Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je pan posl. Stunda. Dávám mu slovo.

Posl. Stunda: Slávna snemovňa! Tón terajšej debaty a snaha po vecnosti nasvedčuje tomu, že doba, v ktorej tento rozpočet prejednávame, je nielen vnútropoliticky veľmi vážna, ale tiež vyniká svojou dôležitosťou v medzinárodnom ohľade.

Sme preniknutí pocitami všetci, ktorí vážne myslíme s týmto naším štátom, Československou republikou, že svetová situácia vyžaduje na nás všetkých serióznosť v práci a menovite loyálnosť v spoluprácu všetkých tých, ktorí sa odhodlali brať zodpovednosť za všetky tie události, ktoré sa odohrávajú na pôde tohoto štátu.

Súčasne je to výrazom tiež dôvery k tejto vláde. Táto dôvera je fakticky odôvodnená, keďže práve za tejto koalície sa vyriešilo niekoľko veľmi významných politických a hospodárskych úkolov. Mám na mysli menovite Haag, mám na mysli Paríž, mám na mysli tie obchodné smluvy, ktoré sme uzavreli s našimi súsednými štáty a mám na mysli menovite odhodlanosť, s ktorou táto koalícia išla do dnešnej hospodárskej kríze a do kríze národohospodárskej vôbec.

Je to šťastím tohoto národa a štátu, že keď nadchádzajú skutočne vážne časy, dobrý inštinkt a statočnosť predsa len privede ľudí dobrej vôle do jedného tábora, privede ich, trebárs že sú snáď čo do svetového názoru a politických smerov rôznorodí a rozmanití, predsa pokiaľ ide o blaho tohoto štátu, vieme byť všetci pohromade, a mohol bysom pridať, sme pohromade snáď i s tými, ktorí na vonok hlásajú, že niesú s touto koalíciou a nechceli by do nej. Som presvedčený, že táto koalícia by mohla byť ešte širšia, mohla by byť ešte rozšírená o niekoľko politických strán. Je to chvalitebné a je to zjav, ktorému sa môžeme iba tešiť.

V dnešnej debate prehovorilo i niekoľko opozičných rečníkov. Páni, myslím, že za 12 rokov v tomto parlamente tak mierne a tak vecne žiadny ľuďák z tejto tribuny nehovoril, ako dnes kol. Onderčo. Jednou vadou jeho celej reči bolo to, že ešte vo 12. roku postavil naše Slovensko v tomto parlamente do takého svetla, ako by ono bolo nejakým skutočne cudzím telesom, niečím, čo by nepatrilo organicky do tohoto štátu.

Ale neni to chybou len kol. Onderču, je to chybou i mnohých našich českých kolegov.

Vážení pánovia, na to Slovensko sa dívajú nielen niektorí politickí činitelia zo Slovenska ako na niečo, čo by malo byť tuná pojednávané ako niečo zvláštneho, niečo, čo organicky nespadá úzko do štátu; i v historických zemiach vládne určitá mentalita, akoby celé Slovensko nebolo jedným očkom v retaze, o ktorom hovorím, od Domažlíc až po Marmarošskou Sihoť. My sme na Slovensku prekonali autonomizmus, ale ten je dnes živý v mentalitě a atmosfére, ktorá vládne v historických zemiach.

Myslím, že neobjavím žiadnu zvláštnu skutočnosť, keď hovorím, že v Čechách ešte neprenikla skutočnosť, že české kráľovstvo a české kráľovské právo prestalo 28. októbra 1918 a že máme od tohoto okamihu jednotnú Československú republiku, poneváč ináč skutočne nebolo by tu toľko srážok, niekedy až konfliktov, že to Slovensko má určité požiadavky a potreby, o ktorých musíme a máme tu čo debatovať. Potreby a nedostatky Slovenska sú nedostatkami a potrebami Československej republiky na určitom jej území. (Potlesk.)

To je jedine správne stanovisko a dotiaľ, dokiaľ toto stanovisko jednotne a společne nebudeme zastávať, Slováci a Česi, či na Slovensku, či v historických zemiach, dotiaľ otázka slovenská bude vždy na mylnej ceste, a dokiaľ budú tieto otázky a problémy a potreby na mylnej ceste, nedajú sa riešiť ani pri najlepšej vôli či Čechov, či Slovákov.

Vážení pánovia, bol bysom rád, kebysom bol vstave učiniť dojem, že tuná hovorí Čech Slovensko fakticky má potreby a skutočné nedostatky, ale sú to problémy, ktoré dotýkajú sa celého štátu. Československá republika na Slovensku není dobudovaná. Neni dobudovaná ani hospodársky, ani kultúrne, ani politicky. Tedy tieto otázky niesú otázkami zvláštnymi, sú otázkami celoštátnymi a preto skutočne vyžadujú kľudného, vecného a spravodlivého študovania menovite zo strany našich českých kolegov. Ja bysom bol rád, keby sa i na pôde nášho parlamentu opakovalo, čo sa opakuje na Slovensku, že naši českí bratia sa priamo perú za Slovensko. To je prvým príznakom, že slovenský separatizmus a autonomizmus je prekonaný.

Vážení pánovia! Sme v hospodárskej krízi. Prirodzené je, že tú hospodársku krízu pociťujú historické zeme tiež. Dovoľte mne ale vysloviť to presvedčenie, že hospodársku krizu v ďaleko väčšej miere pociťuje tá súčiastka štátu, ktorá sa volá Slovensko. Je to evidentná vec. Konečne historické zeme hospodársky sa prebudily už pred nejakými 80 rokmi, vedome a cieľuvedome sa tu stavalo, budovalo, organizovalo a následkom toho tiež je samozrejmé, že historické zeme sa dostaly do tejto kríze akosi pripravené. Bože chráň, abysom tým chcel riecť, že snáď historickým zemiam neni potreba pomáhať práve tak, ako som si vedomý toho, že Československá republika musí byť upevňovaná na celej čiare a tiež v historických zemiach. Konec koncov pokiaľ sú silné a pevné Čechy, Slovensko má sa oč oprieť vo svojej túhe za lepšiu budúcnosť. To je prirodzená vec. Každé hospodárske, kulturné a politické soslabenie historických zemí je zároveň soslabením tej opory, ktorej tak potrebujeme. Vážení pánovia! Z celoštátneho stanoviska je zrovna tak samozrejmé, že jestli to celé teleso, jestli ten celý štát neni vyzbrojený dostatočne, že sa dostáva i tá časť štátu do väčšieho nebezpečia, ktorá by ináč velice dobre vedela vzdorovať všetkým náporom a všetkým útokom, ktoré by išly proti tomuto štátu z vonka. Mezinárodná situácia je taká, že práve na tom Slovensku cítíme akosi určitú, trebárs snáď vzdialenú vichricu, ktorá nás môže raz ohroziť a námi bude ohrozený tento štát.

Slovensko pomerne politicky je najviac konsolidované; autonomizmus, rešp. seperatizmus politický je prekonaný. Myslím, že na doloženie toho stačí, že to Slovensko práve v tých národne najchúlostivejších krajoch s uprimnou úctou a dobrým srdcom poklonilo sa hlave tohoto štátu. Pánovia, je to dôkaz toho, že sa tam pracovalo, je to dôkaz toho, že sa tam vychovávalo, že tam myšlienka čsl. štátu je dnes už pevná. Ale práve tento vývoj politický a túto výchovnú prácu práve v nastávajúcej dobe a prítomnej dobe všemi prostriedky bude treba podložiť a tento vývoj všemožne podporovať. Ovšem pri tejto príležitosti nemôžem opomenúť jednu okolnosť, ktorá sa týka akosi práve tej politickej výchovy. Nám na Slovensku, menovite agrárnom, i keď snáď neverejne, mnohoráz sa vytýkalo, že určitým smerom nie sme dosť loyální, dosť slušní. Nie, vážení panovia, my sme to mnohoráz dokázali, že čo sa tejto loyálnosti týka, tá je uprimná, a čo sa tej slušnosti týka, tá teprve je na výške žiaducej. Naopak tí, ktorí nám to vytýkali, zneužívajú najvyšších osobností stranícky, mnohoráz demagogicky. (Tak jest!) Musím použíť tejto príležitosti, aby som protestoval proti tomuto postupu, lebo tento postup podrýva snáď autoritu politickej strany, ktorá 12 rokov nesie už odpovednosť za tento štát na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Ale to by bola vedľajšia vec, to je otázka demokracie, boja. To si my vybojujeme, toho sa nebojíme.

Ale pánovia, táto stranická taktika, ktorá sa viedla a vede proti nám na Slovensku, kde sa používa a mnohoráz zneužíva najvyšších miest, tá nám zaťažuje práve politickú výchovu a zľahčuje autoritu štátu. Ja neviem, nerád by som zašiel ďalej, aby práve tá harmonia, ten súlad, ktorý sa tuná objavil v tejto debate, bol akosi narušený. Ale dnes, čo tuná povedal kol. Srba vo svojich vývodoch, a to, čo práve my sme akosi pozorovali už na Slovensku už od tej doby, v ktorej sme vo spoločnej koalicii, my, ktorí sme sa hlásili k tej spolupráci docela uprimne a otvorene, že tento štát je štátom zemedelca a delníka, že tí patria dohromady a že vláda a správa toho štátu patrí do týchto rúk, čo bolo niekoľko ráz z našej strany uprimne a otvorene zdôrozňované a vždy loyálne dodržiavané, bohužial prejav kol. Srbu po tejto stránke mňa velice citeľne dotkol. Nerád by som bol, keby táto mentalita, táto ideologia prišla i na Slovensko, ktorá bola ústami kol. Srbu tuná hlásaná.

Prosím, kol. Srba hovoril o veľkých úkoloch, ktoré nastávajú v budúcnosti, k riešeniu ktorých akosi si myslí, že jedine tedy sociálna demokracia je povolaná. On síce zve do tej práce i zemedelcov, ale ovšem pod práporom jediným a jednotným. Neviem, či je to správné. My sme si tiež o tom povedali docela otvorene. Áno, socializmus a agrarizmus sú povolané riešiť všetky tie úkoly, ktoré nám nastávajú v tej priechodnej dobe, a tiež budú povolané riadiť v tej ďalekej budúcnosti, by som povedal, vládu nášho štátu. Bolo to niekoľkoráz zdôraznené z našej strany. Povedalo sa to vlani po voľbách, hovorilo sa o tom v Prahe tiež na niektorých agrárnych konferenciách, povedalo sa o tom z úst veľmi povolaných a naposledy veľmi správne a veľmi dobre povedal to p. ministr dr Viškovský.

Tón kol. Srbu sa niesol ale docela iným smerom a my sme naplnení obavou, nevieme skutočne po tomto jeho prejave, čo opravdu sociálna demokracia mieni - čo sa jej politiky týka - do ďalšej budúcnosti. Lebo máme sa spoliehať na prejav pána dra Wintra? Milerádi, ale pánovia, zase na druhej strane kongres sociálnej demokracie tiež obsahuje niečo, čo nás trochu znepokojuje. Na jednej strane hlási sa sociálna demokracia k tomuto štátu, k československému národu a republike, na druhej strane je zdôrazňované vstúpenie do vlády a do koalicie čiste z taktíckych príčin. Niečo takého so strany československého agrarizmu nikedy povedané nebolo, od počiatku otvorene a poctive sa hlásíme za všetkých dôsledkov ku vláde, k zodpovednosti za tento štát. Ja by som rád, keby sme práve v tejto ťažkej dobe a práve pred tými nastávajúcími úkolmi raz počuli z kompetentných úst: áno, sociálna demokracia sa hlási k tomuto štátu, k zodpovednosti za tento štát a k jeho vláde bez ohľadu na dôsledky, ktoré by mohly z toho plynúť s ohľadom na jej medzinárodný ráz. (Posl. dr Winter: Ty dvě věci, pane kolego, spolu vždycky nesouvisí! Ke státu se hlásíme bez podmínek, k vládě jen za určitých podmínek!) Pán minister, nie je to celkom tak. Ja som zdôraznil, že sme v rozpaku po prejave Srbovom vzhľadom na váš prejav a opačne. Ja by som bol uspokojený, keby všetky prejavy našich kolegov zo sociálnej demokracie sa niesly smerom vaším. Ale čo povedal pán kol. Srba, mňa zase utvrďuje v tom domnení, že skutočne sa tuná všetko deje so strany vašej z dôvodov taktických. A my sa tiež musíme pozerať na všetky úkoly a problémy, ktoré sa riešia pod zorným úhlom socializmu.

Naša hospodárska politika, menovite investíčná, vodocestný fond - shováral som sa s odborníkom na slovo vzatým, ktorý mi povedal: "Nelámte si s tým hlavu, my to potrebujeme, lebo je veľká nezamestnanosť." Pán minister, vodocestný fond a čo s ním súvisí, to majú byť investicie, ktoré majú rozmnožiť národohospodárske hodnoty a není to otázka efemerná, není to otázka, ktorá súvisí práve s nezamestnanosťou, ktorá je momentálna. (Posl. dr Winter: To je správné!) Koľkoráz je treba socializmu doniesť nejakú obeť v prospech zemedelca, tak dostane sa nám odpovedi: len so zaťatými zubami. Kedy prestane tento pomer medzi námi?

Na kongrese sociálnej demokracie to prehlásil pán minister Bechyně, že za stranu soc. dem. nie dosť takticky síce, ale dosť srozumiteľne to povedal agrárom pán kol. Macek.

Pán minister, mne na tom záleží.

Bola doba, kedy roľník dal svoj súhlas k tomu, aby štátna pokladňa bola zaťažená 6 miliardami, aby v Československej republike nebolo hladujúcích robotníkov. (Posl. dr Winter: To nebylo zájmem dělníka, nýbrž zájmem celé republiky!) Pán minister, to je taktické u vás a rád by som videl v tom niečo jasného. Dnes máte na Slovensku zemedelcov, ichž zárobok činí 45 hal. denne. Proti našim osnovám sa vystupuje potom so zaťatými zuby. Pán minister, ráčte dovoliť, máte dnes na Slovensku zemedelcov, ichž celoročný zárobok je 900 Kč. Ráčte predsa vedeť - neviem či som dobre informovaný, rád by som bol správne informovaný, aby som netvrdil niečo, čo by nedopovedalo skutočnosti - že vypovedenie smluvy s Maďarskom sa zvrtlo na dvoch veciach: na haagskom a parížskom jednaní. Jestli to bol dôvod, zase len ten zemedelec to bol, ktorý v záujme medzinárodného postavenia Československej republiky to spolknul a riekol: Dobre, ale na druhej strane sa hovorí, že tu boly aj iné príčiny, zasa zamestnanosť, rešp. nezamestnanosť. Pán minister, ja by som vám vedel dokázať, vlastne nie vám, poneváč s tým, čo riekate, by som v celku súhlasil, ale kol. Srbovi by som to riekol, že on mluví o prebytku nie čsl. zemedelca, ale maďarského, poľského, prípadne argentinského.

Koho v tejto republike podporujeme, čsl. zemedelca, alebo kanadského? Sú zemedelské prebytky, ktoré sa musia spotrebovať, ale odkiaľ sa prebytky berú, o tom sa mlčalo. My sme, pán minister museli trpeť a musíme odnášať ten termín do 15. decembra s maďarskou smluvou, lebo, áno, prebytky maďarského zemedelca sú skutočne lacnejšie než naše. Tu sme zasa v rozpakoch. Je-li u nás sociálna demokracia vo svojom názore konzekventná, musí uvážiť, či je to mravné, politické a sociálné vykorisťovanie v tej Maďarií, za akých hospodárskych a výrobných podmienok (Hlasy: I podmínek sociálních!), áno, i sociálnych sa vyrába to zbožie, ktoré sa k nám dostáva skutočne lacno a za akých podmienok vyrába náš zemedelec, ktorý platí nemocenské, úrazové a iné poistenie, vôbec všetko, čo mu naše sociálné zákonodárstvo ukladá, poneváč má smysel pre sociálné otázky. Vážení pánovia, budeme-li mať smysel pre sociálnu otázku len pre ten okruh obyvateľstva, ktorý sa nás dotýka svetonázorne a organizačne, stranicky, mohli by sme v tom okamžiku vypovedať spoluprácu, lebo skutočne zápasíme a menovite my poslanci a celá strana to cítíme, aké je dnes nálada u nás, zvlášte keď prijdú na vonkov vaši agitátori inštruovaní pánmi ako je kol. Srba a začnú vykladať takéto veci. Vyhrali sme to s tým zákonom o miešaní múky. Na Želiezovecku riekali vaši páni agitátori, keď sa začaly javiť účinky zákona agrárníkov, že sa chystá válka a armáda že zakupuje zásoby. Neloyálnosť v týchto ťažkých dobách v tejto forme si nemôžeme predstaviť, ač si uprímne prejeme spoluprácu, lebo skutočne nielen svetová situácia, nielen dnešná doba, ale fakticky všetko, čo sa na podklade hospodárskych empirických zkúseností dá zistiť, ukazuje k tomu, že budeme museť spolupracovať.

Ovšem bolo by správné, keby naše ministerstvá sa raz rozkývaly. Hovorí sa medzi iným o prijímaní Slovákov do centrálnych úradov. Nie z tej príčiny, že procentuálne koľko je tu Slovákov a koľko nie, ale fakticky, vecne bolo by na prospech veci, keby čím viac zdatných, zkúsených a vzdelaných Slovákov sedelo v tých ústrednych úradoch, lebo potom nemuseli by sme sa tu stále hádať, stále so dostávať do sporov a konfliktov, čo je nám skutočne nepríjemné, a toho si nikto z nás nežiada práve pre tie otázky Slovenska.

Ako sa veci majú? Majú sa nasledovne: na Slovensku samom sa to vykladá inak, v Prahe sa to vykladá inak. My, ktorí vidíme skutočný stav, prirodzená vec, sme akosi povinní povedať tú pravdu sice nie Slovensku, ale tá pravda sa lepšie povie tuná, ďaleko lepšie, ako na Slovensku. Sme toho názoru, že to budeme hlásať a začneme ten boj nie tam, ale tuná, lebo, pánovia, môže mi vykladať štatistikou a pod. pomôckami kto chce čo chce, fakt je, že keby na Slovensku niekto prišiel na nápad preštudovať pomery premávkové, tedy pomery tarifných otázok, a keby bol dosť zlomyseľný k tomu, mohol by docela kľudne hovoriť o tom, že Slovensko prichádza vyjednávať s historickými zemiami o nejakej hospodárskej dohode. Je tomu tak. Ja myslím, že snáď povolané kruhy nie sú dostatočne o tom informované, ale fakticky tomu tak je.

Tak na pr. dopravné pomery. Jednak už ten štát svojou polohou vyžaduje modernej dopravnej politiky, vyžaduje riešenie tarifných otázok na docela inom základe, než to máme snáď v iných štátoch alebo ako sme to mali či videli za býv. Rakúsko-Uhorska. Zásadne má pravdu ten východný Slovák, ktorý hovorí: To, že som vzdialený od Prahy na 1.000 km, nie je príčinou a nie je dôvodom, aby som ja platil za dopravu na vagone o 2.600 Kč viac ako Čech, ktorý býva tu niekde na Kolínsku. (Tak jest!) Zásadne má pravdu. Nehovorím, že sa to dá prakticky previesť, ale kto to chce zneužiť a použiť, môže to docela dobre zneužiť v demagogii a štvaniciach proti štátu, lebo, pánovia, dovozné jednoho vagonu obilia z Košíc do Prahy stojí 2.452 Kč, do Brna 2.202 Kč, do Opavy 1.731 Kč, z Trebišova ako z hospodárskeho centra zemplinskej obce do Prahy stojí 3.212 Kč, do Brna 2.360 Kč, do Opavy 1991 Kč, proti tomu z Bratislavy do Prahy už len 1779, do Brna len 770, do Opavy 1313 Kč. Tieto sadzby a preto tiež paritné diferencie medzi jednotlivými stanicami sú v platnosti ešte z dôb, kedy pšenica stála 200 až 250 Kč 1 q a neboly ani v najmenšom zmenené, ačkoľvek dnes pšenica nemá ani polovicu tej ceny, keď český roľník môže predávať zo 70 km vzdialenosti od Prahy za plnú cenu pražskej plodinovej burzy pri dovoznom najvýše 460 Kč, slov. roľník ťažko nesie toto mimoriadne dopravné zaťaženie. Ráčte uvážiť, čo to znamená. Ten slovenský roľník je občanom tohoto štátu a platí vyššie dane než roľník v Čechách a pri tom má ešte toto zaťaženie. Ráčte dovoliť, to je dopravná politika, ktorá patrí do stredoveku. Ten slovenský roľník si potom prirodzene sťažuje na štát, ač príčinou toho sú páni, ktorí sedia v miniterstve už 12 rokov a nevzali si ešte toľko času, aby konečne raz otázku túto dôkladne preštudovali, aby presadili tu oprávnenú zásadu a aspoň tieto diferencie zmiernili.

Pánovia, čo je potom ešte horšie: Československá republika dáva výhodu na 1 vagon maďarskej pšenice 1.000 Kč. Tieto prebytky sú to, o ktorých pán kol. Srba tu hovoril. Nech nehovorí o československých zemedelcoch, nech hovorí o maďarských, poľských alebo kanadských a argentinských zemedelcoch. Ovšem týchto štatistických dát dalo by sa prirodzene použiť všelijako, jestliže by nebolo dosť dobrého úmyslu videť skutočne otázky tak ako sú. Mám tu tiež preštudovanú tarifnú otázku a myslím, že v Čechách bude každý prekvapený, keď rieknem, že slovenský roľník za tých 12 rokov zaplatil na tarifných diferenciách viac než 1 miliardu Kč štátu. To dlhuje Československá republika sebe na Slovensku. A tejto miliardy sa budeme dožadovať. To je úsek celého problému - jestli prijde do historických zemí 300 tisíc tún obilnín, zemiakov, živých zvierat atď., následkom tarifnej sadzby ten roľník za 12 rokov zaplatil rešp. doplatil 750 mil. Kč. A tu, pánovia, čo ztráca na pr. pri repe na doprave, to činí za tú dobu 340 mil. Hospodárske problémy slovenské budú riešené, keď republika vráti sama sebe do Slovenska tú 1 miliardu Kč.

Pánovia, čo mám hovoriť o úvere? Slovenský roľník - a to zdôrazňujem - roľník na Slovensku po prevrate sa ujal prvej konsolidačnej práce hospodárskej. (Tak jest!) To znamená, že on síce pri inflácii si poplatil svoje dlhy, nakoľko ich mal, ale netezauroval, čo mal príjmu, to investoval v dobré, verejné, národohospodárske hodnoty. Slovenský roľník je zadlžený, jeho dlhy činia 1.750 mil. Kč. Úrokomer v Čechách je 6 až 8%, na Slovensku 14 až 16%. Keď vezmeme rozpiatie na 12 rokov len 6%, je to 72%. Ráčte si vypočítať zase na úrokomere, čo zaplatil slovenský roľník, a prijdete k sume 1.200 mil. Kč. Pánovia, keby len polovica toho bola vrátená tomuto roľníkovi - dal by som v tomto bode opäť za pravdu kol. Srbovi - hneď by sa roľník ináč šatil, hneď by spotreboval toľko a toľko textilných výrobkov a snáď i luxusných výrobkov a všeho, čo vyrobia historické zeme. Napadla mi pri tej príležitosti jedna vec: kol. Srba a práve jemu podobný ľudia z Čiech, ktorí živia slovenský separatizmus, sa dovolávajú, že na Prelouči zemedelec, ktorý má 14 meríc pôdy, si dochádza do továrne privydelávať. Na Slovensku zemedelec vyrobí 12 q pšenice za celý rok, nastane zima, musí celú rodinu živiť, za to z titulu nezamestnanosti nedostane ani haliera, poneváč nebol organizovaný v soc. demokratickej strane, a pri tom nemá možnosti dochádzať do továrne, aby si privydelal 600 Kč mesačne. Som zvedavý, keby som uverejnil reč kol. Srby v slovenských týždeníkoch, čo by na to povedali naši roľníci, ktorí 12 rokov nesú poctive zodpovednosť za vše, čo sa deje v tomto štáte. Pánovia, to je školský príklad, tak sa nesmie tu hovoriť, ako tu kol. Srba hovoril vôbec o zemedelcoch.

Mimo veľkých hospodárskych problémov na Slovensku sú ešte niektoré, ktoré majú byť likvidované a ktoré sú následkom jednak války, jednak prevratu. Tak daňová otázka. Pánovia, konečne bude treba skutočne požiadať docela vážne p. ministra dr Engliše, aby konečne nejak upravil bernú správu na Slovensku. Naša berná správa zanedbávala svoje úkoly, zanedbávala svoje povolanie. U nás máte roľníkov, ktorí sa pred 5 rokmi domáhali toho, aby mohli dane zaplatiť, a nebol, kto by im mohol riecť, čo sú dlžní. Dnes prichádza berná správa a sháňa na nich dane za r. 1925, 1926 a 1927. Len vo feledínskom okrese som zistil, že je tam za 10 mil. Kč zaostalých daní za r. 1924 až 1928. Dnes je exekutor v každej obci. Je to spravedlnosť, je to sociálne uznanie voči roľníkovi? Potom sa hovorí, že poslanci behajú intervenovať, kde zemedelec je povinen štátu; áno, ale exekučný orgán štátu sa mal postarať včas, aby roľník vedel, čo má platiť na daniach a kedy to má zaplatiť! Pánovia, ono to tak divne vypadá a vrhá to tak trošičku divné svetlo. Bohužial nie je mi to dosti príjemné to povedať. Niesom človekom, ktorý by to odsudzoval. Ale vrhá to trošičku svetlo na tú ľavú našu koaliciu, lebo sa vykladá na Slovensku, že dnes socialisti idú ožobračiť roľníka, aby mu mohli vziať pôdu, ako to majú vo svojom programe. Ja by som rád, aby naši kolegovia socialisti sa pripojili k nám, lebo to skutočne robí veľmi špatné meno na Slovensku, keď si roľník musí na 14% opatriť pôžičku, aby mohol zaplatiť štátne dane. To nie je iste správné. Lebo vydávate stále v novinách letáky o socializovaní a dnes roľník povedá, to je to socializovanie. (Posl. dr Markovič: Veď je to daňová reforma, ktorú ste odhlasovali a ktorú nepreviedol žiadny socialistický minister!) Pán minister, ja som povedal, že my tvrdíme, že to pôsobí u ľudu mienku, že je to začiatok socializovania, a ja by som rád, aby to podozrievanie na Slovensku nepadlo na vás, aby sa presvedčil o tom, a aby mu bola podána pomocná ruka. Nech tá daň zostane štátnym dlhom, akosi formou moratoria, za ktorú by sa platily snáď úroky, ale nevháňať roľníka do tej katastrofy. (Výkřiky posl. Dubického.) To nie je sociálné, a ja by som bol rád, aby to podozrievanie nepadlo na socialistov. Ja som presvedčený, že tomu tak nie je, nejde o to, ale vzbudzuje to ten dojem. Ráčte uvážiť situáciu menovite v takých odľahlých krajoch. Ja nie som prívržencom krajovej politiky, nie som prívržencom toho, že sa celá republika má na hlavu postaviť za ten či onen kraj, ale sú to symptomy. Som presvedčený, že sa to dotýka toho zemedelstva celej republiky a menovite celého Slovenska. Ráčte povážiť, že sú obce, kde sa sožene 80 kusov dobytka a odvede sa na trh a predá sa skoro zadarmo. To je fakticky nič iného, než to, že štát socializuje a chce pôdu zemedelcovi odňať.

Prirodzená vec, máme ešte určité poznámky k našej sociálnej politike, na pr. ku gentskému systému. Musím sa o tom zmieniť preto, lebo gentský systém je vyvolaný nezamestnanosťou. Na Slovensku je toľko možností produkčnej investicie, že ručím za to, v Československej republike by nebolo nezamestnaných, keby sa všetky tie miliony, ktoré sú vyplácané z titulu nezamestnanosti, investovaly do produktivnej investicie, že by každý našiel dostatok práce, a zase by som upozornil našich kolegov z koalicie, keď podpora v nezamestnanosti, gentský systém, nie je možný alebo nie sú dané následkom zaostalosti pomerov Slovenska predpoklady, aby slovenský zemedelec a delník dokonca bol účastný tohoto dobrodinia zákona o gentskom systeme, je treba sa postarať o to, aby zo štátnych prostriedkov bolo toľko investované na Slovensku, aby ten zemedelec a delník, keď už nedostavá z titulu nezamestnanosti podpory, našiel prácu, a to je práve vodocestný fond, ktorý sa má tvoriť.

V Čechách budú proti tomu zajtra protestovat. I my na Slovensku potrebujeme regulovať rieky, bystriny, meliorovať pôdu. My musíme tiež proti tomu protestovať a budeme proti tomu bojovať. Potrebujeme meliorácie, potrebujeme reguláciu riek, lebo, pánovia, jedna tretina zemedelskej pôdy na Slovensku je dnes pod vodou. Je to výnimečný stav síce, ale pravidelne obyčajne 25 % zemedelskej pôdy na Slovensku je pod vodou. Prosím, bolo by produkčnejšej investicie, ako meliorovať, regulovať na Slovensku? Pán minister financií povedal docela správne, že zemedelstvo sa musí preorientovať. My dobre vieme, že za našich sociálnych pomerov nebudeme v stave konkurovať v produkcii obilnej atď. s niektorými sociálne zaostalými agrárnymi štáty a menovite nebudeme snáď môcť v budúcnosti konkurovať so sovietskym Ruskom. Ale zasa je to otázka kapitálu do tohoto Slovenska. Pán minister nepovedal: preorientujte sa, a k tomu vám dávam túto a túto možnosť. Sme si toho vedomí a tu by som vám dával za pravdu, že budúcnosť sa vytvorí asi tak, že našou najbližšou obilnárskou komorou bude v budúcnosti asi Maďarsko. Ale nemôžeme predsa pohádzať našich roľníkov slovenských do Dunaja, ti musia žiť, lebo všetko to, čo máme, naše sociálné zákonodarstvo a všetko, čo sme si vytvorili, a správne vytvorili, to zase ponese na svojich bedrách náš roľník.

Rád by som sa letmo dotknul niektorých otázok, ktoré by maly byť likvidované ako pozostatky poválečnej doby rešp. prevratu.

Je to predovšetkým štátné občianstvo. Mám apel na pána ministra vnútra, aby k tomu skutočne chvalitebnému tempu, ktorým sa táto otázka rieší, ešte pridal.

Ďalej by som poukázal na otázku slovenského církevného učiteľstva. Vážení pánovia, je to otázka, ktorú sme za 12 rokov nevyriešili. Nehovorím a nechcem byť v tejto otázke nejak stranícky zaujatý, neriešili to ani socialisti, my sme urobili vážný pokus, ale nedošlo k riešeniu, a tak sa mi zdá, že táto otázka akosi poriad nechce dospeť ku svojmu koncu. Ale zasa: je možno, aby sa so stavom, ktorý predsa len koná poctive a statočne svoju povinnosť, takto zachádzalo? Prosím, po čas války sa dostalo do zajatia zo Slovenska nejakých 120 až 130 cirkevných učiteľov. Koncom války a pri prevrate, rešp. po prevrate boly zákonom a vládnymi nariadeniami povolené ohľadom na vtedajšie sociálné pomery určité drahotné prídavky učiteľstvu. Tieto prídavky sa vyplácaly bez ohľadu, či to bol štátny či církevný učiteľ. Naraz však príjde školská správa a povie: církevnému učiteľstvu to nepatrí! Prosím, v dobe, keď na Slovensku stál pár koní 12.000 Kč, sa tieto podpory vyplácaly, ale v dobe, keď pár koní na Slovensku stál iba 5000 až 6000 Kč, sa tieto podpory docela bez práva zase tomu učiteľstvu dodatočne vzaly. Pánovia, celá tá otázka by znamenala nejakých 600.000 Kč. Som presvedčený, že pán minister dr Dérer, ktorý je sociálne smyšľajúci a ktorý je všeobecne známy ako človek, ktorý má sociálny cit veľmi hlboký, sa postará, aby táto otázka bola riešená. Lebo, pánovia, načo ponechávať určitú trpkosť v duši ľudí, ktorí konajú svoju povinnosť? Školská správa na Slovensku skutočne nemá a nemôže mať žiadnych námietok, že ti učitelia nekonajú svoju povinnosť, povinnosť k výchove a ku štátu. Druhá otázka by bola otázka duchovenstva, kňazstva. Ovšem ohľadom na to, že čas je omedzený, by som si dovolil túto otázku pozdejšie rozobrať. Ale, pánovia, za niekoľko stotisíc, ba i keby to niekoľko milionov činilo, väčšia škoda plyne z toho, že sa to nedá; tieto požiadavky sú odôvodnené čiastočne zákonami, čiastočne okolnosťmi, čiastočne hospodárskym a sociálnym postavením tohoto štátu. Ja som stále na vonkove, mám také prípady. Farár s početnou rodinou naraz octne sa v položení, že nemá štát. občianstvo. Prosím, nie že sa mu nedostane k tým 3 až 4000 ročného príjmu ani haliera, ale požaduje sa ešte na ňom, čo dostal na podklade humánneho, rešp. sociálneho smyšľania v tom ktorom úrade, aby to vrátil. V tomto prípade musím vzdať vďaku ministerstvu školstva, ktoré má pre tieto otázky pochopenie, a som presvedčený, že bude mať pochopenie i ďalej.

Konečne, pánovia, musíme vychádzať z toho, že utvorenie Českoslevenskej republiky, čo bolo radosťou milionov a milionov, nemôže byť príčinou zúfania niekoľko ľudí a menovite, keď to nevyžaduje ani tak značného finančného nákladu. Som presvedčený, že v tomto ohľade sa predsa dostaneme k dohode a podarí sa tieto ožehavé otázky vyriešiť.

Vážení pánovia! S ohľadom na to, čo som si dovolil o týchto otázkach, týkajúcich sa československého štátu na Slovensku, uviesť, prejavujeme dôveru tejto koalícii, som presvedčený, že prijde ešte k väčšiemu dorozumeniu medzi tými rôznymi smery, ktoré sú v tejto koalícii spojené. S našej strany dobrá vôla je daná. Som presvedčený, že snáď s kol. Srbom pôjde to tiež k lepšiemu, keď i nie hneď, tak snáď časom. Prirodzenú vec, čo tento štát potrebuje, chceme mu dať a budeme za tento rozpočet hlasovať.

Ale ešte jedno: Pýtali sa nás na Slovensku, či budeme hlasovať pre tento rozpočet? - to je tá technika v Košiciach. Neboli by sme uprimní a statoční, keby sme neprehlásili: áno, my trváme na sriadení vysokej školy v Košiciach, i keď tu nie sú predpoklady potrebné. Keď historické zeme žiadaly pre Brno svojho času univerzitu, práve tak sa argumentovalo vo Viedni, že nie sú dané predpoklady a tá univerzita predsa pre Brno bola vybudovaná. My chceme byť aspoň tak statoční, ako boli naši bratia za rakúsko-uhorskej monarchie, ktorí statočnosťou vybudovali tú univerzitu pre Brno. Potrebujeme vysokú školu technickú z dvojích príčin: Vyžaduje to ďalší vývoj hospodárský a kulturný Slovenska, a konečne chceme dostať okno do toho východného Slovanstva.

Vážení pánovia! Ešte niečo! Je to zásluhou práve toho československého zemedelca a zemedelca vôbec, že sme dnes na Slovensku tak ďaleko, že i tí, ktorí boli nepriateľmi tohoto štátu, dnes sú nútení robiť politiku, ktorou na konci prijdú na cesty konštruktivizmu, na cesty pozitívné, na cesty tak zv. aktivistické. Dnes, pánovia, i naši neprátelia a odbojníci idú robiť a konať drobnú organizačnú hospodársku prácu na Slovensku. Všetká pomoc Slovensku! V tomto znamení a týmto heslom idem hlasovať za tento rozpočet. (Potlesk.)