiadavok po uskutočnení tak zv. Pittsburskej dohody. Ale mal som dojem, že táto časť reči p. kol. Onderča vyznela akosi blede a mdle, že v tom nebolo už tej vervy ako svojho času, keď sa mluvilo o autonomii a Pittsburskej dohode. Ja sa tomu nedivím. V nedelnom čísle "Prágai Magyar Hirlapu", tunajšieho maďarského časopisu, vyšiel rozhovor s p. posl. Hlinkom. (Slyšte!) Včera v prejave p. posl. Onderča som čakal prehlásenie, že tento interview nie je autentický, čakal som toto prehlásenie i z iných strán, ale nemýlim-li sa - alespoň dosiaľ k takému prehláseniu nedošlo - a preto musím brať tento rozhovor p. posl. Hlinku s p. redaktorom Dzurányim tak, ako je v "Prágai Magyar Hirlape" podaný. V tomto rozhovore p. posl. Hlinka praví o autonomizme na Slovensku toto: "V autonomiu neverí už nikto! (Slyšte!) To je len heslo. Práve pracovníci autonomie sa neosvedčili." "Vnikli do svätiny - rozumej autonomistického boja - takí, ktorí prišli vyhladovení a chceli zbohatnúť. Heslo autonomie bolo u nás len záujmom jednotlivcov." (Slyšte!)

Vážené shromaždenie, súdim, že tieto argumenty, tieto slová stačia, a preto plním len príkaz programu nasej strany, obraciam-li sa na p. ministra vnútra, ktorý svojho času bol odporcom zemského sriadenia, aby svoj ministersky úrad použil k tomu, by pri možnosti skúmať a srovnávať venoval tejto veci zvláštnu pozornosť. Má príležitosť sledovať a srovnávať a má možnosť príjsť s návrhom na obnovu župného sriadenia, čím splatí len dlh aj svojmu vlastnému presvedčeniu v tejto veci. Môže byť ubezpečený s našej strany a iste i mnohých iných strán tohoto Národného shromaždenia, že ho budú v takomto jeho počine čo najuprímnejšie a najvýdatnejšie podporovať.

Avšak i do tedy, kým dôjde k zrušeniu zemskej správy, jestliže sa podarí tento požiadavok uskutočniť, je treba, aby pomerom v zemskej správe menovite na Slovensku venovala sa zvláštna pozornosť. Hovoril som v predošlej rozpočtovej debate, že zemská správa na Slovensku práve v najťažších svojich počiatkoch, vtedy, keď bolo treba tvoriť a budovať, bola vlastne bez hlavy a zostáva bez hlavy do dnes. Viem, že sa pripravuje náprava, ale musím tu vysloviť, že zmena a dúfajme náprava v hlave nepostačí. Je treba mnohej nápravy, mnohého doplnku a mnohej zmeny v údoch. Pri obsadzovaní rôznych vedúcich miest vo slovenskej samospráve na zemskom úrade i okresných úradoch v dobe zavedenia tejto samosprávy sa skúmala predovšetkým kvalifikácia stranická.

V poslednej dobe, keď sa začalo hovoriť o odchode p. prezidenta Drobného, vytýkali práve páni z ľudovej strany zpolitizovanie zemského úradu. Myslím, že treba hodne, abysom sa vyslovil parlamentárne, smelosti, jestli výtka zpolitizovania slovenskej samosprávy vychádza práve z tohoto miesta vtedy, keď ide o úsilie to, čo bolo zpolitizované, odpolitizovať. (Výborně!) Preto je treba len vítať odpoveď, ktorá sa dostala v tejto veci na rôzné dotazy, ktorú dala vláda na súrnu interpeláciu a ktorú minister vnútra dal v rozpočtovom výbore. Práve preto, že slovenská samospráva bola tak zpolitizována vo svojich počiatkoch, bude treba preskúmať všetky jednotlivé miesta už nie so stanoviska politickej kvalifikácie, ale so stanoviska skutočnej odbornosti a spoľahlivosti a potom previesť nové rozdelenie úkolov a nové rozdelenie miest. V tlači čsl. strany nár. socialistickej objavily sa v poslednej dobe zprávy o tom, že pán kol. Hrušovský pripravuje interpeláciu o pomeroch na zemskom úrade v Bratislave, a boly naznačené niektoré otázky, ktorých sa má táto interpelácia dotýkať.

Je ťažko hovoriť o veci samej, dokiaľ nemáme presné znenie toho, čo p. posl. Hrušovský pomerom na krajinskom úrade vytýkal, ale súdím, že práve preto, že ide o počin člena Nár. shromaždenia, že by nebolo dosť dobre odbyť alebo odbaviť túto vec púhym, zasa novinárskym, trebárs polooficielným prejavom, po prípade tým, že bude uložené, aby proti novinám, ktoré o tejto veci písaly, bola podaná tlačová žaloba.

Súdím, že záujem veci vyžaduje, aby od p. kol. Hrušovského pán minister vnútra ako od poslanca vyžiadal si doklady obvinenia, ktoré prednáša, a aby tieto doklady preskúmal, poneváč len na základe skutočného vecného preskúmania bude potom možno spoľahlivo vysloviť, zda a do akej miery sú obvinenia, ktoré majú byť prednesené, odôvodnené, či neodôvodnené.

Slávna poslanecká snemovňa! Hovoril som o náprave v údoch. Nemyslím však na nápravu alebo zmenu len v niektorých osobách, ktoré nie sú na svojom mieste. Myslím, menovite pokiaľ ide o naše okresné úrady, na nápravu aj v celom duchu dotyčných úradov. Mám tu na mysli, že je treba veľmi dôkladne upozorniť okresné úrady potažne náčelníkov a úradníctvo, že pri komplikovanosti nášho verejného hospodárskeho a sociálneho života úrady dnes už nie sú len pre formálnu administrativu. Vidíme to v administrative štátnej. Často aksi pozastavujeme sa nad tým, že vzrastol počet ministerstiev, ale bolo by omylom mysleť, že ten počet vzrastol len preto, aby bola snáď uspokojená potreba pre uplatnenie straníckeho kľúča pri rozdelení ministerských kresiel. Proste život, sám vývin vecí poválečných vedie štát k tomu, že musí venovať zvýšenú pozornosť celým oblastiam nášho života, ktorými pred tým sa orgány verejnej správy zaoberaly nepomerne menej, prípadne vôbec sa nezaoberaly. A tak je tomu samozrejme i u nižších inštancií, tak je tomu v malom aj u okresných úradov. A tu máme dojem, že naše okresné úrady na Slovensku nedospely ešte tam, aby si náležite všímaly sociálnych a hospodárskych potrieb obyvateľstva. Zdá sa, akoby menovite niektoré agendy sociálnej povahy považovaly okresné úrady len za agendu druhotriednu, za balast, ktorému netreba venovať takú pozornosť ako otázkam, ktorými sa úrady zaoberaly už pred tým.

Viem, že by mi pán minister vnútra mohol odpovedať, že je nedostatok síl na okresných úradoch, že mnohé a mnohé okresné úrady nestačia na vybavovanie ani najnutnejšej agendy. Ale proti tomu je treba hľadať odpomoc. Iste nebolo by správné vo štáte, ktorý chce ešte vo svojom rozvoji dokázať v budúcnosti svoju životaschopnosť, odvolávať sa na to, že niektoré životné potreby obyvateľstva štátu nemôžu byť náležite i dost rychle obstarávané preto, poneváč štát nie je spôsobilý, aby dal k tomu potrebný počet schopného úradníctva.

My však na okresných úradoch na Slovensku vidíme, že menovite opatrenia sociálnej povahy sa mierne rečeno zanedbávajú, ale snáď nebudem krivdiť, jestliže poviem, že v niektorých okresných úradoch priamo sabotujú. Na pr. je tu podpora prestárlych To, čo sa s podporou prestárlym na Slovensku robí, to je vrchol nesvedomitosti. (Slyšte!) V celom rade prípadov prestárlym osobám, ktoré podľa zákona maly na to nesporný nárok, sa podpory dodnes nedostáva proste preto, poneváč úrady tejto veci nevenujú často ani minimálnu pozornosť. Podľa informácií, ktoré mám, na pr. o okr. úrade v Brezne, je dnes 160 nevybavených záležitostí o podporu prestárlym. (Slyšte!) Pripúšťam, že pána okr. náčelníka bieda 160 starých ľudí nebolí, ale práve to je to, že si neuvedomuje dnes ešte dostatočne funkcionár na našom okr. úrade, že ho musí bolieť i bieda práve týchto najubožejších, najzanedbanejších. To je ten novy duch, ktorý má byť vnesený na naše okr. úrady, aby to bolelo našich okr. náčelníkov, potom snáď by nemali času k tomu, aby sa dostali do kšeftov so všelijakými pozemkovými ústavy a ocitli sa na laviciach obžalovaných. (Potlesk.) Druhý podobný prípad zase len pre charakteristiku. Jednalo sa o pomocnú akciu nezamestnaným v trnavskom okrese. Úsilím našich odborových organizácií podarilo sa dosiahnuť, že z rôznych prameňov dostalo sa tomuto okresu podpory pre nezamestnaných niekoľko 10.000 Kč. Ale okr. úrad podporu, ktorú poskytnul nezamestnaným krajinský výbor, vrátil s tým, že trnavský okres týchto peňazí nepotrebuje. Vážené shromaždenie, tam, kde sa predkladajú soznamy desiatkov a desiatkov nezamestnaných, kde práve preto, aby tým existujúcim nezamestnaným bola získaná podpora, funkcionári odborových po prípade politických organizácii si nohy ubehajú, aby podporu získali, výsledok ich práce sa zmarí proste preto, že pán okr. náčelník sa nechce touto záležitosťou zaoberať. Podobne je to s vyživovacími podporami pre príslušníkov aktivných vojakov. Tu tiež vybavovanie záležitosti tejto je veľmi nedokonalé a veľmi zdĺhavé. Uvádzam práve tieto veci, poneváč tu platí latinské bis dat, qui cito dat - dvakráť dáva, kto rýchle dáva. Práve v prípadoch, kde ide o pečlivosť o tých najubožejších, jestli by bolo pravého sociálneho cítenia, ktorého bysme požadovali aj od našich okr. úradov, týmto otázkam musela by byť venovaná väčšia pozornosť, vybavovanie záležitostí muselo by sa diať rýchlejším tempom, než sa deje v celom rade prípadov na našich okr. úradoch.

A tu bysom dal v úvahu pána ministra vnútra jednu vec. Práve preto, že úkoly na poli soc. pečlivosti a čo s ňou súvisí, ktoré pripadajú okr. úradom, tiež podstatne vzrastly, by sa doporučovalo, aby pre tieto úkoly boly na okr. úradoch zvláštní referenti, t. zv. sociální referenti, ktorá ustanovizeň by iste priviedla k tomu, aby neboly tak početné sťažnosti ako práve v tomto ohľade so všetkých strán opätne musíme počúvať.

Ďalšou vecou, na ktorú bysom chcel upozorniť v tejto súvislosti p. ministra vnútra, je pôsobenie niektorých našich obecných notárov. Tu tiež je vysvetlenie, prečo úkoly úradov na poli sociálnej pečlivosti tak pokulhávajú; u mnohých notárov nachádzame práve tak málo porozumenia pre plnenie niektorých úkolov, ako na mnohých okresných úradoch. Vedľa toho musíme si sťažovať, že notári nekonajú často svoju povinnosť pri podpore úsilia občianstva o zdokonalenie národného školstva. Máme celý rad prípadov, kde občianstvo usiluje o postavenie novej školy a je ochotné donášať obeti, kde usiluje o odcírkevnenie svojej školy, pri tom však často musí sa potkať s odporom obecného notára, ktorý svojím právom véta lebo inými prostriedky veľmi často marí úsilie väčšiny občianstva dotyčnej obce po zdokonalení jeho školy a po výstavbe alebo rozšírení školskej budovy atď. Ja bysom veľmi prosil p. ministra vnútra, o ktorom som presvedčený, že práve pre túto stránku má veľmi veľké porozumenie, aby sa proti tomuto postupu naších notárov postavil a aby vhodným spôsobom sa postaral o to, aby obecní notári boli podporovateľmi a nie hamovateľmi kultúrneho pokroku našich obcí.

Je pochopiteľné, že tieto zjavy na Slovensku veľmi intenzívne pôsobia k tomu, že zo všetkých strán sa volá po zrušení véta našich obecných notárov, menovite, že sa po ňom volá vo vyspelých obciach, kde už snaď je dostatočná schopnosť pre samosprávu. Naša strana bude tejto otázke venovať pozornosť a bude usilovať, aby véto notárov bolo aspoň omedzené, keď už nie úplne zrušené.

Ide tedy, vážené shromaždenie, o to, aby bola prevedená naliehavá revízia na všetkých, menovite vedúcich miestach samosprávy slovenskej. Ovšem táto revízia nech je prevedená nie so stanoviska náboženskej alebo stranníckej príslušnosti, ale so stanoviska schopnosti slúžiť potrebám toho ktorého slovenského kraja. Schopnosti nielen úradovať, ale i viesť. Tejto iniciatívnej schopnosti naších okresných náčelníkov by som pripisoval veľmi veľkú dôležitosť. Naša samospráva na Slovensku je ešte len v počiatkoch, potrebuje vedenia, výchovy a naši okresní náčelníci, po prípade obecní notári by mali tu vystupovať ako vychovávatelia, ako iniciátori, a nie ako odporci ľudovej samosprávy.

Ovšem bude treba, aby bolo prejavované väčšie porozumenie pre samosprávu i po stránke hospodárskej. Musíme žalovať, že na pr. povolenie ku sriadeniu mestských alebo okresných sporitelieň vybavuje sa v ministerstve vnútra veľmi zdlhavo, trvá roky a roky, kým dôjde k svoleniu ku sriadeniu nejakej mestskej alebo okresnej sporiteľne. Viem, že sú tu často úvahy veľmi vážné. Ale jestli vec sa preťahuje i na miestach, kde je si dosť ťažko predstaviť dôvody k nejakým vážnym úvahám povahy politickej, štátne-politickej, národne-politickej, tu sa neslobodno diviť, keď potom s mnohej strany počuváme hlasy, že sriadenie mestských sporitelieň v tom alebo onom meste sa brzdí preto, aby nerobily konkurenciu niektorým iným bankovým alebo svojpomocným ústavom.

Väčšie porozumenie pre hospodárske potreby samosprávy bysme prosili i pri otázke určovania výšky prídelu slovenským samosprávným sväzkom. Súdím, že v tomto ohľade sa neposudzuje stav veci na Slovensku dosť správne a objektívne. Súdím, že základ, z ktorého sa pri určovaní prídelu samosprávnych sväzkov vychádza, nie je so stanoviska ďalšieho vývoja Slovenska a republiky dosť správny. Je ťažko brať za základ číselnosť obyvateľstva, alebo rozlohu Slovenska, ale myslím, že z najpodstatnejších momentov, ktorý by pri rozhodovaní týchto otázok mal prichádzať do povahy ako smerodajný, je skutočnosť zaostalosti slovenskej zeme, zaostalosti na každom poli. Práve preto sú pomerne väčšie potreby slovenských samosprávnych celkov zo štátnych prídelov, aby mohly plniť úkoly, ktoré v historických zemiach na základe šťastnejších pomerov dávno vyplnené boly. Mluví sa, keď sa tak srovnáva mladšie dieťa so starším, že to staršie dieťa práve preto, že je vyspelejšie, potrebuje dokonalejšej výživy. Vážené shromaždenie, ono je to snáď trochu pravda, ale na druhej strane myslím, že pravdou musí byť i to, že v rodine, kde je jedno či niekoľko vyspelejších detí a jedno neduživé, ktoré potrebuje mimoriadnej podpory a opatery, že v tej rodine, sú-li prostriedky omedzené, predovšetkým sa venuje intenzivná pečlivosť tomu nedochôdčaťu, dieťaťu zanedbanému, z toho či oného dôvodu nedostatočne vyspelému fyzicky i duševne, trebárs sa pri tom vyspelejším deťom nedostáva všetkého a v tej miere, ako keby boly všetky detí rovnaké. Vážené shromaždenie, na toto sa, myslím, pri prideľovaní rôznych štátnych prídelov dosť nepamätá a uplatňuje sa prílišná sila a prevaha toho vyspelejšieho dieťaťa na úkor dieťaťa neduživého. Ja bysom odporučoval pánu ministrovi vnútra, aby zvláštnu pozornosť venoval pripomienkam krajinského výboru, ktoré v tejto veci boly podané k vládnemu návrhu zákona o novelizácii zákona č. 77. Týchto pripomienok nebolo pri novelizácii tohoto zákona dbané do takej miery, ako by to bol záujem veci zasluhoval, a ja bysom chcel očakávať - jestli sa tak nestalo v tomto prípade - že sa to stane v prípadoch budúcich práve z tých dôvodov, na ktoré pripomienky poukazujú. Nechcem uvádzať obsah týchto pripomienok, poznamenávam však, že v každom ohľade s týmito pripomienkami bysom osobne nesúhlasil. Nesúhlasil bysom preto, že som si vedomý toho, že nemožno všetko ani na poli samosprávy očakávať od pomoci štátu, že i tu predovšetkým treba spoliehať na vlastné sily. I tu treba predovšetkým prejavovať takú obetavosť a porozumenie pre potreby samosprávy, akú projevovala samospráva v historických zemiach v dobách predválečných, v dobách za bývalého Rakúska. Trebárs že požadujeme výdatnejšiu pečlivosť o slovenskú samosprávu, ako sa to deje dosiaľ, na druhej strane sme si toho vedomí, že česká samospráva, české mestá, české okresy a české zeme dospely ku svojmu veľmi intenzivnému a výdatnému vývoju v dobách rakúskych, kedy iste neboly z Viedne zvláštnym spôsobom fedrované a kedy boly odkázané na seba samé vo veľkej miere na svoju obetavosť, schopnosť a pohotovosť.

Máme tedy v samospráve i v ostatnej správe Slovenska ešte veľmi mnoho úkolov, a tu by som chcel konštatovať jedno. Dnes by bolo už dostatok ľudí, dnes už nielen ľudia, ktorí sa dostali na Slovensko z historických zemí, sa zapracovali, ale i zo Slovenska samotného je už dnes možnosť doplniť náš administrativný úradnícky aparát. Nemôžem súhlasiť s p. posl. Onderčom v tom, že by sa slovenský inteligent nemohol stať prednostom vyššieho úradu. V celom rade prípadov máme prednostov vyšších úradov Slovákov, tam sedy jeden, p. kol. Mičura. Hovorí sa, že prezidentom Najvyššieho súdu stane sa Slovák. Máme v riaditeľstve štátnych železníc na vedúcich miestach Slovákov, Slovák bol menovaný v poslednej dobe i riaditeľom policajného riaditeľstva v Košiciach. Ale je treba, aby i pri menovaní Slovákov hľadelo sa predovšetkým na odbornú kvalifikáciu. Iste zle by sa poslúžilo snahe po tom, aby Slováci dostávali vedúce miesta, jestliže by sa pokračovalo tak, ako sa pokračovalo pri obsadení miesta krajinského prezidenta na Slovensku.

Vážené shromaždenie, nechcem svojimi vlastnými slovy charakterizovať túto vec, budem ju charakterizovať slovami p. posl. Hlinku. V interviewu, z ktorého som citoval, p. posl. Hlinka charakterizoval Slováka, ktorý sa stal prezidentom slovenskej samosprávy týmito slovy: "Drobný nie je spasiteľom sveta. Malý dedinský sudca. Vyzdvihli sme ho, nemalo sa to stať." (Souhlas.) Kvitujem, že pán posl. Hlinka uznáva, že sa to nemalo stať; len si prajem, abysme neboli svedkami podobných zjavov i v budúcnosti.

Potrebujeme úradníckeho dorastu. Sú sťažnosti všeobecné, že je ho málo. Vo svojej reči k predošlému rozpočtu som poukazoval na neochotu nášho dorastu vstupovať do štát. služieb. Varoval som vtedy, aby táto neochota neviedla k tomu, že by sme sa museli prosiť českému študovanému dorastu, aby prišiel do súdov a úradov na Slovensku.

Vtedy, vážené shromaždenie, pre tieto slová dostalo sa mi náležitého pokárania v bratislavskom "Slovákovi", ale dnes hovorí pán posl. Hlinka totiež. V známom interviewe posl. Hlinku v "Pragai Magyar Hirlap" čítame tieto jeho slová: "Tu sú súdy. Hlási sa niekto k súdom z mladých Slovákov? Nie. Každý by chcel byť aspoň hlavným županom." Totiež, čo som hovoril vlani. Ale kto vychovával takto slovenský dorast? Kto ho viedol k presvedčeniu, že na pr. i českí úradníci, ktorí prišli na Slovensko ako úradníci vyššej služobnej triedy, vraj zaberajú miesta mladým Slovákom, ktorí práve vychádzajú z univerzity. Kto ich vychoval v tomto duchu?

Pán posl. Hlinka ovšem má vôbec v poslednej dobe veľmi zlý úsudok o slovenskej inteligencii a, ako vidíme, menovite o mladej generácii. Hovorí: "Inteligencia? Tá sa chce len zabávať. Stojí na veľmi slabých nohách." Pan posl. Hlinka iste čerpá svoje názory o slovenskej inteligencii zo svojho najbližšieho prostredia a v tomto ohľade nemôžeme sa vydávať za lepších znalcov jeho spolupracovníkov než on sám. Predsa však by som si neprial, aby takýmto spôsobom bola charakterisovaná celá slovenská inteligencia, menovite, aby takýmto spôsobom bol charakterisovaný celý slovenský dorast. I slovenská mladá generácia podlieha pochopiteľne vlivom dnešného ovzdušia, ktoré nepôsobí na mladú generáciu vo všetkom dobre. Avšak práve v mladej generácii, ktorá už z veľkej časti vyšla z československej republikánskej školy, vidíme vývin k lepšiemu. (Výborně!). Chceli by sme vidieť hlasateľa tohoto obratu k lepšiemu na pr. v spoluredaktorovi časopisu "Slovák", Milovi Urbanovi, v jednom z najtalentovanejších mladých slovenských spisovateľov. V jeho románe "Hmly na úsvite" vidíme skutočne, že je v našej mladej generácii úsvit, trebárs je ešte zahalený hmlami. Snáď niektorí páni sa tomuto úsvitu v mladej ľuďáckej generácii netešia. Pochopíme to, prečítáme-li si v Urbanovom románe "Hmly na úsvite" slová, ktoré dáva do úst moderného pokrokového farára Ilečku. V románe sa hovorí o tom, že jeden pokrokový roľník akosi niedosť úctive sa vyslovil o zásluhách obecného zastupiteľstva, ktoré pozostávaly v tom, že postavili kaplnku, sriadili církevnú hudbu a kúpily zástavy. A farár Ilečko z kazateľne hovorí takto v Urbanovom románe: "Darmo vy budete stavať kaplnky, darmo vy budete kupovať do kostola zástavy a vyhrávať Bohu na trúbach, keď vás bude žrať a rozožierať tisíc bied a keď z vašej biedy budú rásť miliony hriechov. Darmo sa vy budete tu modliť, keď odtiaľto azda rovno pojdete kradnúť alebo keď tu miesto čistej a bezstarostnej modlitby budete rozmýšlať, čo po kostole položíte do úst. Boh nežiada vaše kaplnky a vaše zástavy. Boh žiada vás. A Boh nechce mať z vás žobrákov, nechce vás vidieť ako pokryvenú, chorú chamraď, ale ako čestných spokojných ľudí." (Výborně!) A aký majú byť títo ľudia? Čo majú robiť miesto toho, že by stavali kaplnky, kupovali zástavy a sriaďovali církevné hudby, o tom v záverečných slovách románu čitáme toto: "Treba stvoriť nového človeka, nových ľudí, odchovať nezaťaženú generáciu a postaviť ju chorým otcom za chrbát. Treba stavať odrážky, hrádze, nové domy, otvoriť okná, duše dokorán, aby svietilo do nich slnko, aby ich predúval zdravý vietor. Aby videli, počuli, chápali. Aby bez krvi dospeli tam, kde ich diví otcovia kráčali cez mrtvoly." Takto, vážené shromaždenie, si predstavuje aspoň časť vyspelejšej mladej slovenskej generácie svoj úkol vychovávať nových ľudí, a my nepochybujeme, že bude-li chcieť pokračovať mladá slovenská generácia týmto smerom, najde svoje miesto, ovšem bude ho museť hľadať inde, nežli vo strane, ktorej veľmi tvrdou, ale veľmi spravodlivou kritikou je práve Urbanov román "Hmly na úsvite".