Středa 5. listopadu 1930

Pšeničná múka parita Mukačevo: cena miešanej múky 266·25 Kč, dovozné do Bohumína 13·51 Kč, dovozné Bohumín-Mukačevo 21·39 Kč, ostatné výlohy 15˙50 Kč, cena miešanej múky v Mukačeve úhrnom 316·65 Kč. To bude mať za následok v chudobných krajoch Čiech a Zakarpatskej Ukrajiny i Slovenska zdraženie múky minimálne o 20 Kč viac, ako pôvodná múka cudzia a o úplných 4˙5 Kč viac ako pôvodná múka domáca. Na Slovensku to bude činiť až 57 Kč.

Predpokladáme-li, že pripadá ročne na jednoho občana 100 kg spotreby múky, zdraží sa táto najnutnejšia potreba životná miešaním múky priemerne o 30 Kč za 100 kg. Tak sa zdraží táto potreba chudobných ľudí pri 14 mil. obyvateľov celkom 14 mil.-krát 30, to je zvýši sa na pol miliardy Kč, z ktorých pripadá 80% zaťaženia na chudobných, už i tak vyhladovených a vykorisťovaných roľníkov a robotníkov. Toto sa má previesť vtedy, keď pod bremenom tejto kríze a daní stoja už roľníci pred úplným úpadkom, to vtedy, keď následkom kapitalistickej racionalizácie stúpa ohromná nezamestnanosť, to vtedy, keď vstúpi v platnosť zákon colný, clo na múku o 100% už 15. decembra následkom vypovedanej smluvy s Maďarskom, to vtedy, keď zvyšujete tarify železničné až o 20%. Tento zákon o miešaní a vymieľaní múky nepomôže roľníkom, ale zhorší ich životnú úroveň, pretože bude museť predávať svoje výrobky lacnejšie, lebo ceny budete diktovať vy, keď budete od neho kupovať prostredníctvom vašich keťasov a priekupníkov. Týmto opatrením budú poškodené i malé a stredné mlyny, ktoré sa zaoberajú zpracovaním prívozu roľníckeho a konzumentského a tým spôsobí sa úbytok zamestnania a úpadok týchto v prospech veľkých mlynárov, ktorých je sotva u nás v Československej republike 1/2% z celkového počtu mlynov. K vôli týmto 30 veľkomlynom, ktoré sú v rukách agrárnych zemänov, má trpeť spotrebiteľ, zemedelec, pekár, obchodník a 5700 malých a 300 stredných mlynov. V iných štátoch je ešte mnoho lacnejšie obilie ako u nás a nesahajú tam k takému vykorisťovaniu, ako v našej demokratickej republike, v ktorej stoja sociálfašisti. V Rumunsku stojí jačmeň 20 Kč za 100 kg, u nás 120 Kč. V Uhrách stojí pšenica 80, u nás 125 Kč a keď dovozný syndikát by umele zvýšil túto cenu pšenice zo 125 na 190, tedy sa musí zvýšiť cena múky, čo bude mať za následok umele vyvolanú všeobecnú drahotu, tým stúpne výrobný náklad priemyslu a tým bude snižovaná mzda robotníka a stúpne ešte nezamestnanosť, lebo fabrikanti nebudú dokladať zo svojho.

Má byť vyrovnávacia dávka na obilie a múku cudzieho pôvodu. I toto je zdražujúci plán dnešnej sociálnefašistickej vlády. Tento zákon bude pomáhať korupčníctvu pri prevádzaní kontroly. Malí mlynári, ktorí nebudú môcť podplácať, budú šikanovaní a trestaní, jestli shľadá kontrolný orgán nejakú závadu. Malý konzument, ktorý si kúpi 1 až 2 metráky obilia, bude museť chodiť od čerta k ďáblovi o legitimáciu o pôvode obilia. Bude dobré, keď by vaša vláda vydala zároveň zákon, aby bolo každé zrno orazitkované patentným úradom. Každý mlynár bude si museť viesť knihy na vedenie soznamu o pôvode obilia a doklady. Keď to neurobí, tak sa bude trestať pokutou až do 20.000 Kč. To je perzekúcia malých a stredných živnostníkov. Ale veľkí budú sa môcť zpod tohoto zákona vymknúť na základe korumpovania. A tu je § 5 v dôvodovej zpráve, ktorý jasne hovorí. Keďže u múky nelzä jej pôvod naprosto rozoznať, je nutné, aby kontrola diala sa už pri výkone miešania, alebo aspoň aby bola daná možnosť tejto kontroly, i keď snáď v každom prípade vykonaná nebude, ďalej aby hospodársky život netrpel tým, keď by sa nedostavil, ktorý sa u veľkých ani nedostaví, lebo bude mať maršrutu, t. j. rozkaz už daný od agrárnych veličín, agrárnych družstevných mlynov, dáva sa možnosť smiešaním započať, i keď sa dozorčí orgán nedostaví. Tu vyjde ten švindl, s ktorým pracujete proti mlynom, tu vyjde ten švindl, že len na váš prospech, na okrádanie chudobných ten zákon bude platiť. To je zlodejina najväčšieho kalibru. Za tento zákon korupčníkov a zlodejov budete hlasovať od sociál-fašistov, národných socialistov a slovenských agrárnikov a ľudákov, a to len preto, aby ste mohli i ďalej spoločne vládnuť a pomahať k vykorisťovaniu a zbiedačovaniu robotníkov a malých a stredných roľníkov, obchodníkov a živnostníkov a vyhladoveť stá a tisíce nezamestnaných a hladujúcich robotníkov. Prez to, že ste nedali možnosť, aby o tomto zákone vyhladovovacom dozvedel sa ešte pred jeho prevedením proletariát, tu máte vy najväčšiu vinu, vy kapitalistickí bonzovia, sociálfašisti, aby si robotníctvo, ktoré vám ešte verí, nemohlo urobiť úsudok.

Budeme sa snažiť presvedčiť robotníctvo a uvedomiť, čo bude znamenať tento -vyhladujúci zákon a kto zapríčinil platnosť tohoto, a budeme volať robotníctvo do boja a robotníctvo bude bojovať proti tomuto, jako proti všetkým vašim takýmto zákonom, a budeme volať robotníkov na ulice demonstrovať a bojovať nielen proti zákonu, čo je len na papieri, ale proti vláde hladu, proti sociálfašizmu, ktorý pomáha tomuto, a povieme robotníkom, že sa nedá riešiť táto kríza a hlad na pôde parlamentu, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 5. listopadu 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] (Potlesk komunistických poslanců.)

A 7. november bude nástupom týchto bojov a prijde chvíľa, kde vám nebudú stačiť vaša policia a četníctvo, nebudú stačiť vo vojenských rovnošatoch oblečení vaši buržoazní synkovia, [Další slova byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 5. listopadu 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.]

Hovorilo sa tuná aj o pozemkovej reforme. Už v samom rozpočte uvedené položky, najmä o sociálnej pečlivosti nemajú v sebe nič iného než pomôcť zbytkárom a veľkostatkárom, než zakryť podstatu tohoto veľkokapitalistického rozpočtu. Pod pláštikom tejto kríze zakrýva sa celý plán na ožobráčenie malých roľníkov. Preto prichádzate dnes s tak zv. ruským dumpingom, ktorý má byť aksi zastrašujúcou okolnosťou pre maloroľníkov, aby nevideli to zlo v inom smere. Chceme-li však poukázať na ruský dumping, musíme najprv poukázať na dumping čsl. cukru. Pre Československú republiku, t. j. kapitalisticky je ten dumping dobrý, ale nie pre robotníkov a roľníkov. Zostrovanie hospodárskej kríze nie je dneskajšou vecou, lež vleče sa a rozširuje a dostáva ráz chronický, svetový. Preto taká nervozita, taký chaos. Chceli by ste riešiť a liečiť túto kapitalistickú chorobu a neviete ako.

Clá vám už nevyhovujú, chcete monopol, len aby ste zachránili svoj tonúci kapitalistický koráb, ale už ani to vám mnoho nepomôže a práve preto, že už nemáte iného východiska a vidíte, že tá vaša zpupnosť a bezohľadná surovosť nestačí, preto je tu ešte sovietske Rusko, dumping. To hľa posledný váš trumf, ruské drevo - obilie. Teraz už Rusovia nemajú hladu, ale vyvážajú lacné obilie, aby si ho mohol kúpiť delník za tú almužnu, ktorú dostáva od agrárnikov. Tým má byť ukázane na nebezpečie dumpingu. Ale tí malí roľníci neveria vaším lžám, lež veria tým, ktorí prichádzajú z Ruska a vyprávajú, ako sa tam rieši kríza. Malý roľník v Československu je už sytý svojho života. Roľníci už vidia, že je to len zámienka, aby ste zakryli vás stav a strach pred roľníckou vonkovskou masou, ktorá má mať charakter "vonkov jedna rodina", ale nie tak, ako si to vy predstavujete, [Další věta byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 5. listopadu 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] bude to zrejme socialistický štát, kde nebude pánov ani chudákov.

Táto kriza bude trvať do tej doby, dokiaľ tu budete vy, vy krizu neodstránite, napred musí odstrániť pracujúci ľud vás a potom odstráni i krízu. Vy už od r. 1920 sľubujete pomoc malým. Tehdy ste sľubovali čsl. Ameriku, ale hodili ste kosť a mäso ste si nechali, sľúbili ste clá, sociálné poistenie, ale clá slúžia agrárnikom a jich družstvám a sociálné poistenie sociálfašistom a ich zkrachovaným sekretárom na úkor malých a stredných roľníkov a delníkov.

Je tomu práve rok, čo všetky vládné strany začaly volebný boj o hlasy voličov a sľubovaly všetko možné. Sľubovali ste roľníkom odpustenie daní, reviziu pozemkovej reformy, bankový úver a subvencie na zveľadenie hospodárstiev malých roľníkov, riešenie národnostnej otázky, nadávali ste a útočili na komunistickú stranu, že napravíte to, čo minulá vláda zkazila, ale vy ste im v tom pomáhali.

A čo ste vykonali? Utvorili ste si vládu agrárneho a finančného kapitálu, v čele ktorej stoja zase fašisti, rozdelili ste si koryto tak, aby ste sa navzájom odkryli, že vás k tomu neviedlo nič, len aby ste oklamali svojich voličov, aby verili vašim sľubom. Rozdelili ste si úlohy, ako budete môcť lepšie klamať roľníkov a robotníkov a ich okrádať, vaše sľuby zostaly sľuby, dohodli ste sa, ako najlepšie pomôcť agrárnym zemänom a fabrikantom a ako riešiť krízu kapitalistického sveta, a tu začína váš nový útok na pracujúcich robotníkov a roľníkov.

Prvým útokom bolo zhoršenie bytového zákona, ktorý teraz chcete úplne zrušiť, aby mali domáci páni, majitelia t. zv. psích búd, možnosť voľno vyhadzovať nájomníkov, ač už i tak mnoho proletárov nemá byty. Zhoršili ste gentský systém, okradli ste tisíce robotníkov, matiek a ich detí o poslednú skývu chleba a dali ste to agrárnym zemänom a fabrikantom. Agrárnym zemänom ste odhlasovali agrárné clá, ktoré boly, sú a budú zničujúcim prostriedkom ku zničeniu a vyhladoveniu pracujúcich ľudí.

S týmito agrárnymi cly ste hauzírovali medzi roľníctvom s demagogickými hesly a frázami, že clá odpomôžu krízi roľníka, ale teraz roľník vidí, čo mu pomohly, že musel lacno predať svoje výrobky špekulantom, priekupníkom a agrárnym družstvám a roľníkovi nezbudlo nič, leda ohromné dlhy.

Sociálfašisti hauzírovali s gentským systémom a teraz sa dávajú delníkom almuženky. Svojim vykorisťovaním chceli utíšiť vykorisťovanú triedu a zatým ste pripravovali nové útoky proti pracujúcim vrstvám, útok daňový, exekučný. Následky tohoto exekučného zákona videť v tom, že teraz sa dávajú pokuty, 100, 200 i viac Kč a keď živnostník a maloroľník do určitého terminu nezaplatí, exekútori predajú mu posledný kus dobytka a on musí utekať z t. zv. svobodnej vlasti. Ba exekútor s revolverom v ruke vynucuje od maloroľníka, aby zaplatil dane, ktoré dlhuje. Maloživnostníci stoja pred zrútením svojich remesiel a vandrujú do mesta, zproletarizujú sa a zvyšujú i tak už veľký počet nezamestnaných.

Chcem poukázať i na to, ako to vypadá na osvobodenom Slovensku. Tam vám pomohli vo vyhladovovacom pláne Hlinkovci, slovenskí agrárni zemäni a sociálfašisti. Jedni sľubovali autonomiu, druhí svobodné Slovensko, ktoré môžeme teraz smele nazvať plačiacím, hladoviacím a mrtvým Slovenskom, odburávajú sa tam posledné zbytky priemyslu, teraz na pr. žilinská textilka a priemysel v Podbrezovej, a prevádza sa plánovite a systematicky vyhadzovanie robotníkov na dlažbu. Svojim systemom ničíte posledné zbytky maloroľníkov a Slovensko bude zakrátko prázdné a hladom vymrelé. Nikde nieto takej úmrtnosti následkom podvýživy ako na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, nikde nieto toľko vysťahovalcov ako zo Slovenska za posledné roky poválečné. Prez to, že vysťahovalectvo do Ameriky bolo omedzené, vysťahovalo sa zo Slovenska od r. 1922 do r. 1927 Slovákov 88.002, slovenských Maďarov 9637, úhrnom 97.639. Od r. 1924 do r. 1928 vysťahovalo sa podľa štatistiky 39.762 roľníkov, 13.403 nádeníkov a 12.651 priemyslových delníkov, úhrnom 65.816 osôb. Ale ako stúpa vysťahovalectvo i teraz, videť z toho, že bolo r. 1922 vydané na Slovensku 23.223 pasov, tento rok bolo už vydané 4264 pasov, tedy od r. 1924 do 1929 93.303. Tu je videť to svobodné Slovensko, odkiaľ sa vyváža živý ľudský materiál do rúk cudzieho kapitalistického vykorisťujúceho režimu. Táto statisícová armáda hladoviacich neutiekla snáď preto, že sa jej viedlo dobre, ale preto, že už nemohla snášať tú dobrotu, ktorú ste jej sľubovali. Tá armáda roľníkov neutiekla preto, že ste im pomáhali, [Další věta byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 5. listopadu 1930 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] viac než 80 milionov ročne na príspevok za oslobodenie, 480 mil. Kč na subvencie zkrachovaným bankám, 20 mil. Kč Masakovi, ale čo ste dali roľníkom? Čo ste dali tým, ktorí utrpeli škody? Nič, alebo veľmi málo, a to si ešte rozdelili domovinári a agrárni predáci sami, ako sa to stalo na Nitriansku, alebo vo Vel. Lúčke v Podkarpatskej Rusi.

Chcem tu poukázať na rozdelenie položky: štátny príspevok na krupobitie a dobytčie poistenie, ktorá činí 4 mil. Kč. I v lonskom rozpočte ministerstva zemedelstva bola položka, z ktorej sa malo pomáhať maloroľníkom, ktorí utrpeli škody v Podkarpatskej Rusi veľkým krupobitím. Položka tá neni síce dostatočná, ale bude rozdaná len na pomoženie zbytkárom a nie maloroľníkom, hlavne agrárnym funkcionárom v jednotlivých obciach. Obec Veľké Lúčky dostala, poneváč roľníci tam utrpeli veľkú škodu krupobitím, 100 pytlov pšenice, a čo sa stalo? V sobotu minulý týždeň pán starosta, inak agrárnik, dal strážnikom rozkaz, aby bedlive pšenicu strežili, aby sa neztratila. Strážnici súc si vedomí svojej povinnosti, dávali dobrý pozor na izbu, kde pšenica bola uskladnená. V 10 hodín večer videli tam světlo a slyšali hlas p. starostu a niekoľko funkcionárov agrárnej strany, ktorí však následkom šramotu, ktorý spôsobili strážníci, zhasli svetlo a zostali ticho, aby sa neprezradili. Strážnici zavolali si ešte jednotlivcov a pozorovali, čo sa bude ďalej diať. Videli, ako starosta obce s jednotlivými svojmi kompaňony vynášajú z izby po pytli pšenice a skladali ju nazad do druhej miestnosti. Odniesli tak 12 pytlov. Môžeme priamo riecť, že ukradli 12 pytlov pšenice maloroľníkom, ktorým malo byť pomožené. Strážnici ohlásili to četníkom. Ráno sopísala četnícka asistencia protokol a pýtala sa starostu, kde je pšenica. Ukázal im miestnosť. Pýtali sa, kedy pšenica došla a koľko jej bolo. On riekol, že nevie. Iní členovia obecného zastupiteľstva prehlásili, že bolo toho 100 pytlov. Četníci sa pýtali, kde je zbývajúcich 12, načo im bolo odpovedené, že nevedia. Na strážnici priznali, že to bol sám starosta, ktorý nechal a pomáhal nechať zmiznúť 12 pytlov a že p. notár mu po krádeži dával dobrú noc. A práve zemedelské rady okresné maly by sa starať zvlášte pri takých živelných pohromách, akými bola postižená Zakarpatská Ukrajina, aby najbiednejší roľníci neboli okrádaní. Tu je videť jednotnú rodinu zemedelského delníctva. Môj záver z celej veci je, že pšenica je v base a zlodej je vonku.

Tak je to i s t. zv. zkrachovaným pozemkovým úradom. I tam išlo o taký čachr, kde bol odsúdený ten, ktorý odsúdený byť nemal, ale bývalý poslanec agrárnej strany Vacek bol osvobodený, pretože sa rieklo, že on nevedel nič. To je prípad najhoršieho zlodejstva, keďtá strana, ktorá najviac kladie dôraz na podporovanie zemedelca, okráda ešte toho chudobného človeka, postiženého k tomu ešte živelnou katastrofou, kradie pre seba, pre vedúcu agrárnu stranu.

Maloroľníkom bolo sľubované, že im bude pomožené agrárnymi cly. Agrárné clá boly demagogickým a frázovitým spôsobom odhlasované, ale maloroľníkom sa nepomohlo. Ukážem na jednom prípade, ako bolo pomožené. Jeden maloroľník vlastní 15 1/2 uhorského honu. Obrábal 8 1/2 uhorského honu a 7 uhorských honov prejal. Osial 3 1/2 honu žitom a urodilo sa mu 24 1/2 q, 5 1/2 honu jačmeň m a urodilo sa mu 53 q, 2 hony ražou a urodilo sa mu 12 q, 2 hony osial repou a 1 hon krumplami a urodilo sa mu dohromady 89 1/2 q. Z toho odpredal na základe agrárnych ciel, ktoré mu maly pomôcť zvýšiť ceny jeho výrobkov, jačmeňa 31 q @a 104 Kč, celkom 3224 Kč, žita 16 q @a 130 Kč, úhrnom 2030 Kč, raž nemohol odpredať, tedy predal úhrnom 47 q za 5304 Kč. Naproti tomu vydanie tohoto maloroľníka vypadá takto: Za árendovanie pôdy platil za 7 uhor. honov, za každý hon žita 325 kg, úhrnom tedy 2.275 kg v cene 2957˙50 Kč. Plat pomocníkovi, za umelé hnojivá, ako aj za zakúpené osivo činí 7.658˙50 Kč. Porovnáme-li výdaj s príjmom 5304 Kč, je tu pasivum 2354·50 Kč. Kde však je pri tom práca jeho, jeho ženy a detí? Chcel-li kryť režiu a ako riadny občan zaplatiť dane, musel odpredať zo svojej vlastnej pôdy 4 hony, aby exekútor nemal možnosť sobrať mu jeho príbytok, ktorý už bol podrobený exekúcii.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP