Předseda (zvoní): Dalším přihlášeným řečníkem je p. posl. Vallo. Dávám mu slovo.

Posl. Vallo: Sociál-fašistická vláda, ktorá uskutočniť má fašistickú diktatúru a vojnu proti sovietskému sväzu, pre slovenský a maďarský pracujúci ľud práve tak ako pre pracujúci ľud iných potlačených národností, prináša aj zvýšený národnostný útlak. Tento zvýšený národnostný útlak prevádza sjednotený fašistický tábor buržoázie všetkých národností.

Slovenská a maďarská buržoázia spoločne s českou buržoáziou aj národnostne utláča slovenský a maďarský pracujúci ľud. Hlinka, Szentiványi a Szüllő sú práve tak národnostnými utláčateľmi slovenského a maďarského pracujúceho ľudu ako Dérer, Stodola, Hodža a Ivanka, práve tak ako česká buržoázia. Najlepšie to ukázal zemerobotnícky štrajk. Českí četníci boli rovnako v službách českého, slovenského, židovského a maďarského veľkostatkára proti zemerobotníkom všetkých národností. A maďarský pracujúci ľud mal potešenie vidieť, ako českí, po zuby ozbrojení četníci robia špalír národnému vodcovi maďarských veľkostatkárov Szentiványimu a ako používajú svojích zbraní proti slovenským a maďarským zemerobotníkom a pracujúcim roľníkom.

Hlinka zanechal svojho konkurenčného boja s českou buržoáziou, zanechávajú ho aj Szentiványi a Szüllő. Celá slovenska a maďarská buržoázia na Slovensku má tie isté záujmy ako buržoázia česká; sú to záujmy československého finančného kapitálu, na základe ktorého buržoázia všetkých národností Československa sriastla pod vedením českej buržoázie: jednotne vykorisťovať, jednotne a národnostne utláčať slovenský a maďarský pracujúci ľud za hranicami, zápasiť s inými imperialistickými štáty o trhy, pripravovať a viesť imperialistickú vojnu a v prvom rade vo svetovom imperialistickom fronte pripravovať a viesť vojnu proti vlasti proletariátu celého sveta, proti SSSR.

Pre ľudovú stranu splnená bola základna podmienka pre nerušené prevádzanie jednotnej československej fašistickej politiky, pre nerušené a jednotné prevádzanie politiky československého finančného kapitálu. Tukovým procesom v ľudovej strane urobený bol hlavný rez pre vyradenie a politické usmrtenie krýdla, ktoré reprezentovalo záujmy maďarského imperializmu a tej maďarskej a čiastočne aj slovenskej buržoázie na Slovensku, ktorá nepretrhla ešte všetky nitky s Budapešťou, ktorá ztratila svoje trhy a svoje oblasti vykorisťovania v systéme maďarského imperializmu. Tukov proces, Tukovo odsúdenie bolo len veľkým signálom ku všeobecnému vyčisteniu ľudovej strany a štátneho aparátu na Slovensku od reprezentantov maďarského imperializmu.

Slovenskému a maďarskému pracujúcemu ľudu musí byť jasné, že Tuka nie je žiadnym národnostným hrdinom a žiadnym martyrom, prave tak ako Hlinka nie je národným vodcom utláčaného slovenského pracujúceho ľudu, ale jeho utláčateľom. Tuka je tiež fašistickým utláčateľom slovenského a maďarského pracujúceho ľudu, ale on chcel slovenský a maďarský pracujúci ľud utláčať, vykorisťovať a hnať na válečné jatky nie v rámci československého, ale maďarského imperializmu.

Tukov proces bol výrazom srastu slovenskej buržoázie a ľudovej strany s českou buržoáziou a tento srast mal urýchliť, lebo takáto koncentrácia buržoáznych síl v rámci československého imperializmu, koncentrácia okolo fašistického hradu pre fašistickú diktatúru v Československu a pre imperialistickú vojnu pre vojnu proti sovietskému sväzu je nutná. Na Slovensku rýchlejšie majú byť zakladané fašistické útočné bandy, štátny aparát má byť ešte viac koncentrovaný a zfašizovaný, policajný pendrek a četnícka šabľa majú sa ešte zúrivejšie blýskať, len preto, aby z pracujúceho ľudu Slovenska sťahovaná mohla byť koža sjednoteným československým buržoáznym panstvom v žalári československej štátnej jednoty, aby prelievaná mohla byť krv pracujúceho ľudu Slovenska na válečných frontách jedine v záujme československého imperializmu.

Neź sociál-fašisti vstúpili do vlády, v ktorej prevzali vedenie, videli sme ich vo vodčej úlohe v Tukovom procese, vo fašistickom sjednocovacom procese čsl. buržoázie. Sociál-fašisti ukázali sa tu ako vodcovia čsl. fašistického frontu. Dr. Bořický bol len súdnou figúrkou, ktorá síce hbite pohybovala sa na nitkách finančného kapitálu, ale skutočným hlavným prokurátorom československého fašizmu v Tukovom procese bol dr Dérer, terajší minister školstva, ktorý v celej reťazi protirobotnívkeho teroru, sociál-fašistickej demagogie, organizovania krvavej kapitalistickej racionalizácie, celého fašistického vývoja na Slovensku dostatočne sa vyzbrojil, aby zasadnúť mohol v terajšej sociál-fašistickej vláde ako krvavý Zörgiebel, ako sociál-fašistický kat pracujúceho ľudu. Dérer, ktorý strieľať dal do robotníkov už v dobe svojho prvého ministrovania, Dérer v odbočke kapitalistickej hospodárskej rady pre Slovensko, tohoto orgána pre krvavú racionalizáciu a pre ešte krvavšiu imperialistickú expanziu, Dérer ako hlavný poitický prokurátor vo fašistickom Tukovom procese - to je len obraz sociál-fašizmu na Slovensku, ktorý je avantgardou fašizmu, ktorý je hlavnou silou fašizácie štátneho aparátu, ktorý je avantgardou národnostného útlaku. Sociál-fašizmus vystupuje ako sila, ktorá prichádza s iniciatívou ku koncentrovaniu všetkej buržoázie aj na Slovensku. Pred voľbami Dérer napísal vo vládnom "Reggel"-e pokyny finančného kapitálu pre maďarskú buržoáziu. Komu inému pripadal by úkol vydávať pokyny finančného kapitálu, ako tomuto vo vraždení robotníctva zkúsenému sociál-fašistickému dopravnému strážnikovi fašizmu? Toto heslo vydal pre maďarskú buržoáziu na Slovensku: "Preč od Szüllőho, hor sa k Stresemannovi!" Smyslom jeho pokynov pre maďarskú buržoáziu je stresemannovská "pozitívna", na válečnom pomere imperialistických síl stávajúca - konkrétne československá imperialistická politika.

Sociál-fašisti sú vôbec a zvlášť na Slovensku vedúcim exponentom fašistického Hradu, vedúcim a reprezentantom finančného kapitálu, vedúcou silou fašizmu. Aj za zemerobotníckeho štrajku boli vedúcou silou fašizmu a národnostného útlaku. Sociál-fašisti vydávali hlavné fašistické heslá proti štrajku zemerobotníkov, vyhlasujúc tento hrdinský boj proti vykorisťovaniu a útlaku za "divoký štrajk" a "puč", oni prinášali argumenty pre bodákové útoky četníkov proti zemerobotníkom. Ale oni to boli tiež, ktorí stáli v čele štrajkolomeckého frontu a frontu fašistických špiclov-provokatérov a naháňačov četníctva proti najlepším proletárskym bojovníkom. Šantrůčkova sociál-fašistická odborová organizácia stála v čele agrárnych, kresťansko-sociálnych a ľudáckych fašistických organizácií, s ktorými spoločne vydala prevolanie k organizovanému štrajkolomectvu a výzvu, aby jej členovia denuncovali hrdinských zemerobotníkov okresným náčelníkom a četníckym strážmajstrom. Sociál-fašistické organizácie stály v čele štrajkolomeckého provokatérskeho fašistického štábu a jeho úderných rôt po boku štátneho aparátu.

Sociál-fašisti za podpory celého štátneho aparátu, s ktorým srastajú, útokom ženú na upevnenie svojho vlivu na strategicky dôležitých miestach. Nástup sociál-fašistických RTJ v lete tohoto roku vítaný bol jednotne celou buržoáziou. Muž Hradu, vtedajší bratislavský starosta Okánik, pripomínam kňaz, mal k sociál-fašistickým úderným oddielom slávnostnú reč. Najmä vrele vítal viedenské sociál-fašistické formácie, ktoré pomáhajú potlačiť odpor proti fašistickej diktatúre v Rakúsku. Všetka slovenská meštianska tlač stála vo službách tohoto sociál-fašistického nástupu. Vítanie imperialistického válečného kata Petaina v Bratislave mali na starosti sociál-fašisti a ich miestostarosta Kraus. Posledná "slávnosť mieru" v Bratislave, ktorej programom pod pláštikom "národného sjednotenia" bola fašistická a válečná propaganda, stála, ako si pochvaľuje vládny "Reggel", tiež vo znamení sociál-fašistickej hegemonie. Podobne celý štátny aparát pomáha sociál-fašistom prenikať aj do štátnych železiarní v Podbrezovej, ktoré úplne sú zmilitarizované a pre imperialistickú vojnu majú prvotriedny význam.

Podobne zahájený bol aj kurz na silnejšie prenikanie sociál-fašizmu do štátneho aparátu na Slovensku a môžeme očakávať, že vymenovaný bude celý rad sociál-fašistických okresných náčelníkov na Slovensku, ktorí prevádzať budú militarizáciu a nástup fašizmu podľa všetkých tunajších a zahraničných zkúseností sociál-fašizmu. Prílepkom a doplnkom sociálfašistov sú likvidátori, vyhodení z radov komunistickej strany a revolučného proletariátu, ktorí už niekoľko ráz dostali pocítiť na svojom tele od robotníctva, že v deň víťazstva proletárskej revolúcie v Československu aj oni odvisnú na spoločných šibeniciach so všetkými fašistami a sociál-fašistami, so všetkými kontrarevolucionármi.

Hlinkova ľudová strana je teraz v opozícii. V tejto strane slovenskej buržoázie a československého finančného kapitálu po Tukovom procese pod Hlinkovým vedením rýchle pokračuje "čistenie". Slovenský pracujúci ľud vykorisťovaný, vyssávaný kapitalistami a veľkostatkármi a národnostne utláčaný sjednotenou čsl. buržoáznou spoločnosťou, nemôže sa už dať ďalej klamať touto stranou a jej pokryteckými heslami, jej podvodným heslom autonomie, ktoré stalo sa úplne ošumelým a úplne priehľadným ako heslo, ktorého česká a slovenská buržoázia potrebovala na upevnenie svojho panstva nad slovenským pracujúcim ľudom. Slovenský pracujúci ľud, ktorý trpí pod dútkami fašistickej správnej reformy, pod ranami obilných ciel a kongruy, zpotvorenia mizerného sociálneho poistenia, nemôže sa už dať klamať "opozičnými" pózami ľudovej strany. Hlinkova ľudová strana, očistená od tukizmu, svoju fašistickú úlohu proti slovenskému pracujúcemu ľudu plní i ďalej, ačkoľvek prebežne v inej forme, v t. zv. opozícii. Jej československý finančný kapitál pridelil úkol budovať na Slovensku nacionálny fašizmus, ktorý podporovať má sociálfašizmus, ktorý spoločne s ním previesť má fašistickú diktatúru. Po spôsobe rakúskych Heimwehrov ľudová strana na Slovensku buduje fašistické masové hnutie, utvárajúce svoje kádry hlavne z mestského a roľníckeho nalomeštiactva. Hlinka deň po Tukovom procese začal vyzývať buržoáznu, malomeštiacku, ale tiež robotnícku mládež na Slovensku, aby opät tvorila fašistické rodobrany. Tým ovšem už neboly myslené rodobrany, ktoré mohly by byť niekedy obvinené z úkladov proti "Jednote Československej republiky". Tým už celkom jasne myslené sú fašistické oddiele, úplne prosté tukoviny, slúžiace jedine vo fronte československého fašizmu k povaleniu pracujúceho ľudu a jeho revolučného hnutia, československému mperializmu a československej fašistickej diktatúre.

Bratislavskí rodobraneckí študenti, ktorí tvorili jadro bratislavského jednotného "študentského" fašistického nástupu, ktorý vo skutočnosti bol článkom dôležitej etapy nástupu československého fašizmu, sú jednou z gárd tohoto ľudáckeho nacionálneho fašizmu. Hlinkov "Slovák" celkom otvorene povedal, na akom poli predstavuje si spoluprácu ľudovej strany so sociál-fašistickou vládou. Napísal: "Vo veciach verejnoprávnych nová vláda môže iba pokračovať v budovaní toho, čoho základy položila občianská koalícia. Ak socialistom v opozícii nepáčila sa verejná správa pre malú právomoc krajinských úradov a samosprávnych krajinských celkov - majú teraz cestu uvoľnenú k ďalším správnym reformám". "Slovák" si tieto ďalšie správné reformy predstavuje vo forme rozšírenia právomoci zemského úradu, to je vo forme ďalšej fašizácie, vo forme ďalšieho prenášania funkcií na zfašizovaný úradný a "samosprávny" aparát.

Ľudácki fašisti majú ešte iný úkol, ktorý budú a už začínajú plniť v "opozícii". Majú zkoncentrovať maďarskú buržoáziu na Slovensku - ovšem na platforme československého finančného kapitálu, na platforme Hradu. Práve teraz jedná Hlinka s nacionálnym Szentiványim a s kresťanskosociálnym Szüllővom o "autonomistickom bloku", k utvoreniu ktorého už obaja svolili. Týmto spôsobom vtiahnutá má byť všetká maďarská buržoázia na Slovensku pod spoločný kepeň československého fašizmu.

Fašistický proces na Slovensku podložený je nesmiernou krízou československého kapitalizmu, rozbíjaného búriacimi sa massami proletariátu a roľníckeho pracujúceho ľudu Slovenska. Kríza má byť zažehnaná Československý kapitalizmus zachránený má byť ohňom a železom pred proletárskou revolúciou, ohňom a železom sociál-fašizmu a fašizmu zabezpečené má byť vedenie vojny proti SSSR. To všetko deje sa na Slovensku v okamžiku, keď vo všetkých troch súsedných štátoch odohrávajú sa rozhodujúce udalosti, keď v Rakúsku uskutočňuje sa fašistická ústava, keď sociál-fašisti spolu s heimwehr-fašistami uskutočňujú fašistickú diktatúru, keď však súčasne, podobne ako v Poľsku a Maďarsku, prehlbuje sa kríza fašizmu a uzráva doba pre rozhodujúcu ozbrojenú srážku tried na uliciach, ktorá vyvrcholí vo víťaznú diktatúru proletariátu. Postup fašizmu na Slovensku a sociál-fašisticko-fašistická diktatúra v Československu pomocou má byť aj fašizmu v súsedných krajinách, do ktorých Československo proti proletariátu zasiahnuť má svojími sociál-fašisticko-fašistickými ozbrojenými bandami a svojím štátnym aparátom. Tak súčasne tvorí sa fronta vojny proti Sovietskému sväzu. Veď Slovensko a Zakarpatská Ukrajina s hľadiska vojny proti SSSR, ktorá je hlavným vodítkom československej imperialistickej politiky, je najdôležitějším územím Československa. Beneš na fašistických a válečných Štefánikových slávnostiach v Bratislave vyhlásil, že význam Slovenska pre Československú republiku je v tom, že je mostom k východu, najmä k Rusku. To znamená, že je mostom pre imperialistickú vojnu medzinárodného kapitalizmu. To ostatne dokazujú posledné manévry na Slovensku, ktoré maly úplne povahu manévrov na vojnu proti Sovietskému sväzu, k tejto vojne ideologicky a organizačne pripravovať maly pôdu Štefánikove slávnosti, slávnosti československej intervencie proti maďarskej komune, to dokazujú plánované a stavané železnice, silnice a letecké linky, to dokazujú československo-rumunské slávnosti konané v Bratislave atď. atď. Pri tom Slovensko má byť nielen transportným územím pre imperialistické štáty vedúce vojnu proti SSSR, má byť nielen priechodom zbraní proti SSSR, preto stavia sa veľká zbrojovka v Považskej Bystrici na Slovensku, ale má byť aj nástupišťom pre vojnu proti SSSR, pre československé a ostatné imperialistické vojská.

Avšak kríza československého kapitalizmu nebude riešená. Nová vlna racionalizácie, priemysel, banícky a iný priemysel na Slovensku, naráža na živelný odpor proletárskych máss práve tak ako v celom Československu i v medzinárodnom merítku. Takže nemôže riešená byť agrárna kríza v rámci kapitalistického Československa. Racionalizácia v poľnohospodárstve, ožobračovanie malých a stredných roľnikov, ich vyvlastňovanie hypotékami, daňami, cenovým diktátom, komasáciou, melioráciou, clami, pozemkovou a lesnou reformou, to všetko ženie pracujúce massy do boja a rýchle rozfúkava ohne revolúcie na vidieku.

Komunistická strana ukazuje pracujúcim massám jasný cieľ, diktatúru proletariátu, a vedie ich zaň do revolučného boja. Jedine diktatúrou proletariátu srazíme v prach diktatúru sociál-fašizmu a fašizmu, jedine diktatúrou proletariátu zlomíme väz kapitalistickej racionalizácii, jedine diktatúrou proletariátu urobíme koniec imperialistickým vojnám, jedine so zbraňou diktatúry proletariátu v rukách začneme po vzore proletariátu Sovietského sväzu budovať socializmus, jedine diktatúrou proletariátu vyvlastníme bez náhrady panskú a cirkevnú zem v prospech chudobných roľníkov a poľnohospodárskych robotníkov, jedine diktatúrou proletariátu vyriešime aj nacionálnu otázku. Vo všetkých hospodárskych bojoch vedieme proletariát do politického boja všetkými politickými bojami. (Další věta byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 20. prosince 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zzprávy. Viz str. 80 této těsnopisecké zprávy.) Tento cieľ u skutočnený je jedine revolučným bojom za povalenie slovenskej a maďarskej buržoázie, jedine povalením sociálfašizmu a fašizmu, jedine spoločným víťazstvom s českým proletariátom nad buržoáziou Československa.

Poneváč na celkom československej zásade súdružka Kuhnová vylúčena bola na 10 schôdzí, nútený som podať referát slovensky, ktorý bola by podávala súdr. Kuhnová nemecky.

Nedivíme sa nič landbündlerom, že bezpodmienečne a tiež bez najmenších ústupkov nacionálnym pomerom vstúpili do starého buržoázneho bloku. Nič nie je jasnejšie než to, že buržoa prevádza onú politiku, ktorá slúži jeho kapse. Nemeckí fabrikanti, ktorých kandidáti smeli vliezť (Další věta byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 20. prosince 1929 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.) na kandidátnej listine Landbundu, poslúžia si rovnako radi českým četníkom a českým policajtom proti svojim "národným druhom", robotníkom ako ich českí kolegovia poslúžia si četníkom a policajtom nemeckým. Strana nemeckých agrárnikov zo všetkých ostatných agrárnych strán prvá pristúpila k útoku za zvýšenie ciel, aktívne zúčastnená bola pri všetkých opatreniach zavádzaných proti pracujúcemu ľudu vonkova. Jej spreženstvo s finančným a priemyslovým kapitálom nachádza svoj významný výraz vo sdružených kandidátnych listinách so skupinami dr Kafku a dr Roscheho, ktorí sú vyslovenými reprezentantmi nemeckej buržoázie. Massy pracujúceho ľudu vonkova k čertu budú hnať agrárne-kapitalistickú sprež, representovanú parlamentným zastúpením Bundu der Landwirte. Nemecké meštiacke strany do predošlej vlády vstúpily bezpodmienečne, aby tak uľahčily kapitalistickú ofenzívu, aby vzbudily zdanie miernenia národnostného potlačovania vlastného národa. K tomuže účelu nemecká buržoázia bere tiež tento raz účasť na vláde. Lenže teraz na mieste sociál-fašistov vedľa národných socialistov a nemeckých nacionálov iný diel nemeckých buržoáznych strán zostáva mimo vlády, aby massy, ktoré podvedene opustia vlastný tábor, pochytaly a odvrátily od tábora revolučného boja, a buržoázii nacionálnym podnecovaním robotníkov, roľníkov a zamestnancov proti sobe pomáhaly. Zcela zvláštnu pozornosť zasluhuje skutočnosť, že tento raz po prvé nemeckí sociálfašisti budú brať účasť na vláde. Keď sme už pred roky vysvetľovali, že ich politika špekuluje, aby vstúpili do vlády v tom okamžiku, v ktorom sa im to dovolí, boli sme od nich s celým vztekom, ktorý u kontrarevolucionárov a fašistov v ich pomere k revolucionárom sa vyznačuje, označení za ztreštených pomlúvačov. Tohože čestného titulu dostalo sa nám, keď sme vysvetľovali, že zo smíchovskej sjednocovanej konferencie nevyšlo nič iného vo vzťahu na medzinárodné sjednotenie proletariátu než prázdna dvojnula a len sjednotenie vo vzťahu na spoločnej účasti na bur žoáznom ťažení proti revolučným robotníkom a na príprave spoločnej ucasti na robotníctvu a roľníctvu nepriateľskej vláde. Tieto "ztreštené pomluvy" komunistov ukázaly sa veľmi rýchle úplnou pravdou. Tá samá sociál-fašistická tlač, ktorá vtedy tvrdenie, že Smíchov slúžil k príprave vstupu do vlády, označovala ako ničomné pomluvy, dnes otvorene vysvetľuje, že "vstup do vlády je vyvrcholením toho, čo bolo na Smíchove pripravené." Nemeckí sociál-fašisti v Československu doviedli sa po roky tváriť tak, ako by ani v najmenšom nezabývali sa myšlienkou na vláde nejakého kapitalistického štátu brať účasť. Svoje koaličné súručenstvo s nemeckou buržoáziou r. 1918 vedeli po roky pred robotníkmi veľmi šikovne zamlčovať. Oni tiež postupovali dôsledne cestou vedúcou k sociál-fašizmu. Len tá okolnosť, že táto imperialistická republika je národnostným štátom, pôsobila, že sociál-fašisti teprv po 11ročnom trvaní republiky vstupujú oficielne na ministerské kreslo. Etapy, ktoré doniesly pána dr Czecha do kresla ministra soc. pečlivosti, bol ten sjazd strany, na ktorom postavili sa na pôdu tohoto imperialistického štátu, a obhajovacia komédia na Smíchove, ktorú sohrali so svojími českými spriatelencami. (Předsednictví převzal místopředseda Zierhut.) Tiez vtedy, keď - aby oklamali nemecké robotníctvo v Československej republike - ukazovali na okamžité rozdiely medzi nimi a českými sociál-fašisty, v podstate robili rovnakú politiku ako títo. Zatým čo ich českí priatelia vo vláde zdržovali robotníkov od zlomenia moci buržoázie a sriadenia robotnícko-roľníckej vlády, německí sociálfašisti prevádzali to samé mimo vlády. Teprv potom, keď aj nemecká aktivistická buržoázia složila svoje priznanie k tomuto imperialistickému štátu, teprv vtedy odvážili sa tiež nemeckí sociálfašisti na ich sjazde postaviť sa na pôdu tohoto štátu a pozdejšie previesť smíchovskú komédiu. Dnes sociál-fašizmus ovláda ich stranu plne a cele. A keď na ich sjazde v Ústí, ktorým sa chvália, že ho vo dvoch dňoch dostali dohromady, ozvaly sa skromné a nesmelé hlasy, ktoré pochybovaly, či robotníci "budú rozumeť", prečo idú sociál-fašisti do vlády, ktoré tedy boly pre to, že nemá sa podvod na robotníctve a sociál-fašistický boj proti nemu stať tak otvoreným sebaodhalením, boly ďaleko prehlušene mocnými orgány Pohlovými a Wittovými predbojovníkov západo-českého sociál-fašizmu, ktorí nechceli skok na ministerske kreslá oddialiť ani o okamžik.

Nemeckí sociál-fašisti v Československu su práve ako sociálfašizmus na celom svete, súčiastkou buržoázie. Sú súčiastkou najnebezpečncjšou, najnebezpečnejším nepriateľom robotníckej triedy. Budú v otázkach zákonodarstva pri uskutočňovaní militarizačných úmyslov buržoázie, v otázke znovuzavedenia zvýšených ciel hrať rovnakú rolu, ako ich rakúski spolusmýšľajúci, ktorí s krvavým psom Schoberom zradili rakúsky pracujúci ľud a podbehli ho.

Nemeckí sociál-fašisti v Československej republike v posledných rokoch opätovne podali dôkazy o tom, že sú najväčšími nepriateľmi robotníckej triedy. Ich odborový aparát v závodoch je špiclovským a denunciantským aparátom podnikateľov. Za chrbtom obrovskej väčšiny robotníkov zavierajú s podnikateľmi dlhodobé smluvy, ktoré robotníkov na celé roky zotročujú. A keď robotníci, bez ktorých vedomia boly tieto smluvy uzavreté, radikalizovaní v podnikoch panujúcim systémom špiclov a denunciantov, vražednou kapitalistickou racionalizáciou, vykorisťujúcou do krvi robotníkov prémiovým a pokutovým systémom, krátko závodným fašizmom, zahajujú boj proti podnikateľom, vstupujú do stávok, tak sú to sociál-fašisti, ktorí robotníkov nielen vyzývajú ku stávkokazectvu, lež sami priamo stávkokazectvo organizujú. Podobné prípady odohrávajú sa dnes v celom nemeckom území republiky. Tak tomu bolo v boji severo-českých textilákov a v slovenskej zemedelskej stávke.

V západo-českom krajskom obvode bolo to vo stávke stavebníkov v Aši a Mariánskych Lázňach, vo stávke robotníkov v kaolinkách v Pochetzau a Zettlitz, vo stávke hlinárov vo Wildsteine a okolí, a konečne vo stávke horníkov na Petrovke vo Zwodau, kde sociálfašisti pristúpili k otvorenej zrade na robotníctve. Odboroví funkcionári a členovia závodných výborov sociál-fašistov to boli, ktorí pomáhali vedeniam závodov sostavovať listiny tých, ktorí priebehom vražednej kapitalistickej racionalizácie massove boli z podnikov vyhadzovaní. Bezvýhradne podporovali manévr podnikateľov, vyhadzujúcich časti osadenstiev z podnikov, aby na ich miesta v krátkej dobe dosadili robotníkov mladistvých, nových, špatne platených a ženy, alebo prijímali takých robotníkov, ktorí dlhou nezamestnanosťou sú tak unavení, že poddávajú sa zvýšenému vykorisťovaniu bez reptania.

Nemecké sociál-fašistické listy, predovšetkým karlovarská "Volkswille" pokúšajú sa lží, že predovšetkým zahraničné udalosti zapríčiňujú vstup do fašistickej koncentračnej vlády, odlákať pozornosť robotníctva, že sú to oni, ktorí stoja na špici všetkého válečného štvania proti prvému štátu robotníkov a roľníkov, proti Sväzu Sovietských republík, a že sú to oni, ktorí dodávajú buržoázii argumenty proti SSSR. Vo svojej tlači dávajú miesto onému Karlovi Kautskému, ktorý vyzýva okrajové štáty do vojny proti Sovietskému Rusku, ktorý najdôležitejšiu funkciu sociál-fašistických strán vidí v okrajových štátoch, v ich prípravnej práci na zbrojenie k imperialistickému križiackemu ťaženiu proti Sovietskému sväzu. V okamžiku namierená bude ich zbraň proti Sovietskému Rusku, ktorého rudá armáda vyhnala čínskych banditov zo sovietského územia a ich sympatie náležia samozrejme vrahom čínskej revolúcie, krvavému psovi Čankajšekovi. V novom prípade imperialistické vlády nebudú ovšem váhať ani okamžik hnať robotníkov vo vojenských kabátoch na jatky imperializmu. Avšak revolučné robotníctvo obráti zbrane, ktoré mu sociál-fašisti vtisnú do ruky, proti triednemu nepriateľovi, proti imperializmu, imperialistickým štátom a sociál-fašistom.

Sociál-fašisti mašírujú v dokončovaní fašizácie Československa na špici. Sú pripravovateľmi cesty pre fašizmus. Aby toto zakryli, pokúšajú sa robotníkov balamutiť, že ich "sociálfašistický" blok, ktorý uzavreli s českými sociál-fašistami oboch odstienov, predstavoval by zcela inú moc, keby obsiahnuť mohli oných 30 mandátov, ktoré vo snemovni majú komunisti. Svoju sociál-fašistickú vládnu činnosť riadia preto s tým, že prichádzajúcu hospodársku krízu s jej dôsledkami označujú ako nevyhnuteľne nutné zlo. Ich celý program, ktorý ešte k tomu chcú prevádzať iba "sukcesívne", spočíva vo sľuboch, že budú mierniť následky prichádzajúcej hospodárskej kríze. Ani slovo viac "o predpokladoch spoluúčasti na smiešanej vláde", o odstranení reakcionárskej správnej reformy, zákona o finančnom hospodárstve obcí, gentského systému atď. Sú to sociálfašisti, ktorí v širokých massách pripravovať chcú pôdu pre nahý, brutálny fašistický režím.

Skutočnosť, že nem. sociál-fašisti doposiaľ nezúčastnili sa vlády, prinášala buržoázii rad veľmi dôležitých predností. Tým nemeckým sociál-fašistom uľahčené je udržať pod svojím vlivom určitú časť robotníctva, odvrátiť ju od triedneho boja a pôsobiť k nacionálnemu triešteniu medzi robotníctvom. Jestliže buržoázia teraz týchto predností sa zrieka a priťahuje k otvorenej spolupráci na vláde nielen českých sociál-fašistov, obťažkaných už drievejšími účasťmi na vláde, ale i sociál-fašistov nemeckých, musí to mať veľmi závažné príčiny. Ukazuje sa tým celá skutočná váha kríze, otriasajúce kapitalistickou štabilizáciou a základy celého kolísajúceho kapitalistického systému podkopávajúce. Ukazuje sa tým predovšetkým celá vážnosť a bezprostrednosť imperialistického válečného nebezpečia a predovšetkým nebezpečie imperialistického útoku na SSSR. Buržoázia bude a musí všetky útoky na pracujúcich stupňovať. Musí a bude horečne urýchlovať válečné prípravy, musí a bude prevádzať ďalej svoju fašistickú ofenzívu, národnostné utlačovanie a kultúrnu reakciu ďalej zostrovať.

Lež radikalizácia pracujúcich máss dostúpila takého rozsahu, ich odpor stúpa tak veľmi, jej obhajoba prechádza tak často v protiútok, že buržoázia svoje plány nemôže viac prevádzať bez vyslania sociál-fašistov do predných radov, aby tam prevádzali z kapitalistického stanoviska nezbytné opatrenia.

A pri tom práve pri vstupe nemeckých sociál-fašistov do vlády pripadá zcela zvláštny význam. Kríza je tak ťažká, že českí sociálfašisti, ktorí už otvorene zúčastnili sa v robotníctvu nepriateľských vládach, už nestačia i k posunutiu vpred. Medzi robotníctvom musia byť budené ilúzie, ako by mohlo očakávať niečo lepšieho, než bola posledná národnostná koalícia, ačkoľvek nie lepší, lež práve o mnoho horší systém začína, než bol dosiaľ. Národnostné utlačovanie po vstupe nemeckých sociál-fašistov do vlády nebude tiež zmiernené, lež ďalej stupňované. Ovládané národnosti tiež musia byť potlačované fašistickým násilím, lebo aj ich odpor ohrožuje vládnucí systém kapitalistický a prípravy k vojne. Preto buržoázia a všetky kapitalistické strany potlačovaných národností včetne sociál-fašistov pripravené sú na zostrené potlačovanie i vlastnej národnosti vo vláde, po prípade mimo vlády. Tiež pre nacionálné požiadavky potlačovaných národností, ako aj pre ich plnú svobodu [Další věta byla usnesením předsednictva posl. sněmovny ze dne 20. prosince 192,9 podle §u 9, lit. m) jedn. řádu vyloučena z těsnopisecké zprávy.] bojujú iba komunisti všetkých národností. A len víťazstvo proletárskej revolúcie učiní koniec všetkemu národnostnému útlaku a zaistí skutočnú slobodu českého národu navždy.