Nie sú skvelé ani pracovné, ani platobné podmienky sezonného, poľnohospodárskeho slovenského robotnictva v cudzine. Myslím, že nie je teda nijako nemiestna a neoprávnená rada a volanie, aby sme sa starali o zamestnanie našich ľudí doma.

Slávna snemovňo, sú to príliš vážne problémy, než aby sa daly odbaviť niekoľko slovami, jednou rečou, alebo nejakou anketou, a preto apelujem na povolaných činiteľov, aby sa vysťahovaleckými otázkami sústavne a vytrvale čo najvážnejšie zaoberali.

Pred dvoma rokmi, ak sa nemýlim v dátume, konala sa v Bratislave anketa o vysťahovalectve, kde sa predniesly veľmi pekné a cenné referáty, ktoré boly odtlačené potom aj v rôznych revuách, ale ďalej o tejto veci sme nepočuli.

Bol by som preto veľmi vďačný pánu ministrovi sociálnej pečlivosti, keby nám láskave dal o tejto veci vysvetlenie.

Vysťahovalecký problém dal by sa do istej miery úspešne riešiť rozšírením zárobkových možností doma. K tomu treba ovšem kapitálov. Štát sám môže tu vykonať veľmi záslužné dielo, najmä bohatou činnosťou investičnou. Mienim, pravda, v prvom rade produktívne investície. Sú tu ďalej rôzne sociálne ustanovizne, ako ústredná sociálna poisťovňa, ktoré súkromnej činnosti odčerpané peniaze nepoužívajú ešte v dostatočnej miere k oživeniu súkromnej podnikavosti, najmä k podpore stavebného ruchu. Prosím, aby Ústredná sociál. poisťovňa pri tomto nezabúdala na Slovensko. Pokiaľ ide o štát, ten má široké pole pôsobnosti prevádzať vodné stavby, úpravy riek, čím na jednej strane znemožní každoročné ohromné škody, na druhej strane prispeje ku zvýšeniu produkcie zemedelskej.

Zákonom č. 74/30 bol novelizovaný zákon čís. 267/21 o štátnom príspevku k podpore nezamestnaných. Ním sa ponecháva i naďalej t. zv. gentský systém podporovania nezamestnaných, ktorý sa zakladá na tom, že sa podpory v nezamestnanosti dostáva iba zamestnancom odborove organizovaným. Novela táto má mnohé v prospech zamestnancov idúce ustanovenia. Mimo iného obsahuje však aj ustanovenia o t. zv. produktívnej pečlivosti o nezamestnaných. Týmto ustanoveniam má sa venovať s hľadiska Slovenska zvláštna pozornosť. Slovensko potrebuje mnoho verejných prác. O moc viac ako zeme zamoravské, lebo bolo zanedbané. Nielen v časoch predprevratových, ale i poprevratových. Ani zďaleka sa nevykonalo na území Slovenska toľko verejných prác, ako v zemiach zamoravských. Príčina toho nespočíva však v ustanoveniach zákonných, lebo tieto boly a sú jednotné. Skôr by sme nedostatok náležitého využitia zákonných predpisov videli v málo pohyblivej a nedostatočnej administratíve Slovenska. Aspoň čo sa týka výhod vyplývajúcich z predpisov na podporu stavebného ruchu, ktorý platil v bezprostredných poprevratových rokoch. Je všeobecne známe a i ciferne dokázané, že ustanovenia zákona o podpore stavebného ruchu, na základe ktorom štát prispieval aj peniazmi v hotovosti na výstavbu domov, prišlo v nepomerne väčšej čiastke v prospech zemí zamoravských, ako Slovenska a Podk. Rusi. Hoci bytová mizeria a potreba nových bytov nebola menšia ako v Čechách a na Moravsko-Sliezsku. Na Slovensku sa výhody patričného zákona využívaly iba v Bratislave, aj tam len v miere nepatrnej.

Treba sa vystríhať toho, aby niečo podobného sa stalo i pri aplikovaní týchto predpisov pri produktívnej pečlivosti o nezamestnaných. Štátne úrady by sa nemaly obmedzovať iba na to, že vezmú na vedomie nový zákon. Maly by sa starať, aby bol aj prevádzaný v prospech všetkých krajín republiky a aby sa pri tom na Slovensko rovnako pamätalo, ako na všetky druhé časti republiky.

Mikulášsky priemysel má 3 sťažnosti:

1. že ministerstvo železníc nevyhovelo tarifným požiadavkám,

2. sťažuje si na úverové pomery,

3. sťažuje si na štátne dodávky.

Čo sa týka tarifných požiadaviek, boly uplatnené už viacrazy bezvýsledne. V úverových veciach jednalo sa s rozličnými ústavmi sociálneho poistenia, doposavád bezvýsledne, hoci ochota bola poskytnúť úver, ale štát nechcel prevziať za ten úver garanciu. Čo sa týka štátnych dodávok je potrebné, aby hlavne ministerstvo nár. obrany posudzovalo tieto veci väčšou blahovôľou. Treba prizvukovať, že ministerstvo obchodu od radu rokov študuje túto otázku veľmi dôkladne a že poskytlo už z vlastných prostriedkov podporu Družstvu mikulášskych koželužských tovární.

Dovoľujem si, slávna snemovňo, upozorniť aj na ďalšiu dôležitú otázku Slovenska: Bolševické škody. Parížskou dohodou je otázka bolševických škôd oproti Maďarsku definitívne likvidovaná. Väčšina poškodencov nepodala žalobu na československo-maďarský smiešaný rozhodčí súd. Časť poškodencov nebola informovaná o možnosti žalovať pred medzinárodným forumom, väčšina však spoliehala na to, že naša vláda sa postará v rámci reparačných jednaní aj o riešenie otázky náhrady bolševických škôd. V tejto domnienke utvrdil ich nielen úradný ráz súpisu, výslovné prehlásenie kompetentných miest, ale aj znenie § 3, zákona z 15. apríľa 1920, č. 333 Sb. z. a n., ktorý slúžil za základ pre súpis válečných škôd. Škody slovenských firiem samých odhadujú sa obnosom prevyšujúcim 70 mil. Kč. Z toho pripadá na priemysel Lučenca a okolia viac ako 40 mil. Kč. Výpomoce boly poskytnuté našou vládou dosiaľ len ako zálohy na náhradu očakávanú od Maďarska. Túto otázku treba vyriešiť teda spravodlive definitívne s ohľadom na slovenské požiadavky.

V obore ministerstva pôšt chcel by som ešte upozorniť: Treba sa dožadovať úpravy poplatkov poštových tak, aby boly pre obchod a priemysel snesiteľnejšie. Jedná sa o tieto požiadavky:

a) v obore dopravy listovej pošty:

Sníženie poplatkov za dopis a dopisnice v tuzemskom styku miestnom aj medzimestskom a úprava stupnice poplatkov za tieto zásielky tak, žeby sa nevyrátavaly za každých 20 gr, ale u zásielok ťažších stanovily by sa stupne váhou vyššiou.

Zvláštny dôraz treba klásť na úpravu sadzieb za tlačivá, ktorých prvý stupeň sa dnes ráta za zásielku do 50 gr. Bolo by žiadúcne, aby stupnica sadzieb za tiskoviny za predpokladu primeranej úpravy poplatku bola špecializovaná u zásielok menších zvláštnou sadzbou za tlačivá do 10 gr, 20 gr, atď., aby tak tlačivá menšej váhy požívaly zvláštnej úľavy.

Pre cenníky, ktoré vychádzajú periodicky, bolo by žiadúcne sa domáhať povolenia používania sadzby novinovej.

Rovnako je nezbytne nutné sníženie poplatkov za listové zásielky do cudziny, zvlášte v styku so štátmi súsednými a štátmi stredoevropskými. Tu by bolo prihliadnuť ku snahe zaviesť aspoň v styku so štátmi súsednými výplatné tuzemské, tak ako je tomu v styku Rakúska s Nemeckom. Nemecká ríšska pošta k tomuto kroku prejavila zásadne svoj súhlas, naproti tomu československá poštová správa zaujíma stanovisko zamietavé, odôvodňujúc ho finančným dôsledkom, ktorý by také opatrenie privodilo a ktorý by ohrozil rozpočet poštovného podniku.

b) Doprava balíková:

Sadzby za balíky v tuzemskom styku sú podstatne nižšie ako sadzby štátov ostatných. Naproti tomu je stupnica balíkových poplatkov veľmi nevýhodná, stanoviac poplatok za balík vo váhe do 1 kg, do 5 kg a ďalej vždy za každých 5 kg. Bolo by treba žiadať, aby boly stanovené poplatky zvlášť za balíky o váhe do 1 kg, 2 kg, 3 kg atď., pri čom by sadzba za ne bola stanovená čiastkou úmernou dnešnej sadzbe tak, aby dnešné poplatky za balíky o váhe 5 až 10 kg atď. zostaly nezmenené.

V obore dopravy balíkovej bolo by treba domáhať sa ďalej zvýšenia sadzieb náhradových za balíky ztratené, poškodené, atď., ktoré boly posledne upravené r. 1928, nedosiahly však ešte výšky náhradových sadzieb, ktoré sa vyplácaly pred vojnou a nedosahujú ešte ani výšky sadzieb, podľa ktorých sa vypláca náhrada v Nemecku alebo Rakúsku.

c) Doprava telefonná:

Bola by žiaducná nová úprava poplatkov za telefonné stanice v obvode automatizovaných ústrední a to zvlášť odstránenie t. zv. paušálu automatizačného a ďalej úprava hovorného v tom smere, že by hovorné u staníc, ktoré vykazujú väčší počet hovorov, bolo stanovené čiastkou nižšou ako u staníc s menším počtom hovorov.

Ďalej je nutná zásadná reorganizácia telefonného spojenia na Slovensku, ktoré dnes postráda plánovitého vedenia a nevyhovuje potrebám slovenského priemyslu a styku Slovenska s historickými zemami.

Konečne je treba uviesť dôležitú zásadnú požiadavku: Po vzoru železničných rád nech je sriadená štátna rada poštovná a riaditeľská rada poštovná.

Upozorňujem vládu, aby čím skôr dala upraviť - a to uspokojive - služobné pomery zemských cestárov.

Nech mi je dovolené, slávna snemovňo, ešte niekoľko slov povedať o otázkach školských a o veciach justičnej správy.

V mesiaci februári tohoto roku som na tomto mieste predniesol naše stanovisko ohľadom ľudového-národného školstva, zvlášť čo sa týka škôl cirkevných na Slovensku. Znovu prizvukujem, že trváme na udržaní cirk. škôl národných a žiadame pána ministra školstva, aby určil 3 až 4 ročnú lehotu udržovateľom týchto škôl na rozšírenie, adaptovanie a znovubudovanie školských budov, ktoré práce sú nutné následkom zavedenej 8 ročnej školskej dochádzky. Tým by zároveň prestaly prechmaty mnohých školských inspektorov, ktorí pod titulom nedostatkov budovy zatvárajú školy cirkevné a v tých istých budovách otvárajú školy obecné potažne štátne. To najmenšie, čo žiadať právo máme, je to, aby nám teda bola daná možnosť vyhovieť potrebám a požiadavkom.

Tentokrát ale chcem obšírne prehovoriť o veľmi dôležitej otázke katolíckych gymnázií na Slovensku. Často čítame a počúvame, že ministerstvo školstva, poťažne jeho referát v Bratislave "ukradlo" katolíkom 17-18 gymnázií. Ja by som sa chcel chrániť takejto terminologie štvavej a formulujem stanovisko moje právnicky takto: Otvorenie nových štátnych gymnázií v budovách bývalých katolíckych gymnazií neznamená a ani nemôže znamenať zrušenie predošlých katolických gymnázií. To je zrejmé z týchto dôvodov:

1. Udržovatelia (vlastníci) predošlých kat. gymnázií nikdy sa nezriekli svojho práva na svoje školy a žiadnemu z ních nebol doručený výnos o zrušení ich práva na školy.

2. Keďže nebolo vládou zrušené, ani zatvorené benediktínske, teda katolícke gymnázium maďarské v Komárne a neboly zrušené evanjelícke gymnáziá v Kežmarku a v Prešove, nemôhly byť na základe zásady zrušené ani ostatné katolícke gymnáziá.

3. V smluve, uzavretej medzi štátom a medzi rádom piaristov o prenájme piaristskej školskej budovy pre štátne reálne gymnázium v Nitre, zaviazal sa štát, že jakonáhle prenajatá budova bude potrebná pre piaristské poťažne pre katolícke gymnázium, stát si vystaví novú budovu pre štátne reálne gymnázium.

Z týchto dôvodov je jasno, že o zrušení bývalých katolíckych gymnázií nemôže byť ani reči a ja žiadam pána ministra školstva, aby zamedzil ďalšie štvanie touto otázkou dokumentovaním tohoto právnicky jedine správneho stanoviska.

Kedže teda katolícke gymnáziá neboly vôbec zrušené, ale len zatvorené, môžu byť udržovateľmi znovu otvorené. Že si katolícky ľud žiada katolícké gymnáziá, tak ako si žiada aj katolícke ľudové školy, o tom niet žiadnej pochybnosti. Tu ide len o to 1. koľko katolíckych gymnázií je absolútne potrebné, 2. koľko ích môže udržať kat. cirkev (nevzdávajúc sa požiadavku štátnych kat. škôl) a 3. koľko vhodných profesorov sa nájde pre tie gymnáziá!

Najnutnejšie sú katolícke gymnáziá na tých miestach, kde sa vychováva kňazský dorast. Aby kňaz bol horlivým kňazom, musí byť už na stredných školách v náboženskom duchu vychovávaný. Ináče výchova katolíckeho kňazskeho dorastu je presne určená cirkevným zákoníkom, a že koedukácia má rozhodne zlý vliv na kňazský dorast, to každý uzná; veď proti koedukácii sú teraz už aj mnohí pokrokoví ľudia, hlavne tí, ktorí jej neblahé účinky zkusili na vlastných deťoch.

Na Slovensku sú potrebné aspoň štyri katolícke gymnáziá, a to: v Trnave, v Nitre, v Banskej Bystrici a v Košiciach. A z týchto najnutnejšie je v Nitre a v Košiciach, bo na týchto gymnáziách sú mierne rečeno - neutešené pomery. V Nitre do štátneho prevratu bolo piaristské gymnázium asi so 400 žiakmi. Keďže z piaristských profesorov ani jeden neznal slovensky, bolo tu otvorené - ovšem v tej istej budove - čs. štát. reál. gymnázium. Štát platí piaristom ročne 85.000 Kč prenájomného a k tomu 33.000 Kč dane, spolu 118.000 Kč ročne. Budova je veľmi stará, ešte pred 34 rokmi reštaurovaná. V budove (ani na dvore) vôbec niet pitnej vody, takže ani žiactvo ani profesori nemajú sa kde napiť vody. Je na dvore hlboká studňa, v ktorej je však nečistá voda, ale aj to len vtedy, keď mnoho prší. V budove niet kanalizácie; fekálie zo žumpy musia sa často vyvážať, čo spôsobuje nesnesiteľný zápach nielen na dvore, lež i v školskej budove. Keďže niet na záchodoch splachovania, potrubie sa často zacpáva. V školskej budove je len 10 riadnych učební, t. j. budova je zariadená len pre 10 tried. Avšak už od školského roku 1921/22 je tu stále najmenej 14 tried, posledné tri roky 16 tried a v tomto šk. roku 17 tried, teda o 7 tried viac, než je riadnych učební. Aby sa mohlo riadne vyučovať, 3 triedy musely byť umiestené v tak zvaných kabinetoch, (v ktorých sú uložené rôzne sbierky prirodopisné a učebné pomôcky), ale 4 triedy vôbec nemajú vlastných učebných siení, takže musia "ambulovať", t. j. každú hodinu so všetkým: so všetkými knižkami, s kabátmi, klobúkmi, cvičkami sťahovať sa do inej a inej miestnosti, ktorá sa práve uprázdni tým, že patričná trieda ide do telocvične, fyzikálne alebo do kresliarne. A takto sa tu už roky vyučuje. Že tým vyučovanie veľmi trpí, je zrejmé. A keď povážime, že v tých 17 triedach je spolu 677 žiakov a v niektorej triede i vyše 50, jako možno za takých okolností požadovať a očakávať taký výsledok, akého možno dosiahnuť v gymnáziu na pr. s 250 žiakmi, kde je v jednej triede 25-35 žiakov?

To sú neudržateľné pomery. Tu musí čo najskôr nastať náprava. Keďže terajšia budova pre toľkých žiakov nepostačí, štát musí bezodkladne postaviť novú budovu pre štátne gymnázium a terajšiu budovu vrátiť pre katolícke gymnázium, ako je to i v prenájomnej smluve stanovené. Veď zo 677 žiakov 118 sú chovanci biskupského internátu a seminára (niekedy ich býva 155; toho roku však pre veľký počet bohoslovcov mohlo byť prijaté len 118 gymnasistov, bo ináč by sa nevmestili do seminára); okrem týchto chodí do gymnázia 128 chovancov misijneho domu, spolu teda 246 (inokedy 283) žiakov je len zo dvoch katolíckych internátov, ktorí sa chystajú väčšinou na kňazskú dráhu. Už títo sami by postačili pre samostatné katolícke gymnázium. Keď však uvážime, že by sa do toho kat. gymnázia prihlásilo ešte najmenej 100-150 iných žiakov, a to aj z iných ústavov, tak by malo kat. gymnázium najmenej 350-400 žiakov a štátnemu gymnáziu by ostalo 300-350 žiakov. V takýchto ústavoch by sa dalo potom o mnoho úspešnejšie vyučovať, než doteraz v preplnenom ústave.

A keďže na Morave a v Čechách je mnoho stredných škôl (gymnázií a reálok), na ktorých není ani 300 žiakov, ba na niektorých ani 200, prečože by nemohly byť aj na Slovensku, a tak i v Nitre dva ústavy so 300 až 400 žiakmi?

V školskom roku 1920/1930 Vysoké Mýto (Čechy): české st. reálné gymnázium 234 žiakov; Mělník n. L.: čes. št. rl. g. 252; Chotěboř (Čechy): č. št. rl. g. 168; Šumperk na Morave: čes. reálka 175; Tišnov (Morava): č. št. ref. rl. g. 262; Třebíč (Morava): č. št. rl. g. 234; Třeboň (Čechy): č. št. g. 186; Trutnov. (Čechy): č. ref. rl. g. 145; Turnov (Čechy): č. št. reálka 177; Ústí n. L.: č. št. rl. gymn. 254; Zábřeh (Morava): č. št. rl. g. 187; Rychnov n. Kněžnou: č. št. rl. g. 178; a je podobne tomu i na nemeckých stredných školách: Mikulov (Morava): nem. št. rl. g. 205; Loket (Morava): nem. št. reálka 176; Svitava (Morava): nem. št. reálka 259; Šumperk (Morava): nem. št. rl. gymn. 175; Teplice-Šanov: nem. št. gymn. 184; Třebová Mor. nem. št. rl. gymn. 230; Trutnov: nem. št. rl. g. 220; Ústí n. L.: nem. št. rl. g. 211; Varnsdorf: nem. št. reálka 176.

Kým teda v Čechách a na Morave nielen v českých, ale i v nemeckých stredných školách môžu pohodlne a s dobrým úspechom vyučovať, zatiaľ slovenské ústavy sú preplnené.

Ba ešte i na Slovensku Nemci i Maďari sú vo výhode, bo na pr. v Levoči na nemeckom ref. reál. gymnáziu bolo len 181 žiakov a v Šahách na maďarskom št. reál. gymnáziu len 176 žiakov. A oproti tomu na bývalých katolíckych ústavoch nemožno sa ani hnúť. V Trnave na št. reál. gymn. 634 žiakov; v Trenčíne: št. rl. gymn. 628; v Prievidzi: št. rl. gymn. 472; v Košiciach 902 a v Nitre na št. rl. gymnáziu 677 žiakov. Pri trochu dobrej vôli a obetavosti so strany štátu ľahko by bolo možné znovu otvoriť aspoň štyri katolícke gymnáziá, a to na spôsob evanjelických gymnázií v Kežmarku a Prešove.

Evanjelické kolegiálne gymnázium v Prešove v dobe štát. prevratu bolo maďarské. Poslovenčenie jeho stalo sa tým spôsobom, že v škol. r. 1919/1920 otvorila sa prvá trieda slovenská a maďarská zanikla; a tak každým rokom jedna slovenská trieda pribudla a jedna maďarská ubudla. Posledná maďarská trieda bola v šk. r. 1925/26, takže v šk. r. 1926/27 celý ústav bol už slovenský a konaly sa prvé slovenské maturitné zkúšky. Na tomto evanjelickom gymnáziu bolo koncom šk. r. 1929/30 403 žiakov (v 12 triedach); z toho evanjelikov len 117; ev. ref. 6, rím. kat. 126, gr. kat. 36 (spolu katolíkov 162), židov 118 a pravoslavný 1. Je to zvláštne, že na evanjelickom ústave oproti 162 katolíkom a 118 židom je len 117 evanjelíkov! Podľa smluvy uzavretej medzi štátom a evanj. cirkvou dňa 16. nov. 1927 bol do štát. správy prevzatý celý profesorský a školnícky personál, ústav však zostal i naďalej cirkevným. Osobný náklad hradí štát, vecný náklad však tak zvané "Kolegium". Evanjelické gymnázium v Kežmarku v dobe štát. prevratu tiež bolo maďarské; teraz je nemecké a od šk. r. 1927/28 postupne sú otvárané slovenské pobočky; v tomto šk. r. bola otvorená už IV. slovenská trieda. Koncom šk. r. 1929/30 bolo v troch slovenských triedach 93 žiakov; z toho bolo 70 rím. kat., 6 gr. kat. (katolíkov spolu 76), 5 židov a len 12 evanjelíkov!. Je to zvláštne a podivné! I na tomto evanjelickom ústave profesorov platí štát a vecný náklad hradí evanj. cirkev.

Nežiadame od ministerstva školstva nič iné, než to, čomu hovoríme: "aequalis divisio", žiadame rovnaké práva a preto právom očakávame uskutočnenie aspoň 4 kat. gymnázií v biskupských sídlach. A štát, keby aj hradil celý osobný náklad katolických gymnázií, tak ako to činí u evanjelických, nedoplatí nič, bo takmer o toľko sa sníží osobný náklad na terajších štátnych gymnáziách. Žiadam teda ministerstvo školstva, aby na tento účel do najbližšieho rozpočtu 2 milionovú položku zaradilo a aby sa so stavbou nových gymnaziálnych budov v Nitre a v Košiciach čo najskôr započalo.

Slovensko sa pripravuje k oslave 1100 ročného jubilea I. kresťanského kostola v Nitre. Tieto oslavy dokumentujúce našu niekdajšiu národnú slávu, náš kultúrny život už v I. polovici IX. stoletia, vyvolaly by pravé nadšenie a stupňavanú radosť, jestli by z príležitosti týchto kat. Slováci mohli otvoriť kat. gymnázium v Nitre.

Pre krátkosť času ponechávam si na pozdejšiu dobu rozbor inej, dôležitej otázky školskej, - je to otázka vyučovania maďarčine na niektorých stredných a obchodných školách.

A teraz mi buď dovolené premluviť krátko k môjmu najvlastnejšiemu oboru, justicii.

Vo verejnosti a aj v samotných sudcovských kruhoch stále sa diskutuje t. zv. sudcovská kríza a uvažuje sa o prostriedkoch, ktorými by bola odstránená. Justičná správa snažila sa zmôcť túto krízu jednak zákonnými opatreniami o úľavách v súdnom pokračovaní, jednak požiadavkom na rozmnoženie početného stavu sudcov, aby tento početný stav zodpovedal skutočnému pracovnému zaťaženiu a podnetom k platovej úprave sudcov. Táto úprava je v podstate predpokladom, aby systemizačne rozšírený počet sudcov bol aj skutočne obsadený a nezostal len papierovým opatrením. Môžeme jakokoľvek rozoberať a preskúmavať kritický stav súdnictva na všetky strany a po všetkých stránkach, iných prostriedkov nenajdeme, a práve preto podnety ministerstva spravedlnosti vyžadujú bedlivého uváženia. Všeobecne sa očakávalo, že osnova zákona, ktorým sa menia a doplňujú niektoré ustanovenia zákonov o súdnom pokračovaní vo veciach občianskych a exekučnom poriadku prinesie čiastočnú úľavu súdom. Avšak márne by sa justičná správa snažila rôznymi novelami čeliť justičnej krízi - musíme si uvedomiť, že najúčinnejším prostriedkom ku jej odstráneniu by bola námahe a významu práce zodpovedajúca úprava sudcovských platov.

Pokiaľ ide špeciálne o sudcovstvo na Slovensku, konštatujem, že sme ešte nielen ďaleko od dokonalosti, ale ďaleko ešte od stavu súdobníctva v historických zemiach. Na východnom Slovensku a Podkarp. Rusi schádza už vyše 10 rokov 14 sudcov a žiadosti o prijatie do prípravnej služby sudcovskej nedochádzajú. Tak na pr. z Podkarp. Rusi nedošlo okrem štipendistov po 3 roky žiadnej žiadosti o prijatie do prípravnej služby sudcovskej. Nelzä sa tomu ani diviť, keď sa uváži, že sudca po 30 letej namáhavej službe nedosiahne mnohdy ani takoho platu, aký má kandidát advokácie s 4 až 5 ročnou praxou. Mimo všeobecnej kríze stíhajúcej sudcovstvo v celej republike, má Slovensko svoju špeciálnu krízu a závady. Za 12 rokov republiky bolo vykonané hodne, ale treba ešte mnoho vykonať. Najlepšie snahy a práce k vybudovaniu súdnictva sú často marené preto, aby úmyseľne uplatnené boly snahy idúce proti záujmom justície.

A tu sa musím dotknúť otázky advokácie na Slovensku. V Čechách na 6,670 610 obyvateľov je 2041 advokátov, Morava so Sliezskom má 3,338.248 obyvateľov a 715 advokátov, Slovensko má 2,998.266 obyvateľov a 1074 advokátov; Podkarp. Rus má 604.593 obyvateľov a 157 advokátov. V Čechách pripadá tedy 1 advokát na 3268 obyvateľov, na Morave na 4669 obyvateľov, na Slovensku na 2793 obyvateľov. V Čechách pripadá na 1 sudcu 1·76 advokátov, na Morave 1·29 advokátov, na Slovensku 2·18 advokátov. Sudcovských čakateľov na Slovensku a Podkap. Rusi je 90, advokátskych koncipientov 422, pripadá tedy na 1 sudc. čakateľa 4·68 advokát. koncipientov.

Keď sa teda má v republike prevádzať unifikácia, bude treba v prvom rade tuná unifikovať, lebo tento ohromný nadbytok, táto hrozná nadprodukcia advokátov je pozostatok z Maďarska, ktoré bolo prežrané advokátsko džentríckou mentalitou a jeho jazykovej politiky, ktorá nemaďarovi nepripustila tej možnosti, aby vo svojej materinskej reči môhol vznášať svoje prosby na súdy, aby môhol porozumeť doručovaným pravotným spisom a súdobným rozhodnutiam. Je to zjav, ktorý márne hľadáme v kultúrnych západných štátoch. Táto hypertrophia advokátskeho stavu vedie ku nežiadúcim následkom, ku sníženiu advokátskej morálky. Ako príklad uvádzam prípad, ktorý sa nedávno stal v Košiciach: Jedon advokát si zabezpečil okrem riadnych advokátskych útrat ešte polovicu alimentov, ktoré nemanželská matka ním zastupovaná uplatňovala proti nemanželskému otcovi pri súde, titulom zvláštného honoráru a nestydel sa tento nárok súdobne uplatňovať. Ten istý advokát zarátal tejto stránke 200 Kč za obstaranie svedectva chudoby. A je zaujímavé, že tohto advokáta advokátska komora ani podnes nesuspendovala. Bolo to na jar, keď z tohto miesta pán poslanec dr Törköly v mene maďarských advokátov protestoval proti tomu opatreniu, aby súdy vracaly advokátom pravotné spisy, ktoré advokáti menom čsl. občanov českej poťažne slovenskej národnosti ku súdom v nesrozumiteľnej slovenčine podávajú, označil tento požiadavok ako "stavovskú urážku" maď. advokátov. Ja konštatujem, že odtedy uplynulo viac než pol roka a nenašiel sa maďarský advokát, ktorý by bol proti tomuto stanovisku pána dr Törkölyho sa ozval. Poneváč je na Slovensku nadpolovičná väčšina advokátov-Maďarov, neviem si predstaviť, ako by sa môhol odvážiť minister spravedlnosti prísť s návrhom autonomie pre advokátsky sbor na Slovensku, keď väčšina advokátov na Slovensku považuje za stavovskú urážku to, keď sa na nich žiada, aby menom občana čsl. národnosti pravotné spisy v správnej štátnej reči boly podávané. Musíme toto stanovisko označiť ako drzosť. Mám na mysli prípad prešovského advokáta dr Böhma, ktorého za maďarskej vlády advokátska komora disciplinovala len preto, lebo sa odvážil prijať zastúpenie panslávskej banky "Tatry". A vtedy sa nenašiel na terajšom území Slovenska advokát maďarskej národnosti, ktorý by sa bol proti tomuto stanovisku komory postavil. Za takýchto okolností musím čo najenergičnejšie protestovať proti tomu, aby ministerstvo spravedlnosti do tohoto domu prinieslo návrh zákona o zavedení autonomnej správy v advokátskych komorách. Myslím, že tu stačí, keď pripomeniem, že skoro polovica prípadov, ktoré disciplinárny senát advokátskej komory v Turč. Sv. Martine pojednáva, sú sťažnosti advokátov z historických zemí proti advokátom na Slovensku. Zo zkúsenosti viem, že medzi týmito sťažnosťami sú aj neopodstatnené - okolnosť táto je však rozhodne charakteristická. Držím za potrebné, aby advokátskemu stavu na Slovensku dodané bolo viac auktority, toto sa však nedá docieliť iným, než zvýšením vzdelania poťažne praxe a tým, že by sa prechodne - kým nenastanú normálne pomery (povedzme unifikácia) určil počet advokátov v oblasti každého súdneho okresu a to tak, aby to zodpovedalo sociálnym a hospodárskym potrebám. Je to treba nielen z dôvodov sociálnych, ale aj vzhľadom na kritický nedostatok sudcov, lebo týmito opatreniami by bolo možno zabezpečiť väčší príliv dorastu k súdnictvu. Úprava sudcovských platov je síce najúčinnejšou, ale nie výlučnou medicínou pri ziskávaní sudcovského dorastu.

Slávna snemovňa, Slovensko vyžaduje ešte veľkej pečlivosti vo všetkých ohľadoch. Nežiadame nemožné, ale trváme na tom, aby sa s ním v žiadnom prípade macošsky nezaobchádzalo.

Povinnosťou nás vládnych poslancov je hľadať cesty dorozumenia a spolupráce.

Varujeme teda najmä v dnešných ťažkých dobách pred všetkým, čo by doterajšie naše dobré spolužitie môhlo v akomkoľvek smere rušiť.

Slávna snemovňo, prítomný rok je rokom obzvlášť zvýšených starostí o uhájenie existencie. Je hospodárska kríza svetová, europská, československá i slovenská. Od severu, juhu, východu a západu znie toto tragické slovo. Ozýva sa z chyžky zemedelca, robotníka, remeselníka, obchodníka, úradníka a každého malého človeka vôbec.

My ju neodpravíme, ale musíme sa starať aspoň ju uľahčiť.

Historia a zkúsenosť učia, že keď boj o život a existenciu sa stupňuje, keď je nebezpečie, stará sa každý skoršie v prvom rade o seba. Bližšia je košeľa, ako kabát. Keď žalúdok dlho revoltuje, aj hlava, rozum a srdce, cit začínajú prepadať defaitizmu.

Treba preto zachovať kľud, rozvahu a byť trpezlivým. Adresujem toto na všetkých.

Hospodárska kríza nesmie však byť príčinou kríze hodnôt morálnych, príčinou nedorozumenia medzi Čechmi a Slovákmi. Prežili sme doby horšie, prežijeme aj tieto. Preto s odvahou do práce, republika a náš národ tak v českých zemiach ako aj na Slovensku, tejto spolupráce potrebujú. (Výborně! - Potlesk.)