Veľmi ľutujem, že v ohľade štátnych dodávok nenastalo žiadne zásadné zlepšenie so zreteľom na Slovensko. Stále počúvam tie isté sťažnosti, ako v minulej dobe. Musim prehlásiť, že nevidím ochoty k vedeniu evidencie o všetkých zadaných dodávkach, aby Slovensko mohlo sa presvedčiť, že dostáva sa mu pomerný podiel zo všetkých dodávok a prác. Tieto sťažnosti stále a stále sa opakujú, najmä na ministerstvo nár. obrany. V tomto ohľade musí už raz urobený byť poriadok. Slovenský priemysel a živnostníctvo má a ešte dlho bude mať záujem na štátnych a verejných dodávkach. My neochvejne trváme na našom už toľko uplatňovanom požiadavku, že štátné a verejné dodávky na Slovensku patria miestnym živnostníkom a z celoštátnych dodávok musí sa dostať slovenskému živnostníkovi a priemyslu podiel zodpovedajúci jeho poplatnosti.

Dovoľte, dámy a pánovia, aby informoval som vás o neutešenej situácii financií Slovenskej krajiny.

Je síce pravda, že aj v zemiach českých zemské hospodárstvo, ako aj vôbec hospodárstvo naších verejno-právnych korporácií bojujú s veľkými ťažkosťami - neráčte však zabúdať, že po storočia zanedbávané Slovensko musí dnes previesť toľko rôznych a súrnych úkolov, ako žiadna iná zem našej republiky. Keby Praha lepšie poznala Slovensko, v dvanástom roku našej samostatnosti nemuseli by sme mať pri každej príležitosti toľko diferencií medzi nami, ako tomu bolo na pr. pri rozdelení vyrovnávacieho fondu. Do novoročného čísla "Ľudovej Politiky" napísal som o tomto slová, ktoré dovoľte aby som aj tu povedal: Praha ešte vždy nepozná Slovensko a ani sa o to dosť nepričiňuje. Prial by som si, aby vnikla najsamprv do tajov na rozmary bohatej slovenskej duše, aby ju poznala a na koniec - ale až po tom - vynášala o nej a o Slovensku svoje úsudky.

Urobiť výlet do Tatier, navštíviť niekoľko štátnych palácov, pohovoriť si o krásach Slovenska, je dobrým skutkom, dajme tomu národným, neznamená však poznať Slovensko.

Ale vniknite do machom porastlých a biedou uplakaných chatíč cez tisíce rokov ubíjaného malého slovenského človeka, študujte ho, jeho život a nároky. Počujte tlkotu jeho úprimného a dobráckeho, mäkkého srdca, potom uvažujte, píšte - rozhodujte! Takáto práca prinesie krásné ovocie: Získate si lásku a dôveru slovenského človeka a získate si jeho srdca. A toho Praha vo spoločnom záujme Slovákov a Čechov nutne potrebuje.

Na čo že Slovenská krajina potrebuje peniaze? Po prevrate silnice na Slovensku boly v stave prabiednom. Aj tie najdôležitejšie silnice nemaly poriadnych základov. Bolo ich treba prestavať. Okrem toho treba stavať dlhý rad nových silníc a ciest, čiastočne pre vzájomné spojenie obcí, čiastočne pre spojenie s hlavnými silnicami. Bývalé župy urobily čo bolo možné, ba snáď nad svoje sily, ale to všetko nestačí. R. 1928 vydalo sa na silnice na Slovensku 34 mil. Kč. R. 1929 preliminované bolo už cca 124 mil. Kč. Rozpočet pre r. 1930 má v dopravnej kapitole na stavbu silníc a mostov 68 mil. Kč, v kapitole investičnej 72 mil. Kč, dohromady teda 140 mil. Kč. Keď uvážime, že celková potreba pre tento rok činí 272 mil. Kč, na silnice pripadá vyše 50% celého vydania. Na toto je celková úhrada len cca 30 mil. Kč.

Pán minister verejných prác inž. Dostálek behom svojej nedávnej návštevy na Slovensku mal možnosť presvedčiť sa o potrebách slovenských silníc. Jeho veľký záujem o naše slovenské otázky dáva nám nádeju, že urobí všetko, čo je v moci jeho rezortu, aby v tomto ohľade nastalo zlepšenie. Značný príjem silničného fondu umožňuje, aby na vypracovanom programe z r. 1920, najmä na diaľkových komunikáciach pracovalo sa polkiaľ možno s urýchlením. Očakávame, že z položky, pre r. 1930 o 100% zvýšenej na podporovanie neštátnych silníc, Slovensku dostane sa zvýšený podiel.

Z programu prác vodohospodárskych ministerstva verejných prác vidím, že pracovať sa má na ďalšom vybudovaní bratislavského a komárňanského prístavu, že bude sa regulovať Váh pri Beluši, Kotešovej, pri Veľkej Bytči, Šebešťanovej, pri Kočkovciach, pri Trenčíne - Morava pri Devínskej Novej Vsi, pri Hochštetne, Moravskej Vsi atď. Nech sa nezabúda, že slovenské rieky pôsobia ročne milionové škody a že treba previesť ich reguláciu s urýchlením. Keď pri tejto príležitosti dotknul som sa činnosti ministerstva verejných prác, upozorňujem aj na to, ako veľký význam má na Slovensku podporovanie elektrizácie. Z tabulky, ktorú ministerstvo verejných prác pri pojuje ku zpráve o svojej činnosti, je vidno, že všeužitočné elektrárne na Slovensku koncom roku 1928 maly k dišpozícii výkon 19.164 kWh z celého množstva 348.264 kWh všeužitočných elektrární celej republiky. Diaľka ich vedenia v km bola 1259 km proti 15.215 km v celej republike. Slovensko musí tu teda ešte mnoho doháňať, lebo všeužitočné elektrárne zásobujú len 653.000 obyvateľov proti 5,356.628 obyvateľom zásobeným v celej republike. Pri tom na Slovensku nesmie sa zabúdať na elektrizáciu vonkova.

Keď pre Slovensko reklamujeme väčšie prídely zo štátnych prostriedkov, musím poukázať aj na to, aké veľké úkoly čakajú Slovensko pri pečlivosti o verejné zdravotníctvo, najmä v tomto smere Slovensko veľmi je zanedbané. Ľutujem, že ani v tej dobe, keď Slovák bol správcom rezortu zdravotníctva, nepostupovalo sa tak, ako to potreba vyžadovala. Štatistika nám ukazuje, že na Slovensku na 10.000 obyvateľov vo verejných nemocniciach pripadá 1·71% postelí, v nemocniciach súkromných 0·15% postelí. Tempo, akým rozširujú sa dnešné zemské, predtým župné nemocnice, ani zďaleka nepostačuje potrebám Slovenskej krajiny. A k tomu treba milionových obnosov. A tu s veľkým prekvapením vidíme, že v rozpočte ministerstva ver. zdravotníctva pre prítomný rok snižujú sa prostriedky štátnej nemocnice v hlavnom meste Slovenska v Bratislave, teda tam, kde v toľko prípadoch sú ľudia už s dušou na jazyku, alebo ľudia nebezpečne duševne chorí a ohrožujúci svoje okolie nemohli byť prijatí na ošetrovanie pre nedostatok miesta. Dôrazne žiadam, aby slovenskej verejnosti dané bolo presné vysvetlenie o príčinách tohoto postupu.

Obnos cca 2,000.000 Kč pri 17,000.000 Kč rozpočte nie je maličkosťou. Má to byť snáď preto, že o niečo väčšieho prídelu dostáva sa štátnym nemocniciam v Žiline a v Košiciach? Takouto "pečlivosťou" o štátné liečebné ústavy na Slovensku veľmi málo sa pomôže dezolátnym pomerom v zdravotných inštitúciach na Slovensku.

Nech mi je dovolené, slávna snemovňa, aby ďalej poukázal som na rozpočet ministerstva zemedelstva. Keď doručený nám bol štátny rozpočet pre rok 1930, za prvú svoju povinnosť pokladal som presvedčiť sa, ako snaží sa ministerstvo zemedelstva, ako úrad v prvom rade k tomu povolaný, v rámci svojho rozpočtu odstraňovať zemedelskú krízu. Myslím, že tu nemusím dokazovať, že ministerstvo zemedelstva nepotrebovalo čakať, aký výsledok budú mať minulé voľby a aký bude vládny program prítomnej vlády, ale už vopred mohlo sa postarať, aby najmä pre rôzné zveľaďovacie akcie a podporovanie zemedelskej výroby v najširšom smysle pre dnešnú kritickú dobu malo po ruke zvýšené prostriedky. Mám za to, že náš roľník má právo požadovať, aby v dobe, keď zjavila sa kríza zemedelského podnikania, ministerstvo zemedelstva do svojho rozpočtu väčšie prídely zaradilo. A tu musím sa pýtať, že kde sú tí "priatelia" nášho vonkova, ktorí dovolili, aby rozpočet ministerstva zemedelstva v tej pre náš vonkov smutnej dobe miesto zvýšený dokonca bol snížený? Snižuje sa obnos na vzdelávacie prostriedky, na odborné zemedelské organizácie, na sociálnu pečlivosť o zemedelcov, vecné výdaje na kultúrnu techniku, na priame zveľaďovanie poľného hospodárstva, na priame podporovanie výroby živočišnej, dokonca aj na zemedelské výskumníctvo. Takúto zemedelsko-zveľaďovaciu a podpornú politiku ministerstva zemedelstva ja nemôžem schvaľovať. Na rôznych anketách, konaných v Bratislave z podnetu Zemedelskej rady pre Slovensko, mali zástupci ministerstva zemedelstva možnosť sa presvedčiť, aký veľký záujem má Slovensko na podporovaní chovu hodvábnika, na ochrane vinárstva, na podporování ovocinárstva, ľnárstva, včelárstva atď. Ako môžeme, prosím pekne, očakávať väčšieho porozumenia a podpory od ministerstva zemedelstva, keď tu nieto dostatočných finančných prostriedkov?

Slávna snemovňa! Strana, ktorú mám česť zastupovať, podala už svoj návrh na riešenie zemedelskej krize. Nie sme proti primeranej úprave colných sadzieb na zemedelské plodiny a živočišné produkty, ale sme toho názoru, že bude treba podrobiť revízii celý sadzobník, teda aj ohľadom ciel na priemyselné výrobky. Pri dobrej vôli najdú sa cesty ku pomoci naším zemedelcom bez toho, že by triedy odkázané na fixný plat boly poškodené alebo ohrožené. Sú tu ovšem i ďalšie prostriedky k odstráneniu kríze v poľnom hospodárstve, ako na pr. mletie žita na 60%, aby pri výrobe chleba bolo možné pridávať ku kvalitnej múke žitnej aj zadných múk pšeničných. Sme proti obilnému monopolu, lebo tento by bol krokom zpäť a znamenal by zisk len pre jednotlivcov a nie pre celok. Ďalší prostriedok by bol: uvoľnenie vývozu zadných múk. Hlavné je, aby neposudzovali sme agrárné otázky politicky, ale len s čiste hospodárskeho hľadiska a preto bolo by radno zanechať debát v novinách alebo na schôdzach a pristúpiť k činom. Len nimi opravdu dokážeme, že máme porozumenie pre náš vonkov a že to s ním mienime poctive.

Slávna snemovňa! Opakujem, neposudzujme agrárné otázky politicky, ale len s čiste hospodárskych hľadísk. Podľa tejto zásady musíme trvať na tom, aby Štátny pozemkový úrad a zemedelské rady boly odpolitizované. My sme za prevádzanie pozemkovej reformy, ale nikdy neprestaneme dokazovať, že je smutnou kapitolou poprevratovej politiky spôsob, akým táto reforma sa prevádzala. Pozemková reforma musí byť revidovaná a lesná reforma musí sa prevádzať spravodlive.

Slávna snemovňa! Pán kol. inž. Liška vo funkcii zpravodaja o rozpočte ministerstva železníc v rozpočtovom výbore veľmi uznanlive vyslovil sa o činnosti ministerstva železníc. Chápem, že preňho bolo by dosť ťažké podrobovať kritike činnosť ministerstva, ktoré už celý rad rokov spravuje jeho klubový kolega. Ja však nemôžem sa pripojiť pokiaľ ide o Slovensko - k jeho blahoprajnej a dobre naladenej zpráve a musím konštatovať, že Slovensko má v oči ministerstvu železníc celý rad sročných zmeniek, ktoré už dávno maly byť vyplatené, avšak dosiaľ sa tak nestalo. Spomenul by som na pr. stavebného programu z r. 1920. Železničnej správe sme iste vďační, že prikročila ku stavbe handlovskej železnice a že s ňou podľa programu pokračuje. Handlovská železnica nie je však Slovensku vrcholným splnením jeho požiadavok v oči ministerstvu železníc, ale prvou splátkou na väčší dlh. Z 15 nových tratí, ktorých stavba stanovená bola zák. č. 235/1920, doteraz v provoze sú len dráha Krupina-Zvolen, dráha prezidenta Masaryka Vsetín-Bilnice a trať Veselí n. M.-Nové Mesto n. V. Pre železničnú trať Červená Skala-Margecany pripravený je len zadávací operát pre 21 km. O ďalších tratiach predbežne vôbec ani sa nehovorí. Prosím, aby uvažovalo sa o stavbe tratí pre Slovensko dôležitých. Hovoria pre to nie len dôvody hospodárske, ale aj politické, administratívné, sociálné a strategické. Treba ďalej previesť zoštátnenie všetkých súkromných železníc na Slovensku. Nielen slovenský priemysel, slovenský obchod a slovenské živnosti, ale aj zemedelstvo má životný záujem na tom, aby železničné tarify na Slovensku prispôsobené boly jeho zemepisnej polohe, ako to správne spomenul pán minister zemedelstva Bradáč v rozpočtovom výbore. Treba zlepšiť spojenie excentricky položenej Bratislavy s vidiekom, najmä však s východným Slovenskom, Košicami. Závodom alebo priemyselným odvetviam tarifne nevýhodne položeným nutné je poskytnúť zľavnené výnimočné tarify, a to nielen vnútrozemské, ale aj vývozné.

Slávna snemovňa! Keď za minulej vládnej koalície čsl. ľudová strana dala svoj súhlas ku povýšeniu agrárnych ciel, urobila to po veľmi bedlivom skúmaní a po zralej úvahe v tom presvedčení, že zavedenie ciel nebude mať škodlivý vliv na vývoj cien zemedelských produktov - že to nebude mať za následok stúpnutie drahoty a že robotníctvo a osoby odkázané na fixný plat nebudú poškodené. Za tento náš postup boli sme zahrnutí útokmi, urážkami a obvinením, že čsl. ľudová strana je stranou reakcie, že prezerá záujem robotníctva a pracuje dokonca proti nemu. A prosím, čo sa stalo? Nielen, že drahota nestúpla a robotníctvo nebolo poškodené, ale po zavedení agrárnych ciel boli sme svedkami tak veľkého poklesu poľnohospodárskych výrobkov a drahoty ako málokedy predtým.

Dnes pracuje sa, slávna snemovňa, na mnohých stranách proti naším návrhom, ktoré podali sme na riešenie zemedelskej kríze, s tými istými dôvodami a opäť nachádzajú sa ľudia, ktorí kričia, že s robotníctvom nemyslíme to dobre. Ja musím s tohoto miesta naše robotníctvo uistiť, že jeho blaho máme práve tak na pamäti, ako všetkých ostatných tried ľudskej spoločnosti a nášmu robotníctvu nedáme za žiadnu cenu ukrivdiť. Nielen sociálné strany, ale aj my sme si dobre vedomí, že robotníctvo pri dnešnej drahote a mzdových pomeroch horko-ťažko obhajuje svoju existenciu a nemôže prijímať žiadné ďalšie ťarchy a obeti. Naše robotnícke odborové organizácie bedlive sledujú vývoj vecí a budú stáť vždy na stráži ku ochrane robotníctva. Nedovolíme, aby výsledky racionalizácie využité boly len ku prospechu jednej strany alebo dokonca ku škode robotníctva. Podali sme svoje návrhy na novelizáciu zákona o gentskom systéme - sme za prijatie zákona o povinných kolektívnych smluvách a budeme vždy hájiť prijaté už sociálné vymoženosti a trvať na tom, aby príslušné zákony neboly beztrestne obchádzané alebo prestupované. Po svetovej vojne sa hovorí hlavne však dnes - o odzbrojení, o východnom Locarne, o colnom prímerí atď. My chceme, aby tieto mierové tendencie, ktoré ostatne sú nič nového, ale večne platné zásady Kristovej nauky a lásky, uplatňovaly sa nielen v medzinárodných vzťahoch, ale aj v živote každého národa, jednotlivca, rodiny a spoločnosti, aby sedliak, robotník, úradník, mešťan a dedinčan žili vo shode a vzájomne sa ctili, aby všetci žili a dali aj druhému žiť.

Konečne pár slov upraviť chcem na všeobecnú energiu pána ministra zásobovania, ktorému prajeme, aby nového auta v dobrom zdraví používal, a prosím ho, aby na ňom vyviezol za hranice všetkých úžerníkov a aby vybudoval opravdu zdravú konsumentskú (spotrebiteľskú) politiku. Potom nebudeme musieť ľutovať obnovenia tohoto ministerstva.

Doba, ktorá uplynula od prevedenia zákona o organizácii politickej správy, poskytuje dostatočný časový odstup, aby mohlo byť podsúdené, ako zákon osvedčil sa v praxi, aké závady vyskytly sa za jeho vlády, či tieto závady sú vadami systému alebo len zjavy náhodné a podružné, ktoré so systémom nemajú nič spoločného. Viem oceniť veľké výhody župného správneho systému, nie som však tak zaujatý, aby na jednej strane nevidel a neuznal som prekážku, ktoré jeho prevedeniu stavaly sa do cesty v t. zv. zemiach historických, a aby prezeral som váhu a silu politického cítenia a smýšľania, ktoré domáhaly sa toho, aby Slovensko v našom štáte dostalo takého postavenia, ktoré urobilo by z neho osobitnú jednotku a ktoré by umožňovalo, aby k vyjadreniu došly a mohly sa uplatňovať jeho osobitné zvláštnosti a potreby v rámci zdravého regionalizmu. Možnosť toho hľadaná bola v sriadení Slovenska ako zeme, ako osobitnej verejno-právnej jednotky a korporácie s paritnými právami a povinnosťami ako t. zv. zeme historické, ktorých postavenie a účinkovanie v minulosti a prítomnosti boly živým a príťažlivým vzorom uvedeným snahám a túžbam na Slovensku. Nejde mi teda o to, aby zastával som jeden alebo druhý systém sriadenia politickej správy, ide mi za daného stavu veci o zistenie a konštatovanie, ako funguje nová organizácia politickej správy.

Od prevratu bol som činný v administrácii Slovenska ako župan a neskoršie ako minister pre Slovensko, za môjho účinkovania v administrácii Slovenska kladené boly prvé základy k prevádzaniu župného sriadenia, poznal som tedy podrobne a dôkladne všetky nedostatky a potreby administrácie na Slovensku a podľa týchto svojích zkúseností sledoval som jej vývoj, pokrok aj nedostatky. Nazdávam sa teda, že mám určité oprávnenie pojednať o týchto veciach s nárokom na vecnú správnosť a objektívnosť.

A tu posudzujúc vec naprosto nestranne a objektívne, nemôžem neuznať, že viac než jednoročné prevádzanie zákona preukázalo, že v systéme novej organizácie a jej zásadách, na ktorých je vybudovaná, nie sú žiadné také zásadné vady a nedostatky, ktoré dokazovaly by neudržiteľnosť a životaneschopnosť novej organizácie politickej správy. Menovite na Slovensku, abstrahujúc od zásadného stanoviska niektorých politických strán a abstrahujúc od varovných hlasov vedených hľadiskami odbornými a znalosťou daných pomerov, nová organizácia prijatá bola s kľudom a pokojom, a ako zisk, nebolo proti nej tej zaujatosti a zásadného nepriateľstva ako proti župnej reforme a zjav ten, okrem už uvedeného zásadného politického nazerania na reformu správy, dá sa vysvetliť a pochopiť len blahodarným účinkom župnej reformy, ktorá obyvateľstvo Slovenska vyviedla z obmedzeného a malého rámca záujmov maličkých žúp na širšiu základňu väčších a širších záujmov veľkých žúp a tým naučila ho hľadisku širšiemu a vyššiemu a priblížila viacej celému Slovensku a štátu.

Čo do zásad novej organizácie s hľadiska Slovenska nebolo by teda podstatných a zásadných výtiek.

Podstatnejšie a zásadnejšie výtky robené boly len v t. zv. historických zemiach, ale myslím, že neodôvodnene a neoprávnene a len z dôvodu tradície bývalej dvojakej správnej štátnej a autonomnej koľaje, na seba právne nezávislej, a z toho dôvodu, že dotyční páni neuvedomili si dosah a dôsledky zásady a systému jednej jedinej správnej koľaje. My, ktorí vyrástli sme v systéme jednotnej správnej koľaje, nenašli sme príčiny k výtkam a nemôžeme vznášané námietky pokladať za vecne odôvodnené.

V niektorých jednotlivostiach, pokiaľ zo zpráv prenikajúcich do verejnosti či tlačou, či ústne, môhol som konštatovať, ukázaly sa určité nedostatky, ktorých alebo legislatívné alebo administratívné odstránenie bude nutným. Je to v prvom rade túžba zastupiteľstiev po ich väčšej účasti na správe vecí spadajúcich do ich pôsobnosti, vyjadrovaná zdôrazňovaním potreby častejšieho svolávania a užšieho styku s prácami výboru.

Keď odhliadneme od najzákladnejšieho práva zastupiteľstiev, usnášanie o rozpočte a záverečných účtoch, ktoré znamenajú dve zasadnutia, výhradná pôsobnosť zastupiteľstiev, ako ju normuje § 43 org. zák. zastupiteľstvám, poskytuje skutočne málo podkladu ku vecnej spolupráci s výborom, ktorý je ústredným výkonným orgánom zemskej samosprávy. S týmto zjavne úzko sdružuje sa sporný výklad textu §§ 30 a 31, pokiaľ ide o vymedzenie rozsahu pojmov "pečovať o správné a hospodárske záležitosti zeme a jej obyvateľstva" a v tomto ohľade zákonodarným sborom podávať návrhy a podnety a na zemského prezidenta vznášať dotazy a sťažnosti. Je to v podstate spor, jestli zemské zastupiteľstvá majú právo pojednávať otázky, ktoré podľa platného právneho poriadku sú výslovne vecmi štátnej správy.

Zdá sa byť nesporné, že správny výklad §§ 30 a 31 org. zák. musí pripustiť možnosť určitého vmiešovania sa zastupiteľstva a výboru aj do otázok štátnej správy, poneváč inak petičné a interpelačné právo normované v §e 31 org. zák. nemalo by smyslu, poneváč vo veciach, v ktorých zastupiteľstvo samo oprávnené je rozhodovať a príslušné opatrenia robiť, urobilo by proste príslušné opatrenie a neusnášalo by sa na rezolúciach a námetoch, ktoré často majú cenu iba teoretickú a papierovú.

V súvislosti s tým je aj ustanovenie §u 51 (na Slovensku § 52) jedn. poriadku pre zemské zastupiteľstvá, ktoré nepripúšťa jednanie a hlasovanie o dotazoch a sťažnostiach a odpovediach na ne podaných. Toto ustanovenie iste nebolo by možné a nemalo raison d´etre, jestli malo by sa jednať o čiste autonomnú pôsobnosť zemských zastupiteľstiev. Zmätok v tomto smere zvyšovaný je ešte rôznosťou praxe, s ktorou v tejto otázke postupovaly jednotlivé zemské úrady, a nemôžeme než vytknúť, že ministerstvo vnútra, ktorému táto sporná otázka bola, resp. mala byť známa, pri uvedení zákona do života jednotnou úpravou prax u jednotlivých zemských úradov jednotne neupravilo a tak ódium širšieho alebo užšieho výkladu presunulo na podriadené úrady podľa zásady "ja nič, to ten druhý" a "počkáme, čo to bude robiť".

Jednotný zákon o politickej správe znamená a vyžaduje aj jednotnosť v zásadách jeho prevádzania. Zaistenie tejto zásadnej jednotnosti je úkolom a povinnosťou ministerstva vnútra, ktoré musí prevziať zodpovednosť za riešenie zásadných otázok a nepresunovať ju na podriadené úrady a tým po prípade tieto úrady, menovite pri nerovnakej praxi privádzať do konfliktov s autonomnými zástupcami, ač základom úspešnej činnosti jednotnej správnej koľaje je práve harmoničnosť spolupráce elementu laického a byrokratického. Som pevne presvedčený, že terajší pán minister vnútra, ktorý pozná význam týchto otázok z vlastnej pôsobnosti ako župan bývalej župy košickej, tejto pštrosej politike ministerstva vnútra urobí radikálny koniec, a žiadam ho o to. Čo sa týka túžob a volaní zastupiteľstiev po častejšom svolávaní ku schôdzam, rešp. po užšej spolupráci so zemskými výbory, po mojom názore je tu daný samým zákonom jeden ventil, ktorým dá sa týmto túžbam vyhovieť, a to sriadením zemských komisií podľa §u 28 org. zák. pre jednotlivé zemské ústavy a podniky a pre obstarávanie jednotlivých zemských vecí, a to podľa povahy veci alebo ako správnych orgánov, alebo ako orgánov poradných a prípravných tak pre výbor ako aj pre zastupiteľstvá. Uniformita a jednotnosť v tejto veci iste nie je možná, ale mám za to, že je povinnosťou ministerstva vnútra, aby tomuto zjavu venovalo svoju pozornosť a aby iniciatívne zakročilo k jeho riešeniu, poneváč po mojom názore k vládnutiu vyžaduje sa aj predvídanie a predchádzanie konfliktom. Mám v tom smere dôveru k osobe terajšieho ministra, ktorého pozornosti tento zjav iste neušiel.

Čo uviedol som o spornom výklade ustanovení §§ 30 a 31 org. zák., musím uviesť aj o výkladoch a praxi k ustanoveniam §§ 52 a 54 org. zák. o výkone usnesení zemských zastupiteľstiev a výborov a o podpisovaní písomností menom zeme. Po mojom súde došlo tu k sporom, ktoré pozorovateľ zaujatý pre vec a nie pre formu mohol by označiť za malicherné, ale v živote ako jednotlivcov tak ľudských organizácií práve takéto malichernosti často hrajú význačnú úlohu a môžu vec aj vážne poškodiť. I v tejto otázke ministerstvo vnútra zostalo verné uvedenej pštrosej taktike a zabúdalo na svoju povinnosť tieto sporné otázky hneď s počiatku jednotne a podrobne vyriešiť a upraviť. Ja aspoň viem, že na Slovensku tieto otázky boly predmetom četných debát a sporov, ako medzi členmi výboru, tak medzi výborom a zemským úradom a že všetkým týmto veciam bolo by sa mohlo vyhnúť jasnou a presnou úpravou ministerstva vnútra, za ktorú ovšem toto ministerstvo bolo by muselo vziať aj zodpovednosť.

Na Slovensku v súvislosti s organizačným zákonom a jeho prevedením zvýšenej aktuálnosti nadobudla otázka definitívnej úpravy organizácie zemedelskej rady a jej pomeru k zemi Slovenskej, zastupiteľstvu a výboru. Otázka táto počala sa rysovať a stávať aktuelnou už za župného sriadenia. Uznávam a kvitujem, že ako zemedelskej rade, tak zemskému výboru, vďaka ich pochopeniu pre potreby Slovenska a ich schopnosti preniesť sa prez prestižné otázky kompetenčné a hľadieť len na vec, podarilo sa dôjsť k uspokojivému modu vivendi, ale je nesporné, že tento modus vivendi závislý je od jednotlivých osobností a ich kvalíť a že zmena v týchto osobnostiach mohla by povážlive ohroziť harmonickú spoluprácu obidvoch korporácií ku škode verejného záujmu a obyvateľstva Slovenska.

Pozoroval som, že aj v zemských zastupiteľstvách historických zemí prejavila sa určitá nespokojnosť s právnym usporiadaním pomeru týchto zemí k zemedelským radám, ale na Slovensku, kde zemedelská rada a zemské zastupiteľstvo sú dve na sebe nezávislé korporácie a v zemedelských otázkach majú čiastočne ten istý obor úplne samostatnej pôsobnosti, otázka táto v zásade je iná, a jedná sa o úpravu, ktorá by harmonicky, v súhlase ako so zákonom o organizácii politickej správy, tak s ostatným zákonodarstvom platným na Slovensku upravila a sriadila tieto otázky. Mám nádej, že hlas môj po úprave tejto otázky nebude a nezostane hlasom volajúceho na púšti.

V súvislosti s organizačným zákonom musim uviesť a upozorniť aj na otázku potreby úpravy pomerov zemských peňažných ústavov, na ktoré organizačný zákon sa nevzťahuje a ohľadom ktorých menovite v zemach historických vznikla medzera, poneváč právne naprosto nie je postarané o to, kto vykonávať má práva prisluchajúce podľa platných noriem zemiam a býv. zemským výborom.

V súvislosti s organizačným zákonom a so zákonmi o dohľade nad hospodárením obcí pre administráciu na Slovensku - štátnu i autonomnú - jedným z prvých požiadavkov je konečná úprava obecného sriadenia.

Keď r. 1922 podával som svoje návrhy na čiastočnú novelizáciu zák. čl. XXII/1886, bol som si toho jasne vedomý, že obmedzujem sa len na to najnutnejšie a najnezbytnejšie, čo je potrebné k tomu, aby umožnené bolo prevedenie župnej reformy, že však mnoho ustanovení platného práva nevyhovuje a nie je vo shode s duchom doby a intenciami a duchom menovite naších demokratických volebných poriadkov.

Vtedy v ministerstve vnútra veľmi pilne pracovalo sa na osnove nového obecného sriadenia a bol som uisťovaný, že osnova v najkratšom čase bude vyhotovená a predložená snemovni a že preto môžem kľudne obmeziť sa len na novelizáciu tých ustanovení, ktorých novelizácia je nezbytne nutná jednak k prevedeniu župného zákona a jednak k tomu, aby zák. čl. XXII/1886 uvedený bol v nezbytný súhlas s poštátnením inštitúcie obecných a obvodných notárov.

Od tých čias uplynulo už viac ako 8 rokov a táto zmenka ministerstva vnútra zostala dosiaľ nehonorovaná. Pripúšťam, že odklad tejto veci bol odôvodnený, akonáhle ministerstvo vnútra sa presvedčilo, že župný zákon v historických zemiach nebude možné previesť, ale teraz po definitívnej a v celej republike jednotnej úprave politickej správy ďalšie odkladanie tejto veci nemá dôvodu a ničím nedá sa omluviť a apelujem na pána ministra vnútra, aby tejto otázke venoval svoju pozornosť, a očakávam od neho nápravu. Viem, že jedná sa o úpravu ťažkých otázok menovite vzhľadom k tomu, že pojmom obec kryjú sa jednotky najrozmanitejšej povahy sociálnej, hospodárskej a kultúrnej, s najrozmanitejšou schopnosťou a výkonnosťou a že otázka právneho diferencovania v súhlase s touto faktickou diferenciáciou nie je jednoduchá a ľahká k vyriešeniu, ale koniec-koncov nejedná sa tu o problémy úplne nové a právnicky nezvládateľné, a preto musíme žiadať, aby ministerstvo vnútra čo najskoršie mile nás prekvapilo s osnovou jednotného obecného sriadenia.

Prez to, že som uviedol a výslovne konštatoval, že v zásadách org. zákona nie je možné hľadať žiadnych závažných a zásadných námietok proti zákonu o organizácii politickej správy, tým som nijako neprehlásil, že som a že sme spokojní so stavom politickej správy na Slovensku.

Má četné závady a nedostatky a veľké potreby a na strane Slovenska je tu veľké mínus a toto mínus dátuje sa už od dlhých rokov a márne proti nemu bojoval som ja i môj nástupca v úrade ministra s plnou mocou p. dr Jozef Kállay a iní vo vláde, v parlamente a na iných miestach.

Základnou a priemernou príčinou závad a nedostatkov v politickej administrácii na Slovensku je nedostatočné vystrojenie úradov potrebným osobníctvom a úradníctvom. A čo je príčinou tohoto základného zjavu? Príčinou toho je predsudok a názor niektorých rozhodujúcich pánov v niektorých ministerstvách, že správa na Slovensku je ďaleko menej intenzívna, než v zemiach historických a že následkom toho nepotrebuje taký počet úradníctva ako správa v zemiach historických. Proti tomu názoru a predsudku, ktorý vyslovuje sa o slovenskej administratíve ako o inferiornej a inferiornejšej, darmo boríme sa od rokov a darmo uvedených pánov presvedčujeme o tom, že jednak nepoznajú administráciu na Slovensku čo do jej právne daného rozsahu činnosti a jeho hodnotenia a že jednak ďaleko viacej práce a námahy vyžaduje tvorenie, budovanie, doháňanie zanedbaného a výchova obyvateľstva, než pohodlné udržovanie v chodu aparátu a inštitúcií už vybudovaných, zabehnutých.