Práve zato našemu dusevnému životu a pozítívne veriácemu duchu zodpovednu, ba to napomáhajúcu kultovu a kultúrnu politiku vyžadujeme, započavšie od elementárných škôl priek cez celu čiaru vychovavátelskej procedury. Pravdepodobne ničeho ne je správnejšie v štátu tomto, jako s námi a všekmi církvami v pokoju harmonizujúca, zvláštne vo vychovavátelských institúciach podporujúca kulturna politika a jej zakorenenie v tentokrát, keď ľud, v jeho najväčšych húfach nie je ateistom, nie je slobodnomyslným, nie je slobodnomurárskym, ale bohabojným, v nábožným presvedčeniu žijucím národom; ano, vzdor všetkej podkopnej prácy, ktorá ustavične usiluje sa náš ľud zpohančit - on je ešte vždycký prepodivne verným k svojej církve. Na podivhodne bolo chovanie sa a odpor tunajších českých katolíkov v zápasoch československej národno-náboženskej revolucie oproti apostásie.

To si však nestraťte, pánovia, z oč svojich, ale uznajte aj vy, že ani vaša svatováclavská a starootcovská zem nie je súca pre náboženské nápady, tým menej pochodná k takým prenásledovaniam skrz Cyriloch a Metodoch podmanené náše Slovensko. Z javoch revolucionárnej horúčky neopovážte si na také konkluzie příjsť, že teraz je už všetko slobodno, jakoby plienenie viery conditio sine qua non iztučna požiedavka osvetovej progresie bolo, čo v školách už aj veselým prúdom koná sa na mnoho miestách. Vzdor tomu, že aj dľa najnovšieho malého školského zákona na predpisaných náboženských bohoslužbách žiaci pod dozorom svojich učiteľov a profesorov mali by sa zúčastniť.

Bárjaký kultúrný boj my za násilný a vo svojich výsledkach neprevitedelne nebezpečný teror menšinových frakciách oproti našej nábožensko zmyšlajúcej majority považujeme.

Pravda, že počas voľbach sice mnoho takýchto voličov podarelo sa vám nazháňať do takýchto straneckých táboroch, z jakýma v najväčšym odporu sme, alebo jich stale na cvorku držiť z jakýsimi sľubami, nepravotnyma prednosťámi, šovinističnym licitovaním, terrorom, vládnomocným zneuživaním, štreberstvom, rozdávaním pozemkov atd. Ale zato ne myslite si, pánovia, to, že s takýmto ducholovectvom spolu aj dušu takýchto nabok zavedených podarelo sa docelá previesť a od božských úmyslách odtrhnuť.

Ľud vo všeobecnosti nechce byť beznáboženskym a bezbožným, ani takové generácie nechce po seba nechať pre budúcu dobu, aby ta ešte biednejšia bolá, aká je dnes. Tym menej chce tabulu rasu úrobiť z pozitivného krestianského kultu a z jeho inštituciach, ba ani svich náboženských školách len tak na lehko a samovoľne sa nezreknie, len keď ho prevedia, len keď rozširovanie škol nemilosrdne forsíruju ako dnes. Tenkrát potom niet sa čomu diviť, keď aj nábožnejšý ľud pod útiskom, vtlakom školských ťarhách sa rozčúli, zdesperuje, radnejše zreknie sa svojej náboženskej školy, do rozpakoch príde zo svojou duchovnou vrchnosťou, svojim katolickým svedomím, než by mal v takymto ostatným, posledným svojím zúfalstve sahnuť po provaze.

Vec ani na najpotrebnejšie na riadne ročne dane nestači ľudu. A predsa aj tak prefukaný duch ľudský náhle príde k seba, rozpamäta sa doma, instinktivne pocití, že je na zlej ceste. Karha a hreší, jak len vladne, svojich zvoditeľoch, až nato a na dňu svedomia svojho cíti to, že zle účinil, do zloby sa dopuštil, keď sa združil a sa dorozumil z nepriateľmi Boha a viery a tié základne ochranné šance viery chúlostive zradil.

Nie len páni pokrokáry, ale aj my konzervativny vieme to, že na tomto bode rozhodne sa najbaržej boj medzi Kristom a Antikristom. My však nedočkame konec tohoto boju složenými rukmi.

Po prevrate v Prešove kommunistične ženy v tom omylu, že prvy bývaly šarišský župán Fábry pričinou bol nedostatku muky, vo velkej massy z metlami ozbrojene dostavily sa pred župným domom, ktoremu aj okná povybijali; poneváč tento výstup už sám v seba významoval "circenses", nevyžiadovali to, len "panem", len za chliebom vykríkovali, tak že pán župán za mudrejšie uznal sa shovať, než prestupiť pred nich.

Nuž aj my, jedno iste vojsko na nariadenie nášych Nd. pánov biskupov už sme aj dopredu záslali do frontu s tymto cieľom, aby náše naboženské školy od bodajjakých attentátov ochranili. Ano, to vojsko už je v práci, už horí v svej odušenosti rozpalujut aj poklesujice srdca rodičovské, vzdor tomu, že niektorí páni zástupitelovia premýslajú o tom, jakoby mohli to vojsko zlomiť a znemožniť.

Toto vojsko pozostáva z nášych miláckov, malenkych detkách. Jim sice nepchame do ruk metly k ubijaniu, ani kamene k zavaľovaniu hlavy, len slová vrúcnej modlitby ukládame do utlych srdečkách a nevinných ustečkách: "Pane Ježiše, zachovaj nam naše náboženské školy!"

Nuž kedže už koncom chcete zúčtovať s nášymi náboženskymi školmi, pane ministre, tak doňho sa! než je ne pozdno, lebo to vám možem slúbiť, že té modlitebné vojsko ne len nebesa doráža, ale skor pozdejšie prebúdza aj ospanlivé rodičovské srdca.

Taktiež aj bárjaká aggressivita proti nášeho najväčšieho povolania: "Docete", konečne ničeho iného ne zplodí, len od nás už od dávne očekávaný renessáns katolickej sebavedomosti.

Dosavatné štátne vlády malo co ne bez vymienky z kultu pod svojim vplyvom menej viac na smert osúdzenu otázku; chceli by učiniť z veci školskej ovšem výlučný monopolium, aby mohli vraziť naňho svoj herb, z kterou vylamaný je križ.

Proti takých zmachoch my a priori protestujeme, lebo keď stát mnoho čaká od školy, církev ne menej. Rodičia taktiež. Krom teho poneváč sme viacnárodný štát, každá národnosť, osoblive treba, aby mala svoje pravo a svoje samoriešenie oproti svojej školy. Zvlástne v tomto ohľade, aby škola vychovávateľna a ne odchovaváteľna patričnej národnosti, tym menej potupiteľna bárktorej národnej menšine bola, čomu ne jednym smutným pádom strietame sa skoro vše v živote. V tomto ohľade z najviac ponosami slúžia nám naše maďarský bratia, ač práve niečo takemu neslobodno by sa bolo stanuť v našym demokratičnym štáte. Z prehnanostiach pominulej doby, jaké pochádzali z všeobecných pochopov tamejšej doby, nemož dôvody vykuť dnes ko sankcionovaniu podobného jazykového a národného utlačovania.

Ale ani slovenský národ ne vie ve svojej otčine spokojne plniť svoju národno-vychovateľskú úlohu v mnoho svojich školách. Pán posl. Hlinka v znamej jeho snemovskej obšírnej besedy až na to podrobne a svojim riadom prednešenyma najsmutnejšyma faktami odovodnil pravdivosť mojho ustálenia, že totižto ani naše slovenské elementárne a stredne vyučovanie ne tečie v svojom riadnym riečišťu. Hned všetké naše štátne školy a kultúrne ustavizňa velmi su napraté s českýma učiteľskými silami, s českými vychovavátelmi, s českymi učebnicami a s tyma radikalnýma elementami českej pokrokárskej mentality, jaké sistematične pracuju na vykinoženiu božiej mysli a jednomyslne vykročia dopredu svojimi nápadami oproti jestvovania ľudskej duši, oproti z bázni božiej pochadzajucej svedomitosti a oproti všetkej pozitivnej viery a náboženstvá, jaké vyhľbuje v človeku povedomie svedoma.

Z toho nielen premnoho duševnej záhuby a mravnej zkazy už aj dosavad sa vkradlo do dušy našej zánovšia vypestovanej slovenskej intelligencie, ale aj veľka prietrhlina, ba kde tam aj sotva skrotiť sa dajuca nenávisť povstala medzi školou a medzi uzkostlivými rodičami. Tá rozhorčenosť nezriedka s takou silou vybuchla, že pospolovite nápady a urážky konečne samemu súdu trebalo eliminovať.

Samozrejme je, že calokrvný česky vychovavátelia nijak nemožú vychovať dobrého Slováka, dobrého Maďara, dobrého Nemca, dobrého Rusína. Predsa všetci tieto maju aj v trianonskej smluve upevnene pravo k tomu, aby v takej národnosti pozostali a sa vyvinuli, akymi jich Boh stvoril a v jakej národnosti sami rodičia dľa ich prirodeného a od Boha daného práva vskútku aj chcu oddať deti svoje vekom budúcim a životu, bar dobre vedia, že zo šovinitu překypenym štáte len truc a tažka zkúška čakajú na nich:

Tu potom ešte jedna dušurazujúca urážka pridála sa na viac miestách, najviac pri utvoreni štátu, ale i napozatým v mnoho padoch.

V Prešove na pr. nie len bývalý katolický vrchný gymnazium bol odňatý a krásne prekvitujúcy ústav "Sancta Maria" na jednoduchý elementárny inštitut bol zdegradovaný, ale aj cely rad bývalych učiteľov a profesorov bez všetkej vyšetrujúcej procedury a podovodného základu čiste svevolnosťou, svevoľou a nesvedomitym pašovstvom odohnali z jejich definitivnych stanicách, a tymčasom také profesorské sily tam výslali, ktorý jak najhrubšie ražili náboženské city žiakov, hubily ich náboženské presvedčenie, surove nápadovali a sponevažovali svatú stolicu a s tými a podobnymi attentátami nie len hubili naše žiactvo, ale do velkej rozčúlenosti zahnali aj naše obecenstvo. Najmä však na bývale profesorstvo takýto postup smrti sa rovná; ba doktor Janiček, Slovák z Kurimy, moj konškolár, skutočne aj zahynul.

Avšak bolo medzi nymi takých, ktorí s celou svojou dušou, bezvadným slovenským citom, známosťou slovenskej materskej reči boli by sa vedeli zážit do nového položenia a s celou oddanosťou by sa boli oddali takejto úlohy, pri jakej, áno, štátna vláda nemôže si dozvoliť žiarty. Ako som spomínal, eklatantným zvorom bol v týchto časoch tyranického zakročenia katolický vrchný gymnasium v Prešově a pozdnejšie z čiastky aj evangelický kolegium, ktory v strednom veku bol predmetom aj medzinarodneho mieru troch štátoch. Výlučne však v bývalym katolickym vrchnym gymnaziume spoličkováním všetkého právného poriadku a na základe zdefraudovanej zápisnici rozohnali nie len týchto profesorov, ktorí ovšem nemali žiadného výhľadu ku dalšiemu pôsobeniu, ale aj tých, ktorí s celou dušou ako synovia našeho Slovenska vo svojej vlasti, v lasky svojej krvi chceli aj po prevrate plniť včul už vôbec na nove národne koleje zavedenou kulturnu missiu.

Na zápisnicu, dľa ktorej rozpuštené bolo profesorstvo, nechcem podrobne alludovať, lebo nenavidím škandaly, len k voli prekáženia dalšých škandaloch jednoducho chcem priklincovať to, že ešte vždi sú na Slovensku spomedzi propustených profesorov taký, ktory pres svoje nove uplatnenie častokrát peticionovali sice, ale aj toľkokrat bez všetkého odovodnenia s jednodušnym rukoznakom: "Nelze vyhověti" boli odmetani, ač práve odborní profesory a od prevratu vzdor všetkých im učinených krivdách sú aj vzornými občanmi.

Jedon taký pan profesor v mojich očiach len jednu vinu má, že aj jak odohnatý profesor s republikánskymi spoludržy a jedon velký "pech" má, že vzdor medzinárodnej viznačenosti jeho kresliárskej profesorskej zbehlosti, vzdor jeho prekrásnych slovenskych motivumoch, umeleckých akvareloch a maľbach po devätkrat opakovanej prosby svojej ešte vždv len za pultom svojho maleho cukrovného obchodu silený polygať horkosti svojho života.

Ačpráve hodne zaopatreno jeho katedru od rokov taki neslovácky pánovia zaplnujú, ktory v odbornej vedy tomuto výbornému odbornému profesorovi ešte ani remínky obuvu nemožú rozdviazať. S takouto kulturpolitikou my zo Slovenska nijak nemôžeme sa súhlasiť a uspokojiť; naopak všetké síly naše chceme uplatniť k tomu, aby také a podobné urážky sme znemožnili a naše práva každou cenou zaobezpečili.

Čo sa týče stredoškolskej restrinkcie, ktoru aj ja za potrebnú uznávám v vseobecnosti, moja poznámka je len tá, že čom vlastne vyhľad dal pán minister školstva co zväčšia ku restrinkcie stredoškolách na Slovensku, keď z inej strany zase to počuvame, že invázia českého učebného personálu pre nedostatok nášych slovenských profesorov je nutne potrebná? Bože hraň, akoby mňa volaka prenajata animozita provadila pri tymto mojim rozhľadu oproti velaváženého a veľmikulturného českého profesorstva a učiteľstva, vec ktorý alebo ktore sa z nich aj duševne k nám a k našej mentality prisposobia, tychto ani tenkrat by sme vám dobrovoľne ne vypustili a s nyma sa bez boľu rozlučiť ne vedeli, keďby ste jich vy sami nám odňali. Dokazom tohoto mohol by byt aj moj vlastný príbeh, keď totižto zo stran nekterých polit. faktoroch zámyšľovano bolo vyrušiť jednu veľmi hodnu, svedomitu, bohabojnu česku učiteľku a pri tym aj paňu jedného tiež českého inženiera k voli jedného ináč hodného Slováčka, v tenkrát sam som pozdvihnul svoje slovo ešte aj proti mysli takehoto porušenia, keď mne vedomo, že tá paní tamojšieho učitel. sboru je ozdobou.

Naše ponosy a urážky ne len v tom pozostávaju, že až ražlivo malo slovenské učiteľské sily sú uplatnene najmä v našich stredných školách a učiteľských ústavoch, ako na pr. v prešovským štát. učiteľskom ústave krome jedneho Slováka ostátne všetký sú čiro čiste Čechy, a to výjmúc riaditeľky ostatné všetky len s hudou učiteľskou kvalifikáciou. Ja veru v tým nijak nevidím voľaký očikoliacij postup oproti minulosti, keď na učiteľskych ústavoch len doplne kvalifikovanie sily mohli učiť. Naša urážka je aj tá, že zaprovadené učebnice co zväčšia v českej reči sú zostavené, následkom čeho terajšie stredné školy za iné sa nemôžu povážovať, jako za presadené české školy zo všetkom husitizmom na územie Slovenska. Nuž ale co povie k tomu Pittsburg, co Turčanský Sv. Martín, čo sám veľký predprevrátový Slovák pán minister. To ale už je rovno krvizburlivého, že pojedny pánovia profesori pod kepeňkom vedy prírody i hviezdárstvo a dejepisu čiročistý atheizmus nakvapkaju do duš svojich chovancov našych synáčkov. Tym spôsobom ne na božsky obraz stvorený typ človeka, ale zo všetkej mrávnej odpovedlnosti vyzlietený rozumný sice, ale hnusný hovädský typ chcu vypestovať pre spoločenstvo, a povedme úprimne, k jeho celkovitej záhuby.

Najmä nekteré dejiny su pisany bez všetkej vedeckej pragmatiky skrz jednodušnych pánoch učiteľov, hoť aj pozdiejše pánami inspekťorami učinil ich bláhy osúd, kdežto vieme, že dnes korrektúra dejoch na prvoplatných historických prámenoch sa vykonáva, a to skrze prvotriedných univerzitných profesorov a odborníkov archivoch i to len skrze tých, ktory na pr. obraz historie cirkevnej s použiványm vatikánského archiva a iných štátnych a súkromných archivoch s veľkou prísnosťou nám predstavuju. Takym historikom do zaista by sa oči od haňby vycedeli, keďby sa opovážili do dejin hotaj len školských zakľučiť takého hist. ustalenia, jak na pr. že Ján Hus bol preto spálený, lebo učil, neviem proti komu, že človek pozostáva z duší a tela. No pretake učenie dozaista až dnešny pokrokáry by ho spálili.

Nemôžem zamlčiť ani to, že v občanskej nauke, z kterou chceli byste krestiansku moralku za zbytečnu učiniť, nachadzaju sa rovno našim morálným principom odporne, ba tieto aj sponevažujúce články. V tej veci najsvädomitejšie prehľadnutie žiadám od ministerstvaa školstva. U V. triedy, kde tam vykonáva sa pohlavne vysvetlenie, a to nielen teoretične, co v samosebe je niečo veľmi nebezpečná hra s ohňom, ale aj ak to dnešna paedagogia so sebou donáša, aj názorneným zpôsobom pred oči malých škoľároch predstavujú túto háklivu themu. Tomu používá sa aj kino, kde pozháňajú viac školy a úradne vyšlu aj klaštorské chovanky zo svojma mniškami, takže pred jednu takú obscaenu prednášku s velkou haňbou sileni boli uprosted produkcie zutekať spolu svojma chovaňkami. Ne div, keď už malé dieti podžúreny dopušťajú sa potom medzi sebou všeliakých hanebnostiach. Keď pred časom zhubia sa a bez všetkého mravného citu opováží sa obscaennými kresleniami poškvrnit múry, učebnice, budovy ba aj školy.

Koedukacia len ešte zhopnejšu činí nášu mládež pre také odhovateľné systémy; z tohoto my, panovia, my si absolute nežiadame, lebo my na čisto vidime pred sebou tie nezmírne priepasty, které pod nohami nášho ľudu by sa pootvýrali, keď by nášu inteligenciu, naší mládež podarilo by sa takejto vyhovaváteľskej systémy v celkosti úvrhnuť do náručia incredilitati pod heslom pokrokárstvo, Boh vie z jakých cieloch.

Dnešnú koedukáciu nemož nádosť perhorreskovať. Veľmi slobodným duchu vychovávaju sa aj diavčata v štátných internátoch, pridelených k učiteľským ústavom, alebo iným odborným školám. Chovankam lepšieho citu z počiatku, dokud nepriviknú, ovšem prírodne zoškliví sa takýto koedukačný vzduch a internátové spolubydlenie, kde ne raz miesto svedomitého dozoru ešte aj impuls dostanu od svojich vedúcích na volne a dost nuditne spoluobcovanie, najmä pri telocviku a iných volných produkciach. Mám vedomosť o tom, že také, ktorý doma pred svojma vlastnýma bratami ku distriktnej shovávavosti boli navyknuté, v štátných internátoch ne raz uprosted plačkurčov v nedostatočných kostümoch silené su v jedno byť, brojiť, cvičiť sa s chlapcama.

Že ale na koľko ťažko je aj do takýchto nebezpečných klepcov, to jest do koedukačných štátných internátoch našim sa dostáť, to dosť javné svedčia samy fakty. Na počiatku tohoto školského roka pre isté vykriky p. posl. Hlinka sice viacero boli prijaté z našich slovenských do štátných internátoch pridelených ku učitelským ústavam ako v predešlých rokov, cože ale z teho, keď naše slovenský stred roka 30-40% prevalely a jim už aj "abeundi" dali.

Bohužial, dnes ani náboženská škola ne je nám do celá po ďaky vo všetkom nejmä tam, kde v modernej atmosfery vychované učitelské síly učinkujú. A preto vyžiadujeme, aby nielet školskej detki v náboženských školách neporušené mohli sme i na dalej vyhovávať, ale vyžiadujeme si také učitelstvo, jake len cirkevné učitelské ústavy, neraz i tie len pro velkej ťažoby v stáve sú vypestovať pre církev a pre štát. Netreba teda absorbovať a znemožniť ešte aj tie malo katolícke aneb evangelické učitelské ústavy, jaké niekterým diecezám, mnišským klaštorám a protestantským konventom na rukách ešte dosial pozostali, a jakotak živoria, ale žiadame si nazpät a to dalekosahajúcu krajinskú podporu, nazpät všetké tie učitelské ústavy, ktoré v minulosti v jednotlivých diocezách pod biskupskou spravou stali a pod bydlivým dozorom štátným učinkovali.

Konečne proti zoštátnenia alebo zobecnenia náboženských škol, keď ináč nemohli sme neobmedzenu vlástnosť a vplyv nášych náboženských školách na každom bode zachovať, aspoň hollandskú systemu vyžiadujeme ku bezpečeniu náboženského razu každe našej náboženskej školy.

Pri školskej otázky len ešte jedno žiadam si podotknúť, že za velku anomáliu musím považovať tu nespravodlivosť, jaku mnohý náhradny správcovia na štátnych elementárných školách maju, který od rokov a rokov z velkou svedomitosťou konaju pri ťažkých učiteľských, společenských, školohospodárskych svoje nad mieru skoncentrované povinnosty neraz s najväčšim namahaňom a kontroverziou domašnej spoločnosti dopomahajú rozšírenie zaostalých školách a koncom nijak ne vladu pristupiť ku riadnemu a definitivnemu svojemu vymenovaniu za správcu - lebo hned všade školským inspektorom sú zachovany tieto správcovské "sinecura" hodnoty. Školským inšpektorom nechť dá vlada, čo jim prináleží, ale ne na ujmu tým, ktorý zápal slunka na periferiách trpia.

Najväščiu aggressivu zo strany ministerstva školstva proti náboženských školách vidíme zvláštne v tomto vydaným tajnym nariadeniu, dľa ktorého sverená a nádaná je školským inspektorom tá úloha, aby všetkých našych učiteľov vyzvali a postavili do boju proti náboženskej rassi doterajšych našych náboženských školách. To je niečo neslyšaného a podobné tomu činu, jak keďby dakto huckal deti proti matky aneb štátnych zamestnancov proti štátu. Veď pánu ministru dobre má byť známo to, že bárjaké brojenie jediného učitela na náboženskej školy proti jej náboženskej rassi je faktom a predmetom najprísnejšiej a zo služby vyrušenia možnej disciplinárky. Samozrejme je, že od komunističných apostoloch nic čo lepšieho očakávať nemožeme. Ano, tieto veru huckajú školské diety s takýmu letakmi proti autority božej, cierkevnej a rodičovskej a vzdusuju všetky útlé city vďaky, slušnosti a morali z jejich srdc!

Nemožem sa strvať, že by som súvisné ne apostrofoval aj na reč jednoho pána poslanca - na méno si nemohu vzpomenúť - který ve výboru školstva zhrubo nadaval duchovenstvo ako takému, od ktorého učitelca na náboženských školách mnoho surovosti, zlomyselnosti a prenasledovania musia znášať a trpeť. No ja na také a podobne obvinovania celého kňažského gremiumu len to odpovedam, že ano, ne jeden kňaz už trpel aj žalar pre denunciovanie svojho učitela, čo naopak nijak alebo len práve od najšovinističnejších kňažoch některému sa bolo prihodilo.

Velku surovost a odpor proti nám vidím aj v tom ciničným odseku, s jakým odmetaná bola prosba istých kláštorov mniešek k vyvolu štátnej podpory, podanej k vydržaniu elementárných, občianských školách a učitelských ústavoch od školského referátu: "My vás vobec nepotrebujeme a preto podporu vám nedáme."

Smutno, že práve bývalý školský referát za nic si nevážil a preto ani za potrebné nedržal nejblahodárnejšiu vychovatelskú prácu kláštorských ústavoch, ačpráve jedine len ešte tuná možu rodičia spokojným svedomím svoje detky nechať. Ne o to však ide, čo vy, velevážení pánovia, za potrebné držite, a čo nie, ale o to sa jedná, čo potrebuje obecenstvo katolické v našej republike, ktorej to katolictvo výše 80% reprezentuje.

A že to katolictvo spolu s inými konfesiami a vašimi pokrokárskými snahami nesúhlasí, k dokazu tomu dosť, keď len jeden najnovší príbeh prednesiem. V Prešove, v tom smysle, že už dozrála pôda pre bezkonfesionálnu akciu, istí pokrokárskí pánovia zkrz plakáty vyzvali naše obecenstvo na veľkú schôdzu k demonstrácii proti barjakej, najviac ale proti katolickej konfesii. Tam začali rečovať, nadávať, napádať. Konečne vyzvali prítomných, aby sa zriekli bárjakého svojho doterajšieho náboženského presvedčenia, a stali sa im podobnými obludami bez vyznania.

Na to jeden jednodušný, ale hodný mladý tesar krátku, ale veľmi dôležitú odpoveď dal im, takže konečne všetci prítomní jednosrdečne odspievali pápežskú hymnu tak dojatí, že sa im slzy s oč pohly a mury siene Čierného orla sa zatresly. Provokační pánovia však ako kamfor sa ztratili.

Je protizákonné a neprávné dnešné jednanie zo strany vlády proti našim náboženským školám na takých miestach, kde naši veriaci svoje školy ešte volajako vydržiať môžu, ale dalšie rozširovanie týchto škôl vobec prevyšuje už ich možnosť, a tak k tomu sa ani podrobiť nemôžu, ale práve vtedy po treťom ministerskom napominaniu táto škola ako náboženská škola sa už zrušuje. Také jednanie hlboko porušuje právo majetkové a právo vydržiavania konfesionálnej školy, lebo dľa zákona len v tom páde smie byť zrušená jedna škola, keď by ona v doterajšich svojich pomeroch nevyhovovala zákonitým požiadavkam, ale nie vtedy, keď by sa nepodnímala viac tried a tym zodpovedné budovy zadovážiť. Tak nám ešte vždy pozostáva to nesporné právo z miestnych detí toľko zaškoliť, koľko možno, starať sa o ostatných je povinnosťou štátu. Alebo nech dá štát našim konfesionálnym školám takú štátnu podporu, s ktorou by sme vládli dľa potreby naše školy rozširovať a tak všetky miestné deti zaškolovať. To je aj spravodlivé, lebo naši veriaci so svojimi daniami nielen svoje školy vydržiavali, ale aj vobec k vydržiavaniu všetkých štátných škôl prispeli.

Je to nesporné, že numeru clausu v riadnych pomeroch nemožno sa vyhnúť, lebo ináč by nastalo preplnenie jednotlivých životných stavov, čo by ešte len viac prospelo protekcionalizmu a slúžilo by ešte k väčšej odvyslosti našej inteligencie. Dnes však zavedenie numeru claususu v učiteľských ústavoch zapričinilo nedostatok učiteľských síl, lebo rozširovanie jednotlivých učiteľských staníc dnes vyčerpalo počet učiteľov v takej miere, že teraz z čiastky v chlievu podobných špelunkách a z čiastky v modernych školských budovách na viac miestach nekvalifikovaní mladí ľudia a pestunkám podobné slečny a v Podkar. Rusi jednoduché individuá kompromitujú vašu terajšiu školskú politiku.

Nuž teda, môžete si, pánovia, predstaviť ovčiu trpezlivosť nášho dotrápeného ľudu uprostred takých špatných pomerov? Nepočujete, že v hĺbke duši čosi vre? Myslite si, že ľud vám uverí, že nevyhnutelne potrebné bolo stavať a rozširovať školy i sožobračením toho ľudu, keď teraz nie sme ani vstave zaopatriť školy naše dobre kvalifikovanými učiteľskými silami?

Jaká hlúpa a krátkozraká je táto kulturná politika, ktorá všetko stavia horenohami bez ohľadu na všeobecnú hospodářskú krizu, bez ohľadu na to, že dane terajšie sa veľa prísne vybierajú, nie len ktoré sú vyrúbané, ale aj s veľkými úrokmi zvlášť z predošlých rokov. Dľa zákona len do istého procenta slobodné by bolo obťažovať vydržiavateľov škôl, a tu vidíme, že už pri riadnom rozpočte školročnom 2500% sa platia, a keď ide o rozširovanie a budovanie škôl, to sa ani v procentech nedá vysloviť. Pre tieto a iné príčiny prehlasujem, že rozpočet neprijímame.

Místopředseda Zierhut (zvoní): Slovo dále má pan posl. de Witte.

Posl. de Witte (německy): Slavná sněmovno! Rozpočet dnes nám předložený je ještě dílem občanského bloku, je určen zákony, které vytvořil občanský blok, pokud jde o rozdělení břemen a použití peněz, dýše duchem, nebo řekněme zloduchem tohoto občanského bloku. Není ovšem naprosto třeba, aby se o tom zvláště děla zmínka, neboť každý ví, že se nynější sněmovna sešla teprve v prosinci minulého roku, že dnešní vláda nastoupila svůj úřad několik málo dnů před koncem roku, avšak přes to je nutno to říci, aby bylo osvětleno neobyčejně komické postavení, v němž se ocitají jisté strany, jež před tím náležely k občanskému bloku, jež jsou odpovědny za tento rozpočet, za jeho vypracování a za jeho bytí, a přes to se neostýchají mluviti zde proti tomuto rozpočtu, podávati pozměňovací návrhy a dokonce býti rozhořčeny, že to vyhlíží tak a ne jinak. Dnes odpoledne jsme slyšeli řeč zástupce německé křesťanskosociální strany lidové a vyplatí se alespoň několika slovy vrátiti se k tomu, jakým způsobem tento rozpočet byl jím kritisován a jak se v kritice tohoto pána odráží nápadná zapomnětlivost, pokud jde o tento rozpočet a o úlohu, kterou on sám a jeho strana hráli při sestavování tohoto rozpočtu. Tak kol. Mayr-Harting kritisoval, hodně ostře kritisoval, výši výdajů na vojsko, což vypadá humoristicky, vzpomeneme-li si, že jeho strana hlasovala pro značné a celé desetiletí zavazující zvýšení vojenských břemen, že jeho strana patří k oněm stranám, které povolily fond na ozbrojení. Stěžoval si také, že doba vojenské služby ještě není zkrácena a zapomněl, jak se zdá, vůbec, že on a jeho strana hlasovali před časem pro prodloužení doby vojenské služby přes míru, jež měla býti stanovena dřívějším zákonem. Žaloval zde na škrty v sociálním rozpočtu, ač teprve před několika málo dny ministr sociální péče výslovně na podkladě číslic dokázal, že se o takových škrtech v jeho resortu nemůže mluviti, že naopak muselo dojíti ke zcela značnému zvýšení peněžitých prostředků daných jeho resortu. Stěžoval si zde do výše daně cukerní, ač jeho strana odevzdala před časem hlasy pro zvýšení cukerní daně, žaloval zde na odpisy daňové, jež jsou povolovány daňovým dlužníkům schopným platiti, a přehlédl, že přece každý si musí vzpomenouti na to, že jeho strana to byla, jež dělala tento daňový zákon občanského bloku, podle něhož byly teprve tyto škrty umožněny. Myslil, že volby z 27. října přinesly malý přesun do leva, avšak musí se mu přece při tom říci, že tento přesun byl právě dosti veliký, aby vyzdvihl tento občanský blok ze stěžejí. Rozhodně bych rád zde s díkem odmítl jeho dobře míněnou radu, že bychom se v zájmu Němectva měli méně starati o občanské strany, ale trochu více o komunisty, že bychom měli vésti boj proti komunistické straně ostřeji. K tomu bych poznamenal, že komunistická strana si beztoho metodami, které provádí, kope hrob a že právě v době občanského bloku bylo vládními kruhy vše myslitelné podniknuto, aby tato strana byla galvanisována, aby jí bylo pomoženo, a že my se tím méně můžeme a chceme vzdáti boje proti buržoasii, ježto tohoto boje je třeba, aby lid byl zachráněn před zbídačením, jež by muselo nutně nastati, kdyby se zde splnila přání naší buržoasie. 27. říjen minulého roku odbyl systém občanského bloku, když před celým rokem již utrpěl těžkou ránu. Zde na tomto místě bych řekl, že náš vstup do vládní většiny byl především podmíněn uznáním nutnosti, že musíme opět zrušiti řadu výtvorů občanského bloku, že musí nastati náprava a že dlužno odvrátiti ohromná nebezpečí pro lid, která by nastala, kdyby se občanský blok zde ještě jednou mohl sestaviti. Jak jsem již podotkl, byl při zemských volbách, tedy rok před volbami do sněmovny, již těžce otřesen a kdyby demokracie v tomto státě právě tímto systémem občanského bloku v té době již tak strašně nebyla trpěla, bylo by již tenkráte muselo dojíti k tomu, co by bylo bývalo v každém opravdu demokratickém státě samozřejmým: Bylo by to muselo vyvolati vyzvání lidu k novým volbám do sněmovních sborů. Došlo však k něčemu jinému: občanský blok se pokusil hájiti své postavení a byl prostě zbaven vší síly, aby se za celý rok zotavil k novým ranám proti národu. Ale bylo to skutečně dosti zlé, co dříve vykonal, a jen s velikým hněvem mohl národ snésti tyto dřívější rány, tyto výtvory občanského bloku. Vždyť správní reforma vstoupila do praktického života, provedené volby do zemských a okresních zastupitelstev staly se jmenováním třetiny zástupců a přenesením veškeré moci na byrokracii téměř bezcennými. Tenkráte, když byla ujednána rána proti samosprávě tímto občanským blokem, tenkráte snad byli lidé, kteří ještě netušili, o co vlastně šlo. Avšak když tento zákon pak prakticky vstoupil v činnost, na venku se všeobecně pozorovalo, že bylo roztříštěno nadmíru důležité právo lidu a brzy se také nahlédlo, že všechno to, co před časem bylo řečeno tehdejší vládou k tomu účelu, aby se tato správní reforma stala poněkud chutnější, že všechno bylo beze smyslu a že nikterak nebylo ospravedlněno stavem věci. Tak přece bylo prohlašováno, k jakým ohromným úsporám se dojde správní reformou, a dnes není o nich vůbec řeči, naopak, správní aparát, který dnes je, je mnohem dražší než ten, který byl druhdy za samosprávného režimu.