Slávny sneme! Pochybujem, žeby pri týchto cenách mohol existovať ten najusilovnejší roľník, vedel si zabezpečiť len to najpotrebnejšie, mohol si zaplatiť len tie najspravodlivejšie dane a nie tie, ktoré sa mu v dnešnom čase vyrubujú. Musel by sa s nadľudskou usilovnosťou boriť a predsa by k žiadnemu výsledku neprišiel. Preto sme žiadali, ako v záujme slovenského roľníctva, tak aj celej republiky, aby sa jej zvýšenej colnej ochrany dostalo. Kukurica je tak dôležitá a potrebná plodina, ktorá si tej ochrany zasluhuje a aby sa jej mohlo v republike ešte o 20.000 vagónov viac dopestovať, a tak my sebestační boli. A práve českým agrárnikom záležalo na tom, aby kukurica nebola oclená v žiaducej výške, aby si mohli svoje prasiatka čím lacnejšou kukuricou vykrmiť bez ohľadu na to, či s tým poškodzujú súčasne slovenské roľníctvo alebo nie. Myslím, že je im to do istej miery jedno. Tak sme vyšli i s dovoznými listy. K tomu uvádzam, že na Slovensku len pri trocha intenzívnejšom obrábaní pôdy a lepšej úrode môžeme mať najmenej 30. 000 vagónov zemiakov prebytočných.

Ráčte si povšimnúť geografickej polohy Slovenska, a dajte radu, kam s týmto kvantom máme isť? Od severu máme Poliakov poľnohospodárský štát, od východu Rumunsko, poľnohospodárský štát, od juhu Maďarsko. Práve pred 2 týždňami som bol na východnom Slovensku a na Podkarpatskej Rusi, kde som sa stretnul nielen s nášmi straníkmi, ale shováral som sa aj s agrárnikmi, socialistmi, slovom s ľuďmi, ktorí len mi na blízko prišli. Prišli na pr. na trh do Michaloviec, priviezli 4-5 vriec pšenice, 1-2 vrecia kukurice, niekoľko vriec zemiakov a kapusty a nikto sa na ne ani takmer neobozrel. Zemiaky nemohli odbyť po 10-12 Kč, za pšenicu sa im na posmech dávalo 90 Kč, a za kukuricu podobne, tak že niektorí si s plačom museli aj svoje produkty zpäť, domov odviezť. (Posl. Sedorjak: To je vaša práca, to ste robili, keď ste sedliaka naviedli!) My sme chceli tú vinu napraviť a ceny upraviť. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Danihel (pokračuje): Pri colne-politických opatreniach sme sa dožadovali, že ak sa majú dať na daktoré prebytočné výrobky v republike isté premie, dovozné listy, zasluhujú si to zaiste aj zemiaky. Neboli sme vládnou väčšinou vyslyšaní. Žiadali sme, aby hodnota dovozných listov sa vzťahovala i na kapustu. Neprijali to. V jednom to urobili z jejich vlastného popudu - pri ogarkoch - ale i to tak nešťastne riešili, že z toho slovenský roľník, najmä náš Záhorák, žiadneho osohu nemá. Lebo na základe prevádzacieho nariadenia má sa ten roľník, ktorý chce ogarky na dovozný list vyvážať, sa stať členom istého spolku a zaplatiť 300 Kč členského poťažne 100 Kč zápisného. Ktorý roľník to môže v tejto ťažkej hospodárskej kríze riskovať? A toto malo aj svoje následky. Židáci, ktorí si to opatrili, ktorí mali vrecká dovoznými listy vycpané a za babku nakúpené ogarky, išli do Viedne, hodili ich na trh, a roľníci, ktorí tam svojimi povozmi dojeli, nemohli sa jednoducho ani hnúť a svoju plodinu umiestniť.

Preto takej biedy a nespokojnosti, aká je dnes na Slovensku, toľkého plaču a náreku, akého je ako na našom Západe, tak na Východe, ešte nikdy nebolo. Predtým, keď sa odosielaly zemiaky, ogarky, kapusta v Zohore, Máste, Bystrici, Lábe, Kútoch, Šaštíne a v celom okolí, bol groš, letela práca, každý kypel radosťou, a dnes - všade zármutok a smútok. A veľavážení pánovia, nie je to len snáď následok tej svetovej kríze. Mal som možnosť pozorovať vývoj tohoto celého a videl som nasledovné:

V poprevratových dobách, keď naši Záhoráci, ako myslím to aj p. kol. Benda dokázať môže, si žiadali vývoz svojich plodín do Rakúska, vtedy v Bratislave istý mocný pán, myslím Dušek, alebo ako sa volal, povedal: Áno, povolíme vám to, ale musíte najprv byť dobrými republikánmi a bratského smýšľania voči Čechom. Zásobte najprv trh v Bratislave, v Prahe, v Brne a neviem ktorých ešte mestách hist. zemí, a až tam budú zásobení, budú toho mať dosť, môžte vaše prebytky aj vyviezť. Čo bol následok toho obmedzovania vývozu? Že sme ztratili dôležité odbytište vo Viedni, že i tí naši Viedeňáci, tam usadený Slováci si museli tieto produkty, s ktorými obchodujú, zadovažovať od Maďarov a Poliakov atď. Ztratili sme dobré odbytište tam, a doma sme ho nenašli. Dôkazom toho je aj škrobárenský priemysel na Slovensku, ktorý tak smutne vyzerá, že toho roku snáď len päť škrobárieň bude pracovať. Kto to teda má kupovať? Veď na samom západnom okraji Slovenska, na hraniciach na pr. v Kútoch, v Brodskom po 13 Kč radi by dobré zemiaky predali, ale nikto ich nechce kúpiť. (Výkřiky.).

Pravda, že najmä čo sa týka východného Slovenska, keby sa aj trocha zvýšily tie ceny, nebolo by tým ľuďom k pomoci. Prečo? Lebo ich nemaj ú kam jednoducho odbyť. Tá diaľka, tých mnohých našich vicinálok, tie drahé železničné tarify úplne znemožňujú, aby takéto články sa mohly len za trošku slušnú cenu do historických zemí a ich miest dovážať.

Naši vinohradníci - a myslím, nie bez príčiny - si majú tiež na čo žalovať. To veľké množstvo vín, ktoré prichádza do našej republiky a stlačuje ceny nášho vína, je samozrejmým následkom neutešených pomerov, v ktorých naši vinohradníci dnes žijú. Tá ohromná daň, ktorá bola stanovená ešte vtedy, keď víno stálo 10 až 14 Kč, sa dnes tiež vyberá, keď liter nestojí viac ako 2 až 3 Kč.

Naproti tomu, slávna snemovňa, ceny priemyselných článkov sa ešte stále udržuj ú v ohromnej výške. Nechcem dačo len spomínať a nedokázať, preto si dovolím prečítať jednu, mne poslanú nabídku na poľnohospodárske stroje. Je to od jednej reálnej firmy, s ktorou som viac ako za dobre, a ktorá mi píše následovné: "Odvolávame sa na naše jednanie ohľadne ceny rôzneho lúčného náradia, ktoré sme vám naším dopisom zo dňa 12. júna 1929 ponúkli, a sdeľujeme vám úctive, že ceny nemôžeme viacej snížiť, lebo sme ich kalkulovali čo najnižšie."

Vyjednajúc tie ceny takmer pred rokom, čakal som, že sa snáď behom času pomerne snížia. Márne. Keď som firmu znovu vyhľadal, dľa dopisu z 11. septembra t. r., teda temer za jedon rok, nemohla z cien tých výrobkov ani haliera spustiť. K malému porovnaniu netreba uviesť všetky stroje, ktoré som chcel pre naše družstvo zakúpiť, ale spomeniem len vyorávač zemiakov, ktorý má stáť 2350 Kč. Slávna snemovňa! Ráčte si povšimnúť, že viac ako 2 vagóny zemiakov by sme museli odpredať za tento jedon vyorávač, za tento dosť primitivný hospodársky stroj, aby sme ho mohli zaplatiť. Myslím, že je to dnes úplná a holá nemožnosť, že by to bolo pre ktoréhokoľvek roľníka viac než luxus, ktorý si za daných okolností ten stroj chcel zadovážiť. Ale máme aj iné veci. Tak na pr. umelé hnojivo. (Hlasy: To agrárnické?) Ano, i také, v ktorom by doktori nemali mať prsty. Naše je drahé, ale máme možnosť há aj z cudzozemska dovážať. Minule som však n Bratislave počul, že si jedna spoločnosť podala žiadosť o dovoz, ale ministerstvo obchodu to zamietlo, jedine preto, aby sa vraj podporoval domáci priemysel. Slávna snemovňa! My sa dnes nemôžeme hnúť, ale predsa chceme intenzitu nášho hospodárstva udržať, a tam, kde ešte nie je, snažíme sa ho pozdvihnúť na vyššiu úroveň a k tomu hľadáme i za týchto ťažkých dôb možnosti a prostriedky, aby sme to previedli. A ministerstvo obchodu to uznať nechce a preto zamieta podobné žiadosti.

Je príslovečné, že slovenský roľník je veľmi skromný, poneváč ho na niektorých miestach sama príroda k tomu naučila. I napriek týmto macošským pomerom by náš roľník aj teraz, ako už po celé roky, donášal ťažké obeti pre celok, keby aspoň jedno: ten exekútor bol milosrdnejší. Vy zaiste máte na mysli len toho exekútora, ktorý po obciach chodí. Nie, ja to myslím najmä na toho najvyššieho, na pána ministra financií. Ako som spomenul, na našom Záhorí vládla kedysi veselosť. A teraz? V nedeľu, ako som bol v tamojšej jednej obci, ľudia až zubami škrípali, že nielen nemôžu nič odpredať, ale že za jeden deň im prišlo 300 licitačných oznamov a na druhy ešte 150. Tedy dohromady 450. Keď si povšímneme, že tá obec nemá snáď viac než 600 poplatníkov, ráčte si domyslieť, koho teda chcú exekvovať? Zaiste každého, kto tam niečo má. (Výkřiky poslanců slovenské strany ľudové a poslanců komunistických.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid. (Výkřiky poslanců komunistických.)

Posl. Danihel (pokračuje): Musel by som vedeť jak hospodárite vy; rád by som ukázal, čo viem ja a videl, čo viete vy! (Výkřiky komunistických poslanců: To bychom si istě preukázali!) Dobre, keď chcete, ja vám naskytnem k tomu príležitosti. Prijdite ku mne. Nielen dôchodková, ale aj obratová daň od nášho poľnohospodárstva je nám dnes tak ťažká, poneváč sa vyrubuje nesprávne a na nesprávnych základoch. Dokázali sme to i pri pojednávaní paušálnej dôchodkovej dane, tiež i to, že v historických zemiach bola v predošlých rokoch o mnoho nižšia, ako na ubiednenom Slovensku, ako to dokázala i sama zemedelská rada pre Slovensko. A mám obavu, veľactení páni, že ak sa bude museť celý ten rozpočet dodržať, ktorý sa nám čoskoro predloží, že teda i všetky dane sa budú museť vyberať tak nemilosrdne ako doteraz, na vnivoč vyjde nielen slovenský roľník, ale i celá Slovač.

Neviem, čo je na tom pravdy, čo som predvčerom čítal v Lidovkách, že sa už totižto stala dohoda v ministerstve zemedelstva, aby daň dôchodková pre roľníkov tak bola paušalizoaná, ako v roku minulom. Ak je to pravda, a jestli by naši roľníci toľko mali platiť, nemôže tu nikto dať pražiadnej záruky, dokiaľ by si ten slovenský roľník svoju trpezlivosť mohol aj zachovať. Častokráť bola spomínaná i z týchto lavíc porážková daň zo zabíjačiek, že sa musí už raz škrtnúť, ale ona sa len škrtá na schôdzach, keď sa kortešuje, aby sa mohlo zlapať čím viac roľníkov. (Posl. Slavíček: Vy jste byli ve vládě, tehdy jste to mohli hájit.!) Vtedy snáď, v tých dobách nebola tak ťažká ako dnes. (Posl. Slavíček: My byli proti, vy jste to odhlasovali!) Keby som bol býval členom parlamentu, aj vtedy mohol by som vám snáď na toto aj vhodným spôsobom odpovedať. (Hluk.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Danihel (pokračuje): Dnes, keď hovorim o týchto daniach, musím ešte jednu anomaliu pripomenúť. Týka sa to obratovej dane od povozníctva. Čiastka našich roľníkov, ktorí, poneváč nemohli dostať pôdy, ani sa nemohli dostať medzi zbytkárov, zostali trčať na tých cárkoch, ktoré predtým mali a aby si svoju živnosť uhájiť mohli, musia aj povozníčiť. Musia za veľmi malý groš veľmi ťažkú a namáhavú prácu konať, a pri tom, keď si odpočítajú náklady, čo zaplatia kováčovi, kolárovi a najskromnejšiu nádennícku mzdu, nezostane im takmer ani halier. Sú i takí, ktorí si takmer 3/4 svojho času musia k tomu uvoľniť a v dôsledku toho si aj niekoľko tých skromných tisíc korún behom roku zarobia. Čo robí tu berná správa? Vyrubí im 2% obratovej dane. (Posl. Slavíček: Tu také!) Uznávam, že i tu, ale poneváč u ních je to jediné, čím si živnosť môžu uhájiť, že jim ten zárobok nestačí ani na krytie skromných denných potrieb. A prijde konec roku, keď jedon-druhý má platiť 200 až 400 Kč obratovej a neviem koľko ešte inej dane, je samozrejmé, že je nespokojný, keď to nemá odkiaľ vziať.

Úver je dnes ťažko zadovážiť a vôbec keby ho aj mohol obdržať, predsa stále sa dlhy robiť nemôžu.

Mnohí sme toho názoru, že na Slovensku by sa dalo mnohým biedam odpomôcť dobrým družstevníctvom. Ale žiaľbohu, musím hneď aj poukázať na to, že tí, ktorí vlastne mali povzniesť družstevnícku myšlienku u nás, ju aj čiastočne zakopali. Už hneď v poprevratových dobách, keď sa pretrhly styky našich družstiev s maďarskými centrálmi, s OKH a Hangyou, svolali sa istí páni na poradu do Turč. Sv. Martina a hneď aj vzali opraty nášho družstevníctva do svojích rúk. Však tak nešťastne, že nielen ľud ztratil dôveru k družstevnej myšlienke a k tým družstevníkom, ale zlým vedením zapríčinili tak ohromné ztraty i svojim sesterským organizáciám v historických zemiach, že štát musel ohromné obnosy venovať na sanáciu družstevníctva. Vlastne ani nie na družstevníctvo, ale na to šlendriánstvo, na tie ztraty a krádeže, ktoré ich chránenci tam popáchali. Na druhej strane sa zase nezaujali tých vecí, ktorých sa mali eminentne zaujať. Menovite, aby vklady, ktoré naše družstvá mali v OKH, dostali v plnej miere a čím skôr nazpät, ďalej, aby tie fondy, ktoré boly odpísané mnohým dobre stojacím družstvám, boly tiež vrátené. Dnes bohužiaľ cítime tie následky na celej čiare. Hospodársky život je na Slovensku úplne zpolitizovaný a zničený a nieto žiadnej nádeje k východisku z toho. Páni agrárnici sa chcú všade ukázať pánmi, chcú všetko v svoj ich rukách držať, počínajúc od hospodárskych lesníckych jednôt a odborových organizácií až po Zem. Radu. "My sme tu a jedine my sme na to povolaní", hovoria. Ja by som to aj koncedoval a za správné uznal, keby pri tom aj vykázali potrebnú a žiadúcu prosperitu, keby hospodárili a pracovali všade tak, ako by sa malo a ako sa aj v novinách vychvaľujú. Ba neváhali by sme ani povedať: Áno, keď ste si to prvenstvo vzali, veciam sa rozumiete, viete aj všetko udržať, aj vám za to ďakujeme. (Posl. Chloupek: Vy děláte horší věci s prvenstvím slováctví na Slovensku!) To sa mýlite. Príďte sa k nám na 14 dní, na celý ten beh pozrieť a budete iného názoru. Vaším spôsobom však keď sa aj nejaký hospodársky podnik zakladá, vzniká súčasne aj nedôvera k nemu a už sama jeho prosperitu ubíja. Preto zaiste i v zemedelskej rade a v iných hospodárskych organizáciách a vôbec vo všetkých hosp. inštitúciách by sa dalo viacej docieliť, keby si páni agrárnici vyhodili z hlavy, že oni musia byť všade a výlučnými pánmi. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

My chceme spolupracovať, my roľníci slovenskej ľudovej strany uznávame potrebnosť istej spoločnej platformy čo sa týka vecí stavovských, a to nie preto, aby sme si ich priazeň udržali, aby nás potľapkali, že sme dobrí a hodní chlapci - tým nás veru nezískajú ale preto, aby sme pomohli slov. roľníkovi a národu, ktorého záujmy zapredať nezapredáme.

Aj pozemková reforma bola tu spomenutá a myslím škoda by bola o nej teraz obšírnejšie hovoriť. Členovia Národného shromaždenia mali možnosti presvedčiť sa, akým spôsobom sa ona u nás prevádzala. Tedy už neberúc ani do ohľadu, že odbyli našich neviem koľko tisíc prívržencov, ale čo sa malo týkať budúcnosti, čo prinesla aj nešťastia, spomeniem aspoň toto: Každý ten zbytkár mal mať akési historické povolanie na tom kraji, kde on zbyťák dostal. On by mal tam byť prvým a najrozumnejším hospodárom, on mal ukázať cestu, ako sa má racionálne a dobre hospodariť. A slávna snemovňa, keď si ich takmer rad radom vezmeme, či z jednoho či z druhého kraja, a keď si povšimneme i tých, ktorí prišli s poldruhou kravičkou a s agr. legitimáciou hospodáriť na značné komplexy, mohol od týchto slovenský národ očakávať obrodenie o povznesenie svojho hospodárstva? Ja myslím, že nie. A tu hovorím, že jestli sa vytýka Slovensku, že naša výroba ešte nie je tak kvalitná, ako by si to konzumentstvo vyžadovalo, nesie na tom značnú vinu tá zbytkárska kompánia, ktorá sa nevedela a nemohla povzniesť na tú úroveň, na ktorú bola určená.

Preto za jednou čiastkou, nebude slovenskému národu ľúto, keď tá ako červivé ovocie s toho zdravého roľníckeho stromu odpadne. Za tých, ktorí poz. reformu zneužili, ktorí politickou legitimácou k majetku prišli a zas oň došli, za tých slovenskému národu ľúto byť nemôže.

Druhou príčinou, že nie sme na tom stupni, na ktorom by sme tiež hospodársky mali byť, je, že zveľaďovacie akcie, ktoré riadi zemedelská rada, neprevádzajú sa tou aktivitou, akou by bolo potrebné, a že je tá institúcia zpolitizovaná. Na čele, kde by mal stáť roľníctvom volený predseda, je tam ministrom menovaný úradník, ktorý keby aj chcel, nemôže sa postaviť za záujmy slovenského roľníckeho stavu, ale musí často jednať tak, ako mu s vrchu diktujú. Ďalej, že tie obnosy, ktoré dľa rozpočtu by maly prináležať zemedelskej rade na zveľaďovacie akcie, nie sú jej k dišpozícii dávané a v dôsledku toho dobytkárstvo, pašienkárstvo, či mliekárstvo, slovom všetky výrobné odvetvia poľnohospodárstva na Slovensku nemôžu tým pevným a rýchlym krokom napredovať, ako si to dnešná doba vyžaduje.

Častokráť ale i vrchnostenské nariadenia a opatrenia vypuknú tiež svojím pravým opakom. Spomeniem len jedon prípad. V nedeľu som bol v Holiči na okresnej porade, kde mi prítomní delegáti toto horlili:

Pán poslanec, prosíme, ráčte zakročiť v nasledovnej veci. Mali sme a ešte aj dnes máme mnoho myší. Nariadili nám, že ich musíme pustošiť, ako že je toho aj treba. Dodali nám akési sérum, ktorým sme ich mali zaštepiť a tak vyhubiť. Ale čo sa stalo? Nie že od toho nepodochly, ale naopak, že jedna z chytených a v klietke zaštepených myší dostala v krátkom čase mladé, ktoré sú o mnoho vyvinutejšie ako ich sestry na poli. (Veselost.) Ešte od toho ztučnely, miesto aby boly podochly. Takým opatrením prišli naši roľníci o desaťtisíce a o mnoho dní daromnej práce. Museli totižto k tomu nakrájať kostky chleba, posypať ho tým prachom, do dier dávať a konec bol ten, že sú myši ešte krajšie, ako boly pred tým. Takto i teda po ohlo úradné nariadenie.

Slávna snemovňa! Týmto končím. Hovoril som zo svojho úprimného srdca. Ako človek dobrých úmyslov si želám, aby sa už konečne všetci činitelia, ľudia dobrej vôle šišli a pohovorili si o potrebách a nutných opatreniach Slovenska. My, a z našej strany sľubujeme nielen na poradách sa zúčastniť, ale i z tej ťažkej práce si podiel vziať a tak slovenskému ľudu pomôcť, je to naša povinnosť. Žiadame však záruku zmeny režímu, lebo Vám otvorene poviem, že sa za nič na svete sklátiť nedáme. (Potlesk.)