Pan dr Stránský má pravdu, že jsme za 12 roků svou mírumilovnou politiku nezměnili, že je zde pevná linie. Ale, bohužel, byli jsme skoro jediní, kteří zůstali nezměněni, všichni ostatní okolo nás se změnili. My neděláme politiku zahraniční v prázdném prostoru, nýbrž s těmi, kteří se změnili. Vezměte si jen, jak se změnil poměr Anglie k Francii, Italie k Francii, Ameriky k Evropě a jak se změnil i poměr Francie k Německu, Rakousku i k Maďarsku. To jsou věci, se kterými musíme počítati. Proto myslím, že ten mír práva jest od nás ještě daleko. Je-li možno, aby velmoci platily na to, aby maďarští magnáti, jak jsem již řekl, původcové války, dostali více za své pozemky, než jim dává náš zákon... (Posl. dr Stránský: Také Francie!) Ano, také Francie, proto jsem řekl, že Francie změnila svůj poměr k Německu, Rakousku a Maďarsku. Tedy, když si to všechno představíme, musíme zcela otevřeně říci, že je to veliká, řekl bych - nechci užíti slova, které by se snad dotklo - dobromyslnost, spoléhati na mír práva, na Evropu práva. Tak daleko ještě nejsme. Snad to může býti jednou cílem - nemám nic proti tomu, možná, ano, dejž to Bůh - ale tam ještě nejsme.

Ta Evropa, která se docela klidně na to dívá, jak v Rusku miliony a miliony umírají hladem, která na to nenašla nikde společnou akci finanční, která však našla peníze na maďarské grófy, ale nikdy na ubohé oběti bolševismu, prosím, ta Evropa není pro mne ještě garancií ani práva, ani míru, ani čehokoliv jiného. Po mém soudu není možno z toho, co se stalo v Paříži, počítati na budoucnost a stavěti na tom naši politiku. (Výkřiky komunistických poslanců.)

Mluvme střízlivě: není potřebí ve fantasii létati, já nevím kam, tím více, že se může člověku něco státi, jako se stalo našemu panu dr Stránskému. On přece není žádným velikým přítelem ani Ruska, ani Slovenska, ani nepřítelem bolševiků a mluvil o tom, že politika, kterou my děláme, je politika českých tradic a českého probuzenství. Tu mně přece neupře, jestli byla nějaká pevná složka této probuzenské politiky naší, že to byla láska ke Slovanstvu, láska k Rusku. O tom by se mohl také přesvědčiti, kdyby četl také noviny své vlastní strany, ve které dnes je, před válkou. Po válce se to ovšem mluvilo jinak.

Říkám tedy: Chvála Bohu, že máme s krku všechny ty otázky, které byly nadhozeny tím, že z nejasného znění čl. 250 Maďaři dělali bůhvíjaké konsekvence, že máme nyní pokoj a že se nebudeme rváti o pozemkovou reformu, o ty groše pro maďarské magnáty a že v té věci bude pokoj. Já bych si opravdu přál, aby optimismus pana dr Beneše v této příčině se osvědčil, aby nám bylo možno ve všech ostatních věcech, hospodářských i jiných dojíti k jistému soužití, které nepovažuji za slabost ani se strany maďarské, ani se strany naší a které není škodou ani pro ně, ani pro nás, a to proto, poněvadž - řekněme si to docela otevřeně - my o konečných věcech nebudeme rozhodovati sami a musíme dočkati momentu, kdy event. bylo by potřebí, aby každý hájil své. A do té doby, myslím, je moudřejší, když hospodářsky nebudeme dělati nemožné věci jeden proti druhému, poněvadž to naposled zaplatíme přece jen dráže, než je každý imaginární prospěch z toho, co my podnikáme v otázkách pomoci zemědělské krisi, a když, bude-li to možné s Maďarskem, my s ostatními státy Malé dohody ujednáme v pořádku, klidu jistou dohodu, aby nebyl nerušen ten život střední Evropy, o kterém se tolik mluví a který nemůže býti klidný bez jistého hospodářského uspokojení.

Nechci mluviti o plánech, o kterých se mluví v zahraničních velmi seriosních listech, o plánech velikého průmyslu a velikých financí zahraničních ohledně střední Evropy a myslím, že v tomto ohledu máme všichni stejný interes, totiž abychom všichni hájili svou hospodářskou suverenitu a nedávali zbytečně nic do rukou cizího kapitálu, než je naprosto potřebí. To není jen interes náš, nýbrž i druhých států.

Proto myslím, že jest lépe, když smírnou cestou se dohodneme, ale neklamme se, tím se nedohodneme politicky. Nikdo nepřesvědčí Maďary, že se jim nestala křivda trianonským mírem. Celá jejich mladá generace a celý národ je vychováván tím, že se to musí jednou napraviti. Nu, ať to zkusí. My proti tomu musíme si říci - a tím bych asi chtěl končiti - že jedna světlá stránka jednání v Paříži i v Haagu byla naprostá shoda Malé Dohody. To je veliké plus, poněvadž se ukázala tam, kde bylo potřebí finančních obětí říkám docela otevřeně, také s naší strany. To, že ta Malá dohoda vystupovala nerozlučně jako jeden celek, to je, řekl bych - až se to skoro bojím říci - také jistým lékem proti přílišným fantasiím maďarských možností, které by mohly vésti k věcem velmi vážným.

Vítám tuto vnitřní shodu Malé dohody a já trochu na to pamatuji, co to je, poněvadž jsem to byl já, který jsem první jednal o všechny tyto věci v Paříži s následnickými státy, které vyšly z rozkouskování Rakouska, a od té doby jsem přirozeně vždycky pevně stál za tou politikou, kterou dělá náš stát, politiku Malé dohody - vítám, jak pravím, že právě v Paříži a v Haagu se tak osvědčila. Když bude Malá dohoda pevná a když všechny státy Malé dohody budou hleděti, aby byly vnitřně silné, hotové k obraně svých práv a své samostatnosti, řeknu, že se přece jen s jistým klidem můžeme dívati do budoucnosti, poněvadž proti Maďarsku stačíme, a bude-li za Maďarskem někdo jiný, bude proti němu stát zase někdo jiný. To jsou věci, které snad dokonce i Maďarům ukáží, že není dobře míti praktické fantasie, kde stačí míti teoretické, poněvadž praktické fantasie mohou skončiti po případě jako světová válka. Když šli do vojny, také si nemysleli, že to skončí Trianonem, Versaillem a St. Germainem, nýbrž myslili, že to bude opanování Balkánu, německé Rakousko a úplně na vždy zaručené Maďarsko. Tak mohou končiti praktické fantasie.

Doufám tedy, že když uvidí Maďaři, že Malá dohoda stojí pevně jako skála a že my, všechny státy Malé dohody, se snažíme, abychom byli připraveni na každý případ, nezeslabovali své síly nerozumným, fantastickým pacifismem, když budeme hleděti, abychom tu stáli pevně připraveni ke všemu, také doufám, že bude nejbezpečněji zachován mír a že nebude více otázky, o které by se jednalo, o naši budoucí existenci. (Potlesk.)

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Dalším řečníkem je p. posl. dr Markovič.

Posl. dr Markovič: Slávna poslanecká snemovňa! Rečníci nášho klubu pri pojednávaní exposé pána ministra zahraničných vecí o jednaniach v Haagu i dohôd, ktoré nám boly práve predložené, zaoberali sa podrobne významom týchto ujednaní, ktorý práve vedie k tomu, že budeme za dohody hlasovať. Bolo poukazované, že dohody uzavreté v Haagu a Paríži sú zakončením ďalšej etapy na ceste upevnenia základov, položených mierovými smluvami. Dohody vedľa tohoto významu musely vyvolať všeobecný záujem i svojím významom hospodárskym, na jednej strane, pokiaľ ide o ustálenie našich bremien a záväzkov, na druhej strane menovite, pokiaľ ide o otázku pozemkovej reformy.

Mne nech je dovolené poukázať na význam dohôd predovšetkým, pokiaľ ide o Slovensko. Jestli je pochopiteľný všeobecný záujem o vyriešenie týchto otázok, tým väčší musí byť záujem so stanoviska Slovenska, ktorého všetky tieto otázky týkajú sa i teritoriálne i politicky najbližšie. Práve neurovnanosť celej rady otázok politickej i hospodárskej povahy dávala po dlhú dobu činiteľom v Budapešti možnosť, aby na Slovensku vyvolávali stály pocit nekľudu, aby udržovali pocit neistoty a tým spôsobom aby tiež túto náladu na Slovensku využívali a zneužívali pri svojich snahách o obnovenie integrity bývalého Uhorska. Každý medzinárodný dôkaz stability pomerov z mierových smlúv znamená krok k ukľudneniu, ku konsolidácii pomerov na Slovensku. (Výkřiky komunistických poslanců.) Preto menovite so slovenského stanoviska musím zvlášť vítať, že týmito dohodami bol znovu podaný takýto dôkaz. Dôkaz politický, ktorý znamená znovu podškrtnutie trvanlivosti a nezmenlivosti trianonskej smluvy, a tiež určitý dôkaz hospodárskej povahy, ktorý, myslím, činí raz navždy prietrž pokusom zbudiť na Slovensku dojem, že stav plynúci z pozemkovej reformy nie je definitivný a že účasť na pozemkovej reforme môže byť po prípade pozdejšie zmenená v neprospech tých, ktorí sa pozemkovej reformy dosiaľ účastniť mohli.

Slávna poslanecká snemovňa. Uvažujem-li po tejto stránke o uzavretých dohodách, tu je na mieste, aby sme si pripomneli, že veľká časť činnosti našej zahraničnej politiky od vzniku nášho štátu, ale aj veľká časť našej revolučnej činnosti v zahraničí pred jeho vznikom bola venovaná práve predovšetkým otázke pripojenia Slovenska k Československej republike, a potom utvrdeniu tohoto medzinárodného stavu. Vieme veľmi dobre, že od samotného prevratu snáď v žiadnej otázke naše zahraničné ministerstvo ani kvantitatívne ani kvalitatívne nevenovalo toľko úsilia, toľko času a toľko pozornosti, ako práve ďalšej úprave našich pomerov k nášmu južnému susedovi, odrážaniu a znemožňovaniu veškerých pokusov a nástrah, ktoré proti definitívnej úprave, definitívnemu pripojeniu Slovenska k Československej republike smerovaly od samého prevratu.

Stačí len pripomenúť bolševický vpád a s tým súvisiace a tomu predchádzajúce úsilie zahraničného ministerstva o fixovanie našich hraníc a o definitívné uvolnenie nášho územia, stačí pripomenúť Karlov puč, stačí pripomenúť, že celé úsilie o vytvorenie a upevnenie Malej Dohody malo svoj základ práve v týchto okolnostiach. Stačí poukázať na všetky ďalšie jednania, ktoré zamestnávaly naše zahraničné ministerstvo, a celú politiku Malej dohody oproti rôznym a rôznym pokusom, smerujúcim proti stavu, vytvorenému mierovými smluvami, menovite trianonskou smluvou, aby sme si upovedomili ohromnú prácu, ktorú naša zahraničná politika musela vykonávať na tomto poli a ktorá predovšetkým a nadovšetko slúžila Slovensku, slovenskému ľudu, slúžila zabezpečeniu Slovenska v Československej republike.

Samozrejme, predovšetkým slúžilo sa týmto štátnemu celku, poneváč iste každý je si vedomý významu pre historické zeme, že k štátnemu celku československému patria i Slovensko a Podkarpatská Rus. Ale predsa len nemôžeme nepripomenúť, že v prvom rade táto činnosť bola venovaná ustáleniu postavenia Slovenska, upevneniu pomerov na Slovensku. Z toho by plynulo, že túto činnosť našej zahraničnej politiky predovšetkým a nadovšetko podporovať bolo a je povinnosťou volených zástupcov Slovenska. (Výkřiky poslanců strany komunistické.)

Naša strana považovala za svoju samozrejmú povinnosť podporovať túto činnosť a podobne činily i niektoré iné politické strany na Slovensku. Nemôžeme však povedať, že by činnosť nášho zahraničného ministerstva pri ustálení pomerov na Slovensku, pokiaľ ide o rôzné snahy v Budapešti, boly tak bezvýhradne podporovaly všetky slovenské politické strany, menovite že by tak bola činila strana, ktorá sa vydáva za najslovenskejšiu slovenskú stranu. (Výkřiky slovenských ľudových poslanců.) Stačí poukázať na cestu do Paríža v dobe, keď sa jednalo o hranice Slovenska, o trianonskú smluvu, stačí poukázať na memorandum, ktoré sa podávalo terajšiemu rakúskemu kancelárovi Schoberovi, stačí poukázať na celý obsah časopisu "Correspondence Slovaque", na články o vacuum juris, na rôzné informácie, dávané rôznym zahraničným žurnalistom a publicistom, aby sme dosvedčili, že tá "najslovenskejšia" slovenská strana miesto toho, aby pána ministra zahraničných vecí v jeho úsilí o zabezpečenie Slovenska slovenskému ľudu v Československej republike podporovala, mu veľmi často kládla pod nohy polená. (Tak jest!)

Chceme-li pri zakončení tejto etapy úsilia o upevnenie postavenia Slovenska urobiť určitý účet toho, čo bolo vykonané a ako bolo vykonané, nemôžeme sa pri tomto zjave nepozastaviť. Musím poukázať aj na to, že pri pojednavaní týchto smlúv nejaví sa so strany celého politického Slovenska taká podpora, akú by vec zasluhovala. Mluvčí slovenskej ľudovej strany v posl. snemovni i senátu vôbec sa nezaoberali týmito dohodami a nevenovali im a ich významu naprosto žiadnej pozornosti. Reč pána posl. Macháčka od začiatku až do konca sa vyčerpávala viacej-menej vecnými výklady o otázke cirkevných majetkov na Slovensku. (Souhlas.) Snáď preto, aby bolo dokumentované, že to je jediný záujem tejto strany, ktorý na Slovensku má, a že ostatné životné záujmy slovenského ľudu ju naprosto nezaujímajú. (Potlesk.) Myslím predsa, že treba rozlišovať. Pán posl. Macháček svoju reč zakončil tým, že ľudová strana bude hlasovať proti exposé pána ministra zahraničných vecí. Pýtal by som sa, či to znamená, že bude hlasovať i proti týmto dohodám? Chcel by som tomuto spôsobu hlasovania venovať náležitú pozornosť, aby bolo jasné, do akej miery ktorá slovenská strana prispela k tomu, aby pomery na Slovensku boly konsolidované. (Výborně!) Správne tu bolo poukázané, že pri otázke hlasovania o týchto dohodách nejde o vec dôvery k tomu lebo inému členovi vlády lebo o vec dôvery k vláde ako celku, ale ide o vec dôvery k Československej republike, a podľa toho bude nutno posudzovať hlasovanie slovenskej ľudovej strany pri schvaľovaní týchto smlúv.

Vážené shromaždenie! Povedal som, že pri schvaľovaní týchto dohôd ide v značnej miere o Slovensko a upevnenie jeho sväzku s Československou republikou. Tomuto upevneniu pochopiteľne najväčší odpor bol kladený z Maďarska. Tento oslabovať a odstraňovať bolo dosiaľ jedným z hlavných odvetví činnosti našej zahraničnej politiky a súdim ovšem, že táto jej činnosť nie je ešte zďaleka zakončená a vyčerpaná. Pre nás však parížske dohody majú veľmi zaujímavý úkaz o tom, kde treba hľadať v minulosti a kde bude treba hľadať v budúcnosti hlavných nositeľov odporu proti upevneniu sväzku Slovenska s Československou republikou. Nie v maďarskom delnictve ani v maďarskom roľnictve. V Maďarsku udržiava sa dosiaľ u vlády kasta, ktorá mierom bola najviac dotknutá. Tá vedela zariadiť veci tak, že svoj záujem postavila, ako by bol záujmom národa a poukazujúc na trianonský mier, vedela dosiaľ odvracať pozornosť predovšetkým vlastného občianstva od seba a svojich žistných snáh. Aké sú tieto snahy, ukázaly práve haagské a parížske jednania. Pán zpravodajca zahraničného výboru v budapeštianskej snemovne dr Lakatos chcel dokázať, že týmto jednaním bola zahájená revízia trianonského mieru. (Výkřiky komunistických poslanců.) Nechcem dlho reagovať na tieto názory, poneváč je zjavné, že išlo o doplnenie, o prevedenie trianonského mieru a nie o jeho revíziu. Ale práve toto jednanie ukázalo, že pánom vyjednávačom z Budapešti neišlo tak o revíziu trianonského mieru ako o revíziu pozemkovej reformy, ktorá bola prevedená v rôznych nástupnických štátoch. Keď sa im podarilo túto revíziu previesť aspoň takým spôsobom, že to pre nich niečo vynieslo, tak prestali zdôrazňovať nutnosť trianonského mieru aspoň pri týchto medzinárodných jednaniach. Tento názor potvrdil i pán posl. Szüllö, ktorý vo svojej pondelňajšej reči poukázal tiž na to, že pri celom jednaní išlo vlastne o pozemkovú reformu, o to, aby maďarskí veľkostatkári aspoň trochu prišli na svoj účet, trebárs to z veľkej časti zaplatí maďarské poplatníctvo samotné.

Slávna poslanecká snemovňa! Honorujeme radi a považujeme to aksi za samozrejmé, že zásady zákona o československej pozemkovej reforme zostávajú haagskými a parížskymi ujednaniami nedotknuté. Pri tom chceli by sme zvlášť podškrtnúť uistenie príslušnych činiteľov, že parížske a haagske ujednania nemajú a nemôžu mať vlivu na daľšie prevádzanie pozemkovej reformy na t. zv. optantských veľkostatkoch. Chceli by sme z toho uisťovania podškrtnúť, že budú presne dodržované zákonné normy nášho zákona o pozemkovej reforme predovšetkým, pokiaľ ide o rozsah nemovitostí, ktoré môžu byť prepustené zo záboru, potom pokiaľ ide o prejímaciu cenu týchto nemovitostí a konečne pokiaľ ide o cenu prídelovú. Nie sme nijako nadšení tým, že k vôli veciam, o ktorých bola reč, musíme schvaľovať, aby čiastke našich veľkostatkárov dostalo sa v konečnom výsledku väčšej náhrady za zabraný majetok, ako sa dostáva iným. Ale, vážené shromaždenie, čo musím zdôrazniť a v čom sa shodujem s p. kol. Štefánkom, je, aby v žiadnom prípade - trebárs v dôsledku týchto úmluv - v žiadnom detaile sa neukázalo, že by zákony o našej pozemkovej reforme, pokiaľ ide o ich prevádzanie oproti t. zv. optantom, prevádzaly sa blahovoľnejšie, ako sa prevádzaly alebo sa budú prevádzať oproti iným, ktorí do kategorie optantov nepatria.

Keď už hovorím o prevádzaní pozemkovej reformy, tu nemôžem sa nedotknúť prevádzania pozemkovej reformy na cirkevných majetkoch. Pán minister zahraničných vecí vo svojich výkladoch opätne poukázal na to, že otázka cirkevného majetku bola pri týchto medzinárodných vyjednávaniach vylúčená a že táto otázka bude zvlášť vyriešená príslušnými činiteľmi. Prosím, ale súdim, že by bolo nesprávne, keď by otázkou vyriešenia právnej stránky cirkevných majetkov sa malo zadržovať prevádzanie pozemkovej reformy na cirkevných majetkoch, poneváč súdim, že tak, ako sme sa snažili a podarilo sa nám uhájiť suverenitu nášho zákonodarstva vo veci pozemkovej reformy pri haagskych a parížskych jednaniach, tak že musí byť nespornou suverenita nášho zákonodarstva ohľadne pozemkovej reformy, i pokiaľ sa týče cirkevných majetkov, že modus vivendi ani žiadne iné jednanie nemôže brániť tomu, aby pozemková reforma na cirkevných majetkoch bola prevádzaná tak, ako to predpisuje náš čsl. zákon. (Výborne!)

Slávna poslanecká snemovňa! Vítame tedy i my dohody, poneváč, ako iste správne zdôraznil p. minister zahraničných vecí, odstraňujú mnoho a mnoho sporov medzi Maďarskom a jeho súsedy. V tomto prisvedčujem p. ministrovi zahraničných vecí. Ale prisvedčujem i p. zpravodajcovi zahraničného výboru budapeštianského dr Lakatosovi, že parížskymi dohodami nie sú odstránené medzi oboma štáty všetky nesnádze a možnosti treníc. My nesnádze a trenice vyvolávať nechceme a nebudeme. I toho sme si istí, že pokiaľ ide o otázky politickej povahy, nesnádze a trenice nebudú mať korene v našich pomeroch. Ale počítame s tým - prejavy mnohých rečníkov na to pamätaly - a zostávame preto na stráži, že so strany niektorých činiteľov v Maďarsku budú ešte dlho a dlho vyvolávané nesnádze, neistota a nervozita všetkými tými prostriedkami, ktoré už z minulosti známe. Vidíme to posledne s novým nastolením kráľovskej otázky, o čom už bola reč, a práve preto som nechcel podrobnejšie ďalej hovoriť.

Parížske a haagske úmluvy sú dôležitým krokom v urovnaní pomerov k nášmu južnému súsedovi. Naša vláda a celá Malá dohoda iste použije každej príležitosti a Národné shromaždenie Československej republiky ju bude v tom iste podporovať, aby sa na tejto ceste konsolidácie strednej Europy šlo ďalej.

Avšak odpoveď zpravodajcu budapeštianskeho zahraničného výboru v poslaneckej snemovni na Briandovo memorandum nám ukazuje, že v dnešnom Maďarsku nenachádza t. zv. duch Locarna, duch pravej smierlivosti, duch konsolidačnej spolupráce ešte takej ozveny, ako vo štátoch, kde živelné úsilie širokých vrstiev po miere pomocou demokratických poriadkov dochádza k svojmu plnému uplatneniu. (Výkřiky posl. Tomáška.)

Kol. dr Winter vyslovil vo svojej reči k exposé p. ministra zahraničných vecí o haagských jednaniach nadej, že výsledok haagských porad prispeje k tomu, aby boly posilené demokratické prúdy v Maďarsku, a že tiež prispeje k tomu, aby v terajšom oligarchickom režime, ktorý sa opiera stále o silnú ruku, nastala zmena. Kým táto zmena nenastane, nutno, slávna poslanecká snemovňa, počítať s tým, že nesnádze a trenice budú, že bude sa udržovať a vychovávať s niektorých strán duch nesnášanlivosti a duch odvety. (Předsednictví převzal místopředseda Roudnický.)

A tu nesúhlasil by som s pánom posl. Štefánkom, že najskorej musí nastať smierlivý duch a že bez toho ani demokratizácia Maďarska nemá žiadnej ceny. Súdím, že prvou vecou je práve demokratizácia pomerov v Maďarsku, poneváč len po demokratizácii pomerov v Maďarsku môžeme očakávať taký vývoj, od ktorého by sme si mohli sľubovať zmenu ducha, ktorý dnes ešte, ako to ukážem po chvíli, ovláda nielen na strane niektorých extremistických skupín, ale ktorý je oficielne vnášaný i do výchovy mládeže v maďarských školách.

Vážené shromaždenie, že len vtedy budeme môcť očakávať skutočné ukľudnenie a konsolidovanie pomerov v strednej Evrope, keď u nášho súseda nastane iný režim, toho dôkazom z poslednej doby je nám prejav starého Apponyiho v budapeštianskej poslaneckej snemovni, kde s vehemenciou jemu vlastnou dovolával sa oproti maďarskému ministrovi vnútra Sczitovskému zavedenia všeobecného volebného práva a poukazoval na to, že všeobecné volebné právo treba zaviesť skorej, ako bude pozde, poneváč často vytýka sa rozhodujúcim činiteľom v štátoch, že niektoré opatrenie, ktoré by včas bolo pomohlo kľudnému vývoju, došlo pozde a preto došlo k vývoji nekľudnému. Keď gróf Albert Apponyi, ktorého iste nemožno podozrievať z nejakého demokratizmu lebo pokrokovosti, domáha sa všeobecného volebného práva zo strachu, z toho je patrné, kam asi spejú pomery v Maďarsku pri dnešnom režime a do akej miery možno pri dnešnom režime v nejakú konsolidáciu pomerov mať i len sebemenšiu nádej. Ukazuje nám to, slávna snemovňa, že pri úvahách o ďalšej konsolidácii pomerov v strednej Europe nutno vychádzať predovšetkým z predpokladu konsolidácie pomerov v Maďarsku samotnom vo smysle demokratizácie tohoto štátu. My veríme - aspoň chceme veriť - že vývoj vecí bude spieť týmto smerom. Tak veríme, že bude možná i tu plná dohoda, keď prestane na jednej strane spôsob, ktorý slovom a rečou zdôrazňuje síce prostriedky mieru, na druhej strane však udržuje ducha odvety, nesmierlivosti nie len medzi dospelými občanmi, ale vštepuje ducha válečnej odvety aj deväťročným malým deťom v obecnej škole.

Mám v rukách vo Viedni vychádzajúci maďarský časopis "Világosság", ktorý má zprávu o spevniku, vydanom pre IV. triedu mestských obecných škôl v Budapesti. (Énekes könyv az elemi népiskola negyedik osztálya számára.) Spevník pre IV. triedu ľudovej školy. Povolený ministrom kultu výnosom č. 45.469/28, vydaný hlavným mestom Budapešťou r. 1928. Tento spevník obsahuje 65 piesničiek pre malé deti, z ktorých 27 má obsah čiste vojensko-iridentistický. Ako tie piesničky vyzerajú, vidíme na pr. z jednej, ktorá znie: "Kinižiho tanec. To bol pekný čardáš" - to je maďarský národný tanec - "taký nevie tančiť iný. V dvoch rukách mrtvola, na zube mrtvola, tak tancoval Kiniži Pál. Aj my budeme mať svoj tanec. Zahráme im piesničku, to bude ešte len tanec, Čech, Rumun, Srb, všetkých naučíme tancovať." To je jedna piesnička. Tedy v dvoch rukách mrtvoly, na zube mrtvola, tak sa učia deti, že v budúcnosti naučia tancovať Čechov, Rumunov a Srbov.

Iná piesnička znie: "Dá ešte Bôh veselý rok, Maďarovi lepšiu budúcnosť. Pôjdeme domov do Subotice" - to je Juhoslavia - "Bratislavy" - to je Slovensko - "a Kluže" to je Rumunsko.

Iná piesnička: "Čaká ľud, čaká, srdce rvúce čaká: Teraz idú maďarské vojská do Kluže" - to je Rumunsko.

A ďalšia piesnička: "Nezostanú takto tieto okyptené hranice, potrebný je už len hlas trúby. Zase budete slobodné, staré hranice! Keby hlas trúby už len zaznel!"

Vážené shromáždenie! Tieto ukázky zo spevníka schváleného r. 1928 a dodnes iste neodvolaného stačia k posúdeniu, v akom duchu je vychovávaná v Maďarsku malá nevyspelá 9-ročná mládež. A tak si vieme utvoriť obraz, v akom duchu je vychovávaná mládež staršia. Očakávame, že jestli pán min. predseda dr Bethlen vo svojich prejavoch tak zdôrazňuje svoju mierumilovnosť a svoju snahu po dobrých súsedských stykoch so súsednými štátmi, že sa postará, aby z ľudových (obecných) škôl hlavného mesta Maďarska zmizly knihy, zmizol spevník, ktorý v celom rade piesničiek neobsahuje nič iného, ako systematické štvanie malých detí k nenávisti a k pocitu potreby odvety oproti tým súsedným štátom, s ktorými pán min. predseda Bethlen chce žiť v dobrých súsedských pomeroch.

Vážená posl. snemovňa! Uvádzam tento detail a upozorňujem na dnešný stav vecí v Maďarsku preto, aby keď na jednej strane pozdravujem doterajšie výsledky mierumilovného snaženia celej našej zahraničnej politiky, na druhej strane aby som upozornil, že úsilie zahraničnej politiky Československej republiky i Malej Dohody o politiku kľudu a spolupráce v strednej Europe, ako sa vyslovil pán minister zahraničných vecí, bude vyžadovať ešte mnoho námahy, vytrvalosti a shovievavosti, ale aj ostražitosti, bdelosti a pohotovosti.

Slávna posl. snemovňa! V našom ďalšom jednaní s Maďarskom najbližšie máme pojednávať o revíziu teraz platnej obchodnej smluvy. A tu dovoľte, aby som upozornil veľmi dôrazne na jedno, aby naši vyjednávači o revíziu tejto smluvy pri postavení svojich požiadavkov a pri plnení protipožiadavkov dbali toho, aby revízia tejto smluvy nediala sa na účet Slovenska, aby ústupky, ktoré eventuelne budú dosažené alebo poskytnuté, nezaplatil zasa ten upadajúci slovenský priemysel, alebo správne priemysel na Slovensku, ktorý už doniesol toľko obetí a v ktorom už toľké stá a stá robotníkov octlo sa bez chleba.

Vážená posl. snemovňa! Vieme veľmi dobre, čo dosiaľ znamenalo pre slovenské priemyslové, ale aj iné robotníctvo odbúravanie niektorých odvetví priemyslu na Slovensku. Vieme veľmi dobre aj to, že pri tomto odbúravaní maly svoj veľký zástoj na jednej strane politické snahy majiteľov podnikov v Budapešti, na druhej strane kapitalistické snahy majiteľov konkurenčných podnikov v historických zemiach. Ale práve preto musia naši vyjednavači pri revízii obchodnej smluvy s Maďarskom pečlive dbať, aby táto revízia nemohla byť zasa podnetom alebo dôvodom k ďalšiemu odbúravaniu priemyslu na Slovensku, poneváč by to znamenalo, že zisk, ktorý by sa snáď získal na jednej strane, by slovenský priemysel a menovite slovenské robotníctvo muselo zaplatiť na strane druhej tým, že by prišlo o chleba, že by sa dostalo ešte vo väčších rozmeroch do ťažkého hospodárskeho postavenia, ako je dnes. Keď už, slávna posl. snemovňa, hovoríme o budúcnosti, o niektorých otázkach, ktoré čakajú na svoje riešenie v budúcnosti, tu nemôžem znovu sa nezastaviť pri otázke vyriešení štátneho občianstva sto a sto drobných ľudí na Slovensku. Viem veľmi dobre, na čo bolo poukazované v debate v ústavno-právnom výbore senátu pri tejto otázke, že k takému vyriešeniu, aké by bolo potrebné, nestačí len vnútroštátny zákon, že by bolo potrebné medzinárodnej úmluvy, potažne že je treba doplniť príslušné ustanovenia mierových smlúv tak, aby v jednotlivých nástupnických štátoch boly odstránené zjavy, kde stá a tisíce ľudí sa octlo proste bez štátneho občianstva, poneváč štátne občianstvo neuznáva podľa dosaváďneho právneho poriadku ani jedon, ani druhý štát.

Tento stav je treba odstrániť, poneváč, slávna poslanecká snemovňa, je iste neudržitelný. Máme na Slovensku každodenné zjavy, že síce naši obyvatelia sú spôsobilí k tomu, aby konali svoje povinnosti ako vojaci, aby 18 mesiacov slúžili v československom vojsku, čo predpokladá československé štátné občianstvo, ale na druhej strane sa im čsl. štátné občianstvo neuznáva. Je svrchovaný čas, aby sa ministerstvo vnútra, vláda poponáhľala s tým, že by priviedla k takému právnemu stavu, že by aspoň títo ľudia sa k čsl. štátnemu občianstvu dostali. Je nemožný stav, kde starí ubohí penzisti umierajú hlady len preto, poneváč nikto nechce uznať ich štátné občianstvo a ovšem - z fiskálnych dôvodov - ani z toho plynúcich nárokov na platenie penzie.

Slávna poslanecká snemovňa! Volanie po riešení týchto a podobných iných boľavých otázok vnútroštátnych patrí tiež do oblasti nášho konsolidačného snaženia v republike, na Slovensku a v strednej Europe. Ide o odstránenie tiaživých dôsledkov války a novej organizácie Europy nie len v medzinárodnom súžití, ale aj vo vlastnom štáte; ide o to, aby menovite na Slovensku a Podkarpatskej Rusi na jednej strane boly patrné každému politické, kultúrne a hospodárske výhody, ktorých sa mu dostalo ako občanovi a obyvateľovi Československej republiky. Na druhej strane však ide o to, aby bolo čo najmenej zjavov, ktoré ešte i v druhom 10-ročí trvania Čsl. štátu by mohly, a právom, zbudzovať v časti obyvateľstva lebo i jednotlivcoch dojem, po prípade presvedčenie, že boli postihnutí zmenou k horšiemu alebo trebárs že sa dostaly z blata do kaluže.