Vo všetkom tom chýba "šikovnému Benešovi" rýchla obratnosť a jeho klepanie na vchodoch.

Dohodu o zrušení dovozných a vyvozných ciel neratifikovalo dosiaľ len Československo a Poľsko. Nepočuli sme o tom nič, žeby colný mier, ktorý proponovaný bol hospodárskou komisiou Spoločnosti národov a ňou prejednaný, Československá republika brala by vážne, áno naopak, vieme to, že na miesto sníženia ciel vytýčeným úkolom je zvýšenie ciel.

Zahraničná politika ešte vždy za správnu pokladá politiku izolácie. A predsa politika izolácie a stupnovaná colná ochrana len prehlbuje zemedelskú krízu a vystupňuje začínajúcu sa už krízu priemyslovú. Stále upadávanie obchodnej bilancie od r. 1927 dôrazne upozorňuje na to, že politika izolácie nie je správna. Musíme sa dovtípiť toho, "že neúspešným je každý pokus, ktorý tú alebo onú zem uviesť chce do rozkvetu s nepovšimnutím daných prírodných konštánt a v ceste hospodárskej izolácie. A treba prísť tiež na to, že eliminovanie pasívnych položiek dovozu potravín ešte neznamená zisk, jestliže dôležité aktívné položky odpadnú. A pravdepodobnosť toho je však veľmi pravdepodobná".

V priemyselnej výrobe len zdánlive nepôsobí ztraty izolácia, lebo niektoré odvetvia priemyslu svojími kartelovými organizáciami učiniť môžu colné šraňky nemožnými a obapolnou dohodou vyparírovať môžu nevýhody privodené násilnými cly a obchodnou politikou. Avšak vyparírovať nemožno ťažkosť, ktorú zapríčiní to, že následkom prílišného zvýšenia zemedelských ciel niektorý štát naprosto uzavrie svoje trhy v oči priemyslovej výrobe štátu, predpisujúceho vysoké zemedelské clá, a vtedy tento priemyslový štát, akým je tiež Československá republika, s jednou tretinou svojej priemyslovej výroby zostane visieť vo vzduchu a potom nasleduje redukcia závodov, zvýšenie počtu nezamestnaných, zvýšenie konečného obnosu podpory v nezamestnanosti, zvyšovanie daní, chudoba, zkaza a tomu už potom parírovať nemožno.

Obchodná politika, ktorá neriadi sa zdravým rozumom, lež nenávisťou, privodiť môže len škody a nie rozkvet, nie blahobyt národa a ľudu. Platí to zvlášte o obchodnej politike zemí hospodársky na seba navzájom odkázaných. Dohoda medzi týmito je povinnosťou a nedodržanie tejto povinnosti uvedie na okraj zkazy národy obidvoch zemí. Záujmové hospodárske protivy treba stlačiť opravdu až na hranicu nutného minima a treba učiniť schodnymi cesty hospodárskej spolučinnosti a cestu túto treba tiež nastúpiť, nehľadiac na to, že cesta táto povedie k pravému mieru. Politika, ktorá Maďarov zbaviť chce národného cítenia, ktorá v okamžikoch mocenského opojenia umele vnútiť chce Maďarom chudobu, aby pod vražedným tlakom tejto chudoby donútila jednotlivcov ku zapieraniu svojej maďarskej národnosti, politika, ktorá stavia na tú protiprirodzenú suppozíciu, že maďarské srdcia stanú sa srdciami českými a že vyhasne z nich túha a snaha po jej uspokojení v ceste miernej, snaha, uplatňujúca sa so schválením štátu, prevádzajúceho nad ními svoju moc, snaha totiž, aby ich rodná zem bola zároveň i vlasťou, nie je tou politikou, ktorá vytvoriť by mohla atmosféru, ktorá podporila by nastolenie potrebného hospodárskeho spoluúčinkovania.

To, že Beneš učinil a činí všetko, aby tu nebola mierotvorná nálada, lebo veď vo svojom haagskom expozé hovorí, že niet žiadneho dôvodu, aby menil smer svojej zahraničnej politiky, to, že Beneš nemocného človeka stále popichuje a stále zabraňuje podávať mu lieky potrebné ku jeho uzdraveniu, to, že jeho politickí kamarádi poslanci Hrušovský, Winter a Štefánek v nadutosti a s vysokého koňa stále prízvukujú, že ich to stojí veľké sebazaprenie, aby s Maďarskom posadili sa ku zelenému stolu, a že títo dobrí páni kladú k pojednávaniu podmienky imperatívne bez akéhokoľvek práva imperátorského - to všetko je proti záujmom republiky.

Veď ku dohode treba miernej a nie rozčúlenej nálady, lebo veď republika a Maďarsko hospodársky sú na seba odkázané, ba republika je o veľa viac odkázaná na Maďarsko ako naopak. Lebo keď medzi Bulharskom, Itáliou, Maďarskom, Rakúskom a Nemeckom začínajú sa už objavovať obrysy plánu hospodárskej spolučinnosti v strednej Europe, a do tohoto vývoja snaží sa zaradiť i Poľsko, keď Jugoslávia usiluje sa o utvorenie hospodárskeho odbytového záujmového spoločenstva s Maďarskom a do toho snaží sa zatiahnuť i Rumunsko, vtedy nepriateľská nálada Československej republiky v oči Maďarsku snadno uviesť môže republiku do stavu izolovanosti, čo znamenalo by hmotnú zkazu štátu.

Keď my zdôrazňujeme, že nie sme iredentisti, lež trpiaci a poctiví Maďari, ktorí nie sme ochotní zaprieť našu národnú podstatu, ale v záujme spoločných hospodárskych záujmov a v záujme blahobytu národov týchto dvoch štátov ujímame sa zprostredkovateľskej, prípravnej a urgenčnej práce k dosaženiu hospodárskeho mieru, poukázať musíme na to, že obchodná politika československá je protištátna, lebo vedie ku hospodárskej katastrófe štátu.

Ochrana ciel a systém voľného obchodu sú teraz v urputnom boji. K plnému uplatneniu toho druhého ani nedôjde tak skoro. Prv musíme sa dostať snáď k systému colnej unie. I to je však s veľkými nesnádzami spojené, lebo zúčastnené štáty budú sa musieť vzdať určitej časti svojej suverenity, musia vytvoriť spoločné obchodno-politické orgány, zákonodarstvo, súdnictvo, spoločné tarify a spoločné colné hranice. I k tomu je treba, aby válečná mentalita bola vyhostená a na jej miesto nastúpilo mierné porozumenie a dobré snahy v prospech blahobytu národov. Vypľazovaním jazyka, podpichovaním, utlačovaním, prenasledovaním a šikanovaním nemožno toho docieliť. Toto množstvo zdánlive neprekonateľných prekážok dáva tušiť, že veľa času uplynie, než k tejto preorientácii dôjde.

Štúdium vrchného sekretariátu Spoločnosti národov o hospodárskej spolučinnosti europských štátov nastoľuje myšlienku hospodárskeho spojenia europských štátov a vyslovuje, že prípravnú pôdu pre mierovú myšlienku treba hľadať v živote hospodárskom. Jestliže zachrániť chcete hospodárstvo Europy a zároveň i republiky - a tak tomu musí byť vtedy nemožno dnešný systém udržovať, a v tomto prípade treba odoprieť mocenské prostriedky ku pokračovaniu v dnešnej československej zahraničnej politike.

A to je druhou hlavnou príčinou, prečo rozpočet neodhlasujeme, a žiadame, aby československá zahraničná politika osvojila si tú intenciu anglickej zahraničnej politiky Labour-Party a vydanej v osnove Snowdenovej, ktorá znie takto: "Politikou Labour-Party je, aby vzoprela sa útlaku každej rasovej a náboženskej menšiny a aby týmto menšinám zaistila práva sebaurčenia vo všetkých priamo ich sa týkajúcich veciach. Keďže stály mier môže vyjsť len zo všeobecného pozemského, námorného a vzdušného ozbrojenia, robotnícka vláda trvať bude na tom, aby utvorila medzinárodnú dohodu ku všeobecnému sníženiu zbrojenia, čo potom povedie ku všeobecnému odzbrojeniu."

Zmienim sa tu o jednej anomálii, ktorá je chybou zahraničnej politiky. Zkoncovanie tak zvaného optantského sporu v Haagu zkoncovalo zároveň náhrady škôd privodených prevedením pozemkovej reformy medzi Maďarskom a Rumunskom, poťažne medzi Maďarskom a Československom. Naproti tomu škody, ktoré utrpeli československí štátni občania v Rumunsku, zahraničná politika nesnaží sa žiadnym spôsobom a na žiadnu výzvu likvidovať, ač je veľa československých štátnych občanov, ktorí mali v Rumunsku pozemkové statky a tieto boly im proste bez náhrady zabavené.

Myslím, že povinnosťou vedúceho československej zahraničnej politiky bolo by hájiť záujmy československých štátnych občanov a vydobyť im náhrady, ako to dokázalo vydobyť Maďarsko v oči Rumunsku a Československu.

Avšak neodhlasujem rozpočet ani preto, lebo vláda nestará sa o to, aby práva národných menšín boly plne uplatňované. Beneš ztenčil túto otázku na otázku vnútro-politickú, ač je ona otázkou tiež zahranično-politickou, lebo je otázkou europského mieru a požíva medzinárodnej ochrany.

Ako podmienku uplatňovania tohoto požadujete lojalitu. Nuž, prosím, mierou povinnej lojality môže byť len to, že neslobodno páchať také činy, ktoré protivia sa zákonu na ochranu republiky. A totiž reč môže byť len o trestnoprávnej lojalite, avšak nemôže byť reči o ilojalite citovej. Koho odsúdia, tomu nech vezmú menšinové právo, ale preto, že jedného odsúdili, nemôže byť odňaté menšinové právo národu, lebo nevinný národ musí i naďalej požívať medzinárodnej ochrany.

Citová izolácia medzi menšinou a novým štátom je niečím takým, že právnou i morálnou nemožnosťou je za to trestať alebo odoprieť poskytovanie menšinových práv a odoprieť ochranu.

Nech si dnešní páni spomenú len na to, keď včera v záujme oslobodenia svojho národa žili v tej najostrejšej animozite v oči monarchii a predsa svojími národnými city odniesly si národné víťazstvo. Nuž, čo by ste boli povedali tomu, keby proti vám boli vzniesli obžalobu tichej citovej ilojality a boli by vás trestali odňatím práv? Ostatne túto diškusiu bolo by možno odbaviť jubilejným prejavom hlavy štátu, kde hlava štátu povedá: "Z našej politiky treba vylúčiť akýkoľvek šovinizmus. Ovšem, že obojstranne, nielen naší Nemci, ale tiež i ostatní, ač sú členmi menších národných minorít, sú rovnakými našími spoluobčanmi, a preto účastní budú požívania demokratickej rovnoprávnosti. Prirodzene, že kto požaduje rovnaké práva, ten musí lojálne plniť tiež rovnaké povinnosti, musí rešpektovať ústavu a zákony."

Tedy podľa výkladu hlavy štátu lojalita znamená to, že plniť treba štátno-občianské povinnosti a rešpektovať ústavu a zákony. Tedy lojalitu väčšiu, než je táto, vôbec nemožno klásť ako podmienku prevádzania menšinových práv.

Je zaujímavé, že v tomto prejave je priznanie, že dosiaľ neboli sme účastní demokratickej rovnoprávnosti. Ba čo viac, pán prezident povedá i to, že: "U nás ide v prvom rade o pomer československej väčšiny k naším nemeckým spoluobčanom. Akonáhle tento problém bude vyriešený, nebude už nesnadno riešiť problém ostatných jazykov a národov." Tedy musíme čakať, až riešený bude nemecký problém a tedy veľa času bude treba k tomu, než dostaneme sa k právam naším.

Nuž veru nie sme ochotní odhlasovať rozpočet vláde, ktorá nedá nám menšinové práva, ktoré nám náležia. Avšak neodhlasujeme rozpočet ani preto, lebo rozpočet vojenského rezortu nie je v pomere s poplatnou nosnosťou obyvateľstva. Ak vezmeme v úvahu tiež položky, ktoré skryté sú v jednotlivých rezortoch, možno konštatovať, že vojenské vydaje činia viac ako 20% všetkých vydajov, a možno konštatovať i to, že na osvetu a zemedelstvo pripadá sotva 10% všetkých štátnych vydajov.

Čo všetko dalo by sa s týmito veľkými peniazmi urobiť, aká sociálna politika dala by sa prevádzať, aký blahobyt národov tohoto štátu bolo by možno docieliť. Takto všetky tieto peniaze zabredujú do inproduktivity, a jestliže predsa, čomu nedaj Bože, peniaze tieto vhodia akúsi energiu do sveta, jej výsledkom bude len krv a bieda. Ráčte robiť politiku mierovú a vtedy nebude treba veľkých vojenských vydajov a v zápätí upotrebených peňažných obetí prijde požehnanie.

Našu nedôveru odôvodňujeme i tým, že československá úradná politika, táto mocenská politika zabraňuje v oči národným menšinám politike kulturálnej, sociálnej a hospodárskej, ktorá zakladá sa na medzinárodnych smluvách a štátnych zákonoch.

Uviedli sme mnoho krívd, i ja uviedol som ich niekoľko v debate o vládnom prehlásení i v rozpočtovom výbore. Nezamýšľam vyčerpať celý ich obsah, jednak preto nie, lebo od pánov ministrov zemedelstva a spravedlnosti obdržal som niekoľko uspokojivých odpovedí, avšak poukázať musím na väčšie krivdy od tej doby utrpené, ktoré ohrožujú mier vo štáte.

Tu v prvom rade musím sa zmieniť o zakázaní zemedelských kurzov. Maďari majú len poldruhej zemedelskej školy, ktorá pojme len 25 Maďarov. A poneváč Maďari o zemedelské školy márne žiadajú - a na tieto nedostatky v jubilejnom desaťročí štátu poukázal tiež Scotus Viator - Maďari chceli tomuto nedostatku odpomôcť tak, že zo svojích vlastných síl vydržovali zemedelské kurzy, ktoré chopili sa mimoškolskej výchovy zemedelcov. Dosiaľ konali sme asi 100 takýchto kurzov a nestalo sa nič, ba čo viac, zemedelský odbor maďarskej národnej strany ku konaniu takýchto kurzov obdržal i štátnu podporu.

Teraz našiel sa však jeden blahovoľný, šovinistický okresný náčelník, Novotný v Komárne, ktorý tieto maďarské kurzy zakázal. Odvolali sme sa, ale námestník prezidenta zemského úradu v Bratislave, Josef Országh, rozhodnutie schválil. Keď podali sme sťažnosť, bolo nám nariadené, že o povolenie poriadania každého kurzu požiadať musíme ministerstvo zemedelstva. Medzitým však uplynula doba, kedy kurzy mohly byť poriadané.

Nuž, prosím, či to nie je odnímanie kultúry Maďarom? Nuž, čo k tomu povie Scotus Viator alebo hlava štátu? Kde je tu demokracia? Nuž, či to nie je to najtemnejšie utlačovanie?

Druhým prípadom je, že do miestností sociálnych spolkov velení boli policajní strážnici, aby knihovne preskúmané boly "odbornými" policajty, či tam nenachádzajú sa maďarské knižky, napísané po r. 1918. Obrovskú časť týchto kníh dali zhabať, ač knižky tieto ani v najmenšom neprevinily sa proti štátu.

Nuž, čo je to? Čo tomu povie Europa? Čo komisia Spoločnosti národov, kultivujúca duševnú spoluprácu? Nuž, či je i toto sloboda kultúry?

Takejto vláde, patriacej do štátu policajného, nemôžeme odhlasovať rozpočet, naopak požadujeme reparáciu, lebo koniec-koncov budeme musieť zaklepať u Spoločnosti národov.

Odôvodnením nášho protivóta je i to, že v rozpočtovom výbore na veľa otázok nedostali sme uspokojivej odpovedi, ba na väčšinu otázok vôbec nebolo nám odpovedené, čo našu nespokojnosť len stupňuje.

Pán minister školstva nedal nám odpoveď na to, z akej príčiny neprevádzajú zákon o výchove štátnych občanov tiež v oči nám. Máme právo k menšinovému kultúrnemu výboru. Prečo nám toto právo odopierate? Čakali sme trpelive. Teraz uz nebudeme čakať a nastolíme otázku tam, kde je nám otvorená medzinárodná ochrana.

Žiadali sme o kultúrnu autonomiu, nedali nám ju, ale naproti tomu klesá počet maďarských škôl, keď sme vykázali, že nám nedávajú ani toľko, čo nám patrí. V židovskej cirkevnej škole v Košiciach zaškolené je 98% detí, ktorých otcovia priznávajú sa k národnosti maďarskej, a len 2% takých, ktoré sú československé. Je v Košiciach viac takých elementárnych škôl, kde vyučovanie deje sa v jazyku štátnom, a predsa chcú vyforzírovať, aby zavedené boly slovenské odbočky. K čomu to, keď v Košiciach je viac elemetárnych škôl, kde vyučovanie deje sa v jazyku slovenskom, a tedy tie 2% detí, ktorých otcovia priznávajú sa k národnosti československej, cele dobre môžu byť tam umiestené. Nieto takého československého zákona, ktorý bol by v stave tejto židovskej cirkevnej škole oktrojovať vyučovanie v českom alebo slovenskom jazyku alebo sriadenie slovenských odbočiek. Ešte i podľa neplatného už lex Apponyi je to vylúčené. A predsa tejto škole bolo vyhrožované, že odňatá jej bude štátna podpora a že učiteľom nebude vyplatený štátny doplnok platu. Nuž čo je to, jestliže ani to nie je snaha po odnárodňovaní?

Pán minister zrušiť chce cirkevné školy a odôvodňuje to tým, že platové doplnky poukazovať môže učiteľom len podľa usnesenia ministerskej rady, a že k tomu treba tedy vydať zákon. Správne, avšak prečo soštátnenie musí byť vyslovené zákonom, keď otázku štátnej podpory a doplnku platu stačí upraviť zákonom? Pán minister dáva tu v šanc vnútorný kľud štátu, jestliže prikročí ku soštátňovaniu.

Mocenskú prevalenciu školného referátu, ako sa zdá, bude nutno sveriť najvyššiemu správnemu súdu, lebo sociálne demokratický minister osvety ochotný je trpieť nespravodlivosť zo šovinizmu a nie je ochotný ju odčiniť.

Alebo v otázke výchovy mládeže i Maďari oprávnení sú použiť práva na verejnú podporu, poneváč umožňujú to aj jasné ustanovenia ústavy, a predsa sme na tom tak, že v záujme výchovy mládeže máme jednu maďarskú menzu, na ktorú nepodarilo sa nám ešte nejakej podpory obdržať. V r. 1926 a 1928 od vtedajšieho ministra školstva obdržali sme síce sľub, avšak k jeho splneniu nedošlo. Je tedy nemožné, aby pri takejto správe verejného vyučovania odhlasovali sme rozpočet tohoto rezortu.

Uznávam, že pán minister spravedlnosti snažil sa dať správnu odpoveď. Dal ju na niekoľko otázok. Povedal medzi iným, že jazykový zákon prevádzaný musí byť i v oči každému a tedy i v oči maďarskej národnej menšine. Povedal i to, že konkrétné sťažnosti, ktoré po tejto stránke vzniknú, vyšetrí, a daľšie podľa toho podnikne. Nuž, aby k tomuto vyšetrovaniu poslúžil som ešte hojnejšími dátami, uvediem tie sťažnosti, ktoré ohľadom prevádzania jazykového zákona vyžadujú si reparácie.

Tak na príklad v súdnych okresoch s maďarskou väčšinou, ako je Feled, kde je 91% Maďarov, alebo ajo je Tornaľa, kde je 90% Maďarov a kde podľa prevádzajúceho nariadenia jazykového zákona mali by byť súdné usnesenia i v jazyku maďarskom, niet vhodných, dvojjazyčných súdnych tlačív. Pozemno-knižné zápisy tiež mali by sa diať dvojjazyčne, v jazyku maďarskom a štátnom. To však tiež sa nedeje. Na budove krajského súdu dosiaľ, kedže zpomedzi 5 súdnych okresov, podliehajúcich tomuto krajskému súdu, vo štyroch okresoch sú Maďari vo väčšine a kedže v celom obvode, podliehajúcom oboru pôsobnosti tohoto krajského súdu, sú Maďari vo väčšine, bolo označenie súdu udané i v jazyku maďarskom, k čomu mali sme právo aj podľa jazykového zákona. Teraz však neviem, z akého dôvodu nastalo zhoršenie, ač malo by dochádzať ku zlepšeniu. Maďarská tabulka bola totiž sňatá a na všecky miestnosti upevnené boly len nadpisy slovenské, tak že Maďar, korý povinný alebo nútený je dostaviť sa do budovy krajského súdu, nijako nemôže sa orientovať a svojím dotazovaním agendu zaťažuje, pri čom samozrejme, vo svojej duši vyciťuje, že tu nie je všetko v poriadku, že je tu utlačovaný a že ani to mu nechcú dať na vedomie, kde vyhľadávať si má v tomto štáte spravodlivosť.

Zmena územného oboru pôsobnosti okresných súdov je nezbytne nutná. Ústava tiež predpisuje vydanie zákona o súdnej organizácii. Nemožno tedy argumentovať tým, že v zemiach historických je to bezpredmetné a že tedy ani na Slovensku nie je toho treba.

Maďarská národná strana už r. 1926 predložila návrh zákona tisk 660, v ktorom podľa predpisu §u 94 ústavného zákona navrhuje vydanie zákona o organizácii súdov a štátnych zastupiteľstiev. Inicitívny výbor r. 1926 postúpil tento návrh výboru ústavno-právnemu, tam návrh uviazol a otázka tá od r. 1926 zostáva nevyriešená. My, poslanci maďarskej národnej strany, tento návrh zákona obnovíme a zákonodarstvo požiadame, aby po jeho prejednaní v iniciatívnom výbore a vo všetkých k tomu povolaných výboroch tento návrh predložila plénu a povýšila ho na zákon. (Předsednictví se ujal předseda Malypetr.)

Pán minister spravedlnosti v rozpočtovom výbore povedal i to, že zákon na ochranu republiky u súdov extenzívne bol vykladaný, a uznal i to, že sťažnosť, ktorá po tejto stránke sa vyskytla, bola oprávnená. Sľubil preto, že poverí dvoch univerzitných profesorov trestného práva tým, aby judikatúru vyšších súdov revidovali a vykázali, do akej miery súd extenzívne vykladá zákon na ochranu republiky, a že potom postará sa, aby štátné zastupiteľstvá od ministerstva obdržaly náležité inštrukcie, ako pri aplikovaní zákona na ochranu republiky majú postupovať.

Sme povďační za to, že z úst ministra spravedlnosti počuli sme, že pri aplikovaní zákona na ochranu republiky vyššie súdy tento zákon vykladajú extenzívne, rozšírene, čo znamená nespravodlivosť; avšak nemôžem sa uspokojiť s korekciou pána ministra spravedlnosti, lebo veď logickou konzekvenciou by bolo, aby sám zákon na ochranu republiky bol príslušne zmenený, aby jeho novela bola osnovaná a predložená zákonodarstvu, lebo veď na príklad opatrením, ktoré sľubuje nám pan minister spravedlnosti, nebude ešte odčinená tá hromada nespravodlivostí, ktoré utrpeli sme podľa extenzívneho zákona na ochranu republiky.

Taktiež rovnakého názoru sme s pánom ministrom spravedlnosti čo do otázky usporiadania sudcovských platov a tvrdíme, že zákon č. 103 o úprave sudcovských platov je protiústavným, lebo príslušný paragraf zaraďuje sudcov do zvláštneho statu, kdežto my vidíme negáciu toho v zákone č. 103, lebo tam sudcovia zaradení sú do jednej triedy s ostatnými štátnymi úradníkmi. Naproti tomu pre sudcov je treba zvláštneho platového statu.

Zákon o úprave platov vyslovil i to, že v jeho dôsledku nikto nemôže utrpieť ztratu práva; avšak je dokázané, že toto ustanovenie zákona sa neuplatňuje, lebo je tu jeden zákon týkajúci sa sudcov, t. j. lex Dolanský, ktorý dáva sudcom činnostné prídavky. Úhrada týchto i zaradená bola do rozpočtov z r. 1926 a 1927, ale úhrada tá bola proste zrušená. Sudcom boly tedy odňaté práva zákonom nadobudnuté, a ja neviem, k čomu použitá bola úhrada, zaradená na ich činnostný prídavok.

Pán minister spravedlnosti povedá i to, že prisluhovaniu spravodlivosti zasadená bola smrteľná rana tým, kto zrušil lex Dolanský. Má pravdu, avšak tvrdíme, aby ráčil z toho odvodiť dôsledky a znova reštaurovať lex Dolanský, aby ráčil zpätne dať a nahradiť sudcom všetko, čo im odňal platový zákon č. 103.

Pán minister spravedlnosti naznačuje, že v tejto veci zakročí súrne, avšak ja mám za to, že táto súrnosť nie je docela dobre kontemplovaná, lebo podľa môjho vedomia vec úpravy sudcovských platov nedostala sa ešte ani k ministerskej rade. Dôtklive žiadam pána ministra spravedlnosti, ráčte prispieť pomocou čo najskôr, lebo tu opravdu platí heslo: bis dat, qui cito dat.

Jednou z najdôležitejších stránok sudcovskej neodvislosti je, aby sudcovia slušne boli platení, ráčte tedy sudcovské platy upraviť cestou pragmatikálnou, t. j. zákonom.

Pán minister spravedlnosti neodpovedá ani na otázku, ktorá opiera sa o predpis ústavného zákona, ktorým imperatívne ustanovuje sa sudcovská neodvislosť; jeden paragraf ústavného zákona nariaďuje vydanie rámcového zákona, podľa ktorého sudcovská neodvislosť upravená bude zvláštnym zákonom. Zákon tento už 11 rokov nedostal sa k zákonodárstvu a ja sa tážem, prečo pán minister spravedlnosti ešte ani dnes nepredloží návrh tohoto zákona? Sudcovská neodvislosť je kautelou ústavy, a k tomu máme právo zvlášte my, národné menšiny, lebo veď len súd môže nám poskytovať ochrany, ktorej pre náš menšinový život potrebujeme.

Pán minister spravedlnosti spomína tiež otázku sudcovskej inkompatibility a povedá, že nemôže akceptovať tézu, aby sudcom zakázané bolo politizovanie a aby im zakázaná bola členská účasť v politických spolkoch. Nuž, prosím za preminutie, o tom možno diškutovať; avšak ja, keď nadhodil som túto otázku vo výbore, dovolával som sa toho, že je tomu v každom kultúrnom právnom štáte tak, ráčte sa podívať do Anglie, Francúzska, Nemecka, ba i Maďarska všade tam dokázané bolo v praxi, že sudcovsku inkompatibilitu nutno uskutočniť do tej miery, ako som to ja navrhoval.

Netvrdím, žeby sudcovia nemohli byť členmi odborných spolkov sudcovských, avšak nikdy nemôžu byť členmi spolkov politických, lebo v tomto prípade mohlo by dôjsť k tomu, že v iluminovanej spoločnosti a automobile viezol by sa sudca, ktorý druhého dňa prisluhovať by mal spravodlivosti, a je isté, že tento zjav v obecenstve, ktoré vyhľadáva spravodlivosť, vzbudil by nedôveru a obecenstvo nedúfalo by najsť u neho tú nepredpojatosť, ktorú môže od sudcu očakávať.

Pán minister spravedlnosti povedá, že sudcov treba sprostiť technických prác. To je naprosto správné; a práve preto sme navrhovali, aby venovaná bola väčšia pečlivosť sudcovskej príprave, lebo veď dnes na Slovensku niet ani sudcovských kandidátov, ani právnych praktikantov, ani zapisovateľov. Štipendiá, ktoré vypísané sú, aby pomocou nich vstúpilo do služieb spravodlivosti čo najviac súdnych praktikantov a zapisovateľov, zostávajú - ako to prehlásil tiež pán minister spravedlnosti - jalovými, lebo veď v obvode vrchného súdu v Bratislave neprihlásil sa ani jeden uchádzač, a v obvode Košíc tiež len dvaja či traja, ačkoľvek tam k tomu účelu zaradený je v rozpočte značný obnos.

Je na bielom dni, že ak sudca zaťažený je prácou technickou, ako je práca prekladateľská, musí to byť len na ujmu spravodlivosti, a preto po tejto stránke treba veľa obnovy. Je treba, aby ako podmienku prijímania zapisovateľského pomocného personálu predpísali sme znalosť tesnopisu, ďalej v dnešnej dobe technických pokrokov používať treba tých prístrojov, ktoré hlasové vlny fixujú a potom reprodukujú. Podľa takýchto strojov potom bolo by možno napísať protokol, ktorý skutočnosti naprosto by odpovedal.

Pán minister spravedlnosti uznáva, že úroveň súdov nie je na tej výške, kde panujúcim hľadiskom mala by byť nezbytne kvalita, a tvrdí, že súdy pracujú viac na kvantitu ako na kvalitu. Uviedol tiež jedon príklad zo Slovenska, kde následkom veľkého nedostatku právnických znalostí vyniesli jedon taký šikmý rozsudok, ktorý vzbudil pozornosť i samého pána ministra spravedlnosti.

Tomu bolo by možné sa vyhnúť, keby sudcovské platy boly dobre upravené, lebo potom bude dostatok sudcov, právnych praktikantov a zapisovateľov, a je samozrejmé, že na poli spravodlivosti i u súdov bude vo väčšine práca kvalitná.

Chcem sa zmieniť tiež o tom, že pán minister zabudol dať odpoveď na našu otázku, či v územiach národných menšín nepokladá za potrebné sriadiť národnostné menšinové senáty. To je nezbytná potreba, lebo ináč odnesie to spravodlivosť.

Otázku pravotársku pán minister spravedlnosti vo výbore rozpočtovom naprosto opomenul, ač je tu veľmi mnoho takých otázok, riešenie ktorých je elementárnou vládnou povinnosťou. Zákon o úprave pravotárskych komôr, ako som to už stokrát vyložil, je naprosto nedemokratický, lebo činí možným existenciu takej pravotárskej komory, kde pravotarsky výbor sa menuje. Takáto pravotárska komora nemôže konať valné shromaždenie, členovia takejto pravotárskej komory môžu, rešp. musia len platiť, avšak pražiadnych práv mať nemôžu.

Povedal som i to, že táto pravotárska komora po dobu dvoch rokov vyberala od pravotárov pre pravotársky penzijný a sirotský ústav tie príspevky, ktoré boli dlžni ešte starému maďarskému pravotárskemu a sirotskému ústavu a neprišlo jej vôbec na myseľ, aby týchto obnosov použila ku zmierneniu sociálnych otázok pravotárov.

Naším názorom je, že tu treba nezbytne súrnej reparácie. Demokracia si vyžaduje, aby uplatňovala sa vôľa väčšiny, a v štáte demokratickom nemožno vydať zákon, ktorý vylučuje uplatnenie vôle väčšiny. Avšak návrh, ktorý chystá sa o reforme pravotárskej komory, obsahuje také ustanovenia, ktoré vo väčšine súcich maďarských pravotárov proti ustanoveniam ústavy nechce uznávať za schopných, aby prijať a zastávať mohli predsednícku, tajomnícku alebo pokladnícku funkciu pravotárskej komory.

Treba usporiadať tiež hmotné otázky pravotárov. Pri deliktoch proti osobnej cti hovorí zákon o predbežnom smierovacom pokračovaní. Prečo by i k tomu nemohli privzatí byť pravotári? Bolo by treba postarať sa tiež o to, aby rozdeľovanie kuratorií, mimosporných vyrovnaní, inšpektorátov nad statkami dialo sa spravodlive a bez akýchkoľvek vedľajších ohľadov.

Čo do pokútneho pravotárstva tiež je zákonná úprava potrebná. Treba ustanoviť i to, pokiaľ môžu ísť súkromné práce štátnych notárov a prekročenie tejto hranice na žiadon pád nesmie byť povolené.

Treba riešiť tiež otázku pravotárskych penzií a podpôr, i keď to ponecháme pravotárom samým, i vtedy bude povinnosťou vlády, rešp. rezortu spravednosti prispieť pravotárskemu stavu pomocou vo forme bezúročnej pôžičky alebo úrokovej garancie. Rezort spravedlnosti nesmie pripustiť, aby uplatňoval sa šovinizmus, o ktorom hlava štátu mieni, že musí byť všade odstránený, nesmie sa strpieť, aby od istého prezidenta vrchného súdu na božie svetlo vyšlo také nariadenie, ktoré znamená opravdovú perzekúciu maďarskej menšiny a ktoré na úkor maďarských pravotárov predpisuje také povinnosti a právné následky, ktoré rozhodne protivia sa zákonu a urážajú právo.

Ja som tento prípad v rozpočtovom výbore predniesol podľa novinárskych zpráv, teraz mám však toto nariadenie pri ruke a k nemu pripojená je tiež výzva absolutistickej pravotárskej komory. Ja túto výzvu predkladám predsedovi snemovne (podává předsedovi spis), ráčte ju odovzdať ministrovi spravedlnosti. Prehlašujem, že v tomto prípade nemôžeme sa vzdať nezbytne potrebnej reparácie.

Veľavážená poslanecká snemovňa! My, ako som povedal, žiadame o mier a spravodlivosť. My si prajeme plnosť nášho národného života, a prehlašujeme to, čo povedal pán prezident republiky vo svojom jubilejnom prejave: "Pravé nadšenie, nadšenie za práva národa a ludstva a za spravodlivosť, nikdy nezanikne, použije iba iných prostriedkov a najúčinnejším prostriedkom je cieľuvedomá práca."

Keď vítame túto stať, očakávame od našej práce, vyvinutej v záujme našej národnej menšiny, úspech a víťazstvo, a poneváč v činoch vlády vidíme prekážky tejto našej práce, nie sme ochotní rozpočet odhlasovať a ja v mene svojej strany prehlašujem, že hlasovať budeme proti nemu.