Tuná povedané bolo - a ja s tým súhlasím a podpíšem to na 100 procent - čo sa týka našej celoštátnej výroby, že odbyt tejto výroby musíme si zaistiť v prvom rade zvýšením kúpnej schopnosti nášho zemedelského ľudu a menovite kúpnej schopnosti ľudu na Slovensku. Lebo po Haagu naraz zachvátil československé hospodárske kruhy určitý optimizmus, že po Haagu likviduje sa určitá minulosť, že budeme môcť prijsť do stykov s našími južnými súsedy a pre našu výrobu najdeme akýsi odbyt, nastane nejaké hospodárske sblíženie a snáď časom i politické.

Vážení pánovia! Faktá a skutočnosti nebudeme tuná popierať a nebudeme sa pred nimi uzavierať.

Ale ak myslel si kto, že po Haagu padne režím, ktorý od tisíc rokov v Maďarsku vládne, podľa môjho presvedčenia bol na omyle. Musíme počítať s tým, že v tomto ohľade snáď jedine my budeme môcť hospodársky nášho južného súseda donútiť, aby aspoň nejaká hospodárska kooperácia tu bola. Ak chceme, pánovia, ísť touto cestou, musíme si uvedomiť, že táto cesta vedie Slovenskom. My na každý prípad musíme sa na tento boj pripraviť a cestu k tomuto boju najlepšie pripravíme si vtedy, keď zaistíme si v každom ohľade hospodársku sebestačnosť. Zemedelské clá, riešenie zemedelskej kríze je v záujme nielen zemedelstva, je i v záujme priemyslu, robotníctva a je najvyšším záujmom celého štátu a jeho postavenia v strednej Europe. Na tento boj musíme počítať ešte dobrých 10, 15, ak nie 20 rokov. V Maďarsku režímy nepadajú tak ľahko, lebo nie sú k tomu možnosti, nie sú k tomu cesty, aby nadvláda určitej spoločensej vrstve jednoducho mohla byť vzatá. Ten feudalizmus je tam ďaleko hlbšie zakorenený, než aby sme ho tak obratom ruky, v krátkej dobe videli padať a rúcať sa.

Zdôrazňujeme potrebu sblíženia sa so súsedom, lebo ako maďarské príslovie hovorí: Špatné súsedstvo je tureckou kliatbou. My túto tureckú kliatbu na tom juhu Slovenska zkúšame. Tedy toto je bezpodmienečne potrebné, ale musíme počítať s ťažkosťami než sa k tomu dostaneme.

Ďalšou otázkou je, vážení pánovia, vychádzajúc z toho, že fakticky národná maďarská menšina je maďarský roľník, aby šli sme cestou tohoto roľníka a hľadeli odmeniť sa mu za jeho vernosť pomocou hospodárskou, kultúrnou a sociálnou. Pánovia, to nejde, aby obci a celému notárskemu okresu, ktorý zničený bol mrazy a utrpel 100% škody, po roku pomáhalo sa nejakými 5000 Kč. Je to obec Ladomovce, ktorá trie úžasnú biedu a ktorá dostala pomoc 4900 Kč. Týmto nezískame si vernosť tohoto ľudu.

Práve tak, pánovia, celé t. zv. Medzibodrožie, postihnuté katastrofou zimy r. 1919, dostalo len omrvinky.

Odbyt priemyselnej výroby a sebestačnosť zemedelstva na Slovensku, regulácia riek a meliorácie zvýšily by hospodársku a následkom toho aj kultúrnu úroveň ľudu, ktorí považoval by to opravdu za lásku so strany štátu. Tam, kde by štát sám pomôhol, hospodárska schopnosť tohoto ľudu zvýšila by sa najmenej o 150 až 250%. Keď t. zv. oficiálna maďarská národná politika nerobila túto politiku, musíme ju robiť my.

Musím sa vrátiť, vážení pánovia, k pozemkovej reforme. V tomto ohľade maďarský zemedelský ľud oprávnený je dostať z pozemkovej reformy všetko to, čo mu podľa zákona patrí. Ten maďarský zemedelský ľud nemôže za to, že v prvých rokoch prevadzania pozemkovej reformy bol zavedený a proti prevádaniu pozemkovej reformy priamo poštvaný, nie je to jeho vinou, v tom je nevinný. Ďalej nemôže za to, že pri prevádzaní pozemkovej reformy, keď pamätalo sa na to, že zo zemedelskej pôdy ostalo by určité kvantum v rukách maďarskej národnej menšiny, že ponechalo sa ďalej v rukách maďarských grófov a tá pôda nedala sa do rúk maďarského zemedelského ľudu.

Určitý pán, hospodársky znalec a vodca maďarskej politickej opozície Edmund Tarján, píše teraz do "Prágai Magyar Hirlapu" sériu článkov, nie pre nás a nie pre tunajších Maďarov, ale do Paríža, kde o tieto veci interesuje sa gróf Bethlen, za ktorého peniaze píše.

Píše toto: Maďarská národná menšina ukrátená bola na majetku, ktorý bol v jej držbe a že tedy pozemková reforma mala účel tunajšiu maďarskú národnú menšinu hospodársky oslabiť.

Vážení pánovia, zasa ide o pojem. Kto je maďarskou národnou menšinou? Tí páni grófi, či ten maďarský ľud? A hovorí: Z tohoto majetku bolo dané československému národnému živlu, aby zasa na úkor maďarskej národnej menšiny posilený bol tento živel. Vo skutočnosti šlo o to, aby verejný majetok demokraticky, vo znamení demokracie, daný bol do rúk pracujúcemu zemedelskému ľudu. Že to pánu Tarjánovi do hlavy nejde, tomu rozumiem a rozumiem aj tomu, keď maďarskému bezzemkovi nejde do hlavy, prečo to proporcionálné kvantum zemedelskej pôdy za maďarskej národnej menšiny i ďalej ponechané bolo grófom, prečo nebolo im vzaté z rúk a dané pracujúcemu maďarskému zemedelskému ľudu. Pánovia, maďarský zemedelský ľud v tomto smere má proti pozemkovej reforme námietky a bude ich mať, lebo to kvantum zemedelskej pôdy, ktoré proporcionálne prez mieru dostalo sa do rúk maďarskej národnej menšiny, patrí do rúk maďarského pracujúceho zemedelského ľudu a nie grófom.

Keď r. 1897, jestli sa dobre pamätám, a či 1901 títo revolucionárski maďarskí zemedelci na Medzibodroží sišli sa na Cigande a zasa v Hódmezővásárhelyi na Dolnej zemi a ustálili spôsob prevádzania pozemkovej reformy tak ustálili 40 katastrálnych jutár ponechať dosavádnemu majiteľovi. Tento ľud má určitú tradiciu i k týmto svojím revolucionárskym spôsobom a nijako mu nejde do hlavy, že i po prevedení pozemkovej reformy sú páni, ktorí tuná majú pres 250 ha, a niektorí maďarskí grófi na území maďarskom súčasne na 80.000 ha.

Maďarský zemedelskej ľud je proti tomuto postupu pozemkovej reformy, že zemedelská pôda, ktorá za maďarskej národnej menšiny pripadnúť mala do jeho rúk, ponechána bola ďalej tým, ktorí držali ju 1000 rokov a neprávom. Lebo keď preskúmame dejiny býv. Uhorska, ako tí páni dostávali sa k tej pôde?

Pánovia, vzrušenie a roztrpčenie maďarského zemedelského ľudu bolo oprávnené. Na druhej strane ovšem žiada, aby prevedenie aspoň toho, čo tu ešte z pozemkovej reformy zbýva, dostalo sa mu do jeho vlastníctva.

A potom, pánovia, ešte jedno. Ako ráčite vedieť, menovite na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi - kolegovia mi dovolili, aby som sa aj o tom zmienil - kvitlo vinohradníctvo. To vinohradníctvo za bývalého Uhorska chránené bolo výnimočným zákonom, menovite uzemie Hegyalja. Na našom území z bývalého Uhorska máme tiež Tokaj-Hegyalja, které ešte dosiaľ chránené je platným bývalým výnimečným maďarským zákonom. A čo sa robí? V tejto dobe nikto si týchto zákonov nevšíma, ba v Československej republike robí sa na úkor týchto poctivých, dobrých, snaživých, štátu slúžiacich zemedelcov-vinohradníkov toľko umelého vína, že je to ostuda pred celým svetom. (Posl. dr Ravasz: Človek pohárik dobrého vína nedostane!) My máme Tokaj-Hegyalja. Ak v Prahe žiadate tokajské víno, dostanete ho na vagóny, ale to vyrobené bolo v Berehoce. Náš vinohradník nedostane 4 Kč za liter vína. Pánovia, tuná bude povinnosť štátu - pomôcť. Práve naša strana to bola, ktorá v tejto veci prvé, počiatočné kroky porobila, a tuná na ministerstve zemedelstva, obchodu a financií budeme žiadať, aby v tomto ohľade na ochranu naších vinohradníkov konečne učinilo sa skutočne rázné a účelné opatrenie. (Výborně!)

Vážení pánovia, slávna snemovňa! Kultúrné otázky. (Posl. Sivák: O tých lesoch na Podkarpatskej Rusi, keďby ste nám o tom niečo povedal!) To si vybavíme mimo toho, teraz niet na to čas. (Potlesk.) Vážení pánovia, kultúrné otázky. Maďarský zemedelský ľud chce byť i subjektom nielen objektom kultúry, ako dosiaľ bol. My podľa svojích možností musíme ho v tom podporovať. Potrebuje dobré školstvo, školstvo v duchu demokracie, ale nikdy nie školstvo, ktoré smerovalo by proti náboženstvu, proti tomu sa ohradzujeme. Školstvo moderne vystrojené tak, ako vyžaduje doba, ako vyžaduje ľudová osveta, ale neprajeme si, aby z tejto školy vypudené bolo náboženstvo.

Pánovia, prez tie všetky ťažkosti, ktoré maďarská národná menšina nášho zemedelského ľudu musela a musí prekonávať, dnes už určitá časť maďarskej inteligencie hlási sa k demokracii tohoto štátu. My budeme musieť tejto inteligencii napomáhať, lebo čo sa v tomto ohľade robí dosiaľ - a pán Szentiványi v Košiciach proti tomu zaprotestoval - nie je v záujme štátu. Z Budapešti dováža sa literatúra, ktorej duch neodpovedá tomu kultúrnemu požiadavku, ktorého žiada si tunajší zemedelský ľud. Naproti tomu maďarskí literáti v republike trú biedu, formálne hladujú a sú vystavení na milosť a nemilosť pánom, ktorí tuná diktujú tempo a smer maďarskej kultúre, ktorá nie je ani slobodná, len je diktovaná. Odkiaľ, nebudem sa tuná zmieňovať. Je našou povinnosťou, aby podporovali sme to, čo rastie v našom ovzduší, čo rastie v atmosfére, ktorá vytvorená bola tuná za tých 11 rokov.

Hoci sú tu páni, ktorí s tým nesúhlasia a ktorí sa tu tak príliš ozývali, žiadam, aby tej reformátskej cirkvi skutočne sa pomohlo, menovite aby pomohlo sa tým nešťastným farárom, ktorých je tuná na 50 až 60 bez štátneho občianstva, ktorí opravdu bez vlastnej viny sú v takej biede, že pánovia, taký inteligentný človek, kňaz, roky a roky sám musí chodiť do lesa sbierať si nejaké to haluzie, aby si mal doma čím zakúriť pre svoje dietky, ktoré nemôže obliecť a posielať do školy. Pánovia, nebudeme tuná hľadieť snáď na paragrafy, ale postavíme sa na to vyššie morálne stanovisko a pôjdeme im na pomoc, lebo títo chudáci skutočne nemôžu za to, čo za 1000ročného feudalizmu sa dialo. My sme im pomáhali, dokiaľ to šlo, a ja tuná hovorím menom týchto farárov - a som na to oprávnený a poverený - vyslovujem vďaku dosavádnym vládam, ktoré v tomto smere fakticky humánne pokračovaly v oči ním, a vznášam svoju prosbu k tejto vláde, aby menovite čo sa týče udeľovania alebo priznávania štátneho občianstva, táto otázka raz sa skončila. Podobne tiež nie je možné, aby učiteľ, ktorý pôsobí na tej samej škole, koná svoje občianske povinnosti, je lojálny k tomuto štátu, narodený r. 1875 v Užhorode, aby po 22 rokoch svojho pôsobenia naraz prišiel na to, že on vlastne nie je štátnym občanom. A tak podobne, pánovia, čo sa týka staropenzistov a kohokoľvek druhého, nielen prepustených úradníkov maďarských, lebo, pánovia, tieto vrstvy tej maďarskej národnej menšiny sú obeťami politiky bruselskej, parížskej, varšavskej, haagskej a bohvie akej inej, sú obeťami tejto politiky, ktorú tuná nechcem kvalifikovať. Bude na nás, aby fakticky v tomto ohľade týmto vrstvám a ich rodinám sme pomohli.

Myslím, že musím konštatovať: Naša verejná správa, menovite čo sa týka správy politickej, v oči maďarskej národnej menšine pokračuje tak, ako jej ukladá demokracia. Toto musím tuná kvitovať. Ovšem, že niekedy tá demokracia prekročuje určité hranice. Na pr. maďarská tlač. Nie je možné 11 rokov tuná tak otravovať, šliapať po cti čestných ľudí, zaslužených velikánov tohoto štátu. Táto demokracia je už vlastne libertinizmus, nie liberalizmus. Jestli nebožtík, a mohol by som povedať čiastočne v tomto ohľade môj predchodca, nebožtík vznešeného smýšľania, šľachetnej duše, dr Samuel Zoch, žiadal na pôde Prahy v určitom ohľade cenzúru, v tomto smere sa pripojujem k nemu, bez toho, že by som sa dotkol slobody tlače. Vyžaduje to záujem práve maďarskej národnej menšiny v tomto štáte, aby dbali sme toho, akú otravu aký jed denne dostáva maďarská národná menšina v tomto štáte. Pánovia, bagatelizovať všetko, šliapať po všetkom, čo sa rodí a tvorí tu s úmyslom najšľachetnejším, tomu sa vysmievať, to si žiadon štát na svete ešte nenechal ľúbiť. A my si tiež budeme vedieť rady práve v záujme maďarskej národnej menšiny, aby nedovolili sme otravovať tu ovzdušie a menovite budeme dbať toho, aby sa zistilo, že zpráva, ktorá citovaná je v Prahe z Belehradu, nepochádza ani z Viedne, ani z Ríma, ani z Belehradu, ani z Bukurešti, ani z Prahy, lež že pochádza z istého oddelenia určitého ministerstva. (Posl. Sivák: Aká zpráva?) Aby som vám uviedol konkrétny prípad: Minulý "Prágai Magyar Hirlap" začal bagatelizovať naše stanovisko, ktoré zastávané bolo v Haagu o pozemkovej reforme; aby to tunajšiu maďarskú verejnosť zmýlilo, že to Haag schválil, na to citovaná bola zpráva z prameňa rímskeho. Myslíte si, že v Ríme lámali si moc nad tým hlavu, že čo a ako? Ale každý štát má svoj zákon na svoju ochranu. Ktokoľvek pre urážku či štátu a jeho svrchovanosti, či proti každej ústavou chránenej osobe sa previní proti zákonu, prirodzene, že bude odsúdený. Prečítajte si "Pragai Magyar Hirlap", čítajte denne, koľkokrát to máte rozvedené, ako ten a ten sa trochu podnapil a v tej nálade spravil to či ono a dostal 6, 7 mesiacov. Ani slova nepovie sa o tom, že toto odsúdenie bolo podľa toho a toho zákona, aký má každý štát. Čo to má znamenať? Vy to dobre viete, pán kolega. Má to robiť dojem do zahraničia, že to, čo hlása sa o tomto štáte, že to tak skutočne vypadá. Na to si budeme dávať pozor.

Mal by som tu ešte niekoľko ďalších vecí, bohužiaľ, čas nedovoľuje.

Dovolím si prehlásiť, že maďarský zemedelský ľud, ktorý vlastne tvorí tunajšiu maďarskú národnú menšinu, je jedine povolaný k tomu, aby s ním sa jednalo, ak jedná sa s maďarskou národnou menšinou a ak jedná sa o budúcnosť maďarskej národnej menšiny.

Ďalej, čo dosiaľ dialo sa v tomto ohľade, pomenoval by som to dvoma slovy: Bol to tak zv. morbus Szüllőizmus Flachbarticus. Maďarský zemedelský ľud nemá a nechce mať s tým nič do činenia. Maďarský zemedelský ľud potrebuje výchovu v duchu demokratickom, potrebuje národnú ľudovú osvetu v duchu demokratickom a potrebuje sociálnej a hospodárskej pomoci, potrebuje školstva všetkého druhu. Bohužial, nemôžeme prijsť na vypočítavanie všetkých styčných bodov v minulosti, kde národ český a slovenský, či ľud maďarský mal spoločné kultúrné záujmy poukážem len na jednu okolnosť, na ktorú sa zapomína. Študoval som v maďarskej škole, ktorej organizátorom a pädagogickým zakladateľom nebol menší človek ako pädagog Ján Amos Komenius, ako sme ho tam nazývali. Po vydaní jozefínskeho patentu zasa len určitá maďarská spoločnosť to bola, ktorá národu českému dodala vyše 80 kultúrnych pracovníkov vo forme českobratrských kňazov. Týchto potomkovia dosiaľ žijú v Čechách. Aby bolo tomu tak, budeme budovať na tejto kultúrnej línii, kde národ maďarský sblíži sa s národom československým, lebo koľko ráz prišiel maďarský ľud a demokratická myšlienka v maďarskej politickej verejnosti k platnosti, maďarská verejnosť klonila sa vždy k politickému orientovaniu k Slovanstvu. A jestliže národ maďarský bol postižený katastrófou, zapríčinená bola vždy imperialistickou a nemeckou politickou orientáciou. A jestliže pán Szüllő, ktorý na tomto mieste hovoril o Haagu, vyslovil obavu o slovenskú konfederáciu, tak, pánovia, ozýval sa v ňom duch tejto katastrofálnej politiky, ktorú robí na úkor a účet maďarského zemedelského ľudu a chce ju konať i naďalej. No, pánovia, akonáhle oprať svojho osudu dostane do rúk maďarský zemedelský ľud, tak je mierumilovný, je dušou konštruktívnou a chce kráčať, čo sa týká nacionalizmu, cestami, ktoré vyslovené sú na jednej strane etickým a konštruktívnym nacionalizmom, zásadou, že milovať vlastný národ neznamená nenávidieť národ iný. Prajeme si, opakujem, sblíženie a dobrého súsedstva s Maďarskom. V tomto ohľade neklamme sa žiadnymi ilúziami, že v Maďarsku nastanú nejaké radikálné zmeny behom krátkej doby. I keby terajší vládcovia padli, režím bude tam ďalej. Hovorím, prajeme si toho sblíženia, ale zdôrazňujeme, že v Maďarsku je i dnes aktuelné stanovisko, ktoré vyslovil dr Milan Hodža roku 1906, keď povedal: "Maďarsko musí byť zdemokratizované, lebo ináč bude vždy vrtkavé a labilné. Dokiaľ tento stav nenastane, nikdy nebudeme vedieť a nebudeme si istí, s kým máme čo činiť." To je veľmi pekné a správné stanovisko, dnes aj v Budapešti zdôrazňuje sa potreba toho, aby Maďarsko s Československom sa sblížilo. Vyslovuje to dokonca pôvodca chýrečného zákona z r. 1907, čl. 27, o ktorom svojho času vyslovil sa i Björnson.

Môžeme my vedieť, môžeme si byť docela istí na 100%, že čo vlastne pod tým sa skrýva? Som vďačný, že mohol som tieto slová v tejto slávnej snemovni predniesť menom republikánskych maďarských zemedelcov. Som šťastný, že mohol som zdôrazniť tuná to, čo oni s úprimným srdcom a dušou hlásajú, ich vernosť k demokracii tohoto štátu. Som šťastný, že mohol som tuná predniesť ich požiadavky, na ktoré majú právo, a som povďačný, že mám tú istotu o oni tiež majú tú istotu, že svoju budúcnosť v tomto štáte v každom smere nielen najdú, ale fakticky si i vytvoria. Tento ľud nebude sa spojovať s imperialistami, tento ľud bude sa spojovať s ľudom československým.

Pánovia, na druhej strane musím tu vysloviť vďaku všetkým tým mužom a verejným činiteľom tohoto štátu, ktorí ochotní boli ujmúť sa tohoto ľudu a menovite v tomto smere zdôrazňujem vďaku v oči strane republikánskej československého zemedelského a maloroľníckeho ľudu, že nielen hlása agrárnu demokraciu, ale i prakticky uskutočňuje ju podľa ideí v tomto politickom svetovom názore pojatých. A súčasne dovoľujem si vysloviť radosť nad tým - a to dovolil by som si zdôrazniť tu práve hladiac na otázky toho slovenského ľudu - ak máme určitú misiu, určité poslanie v strednej Europe, tak to poslanie, túto misiu bude možno konať práve v tejto agrárne-demokratickej koncepcii, lebo tá sa osvedčila tu a osvedčí sa i na t. zv. Podunajsku.

Jestli vyvodiť chcem ako štát, republika, postavená fakticky na ideálnom etickom základe, ako to bolo hlásané tu, a ako to bolo hlásané za vojny v Paríži, Moskve, Ríme mal som príležitosť v tomto čase byť vo Švajčiarsku a všetko to sledovať - fakticky musíme si vážiť misie, ktorú koná agrárna demokracia. Ja tu nehovorím strannícky. Ja tu hovorím akosi s toho vysokého hľadiska demokratizmu, republikanizmu a s toho vysokého hľadiska stredo-europského pacifizmu. Je to misia veľká a preto nie ako stranník, nie ako zástupca tejto strany hovorím, ale hovorím ako demokrat a republikán. Pánovia, tejto agrárnej demokracie musíte si vážiť menovite vy, ktorí stojíte na základe a na podklade tohoto štátu. Platí to menovite pre strany, ktoré u nás na Slovensku zo stranníckeho egoizmu konajú veci, ktoré nijakým spôsobom neshodojú sa so záujmami štátu. To, čo vo znamení agrárnej demokracie tiež tam sa vybudovalo, pánovia, my prijdeme snáď s konkrétnymi fakty, kde to búrate, bez toho, že vytvorilo by sa niečo lepšieho a trvalejšieho pre tento štát a túto republiku. Pánovia, môže to byť veľmi krásné strannícky, ale či je to štátne správné, o tom silne pochybujem. Pánovia, vyprávať o československej agrárnej demokracii, že to je samé svinstvo, a vyprávať to po maďarských dedinách maďarskému ľudu, ráčte odpustiť, tu prestáva všetko a nie je to pravda.

Vážení pánovia! V tom svätom presvedčení, že v tomto štáte teraz pracujúci rovnoprávny ľud tohoto štátu dáva do rúk vláde potreby tohoto štátu a v tom svätom presvedčení, že vláda s tým majetkom v prospech štátu a jeho obyvateľstva bez ohľadu na národnostné rozdiely bude svedomite hospodáriť, o čom sme presvedčení, budeme hlasovať za tento rozpočet. V tomto momente mojimi ústami bude hlasovať maďarský, republikánsky smýšľajúci, tomuto štátu verný maďarský roľník, čiže maďarský roľník pripojil sa k vám, aby spolu s vami tomuto štátu dal, čo mu prináleží v prospech jeho a jeho obyvateľstva. (Potlesk.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Uděluji slovo dalšímu přihlášenému řečníku, jímž je p. posl. Hokky.

Posl. Hokky (maďarsky): Veľavážení pánovia! Dnešné pomery Podkarpatskej Rusi najlepšie porovnať by som mohol s Mukačevom, ktorého biskupstvo je v Užhorode, jeho zámok v Palanke, jeho pivovar v Podheringu, jeho chren v Lúčke a jeho starosta v Kerbci. Hranice Podkarpatskej Rusi vlastne sú tiež na Slovensku, lebo hranica Podkarpato-ruská vysunuje sa až do Slovenska, značná časť jej obyvateľstva je takže tam, jej autonomia je v trezoroch Spoločnosti národov a garancia u veľmocí. Jej smutný export je veľký: Jej ľudské massy sťahujú sa do Ameriky, Kanady, Argentíny alebo do dolov Belgicka a Francúzska, a konečne jej peniaze do Čiech.

Pri tomto poslednom nemyslím len na tých 315 milionov, ktoré ztratili sme pri okolkovaní peňazí a čo ako úsporu - ovšem nie pre Podkarpatskú Rus - uznal tiež sám bývalý pán minister financií Novák. Avšak myslím na válečné pôžičky, nevymenenie ktorých priviedlo veľa dobromyseľných ľudí na žobrácku palicu, a nestačilo, že človek cenu týchto pôžičiek ztratil, lež pri ich okolkovaní zaplatiť musel ešte poplatok, a potom pozdejšie i dávku z majetku, ktorý neexistuje. Myslím na tie tarifálné ztraty, ktoré musíme ztrpieť, keď naše najhodnotnejšie suroviny pri tarifách, značne vyšších než obvyklých, zasielame do zemí historických, ležiacich od nás vo vzdialenosti vyše 1000 kilometrov. Myslím na poplatky z umelých hnojív, ktoré nám tiež značné obnosy odobraly, a myslím na vybrané dane, z ktorých sotva niečo vrátilo sa do Podkarpatskej Rusi. Myslím, na tie verejné peniaze a zo sociálnych ustanovizní plynúce obnosy, ktoré zväčša plynú do ústredných bánk v Prahe, a ktoré potom vracajú sa k nám s vysokým úrokom. Po tom všetkom stalo sa okrýdleným slovom, že kým na Morave možno meniť 5000korunové bankovky a na Slovensku 500korunové, dotiaľ na Rusínsku len 50korunové.

Avšak myslím predovšetkým na erárné dôchody, v čele ktorých je dôchodok soľných baní v Solotvine. Pán minister financií vykazuje z nej brutto dôchodok 42,295.000 Kč, z čoho čistým dôchodkom bolo by 15,545.000 Kč, ač i to je značný dôchodok, lebo keď uvážime, že všetky štátné doly vynášajú len 35,000.000 dôchodku, horejší obnos i v tomto prípade znamená 43% celého tohoto dôchodku. Avšak je to vážny omyl, a tu musím poukázať na to, že tu mýlil sa vážne buďto pán minister financií sám alebo uvedený bol v tento omyl, lebo keď za základ vezmeme minimálne čo len 13.200 vagónov soli ročne, rátajúc obchodnú cenu 1 kg soli 1·50 Kč, vtedy cena jedného vagónu činí 15.000 Kč, takže horejší obnos činí úhrnom 198,000.000 Kč, z čoho, v pomere ku zisku z výšudaného obnosu, vykázaný čistý zisk musel by byť najmenej 70 milionov korún, čo činí dvojnásobok dôchodku zo všetkých štátnych baní; avšak mám určité vedomosti o tom, že boly mesiace, v ktorých dolovanie, rešp. vyvážanie z baní zvýšené bolo na maximum a že vtedy z tejto bane i 100 vagónov soli vyviezli do Olomúca, čím výťažok stupňoval sa skoro na svoj dvojnásobok, a tedy samozrejme i zisk z toho plynúci musel byť na dvojnásobok vystupňovaný.

Druhým obrovským príjmovým zdrojom je dôchodok zo štátnych lesov. Štátné lesy s pozemkami a pašienkami k ním patriacimi v Podkarpatskej Rusi činili úhrnom 637.100 kat. jutár. Dôchodky týchto statkov, keby ony boly v rukách súkromných, s výpočtom veľmi skrovným počítať môžeme na 100 Kč z každého jutra, takže v tomto prípade mal by ärár zaistený dôchodok 63,000.000 Kč.

Posledných desať rokov bola, ako je známo, taká drevárska konjunktúra, že svoje lesné závody s veľkými zisky uzavierali i tí, ktorí predtým nevedeli ani to, akú má cenu kus polena, ani to, akú cenu má alebo aký dôchodok má les.

Tretím príjmovým zdrojom je veľký zisk z tabakovej réžie. Ako je známo, v zemiach historických tabak sa nepestuje. Pokusy po tejto stránke končily úplným fiaskom a surovinu k tuzemskej spotrebe dodávajú čiste Slovensko a Rusínsko. I keď predpokladáme, že značnú časť tabakových surovín, drahšie druhy tabaku nakúpiť treba v cudzine, i v tomto prípade zo zisku 1163 milionov Kč o niečo málo menej než 1/6 a tedy asi 200 milionov pripadá zo Slovenska a Podkarpatskej Rusi, a ak vezmeme z toho 1/5 ako čistý dôchodok, činí to asi 40 milionov, čo je tiež značným obnosom.

Avšak mám tiež iný základ výpočtu. R. 1929 v Podkarpatskej Rusi nakúpené bolo 29.000 q tabaku, čo paušálne počítajúc 600 Kč na 1 q, činí 17·4 milionu. Jestliže berieme trojnásobok surového materiálu za čistý zisk, činí to 52 milionov Kč. (Předsednictví převzal místopředseda dr Lukavský.)

Ak tedy z týchto troch dôležitých štátnych dôchodkových zdrojov rátam nejskrovnejšie 70, 63 a 40 milionov, činí zisk 173 milionov. Avšak ak v úvahu berieme nadprodukciu ukazujúcu sa u soli, docela bezpečne mohli by sme vziať 200 milionov ako čiastku štátnych dôchodkov pripadajúcu z Rusínska. Viem, že u štátnych dôchodkoch nie je tomu tak, avšak v rukách súkromných vynieslo by to iste toľko, tak že keby i zostali sme len pri tomto čistom zisku 173 milionov, i vtedy činilo by to viac ako 1·7% všetkých úhrnných dôchodkov, rešp. celého 10miliardového rozpočtového príjmu.

Keby dôchodky tieto alebo aspoň ich prevažná časť investovaná bola na Rusínsku, vtedy pri trochu väčšej koncepcii bolo by možno otvoriť nový a bohatý zdroj príjmový. Podľa názoru istého vážneho odborníka: ak srovnáme štvorcový kilometrový výmer malej Podkarpatskej Rusi s množstvom vodných síl, výjde na javo, že táto malá zem po Norvéžsku, Švajčiarsku a Hornej Itálii stojí na štvrtom mieste v celej Europe čo do možnosti dodávania vodnej sily.

Viem, že na Uhu zahájené boly už predbežné práce k vybudovaniu väčšieho vodného diela, avšak ako z rozpočtu vidím, tieto práce rozvrhnuté sú na 20 rokov. Až po tejto dobe získame úplného vykorisťovania tejto sily, asi 10.000 HP, ktorou silou osvetľované budú mestá a obce od Užhorodu až po Királyházu.

Keď už toto trvať bude dvadsať rokov, nuž kedy v úvahu môže prísť to veľké vodné dielo, zmienené v knihe kultúrneho inženiera Viciána, ktoré objavil a dopodrobna vypracoval jeden iný, býv. maďarský kultúrny inženier Janko, a ktorým využíva sa nivový rozdiel medzi Talaborom a Nagyágom. Tuná totiž tieto dve rieky sbližujú sa na 3 km a bolo by treba vybudovať len 1 1/2 km dlhý tunel, aby dosiahnuť sa mohlo spádu 120 m - spád Niagary činí len 60 m - a také množstvo vody, ktoré poskytovalo by 15.000 HP. S touto vodnou silou bolo by možné osvetľovať každú dedinu od Hustu až po Kőrösmező a všade i v každej stajni mohla by po celú noc svietiť žiarovka, ako v dedinách Itálie, a touto silou za niekoľko halierov za kwh bolo by možno poháňať všetky dosavadné závody a závody, ktoré ešte len budú vybudováné a tiež pre Veľkú Sevljuš i Berehovo bola by dodávka elektrického prúdu bližšia.

Využitkovaním vodních síl Podkarpatskej Rusi bolo by možno elektrizovať všetky železničné trati, továrne, súkromné a verejné osvetľovanie. Nebolo by treba železnicom privážať k nám uhlie z miest vyše 1000 km vzdialených.

Avšak tiež iné naše bana a minerálné poklady ležia nevykorisťované. Je známo, že petrolej nachádza sa zpravidla tam, kde sú v blízkosti ložiská soli. Stačí poukázať na Rumunsko a Halič; avšak nie je nemožným, že okrem petroleja je tu i podzemný plyn, ako to vyšetrili maďarskí geologovia v blízkosti Jasiny a tiež v Izaszalacsi, ktorá obec spadá už do rumunského územia avšak leží v blízkosti zmienených miest.

V okolí Berehova nachádza sa také kaolinová hlina, odtiaľ vyvážali ju až do Sévresu. V okolí Neresnice máme tiež ušľachtilý ružový a iný mramor. Dolovaním marmarošského diamantu mohla by byť uspokojená skrovná poptávka nášho ľudu po šperkách.

V minerálnych vodách práve tak oplývame, ako v nerastoch, ako máme i krásné a zdravé okolia, kde mohly by byť sriadené kúpele a ozdravovne. Na to však dosiaľ sa nepomýšľalo a práve teraz dozvedám sa z "Lidových Novín", že pán minister Spina niečo takého zamýšľa. Ja už i za pokus som mu vďačný, lebo doteraz nebolo reči ani o pláne. Veď podnes ešte i tie malé kúpeľné miesta pre drobných občanov, ako sú kúpele Pavelské a v Kabole-Polyane za posledných 11 rokov nechali znivočiť. Ani len pre invalidov a nemocenských poistencov nesriadali z niekoľko pavilonkov malú ozdravovňu, ani sanatórium pre pľúcne chorých, ač sú u nás obce, hlavne v územiach plochých, kde takmer 50% obyvateľstva je plúcne choré. Z peňazí liečebného fondu a nemocenských poisťoven bolo možno a ešte je možné sriadiť takéto inštitúty, na miesto toho však zveľaďuje sa značné imanie bánk, aby ony poskytovať mohly pôžičky na vysoké úroky.