My sa domáhame menovite pre vinohradníctvo sníženia dane z vína, ktorá stanovená bola r. 1920. Ja sám som praktický vinohradník a viem sa upomätovať, že vtedá doba bola príhodná. Ja vtedy predal som víno za 16 Kč, iní vinohradníci tiež. Dnes sa predáva víno za 5 Kč. Daň z vína robila vtedy pomerom k cene predajnej 17%, ale dnes robí 32%. Tedy pri dnešných cenách 5 korunových robí daň 32%, pri cenách vtedajších 16korunových robila iba 17%. To je veľký rozdiel. Preto žiadam, aby táto daň bola snížená. To je spravodlivá žiadosť.

Ďalej tu bolo mluvené kol. Koudelkou o potravinárskom zákone. On spomínal, ako by sme my dorábatelia, zemedelci, nemali záujem, aby náš konzum dostal čisté mlieko, čisté víno, zdravé mäso. Ale my to stále tvrdíme a ja ako dorábateľ mám v prvom rade záujem, aby konzument nedostal na miesto mlieka vodu, na miesto vína nápoje pokazené, všelijako alkoholizované, lebo tým trpí odbyt. A ďalej si musíme uvedomiť, že medzi výrobcov a konzum sa vtiera medziobchod, ktorý r. 1928 činil vyše 200%. To je hrozivý stav. My sa dovolávame prísneho potravinárskeho zákona. Nám nestačí, že pán minister Bechyně to prehlásil, ale žiadame skutky. My dorábatelia chceme, aby konzum čisté veci dostával. Kebysme príčiny skúmali, nemôže nám nikto tvrdiť (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.), že by tuná chyba bola u zemedelca, ale sú tu nesvedomití priekupníci, ktorí ťažia z práce roľníkovy ako robotníka a konzumenta. Naši vinohradníci právom čakajú, aby pri riešení tejto zemedelskej kríze sa im pomohlo.

Tiež bude treba pre podporu mlečiareň niečo spraviť. Kol. Koudelka uvádzal, že v Nemecku sú mliečarne na vysokom stupni, rovnež v Holandsku, Dánsku atď. Keby sme to chceli k tomuto stupni priviesť u nás, museli by sme zakladať družstvá mliekárenské a chrániť výrobky. On tiež spomínal, že sovietové Rusko na príklad chráni maslo a smotanu. U nás je to vôbec nechránené. Bude tedy treba i po tejto stránke hľadať akúsi nápravu a budeme museť dať možnosť zemedelcovi, aby sa s tou mliečiarňou oberal. Ja by som s hľadiska praktického roľníka mohol priniesť kalkuláciu, ako vypadáme vo svojom mliečiarenstve. Ja doplácam mesačne 3000 Kč. Ja by som sa pýtal kol. Koudelky, jestli by on doplácal 3000 Kč mesačne? Či by mohol tú vinu hádzať stále na toho zemedelca, či tá príčina neväzí niekde inde? Tiež ľutujem, že osnova zákona nechráni husy, že nechráni hydinu. Dáme za perie do cudziny veľké peniaze a vieme, že práve ten najchudobnejší zemedelec tú hydinu dochováva.

Ešte by som sa chcel zmieniť o jednom dôležitom odvetví národohospodárskeho života. Je to naše repárstvo. Naše repárstvo octlo sa v ťažkej krízi. Je všeobecne známé, že to biele zlato, ten cukor sa nám stáva osudným a nevieme, čo s ním robiť. My repárske organizácie sme sa zaoberali s týmto dnešným neblahým stavom. Vieme, že od r. 1920 sme zatvorili v Československej republike 36 továrieň. Ale vieme, že štát hneď po prevrate mal z výnosu pestovania repy a cukru asi 5 miliárd. My dnes v tomto ťažkom položení dovolávame sa štátnej podpory a žiadame, aby nám štát dal aspoň úroky z týchto 5ti miliárd. Žiadame podporu 150 mil. ročne. Chceme tiež, aby štát uznal, že konzumná daň u nás je veľmi vysoká. Musí sa snížiť. Pri dnešnej ťažkej krizi z 1 q repy repár dostáva 13 Kč a štát bere 10 Kč. To je nemožná politika, aby štát pri dnešných nízkych cenách bral za 1 q 10 Kč. Keď skúmame toto položenie v Nemecku, vidíme, že tam repár participuje 35% a štát 25%. U nás štát bere 35% a repár 25%, na Slovensku 22%. Nezasiahne-li štát pomocnou akciou, ktorej sa dovolávame, tak organizácie reparské dovolávame sa kontingentu. Snížime osev, a to bude treba ho snížiť o 80.000 ha. Na týchto 80.000 ha budeme pestovať pšenicu. Prepočítajúc obyčajnú strednú úrodu, dopestujeme pšenice o 2 mil. q viac, ale keby štát umožnil túto podporu priechodne, tedy na tejto ploche, na ktorej by sme mali pestovať pšenicu, by sme štabilizovali naše repárstvo 60 mil. q v republike ako dnes a štát by úhradu na tých 150 mil. Kč našiel v cle, ktoré by vybral pri dovoze 2 mil. metrických centov, ktoré by sme mali na tých plochách dorobiť v budúcnosti, kde dnes pestujeme repu. To není len otázka repárov, je to otázka štátu, otázka sociálna, otázka robotníctva, menovite u nás na Slovensku, kde nemáme iného takmer priemyslu. Myslím, že by to zasluhovalo, aby sa o tejto veci uvažovalo. Jestliže by k tomu štát neprikročil, žiadame kontingentáciu, a síce tak, aby sme participovali v pomere 1: 2, alebo 1: 3, aby táto kontingentácia bola prevedená podľa jednotlivých zemí a aby každá zem na čistom zisku participovala v pomere konzumovaného cukru. Samo sebou sa rozumie, že my, organizácie repárske sa dovolávame, že i cukrovary, ktoré musia dať dobrý príklad, musia snížiť režiu a centralizovať, racionalizovať a koncentrovať svoju výrobu a štát by mal tie nešťastné tarify snížiť i spotrebnú daň, ktorá je u nás v strednej Evrope najväčšia.

Dľa môjho názoru bude treba, aby sa ministerstvo zemedelstva a všetci zodpovední národohospodári do budúcnosti zaoberali pevným plánom ohľadom zveľadenia našej produkcie. Myslím, že bude treba uvažovať o ohraničení výrobných oblastí. My máme určité oblasti v plemenitbe zavedené. Tieto výrobné oblasti bude treba zaviesť i po stránke chovu dobytka. Máme pastvinárske kraje. Tám bude treba dôležitú pozornosť venovať pastvinárskym krajom, aby pestovaly dobrý dobytek. Dobré pastviny - dobré mlieko, dobré maslo. Ďalej máme obilnárske kraje. Ide o to, aby nám pastvinárske kraje zbytočne nepestovaly obilie. Ďalej máme obilnárske a repné kraje, a keď mluvíme o kontingetácii repnej, najplodnejšiu plodinu, kukuricu. Pán posl. Koudelka hovoril pravý opak, že my z určitých dôvodov žiadame clo na kukuricu. To je predpoklad u neho, ale mylný. Dovolím si prehlásiť, že Československá republika dováža dnes 30 tisíc vagonov kukurice. Keď vyradíme repu, budeme museť nejakú okopaninu pestovať, menovite na južnom Slovensku. Máme možnosť pestovať jedine kukuricu. Ale nedáme-li roľníkom možnosť, aby tú kukuricu pestovali na krmivo, keď budeme chceť byť sebestačnými s tými prasaty, budeme zase závislí na cudzích krmivách. O mnoho účelnejšie by bolo, aby sme dali možnosť, aby sa roľníkom vyplácalo pestovanie kukurice a zariadila sa na kukuricu ochrana 32 Kč, ako sa toho dovolávame, ktorá by dnešným pomerom zodpovedala.

Preto som sa dovolával tejto potreby už v minulom svojom prejave parlamentnom, lebo som vedel, že sa pripravuje smluva s Maďarskom a Rumunskom. Je to potreba zvlášte u nás.

Ďalej máme tabák, ktorému by bolo tiež pozornosť venovať. Na Slovensku nemáme dostatočných sušiarieň a zodpovedné kruhy by maly vypracovať taký plán - nie nahodilý, ale na 10 rokov trvalý - aby sa nám tieto zveľaďovacie akcie mohly dobre dariť.

Tiež musím, slávna snemovňa, spomenúť veľmi dôležitého národohospodárskeho odvetvia, to je naše hodvábnictvo.

Za surové hodvábie dáme ročne cudzine 791 mil. Kč. Je to značná položka. Viem, že u nás textilníctvo hodvábnické má v Československej republike, menovite v Čechách a na Morave, 53 továrne. Tieto zpracuvávajú z cudziny dovážanú surovinu. U nás na Slovensku bolo konštatované, že je viacej ako 2.000 obcí schopných na pestovanie hodvábnictva. Bolo by treba, aby sa pestovaniu hodvábnictva venovala väčšia pozornosť a aby zákon ohľadom ochrany hodvábníctva, ktorý je na Slovensku ešte zo starých maďarských zákonov platný, bol akceptovaný a aby sa akcia hodvábnictva na Slovensku vyvinula. Má to dôležité poslanie u nás na Slovensku po tej stránke, ako som spomenul toho včeliarstva, tedy aj tuná, pokiaľ sa týče hodvábnictva, máme mnoho nesebastačných hospodárov a tým by sa stali sebestačnými.

Tuná keď sa spomínajú tie zveľaďovacie akcie, úkol týchto zvelaďovacích akcií má na zreteli v prvom rade naša zemedelská rada na Slovensku. Keď tu kol. Koudelka dával chuť a apetit, abysme to robili, appeloval by som, aby len tá možnosť nám bola daná, aby sme to mohli robiť. Je to nemožná vec, keď skúmame to, čo ministerstvo zemedelstva dáva na tieto zveľaďovacie akcie na Slovensku.

Máme tuná, prosím, na sociálné akcie 33.000 Kč, na zemedelské zveľadenie, na šírenie zemedelskej osvety, na hospodárske výstavy 100.000, na výrobu rastlinnú 200.000, na chov koní 100.000, na chov hovädzieho dobytka 470.000, na mliekárstvo 257.000, na chov drobných zvierat, a to ošípaných, oviec, kôz atď. 380.000, na lúkárstvo a pastvinárstvo, ktoré je u nás na Slovensku veľmi dôležité, prosím na celé Slovensko 20.000 Kč, na lesníctvo 100.000 Kč, hospodárska technika, nákup strojov a hospodárske staviteľstvo 783.000 Kč, slovom úhrn týchto podpôr činí 4,609.599 Kč 85 hal. Je tedy videť, že ministerstvu zemedelstva, keď má konať toto dôležité poslanie po stránke sebestačnosti a keď všetky tie krásné príslovia, ktoré pán kolega Koudelka zdôrazňoval, máme do života previesť, musí nám byť daná aj finančná možnosť. Bez finančnej možnosti nemôžeme nič robiť. My nevieme z ničoho voľačo stvoriť - to sa stalo len raz - a my nie sme takí čarodejníci, aby sme z ničoho mohli veľké akcie podnikať a prevádzať.

Samo sebou sa rozumie, že my sami zdôrazňujeme, že v tomto budúcom desaťročí nášho jestvovania náš celý smer celoštátnej politiky, ktorý ministerstvom zemedelstva bol zariadený, zveľaďovať atď., na základe skúseností, ktoré máme teraz v našej zahraničnej obchodnej politike, nám dáva na javo, že naše ministerstvo zemedelstva bude museť dôležitú pozornosť venovať obchodnej časti, lebo nielen dostatok dobrej pšenice vypestovať a chov dobytka zveľadovať, ale je aj starosťou, ako to odbyť. A preto po tejto stránke obchodnej bude treba, aby ministerstvo zemedelstva svoju poradňu a svoj odbor doplnilo.

Pánovia, zemedelstvo je najnárodnejší náš odbor ľudskej práce. Zemedelstvo zachovalo minulosti tradíciu národnú, zachovalo naše národné zvyky, náš národný majetok a to zemedelstvo dnes, keď volá po pomoci, veľa by som prosil, aby toto vážení národohospodárskí a politickí činitelia neposudzovali pod zorným úhlom politickým, ale pod zorným úhlom skutočných potrieb toho zemedelstva, lebo toto zemedelstvo, ktoré toľko obetovalo pre tento štát, si toľko porozumenia zasluhuje. (Výborně! Potlesk.)