Předseda: Malypetr.

Místopředsedové: Roudnický, dr Lukavský, Stivín, Špatný, Taub, Zierhut.

Zapisovatelé: Rýpar, de Witte.

196 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: min. předseda Udržal; ministři Bechyně, dr Beneš, Bradáč, dr Dérer, inž. Dostálek, dr Engliš, dr Franke, dr Meissner, Mlčoch, dr Slávik, dr Spina, dr Šrámek, dr Viškovský; za ministerstvo věcí zahraničních zplnomocněný ministr dr Krofta.

Z kanceláře sněmovny: sněm. tajemník dr. Říha, jeho zástupci Nebuška, dr. Mikyška, dr. Záděra.

Předseda (zvoní): Zahajuji 20. schůzi posl. sněmovny.

Omluvy a dovolené uvedené v dnešní prvé schůzi platí též pro tuto schůzi.

Přistoupíme k projednávání pořadu, na němž jest:

Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu (tisk 80) státního rozpočtu republiky československé a finančního zákona pro rok 1930 (tisk 210) a rozprava o prohlášení ministra financí, učiněném v 8. schůzi posl. sněmovny dne 8. ledna 1930.

Budeme pokračovati v povšechné rozpravě, započaté v 17. schůzi dne 18. února 1930.

Přihlášeni jsou ještě řečníci: na straně "proti" pp. posl. Hokky, dr Törköly a dr Schollich; na straně "pro" pp. posl. Stunda, Rázus a Polach.

Dávám slovo panu posl. Stundovi.

Posl. Stunda: Slávna snemovňa! Dojatý týmto okamihom, mám česť prehovoriť tuná menom republikánsky smyšľajúcich zemedelcov. Dojatý som týmto slávnostným okamihom preto, lebo pojednávanie štátneho rozpočtu v demokratickom štáte je jedným z najdôležitejších aktov parlamentného života a zákonodarstva, a tiež preto, lebo po prvý raz naskytá sa príležitosť v tomto slávnom sneme, aby mojími ústy prišiel tuná k slovu maďarský zemedelec, ktorý s najväčšou ochotou chce nielen podporovať tento štát, ale chce pomáhať jeho rozvoju a rozkvetu, lebo v nich vidí i svoj vlastný prospech.

Úvodom rád by som odpovedal tuná na dve otázky. Či je možné, aby v tejto republike, v tomto demokratickom štáte maďarský občan mohol byť skutočne verným tomuto štátu, a aké predpoklady boly tie, ktoré viedly menovite maďarského roľníka k tomu, aby hlásil sa úprimne k demokracii, republikanizmu a k tomuto štátu.

Slávna snemovňa! Tí, ktorí vedia a poznajú dejiny býv. Uhorska a všetky tie boje, ktoré maďarský zemedelec viedol už od r. 1430 za demokraciu, za slobodu a ľudské práva, uznajú, že tie psychologické, politické, kultúrné a hospodárske predpoklady sú dané, aby sme verili, že maďarský roľnícky ľud v tomto štáte chce žiť, chce vybojovať svoju budúcnosť a chce tuná cítiť sa doma, ako vo vlastnej vlasti.

Maďarskému zemedelskému ľudu dopriata bola tá historická sláva, že už r. 1430 povstal za práva zemedelského pracujúceho ľudu. A keď spomínam toto dátum, nemôžem nespomenúť súvislosti tohoto hnutia s tými sociálnymi a osvetovými vlivy, ktoré na územie býv. Uhôr zaniesly husitské vojny a ktoré dostaly sa i medzi utlačený maďarský, robotujúci ľud.

Vážení pánovia! V dejinách národov historia bývalého Uhorska r. 1514 zaznamenáva vážné, odhodlané povstanie maďarského sedliaka za slobodu a ľudské práva. Bohužiaľ, maďarský roľník ako vždy, i behom nasledujúceho storočia bol zklamaný, ostal ďalej bez práva, ostal ďalej zotročený, a tento osud snášal spoločne so všetkými ostatnými roľníkmi tohoto štátu bez ohľadu na ich národnosť a ich položenie.

Vážení pánovia! Kto pozná jednak ducha dejín bývalého Uhorska a kto pozná menovite určité ústavno-právné pojmy a zákony bývalého Uhorska, ten bezpodmienečne musí mi uznať, že maďarský roľník, ktorý na jednej strane poznal ústavný národ maďarský, privilegovaný, a na druhej strane rozlišoval maďarský ľud pracujúci, pri tvorení a založení tohoto štátu došiel splnenia všetkých nádejí teprve teraz v Československej republike. (Výborně!)

Vážení pánovia, je historickým faktom, že do 28. októbra 1918 maďarský pracujúci ľud, roľník, neroľník, nebol členom maďarského národa podľa teorií sväto-štefanskej koruny. Národom, členom maďarského národa a jeho podkladom do budúcna maďarský pracujúci ľud stal sa teprve v republike Československej. Následkom toho maďarský roľník 28. októbra vie si nielen vážiť a oceniť, ale vie ho s úprimným srdcom i sláviť. (Předsednictví převzal místopředseda Roudnický.)

Druhá otázka by bola, či je morálné a či je politicky oprávnené, že republikánsky smysľajúci maďarský roľník v tomto štáte ide spolu s československou agrárnou demokraciou? Vážení pánovia, tí páni, ktorí s tohoto miesta 11 rokov hovorili menom tunajšej maďarskej národnej menšiny, v tuzemsku a v zahraničí vytýkajú nám, že jednáme nemorálne, keď maďarského roľníka prijímame za svojho spoluobčana, za svojho brata, keď prijímame ho do svojích sväzkov, ktoré sú za tento štát a za rozvoj tohoto štátu. Vážená snemovňa, nielen tejto výtky sa nám dostalo, ale aj z vyššieho miesta, svetová autorita vyslovila sa nesúhlasne s týmto naším postupom. Používam tejto príležitosti, aby som poukázal, že dané sú politické predpoklady a dané sú aj morálné predpoklady k tomu, aby fakticky oprávnene považovať sme mohli tunajší maďarský zemedelský ľud za taký, ktorý československo-maďarskú politiku robil nielen po 28. októbri, ale robil ju už práve 30 rokov.

Vážení pánovia! Bývalá uhorská politická sústava vylúčila zemedelca jednak z ústavných práv a jednak mu nedovolila, aby použil všetkých občianskych práv, ktoré prináležia občanovi v demokracii, vo štáte, za ktorý donáša krvné a iné obeti. Maďarský zemedelec už od r. 1897 hľadal cesty, hľadal možnosť a spôsob, ako dostať sa k tým právam a k tej minimálnej slobode, jednak hospodárskej, sociálnej a politickej, ktorá podľa prirodzeného práva prináleží každému pracujúcemu človeku. Tieto cesty hľadal rôznymi spôsoby. Vodcovia viedli tento maďarský roľnícky ľud vo svojej dobromyseľnosti, ale neškolenej politickej naivnosti cestami, ktoré viedly tento ľud do priepasti, a keď raz prišlo na lámanie chleba a keď vykomandovali proti štrajkujúcim maďarským zemerobotníkom celé husárske švadrony a keď tiekla na Dolnej zemi roľnícka, zemerobotnícka krv, ich vodca dostal sa do vacovského väzenia v tej samej dobe a v súvislosti s tými samými príčinami, za akých okolností, dôvodov a príčin dostal sa do tohoto vacovského väzenia dr Milan Hodža. A, vážení pánovia, vo vacovskom väzení tvorila sa aliancia, tvoril sa sväzok na jednej strane československého zemedelca a na druhej strane maďarského zemedelca. A jestli niekto popieral by nám právo na to, že my ideme medzi maďarský zemedelský ľud a hlásame medzi ním demokraciu, lojálnosť k tomuto štátu, lojálnosť k zákonom tohoto štátu, keď ho vychovávame k plneniu všetkých povinností k tomuto štátu a na druhej strane ujímame sa jeho práv v tomto štáte, jestli tuná dakto už či so strany jednej alebo so strany druhej toto právo by nám popieral, už či z morálnych alebo politických príčin, tak my vždy poukazujeme na toto stretnutie sa Štefana Várkonyiho s dr Milanom Hodžom vo vacovskom väzení, ktorého ten Štefan Várkonyi vtedy prosil, aby ujal sa veci ubíjaných, utlačovaných zemerobotníkov, roľníkov a sedliakov maďarských. (Posl. dr Holota: Prosím vás, vy sa tuná staviate za maďarských zemedelcov! Za Maďarska ste neboli pre nich, ale my sme boli!) Mne na tom nezáleží, či Várkonyi bol vo väzení, či nie, mne na tom nezáleží, či tam bol Hodža, či nie, ale záleží mi na tom, že ten Hodža, ktorý vtedy ujal sa toho maďarského sedliaka, bol žandármi prenasledovaný a nakoniec väznený, že Maďar Štefan Várkonyi bol žandármi prenasledovaný, väznený a že toho Hodžu menom pol miliona maďarských zemerobotníkov požiadal, aby sa ich ujal, a ten Milan Hodža r. 1905, keď na maďarskom sneme povedal reč, ktorá bola by i dnes aktuelnou v Budapešti, nerozlišoval vtedy, o koho ide, či o slovenského, či o maďarského sedliaka, ale povedal, že ide o životné záujmy utlačovaného roľníckeho ľudu - a tuná získal morálnu oprávnenosť, aby k nemu hlásil sa maďarský roľník a aby sa ho ujal. (Posl. dr Holota: Slováci pôjdu za maďarskými vodcami? Ako by to vypadalo? My Maďari nežiadame, aby Slováci šli za nami. Ako môžete takto hovoriť?) Slávna snemovňa, veľmi sa teším, že sú tuná páni z maďarskej opozície. Pán Szüllő nie, lebo ten je v Bruselu, hľadá tam právo pre pánov a nie pre maďarský zemedelský ľud. Je mi ľúto, že takto moc rajzuje. Lepšie by bolo, keby tuná pracoval na tom, aby tunajšia maďarská národná menšina v tomto štáte, v ktorom chce žiť a mrieť, fakticky prišla tuná k porozumeniu, aby sa jej tam dole lepšie viedlo. Ale vy, pánovia, hovoríte za prepustených úradníkov, ako pán Holota r. 1930 chce sa biť za staropenzistov, a v r. 1920 búril, štval, neposlúchal československý štát, neskladal sľub vernosti, sabotoval prácu, štrajkoval atď. A vy, ako Maďar, musíte vedieť, že je to štátna moc a suverenita, keď ten štát vo svojej domácnosti chce porúčať a týchto pánov jednoducho vyhodí, poneváč nechcú konať svoju povinnosť; teraz prídete s veľkým nadšením orodovať: prosím, je to proti humanite, proti citu celého humánne smýšľajúceho sveta atď. Mali ste tým penzistom poručiť: zostaňte tu, lebo je to váš osobný záujem a záujem národnej menšiny. Vtedy ste ich vyháňali a štvali a dnes prídete sem a chodíte do Haagu, Varšavy, Madridu, Paríža, Londýna... (Posl. Kurťak: Sárospatak!) Prídem, vážení pánovia, na ten Šarišský Potok. Ja som velmi povďačný tej škole, ktorú založil Ján Amos Komenský a na ktorej som ma šťastie vyštudovať... (Výkřiky posl. Kurťaka a dr Holoty.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím, aby řečník nebyl vyrušován.

Posl. Stunda (pokračuje): ... a ktorá škola šírila ducha opravdu demokratického, a poneváč môhol som tam vyštudovať, ja postavil som sa k dišpozícii každému tu v tomto štáte, kto smýšľa demokraticky, pokrokove a republikánsky, a poneváč bol som o to požiadaný práve tak smýšľajúcim maďarským roľníckym ľudom, dal som sa mu k dišpozícii. Nejde mi o kariéru, chcem vykonať svoju morálnu, etickú povinnosť v oči tej maďarskej menšine, ktorá tu chce žiť, ktorá chce pokoja porozumenie, ktorá chce upevňovať ľudské a demokratické práva a rozvoj v bašte demokratizmu a republikanizmu v strednej Europe, a to je Československá republika. (Výkřiky. - Posl. dr Holota: To je pekné, ale i nás znajte!)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Stunda (pokračuje): Vážení pánovia, tuná hovorí strašidlo minulosti, ktoré už zkapáva. Pán posl. Holota pred zánikom toho strašidla minulosti zachráni sa docela určite. My si, pane poslanec, rozumieme. Ja vás znám, a ako vidím, vy mňa tiež dobre znáte. Vy sa zachránite, ale strašidlo minulosti je pred zánikom. Sháňate tomu strašidlu podporu a injekcie po celom svete, ktorému po tisícročnej minulosti je koniec, lebo národná maďarská menšina je maďarský sedliak, a ten v tomto štáte chce žiť a chce mať svoju existenciu a budúcnosť, v tomto štáte chce zachrániť meno národa maďarského.

Ale, vážení pánovia, o národnej maďarskej menšine menovite česká verejnosť - a k tej obraciam sa pri tejto príležitosti - nesprávne je informovaná. Na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi podľa štatistiky žije okolo 800.000 Maďarov. Ak do počtu týchto Maďarov počítame i Ernesta Flachbarta a ostatných podobných od Arpáda zdedených mien, potom prirodzene bolo by ich viac; 95% tejto národnej menšiny je maďarský roľník. Ak chcem jednať s dotyčnou maďarskou menšinou, predsa nebudem jednať s kráľovskym a cisárskym komorníkom, jeho excelenciou Szülővom. On nie je maďarská národná menšina v tomto štáte, (Slyšte!) s ním nebudem jednať, ale s maďarským roľníkom. Ak sme úprimní, poctiví priatelia maďarskej národnej menšiny, a ak smýšľame či podľa zásad nášho vznešeného prezidenta Masaryka, či podľa zásad nášho jedného z najlepších a najvýbornejších agrárnych vodcov na Slovensku Milana Hodžu, musíme si uvedomiť, že záujem maďarského národa v tejto republike je, aby ten maďarský roľník tu v tomto štáte dostal a získal si všetky predpoklady, ktoré potrebné sú k tomu, aby tá menšina nezahynula. Lebo politika, ktorá vedená je po 1000 rokov týmito pány a v ktorej sa pokračuje, maďarskú menšinu vedie ku katastrófe. Jestliže neujmeme sa maďarskej menšiny, za 100 rokov nebudeme tu mať Maďara a pán dr Holota a jeho potomci nebudú Maďarmi. Prečo? Preto, lebo katastrofálna politika, ktorá sa robí nie v tomto štáte, ale proti tomuto štátu v Bruselu, Varšave, Madride, Paríži, Ríme a neviem kde, maďarský ľud vedie zasa k novej katastrófe. Tých katastróf, pane kolego, má maďarský ľud už dosť, a tieto katastrófy zapríčinili tí páni, ktorí menom tejto politiky hovoria, ktorí hovoria menom maďarskej menšiny. R. 1526 po bitke u Mohača, ktorá zapríčinená bola tým, že potlačili a popálili maďarských sedliakov, páni dali sa do kopy s Habsburkami a všetkými možnými veličenstvy, lebo hrozilo nebezpečie maďarského roľníka a jeho snahy a boje za demokraciu a rovnoprávnosť. Prišla t. zv. kurucká vojna, ktorá toto t. zv. demokratické hnutie zradila. Títo páni viedli maďarský národ ku katastrófe. Jestli by ste si skutočne svedomite a poctive brali k srdcu budúcnosť a existenciu maďarskej rasy, maďarskej národnej menšiny, tak dávno boli by ste sa tlačili do vlády, aby ste ju zachránili, lebo touto vašou politikou ožobračíte maďarského sedliaka a potom sháňajte maďarskú rasu niekde, buďto vo Finsku alebo pod Vysokým Kavkazom, alebo na Tibete.

Odbočil som od línie, ale dobre že ste mi to pripomenuli a že môhol som o tom pár slov pohovoriť. Maďarská politika, či v minulosti a či v prítomnosti, a ja si trúfam tu predpovedať, i v budúcnosti smerovať bude vždy k tomu, za každých okolností zachrániť privilegovaný maďarský stav, feudalizmus, zpiatočníctvo vo forme tej, ako bola složená r. 1100 v t. zv. teorii o sväto-štefanskej korune. Kto bol členom národa, ten mal moc, pracujúci ľud nemal nič. Rozlišoval a rozlišuje sa dnes na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi rovnako. Je maďarský národ štátoprávny, národ, ktorému patrí všetká moc, všetko právo, a potom maďarský ľud, ktorému patrí všetká povinnosť a žiadné právo.

Toto je vlastne ten bod, okolo ktorého sa budeme točiť s týmito pány do tej doby, dokiaľ podarí sa im rôznym či spoločenským, či hospodárskym terorom potlačovať svoj ľud. Pánovia, aby ste si zapamätali, že v našej Československej republike je taká sloboda, že maďarský ľud nikde na svete mimo Maďarska nie je tak utlačovaný vlastnou rasou a vlastnými pány, ako v republike. Viete o tom, pánovia, že maďarskí roľníci, ktorí protestovali proti Rothermereovej akcii, vypovedaní boli maďarskými statkármi zo služieb, že bolo im zakázané vstúpiť na pôdu v dobe žatvy, že zostali bez chleba, že museli sme behať od Poncia k Pilátovi, aby zachránili sme mizerný, biedny chlebíček pre takého roľníka? Prosím pána posl. Holotu, aby si dal vyšetriť, čo dialo sa r. 1927 v Šárošfe na Žitnom Ostrove!

Ovšem maďarský zemedelský ľud, ktorý svojím myslením, ale i skutkami fakticky lne k tejto republike, lebo tu dostal sa ku svojím ľudským, občianskym, hospodárskym a sociálnym právam, dosiaľ nebol dostatočne všímaný. Ovšem, tomu sa nedivím, lebo tí, ktorí dosiaľ hovorili tu menom maďarského národa, ten národ nenachádzal sa v republike, ale niekde inde. Všetko, čo sa tu dialo, nedialo sa v záujme celonárodnom. Poukázal som na jeden príklad. R. 1919 a 1920 išlo celým Slovenskom a Podkarpatskou Rusou: Zrádcom bude, kto poslúchať bude republiku Československú. A tí ľudia upadli do takej biedy a do takej mizerie, že, pánovia, človeku srdce plače, keď pomyslí na to, aký osud postihol týchto Maďarov a ich rodiny. Tí páni tedy štvali: neposlúchnuť.

Bola pozemková reforma. Uvediem vám jedon klasický príklad na to. Ide o obec Kráľovú nad Váhom - spadá, myslím, (obrácen k posl. dr Holotovi) do vášho volebného kraja. R. 1923, keď rozparcelovaný mal byť tamojší veľkostatok a keď naše úrady vyzvaly tamojších zemedelcov, aby prihlásili sa o pôdu, prišli páni do obce, svolali sedliakov a povedali: Česi idú vám zabrať kostol, aby tam sriadili kino. Ľud zarazený, rozčúlený, roztrpčený, podpísal hárky na protest proti tomu, že nedovolí svoj kostol zabrať a sriadiť tam kino. Záhlavie zostalo prázdné. Po rokoch prichádzajú tí roľníci k nám: bola vyhláška, že prevádza sa tuná parcelácia, ale u nás nie. Šli sme na Štátny pozemkový úrad, hľadali sme tie veci a našli sme nasledujúce: Celá obec podpísala, že protestuje proti pozemkovej reforme. Ráčite vidieť ten nemorálny moment?

V Turni na východnom Slovensku to samé. Šeňa na východnom Slovensku do slova. Mám vymenovávať tieto príklady? Po širokých, ďalekých nivách Slovenska a Podkarpatskej Rusi hlásali, že tá pozemková reforma, o ktorej tomu maďarskému bezzemkovi za stá a stá ročia toľko sa nasnívalo, je krádežou. Pánovia, vyšli merníci do maďarskej obce, aby delili pôdu. Čo sa stalo? Ľud poštvaný, pobúrený motykami a kosami šiel na nich. Boly z toho pravoty a keď tých sedliakov odsúdili, páni sedeli niekde na medzinárodnej konferencii a vypravovali o tom: Hľa, podívajte sa, v demokratickom československom štáte zavierajú sedliakov. Práve tak stalo sa staropenzistom.

Áno, maďarský zemedelský ľud, hoci zavedený, predsa len verný pôde, ktorú pojíma táto republika, žiada si plnú rovnoprávnosť v tomto štáte v každom ohľade, tedy i v ohľade pozemkovej reformy. Práve našou morálnou povinnosťou proti týmto pánom, ktorí hauzírovali v záujme grófov, je, aby maďarskému zemedelskému ľudu fakticky dostalo sa všetko to, čo mu podľa práva v tomto štáte prináleží. Budeme za to bojovať menom agrárnej demokracie a rovnosti proti vôli tých pánov, ktorí hlásajú, že len oni majú právo hovoriť menom maďarského národa, lebo oni na ten národ behom tisíc rokov získali si vlastnícke právo. Pánovia, aby ste tomu rozumeli, maďarská privilegovaná spoločnosť stále si nevie uvedomiť, že od 28. októbra šľachtické vlastnícke právo na toho sedliaka neplatí, tak ako na ten dobytok. Ostatne maďarský roľnícky ľud veľmi váži si našej demokracie. Hoci ešte ide za týmito pánmi, je to našou vinou, lebo o tú výchovu, ktorú povinní sme my, ktorí sme za tento štát, za tú demokraciu, za ten republikanizmus, my sme sa o osvetu, o výchovu tohoto ľudu dosiaľ dostatočne nestarali. Budeme o tom hovoriť. To by ste videli, vážení pánovia, to obecné zastupiteľstvo, okresné zastupiteľstvo i zemskú správu, ako demokratická forma vzácna je maďarskému sedliakovi. Probujte mu dnes diktovať, ako rozhodovať má v obecnom zastupiteľstve. Povie: pardon, tu som ja pánom. Niekto mi povedal, ktorého memorandum mám tuná v rukách - meno pôvodcu nemôžem oznámiť, lebo zajtra bol by v "Prágai Magyar Hirlape" ako zradca národa - bol by vylúčený z maďarskej spoločnosti, a ak by odvážil sa prekročiť hranice, to už by sa s ním zariadilo. Maďarský roľník, hoci že dnes podporuje tú bruselskú politiku, ktorú robí dnes pán Szüllő, keby náhodou dostal sa pod vládu pána Betlůena, najprv by si vyúčtoval, čo mu na srdci leží. Ten roľník právo, ktoré dostal od republiky Československej, nedal by si vziať, ani čo by to sám sv. Štefan na ňom žiadal. To je skutočnosť. Tí páni to vedia a preto konajú všetko, aby ten vývoj medzi maďarským ľudom zadržali alebo znemožnili.

Pánovia mojí, ovšem zasa len v našom štáte je to možné, niet štátu na svete, kde by niečo podobného bolo možné - aby v hlavnom meste Prahe vychádzal denník, časopis, ktorý je samá otrava, bije hlava nehlava, česť nečesť, ľudskosť neľudskosť. Jedine u nás je to možné. Bože chráň, aby hovoril som tuná proti tlačovej slobode. Nie, pánovia, ale bojovať musím proti nesvedomitosti, ktorá za tým sa schováva. Rád prečítal by som niečo predbežne z toho memoranda neznámeho človeka, ale maďarského inteligenta. Nikdy som ho neznal, nikdy som sa s ním nestretol, dostal som to od neho. Prečítam to s dovolením maďarských členov snemovne. Prosím, aby páni predovšetkým toho memoranda si povšimli, poneváč je to originál. Mám bezpečnosť, že neprídu tomuto človeku na stopu. Budem prosiť hlavne pánov kolegov Slovákov, aby všimli si týchto slov a aby ocenili význam agrárnej demokracie a práce republikánskej strany, práce misijnej, ktorá konaná je v tomto štáte. Žiadam za povšimnutie tohoto momentu už i preto, aby si aj iné československé štátotvorné strany vážily našej práce a neosočovaly nás kde môžu, poneváč v tejto republike a strednej Europe konáme fakticky misiu. Prečítam to maďarsky (čte):

Át vagyok hatva teljesen, hogy ebben az államban meg vannak az összes feltételek ahhoz, hogy mi magyarok ezzel a cseh és szlovák nemzettel, amellyel a múltban annyi számos közös érdekünk volt, kulturálisan, szociálisan és gazdaságilag mi boldogulni fogunk tudni. A csehszlovák republika létezése, fennállása meg fogja a magyar nemzetet menteni azoktól a kalandoktól, amelyekkel tengervérrel fizetett a múltban részint a német imperializmus számlájára, részint pedig más imperializmus számlájára. Ezen a ponton vár az itt élő magyarokra fontos és nagy feladat és éppen ebből a célból kell a kormánynak módot találni ahhoz, hogy a magyarság és általában az őslakosság megtalálja a lehetőségét annak, hogy e közös akció munkájában részt vehessünk. (Výkřiky maďarských poslanců.)

Vážená snemovňa! Zasa jedna príležitosť, aby poukázal som na tú vysokú politiku, ktorú títo páni proti záujmom maďarskej národnej menšiny robia. Ja hovorím docela otvorene, lebo, bohužiaľ, každá cirkev má tu svojho kňaza-zástupcu jedine z milosti tých pánov, ale fakticky najdemokratickejšia vo svojích zásadách cirkev reformovaná nemá tu svojho zástupcu. Ja jediný som v tejto snemovni, ktorý som reformátskym kňazom. (Výkřiky maďarských poslanců. - Posl. dr Törköly [maďarsky]: Vy ste moc pomáhali!) Vy ste moc pomáhali reformátskej cirkvi. 52 kňazom odňali ste chleba! (Posl. dr Törköly [maďarsky]: O tom hovorte, čo ste robili v Miškolci, keď ste boli komunistom!) Ctený pán poslanec! Tým len zveľaďujete počet vaších nepravdivých tvrdení. To čo najrozhodnejšie odmietam práve tak, ako odmietam tú spústu lží, ktorú ste na mňa chrlili celé tri týždne! (Posl. dr Holota [maďarsky]: Preto ste dostali zbytkový statok!) Pane, jestliže do 24 hodín nedokážete, že mám opravdu zbytkový statok, vtedy vám odopieram pokladať vás za poctivého muža a poctivého človeka! (Posl. dr Holota [maďarsky]: Ak nebolo zbytkového statku, však bude!) Nebude zbytkového statku nikdy! (Posl. dr Törköly [maďarsky]: Miškolc! Miškolc! Lož! Ráčte to vziať na vedomie! Táto lož priraďuje sa k ostatným vaším lžiam! (Posl. dr Törköly [maďarsky]: Tým nás nezakríknete!) Dokazujte! Toho si vyžaduje mužná česť! (Posl. dr Törköly [maďarsky]: Však dokážeme!) Nevyhýbam sa tomu!

Vážená snemovňa! Prv než prijdem ku kultúrnym otázkam maďarskej národnej menšiny, musím sa zmieniť o určitej složke verejného kultúrneho života Slovenska, ktorá týka sa práve skoro najrydzejšej náboženskej organizácie Maďarov, to je reformovanej cirkvi. Prv než by som sa pustil do podrobného výkladu, čo títo páni porobili s touto cirkvou, ako ju zneužili politicky, ako ju vzali najdemagogickejšie do svojích úst, zasa bude charakteristicky... (Posl. dr Törköly [maďarsky]: Tu reformátska cirkev už nie je maďarským záujmom? Akonáhle sme tu, už to nie je záujmom maďarským?) Snáď vy zachránite reformátsku cirkev, vy katastrofalisti? (Různé výkřiky.)

Místopředseda Roudnický (zvoní): Prosím o klid.

Posl. Stunda (pokračuje): Vážení pánovia! (Posl. dr Holota [maďarsky]: Vy sedíte vždy na dvoch koňoch!) Na akých dvoch koňoch? Mne dal osud len jednu vlasť, vám však dve! (Posl. dr Markovič: Keď prišli komunisti na Slovensko, tak ich vítali ako obnoviteľov Veľkého Maďarska!) O tom by som tiež hovoril, ja som totiž od Miškovca pred komunistami utiekol. Slávnostne prehlašujem tuná tri týždne každý deň o tej tak zv. legendárnej maďarskej rytierskosti, tak úžasne a diametrálne sa protiviacou hnusnou metodou písali o každom čestnom človekovi, ktorý netiahol ich káru, že jedine v našom štáte na toto majú možnosť. To neopovážili by sa ani v Maďarsku. Oni vysvetľujú našu slobodu a demokraciu tak, aby vybila sa tá nízkosť a spodina ich duše. Opovrhujem týmto spôsobom. Toľko morálnej sily máme. Jedenásť rokov som im pomáhal, drel poctive, statočne a slušne, a tu si žiadam zadosťučinenie. Čo stalo sa, pánovia, v duchu tých ideí, za ktorých celý anglosaský reformovaný svet podporoval hnutie československé r. 1919? Vychádzajúc z citlivosti maďarskej duše v oči ostatným konfesiám naša vláda dovolila, aby duchovní maďarskej reformovanej cirkvi neboli nútení složiť sľub vernosti podľa §u 2 zákona č. 10 z 10. decembra 1918, lebo šetrili sme maďarskú národnú citlivosť. Bohužiaľ, títo nevinní ľudia potom museli niesť určité hmotné nevýhodné následky. Tedy cenili sme a šetrili sme citlivosť národnú, ale oni naopak 11 rokov štvú proti nám, že ich utláčame.

Ďalej hoci 57 reformovaných farárov nemalo štátné občianstvo, vychádzajúc z humanity, do r. 1926 platili sme im proti zákonu. Prišli páni a začali štvať. Neuznávali suverenitu štátu a podnes sa vzpierajú, ačkoľvek dobre vedia a dobre cítia, čo je to štátna suverenita, a štvali preto, že nebolo možno schváliť ústavu tejto cirkvi. A keď ja malý a drobný človek, vychádzajúc z tých ideí, za ktorých sa tent štát tvoril, informoval som patričné rozhodujúce vládné kruhy, aby pokračovalo sa mierne, ľudsky, i treba proti zákonom, lebo na túto cirkev, ktorá má spojenie s tým svetom, s ktorým má spojenie i republika Československá - na túto cirkev čaká v budúcnosti určitá misia nielen v republike, ale i v strednej Evrope - títo páni s tým sa mi odvďačili, ako odvďačili sa nebožtíkovi Zochovi, že mu siahli na hrob a prišili mu na krk korupčnú žalobu. Čiže kto tuná chce poctive pomáhať národnej menšine, je u nich nanajvýš zlodejom. My nebudeme sa báť, dokiaľ stojíme na stanovisku morálnom, dokiaľ stojíme na stanovisku, ktoré nám ukladá naše svedomie, a takéto všelijaké povedačky roznášujú sa tuná od pánov, ktorí najmenej desať razy zaluhali si počas volebnej kampane o človekovi, ktorého ani nepoznali. Páni budú vykladať a vykladajú po celom svete o rytierskosti ich a maďarského národa a budú hovoriť, že oni jednajú v záujme národa maďarského. Nie, pánovia, tu ste na omyle. S tou demokraciou celého širokého sveta, s ktorou sme solidárni, a to na 100% s demokraciou československou, my sa vás nebojíme. To strašidlo minulosti hovoríme - to kape, to hynie, tomu je koniec, lebo tá milosť bola nemorálna, nebola spravodlivá, tá milosť nejednala ani ľudsky, ani právne.

Ich politika! Maďarský zemedelský ľud, vážení pánovia, našiel si svoju vlasť - a to ich bolí. Nič inšie. Dobre. Títo páni nech robia si politiku ako chcú, maďarský zemedelský ľud pôjde si svojou cestou vo znamení tej agrárnej demokracie, v ktorej vidí zaištenie, ten utlačovaný maďarský ľud, ktorému po tisíc rokov boli tí páni nepriateľmi, lebo boli väčšinou cudzinci. Pravda, maďarský zemedelský ľud následkom zemedelskej kríze trpí práve tak ako ľud zemedelský či na Českomoravskej vysočine, či u Domažlíc, či na Valašsku, či tam niekde na Podkarpatskej Rusi.

A vážení pánovia, jestliže včera vznesené boly tuná ústami kol. dr Černého slová, ktorému tieto opätovne kvitujem, slová a odhodlanie strany republikánskej, agrárnej demokracie: kráčať v politike tohoto štátu v znamení národnej vzájomnej snášanlivosti, tu opätovne ďakujem a súčasne pripojujem sa k nemu čo sa týka zemedelskej kríze, jednak s hľadiska celého Slovenska a menovite južného, obydleného väčšinou maďarským roľníckym ľudom, ktorý od tejto republiky a jej vlády očakáva riešenie zemedelskej kríze bezodkladne, lebo je to záujem nielen jeho, je to záujem celoštatny.