Dnešná vládna koalícia predstavila sa ako najširšie súručenstvo k riešeniu hospodárskych a sociálnych aktuelných problémov. Želáme si, aby si aj tohoto mena plne zaslúžila a preto dúfame, že doteraz odhlasované sociálne zákony sú len splátkou na dlh, ktorý nebudeme váhať plne vyrovnať, akonáhle to len trocha bude možné.
Slávna snemovňa, rozpočet ministerstva ver. zdravotníctva a telesnej výchovy pre budúci rok vykazuje na strane výdavkov obnos 157 mil. Kč, čiže o cca 11 mil. Kč viac ako pred rokom. Zvýšenie prostriedkov umožňuje ministerstvu zdravotníctva lepšie dotovanie takmer všetkých rozpočtových položiek. Slovensko zaujíma najmä titul prvý, § 3. rozpočtu tohoto ministerstva - štátne zdravotné ústavy. S istým potešením - opakujem len s istým potešením - konštatujem, že obdobne ako štátnym nemocniciam v zemiach českých, tak aj na Slovensku prídel sa pre budúci rok zvyšuje.
Z našej strany tento fakt zasluhuje tým väčšieho uznania, že sa tak stalo v dobe, kedy minister - neslovák - prevzal tento rezort od Slováka, ktorého pôsobenie v ministerstve zdravotníctva Slovensko nijako neuspokojilo.
Dotácie pre štátnu nemocnicu v Bratislave zvyšuje sa pre budúci rok zo 17,045.000 Kč na 17,769.000 Kč, pre št. nemocnicu v Košiciach z 8,502.000 Kč na 8,732.000 Kč, pre št. porodnicu v Košiciach o cca 18 tisíc, pre št. nemocnicu v Žiline a Bytčici z 2,123.000 Kč na 2,747.000 Kč, pre št. nemocnicu v Lučenci z 880.000 Kč na 909.000 Kč, pre Liečebný ústav Šrobárov v Dol. Smokovci z 2,583.000 Kč na 2,731.000 Kč.
Povedal som, že sme týmto potešení len do istej miery. Kto pozná aspoň trochu neutešené zdravotné pomery na Slovensku, musí s nami prizvukovať, že v tomto ohľade čakajú jak štátnu, tak aj zemskú zdravotnú pečlivosť veľké a nesnadné úkoly.
Pre človeka nie dobre informovaného a neodborníka znie to snáď dokonca trochu paradoxne, že Slovensko, krajina prevážne zemedelská, bez veľkých miest a továreňských stredísk, krajina bohatá na lesy, letoviská, kúpele, liečivé žriedla, sanatoriá s tatranským vzduchom, krajina, ktorá priťahuje do vyhlásených svojich stredísk hosťov a pacientov z celého sveta, zem oslavovaná básnikmi pre svoju krásu prírody, že je v ohľade zdravotnom na tom ďaleko horšie, ako priemyseľný západ našej republiky. A predsa je to len smutná skutočnosť.
V r. 1921 pripadlo dľa štatistiky na Slovensku na 1000 obyvateľov 21·13 úmrtí, v dobe, kedy v zemiach českých na ten istý počet obyvateľov zomrelo len 17·75 ľudí. Postupom doby úmrtnosť v dôsledku zlepšovania zdravotných opatrení síce neustále klesá a v r. 1928 pripadlo na 1000 obyvateľov už len 17·83 úmrtí. V tejto medzidobe nastalo ovšem aj značné zlepšenie v tomto ohľade v zemiach českých a v r. 1928 pripadalo tam na 1000 obyvateľov už len 15·13 úmrtí.
Dľa štatistík o príčinách úmrtí zomrelo na Slovensku v r. 1928 na tuberkulózu z 10.000 obyvateľov 18·6, zatiaľ čo v zemiach českých len 14·5, 15·2 a 14·3. Okres Ružomberok, Bratislava, Stará Ďala maly najväčší počet úmrtí na tuberkulózu v celej republike.
Podobne je to aj s inými nákazlivými nemocami: týfom, spálou, trachomom atď. Spomínam na pr. nedávneho náhleho rozšírenia týfu v tatranských kúpeľoch.
Príčin neutešených zdravotných pomerov na Slovensku je veľmi mnoho: chudoba obyvateľstva, nedostatočná výživa, nezdravé a malé byty, nedostatok zdravej pitnej vody, nedostatok kanalizácie, lekárov, nemocníc a ošetrenia.
Pokladám aj dnešnú príležitosť za veľmi vhodnú, aby som príslušných činiteľov, a najmä ministerstvo zdravotníctva na toto upozornil a požiadal ho, aby staralo sa tieto nedostatky čím skôr odstrániť spoluprácou so všetkými faktormi zdravotnej pečlivosti.
Slávna snemovňo, dnešná hospodárska kríza tkvie v prvom rade v krízi poľnohospodárstva.
Roľník pracuje usilovne, ako inokedy robil, ale nezarába. Ním vypadnul týmto jedon z najväčších konzumentov. Výroba musela na toto reagovať prirodzene obmedzením práce, čo malo za následok vzrast počtu nezamestnaných, zmenšenie zárobku pracujúcich tried v priemysle a ďalší úpadok v konzume. Toto pochopiteľne pociťujú aj remeslá a obchod, čo zase všetko pri spojitosti dnešného života vrhá tienisté reflexy znovu na veľkovýrobu a zemedelstvo.
Ani štát a verejné sväzky, ako vidieť z poklesu daní, nie sú na tom lepšie a odnášajú zo všeobecnej krízy svoj podiel.
Keď chceme vybrdnúť z dnešnej prekérnej situácie, musíme ísť zlu na koreň a liečiť nemoc už od samých základov.
Dnešná vláda urobila už v tomto smere akési opatrenia, najmä v ohľade colnom, ich výsledok je však doteraz minimálny.
Strana, ktorú mám česť zastupovať, podala obsiahle vlastné návrhy na riešenie zemedelskej kríze a ja mám z tejto príležitosti len možnosť na ne poukázať a žiadať, aby boly rešpektované tým viac, že lepšie premyslené a odôvodnené návrhy neboly podané ani agrárnou stranou, ktorá sa pokladá - ovšem nie je ním - za prvého mluvčieho zemedelského ľudu.
Čsl. ľudová strana k zmierneniu ťažkého položenia nášho vonkova žiada:
1. Reguláciu dovozu a riadnu a pôsobivú ochranu proti importu cudzích zemedelských výrobkov, lebo doterajšia colná ochrana nedostačuje.
2. Účelný postup proti úžere a proti vysokým cenám priemyslového tovaru.
3. Prísne prevádzanie už prijatých zákonov na ochranu zemedelskej produkcie v jarnom zasedaní parlamentu (pečenie žitného chleba, atď.).
4. Venovanie najväčšej štátnej pečlivosti výrobe živočišnej.
5. Vydanie zákona o riadnom živelnom poistení dľa návrhu, už skoršie podaného čsl. stranou ľudovou.
6. Zaistenie lacného zemedelského úveru roľníkom a vyplatenie ich z dlžôb.
7. Zmenu doterajšej praxe daňovej pri vyrubení dani zemedelcom, zastavenie exekúcií a odpísanie daní.
8. Spravodlivé obsadzovanie daňových komisií.
9. Spravodlivé a hospodársky účelné prevedenie lesnej reformy.
10. Novelizáciu zákona o plemenitbe hospodárskych zvierat dľa návrhu podaného čsl. stranou ľudovou.
11. Demokratizáciu zemedelských rád a ich premenenie na krajinské zemedelské komory a okresné zemedelské spoločenstvá s pomerným právom volebným, taktiež dľa návrhu nami podaného.
Nám nevyhovuje ani podaný rozpočet ministerstva zemedelstva, lebo nedáva napriek niekoľkoročnej zemedelskej krízi a veľkým ťažkostiam našich roľníkov najpovolanejšiemu úradu v obore zemedelskej pečlivosti dostatočných prostriedkov a tým aj možnosti starať sa vydatne o uľahčenie svízelného položenia zemedelcov. Rozpočet ministerstva zemedelstva pre budúci rok má k dispozícii 243·8 mil. Kč oproti 242·6 mil. Kč v r. 1930. Zvýšenie jeho prostriedkov je teda celkom nepatrné, ba bezvýznamné. Na ministerstvo zemedelstva pripadá z celého rozpočt. obnosu len 2·48%, čo je dokonca ešte menej ako v roku minulom, kedy percentuelná kvota bola 2061.
Treba vysloviť poľutovanie nad tým, že pán minister zemedelstva, hoci je príslušníkom agrárnej strany, snižuje pre budúci rok v svojom rozpočte jednu položku vedľa druhej. Jediná položka, ktorá je zvýšená, sú platy ministerských úradníkov v dôsledku prevedenia resystemizácie.
V obore priamej pečlivosti o zemedelcov snižujú sa výdavky na zemedelské školstvo z 2305 na 23·0 mil. Kč. Obnos na odborné zemedelské organizácie zostal pravda nezmenený. V titule treťom rozpočtu ministerstva zemedelstva - vodné hospodárstvo a kultúrna technika - snižujú sa vydania z 93·9 na 93·7 mil. Kč. Nás to bolí tým viac, že tento obor je veľmi dôležitý pre Slovensko, lebo tu meliorácia pozemkov, zásobovanie vonkova dobrou vodou, komasácia a iné agrárne operácie hrajú teraz ďaleko významnejšiu rolu v poľnom hospodárstve, než v zemiach českých.
Titul štvrtý rozpočtu ministerstva zemedelstva - zemedelská výroba - bude mať pre budúci rok k dispozícii 72·6 mil. Kč oproti 73.7 mil. Kč v roku prítomnom. V ňom sú nižšie všetky položky okrem položky na priame zveľaďovanie poľného hospodárstva, ktorá zostáva ako v prítomnom roku v obnose 3·2 mil. Kč. Položka na priame zveľaďovanie živočíšnej výroby snižuje sa z 35·1 na 34·6 mil. Kč, na zemedelské výzkumníctvo z 19·7 na 19·6 mil. Kč, na zverolekárstvo z 13·2 na 12·8 mil. Kč atď.
Položky na zveľaďovanie poľného hospodárstva sú vôbec tak nízke, že to všeobecne medzi našimi roľníkmi budí prekvapenie. Ako sa môže pomýšľať dnes na prebudovanie výroby rastlinnej na živočišnú, keď prostriedky na tieto ciele sa ešte ďalej snižujú?
Aj ostatný titul rozpočtu ministerstva zemedelstva - zpeňaženie a ochrana zemedelskej výroby - bude mať menej prostriedkov a síce 13 mil. oproti 14·4 mil. Kč v roku prítomnom.
Niekoľko týchto číslic z rozpočtu ministerstva orby najlepšie ukazuje, že čsl. strana ľudová nijako nepreháňa, keď dokazuje, že o zemedelca u nás teraz nie je postarané, a že v doterajšej zemedelskej našej politike musí nastať zásadný obrat a zmena, lebo roľník je jediným človekom u nás, ktorý na svoju ťažkú prácu ešte dopláca.
Slavná snemovňo, pán minister železníc Mlčoch bezprostredne pred zahájením poprázdninového zasedania poslaneckej snemovne prekvapil našu verejnosť vo svojom exposé k novinárom o aktuelných otázkach železničných samými neveselými zprávami. Najsmutnejšia z nich a pre národné hospodárstvo najtragickejšia bola zpráva, že od 1. januára budúceho roku budú zvýšené osobné tarify o 20%. Myslím, že nie je ani príliš ťažké dokazovať, že táto cesta sanácie financií ministerstva železníc, po kterej sa jeho predstaviteľ chce ubierať, nie je národohospodársky zdravá, ba pochybnej ceny, áno dokonca nebezpečná. Keď sa za lacné tarify jazdí málo, za drahšie sa bude jazdiť ešte menej.
Pán minister železníc naznačil aj iné možnosti, pomocou ktorých financie železníc mohly by sa dostať na lepšie koľaje. Sú vraj ale ťažko z politických príčin prevediteľné.
Navrhoval by som, aby sa predsa o nich bedlivejšie uvažovalo. Keď sú čsl. štátne železnice obchodným podnikom, nemôže nikto na nich žiadať, aby vozily niekoho so škodou, alebo zdarma a aby druhé poplatníctvo na takýchto pasažérov doplácalo predraženými železničnými poplatkami. Sme prirodzene pre ďalšie zachovanie železničných výhod pre robotníctvo, podomových obchodníkov a trhovcov, štátnych úradníkov, ale za bezpodmienečné revidovanie sľav, ktoré nie sú odôvodnené sociálnym postavením a potrebou ich percipientov.
Pán minister Mlčoch vo svojom exposé aj to uviedol, že zlá finančná situácia čsl. štátnych železníc môže mať za následok obmedzenie investičného programu čsl. železníc. Vtedy sme netušili, že by ministerstvo železníc mohlo pri tomto šetrení a obmedzovaní prác myslieť najprv na Slovensko a uvažovať vôbec o odložení stavby železnice Červená Skala-Margecany. Tešíme sa preto, že si túto vec rozmyslelo a že trať táto bude sa celkom iste stavať. Prosím, aby sme neboli provokovaní podobnými nápadmi a odmietam dôrazne všetky pokusy nielen v tomto smere, ale aj v každom inom, keď by či už ministerstvo železníc, alebo ktorýkoľvek iný úrad, keď chce šetriť, chcel tak robiť len na investíciach na Slovensku a na účet Slovenska. Za takú pozornosť o Slovensko pekne ďakujeme a uisťujeme podobných "priateľov" Slovenska, že si to dobre zapamätáme.
Na trati Handlová-Hor. Štubňa má byť na jaseň budúceho roku zahájený už normálny prevoz a behom nastávajúceho jara je stanovené dokončenie železničného spodku s tunelami, montáž železných konštrukcií, položenie svršku a dokončovanie práce.
Dúfame, že program tento bude bezpodmienečne dodržaný.
Z ďalšieho investičného programu slovenského prichádzajú v úvahu trať Lideč-Púchov, 34 km dlhá s nákladom 114 mil. Kč. V budúcom roku majú byť dokončené operáty. Prosím o trochu rýchlejší postup prác a žiadam p. ministra železníc, aby pripravoval výstavbu železnice Nem. Pravno-Rajec, ktorá si svojou dôležitosťou zasluhuje čím skoršieho uskutočnenia.
Dľa zoštátňovacieho železničného programu pre prítomný rok majú do konca roku 1930 byť zoštátnené na Slovensku železnice Banská Bystrica-Harmanec, Humenné-Stakčín, Levice-Šurany, Lučenec-Halič, Lučenecká miestna železnica, trať Podbrezová-Tisovec, Prešov-Bardejov, Ružomberok-Korytnica, Slovenská západná železnica, železnica Teplá -Trenč. Teplice, Topolčany-Bošany-Trenčín, železnica v údolí Oravy a bratislavská župná železnica.
V r. 1931 majú k týmto pristúpiť ďalšie tri súkromné železnice na Slovensku a síce: Hronská Breznica-Levice, Rim. Sobota-Poltár a železnica v údolí muráňskom. Ide tu pravda o železnice pasívne - okrem železnice Ban. Bystrica-Harmanec, ktorá v minulom roku uzavrela bilanciu s malým aktívom 73 tisíc Kč - celkový ich provozný schodok za r. 1929 obnáša cca 37 mil. Kč, ale v záujme odstránenia disparity medzi tarifne veľmi nevýhodne položeným Slovenskom a ďaleko lepšie situovanými zemami českými sa nesmie so zoštátnením súkromných železnic na Slovensku ďalej čakať. Veď v českých zemiach táto otázka je už dávno uspokojive riešená, hoci západ republiky nemal na tomto ani zďaleka taký záujem.
Pokiaľ ide o investície na železniciach, ktoré sú v prevoze na Slovensku, konštatujem, že r. 1931 pripravuje sa medzi iným ďalšie rozšírenie odstavného a výtopeňského nádražia v Bratislave a osobnej stanice v Bratislave, rozšírenie staníc v Trenčíne, Komárne, Nových Zámkoch, Trenč. Teplej, Topoľčanoch, Turč. Sv. Martine, Košiciach, Žiline, že sa bude rekonštruovať trať Dev. Nová Ves-Bratislava-Szob pre zvýšenú výkonnosť, atď.
Žiadam, aby ministerstvo železníc nie len v týchto prípadoch, ale aj v iných, o ktorých sme hovorili pri iných príležitostiach a uplatňovali a hájili záujmy Slovenska, na Slovensku nezabúdalo a plne rešpektovalo životně jeho záujmy v ohľade železničnom a napomáhalo nám takto aspoň trochu držať krok s českými zemiami.
Slávna snemovňa, ustavením krajinského sriadenia bola daná Slovensku možnosť, aby v mnohých významných oboroch verejnej správy a pečlivosti samo vo výhodnej forme svojimi ľuďmi rozhodovalo o svojich osudoch.
Sme vďační českému úradníctvu, ktoré v najhorších dobách a v počiatočnom najmä poprevratovom chaose ak vo správe tak aj v súdobníctve napomáhalo nám obetave za veľkých často nepríjemností, ako rozlúčenie rodiny, nedostatočný byt, atď. obnoviť poriadok a uviesť všetko v normálny chod. Ich prácu historia iste spravedlivejšie ocení, sťa robí často prítomnosť. Neodmietame ani naďalej pomocnú bratskú ruku, lebo vieme, že práve v spolupráci a vo vzájomnej dohode Slovákov a Čechov porastieme. Pokladám ovšem za prirodzené, že dnes musí byť daná nášmu dorastu možnosť, aby sa mohol uplatniť na najširšej bázi a tak my postupne prevzali do vlastných rúk úplne vedenie vlastných vecí. (Posl. dr Markovič: Aby sa i chcelo!) Musí sa a hlavne bysom tuto pripomenul na adresu pána ministra školstva otázku učiteľských ústavov. Na Slovensku už 5, 6 rokov stanovili numerus clausus pre učiteľské ústavy. Je bolestné videt tých plačiacích otcov a detí, ktoré presto, že složili prijímaciu zkúšku na učitelské ústavy, neboli tam prijatí, a naproti tomu na sta nekvalifikovaných maturantov z gymnasií a reálek z Čech sa dováža na Slovensko a obsadzujú sa nimi školy.
S pochvalou a vďakou musím pripomenúť panu ministru Dérerovi, že on v tomto ohladu zjednal čiastočnú nápravu tým, že dovolil od 1. septembra t. r. na 3 ústavoch paralelky zrídiť, ale prosíme, aby i na dále pokračoval na tejto započaté ceste. Iste máme porozumenie pre pomoc českým úradníkom, ale musíme sa ohradiť proti tomu, aby sa nám umele znemožňovalo vychovávať učitelský dorast a naproti tomu, aby sa obsadzovaly všechny učitelské stanice nekvalifikovanými silami došlými z Čiech. Opakujem, že som vďačný pánu ministrovi Dérerovi za to, že on už v tomto smere inauguroval inú politiku než jeho predchodcovia, ale prosím ho o to, aby na tejto započatej ceste pokračoval.
Z predošlého vyplýva aj právo Slovenska, aby malo účasť pri rozhodovaní vo všetkých veciach jeho sa týkajúcich v rámci celoštátnom. Slovensko má doteraz mizivé zastúpenie v centrálnej správe a v poradných sboroch celoštátnych. Uvádzam len príkladmo Poradný sbor pre otázky hospodárske, štátnu radu živnostenskú, silničnú radu, ústrednú radu železničnú, práve vymenovanú elektrárenskú radu atď. U sborov na prvých dvoch miestach spomenutých končí práve funkčné obdobie a preto čakáme, že v novom ich usporiadaní dostane sa Slovensku satisfakcie za doterajšie opomenutie vymenovaním väčšieho počtu zástupcov zo Slovenska. Bolo mne viac razy na povolaných miestach povedané alebo naznačené, že Praha potrebuje a si žiada správneho informovania o slovenských veciach a že si želá spolupráce so slovenskými činiteľmi; dajte teda Slovensku možnosť týmto spôsobom dokázať, že podobné reči sú vážne mienené a že Slovensko je naozaj rovnocenným faktorom vo štáte v každom ohľade. Národ, ktorý vedel dať republike Štefánika, bude vedieť dať jej aj ďalších synov a dcier dôstojných jeho veľkej práce. Ako republika vyrastla z práce a z krvi veľkých českých a slovenských ľudí, tak aj len z ich ďalšej spoločnej práce a borby sa môže dnes i v budúcnosti vždy šťastne vyvíjať a rozkvetať.
Slávna snemovňa, koncom t. r. končí platnosť 5% slovenskej výhody pri štátnych dodávkach a Ústredné Sdruženie slovenského priemyslu v Bratislave, ktoré Slovensko v tejto veci zastupuje, podalo kompetentným ministerstvám žiadosť o predĺženie výhody na ďalšie štyri roky.
Páni ministri inž. Dostálek a dr Matoušek uistili už slovenských interesentov z príležitosti podania príslušnej žiadosti, že sú ochotní slovenské oprávnené požiadavky podporovať. Slovensko nežiada si zvláštnej výhody skutočnej alebo nejakého protekčného postavenia pri štátnych dodávkach, ale reklamuje pre seba týmto právo, ktoré je celkom prirodzené a spravodlivé: Pomerné časti zo všetkých štátnych dodávok, nič viacej!
Nie je, slávna snemovňo, ďalej možné, aby zo štátnych dodávok zadávalo sa nejakých 95% alebo ešte viacej v zemiach českých a Slovensku - ako z milosrdenstva dáva sa žobrákovi - dostalo sa cca 5%. Slovensko platí rovnako dane ako iné časti republiky, plní rovnako všetky povinnosti, tak musí mať aj rovnaké práva na všetky výhody a plnenia so strany štátu. Stamilionové dodávky z ministerstva železníc, na pr. vagony, automobily, lietadlá, zbrane pre ministerstvo národnej obrany, atď. zadávajú sa výlučne v zemiach českých bez akejkoľvek náhrady slovenskému priemyslu a robotníctvu v iných oboroch, je teda spravodlivé, aby všade, kde Slovensko je vo výrobe a práci zastúpené, dostalo sa jemu alikvotnej časti, čo doteraz sa nepraktikuje.
Konkrétne povedané, žiadame, aby slovenská 5% výhoda pri štátnych dodávkach bola predĺžená na ďalšie 4 roky, aby presnejšie bol stanovený pojem "slovenská výhoda", žiadame ďalej limitovanie, ak nabídka presahuje 5% cenové rozpiatie, nahradenie pojmu slovenský uchadzač novou definíciou, vychádzajúcou od pojmu tovaru, rozšírenie výhody nad okruh štátnych dodávok a vedenie evidencie pri každom úrade o zadaných dodávkach a prácach.
Slovenský kameňopriemysel si sťažuje, že lehoty pre dodanie stavebného materiálu pre silnice sú príliš krátke, čo je zavinené tým, že zadávacie miesta - buď z nedostatku personálu, buď následkom ťažkopádnosti dotyčného úradného pokračovania - rozosielajú objednacie výnosy až na jar, tedy krátku dobu pred započatím stavebných prác. Dľa sdelenia niektorých záujemcov zdá sa, že závada spočíva v tom, že zadávacie miesta sú nútené svoje rozhodnutia o zadaní predložiť ministerstvu verejných prác ku schváleniu, kde tieto akty zostávajú zbytočne dlho ležať. Vzhľadom ku krátkym dodacím lehotám sú podniky vyrábajúce kameninu a dlažobný kameň nútené často pracovať i po celé noci a cez tieto na najvyššiu mieru vystupňované výkony sa im často nepodarí predpísanú lehotu dodržať, čo vedie zase k rôznym komplikáciam a nepríjemnostiam a event. hmotným ztratám dotčených podnikateľov. Kameňopriemyseľ teda žiada, aby príslušné úradné pokračovanie bolo urýchlené tak, aby zadávacie výnosy môhly byť rozoslané vždy behom jasene, ktorá predchodí tomu roku, ktorého stavba má byť prevedená, resp. započatá. Podmienky, za ktorých slovenská 5% výhoda pri štát. dodávkach bola zavedená, trvajú v nezmenšenej miere a slovenský priemyseľ nemôže sa tejto výhody vzdať.
Slávna snemovňo, zákonom, ktorým sa sriaďuje ríšske ústredie živnostenského úverníctva, dostane sa konečne nášmu obchodníctvu a živnostníctvu akéhosi rozriešenia palčivej otázky, ako si zadovážiť lacný potrebný úver. Nakoľko ja veci rozumiem a som o nej informovaný, pôjde o úver za 6 až 7%, čo ešte nie je celkom ideálné riešenie, ale predbežne vďaka aj za to. Ale čakáme, že nezostane pri tomto zákone a že aj ďalšie požiadavky obchodnícko-živnostenského stavu prídu postupne na program.
Hospodárska kríza ťažko dolieha na naše stredné živnostenské kruhy a my musíme na ne rovnako pamätať ako na druhých. Ku kríze obuvníckej živnosti pristupuje aj kríza krajčírov, stavebných živností, atď. Obuvníckemu remeslu takmer odzváňajú, veľkokonfekčné závody nivočia krajčírov. Stagnácia stavebného ruchu pripravila o prácu murárov, tesárov, maliarov, klampiarov, natieračov, sklenárov, výrobcov nábytku, atď. Ale aj obchod viazne. Niet peňazí, niet kupcov. Vlna konkurzov a vyrovnaní s milionovými ztratami dľa môjho názoru nedostúpila ešte vrcholu a ak sa pomery v dohľadnej dobe neobrátia, uvidíme ešte smutnejšie veci. Bola zhoršená daňová reforma, bude bez ohľadu na želanie obchodníctva, živnostenských tried - obnovená daň z obratu a daň prepychová, zvýšené železničné tarify, atď.
Živnostníctvo potrebuje moderný živnostenský zákon, ktorý by znemožnil fušerstvo, zvýšil autonomiu spoločenstiev, zaistil živnostníctvu rozhodujúci vliv na udeľovanie ďalších živnostenských oprávnení a vôbec jedným slovom zaistil živnostníctvu dostatočnú ochranu. Dnes sa na živnostníkov stále nakladajú novšie a novšie povinnosti, stále sa im niečo berie, obmedzujú sa a nič sa im nedáva. V záujme vychovania zdatného živnostenského dorastu treba sa postarať o zoštátnenie živnostenského školstva pokračovacieho. Živnostníctvu treba zaistiť príslušný podiel na stát. dodávkach, atď. Ako vidím z rozpočtu ministerstva obchodu, zvyšuje sa položka na zveľaďovanie priemyslu z 2·8 na 3·5 mil. Kč, na zveľaďovanie vývozu z 3·5 na 3·8 mil. Kč, na zveľaďovanie obchodu z 300 tisíc na 700 tisíc Kč, na zveľaďovanie živností z 3·0 na 4·3 mil. Kč, na rôzne opatrenia ku podpore živností zo 7.2 na 8·2 mil. Kč, na cudzinecký ruch z 1·8 na 2·4 mil. Kč. Za tieto obnosy mnoho toho nezveľadíme ani v obchode, ani v remeslách, ani v priemysle. Treba len ľutovať, že ministerstvu obchodu dostáva sa tak málo prostriedkov!
Sme štátom silne priemyselným, ktorý väčšiu časť svojej výroby je nútený vyvážať a predávať za hranicami. Na prosperite tohoto exportného priemysľu sú odvislé existencie statisícov robotníkov s ich rodinnými príslušníkmi. Na jeho jestvovaní má záujem štát, hospodárstva obcí, okresov, zemí, obchodných komôr, atď. Kríza priemysľu a nedostatok zamestnania a zmenšenie zárobku osôb v ňom zamestnaných majú za následok poškodenie aj živnostníctva a obchodníctva a ruchu celého kraja. Keď by som si dovolil aspoň jedon konkrétny prípad uviesť, aby som demonstroval jasnejšie, aké poškodenie znamená pre istý kraj odbúranie jeho priemysľu, poukázal by som na okres čadčiansky, kde "odbúraním" textilky, na kraj lučenecký, kde zastavením celého radu podnikov a obmedzením práce ďalších, ztratilo zamestnanie a zárobok cca 4000 robotníkov. Keď vezmeme za základ výpočtov, že jedon každý z týchto robotníkov zarobil týždenne priemerne 150 Kč, to znamená, že v týchto krajoch bolo za jedon jediný rok vyplatené na mzdách o cca 30 mil. Kč menej, čo za 10 rokov robí už cca 300 až 400 mil. Kč. To sa naozaj už aj pocíti!
U nás hovorí sa už niekoľko rokov o exportnom úvere, o sriadení exportného ústavu, ministerstvo školstva, ako som počul, zaoberá sa plánom sriadiť exportné akademie pre výchovu kvalifikovaného úradníctva pre naše exportné podniky, ale stále zostáva v dôležitých týchto veciach pre priemysel a obchod len pri plánoch, zatiaľ čo konkurenčná cudzina menej hovorí, ale viacej sa prispôsobuje a obsadzuje pomaly naše trhy jedon za druhým. Prosím, a my potom bedákame, keď objaví sa v štatistike zahraničného obchodu každý rok väčšie a väčšie mínus. Veď sme si týmto z najväčšej časti sami vinní! Mali sme u nás v minulých mesiacoch vzácnych hosťov z cudziny, ako poľského ministra obchodu Kwiatkovského, franc. ministra obchodu Flandina, amerického vyslanca Rathauského, anglických, nemeckých, belgických a francúzskych oceliarov, od ktorých so všetkých strán počuli sme len lichotivé úsudky o vyspelosti nášho priemyslu a jeho vývojových možnostiach.
Je teda našou povinnosťou podporovať nielen výrobu, ale aj vývoz. Čítal som pred nedávnom veľmi pozoruhodný článok tvorcu a generál. riaditeľa pražských vzorkových veľtrhov MgPh. Boháča o nedostatkoch a možnostiach exportu. Hoci nie som na slovo vzatým odborníkom v exportných otázkach, podpísal by som najväčšiu časť jeho návrhov.
Keď sa stále hovorí o význame Orientu pre náš export, nech sa viac podporujú aj Medzinárodné Dunajské Veľtrhy, dunajské naše prístavy a paroplavba a vôbec všetky ustanovizne, ktoré sú povolané tento obchod zprostredkovať.
Treba doplniť aj sieť našich obchodných smlúv. V tomto smere to akosi veľmi viazne. Veď nemáme na pr. obchodnej smluvy ani s nášmi najbližšími súsedmi, ako je Nemecko, s ktorým pestujeme najčulejšie obchodné styky, ale s takými spojencami, ako je Jugoslávia, člen Malej Dohody. Ja sa vrele primlúvam za sriadenie exportného ústavu a odhlasovanie exportného úveru.
Slávna snemovňa, musíme sa už raz definitívne rozhodnúť, či je nám milšie exportovať tovar, alebo ľudí. A tu som pri jednej veľmi chúlostivej otázke Slovenska - vysťahovalectve, a to či už trvalom alebo sezonnom. V r. 1922-1929 bolo v celej Československej republike vystavené 39, 32, 54, 19, 26, 23, 24, 30 tisíc vysťahovaleckých pasov. Z toho pripadlo na Slovensko 28, 16, 34, 9, 15, 14, 13, 19 tisíc pasov. Slovensku, ako vidieť, uteká zdravá krv plným prúdom. Pomery v tomto ohľade sa nijako nezlepšujú a ani nemáme veľkých nádejí do bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti. V dôsledku obmedzenia prisťahovalectva v USA, v Kanade, Austrálii a iných zámorských štátoch s pomerne dobrými životnými podmienkami a podnebím, sú nútení naši emigranti odchádzať do krajov odľahlých s horšími ďaleko vyhliadkami, nezdravým podnebím, kde žijú diasporicky bez dostatočnej kontroly a ochrany našich vysťahovaleckých úradov a našich zahraničných zastupiteľstiev a sú bezohľadne veľmi často vykorisťovaní, keď už nie vôbec okrádaní. V Europe, pokiaľ ešte voľakde smie vstúpiť noha čsl. vysťahovalca v dôsledku veľmi prísne prevádzaných zákonov na ochranu domáceho trhu práce, je to taktiež zpravidla tá najťažšia, najnezdravejšia a najmenej honorovaná práca, ktorú je nútený prijať náš prisťahovalec, lebo domáci robotník ju nechce. U nás takej prísnosti voči cudzincom, ktorí odobierajú našim ľudom chlieb, ako vidieť na pr. zo stále opakovaných sťažností na bulharských zahradníkov, bosniakov-podomových obchodníkov, nemeckých a rakúskych obchodných cestujúcich atď., niet.