Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je pan posl. Onderčo. Uděluji mu slovo.

Posl. Onderčo: Slávna snemovňa! Dňa 5. júna min. roku zasedal zahraničný výbor našej posl. snemovne a vtedy pán minister dr Beneš podal obšírny výklad o udalostiach, ktoré patria do jeho rezortu a ktoré týkajú sa nášho vnútorného a zahraničného štátneho života. Pri tejto príležitosti zmienil sa pán minister aj o parížskej konferencii, ktorá v ten čas zasedala, a v súvislosti s ňou padly slová aj o otázkach reparácií, v čom pán minister ubezpečoval, že pri reparáciach môže byť reč o dvoch veciach: po prvé o našej náhrade za štátné majetky prevzaté z býv. rakúsko-uhorskej monarchie a po druhé o poplatku liberačnom, čiže poplatku za naše oslobodenie. Súčasne v tomto zasedaní zahraničného výboru pán minister dr Beneš uisťoval členov zahraničného výboru i našu širokú politickú verejnosť, že v otázkach reparácií nemôže sa nám stať nič škodlivého, že naše mocenské medzinárodné postavenie je dosť silné, aby sa nám krivda nestala. A konečne v tom istom zasedaní nášho zahraničného výboru bol sa zmienil pán minister aj o politických veciach v Anglii, menovite o výsledku poslaneckých volieb v Anglii a hovoril, že po tejto stránke nieto príčiny na nejaké znepokojenie sa, lebo že máme dobré zkúsenosti z r. 1924, keď v Anglii bol kabinet Macdonaldov.

Slávna snemovňa! Túto malú vzpomienku dovoľujem si uviesť hneď v úvode svojej reči preto, lebo pripadá mi povinnosť - úprimne doznám, nemilá - srovnať vtedajší výklad pána zahraničného ministra s jeho expozém, ktoré prejednáva práve táto slávna snemovňa. Vo spojitosti týchto dvoch výkladov povinnosť moja je položiť niekoľko skromných otázok. Nejednalo sa v Haagu o ničom inom ako o výmene za štátné majetky prevzaté z rak.-uh. monarchie? Ostalo pojednávanie v Haagu len pri poplatku liberačnom, pri poplatku za oslobodenie? Nestalo sa nám v Haagu nič škodlivého? Naše medzinárodné mocenské postavenie dokázalo sa byť dosť silné k tomu, aby sa nám možná krivda nestala? A čo sa týka uisťovania pána ministra dr Beneša ohľadom labouristickej strany a vlády v Anglii, splnily sa nádeje bazírované pánom ministrom a v ďalšom i našími socialistickými stranami na tej istote, že labouristická vláda anglická bude nám snáď bližšia, ako by bola vláda konzervatívna v Anglii?

Slávna snemovňa! Na túto otázku, odpusťte, odpovedať nejdem, a to preto nie, poneváč výsledok reparačnej konferencie v Haagu dostatočne odpovedá miesto mňa. Jedno je, čo by sme celým právom mohli žiadať a čakať, aby z vládnych lavíc od nikoho nehovorilo sa nám o tom, že výsledky na reparačnej konferencii v Haagu znamenajú veľké vykrystalizovanie v našom vnútornom i zahraničnom živote, nech nikto neopováži sa nám hovoriť, že my z Haagu vyšli sme s morálnym a finančným úspechom, nech nikto neteší sa s tým, že v Haagu mohlo to dopadnúť aj horšie, nech vládné noviny nerozpisujú sa o tom, že náš hospodársky život, naše financie snesú ľahko to bremeno, ktoré bolo na nás uvalené v dôsledku reparačnej konferencie v Haagu, nech na naše potešovanie sa nehovorí, že z tých naších platových povinností na jednu hlavu u nás v Československej republike, rátajúcej 14 milionov obyvateľov, padne ročne 6 Kč, lebo nech nezabúda sa na to, že naše finančné zaťaženie v našej republike na jednu hlavu padne v sume 530 Kč ročne. (Tak je!)

Slávna snemovňa! Nech toto všetko sa nehovorí a nech náš poplatník, ktorý pod daňovým bremenom aj tak klesá, odpusťte, týmito medovými rečmi a bombastom sa netraktuje, tento optimizmus nie je oprávnený, slávna snemovňa, preto, lebo nech nezabúda sa na to, že od počiatku nášho samostatného štátneho života počítali sme na to, že dostane sa nám válečnej náhrady, a to značnej. Nech nezapomína sa na to, že hneď na začiatku nášho štátneho života k vôli opraveniu našej meny previedli sme okolkovanie bankoviek, o ktorom okolkovaní bankoviek predsa každý človek vie, že to znamenalo stiahnutie, rešp. vytiahnutie poloviny peňazí z vačku patričného občana, a tí majitelia tých bankoviek za svoje okolkované peniaze museli sa uskrovniť s jedným procentom úspechu. Nech nezapomína sa na to, pánovia, že s dátom 1. marca 1919 prevedená a vyrubená bola dávka z majetku, ktorá dnes už je i exekvovaná. Čo znamenala dávka z majetku? Znamenala zrekvirovanie istej čiastky majetku patričného poplatníka. Nech nezapomína sa na to, slávna snemovňa, že naše štátné podniky sú pasívné, že sa nešetrí. Ráčte sa podívať na celú litániu naších ministerských kresiel! To si nedovolí žiadon druhý štát mimo nás! U nás sa nešetrí. U nás to heslo, ktoré vydal nebohý dr Rašín, sa nezachováva. My dávame štipendiá a dávame národné dary. Nech nezapomína sa konečne na to, že sme vo strašnej hospodárskej kríze, ktorá hospodárska kríza ohrožuje celý náš hospodársky stav. A konečne nech nezapomína sa ani na to, že práve v Haagu prehraný bol spoločný diplomatický útok Malej dohody vo veci pozemkovej reformy podľa §u 250 trianonskej smluvy, čo bude mať za následok, že budeme prehrávať súdy a povstane naša nová povinnosť, ktorá povinnosť exekvovania a vyplácania bude o mnoho komplikovanejšia a ťažšia než vyplácanie všetkých naších ostatných dlhov. Tu v expozé pána ministra sa povedalo, že sriadi sa fond, a to fond t. zv. "A", do ktorého fondu akým obnosom budeme prispievať ale sa nepovedalo. Ale nepovedalo sa ani to, kto bude do toho fondu prispievať. Nemyslite si, že naší občania, poškodení pri pozemkovej reforme, a to poškodení preto, poneváč pozemková reforma strannícky sa prevádzala, vám budú na takéto ciele dávkami prispievať. A práve tu je strana min. dr Beneša, národne-socialistická strana, ktorá u nás na Slovensku zo svojích sekretariátov rad-radom rozosielala na obecné predstavenstvá výzvu - ja vám to môžem predložiť - aby obecné predstavenstvá podaly protest proti prevedeniu pozemkovej reformy a žiadaly revíziu pozemkovej reformy. (Výkřiky.) Áno, ja to podpisujem, my to chceme, ale prosím, neráčte sa mýliť v tom, keď ste ráčili tlieskať pánu ministrovi, keď on vo svojom expozé povedal, že my stojíme za tou pozemkovou reformou, ktorú sme prevádzali podľa toho zákona, ktorý sme si sami odhlasovali. (Výkřiky.)

Slávna poslanecká snemovňa! Nech dovolené mi je podať krátky výkaz o tom, ako vypadá naša finančná bilancia zo skončenej haagskej reparačnej konferencie.

Budeme platiť: 1. prez 37 rokov ročne asi 81 mil. Kč Itálii a iným víťazným štátom, a to poplatok za oslobodenie, čo odpovedá asi 3 miliardám Kč; 2. pod titulom válečných dlhov za výživu a vystrojenie naších legií zaplatíme Francii 600 mil. frankov a Itálii 600 mil. lír, dohromady vyše 1.800,000.000 Kč.

Treba poznamenať, že čo sa týka poplatku pod titulom válečných dlhov, tie budeme platiť nie prez 37, ale prez 50 rokov. Ten poplatok bude ročne menší, ale bude trvať dlhšiu dobu. Koniec-koncov celková naša platobná podlžnosť bude činiť asi 5 miliárd Kč, čiže máme platiť asi 113 mil. Kč až do r. 1966 včetne a potom až do r. 1979 ešte ročne prez 33 mil. Kč, a to 13 mil. v prospech Francie a 20 mil. v prospech Itálie.

Takto vypadá naša finančná bilancia z Haagu. Konštatujem, že čo do platenia sme na druhom mieste v Europe, pred nami stojí len Nemecko. Tedy rekordéry platenia sme na druhom mieste.

Slávna snemovňa! To by bolo ešte akosi snesiteľné, keby k tomu nepridružovalo sa čosi iného, a to to, že my z reparačnej konferencie v Haagu vyšli sme poškodení nielen finančne, ale aj mravne. Finanční lakomci odsúdili nás nie ako víťazný bojujúci štát, ale ako súčiastku premoženého štátu býv. rakúskouhorskej monarchie. Ba ešte aj to stalo sa nám v Haagu, že kým porazené Nemecko a kým porazené Rakúsko s mravným a finančným úspechom vracaly sa z Haagu, my sme sa museli vracať bez toho. A konečne, nakoľko padá tu strašné ohradzovanie sa proti tomu, že naša mravná povinnosť je, aby snášali sme poplatok za oslobodenie, lebo je to vraj naša mravná povinnosť, dovoľte, aby k tomu nebol potrebný diplomatický rozum, ale aby proti tomu uviedol som argument zakladajúci sa čiste na logike. Jestli ja niekoho potrebujem a ten patričný človek na tú pomoc mi prispeje, a až by ku pomoci prispel, vtedy mu ja podám účet, že toľko stojí strava za ten čas, kým mi on pomáhal, toľko že účtujem za nástroj, s ktorým mi on tiež pomáhal, odpusťte, podľa tej to logiky ani ten najposlednejší náš dedinčan nepochopí tú mravnú výšku, z ktorej dívame sa na povinnosti nášho platenia ako poplatok za oslobodenie.

Slávna snemovňa! Musíme, čo i nechceme vziať na vedomie, že v Haagu boli sme posúdení, pokorení, zbedačení, že našu slobodu sme si nezaslúžili, nevybojovali, ale zakúpili.

Slávna snemovňa! Po stránke politickej haagska reparačná konferencia je pre nás veľmi poučná. Preto práve táto konferencia bola by nás presvedčila o tom, že viacej nekúpame sa v priazni veľkej víťaznej dohody, tak ako to bolo predtým. Válečné sdruženie Francie, Anglie a Itálie viac nejestvuje. To patrí minulosti. Sme odkázaní sami na seba, a tu nech dovolené mi je pripomenúť maličkú udalosť, totiž to, že svojho času náš pán prezident urobil oficiálnu návštevu vo Francii a Anglii na znak nášho výnimočne priaznivého postavenia v diplomatickom svete, a teraz, slávna snemovňa, ráčte si odpovedať, ako vyzeráme po skončenej reparačnej konferencii v Haagu! Ráčte si domyslieť všetko to, čo teraz nasleduje v zahraničnom svete a - (obrácen k posl. dr Markovičovi) či sa smejete, pán doktor Markovič, alebo nie, berte na vedomie, že áno, dneska cítiť musíme jedno, že sme osamotení, a vzdor tomu, že predrečník pán kolega Šeba tomu neverí, áno sme osamotení, sme odkázaní sami na seba a na nikoho iného. Výsledok haagskej konferencie dokázal, že proti nám je Itália, a prosím pekne, do istej miery aj labouristická vláda anglická. Itália, odhliadnúc od známej svojej politickej línie, ktorú sleduje vo svojej diplomacii v strednej Europe, je proti nám, povedal by som, z veľkej osobnej aprehenzie. A tu do pamäti uvádzam slávnej snemovni, na oko maličkosť, ale od tých čias pokazený je náš dobrý pomer s Itáliou. Bolo to v ten čas, keď terajší vládnucí režím italský pri príležitosti vraždy Matteotiho sa upevňoval, keď naše socialistické strany tu v Prahe na Žofíne držaly protestné shromaždenie, a aby toto protestné shromaždenie malo tým väčšiu váhu, inscenovalo sa to tak netaktne, nesprávne, ako by za ním stála aj auktorita najprednejšej osoby tohoto štátu. My v tej veci za onoho času podali sme na vládu interpeláciu. A, slávna snemovňa, to všetko robilo sa pred očima tunajšieho italského veľvyslanca.

Ako ďalšiu príčinu neúspechu našej zahraničnej politiky dovoľte, aby pripomenul som vám inú vec. Ráčte si zajsť do Poľska a zhovárajte sa s poľským inteligentom alebo polointeligentom, ba s Poliakom, ktorý vôbec ani nie je inteligentný v tom smysle slova, ako si páni inteligenti predkladajú, a Poliaci vám povedia, odkiaľ je tá aprehenzia, sťažovanie si Poliakov v oči nám. A tu známa je oná udalosť, a to zadržanie válečného materiálu u nás v Československej republike. Vtedy ruská boľševická armáda stála pred Varšavou a ten válečný materiál spojeneckými štáty i v náš prospech určený bol pre Poľsko. (Posl. Śliwka: Správně to udělali! Pane Onderčo, vy nemáte legitimaci takto mluviti!) Slávna snemovňa, lepšieho dokladu na odsúdenie toho činu nemôžem uviesť, ako práve poznámku kolegu z komunistickej strany. To bolo v ten čas, keď bratský národ poľský na život a na smrť viedol boj za svoju národnú a štátnu neodvislosť, za svoju slobodu. (Výkřiky posl. Śliwky.)

Ďalšou príčinou, ktorá za hranicami sa nám uvádza a o ktorej české žurnály písaly a podnes píšu, je to, že r. 1919, pri príležitosti vpádu maďarských boľševíkov na Slovensko, mnohí terajší t. zv. predáci zo socialistických strán budapeštiansku komunistickú revolúciu považovali za vec svätejšiu než tento štát, a je to zvláštna ironia osudu, že kým my Slováci mnohí a mnohí z ohroženého pásma museli sme upŕchnuť pred pomstou a zlosťou maďarských boľševíkov, ktorí vlastne slúžili myšlienke znova vydobyť ztratené Slovensko od Československej republiky nazpät, za ten čas veľmi mnohí páni ako vlastenci veľmi dobre zapísaní u terajšej vlády buďto sa s boľševikmi spojovali, buďto spolu v ich direktoriách zasedali alebo ich príchod na Slovensko, ba až sem do Prahy čakali.

Pán minister hovoril o reparáciach a ja dovolím si zdôrazniť náš požiadavok. Pán minister vo svojom expozé nehovoril o tých reparáciach, ktoré my poškodení Slováci plným právom od Maďarov čakáme za škody pri vpáde maďarských boľševíkov učinené. Celé dediny boly vypálené, náš najdrobnejší ľud bol zničený, boli ľudia života zbavení, a dnes ani o vdovy, ani o siroty týchto ľudí nikto sa nestará. Padla tu poznámka, že Slovensko pri invázii, pri príležitosti veľkej vojny nič neutrpelo. To je omyl. Neráčite, pánovia, Slovensko znať. Predsa je pravda, čo mi hovoríme, že vysoko a ďaleko je Praha. Posl. Kurťak hovoril tu ohľadom Podkarpatskej Rusi a ja dovolím si poznamenať, že i my na východe trpeli sme za invázie ruskej a čiastočne rakúsko-uhorskej a nemeckej armády, celé okresy boly nám zničené, okres medzilaborecký, humenský, čiastočne veľkokapušanský, stropkovský, svidnický, bardejovský, čiastočne sabinovský. Odpusťte, vy jednoducho to prezeráte a ani to nepoznáte, čo na Slovensku škody sa urobilo. (Tak je! - Předsednictví prevzal místopředseda dr Lukavský.)

Slávna snemovňa! Aby ste mi nevytýkali, že len zastaralé veci spomínam ako príčiny neúspechu našej zahraničnej politiky, dovolím si uviesť zachovanie sa naše v oči labouristickej strane anglickej pri príležitosti víťazstva pri posledných voľbách, ktoré maly za následok utvorenie kabinetu MacDonaldovho. Ale súčasne ako kontrast nech dovolené mi je uviesť hneď zachovanie sa anglického ministra pokladu Snowdena v oči našemu zahraničnému ministrovi dr Benešovi a v oči našej haagskej reparačnej delegácii. Naše socialistické strany s jasotom vítaly svojho času v Anglii ten politický odklon v ľavo. A priznajme sa úprimne, že keď u nás odohrávaly sa voľby, posledne 27. októbra 1929, a tiež ukázal sa malý politický odklon v ľavo, našli sa mnohí politikovia z občianskych strán, ktorí sa domnievali, že práve labouristická vláda dostane sa do bližšieho styku s nami na základe naších socialistických strán a pomocou socialistických strán.

A ako to vypadalo v Haagu? Myslím, že nepreháňam, keď tvrdím, že väčšieho pokorenia nášmu zahraničnému ministrovi v Haagu od nikoho sa nedostalo, ako práve od jeho anglického kolegu, od socialistu Snowdena. Nepreháňam, keď hovorím, že nepomáhala ani narážka, učinená so strany pána ministra Beneša na kedysi slávneho muža Anglie Lloyda Georgea - ja neviem, či je Snowden polosocialista, či celý socialista, keď Snowden niečo dobré urobí, hovoria socialisti, že je socialista, keď niečo špatné urobí, poviete, že nie je socialista, ale že je polosocialista - ja sa v tom nevyznám - ale konštatujem fakt, že nepomáhala ani narážka učinená so strany pána zahraničného ministra adresovaná na Snowdena, na ktorú narážku on briskne, nervózne odpovedal: Ja nie som Lloyd George.

Slávna snemovňa! S tým prichádzam k jednej veľmi háklivej kapitole mojej reči, a snáď nebude mi príliš zazlievané, keď úprimne, ale otvorené dám výraz našej domnienke, a to tej, že sa nám pozdáva, že osobná 12ročná kontinuita v našej zahraničnej politike má aj svoje veľké nevýhody. Chcem byť vecný a preto za naše neúspechy v Haagu neobviňujem osobne ani dr Beneša, neobviňujem zvlášte našu haagsku delegáciu, ktorej členovia sú ľudia čestní, vzácni a cenní, ale predsa pokladáme si za povinnosť, aby upozornili sme na jednu dôležitú otázku, dôležitú okolnosť, že totiž náš zahraničný minister dr Beneš v koncerte europskom stojí dneska v oči tvrdým odporcom, a to všetkým novým ľuďom nezaťaženým ani osobnou známosťou, ani spoluprácou, ani osobnými sľuby a záväzky válečnej a poválečnej doby a preto silne pochybujem, že by jeho 12ročná dlhá aktívna činnosť čo ministra zahraničia zabezpečovala mu veľkú výhodu v oči novým diplomatom, ktorí snáď smerujú k tomu istému cieľu, ale prípadne inými cestami, ako to činili ich predchodci.

Nech nikto nepovažuje sa za absolútne dokonalého, nechcem užívať slova za nepostrádateľného, a to zvlášte v politike, v ktorej všetci verejní politickí činitelia, nielen my gemajneri, ale v prvom rade generálovia podrobení sú verejnej kritike, verejnému posudzovaniu, a povedzme si úprimne pravdu, sine ira et studio, že takáto kritika je potrebná, a preto keď takáto kritika padne, nech nepovažuje sa to za osobnú urážku, za nejaký crim en laesae majestatis jednej, po prípade viac osôb. Po tejto stránke viac hovoriť nebudem.

Slávna snemovňa! Na zakončenie dovolím si pripomenúť ešte jednu vec, v ktorej, ufám sa, rozchádzať sa nebudeme. Úspechy zahraničnej politiky v každom štáte závisia od úspechu vnútornej politiky patričného štátu. Toho eklatantným dokladom je poválečné Rakúsko. Pamätám sa, že s tejto tribúny svojho času hovoril jedon veľmi vzácny muž, muž, ktorý mimoriadne pričinil sa o tento štát. Je nebohý, meno nespomínam. To bolo vtedy, keď prelát dr Seipel stal sa po prvé rakúskym kancelárom a vtedy - nech nie mi je zazlievané, keď toto hovorím - ten patričný záslužný muž trochu si zaironizoval a povedal, že rakúskym kancelárom stal sa katolícky kňaz, aby skonávajúcemu Rakúsku dal posledné pomazanie. Slávna snemovňa, myslím, že práve toto Seipelovo posledné pomazanie Rakúsku osožilo, lebo Rakúsko z haagskej konferencie vracalo sa s úspechom, s žiadnou bilanciou, vlastne s bilanciou, na ktorej stálo: "Nebudete platiť!" A terajší kancelár Schober vo Viedni, keď odpovedal na pozdravné slová mluvčieho uradostnených Rakúšanov, kvitoval zásluhy predošlých rakúskych vlád a skromne poznamenal - odpusťte, že to trochu klerikálne poviem: "Pán Boh na nás Rakúšanov nezabudol a prispel nám k pomoci vo chvíli najkritickejšej."

Slávna snemovňa! Všetci túžime po ozdravení nášho vnútorného prepolitizovaného, ťažko nemocného, rozoštvaného politického života, ale zdá sa mi, že terajšia vláda od tejto cesty hodne ďaleko odbočila. Po ozdravení našej vnútornej nemoci túžime preto, že cítime potrebu, že zvlášte od terajška potrebuje náš štát výnimočne silné zastupovanie, výnimočne silné postavenie za hranicami čo do otázok národných, čo do otázok hospodárskych a čo do otázok prestižných. Ja budem celkom úprimný a na adresu vládnych strán poviem, že my vám nezazlievame ani sa neponosujeme, že našli ste možnosť dohodnúť sa s vašími niektorými Nemci, ale keď tomuto vášmu úspechu sa tešíme, neráčte zazlievať, keď niečo podobné aj na Slovensku sa jedná, na Slovensku, ktoré Slovensko podľa Pittsburgskej dohody je integrálnou, ale autonomistickou súčiastkou jednotného štátu. (Výborně! - Potlesk.)

My pri tejto otázke čo do Pittsburgskej dohody s nikým dišputovať nebudeme, či Pittsburgská dohoda je dohoda alebo len dohovor, my s nikým dišputovať nebudeme o tom, či Pittsburgská dohoda bola poctivým a vážnym úmyslom zjednaná. Prečo nie? Preto, lebo nemôžeme si predstaviť človeka stojaceho na výške mravnej, ktorý uzavieral by dohody s vypočítaním vopred, že tú dohodu, ten záväzok neuzná. My s nikým nebudeme sa dohadovať, či Pittsburgská dohoda bola zfalšovaná alebo nie, tým, že niektorí z jej podpisovateľov so svojími podpisy prišli neskoro. Ani o to nebudeme sa s nikým dohadovať, či Pittsburgská dohoda uzavretá bola v deň robotný alebo sviatočný. (Potlesk.) Prečo? Len preto, lebo my Pittsburgskú dohodu považujeme za zákon revolúcie, ktorá revolúcia dala základ tomuto štátu, tejto i našej Československej republike, v ktorej republike Pittsburgská dohoda každou vládou, každým snemom, ba poviem vám, pánovia, aj ústavou práve preto musí byť ratifikovaná a uznaná.

Lojálne vítame v expozé pána ministra Beneša to osvedčenie, že my všetky naše čestné záväzky dodržíme. Vítame to a kvitujeme, ale skromne upozorňujeme, že keď podľa Pittsburgskej dohody brat v oči bratovi nedodrží záväzok, nedodrží čestné slovo, (Potlesk.) pánovia, nemýľte sa, že vám potom niekto v cudzine uverí, že vy dodržíte záväzok proti cudzím ľuďom. (Tak je!)

Slávna snemovňa! Dovednosť umenia zahraničného diplomata závisí od dovednosti umenia vnútorných politikov, a ako som hovoril, od tejto cesty, od tohoto cieľa sme my dnes ďalej, ako sme boli predtým.

Expozé pána zahraničného ministra sme vypočuli, povedať by som mohol, v nezvyklej forme, expozé pána ministra v známosť berieme, ale práve preto, že ho v známosť berieme, hlasovať budeme proti. (Potlesk.)

Místopředseda dr Lukavský (zvoní): Dalším řečníkem je pan posl. dr Hajn.

Posl. dr Hajn: Paní a pánové! Rozsáhlé exposé pana ministra zahraničního lze rozděliti pro usnadnění na tři skupiny. V prvé skupině byla věc a byly také cifry. Ve druhé skupině byla řada poznámek a postřehů páně ministrových a také i některé směrnice jeho zahraniční politiky od začátku až po dnešní dobu. Třetí skupina byla věnována tisku. Dobře vystihl jeden pražský list charakter těchto skupin. První dvě nadepsal: Verteidigung - obrana, a třetí: Angriff - útok. Nebudu se vůbec zabývati třetí skupinou, paní a pánové. Jednak nejsem přímo nijak angažován, a kdybych i byl, nemluvil bych zde, protože nepokládám tuto tribunu za právě nejpřiměřenější a nejvhodnější místo pro takovéto věci.

Pan ministr ve svém exposé řekl, že v této otázce "nikdy nic nepodnikal bez vědomí a souhlasu p. presidenta republiky, jednotlivých ministerských předsedů a ministerstva financí." Také hned jmenoval některé ministerské předsedy, jmenoval také našeho vyslance v Paříži dra Osuského, jméno, jež jest dobře a, řekl bych, znamenitě zapsáno v historii celé této otázky. A my mu zde také bezpodmínečně dáváme své uznání.

Pan dr Beneš jmenoval také jednoho vyššího ministerského úředníka, dra Hladkého, což nám znělo mile, řeknu to docela otevřeně, poněvadž jsem toho přesvědčení, že není vždycky potřebí, aby jméno takových pracovníků a znalců věci cele oddaných zůstávalo vždycky jen v úkrytu a anonymitě. Jinak všecka tato sdělení přijali jsme jen jako neobyčejně zajímavá a historická data i se všemi těmi jmény. Jestliže jsme pak ještě uvažovali o tom, viděli jsme v tom dodatečný projev páně ministrův, že si byl vědom, o jak vážnou věc běží. Ale ať tak neb onak, zde se už zastavujeme, poněvadž není nám možno, abychom chtěli snad p. ministra obviňovati nebo podezírati, že si nebyl vědom toho, nechať jednal s kýmkoliv, nechať si zajistil souhlas kohokoliv, že zůstává ústavně odpověden jedině on sám a nikdo jiný, a pokud se týče nás, nemáme ani právo ani povinnost se žádným jiným jednati než s p. ministrem samotným. Jestliže zde byli řečníci, kteří se zabývali jedině p. ministrem, jednali přísně ústavně.

Pan ministr řekl dále ve svém exposé, že dává veškerou tu látku . . . . (Posl. dr Stránský: Pane doktore, celou vládu nepovažujete za odpovědnou?) Předstupuje před nás teď sám p. ministr zahraničí. Až budeme míti další důsledky, až skutečně budeme míti předlohy zákonů, možná, že bude odpovědna celá vláda, možná, že jen zahraniční ministr, možná že ministr zahraničí a ministr financí, možná že jen ministr financí. Teď však máme ústavně jednati s p. ministrem zahraničním.

Pan zahraniční ministr řekl také, že všecko to obsáhle podává "našemu soudu, naší kritice a našemu uznání". Uvedl nás tím trochu do rozpaků, protože již hned nám spolu předložil jakýsi prejudic, totiž provedl tu kritiku nejdříve sám a s jejím výsledkem předstoupil před nás a dal nám jej také na posouzenou. Další rozpaky vznikly proto, že si pořád pamatujeme ono jeho zvolání na tisk ve třetí skupině, a teď najednou to všecko dává liberálně, konstitučně našemu soudu, naší kritice a našemu uznání.

Dovolte, abych se podíval, jak bylo před 10 lety. Tehdy byla dána revolučnímu Národnímu shromáždění řada předloh, všechny mírové smlouvy a také současně předloha o t. zv. osvobození. Referentem byl tenkráte dr Hnídek. Ten ve svém referátě užil několikráte dosti nevlídných slov kritiky o těch předlohách. Dr Hnídek - a zahraniční výbor mu to schválil - dal i návrh na několik resolucí, které se zase dosti nevlídně vyjadřovaly o některých věcech. Budu zde některé ty resoluce ještě citovati. I zdá se nám, že byla tenkráte větší svoboda a větší snášenlivost než dnes. Tenkráte nebyl nikdo nikým zakřiknut, dokonce, myslím, že jistě při loyalitě dr Hnídka jako referenta zahraničního výboru, bylo to všechno, i ono málo vlídné v tiché dohodě i se samotným panem ministrem.

Bylo zde již jedním řečníkem konstatováno, že nebyla naše veřejnost připravena a připravována. To jest svatá pravda. Byla-li připravována, byla to příprava spíše na nejlepší, nikdy žádná připomínka, abychom byli více kritičtí, abychom se raději dali překvapiti potom dobrým, než abychom si napřed malovali nejlepší a pak byli překvapeni po případě méně dobrým. Vůbec bych si přál, aby nebylo tolik tajnůstkářství u některých našich ministrů. Řeknu to otevřeně. Pro toto tajnůstkářství nemůže býti potom opravdové diskuse. Bez materiálu není diskuse možná. Stav bez materiálu a bez diskuse je potom dobrá půda pro demagogii, která jako způsob kritiky neb odsouzení je potom už vlastně jediná možná obrana.

Dovolte, abych po těchto úvodních slovech přešel k první skupině. Nemáme úplného materiálu. Pan ministr ve svém exposé podal nejpotřebnější cifry, pěkně nám je sestavil a dal proti nim i některé cifry z minulosti, co tenkráte mělo býti a jak to vypadá teď, atd., ale úplné to ještě není. Neznáme ještě závazky a protizávazky, neznáme tu zajímavou a dosti složitou jejich stavbu a řekl bych, jejich ztužení, jak se dávalo tušiti z exposé pana ministra. Abychom si mohli utvořiti definitivní a celkový úsudek, jest nám čekati, až dostaneme veškeren materiál. Příležitosti se k tomu naskytnou, až budeme dostávati předlohy, protože bude třeba ratifikace přemnohých partií. Schválíme-li exposé pana ministra, není to ještě ratifikace věci, je to pouze schválení exposé. Přál bych si, aby ke každé takové předloze byl připojen potřebný materiál, abychom potom už měli, jak se říká, všechno. Ale co víme dnes z exposé pana ministra, co víme z řečí některých pánů řečníků, co víme z tisku atd., to nám stačí, abychom mohli k exposé dát svůj souhlas. A stačí nám to, protože exposé to je více politikum, více věc politická nežli čistě finanční. Docela jinak to bude vypadat, až zde bude předstupovat a brát odpovědnost p. ministr financí, což bude při některých předlohách.

Dovolte mně, abych šel k materii samé. Válečné dluhy naproti Francii a Italii, řeknu docela stručně, budeme platit. Taková věc je samozřejmost nejen mezi slušnými lidmi, nýbrž i mezi slušnými státy a vládami. A jestliže nám zde při konečné úpravě vyšly oba státy vstříc, kvitujeme to zde rádi s veřejným uznáním. (Tak jest!)

Jiná věc je, paní a pánové, státní statky. Hned po převratě, aspoň ti, kteří byli účastni naší vnitřní domácí revoluce, spočítali si už všecko předem, a na základě toho bylo utvořeno o státních statcích mínění, jehož obsah byl takový: České země byly přetěžovány celá staletí pod Habsburky těžkými, nemírnými daněmi. Máme o tom krásnou knihu od dr Pekaře. České země v posledních stoletích byly nuceny přemírou daní umožňovati také existenci bývalých pasivních zemí rakouských. Dále, my jsme přejali podíl založeného státního dluhu rakouského a uherského a právě tento založený dluh těsně souvisí se státními statky. Tedy my jsme si ty státní statky z valné části, možná, že při nejmenším většinou už zaplatili. Proto možná zde bylo tak snadné jednání.

Jestliže ve skutečnosti u t. zv. osvobozovací taxy existuje počáteční cifra 1500 mil. zl. fr. na základě mezinárodní úmluvy, existují sice podobné cifry i u státních statků, jenom že žádná z nich není podepřena ani takovou listinou, jako má t. zv. osvobozovací taxa. Co je u státních statků pouhý odhad, ať je to odhad anglický nebo italský nebo rakouský atd. My však máme zde také své vlastní odhady, však vy to, pane ministře, dobře víte, že jsme si takovéto přípravy dělali předem. Mezi odhadem anglickým a naším je rozdíl, mezi odhadem naším a rakouským je rozdíl ještě větší. Přijde na to, kdo kterým odhadem operuje a podle toho se také dostane k cifře zisku, kterého jsme dosáhli nebo kterého se nám dostalo, když se cifra dotčeného odhadu za státní statky odepsala.