Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je p. posl. dr Mičura. Dávám mu slovo.

Posl. dr Mičura: Slávna snemovňo! Rozpočet pre budúci rok prejednávame tento raz za okolností zvlášť mimoriadnych. Sám pán minister financií dr Engliš považoval za potrebné tento fakt vo svojom exposé v poslaneckej snemovni pri podaní rozpočtu dôrazne priklincovať.

Keď by som si dovolil citovať slová, ktoré v práve minulom zasedaní Spoločnosti národov v zahajovacej reči v prvej plenárnej schôdzi použil jej predseda minister M. Titulescu, povedal by som, že ho prejednávame "v tiesni svetovej hospodárskej kríze".

Je faktom, že línia hospodárskeho vývoja, odhliadnuc od niekoľko málo výnimok - ako na pr. Francia - ide už od prvej polovice minulého roku v smere sostupnom. Bol-li tento ešte prvé mesiace akosi latentný, ďalšie mesiace pocítili sme ho už zreteľnejšie a ťaživejšie. Keď burza newyorkská a po jej príklade aj celý rad iných za deň - dva priviedly na žobrácku palicu tisíce včera milionárov, my sme boli síce podobných katastrofálnych otrasov ušetrení, ale nestojíme si preto dnes o veľa lepšie ako kde inde.

Prítomná hospodárska kríza je obzvlášť nebezpečná, lebo je krízou chronickou a dlhotrvajúcou, ktorá prepadla človeka v najlepšom zdraví a hodinu za hodinou, deň za dňom, mesiac za mesiacom, ako v sadistickej akejsi rozkoši vychutnáva v ňom pomaly každú zdravú kvapku krve, každý kúštik mäsa, svalov a morok kostí.

Je tu však ešte aj druhá okolnosť, pre ktorú možno povedať, že prejednávame prítomný rozpočet za pomerov zvlášť mimoriadnych; je to neutešená zahranične-politická situácia.

Europská demokrácia je akosi veľmi povážlive chorá. Na jej úkor napredujú fašizmus, diktatúry - či už otvorené alebo zastrené. Nechcem sa púšťať ďaleko široko do rozbierania tejto otázky a uvádzať pro a contra o výhodách a nevýhodách tej ktorej štátnej formy, hoci ani toto téma - vzhľadom na rôzne šarapatenia našich fašistov - nebolo by celkom bez zaujímavosti a bezpredmetné, pokladám ale predsa len za potrebné zdôrazniť, že si musíme byť jasne vedomí aspoň týchto dvoch skutočností, ktoré z tohoto obratu vyplývajú.

V Europe niet kľudu a aj pod zdánlive spokojnou akosi a konzolidovanou hladinou vrú nové silné a nebezpečné prúdy, ktorých cieľom je ľud vychovávať a držať v nespokojnosti, pripravovať nepokoje a rozvraty, ohrožovať mierové smluvy a poriadky nimi zavedené, napriek všetkým uisťovaniam o pokojamilovnosti.

Je to boľševícke Rusko, ktoré skryte alebo otvorene pracuje, či už v Europe, či už v iných kontinentoch za rozvrátenie dnešnej civilizácie, kultúry a zavedenie potupného otroctva ducha i tela.

S demokráciou je aj mier ohrožený. Či Mussolini, či Hitler, či Horthy alebo iný, ktorýkoľvek diktátor znamená mínus nielen pre demokráciu, ale aj pre svetový mier.

Diktatúra je ohrožením domáceho kľudu, nebezpečím občianskej vojny, zosílením triednych protív, zvýšením nechuti a odporu proti verejnej moci, poškodením normálneho hospodárskeho a kultúrneho vývoja a na druhej strane posiľovaním komunizmu - nebezpečím pre vlastný štát, ale aj nebezpečím pre súsedov.

Bojím sa opravdu, že je skoro pravdivé drastické vystiženie dnešnej situácie nedávnym výrokom predsedu zahraničného výboru francúzskej poslaneckej snemovne Paula Boncoura: "Ideme v ústrety novej vojne"! A tu myslím - slávna snemovňa - konám svoju slovenskú povinnosť, keď s tohoto miesta poukážem na posledné z tých intrigových ohnív, z ktorých náš bývalý otročiteľ vo svojích neochabujúcich nádejách a zámeroch kuje reťaz pre nové zputnanie Slovákov.

Vec je tým povážlivejšia, že tentokrát je to sám predstaviteľ maďarskej vlády, ministerský predseda Bethlen, ktorý takýto, nás Slovákov nanajvýš poburujúci zámer, verejne dáva na javo.

Podľa časopiseckých zpráv povedal maď. min. predseda zpravodajovi časopisu "New York Times" medzi iným toto:

"Chceme si nazpet vydobyť naších maďarských konnacionálov a pracujeme na tom, aby bol na Slovensku vyvolaný plebiscit, ktorým by sa zistilo, či okrem Maďarov aj iné národnosti chcú nazpet k Maďarsku. Myslím, že Slováci v Československu už z hospodárskych dôvodov rozhodli by sa pre nás. Ak by sa však Slováci verejným hlasovaním rozhodli pre Čechoslovensko, tak nezbýva nám iné, než sa s danou situáciou uspokojiť".

Slávna snemovňa! Tento prejav predstaviteľa vládnej politiky Maďarska je nesporným dokumentovaním a officielným potvrdením tej všeobecnej snahy maďarskej, ktorá neustále prezrádza svoje agressívne zámery proti nám, hrubo negliguje definitivum mierového stavu a nevzdáva sa svojho pochabého, no tým tvrdošijnejšieho úmyslu: dostať Slovákov znova pod svoju moc.

Proti tomuto úmyslu a proti stálemu znepokojovaniu nášho života jeho výstrelmi pozdvihujeme svoj čo najrozhodnejší protest a v oláme konečne svoje: dosť! (Výborně!)

Predne protestujeme proti vyvolávaniu akýchkoľvek plebiscitov, ktorými sa nepriateľská tendencia usiľuje svoje politické traskaviny pod celistvosť nášho, na mierových smluvách, ale i na našej sile a vôli pevne spočívajúceho štátu. Tento úmyseľ nepriateľa vždy nájde proti sebe všetkých Slovákov spolu a svorne s našími bratmi Čechmi, aby bol čo najrozhodnejšie odrazený.

Slováci raz rozhodli, spontánne, oduševnene, zo svojej vlastnej vôle - dielo sa skončilo, a nebudú druhý krát rozhodovať ani k vôli pánu Bethlenovi. (Výborně!)

No a keď zásadne protestujeme proti tomuto, až príliš priezračnému manevrovaniu s bársakými plebiscitmi, súčasne a tým rozhodnejšie protestujeme my proti tej zlomyseľnej a absolutne falošnej mienke Bethlenovho prejavu, že by Slováci v Československej republike "už z hospodárskych dôvodov" boli ochotní hlasovať v prospech Maďarska.

Takéto tvrdenie je priamo hrubou urážkou našej slovenskej cti, je ničím neoprávnený útok na našu republikánsku vernosť, a ja som presvedčený, slávna snemovňo, že sa mi dostane súhlasu všetkých Slovákov bez rozdielu, keď ho týmto čo najrozhodnejšie odmietam a zatracujem.

A aby takýto maďarský seba- a svetoklam bol náležite osvetlený a vyvrátený, musím povedať, že my Slováci sme si dobre vedomí naších hospodárskych ťažkostí, ale sme si vedomí aj toho, že sú oni vo veľmi veľkej miere úkazom všesvetovej hospodárskej kríze, a to úkazom u nás ešte vždy o mnoho miernejším, než je hospodárske položenie Maďarska. Ale i vtedy, keď by bolo Maďarsko hneď aj hospodárskym Kánaanom samým, my Slováci poznáme nad všetky hospodárske i vyššie sväzky, ktoré nás navždy a neslučiteľne viažu k republike Československej. Je to predovšetkým pevný cieľ našej národnej spolupatričnosti s bratmi Čechmi, naše slovenské sebavedomie, náš slovanský duch, naša vernosť k vlastnému štátu, naše demokratické smyšľanie, na ktorých stroskotá každé lákanie a každý nepriateľský zámer.

Republika Československá je uskutočnením naších tisícročných vedomých i podvedomých národných tužieb, je obnovou našej predtisícročnej ríše Veľkomoravskej a je nám preto jediným miestom pod slncom, kde slobodný národný - a i hospodársky život - má zaručený svoj slobodný vývoj k rozkvetu. Nasa vernosť k nej je totožná s vernosťou k sebe samým, s vernostou k vlastnému životu, ktorý vždy sme odhodlaný brániť až do tých "hrdel a statku"! (Výborně!)

Toto je naša odpoveď panu Bethlenovi i svetu, ktorý on o nás nesprávne informuje.

Europská demokrácia, ku ktorej patrí aj naša republika, musí sa preto odhodlane somknúť v jedon veľký a nerozborný šik na ochranu kľudu a poriadku v Europe, na paralyzovanie diela zkazy a na ochranu mierových smlúv a status quo. Nech je to už vo forme Paneuropy alebo v ktorejkoľvek inej, lebo forma nerozhoduje a nesmie byť ani kameňom úrazu pre diplomatov.

Podporovať a chrániť europský mier zaväzuje však byť jeho apoštolom aj doma. Urobiť najprv poriadok a čistenie vo vlastnej domácnosti prv, kým budeme zametať inde. Zaistiť vo vlastnej krajine svornou a poctivou prácou všetkých všetkým triedam obyvateľstva a všetkým krajom republiky slušné existenčné niveau a vytvoriť z našej republiky opravdový ostrov mieru, poriadku, práce a blahobytu. Súce doma silní a sjednotení, môžeme tým skoršie vykonávať vliv na naše okolie a získať si úcty a rešpektu v cudzine. Tieto slová posielam aj na adresu našich katolíckych strán. Hoci veríme pevne v podporu a pomoc našich priateľov a spojencov, v prípade potreby spoliehajme v prvom rade na vlastné svoje ucelené sily.

Sme oddanými prívržencami mieru a všetkých mierových akcií, musíme sa ale vedieť oprieť aj o vlastné prostriedky, o vlastnú armádu a o naše kanóny.

Nehrozíme nimi, ale nebudeme ani minútu váhať ich postaviť okolo celých hraníc republiky, keď by niekto chcel brať nám bárs aj piaď našej zeme. A preto a priori odmietame všetky debaty o revízii hraníc Slovenska. (Výborně! - Potlesk.)

Rozpočet pre rok 1931 zvyšuje, slávna snemovňo, výdaje o circa 500 mil. Kč. Je to obnos veľký. Prosím, neráčte zabúdať, že dane schádzaly sa už za minulých rokov hospodárskej konjunktúry veľmi pomaly a ťažko, tým horšie budú sa platiť teraz, v dobe ohromnej kríze.

Veď nedoplatky na daniach do konca roku 1929 robily 4775 mil. Kč.

Som plne presvedčený, že niet u nás poplatníka, ktorý by nechcel poctive plniť svoje povinnosti k štátu v daňovom ohľade, keď by sa mu ukládaly bremená snesiteľné.

My žiadame od poplatníka, myslím, príliš mnoho, preceňujeme jeho nosnosť a daňovú nosnosť nášho národného hospodárstva vôbec.

Dnešný hospodársky systém je vybudovaný na základe súkromokapitalistickom, pri ktorom súkromný majetok je v zásade nedotknuteľný. Aj naše socialistické strany, ako vidieť na pr. aj z nedávneho ríšského sjazdu sociálne-demokratickej strany, hoci v teorii velebia Marxa a heslá o socializácii súkromného majetku, v praxi veľmi radi uznávajú právo naň a na spravodlivú odmenu za prácu.

Kde a ako môže mať ale človek radosť zo svojej práce a namáhania, ako môže byť povzbudzovaný k ďalšej intenzívnej činnosti, keď pod titulom daní, sociálnych dávok a iných verejných plnení sa jemu odníma najväčšia časť plodov jeho práce?

Práve minulé mesiace vydal štátny štatistický úrad zaujímavú publikáciu o hlavných zdrojoch štátnych príjmov v r. 1918-1928, teda za prvé polročie našej republiky, ktorá nám podáva veľmi cenné vysvetlenia ohľadom daňového zaťaženia nášho poplatníctva. Keď odhliadneme od r. 1918 a 1919, kedy pomery boly ešte celkom mimoriadné, a vezmeme za základ rok 1920, zistíme dľa tejto štatistiky, že na jednoho obyvateľa u nás pripadlo na daniach priamych, spotrebných, clách, monopoloch, poplatkoch, dani obratovej a dani z prepychu priemerne 285·71 Kč. Vzhľadom na vtedajšiu hodnotu koruny nebolo toho mnoho, ale práve dosť. Od tohoto roku táto kvota zvyšuje sa jedon rok za druhým a v r. 1928, kde siaha až spomenutá štatistika, zaplatil jedon každý občan priemerne 660~45 Kč, čiže vyššie ako o 100% viacej.

V tejto medzidobe stúpaly však nielen štátne dane, ale žiaľbohu aj všetky prirážky k ním, sociálne dávky atď. v takej miere, že pokiaľ ide o prirážky, musela minulá vládna koalícia dokonca zvláštnym zákonom postaviť tu isté barikády - hranice, cez ktoré nelzä ísť, aby poplatníctvo ochránila od nebezpečia pravej konfiskácie jeho majetku bez ohľadu na dôchodky, zárobok, ba aj základný majetok poplatníka.

Na Slovensku v r. 1920 zaplatil jedon každý obyvateľ na štátnych daniach priemerne 153 Kč, v roku 1928 už 408 Kč, teda takmer tri razy toľko. Prosím, to je predsa len trochu moc!

Pán minister dr Engliš vo svojom exposé vyslovil poľutovanie, že bolo treba previesť zvýšenie štátneho rozpočtu pre budúci rok a že sa zavádzajú nové dane. Je to od neho veľmi pekné, že aspoň takýmto taktuplným spôsobom podáva našej verejnosti toto ozaj ťažko straviteľné sústo.

Čakáme od neho, že bude aj naďalej pri prevádzaní týchto zákonov tak ohľaduplný a taktný aj v praxi a že v medziach daných možností poukáže podriadené úrady, aby voči poplatníctvu postupovaly čo najbenevolentnejšie, aby rešpektovaly konkrétne prípady a aby nenivočily ľudí tam, kde z toho koniec koncov nemá prospech ani štát!

S poplatníctvom, ktoré plní riadne svoje povinnosti, treba jednať slušne a trochu ohľaduplne. Pre daňových defraudantov prirodzene žiadnej milosti nežiadame! Pri najbližšej príležitosti uvediem konkrétne prípady, že práve títo sa často tešia velkej zdvorilosti naších finančných úradov.

Prosím súrne ešte raz pána ministra financií o najväčšiu blahovôľu pre slovenské poplatníctvo.

Tešíme sa, že budúci rok dočkáme sa celkom iste splnenia jeho sľubu, že sa vrátime zase ku stabilizačnej politike rozpočtovej minulých rokov a ku snižovaniu daňových ťarch.

Toto neni ale dľa môjho názoru jediným hlavným úkolom finančnej správy. Mám za to, že sa ona musí postupne postarať aj o prebudovanie celého nášho daňového systému.

Bolo by to príliš ďaleko cez rámec dnešnej mojej reči, aby som sa pokúsil aspoň trochu srovnať náš daňový systém s daňovými systémami iných štátov. Priznávam, že je to niekde ešte ďaleko horšie. Pre príklady nemusel by som ani ďaleko chodiť a z nášho maďarského súsedstva môhol by som demonstrovať taký klasický prípad nemorálneho daňového systému, ktorý derie kožu z malých ľudí a poskytuje majetným a vlivným najnemožnejšie výhody.

Ale aj u nás rozdelenie daní neni ideálné a daňový systém potrebuje ostrého noža spravodlivého financministra-operatéra.

O prázdninách hovorilo sa volačo o nakopenom tuku v priemysle. Myslím, že sa to asi na slovenský priemysel nevzťahovalo. Najde sa iste dosť tuku, v prvom rade u bánk, ktoré náš priemysel tak "obetave" financujú. Toto je ale kapitola pre seba.

Prosím, to demoralizuje široké massy ľudu, keď vidia na jednej strane tie nijako odôvodnené zisky, za ktoré sa stavajú prepychové paláce pre rôznych riaditeľov, rozmarilý a veľkopanský život vedľa mizerie tisícov ľudí, ktorí horko-ťažko sa držia nad vodou! Myslím, že slová povedané ndp. pražským arcibiskupom dr. Kordačom, v tomto ohľade ťaly do živého a sú veľmi na mieste.

U chudobného remeselníka, roľníka a drobného človeka postihujú dnešné daňové zákony každý grajciar, vidí sa mu až do žalúdka, zatiaľ čo na druhej strane často veľké zisky utekajú zdaneniu.

Takéto pomery sa nesmú ďalej udržiavať.

Opravdová demokracia a pravé sociálne cítenie žiada pre všetkých dľa možnosti, keď už nie rovnakých, teda aspoň približne stejných práv na život a existenciu a približne stejných povinností, spravedlivé rozdelenie práce a jej výsledku a zrušenie všetkých nadpráv a privilegií aj v ohľade daňovom.

Slávna snemovňo, pri utvorení dnešnej koaličnej vlády bolo obnovené ministerstvo pre zásobovanie ľudu. V mojej reči k štátnemu rozpočtu pred rokom konštatoval som, že poplatníctvo nemá veľkej radosti z predlženia života vysokého tohoto úradu, ktorý bol t er všeobecne označovaný ministerstvom zbytočných záležitostí.

Konzumentstvo vzalo ale tento fakt dobroprajne na vedomie v presvedčení, že tento úrad môže aj v pomerne normálnych dobách, keď sa vhodne reorganizuje, vykonať mnoho dobrých vecí.

Príležitosť k tomu naskytla sa nad očakávanie skoro. Nastúpil všeobecný svetový pokles cien nielen zemedelských produktov, ale aj surovín priemyslových, ktorý takmer nemá príkladu v historii. Stamilionové zásoby najrôznejších surovín a plodín boly natoľko znehodnotené, že sa zdá, že ich ďalšie dobývanie a pestovanie nemôže byť ani rentabilné. Pestitelia zeleniny v Hradci Králové rozhadzovali túto po uliciach; v Brazilii nahádzali žoky kávy do mora, inde plodiny zase ešte na poli spaľujú.

Pri rapídnom tomto poklese surovín sme ale svedkami nepochopiteľného faktu, že ceny v malom sa takmer ani nezmenily. Pekari predávajú vo väčšine prípadov aj naďalej 4 húsky za korunu ako pred rokom, kedy obilie bolo o 100% drahšie. Že by boly väčšie, ako sa hovorí, myslím, že ešte žiadny z nás nezbadal. Podobne je aj pri udenárskom tovare, mäse, mliečnych produktoch atď. Roľník popustil už natoľko, že ďalej nemôže, ale konzument veľmi málo alebo nič z toho neprofituje.

Nežiadame si, aby sa proti naším pekárom alebo udenárom či mäsiarom vypísala krížová výprava. Veď sú to zväčša samí drobní ľudia, ktorí pri svojom remesle nezbohatli a nezbohatnú. Netreba myslím chytať muchy, kde možné poľovať na ľvov.

Ja vidím hlavnú a opravdu dôstojnú úlohu ministerstva pre zásobovanie ľudu - veď je to tretia inštancia, aby si posvietilo na funkciu medziobchodu, reťazového obchodu, aby kontrolovalo veľkoobchod, importérov celých lodných alebo vlakových zásielok, burzové obchody in bianco, špekulácie a rôzne čachry-machry, aby od prameňa už sledovalo vývoj cien a nehonilo hokynárov, ktorí ako všeobecne je dnes známe, pri veľkej dnešnej konkurencii len veľmi ťažko prosperujú. Pripúšťam ochotne, že v mnohých prípadoch ide ovšem o pôsobenie vlivov a okolností, na ktoré toto ministerstvo nemá vlivu, zásahy povahy medzinárodnej v dôsledku svetového vývoja cenového, ale nikdo nepresvedčí nášho konzumenta, že nie je možné, aby centrálny tento úrad, ktorý má k dispozícii podriadené správné úrady, políciu, četníctvo, úrady pre znemožnenie úžery atď., teda celú takmer protiúžerovú armádu, nemôhol vykonať jednu väčšiu pozitívnu a úspešnú zľavňovaciu akciu za celý minulý rok.

Priemysel obmedzuje výrobu, zárobky sú menšie, robotníctvo a konzument chce ale rovnako jesť. Zaistime mu teda aspoň, keď je to dnes možné a spravodlivé, lacnejšie živobytie! Prosím, aby ministerstvo pre zásobovanie ľudu bralo svoj úkol čo najvážnejšie. Samo o sebe je síce malým úradom, ale môže dokázať veľké veci.

Slávna snemovňo, vážení pánovia, dovoľte, aby som ďalej venoval niekoľko slov 17. kapitole, I. skupiny návrhu štátneho rozpočtu pre budúci rok - rozpočtu ministerstva sociálnej pečlivosti a otázkam spadajúcim do tohoto rezortu. Sú to otázky z tých najdôležitejších pre náš štát a pre mňa tým viac, ako parlamentného zástupcu širokých vrstiev ľudových na Slovensku, malého slovenského človeka, ktorý sa nielen narodil v ťažkej hodinke a v znamení utrpenia, ale ktorému ťažká práca, strádanie a krvavý boj o skývu chleba sú po celý jeho život vernými a nerozlučnými spoločníkmi.

Slávna snemovňo, viem dobre, že aj české zeme majú krajiny, kde rastie viacej skál ako chleba, kde bieda, starosti a lopota jedia denne s ľuďmi s jednoho stola a chodia s nimi aj spať, ale to sú predsa len výnimky z pravidla.

Slovensko ale naopak má zpravidla viacej skál, pekných síce skál, tienistých lesov, ale za to menej chleba, polí, možností zamestnania a zárobku.

Nebohatá slovenská krajina v novom štátnom útvare napriek pečlivosti a dobrej vôli mnohých vládnych činiteľov - spomínam na príklad veľmi vďačne pozornosti a pečlivosti pána ministra ver. prác inž. Dostálka ktorým všetkým z tejto príležitosti vyslovujem najsrdečnejšiu a úprimnú našu slovenskú vďaku, nenapreduje najmä v dôsledku nevšímavosti a nedbanlivosti zase iných tak, ako v spoločnom našom záujme by bolo želateľné.

Slávna snemovňo, ja musím žalovať, trpko a otvorene sa ponosovať, že na mnohých povolaných miestach naše slovenské prosby, upozornenia, varovania a protesty, poctive a dobre mienené, zostávajú k veľkej vzájomnej našej škode nevypočuté, že niet ochoty sa nimi zaoberať, naše spravodlivé požiadavky rešpektovať a honorovať.

Slávna snemovňa, ako bývalý minister, ako dlhoročný predstaviteľ vysokého súdobného úradu a teraz ako člen zákonodarneho sboru, v troch hlavných oboroch štátnej moci mal som a mám príležitosť a možnosť hlboko nahliadnuť do štátneho aparátu, chodiť hore i dolu, jednať s vysokými i malými, počúvať až do najjemnejších záchvevov tlkot nášho slovenského srdca, ako hovorí k Prahe, ale aj kontrolovať, ako táto jemu odpovedá.

A tu vidím, že je mnoho ešte, veľmi mnoho nedorozumenia a krívd spáchaných voči Slovensku.

Vďačne uznávam, že sa nedá všetko urobiť naraz, že sa nedá za jedno desaťročie vybudovať to, čo sa inde stavalo celé desaťročia, ba aj storočia, ale predsa len myslím, že tempo výstavby a rekonštrukcie Slovenska mohlo by byť predsa len o niečo rýchlejšie v niektorých smeroch. Ja sám učím našich straníkov a priateľov trpezlivosti, krajnej trpezlivosti, ale táto nesmie byť považovaná za našu slabosť, ktorej by niekto mohol alebo chcel snáď používať k fumigovaniu našich nezadateľných práv.

To sa nesmie dovoliť na pr., aby niektorý český alebo zahraničný koncern, akonáhle si jeho nejaký riaditeľ usmyslí, zatváral továrne na Slovensku (ako sa malo stať zase prítomný rok na jar s Mautnerovými textilnými závodmi v Rybárpoli), aby bezohľadne povyhadzoval ľudí na ulicu s odôvodnením, že sa bude prevádzať racionalizácia alebo nejaká koncentrácia či podobná akcia, keď sa jemu slovenský závod nerentuje na nejaký čas práve na 20 procent.

Myslím, že aj ako poslanec vládnej strany mám právo povedať, že to nie je nič iného, ako vedomé "napaľovanie" Slovenska, keď sa každý rok raz - dva razy pustí chýr, že sanačná akcia lučeneckého alebo liptovskosvätomikulášskeho priemyslu je už pripravená, zatiaľ čo v pravde všetko rok od roka zostáva pri starom.

Podobne je to aj s niektorými železničnými požiadavkami Slovenska.

My povolaní zástupcovia Slovenska máme nielen právo, ale aj povinnosť poukázať na nesprávnosť podobného počínania a žiadať, aby sa so Slovenskom jednalo vo všetkom otvorene, seriozne a spravodlive a aby sa rešpektovaly plne jeho spravodlivé požiadavky.

Keď sa našly stamiliony na sanovanie bánk a na iné podobné ciele, musí sa už raz nájsť aj nejaká tá mizerná desiatka milionov na sanovanie a podoprenie slovenských fabrík a na sanovanie slovenskej chudoby a biedy.

Nám neide tak o fabrikantov, ktorým aj tak zostala tá nejaká doživotná renta, ale o tisíce slovenských robotníkov s rodinami, ktorí sú takto už po dlhé roky pripravovaní o zamestnanie a zárobok.

Slávna snemovňa, rozpočet ministerstva sociálnej pečlivosti je pre budúci rok vyšší o 41 mil. Kč. Najväčšie zvýšenie vykazuje § 5, titul štvrtý - pečlivosť o nezamestnaných - ktorý má k dispozícii 74 mil. Kč oproti 23 mil. Kč v roku prítomnom. Stalo sa tak v dôsledku novej úpravy podpory v nezamestnanosti zákonom č. 74/1930.

Čsl. ľudová strana s týmto zákonom, ktorý značí nové a veľké zaťaženie štátnej pokladne, súhlasila, lebo uznávala, že doterajšia úprava je nevyhovujúca a nedostatočná.

Všetci sme členovia jednej veľkej spoločnej rodiny, ktorá je povinná starať sa dľa možnosti o všetkých svojich príslušníkov a tým viac o tých z nich, ktorí sú slabí a sú v tiesni.

Slávna snemovňo, nedelné časopisy sdelovaly, že hospodárskí ministri pripravujú rozsiahlé opatrenia pre pomoc nezamestnaným. Zástupcom hlavného mesta republiky Prahy bola sľúbená zvlášť vydatná pomoc pre pražských príslušníkov. Hovorí sa o obnose 250 mil. Kč, ktorý bude venovaný na núdzové práce. Aj veľké pražské peňažné ústavy maly vraj prispeť značnými čiastkami na podporovanie ľudí súcich bez práce.

Prosím, aby kompetentní páni ministri nezabúdali, že nezamestnanosť aj na Slovensku je rovnako veľká a rovnako ťaživá a že treba preto aj tu úsilovne sa starať o zachránenie nezamestnaných pred smrťou hladom a nemocami.

Myslím, že niako nepreháňam, keď dovoľujem si tvrdiť, že táto otázka zasluhuje tu už z politických dôvodov väčšej pozornosti ako v zemiach českých.

Treba pamätať pri rozdeľovaní prostriedkov súcich k dispozícii spravodlive na všetky časti republiky.

Ja apelujem s tohoto miesta aj na vedúcich peňažných ústavov, ktoré majú svoje filiálky na Slovensku, aby, keď pomáhaly nám v dobách lepších, pomáhaly Slovensku aj v dobách kritických a spomenuly neakými obnosmi slovenských nezamestnaných, kedže pomáhajú nezamestnaným v Česku.

Sme pred Vianociami, sviatkami lásky, ukažme všetci, že sme kresťanmi, že vieme cítiť s trpiacimi a že im chceme pomôcť toľko, koľko je v našej moci a možnostiach.

Každý poctivý robotník je radšej, keď môže pracovať, zarábať, keď nie je na milosti druhých a odkázaný na nejaké podpory z nezamestnanosti alebo z iných titulov. Je teda veľmi správné ustanovenie spomenutého zákona o produktívnej podpore v nezamestnanosti.

Našou povinnosťou je ale starať sa o zaistenie práce a zárobku robotníctva, lebo podpora v nezamestnanosti je a bude vždy nedostatočnou, niečo mimoriadneho, akási almužna, ktorá jej percipienta dishonestuje a celú druhú spoločnosť a štát zaťažuje.

V rozpočte ministerstva sociálnej pečlivosti zvyšujú sa ďalej v dôsledku prevádzania sociálneho programu dnešnej vlády čiastky na bytovú a stavebnú pečlivosť dľa zákona č. 45/1930 o stavebnom ruchu, najmä zavedením štátneho príspevku.

Dľa mojej mienky otázka stavebného ruchu a ochrany nájomníkov musí byť konečne jedon raz vyriešená dlhodobou a veľkorysou úpravou. Treba už zanechať tých stálych provizorií! Doterajšie zákony o podpore stavebného ruchu nepomohly ľuďom chudobným k zdravému, čistému a dostatočnému bytu, nesplnily teda vôbec svojho najhlavnejšieho poslania. Pomáhať stavať bohatým, ktorí mali aj tak vlastné prostriedky, bolo zbytočným vyhadzovaním peňazí. Dľa môjho názoru mala byť zaistená pri ostatnej úprave štátna podpora pre stavbu domov s malými bytmi, domčekov robotníckych, pre drobných živnostníkov, zemedelcov a malých ľudí vôbec ešte vo väčšej miere, ako sa činí.

S veľkou opatrnosťou treba riešiť aj otázku ochrany nájomníkov. Plne schvaľujem, že lepšie sa dotuje položka pečlivosti o mládež, veď zdravá a zdatná mládež je najlepšie poistenie našej národnej budúcnosti.

Prekvapuje mňa ale veľmi, že sa snižuje položka na zprostredkovanie práce. Najmä Slovensko potrebuje vybudovanie sieti úradov na zprostredkovanie práce. Ich úkolom je zprostredkovať umiestnenie prácuhľadajúcich z krajov a oborov, zvlášť nezamestnanosťou postihnutých tam, kde trh práce dáva ešte možnosť zamestnania a zárobku. Keď počítame s nezamestnanosťou, ako trvalým zjavom sociálnym, ktorý v dôsledku postupujúceho zmechanizovania výroby, racionalizácie aj pri stále síce menšiacom sa prírastku obyvateľstva bude nás tým viac nútiť, aby sme sa s ním bedlivejšie zaoberali, bude treba otázke zprostredkovania práce v budúcnosti venovať tým väčšej pozornosti.