Význam i funkcia štátnych a verejných dodávok a prác, poťažne jednotlivé úkazy v našom hospodárskom živote, podmienené nimi, nám však úplne unikajú, poneváč máme síce dodávkovú prax, ale nie takú, že by ňou mohly sa stať dodávky účinným a zdravým prostriedkom štátnej hospodárskej politiky. Štátné a iné verejné dodávky a práce majú totiž mimo ich úkojného poslania i dôležitý a u nás, bohužiaľ, neuznaný význam ako vyrovnávací prostriedok sezónnych i konjunkturálnych výkyvov a regionálnych ťažkostí hospodárskych.

Poneváč však sezónné ako aj konjunkturálné výkyvy výrobnej činnosti neprejavujú sa v celom štáte rovnako, ale skôr naopak, v niektorých jeho oblastiach silnejšie a prudšie a v iných zasa pozvoľnejšie, je treba, aby štátna dodávková politika spočívala aj na zásade regionálnej regulácie.

Zásada táto obzvlášť v našej republike má význam ďalekosiahly. Rôzna hospodárska štruktúra jej východných a západných častí a odlišné faktory jej vývoja ešte aj dnes vyžadujú odlišný spôsob zasahovania verejnej moci do súkromného hospodárskeho života. Ale i jednotlivé oblasti týchže krajov majú zvláštné potreby, ktoré správne vedená dodávková politika vedela by ukojiť, čím nastalo by aspoň čiastočné vyrovnanie regionálnych a hospodárskych nesrovnalostí a prispelo by sa k zhomogenizovaniu naších hospodárskych pomerov. Preto nezbytne je treba, aby investičná a iná úkojná činnosť štátu ako aj nižších autonomných sväzkov, štátnych podnikov a ústavov prevádzaná bola v týchto smerniciach.

Mimo uvedených už výhod takáto úprava dodávkového systému mala by veľký vliv i na priaznivý vývoj naších sociálnych pomerov, ktorý je v úzkych vzťahoch s každým pohybom vo výrobe. Všetky tieto myšlienky môžu byť však prevedené iba za predpokladu jestvovania správnej a zodpovedajúcej dodávkovej politiky štátu. Aby táto bola možná, musíme mať spoľahlivý podklad spočívajúci v dôkladnej centrálnej evidencii a štatistike všetkých dodávok a prác. Keď patričný orgán bude mať k dišpozícii podrobnú a podľa regionalizmu a chronologie spočívajúcu štatistiku, bude možno posúdiť, ako zadané dodávky pôsobily na vyrovnávanie časových a konjunkturálnych miestnych nesrovnalostí. Stálym sledovaním vývoja v tomto smere umožnené bude staré chyby napravovať a z doterajšej dodávkovej praxe vytvorí sa dodávková politika. Hoci hlasy po úprave zadávania štátnych dodávok a prác vo smysle ako som naznačil, ozývajú sa už od dávnejších rokov, lebo v tomto smere doteraz nebolo nič učinené. Podobná úprava prevedená bola v Nemecku a aj v Maďarsku stal sa na tomto poli dôležitý krok vpred.

Slávna snemovňa! U nás v poslednej dobe hľadajú sa dôvody pre vytvorenie ministerstva spotreby. Myslím, že bolo by účinnejším a produktívnejším, tak pre štát ako i celé národné hospodárstvo, zaoberať sa radšej vytvorením predpokladov pre zdravú a hospodárnu dištribúciu čsl. dodávok a prác, ktorých potreba vykazuje polovicu nášho štátneho rozpočtu.

V predošlých svojích vývodoch snažil som sa prebrať hlavné smernice, v ktorých má sa diať napomáhanie rozmachu nášho hospodárskeho života. V tejto súvislosti musím sa zmieniť i o našom daňovom bremene a jeho vlive na úspech a ťažkosti našej výroby. Je nepopierateľným faktom, že daňové zaťaženie je u nás značné a je preto úkolom prvého stupňa, aby postupom času zmenšovalo sa najmä v takých oboroch, kde je hospodársky i sociálne najťaživejšie a najškodlivejšie. Vítam veľmi vrele snahy pána ministra Engliša v tomto smere uplatňované a prajem si, aby jeho práca priniesla úľavy obzvlášť živnostníctvu a obchodníctvu. Zaiste nezveličujem skutočný stav vecí, keď tvrdím, že ťarcha daňového bremena dolieha na tento stav najcitlivejšie a že živnostníctvo a obchodníctvo vo veľkej miere hatí v rozpätí jeho činnosti.

Od danovej reformy očakávalo sa v týchto kruhoch nie mnoho, ale predsa aspoň rešpektovanie skutočnej jeho poplatnej sily, hospodárskej únosnosti a vytvorenie každej ľubovôle pri vybudovaní daní ako aj pri ich vymáhaní. Tieto očakávania živnostníctva a obchodníctva, bohužiaľ, splnené neboly. Naopak, daňová a berná prax bola zostrená, pri zisťovaní dôchodku poplatníctva pokračuje sa s veľkou prísnosťou a daňové predpisy následkom toho medzi živnostníctvom a obchodníctvom vyvolávajú veľký počet odvolaní.

Táto prílišná prísnosť finančnej správy, vedená viac snahou za docielením čím vyššieho daňového výnosu než porozumením pre únosnosť poplatníctva, zapríčiňuje veľké škody. Príliš ľubovoľné ustanovovanie daňového základu a veľmi častá nedôvera finančnej správy k daňovému priznaniu poplatníka tvorí ovzdušie, v ktorom buduje sa nežiaducná priepasť medzi poplatníctvom a finančnou správou, čím veľmi vzďaľujeme sa hlavného predpokladu pre správné a spravodlivé rozdelenie nášho verejného daňového bremena, a to vzďaľujeme sa daňovej morálky.

Preto veľmi snažne odporúčam do pozornosti pána ministra Engliša problém vyrubovania daní, ktorý nezbytne potrebuje prehĺbenia.

Ďalej treba je veľmi úzkostlive dbať na výber osôb do všetkých daňových komisií a dať v nich náležitého zastúpenia živnostníctvu a obchodníctvu. Treba je dbať na to, aby vytýkacie pokračovanie správne sa prevádzalo a obzvlášť odstrániť treba nedostatok presnej a včasnej evidencie platobnej povinnosti poplatníkov. Získanie tejto nepredstavujem si však dosiahnuť tak, aby daňové nedoplatky s chvatom sa vymáhaly a poplatníctvo bolo tak hnané do tiesne.

Je treba, aby daňové nedoplatky sa vymáhaly a odpisy na ne povoľovaly liberálne, poneváč v prevážnej väčšine daňové nedoplatky majú takí poplatníci, ktorí uložené im bremeno sniesť skutočne nemohli.

Doterajšie naše štátné účtovné uzávierky, ako aj výkazy o výnose dane z obratu ukázaly, že vzdor značným nedoplatkom príjem z nej plynúci bol taký, že jej výnos značne prekročil výšku v jednotlivých rozpočtoch preliminovanú. Je preto oprávneným požiadavkom, aby daňová amnestia a daňové odpisy rozšírené boly i na daň z obratu. Poskytovanie týchto úľav finančná správa dosiaľ odopierala a toto svoje stanovisko budovala na úvahe, že daň z obratu nie je vlastne zaťažením poplatníka, ktorý túto daň pre štátnu pokladňu len inkasuje od svojích odberateľov a všetkých ľudí, s ktorými prijde do obchodného styku.

Toto je dnes stanovisko naprosto neudržateľné. Daň z obratu stala sa už dávno daňou priamou, poneváč presunúť ju už dnes niet možnosti.

Je preto naším požiadavkom, aby daňové úľavy poskytované boly i pri dani z obratu a amnestia udeľovaná i pri tejto dani.

Jedným z najnezbytnejších je aj náš požiadavok paušalovania tejto dane a jej sníženia na 1%.

Paušalovanie požaduje sa obzvlášť u textilií. Na toto téma poriadaný bol už nesčíselne veľký počet ankiet, porád, schôdzí, zákonodarné sbory i ministerstvo financií a obchodu zahrnuté sú veľkým množstvom návrhov a elaborátov v tejto veci jednajúcich, avšak problém zostáva stále neriešený.

Toto téma bližšie objasňovať nepovažujem nes a na tomto mieste ani za účelné, ani za nutné.

Zdôrazňujem tu len fakt, že problém tento už v najbližšej dobe riešiť sa musí. Nášmu textilnému obchodu odstráni sa tým najväčšia prekážka s cesty jeho rozvoja. Textilnému priemyslu takéto riešenie veci môže priniesť len výhody a keďže ani záujmy štátnej finančnej správy nebudú ohrožené, pevne verím sľubu pána min. Engliša, že paušalovanie dane z obratu u textilií prevedené bude v najbližšej dobe a v tomto roku.

Ďalším smutným faktom pri vyberaní daní z obratu je prax ministerstva financií, vysielať vlastné revízné orgány k vyšetreniu základu k dani z obratu. Práve v tejto dobe tieto orgány revidujú priznania k dani z obratu za r. 1927-28, v mnohých prípadoch i za roky 1924-1926. Ako som už spomenul, finančná správa vymačká z poplatníctva každoročne o niekoľko desiatok milionov viac dane z obratu, než je preliminované, a vzdor tomu nedá si ujsť ani najmenšiu príležitosť k prejaveniu svojej prísnosti. I tieto mimoriadné revízie sú jednou z týchto prísností. Ich úspechy nikdy nevyvážia myslím ani náklady, ktoré na ich vydržovanie sú nutné, nehovoriac o škodách, ktoré spôsobujú svojou, podľa môjho názoru nežiaducnou a nepotrebnou činnosťou.

Načrtnúc takto v krátkosti hlavné požiadavky a potreby živnostníctva a obchodníctva v jeho hospodárskom živote, v ďalšom venovať chcem pozornosť jeho potrebám kultúrnym.

Nášmu zákonodarstvu často sa vytýka, že kultúrnych problémov nevšíma si v patričnej miere. Musím, bohužiaľ, uznať, že tieto výtky nepostrádajú podkladu, ale zároveň zdôrazniť musím pri tom aj fakt, že nesmierne vážné úkoly hospodárske a sociálné, pred ktoré celá naša pospolitosť postavená bola po vojne a po prevrate, musely sa odrážať i v činnosti zákonodarných sborov, takže práca týchto v prvom rade sledovať musela otázky hospodárske a sociálné a riešiť ich cestou zákonodarnou a kultúrné problémy menovite u nášho živnostníctva zostaly predbežne neriešené v tej miere, ako by si to svojím významom zasluhovaly.

Naše kultúrné pomery a kultúrny vývoj vôbec viazaný je beztak na hospodársky rozvoj. Riešiť uspokojive hospodárske pomery znamená pripraviť nášmu kultúrnemu deniu priaznivú pôdu a dať hlavné predpoklady úspešného rozvoja. V budúcnosti dúfam, že naše zákonodarné sbory budú sa môcť vo väčšej miere zaoberať kultúrnymi problémy, ktoré na riešenie čakajú a ktorých je mnoho.

Vo svojej krátkej řeči nemôžem obsiahnuť celý náš kultúrny život a jeho program, ako prevádza ho ministerstvo školstva a nár. osvety. Zmienim sa len o časti, dotýkajúcej sa odborného a živnostensko-pokračovacieho školstva.

Ako som už spomenul, hospodársky rozvoj ide paralelne s kultúrnym rozvojom a obidve tieto složky sú na seba úzko viazané a jedna druhú ovlivňuje. To vidíme jasne z pomeru školstva odborného, umelecko-priemyselného, technického a obchodného k výrobe a obchodu. Keď vzrastá kultúrna úroveň obyvateľstva, vzrastá i smysel pre kvalitu výroby, ktorá dnes v celom našom hospodárskom živote hrá najdôležitejšiu úlohu. Na kvalite závisí celý náš obchod domáci i zahraničný, naša priebojnosť a schopnosť konkurencie na všetkých miestach.

Problém kvality preto je tiež problémom nášho školstva a je nutné, aby celá naša výchova a celý výchovný systém, či už školský alebo mimoškolský sledoval túto tendenciu výchovy ku kvalite a aby postup k tomu volený bol pokiaľ možno praktický.

Odborné školstvo dobudovať treba pre všetky obory výrobné i obchodné. Pre najbližšiu dobu na Slovensku bude treba vybudovať školu umeleckých remesiel, ktorá by mohla mať veľký význam pre zlepšenie výrobnej kvality, vliv na výchovu vkusu v širokom okruhu svojej pôsobnosti. Druhým požiadavkom v obore odborného školstva pre Slovensko je sriadenie školy pre spracovanie kameňa, aby bolo možno využitkovať nerastné bohatstvo Slovenska a prospieť tak k jeho hospodárskemu posilneniu.

Úkolom, ktorým ministerstvo školstva a nár. osvety musí sa vážne zaoberať v celej oblasti štátu, je reforma školstva obchodného. Tu je požiadavok kvality najzávažnejší ako pre učiteľstvo, tak pre žiactvo. Bude nutná určitá špecifikácia, lebo absolventom obchodných škôľ dostáva sa vzdelania príliš všeobecného a preto mnohokrát i povrchného. O týchto potrebách podrobne zmienil som sa už v rozpočtovom výbore a pre vymedzenosť času nechcem ich znova opakovať.

Len niekoľko slov o otázkach živnostenského školstva, V prehľade svojej činnosti uvádza ministerstvo školstva a nár. osvety ohľadne novej zákonnej úpravy učňovských pokračovacích škôl, že osnova nového zákona v tejto veci bude predostretá, akonáhle zaistené budú prostriedky, ktorých bude na jej prevedenie treba.

Je faktom, že všetky doterajšie zákonné normy, pojednávajúce o vyučovaní, správe, ako aj dozore na učňovských školách a znášaní výdajov spojených s udržovaním tohoto školstva nie sú ani približne také, žeby nimi bol tento problém upravený podľa požiadavkov dnešnej doby a preto je žiaducné, aby ministerstvo školstva a nár. osvety, ale menovite i ministerstvo obchodu v tejto veci urýchlene pracovaly na vhodnej a dnešním pomerom ako aj významu živnostenskej výchovy primeranej novej zákonnej úprave tejto veci, (Potlesk.) avšak tak, aby doterajšie smernice základne sa zmenily.

Uznávam vývody pána ministra Engliša i ohľadne školstva, najmä uznávam to, že v školstve pracujeme naprosto extensívne. Lebo kým máme iné školstvo vybudované, povedal by som až nad naše pomery, a kým podľa slov pána ministra financií v stredných školách vychováme si ohromný nadbytok inteligencie, ktorá v oči celej našej štátnej spoločnosti má len požiadavky, zatiaľ problém živnostenského školstva, ktoré nám vychovať má samostatných podnikateľov činných vo výrobe, a teda tých, od ktorých naopak celá naša spoločnosť očakáva, že náš hospodársky život privedú k ďalšiemu rozkvetu, nechávame nerozriešený. (Výborně!)

Dôkladným riešením tohoto problému, a to zoštátnením živnostenského školstva, odstránia sa i mnohé iné otázky. V prvom rade pozdvihne sa tým nielen duševná, ale i hmotná úroveň živnostníctva, čím odstráni sa značná časť nášho problému sociálneho. Ďalej v budúcnosti menšia sa nároky kladené na činnosť živnostensko-zveľaďovaciu a konečne výchovou zdatného, pre hospodársky boj náležite pripraveného živnostenského dorastu daná bude hlavná a základná podmienka pre rozkvet našej výroby a rozmach nášho hospodárskeho života, a toto pripravovať a previesť je zaiste úkolom nás všetkých.

Pán minister Engliš vo svojom expozé kládol veľký dôraz na ekonomizáciu vo verejnej správe, a zaiste niet rozumného človeka, ktorý by ho v tejto jeho snahe nepodporoval. Aby však ekonomická práca vo verejnej správe mohla byť možná, je nezbytne treba, aby verejné úrady náležite boly vybavené. Že tomu nie je tak, o tom nech slávnu snemovňu presvedčia faktá z administratívnej a technickej služby na Slovensku. Tam pre nedostatok potrebného počtu personálu či už v službe administratívnej alebo technickej, zapríčiňujú sa tie najväčšie škody nášmu štátu. V službe administratívnej na pr. agendou živnostensko-právnou z veľkej čiastky poverení sú ľudia bez právnických vedomostí následky takej práce môžeme si však predstaviť v ťažkopádnosti a v nezákonnom postupovaní pri vydávaní živnostenských oprávnení. Tu je potrebná radikálna náprava.

Horšie však pociťovať je tento nedostatok kvalifikovaného personálu vo štátnej stavebnej službe na Slovensku, so zvláštnym dôrazom v službe pre stavbu silníc a mostov. Za desať rokov pre nemožne systemizované pomery v tejto službe nebolo možno vytvoriť taký káder schopného úradníctva, ktoré bezvadne a zavčas mohlo by vykonávať všetky naň kladené úkoly. V tomto ohľade štátna stavebná služba trpí skutočne podvýživou. Stála fluktuácia najmä mladšieho personálu spôsobuje, že tento je nezapracovaný a nemôže byť riadne využitý ani pri službe administratívnej, ani pri práci technickej, čo spôsobuje štátu a zemi milionové škody. Tento stav ovšem zhoršil sa zákonom o silničnom fonde a rozvojom autopremávky na Slovensku. Zlé cesty naliehave žiadajú svojej úpravy, štát i zem vynakládajú na ne veľké peniaze, ale konečný výsledok nebude tomu odpovedať, keďže stále meniaci sa personál nemôže byť v týchto prácach dobre vyučený a dozorčieho personálu je nedostatok. Behom niekoľko rokov sa ukáže, že peniaze na tieto práce vydané sú zväčšej časti zmárnené, a že úspora na personále mala v zápätí škody stamilionové.

Tým naznačiť som chcel len to, že ekonomizácia v tomto smere vedená musí byť účelne. Tam, kde dávajú sa veľké peniaze do investícií, bude treba dať i potrebný personál, aby účelne sa hospodarilo. V protivnom páde, čo vskutku sa aj stáva, zapríčiňované sú ohromné škody jednak tým, že rozpočtové položky nie sú vyčerpané, že prevedené práce čakajú na kolaudáciu roky, a výplaty za prevedené práce i 4 roky.

Avšak zrovna také pomery panujú i pri poštových riaditeľstvách na Slovensku. Tak na pr. na nové budovy pôšt v Trenčíne a v Piešťanoch preliminované boly príslušné položky asi vo 4 naších št. rozpočtoch, ktoré vždy prepadly, poneváč bratislavské riaditeľstvo pôšt nemá dostatok technických síl. Až z rozpočtu na rok 1929 boly stavby týchto budov zahájené, ale riaditeľstvom pôšt v Brne! Lebo bratislavské riaditeľstvo nemá technických síl, ale brnenské ich má toľko, že bratislavskému môže vypomáhať.

Akú ohromnú dôležitosť a význam má u nás investičná činnosť štátu a ostatných činiteľov, o tom zmienil som sa už v predošlej časti svojej reči. Poukázal som tam podrobne i na funkciu, ktorú štátné a iné verejné dodávky a práce mohly by konať v priaznivom vývoji nášho hospodárskeho života. Tu však naopak sme svedkami nielen toho, že niet ani stopy po určitom systéme v dodávkových veciach, ale že v investíciach pre nedostatok personálu pracuje sa naprosto neracionálne.

Tieto problémy odporúčam pozornosti ministerstva verejných prác a dvojnásobne ľutujem, že tieto veci dejú sa na Slovensku, kde bolo by treba investičnú činnosť čo najviac napomáhať a nie brzdiť.

Veľké úkoly čakajú činnosť ministerstva verejných prác i v obore elektrizačnom. Vzdor tomu, že sme jedným z najpriemyselnejších štátov, je u nás dnes ešte spotreba elektriny stále pomerne slabá a preto rozvoj elektrizácie treba napomáhať, obzvlášť na Slovensku, kde všeužitočné spoločnosti na urýchlenie elektrizácie hodlajú vydať elektrárenské obligácie vo výške 120 mil. Kč.

Prostriedky tieto nutné sú na prevedenie potrebných a hospodársky odôvodnených investícií a vzhľadom na to, že otázka elektrizácie Slovenska je problémom prvoradého hospodárskeho významu, odôvodneným javí sa požiadavok, aby za obligácie, na tento účel vydať sa majúce, so strany štátu prevzatá bola záruka.

Z dôvodov tu uvedených žiadam pána ministra financií, aby návrh v tejto veci ministrom verejných prác vypracovaný s urýchlením predložil zákonodarným sborom k prejednaniu.

Ako zpravodaj ministerstva železníc a podniku čsl. št. dráh, s našími železnicami podrobne zaoberal som sa v rozpočtovom výbore. Na tomto mieste považujem za nutné v krátkosti sa zmieniť, že naše železnice za uplynulých 11 rokov prekonaly značný vývoj, a keď ich stav aj nie je ešte dnes stále taký, aby úplne vyhovovať mohol požiadavkom nášho hospodárskeho života a želaniam cestujúceho obecenstva, predsa len musí sa uznať, že s roka na rok pracuje sa na ich zlepšovaní a zdokonaľovaní. Najlepší obraz postupného budovania naších železníc podávajú nám investičné rozpočty železníc za posledné roky. Ich línia je vzostupná, a tak môžeme očakávať, že dodržovaním tejto línie ako aj postupnou racionalizáciou železničného prevozu v blízkej budúcnosti bude nám možné naše železnice vybudovať a vystrojiť k spokojnosti a k užitku nás všetkých.

Potešením naplňuje ma obzvlášť investičná činnosť železničnej správy na Slovensku a želám si, aby bolo v nej stále pokračované.

Tým však činnosť železničnej správy v oči Slovensku nechcem považovať za vyčerpanú. Je tu ešte neriešený problém tarifálny, ktorý bráni rozpiatiu hospodárských síl Slovenska. Zvláštnym zemepisným útvarom našej republiky a nevyhovujúcou železničnou sieťou, budovanou smerom severo-južným, je Slovensko od historických zemí tarifálne veľmi vzdialené a tento nedostatok treba rýchle odstrániť jednak budovaním transversálnych železníc, jednak zemepisnému útvaru našej republiky zodpovedajúcou tarifnou sústavou, podobnou v Rakúsku, ako som to už v rozpočtovom výbore naznačil. Výhoda platila by tak pre Slovensko ako aj historické zeme. Jedná sa tu, ako som už povedal, o sblíženie odľahlých častí našej republiky a umožniť tak približne rovnomerný predpoklad hospodárskeho vývoja.

Zemepisne vzdialené západné a východné časti nášho štátu treba tarifálne navzájom sblížiť a vytvoriť tak možnosť využitia hospodárskej sily a prírodného bohatstva všetkých krajov nášho štátu.

V našej verejnosti v poslednej dobe venuje sa značná pozornosť všetkým otázkam, súvisiacim s cudzineckým a kúpeľným ruchom. Deje sa tak po zásluhe, poneváč cudzinecký ruch prináša nám a naším hospodárskym a obchodným kruhom značný užitok, súc popri tom význačným faktorom pre priaznivé vytváranie sa našej obchodnej a platobnej bilancie.

Avšak tento obor nenachádza ešte, bohužiaľ, náležitého porozumenia a uplatnenia sa v štátnom rozpočte. Vzhľadom na význam cudzineckého a kúpeľného ruchu mohlo by sa usudzovať, že prostriedky tomuto účelu venované s roka na rok budú sa zväčšovať. Badám však pravý opak, a preto odporúčam najmä ministerstvu obchodu a ministerstvu zdravotníctva, aby na tento účel snažily sa opatriť si aspoň v budúcnosti väčšie prostriedky. Pre našu obchodnú a platobnú bilanciu tiež veľký význam má napomáhanie pohraničného styku. Tento neupravený je obzvlášť na hraniciach slovenských. Poneváč pomery na Slovensku sú už do tej miery konsolidované, že štátnym záujmom z pohraničného styku nebezpečie nehrozí a poneváč pohraničný styk je životnou otázkou mnohých pohraničných miest, odporúčam štátnej správe, aby táto otázka vyriešená bola v prospech hospodárskych požiadavkov naších pohraničných krajov.

Postupný vývoj hospodárskych pomerov na Slovensku prináša však ešte niektoré ďalšie požiadavky. Už v najbližšej dobe bude nutné, aby uvažovalo sa o sriadení samostatného poštového šekového úradu pre Slovensko, čo je nezbytne nutné vzhľadom na excentrickú polohu Slovenska k ostatným častiam republiky, ako aj nutné bude zapodievať sa so sriadením samostatnej peňažnej burzy, a to v Bratislave, čo hospodárske pomery nezbytne vyžadujú.

Takže nutné bude započať so stavbou reprezentatívneho zemského výstavišťa v Bratislave, kde odbývaly by sa nielen pravidelné výstavy, veľtrhy a pod. podniky, ale kde našla by umiestenie i nádejná jubilejná výstava Slovenskej zeme.

Na všetky tieto požiadavky upozorňujem príslušných činiteľov štátnej správy a žiadam, aby na ne pri budúcom rozpočte vzatý bol zreteľ.

Keďže patrím k takejstrane, ktorá celým svojím programom stojí na podklade hospodárskom, do rámca nášho programu zahrnujem i tie všeobecné spoločenské problémy, ktoré ako veľmi pálčivé zaujímajú niektoré naše vrstvy. Tieto otázky, na ktoré odpoveď môže mi dať jedine vláda, sú predovšetkým otázky tých do tisícov idúcich, tu žijúcich občanov bez domovského práva, ktorí čakajú na rýchle vybavenie ich žiadostí. Medzi nimi je mnoho živnostníkov a obchodníkov, ktorí riadne platia svoje dane a pri tom nepožívajú rovnoprávnosť iných občanov.

Končím. Dôverujeme našej vláde, že všetky vytýčené veci chce uskutočniť a že konštruktívnou prácou podarí sa jej previesť ďalšiu konsolidáciu vlasti, ako aj že podarí sa jej všetky naliehavé problémy v záujme celého občianstva a bez akýchkoľvek vnútorných otrasov nášho hospodárskeho života vyriešiť.

Ďalej som presvedčený o tom, že vláda spolu s parlamentnými činiteľmi vynasnaží sa pozdvihnúť úroveň nášho parlamentného života na vyšší stupeň a že celým svojím úsilím bude sa snažiť, aby v tejto vlasti každý občan cítil sa bezpečne, pokojne a pohyboval sa voľne v našej slobodnej a demokratickej republike. (Výborně! - Potlesk.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Uděluji slovo dalšímu řečníkovi, jímž je pan posl. Macoun. Prosím, aby se ujal slova.

Posl. Macoun (německy): Slavná sněmovno! Jednání o státním rozpočtu pro rok 1930 vyžaduje, abychom si také promluvili o nejnutnějších potřebách pracujícího obyvatelstva. Pozorujeme již více než 4 léta s nejhlubším politováním klid v sociálněpolitickém zákonodárství, pozorujeme zhoršení sociálního pojištění jako zostření této stagnace. Hospodářská kapitola v rámci rozpočtového jednání má však přihlížejíc k nynější hospodářské situaci tím větší význam. Veřejný život a naše sněmovní jednání jsou dnes plny zemědělské tísně. Německá soc. demokratická strana dělnická a odborové organisace dělníků a zřízenců mají porozumění a ochotu pomoci při řešení zemědělské tísně, vždyť jde o tisíce malozemědělců a zemědělských dělníků. Co však nutno stejně hodnotně projednati, aby bylo lze věc rozřešiti a učiniti příslušná velkorysá opatření, jest tíseň průmyslová, která dnes tíží dělnictvo a hrozí překonati krisi v letech 1922/23. Dnes pozorujeme katastrofální vzestup číslice nezaměstnaných v našem státě. Číslice naprosto nezaměstnaných pohybuje se v republice mezi 100.000 a 150.000. (Předsednictví převzal místopředseda Stivín.) Těžkým úkazem, dokonce na rozdíl od první veliké tísně jest stoupající počet uzavřených závodů v průmyslu textilním, průmyslu oděvním, sklářském, kovodělném a porculánovém. Tato povolání vykazují v severočeské oblasti jen v posledních týdnech asi 40.000 nezaměstnaných. Vedle naprosté nezaměstnanosti pozorujeme veskrze částečnou nezaměstnanost ve všech průmyslových oborech. Vůči této hospodářské situaci voláme po produktivní péči o nezaměstnané. Rád bych zde řekl slovo v zájmu své užší domoviny a apeloval na rozhodující činitele stran spravedlivého rozdělování státních dodávek a státních zakázek. Závody na německém území Čech a na území moravsko-slezském jsou těžce zkracovány při udělování státních zakázek v kovodělném průmyslu, průmyslu oděvním a v živnosti stavební a máme také nespravedlivé příděly uhelných dodávek na státních drahách. Požadujeme jako první nezbytnost provádění státního investičního programu, poněvadž na venkově samém jest vybudování dopravy nutnou nezbytností, při čemž poukazuji na nedostatek vagonů, vybudování autobusových tratí a na regulace řek a potoků, jež ovšem nemohou býti tak podporovány obcemi a okresy, omezenými finančním zákonem, jak by bylo zapotřebí.

Zákon o stavebním ruchu dlužno konečně prodloužiti na delší dobu, aby se ho dalo využíti, neboť velkorysý stavební ruch by posloužil k oživení mnohých jiných průmyslů. Proto pravíme: Nejdříve práci nezaměstnaným! Bohužel však na potírání nynější nezaměstnanosti nepostačí produktivní péče o nezaměstnané. Radovali jsme se, že pan ministr sociální péče ve svém výkladu v rozpočtovém výboru ohlásil reformu státní podpory nezaměstnaných, která jest okamžitou nezbytností. Dnešní státní příspěvek k odborové podpoře nezaměstnaných jest v mnohém ohledu za normálních dob nepostačitelný, jest nepotřebný v době krise. Souvislost státní podpory nezaměstnaných s podporou, již si vytvořily odborové organisace, jest na trvalo nemožná, poněvadž odborová podpora jest myšlena pro individuální případ, aby nezaměstnaný člen odborové organisace nebyl vydá ihned bídě a byl s to, aby si nalezl přiměřené místo. Státní pojištění pro případ nezaměstnanosti má však pečovati jen o oběti krise, k čemuž jsou stát a hospodářství povinovány. Nyní máme v rozpočtu pro tento účel 22,100.000 Kč. Stoupne-li počet nezaměstnaných, jichž počítám na 150.000, jen na 200.000, pak to činí na osobu částku 110 K. Dovolte mi krátké porovnání s cizinou, kde působí státní a povinné pojištění v nezaměstnanosti. Německo má podle posledního rozpočtového roku na pojištěnce plat 740 Kč, Anglie přepočteno 602 Kč, proti tomu připadá na jednoho pojištěnce v rámci zákona o státním příspěvku k podporám v nezaměstnanosti v Československu částka 14 Kč. Dokonce malé Rakousko vydalo r. 1928 ze spolkových peněz okrouhle 47 milionů korun na podporu v nezaměstnanosti.

Reformní snahy, jež zde povinně zastupuji jménem své strany a volných odborových organisací, jsou tyto: Žádáme pojištění v nezaměstnanosti místo dnešního zákona o státním příspěvku, jako přechodný stav novelisaci zákona ze 19. července 1921 v tom směru, aby státní příspěvek byl prodloužen bez vyššího zatížení odborových organisací, aby po půl roce následovala další podpora ještě zbývajících nezaměstnaných ze státních peněz a aby k tomu účelu byl zřízen státní fond po dobu krise, z něhož by bylo dlužno poskytovati ochranu odborovým organisacím platy na podpory v nezaměstnanosti silně zatíženým. Žádáme konečné poskytování záloh na vyplácení státního příspěvku. Dnes musí odborové organisace dávati své prostředky státu na dlouhou dobu a bez úroku zálohou. Konečně žádáme uhrazování správních výloh.