Čtvrtek 19. prosince 1929

Česká agrána strana rozdeľuje kongruu, udeľuje štátné občianstvo, prideľuje pôdu, lesy, zemedelské subvencie. (Posl. Stunda:To nič nerobí, to je dobré!) Dobré, ale všetko len preto, aby za túto cenu zakúpila si hlasy. (Posl. Stunda: Ani reči o tom, to je lož, demagogia!) A predsa je tomu tak pre to, ako som povedal, lebo hlavným cieľom je český národný štát a k tomu je treba asimilácie, otvoreného a zastretého násilia a nie suverenity a vôle ľudu, parlamentarizmu, nie zákonodarstva ako supremácie najrozhodnejšieho vyjadrenia vôle ľudu alebo aspoň ako rovnováhy troch najhlavnejších vládnych odvetví. Asimilačné snahy vládné prehlásenie ani netvrdí, ani nepopiera. Ale otázku môže snadno vyriešiť. Nech podá ústavou dávno už sľubovaný návrh zákona, ktorý by násilné a zastretou, lstivou machináciou prevádzané odnárodňovanie deklaroval za trestný čin.

Zmenu stavu zákonodarstva nepojala do programu ani stará vláda a na tomto stanovisku trvá i terajšia.

Sudcovská moc je vo svojej nestrannosti a nezávislosti najmocnejšou kautelou ústavy a najhlavnejším ochráncom občianskych práv v každom právnom štáte. Tuná nemôže byť o tom ani reči. Ak terajšia vláda chce pokračovať, ako tvrdí, v práci doterajších vlád, vtedy ani snívať nemožno o právnom štáte a o sudcovskej moci ako ochráncovi ústavy a občianskych práv. Ústava márne ukladá sudcovskú neodvislosť; maďarská národná strana márne obnoví svoj návrh zákona o sudcovskej neodvislosti, podaný v minulom Národnom shromaždení. Márne podá návrh zákona o sudcovskej organizácii, návrh na zrušenie platnosti nariadenia, ktorým ničí sa jazykové právo národných menšín pred súdmi, márne osvojí si a podá opravený návrh sociálnych demokratov na úpravu sudcovských platov, terajšia vláda bude pokračovať v justičnej politike starej vlády, ktorá nekryte alebo zastrene, vedome či nevedome i na tomto poli sledovala politiku odnárodňovaciu a tejto politike ani trochu neslušia šľachetné snahy týchto návrhov.

Práce systemizácie vláda vraj urýchli. Práca táto trvá už od r. 1925 a na prahu r. 1930 vládné prehlásenie prejavuje, že ju urýchli. To však neprejavuje, že ju rýchle dokončí, čo ani sa nestane. Avšak povedať možno i to, prečo sa tak nestane. Preto, lebo ústava pri príležitosti systemizovania nových miest pripúšťa preloženie sudcov a to je zásah do sudcovskej nezávislosti. Túto príležitosť chce si čo do jej použitia odložiť na dobu čo najdlhšiu a učiniť ju tiež prostriedkom odnárodňovacej politiky, lebo týmto určitů časť sudcov, u ktorých hmotné položenie padá silnejšie na váhu ako svedomie, drží silne v rukách. Je tu ostatne k tomu ešte jeden dobrý prostriedok, a to je pridelenie k inému súdu. O tom odnárodňujúci technikovia ministerstva spravedlnosti, takí Křepínkovci a iní neľudskí ľudia podobnej mentality tvrdia, že to nie je preloženie. Z Bratislavy od okresného súdu pridelia ľudí ku krajskému súdu, rešp. okresnému súdu v Banskej Bystrici, a to nie je preložením.

Dosavádnou tendenciou bolo - a keďže na dosavádnej politike trvá i terajšia vláda - tedy aj bude to, aby súd nebol neodvislým, lež aby bol jedným prostriedkom k uskutočneniu českého národného štátu, ktorý obzvlášte na poli trestného súdnictva použiť môže zbrane teroru v oči národným menšinám a zabezpečí vôľu a snahu výkonnej moci zvlášte rozšíreným právnym výkladom na poli trestného práva a aplikovaním formálneho práva ad absurdum. Preto nie je súrna úprava sudcovských platov, lebo veď u vyšších súdov sudcovia sú už bez toho dobre platení, tedy situácia tu v žiadnom ohľade nie je špatná, a sudcovia nižších kategorií na Slovensku, ak nie sú zo Slovenska, pod dajakým titulom požívajú prídavky alebo iné prídavkové pôžitky, avšak môžu to odniesť tí slovenskí sudcovia, ktorí boli zvyklí tomu, aby mali na zreteli len spravodlivosť a vo všetkom sledovali príklady veľkých anglických sudcov. Týmto sudcom justičná politika našoptáva, že buďto si zvyknete alebo zbehnete. (Posl. Stunda: To je kalumnia súdov!) Že sudcovia historických zemí tiež trpia následkom malých platov a že nedostatok hmotnej neodvislosti i tam môže byť na úkor spravodlivosti, o to je pramalá starosť, lebo - tak znie tu zavládnuvšia politická morálka - títo prinášajú obeti národnému štátu. Preto je to, že takýchto sudcov v hodnosti tabulárneho sudcu u okresných súdov, ak sú Maďari, vytlačia s jedno- alebo dvojročnými, mladými českými sudcami z vedenia takého senátu, ktorý znamená už dotáciu. Preto je to, že u krajského súdu v Rimavskej Sobote na pr. sú tri sudcovské miesta neobsadené, avšak de jure všetky tri miesta obsadené sú československými sudcami, pardon, ich duchom, lebo menovaní páni už viac ako po dobu jedného roku fakticky sem neprišli, aby uprázdnené miesta obsadili. A toto ministerstvo spravedlnosti plánovite trpí. Značná časť československých sudcov u okresných súdov - česť výnimkám - nie sú dobrými sudcami ani čo do hlavy, ani čo do ducha. Maďarského práva neznajú, trestné právo však špatne vykladajú. Prisťahovalí sudcovia veľkou väčšinou sú mladí, nováčkovia, bez akejkoľvek životnej a právnickej zkúsenosti alebo sú to starí štátni úradníci, preloženy z Bosny na Slovensko. Sudcovského dorastu nieto, nieto maďarského jazyka znalých sudcovských právnych praktikantov a notárov a ani neprichádzajú. A týmto spôsobom obrovské bremeno zaťažuje opomíjaných výtečných maďarských sudcov. Neuskutočnené sny ničia týmto ubožiakom noci. Snívajú o odbremenení a o plate zabezpečujúcom kľudné živobytie. Avšak dôstojnosť sudcovského stavu bola ponížená, keď učinili ich obyčajnými kortešami, naštepiac im vieru, že úkolom dobrého sudcu je v prospech vlády kortešovať, a odmenou za to je isté povýšenie.

Že tým hodená je tu vo hru sudcovská nestrannosť, o to sa nikto nestará. Z takéhoto vraždenia auktority pochádzajú potom take poblúdenosti, že najde sa sudca, ktorý podujíma sa špiclovstva, nešľachetného úkolu udavača, žije verejne nemravným životom a nic sa mu nestane, lebo za vykonané politicke služby ešte je povýšený. (Předsednictví převzal místopředseda Zierhut.)

Veľavážená poslanecká snemovňa! Nevidel som ešte takého československého ministra, ktorý by bol dodržal svoj mne daný sľub. A preto v ministerské sluby nemám veľkú dôveru. Avšak viem o jednom skutku dnešného pána ministra spravedlnosti, že totiž vtedy, keď museli sme vybojovať lex Dérer-Szentiványi, s najväčšou rozhodnosťou postavil sa za našu pravdu. Čítal som, čo sľúbil sudcom a tedy dúfam, že fakt, že sú tu i maďarskí sudcovia a že aj oni musia byť zaradení do zvláštneho sudcovského štátusu, nebude mu zabraňovať vo splnení svojho sľubu.

Nuž a čo je s pravotármi na Slovensku? Ku väčšej sláve demokracie bola im autonomia, pravotárska sloboda zákonom odňatá. Na krky posadili im menovaný a kedykoľvek zrušiteľný výbor, kondenzovali ich v jednu jedinú komoru, v ktorej už 12 rokov ani jediná schôdza nesmela byť konaná, avšak bolo treba zaplatiť vysoké komorné poplatky, ktoré menovaný výbor vyrubil samovoľne. A to všetko preto, lebo maďarskí pravotári vo veľkej väčšine sú proti pravotárom slovenským. Občianska koalícia chcela do tejto veci zasiahnuť, a to tak, že chcela sriadiť dve komory, avšak predsedom, tajomníkom a polovicou výboru mohli by byť len pravotári slovenskej národnosti. Rovnosť pred zákonom a rovnaké zachádzanie sú hlavnými právnymi normami ústavy. Nemecká národná menšina v historických zemiach nie je takejto národnej pocte podrobená, tam nemectvo nie je prekážkou zastávaniu úradu a komornej funkcie. Ako tedy s maďarským pravotárom možno ináč zachádzať? Tážem sa, či na dôkaz demokracie úplné vylúčenie prejavu vôle väčšiny patrí tiež medzi tie zahájené úkoly, riešenia ktorých nová vláda sa podujíma?

Vláda chce vraj opravovať a hlása národnú rovnoprávnosť! Nuž či nebude to pravou kontradikciou, jestliže vo skutkoch pokračovať bude v národnom utlačovaní maďarských pravotárov? Veď zrušenie, poťažne jednoduché zhabanie autonomie, zničenie pravotárskej slobody nie je ničím jiným ako násilím, útlakom, verejným výsmechom demokracie a krikľavým dôkazom zavládnuvšej právnej merovnosti.

Avšak najdeme snáď útechu no poli moci exekutívnej? Snáď nepopierateľná supremácia tohoto hlavného vládneho odvetvia nad dvoma druhými hlavnými vládnymi odvetviami odškodní všetko a každého za bezprávie, menovite však ľud za to, že prejav jeho pravej vôle je z celého štátneho života vylúčený? Neobmedzenosť exekutínej moci, ktorá drží vo smrteľnom objatí moc zákonodarnú a sudcovskú, ktorá činí iluzórnym rovnoprávnosť a rovnaké zachádzanie, ktoré nedbá o ustanovenia ústavy, ktorá vytvorila parodiu krajinskej autonomie na Slovensku a zabraňuje uplatňovaniu autonomie Podkarpatskej Rusi, zabezpečenej ve smlúve Saint-Germainskej, ktorá dovŕšila tiež sosmiešnenie miestnych samospráv, centrálna ruka ktorej bez obmedzenia vládne peniazmi, silou a mocou, bez akéhokoľvek odôvodnenia rozpúšťa zastupiteľské sbory, svojím prívržencom rozdáva všetko, licencie, zbytkové statky, koncesie, avšak trestá i vtedy, keď tu trestného činu nieto, lebo na podiv moderných právnych štátov svojími úradníkmi dáva kvalifikovať za trestný čin aj čin taký, ktorý nevykazuje pražiadneho trestno-právneho kryteria, táto mocenská prepotencia je hlavným dôkazom existencie demokratickej samovlády.

Ústava predpisuje, že o ministerstvách, po ťažne o ich kompetencii treba vydať zvláštny zákon. Človek by si predstavoval, že tento zákon osnovaný bude tak, že on znamenať bude vylúčenie neobmedzenosti exekutívnej moci. Po dobu 12 rokov nebol tento príkaz ústavnej listiny prevedený preto, aby nebola tu nutnosť vzdať sa neobmedzenosti. Najvyšší správny súd vo svojích nespočetných rozsudkoch vyslovil, že exekutívna moc v jednotlivých konkrétnych pripadoch administratívy postupovala nezákonne, avšak exekutívna moc nedá sa tým zmýliť a rozsudky tie jednoducho sabotuje, trvá na svojom rozhodnutí a absolutizmus činí živou skutočnosťou. Nuž, ukážte mi ešte jeden europský štát, v ktorom ustanovenia ústavy po dobu 12 rokov by sa nevykonávaly. Nuž a či to vládné opomenutie, že prevádzajúce nariadenie k jazykovému zákonu čo do vládnych odvetví podliehajúcich ministerstvom školstva, železnic, pošty, sociálnej pečlivosti, národnej obrany, ani po 12 rokoch ešte nevydané, nema byť právom kvalifikované tak, že stalo sa tak v záujme asimilačnej politiky proti právam menšinovým? Avšak už pred niekoľko rokmi vydané parcielné prevádzajúce nariadenie k jazykovému zákonu je do tej miery protizákonné, protiústavné a obsahuje také ustanovenia proti predpisom smluvy saint-germainskej, tvoriacej základný zákon, že najvyšší správny súd už viackráť konštatoval jeho protizákonnosť a vláda toto prevádzajúce nariadenie predsa nezmenila. Umelým a tendencióznym pozmenením súdnych okresov, ako to aj Scotus Viator verejne konštatoval, v súdnych okresoch Rimavská Sobota, Košice a Nitra odňala vláda Maďarom právo na užívanie maďarského jazyka. Ohľadom Rimavskej Soboty správny súd vyslovil, že sem vzťahujúce sa nariadenie ministra spravedlnosti je bezzákonné a v okrese Rimavská Sobota nálezí Maďorom právo na užívanie jazyka maďarského, avšak ministerstvu spravedlnosti ani zďaleka nenapadne uložiť tamojším súdom, aby rozhodnutie najvyššieho správneho súdu akceptovaly, poťažne jemu v praxi platnosť zjednaly, a Maďari musia i naďalej trpieť opomíjanie maďarského jazyka, lebo súd to neakceptuje. Nuž či vláda chce v tejto mocenskej politike pokračovať?

Avšak nielen pri politike mocenskej, lež i pri politike kultúrnej a hospodárskej možno vláde klásť otázky, totiž či vláda nevidí, že v označenom prípade "v duchu pravej a ku každému rovnako spravodlivej demokracii prospech doby a ľudu vyžaduje si primerané a súrne opatrenia?" Zákon o výchove štátneho občianestva čo do maďarských národných menšín na Slovensku od r. 1920 je neprevedený. Prevádzajúce nariadenie k tomuto zákonu len ohľadom Slovákov nastúpilo akotak faktickú platnosť, avšak ohľadom Maďarov nie. A to na zývajú rovnoprávnosťou. Maďarská národná strana podujala sa práce a vypracovala jedno náhradné prevádzajúce nariadenie: r. 1927 aj predložila ho ministrovi školstva, obdržala i sľub, že v tejto veci svolaná bude anketa. Výsledok: zasa o jeden sľub viac, ktorý nebol ministrom splnený.

Či nový minister školstva spatruje nutnosť, ze treba rozlúčiť sa s kulturálnou politikou, ktorá tendenziózne zabraňuje vzdelávaniu Maďarov? Či súrne vydaným nariadením bude s čo najväčším urýchlením pôsobiť k tomu, aby Maďari v medziach zákona použiť mohli svojej vlastnej sily, aby tak ustanovenia zákona o výchove štátneho občianstva použité boly ku zveľadeniu národnej osvety? Alebo či sledovať bude príklad svojích predchodcov a snažiť sa bude vychovať národ v duševnom temne v záujme víťazstva politiky asimilačnej? Avšak jestli vláda otázku národného zrovnoprávnenia zaraďuje medzi úkoly, ktoré musia byť vyriešené, či stavia sa za sľub bývalého ministra školstva dr Hodžu čo do kulturálnej autonomie? A či snáď nepripúšťa toho fikcia národného štátu a pokladá za nutné popraviť školy cirkevné? Je zvláštné, že vládné prehlásenie o tom nič nehovorí. Prečo skrývate ten prostriedok, ktorým zničiť chcete ešte i ten posledný atóm tak zvanej kulturálnej slobody Maďarov?

Avšak čo je s modom vivendi, čo je s navrátením majetkov katolíckej cirkvi? A tážem sa, či tiež kulturálna politika je pokračovaním tej mocenskej politiky, ktorá vydáva na pospas jednej strane to, či a kedy má onadať duchovným kongruu, a pripúšťa, aby kongrua bola kortešským prostriedkom? Či pokračuje sa v tej mocenskej politike, ktorá doživotne odníma kongruu duchovnému augšburgského vierovyznania preto, lebo tento osnoval jeden schôdzový protokol tak, že v protokole obsažená bola námietka učinená maďarskou menšinou, ktorá nebola osobne zahrotená, biskup však spatril v nej svoju urážku a preto disciplinárne potrestali ho peňažnou pokutou 200 Kč. Zákon dovoľuje odňatie kongruy v prípade ťažkého mravného prečinu. Nuž či nie sú to okuliare národnostnej perzekúcie, ktoré tuná v prípade peňažného disciplinárneho trestu 200 Kč vidia ťažký mravný prečin? Nuž či aj táto vláda pokračovať chce v tej politike, ktorú prevádzala predchádza júca vláda v oči evanjelickej reformátskej cirkvi, keď stále odkladá potvrdenie autonomie, prijatej už pred rokami spoločnou dohodou? (Posl. Stunda: Táto dohoda je iba vaším tvrdením!) To je reč nepravdivá. Ináč to nechcem nazývať; len toľko poviem, že to nie je pravé. (Posl. Stunda: Odpieram vám gentlemenstvo. Vaša politika to bola, ktorá priviedla biskupa Zocha do hrobu!) To je judášska reč. S vami nedám sa do reči. (Výkřiky posl. Stundy.)

Místopředseda Zierhut (zvoní): Prosím o klid. Pan posl. dr Törköly má slovo.

Posl. dr Törköly (pokračuje): Gentlemenstvu od vás nebude sa učiť ani jediný Maďar. Od Judášov cti sa nenaučíme.

Môže byť reč aj o tom, že Slovensko i s hľadiska hospodárskeho je sirotou, ktorá musí chodiť kalváriou nerovného zachádzania a kolonizácie a ktorá už je na tom, že ztratí aj právo na národné sebaurčenie, jestliže ho už neztratilo. Vládné prehlásenie ani o tom nic nehovorí, je teda pravdepodobné, že "čierny fľak po srazenej krvi zostáva ďalej".

Zjednanie nutnej rovnováhy medzi hlavnými vládnymi odvetviami nepojíma vláda do programu, nehovorí o tom, že vykonávať bude príkazy ústavy, nezaručuje ani minimum práv národných menšín, nezamýšľa zbaviť dnešnej neobmedzenosti exekutívnu moc, lež hádže do parlamentu len niektoré fráze, aby ten, kto svoje svedomie, búriace sa pre podporovanie takejto chudokrvnej vlády, chcel by uspokojiť, mal sa čoho uchytiť. Tieto fráze však už len preto, že môžu podvádzať, ešte viac vystupňovať musia nedôveru v každom objektívne smýšľajúcom človeku.

Čo do politiky zahraničnej obdržali sme tu jeden opravdu špatný prejav. Pokračovať sa bude podľa dosavádnych smerníc. Tieto smernice vedú však k vojne. Politika ministra zahraničia nie je politikou mieru ani vo smysle hospodárskom. Lebo on hospodársky mier chce robiť tak, aby jedna smerujúca sa strana urobila druhej strane tú láskavosť, aby táto tak trochu umrela, a toto nemožno brať vážne. Našou snahou je brať účasť na vyvolaní všetkých tých faktorov, ktorých komponentom by bolo riešenie faktami, pravý mier, hospodárska spolupráca - avšak v tejto našej snahe vidíme len opomíjanie. V slovenskom výbore pre spoluprácu strednej Europy niet ani jedného Maďara, a snáď preto, lebo sa obávajú, aby on snáď nevynašiel to, ako treba zjednať spoluprácu a pravý mier medzi národy. My sme rozhodne proti vojne, lebo sme jej obeťami a nijako nechceme, aby i budúca generácia vytrpela to, čo vytrpeli sme a trpíme my.

Odstránenie bezprávia a zaistenie nadvlády spravodlivosti je šľachetným úkolom i v politike zahraničnej. To by vláda pokladať mala za jeden zo svojích hlavných úkolov a vtedy nemusela by dlho rozmýšľať, kde by mohla usporiť miliony nutné ku zdolaniu kríze, ktorá ohrožuje prospech národov. Nuž ale keď ešte i o otázke menšinovej tvrdíte, že ona je len problémom vnútro-politickým, a odpierať chcete medzinárodnú ochranu menšinových práv, zabezpečenú medzinárodnou smluvou - vtedy je to tá politika, ktorej je jedno, či struna praskne, napína ju stále ďalej. S tým však spojená je aj zodpovednosť.

Neviem, s akou vernosťou ku svojím zásadám budú môcť sociálni demokrati odhlasovať tie veľké náklady na národnú obranu, ktoré odnímajú hmotné prostriedky sociálnemu vývoju. Až my budeme proti tomu hlasovať, budeme myslieť na to, koľko dobra mohlo by sa týmito neproduktívnymi výdavkami vykonať na trpiacich, zbedačených, sirotách a v záujme blahobytu národov. Aký mohutný základ mohli by sme položiť tým pre sociálnu politiku!

Najdôležitejšou časťou vládneho prehlásenia je tá, ktorá uznáva, že zemedelstvo je vo zbedačenom stave, že zápasí s krízou a že to nezadržiteľne vplýva tiež na ostatné odvetvia verejného hospodárstva. Sľubuje, že hľadať bude riešenie hospodárskeho problému, prejavuje, že vyhľadané budú všetky prostriedky štátneho zákroku, ktorými dala by sa kríza zdolať alebo zmierniť. Obsahuje niekoľko pozitívnych smerníc, avšak program neudáva. K tomu hľadajú sa myšlienky ešte teraz, keď už sme až po krk v brynde, v zkaze. Avšak pri hľadaní tejto myšlienky prvou vašou staroťou je, aby ešte pred debatou o vládnom prehlásení dali ste prejednať predlženie dane obratovej, ktorá osudne zaťažuje zemedelstvo. Nemecká ríša už 31. marca 1928 vytýčila Landwirtschaftliches Notprogram, a tuná ešte i v decembri 1929 hľadajú sa k nemu len myšlienky, vtedy, keď každá minuta znamená ztratu ťažkých milionov. Bývalú vládu zaťažuje tiež ťažké previnenie, že napriek tomu, že lekár-profesor bol ministrom zemedelstva, nesnažil sa liečiť stupňujúcu sa chorobu zemedelskej produkcie a odbytu. Ak vláda i v tomto opomenutí chce pokračovať, vtedy už dnes zaslúži, aby volaná bola k politickej zodpovednosti.

Príčiny krívd väzia v nesrovnalosti cien zemedelských a priemyslových produktov a v poklese nákupnej schopnosti konsumu. Ochrannými cly sa to odstrániť nedá. Ochranné zemedelské clá vyvolávajú v zemi importu drahotu, a to znamená zvýšenie daní a zdraženie výrobných nákladov a tedy krízu nerieši, ale ju ešte prehlbuje. Republika je s hľadiska hospodárskej politiky izolovaná, je takmer obkľúčená, a za takéhoto stavu veci vyvolať colnú vojnu a zaujať príkre stanovisko hospodárskej izolovanosti je takým postupom, ktorý hospodársky blahobyt národov uvádza v naprostú záhubu. Ak chceme, aby naša hospodárska politika bola reálna, v prvom rade musíme sa snažiť o také hospodárske zariadenie, ktoré schopné je k tomu, aby zjednalo rovnováhu medzi záujmami zemedelskými a priemyslovými. Zemedelská kríza dotýka sa nás, obyvateľov na Slovensku a Podkarpatskej Rusi, ešte mocnejšie, lebo 70% nášho obyvateľstva je zemedelské, a ak chýba mu výnosnosť zemedelskej produkcie, znamená to naprostú hmotnú záhubu našej zeme, rešp. naších národov. Ovšem, zemedelská kríza je dnes zjavom svetovým a jej vyriešenie z valnej časti vymyká sa našej moci, avšak predsa sú tu možnosti k opatreniam, ktorá spadajú do oboru našej pôsobnosti a majú priaznivý vliv na priebeh kríze a jej zlé stránky zmierňujú. Tieto opatrenia treba učiniť, kým nebude pozde.

Mimo toho je treba náležitej colnej politiky, ktorá hlavnú váhu kladie na rekonpenzačné riešenie a utvorí skutočne hospodársky mier so súsednými štáty.

Prvým úkolom je organizovanie racionálneho odbytu zemedelských produktov. Druhým dobré riešenie otázky zemedelského úveru. Tretím je sníženie výrobných nákladov. Avšak sú tu ešte aj iné úkoly.

Otázka prvá znamená vlastne to, že problém zemedelskej kríze je v prvom rade problémom cenovým, ktorého riešenie si vyžaduje, aby v prvom rade brali sme v hlavnu úvahu príjmovú stránku výrobnej bilancie a ovlivňovaním utvárenia cien zlepšovali výnos z produkcie. Je to dôležité hlavne pri produkcii chlebovín, lebo táto produkcia ovláda našu zemedelskú výrobu a naše zemedelstvo najcitlivejšie pociťuje práve krízu produkcie pšenice. Nie je pravda, že pšenica má jednotnú svetovú cenu, lež môže byť reč iba o tom, že viac-menej rovnomerná tendencia svetového trhu ovlivňuje utvárenie cien, avšak majú na to vliv prodkcia, nadbytky, konzum, všeobecná hospodárska štruktúra atď., ktoré zapríčiňujú, že utvárenie cien na jednotlivých trhoch v jednej a tej istej dobe vykazuje až 30% úchylky. Racionalizácia a náležitá organizácia odbytu môže mať silný vliv na utváranie cien a možno tvrdiť, že keby zemedelská produkcia nehodila na trh zbožie v množstve 50% presahujúcom v mesiacoch júli, auguste a septembri, lež v ostatných obdobiach roku, v tých, v ktorých mohla by docieliť vyššiu burzovnú cenu, ba čo viac z valnej časti i cenu konzumnú, vtedy čistý ročný výnos mohol by sa zdvojnásobiť. Je to také zvýšenie, ktorým produkcia stala by sa až veľmi rentabilnou. U nás dalo by sa to docieliť iba skladištnými družstvami, kde gazdovia ukladali by svoju úrodu, a použitím varantového úveru by sa im umožnilo, aby zpenaženie úrody nedialo sa vtedy, kým trvá prebytočná zemedelská nabídka, ale neskoršie, a aby na trh hodilo sa priemer burzovej ceny, rešp. tá cena, ktorú konzument fakticky platí. Znamenalo by to najmenej 30 Kč zvýšenia na každom metrickom cente. Tieto skladištné družstvá treba sriadiť - a to s majoritou producentov - v každom mieste dobrého obratu, rešp. v každom odbytovom centre, a za primeranej podpory štátu bolo by ich treba združiť v jedno družstvo a ich spolučinnosť dobre upraviť, a týmto spôsobom, ako hlavným liekom, organizovanosť racionálneho odbytu dociely sanácie a dobrého výsledku. Ovšem že i štát musí prispieť pomocou, železničnými tarifnými výhodami.

Otázka druhá je vo spojitosti s otázkou prvou, lebo organizovaním zemedelského úveru doplnená musí byť organizácia racionelného zpeňaženia. Tu v prvom rade prichádzajú v úvahu úverné družstvá. V každom okrese sriadiť treba jedno okresné úverné družstvo, ktorého členmi boly by všetky obce patričného okresu s obchodným podielom, primeraným počtu obyvateľov a ustanoveným zákonom. Úverné družstvo poskytuje na nízky úrok peniaze potrebné k odbytu, melioračné úvery, hypotečné úvery na druhom a treťom mieste, a týmto družstvám boly by k dišpozícii do 50% a za minimálne úroky prebytky sociálneho poistenia. Bola by tu štátna subvencia, výhody štátnych daní a poplatkov, obchodné podiele maly by byť deklarované za papiere schopné pupilárnej istoty a prijímať bolo by ich treba v menovitej cene na kauciu. Pre pôžičky na druhom a treťom mieste bolo by treba poskytovať štátnu a okresnú záruku. Bolo by treba vydať zákon o pohyblivých hypotékach, aby bolo tu viac podkladu tiež pre úver závodný a osobný. Určitú časť úverových bremien zo zmenečných dlhov a melioračných dlhov odhlasovaných úverovými družstvami musí prevziať na seba štát. Nemecko týmto spôsobom zaisťuje zemedelcom 4,5%né melioračné pôžičky. Treba nového družstevného zákona, ktorý nebude slúžiť asimilácii, lež opravdovému blahobytu národov a treba kooperácie, t. j. vytvorenie strednej cesty medzi kapitalizmom a triednym bojom. Treba nového družstevného zákona, ktorý použitím štátnej, zemskej a okresnej záruky priviedol by spolčenie malých kapitálov v kapitál veľký a umožnil by, aby smer zemedelskej produkcie udávali producenti a produkcia aby netrpela nedostatkom kapitálu.

Treťou otázkou je sníženie výrobných nákladov. Jedna časť toho nachádza vyriešenie v úprave zemedelského úveru, lebo tu hrá zástoj sníženie úrokových bremien. Tu je v popredí sníženie daňových a sociálnych bremien. Dôležitým je zrušenie dane obratovej a úprava, rešp. sníženie miestnych daňových bremien, lebo tieto najviac zaťažujú zemedelskú výrobu. Minister financií musí nariade ním zakročiť, aby finančné správy so žiadosťami o odpustenie daní a platobný odklad s najväčšou blahovôľou nakladaly a upustily od núteného vymáhania.

Treba kartelového zákona, ktorý poskytoval by ochranu proti umelej cenovej politike kartelov, utvorených straniva priemyslových produktov.

Mimo toho regulovať treba burzu príslušným zákonom, ktorý urobil by prietrž zneužitiu špekulantov.

Treba dobrej dopravnej a silničnej politiky, ktorá by umožnila, aby každá dedina snadne bola prístupná a aby produkty od producentov na tržisko snadno mohly byť dopravované.

Treba zorganizovať tiež odbyt zvierat, a i to bude možno len prostredníctvom družstiev. Tu treba učiť sa od Nemecka a Dánska.

Ku pozdvihnutiu odbytu zvierat a dobytčích produktov treba trh plánovite regulovať a ovlivňovať časovým a lokálnym vyrovnávaním nabídky a poptávky. Treba sriaďovať závody na zpracovanie mäsa, ktoré zaisťovaly by priame zpeňaženie porážkového dobytka a mäsa od producenta na konzumenta. Družstvá pre zpeňaženie zvierat v Nemecku sjednotené boly v jednotnú orgánizáciu pod názvom "Genossenschaftliche Reichs-Viehverwertungsgesellschaft", a tým regulovaný je príchod a vyrovnané sú cenové rozdiely medzi jednotlivými trhoviskami. Ovšem, Nemecko poskytuje väčším družstvám pre odbyt zvierat do výšky 96,000.000 štátnej úverovej záruky.

K organizovaniu trhovísk porážkového dobytka a dobytčích produktov poskytuje 96,000.000 Kč a mimo toho poskytuje do výšky 176,000.000 Kč garanciu za dlhy družstiev pre odbyt zvierat a za dlhy továrieň ku zpracovaniu mäsa a klobás.

Ku zveľadeniu zpeňaženia mliečnych produktov poskytuje štát 88,000.000, vajec 24,000.000, zeleninárskych a zahradníckych produktov 64,000.000 a zemiakov 48,000.000 Kč.

Ku zveľadeniu odbytu a jeho regulácii nikdy neposkytuje subvenciu jednotlivcom, ale vždy len organizáciam, družstvám, a to vo forme štátneho príspevku, úrokovej úhrady alebo vo forme štátnej úverovej garancie. A nemecký minister zemedelstva dr Schiele k odôvodneniu družstevného riešenia prehlásil, že pálčivé otázky štandartizácie zemedelských produktov a organizácie odbytu nemožno riešiť ináč, než prostredníctvom jednotnej, uzavretej družstevnej orgánizácie. A nemecká ríša len na racionalizáciu zemedelských družstiev, na utvorenie a administráciu družstevnej jednoty vynaložila 200,000.000 Kč, ktorý obnos nemôže slúžiť k umorovaniu ztrát a dlžôb družstiev. Ku financovaniu odbytu obilnín poskytol štát 400,000.000 mariek na 6% úrok.

Pri zemedelskom úvere pokladal štát za dôležitú konverziu krátkodobých tovarových a osobných dlžôb, ich pretvorenie na dlhodobý hypotekárny úver; k záruke týchto dlžôb sriadil "Treuhandstelle", ktoré poskytujú záruky za vklady na druhom a treťom mieste, a to štát do jednej tretiny, zeme, provincie a okresy však do dvoch tretín. Garančná hranica týchto záruk ide do 4.800,000.000 Kč. Počiatok pôsobnosti usnadnil štát priechodným úverom. Túto metodu treba voliť pri štátnom zásahu do zemedelskej produkcie a treba ju aplikovať na naše pomery, a nie zvyšovaním ciel vyvolávať colné vojny so súsednými štáty, čo zaiste privedie štát do hospodárskej zkazy už tým, že priemyslová výroba postrádať bude akékoľvek vývozné trhovisko.

Len vybudovaním družstevného systému možno dôjsť k europskej, rešp. medzinárodnej organizácii odbytu, čo silný vliv môže mať tiež na svetové zjavy, avšak o colnom miere hovoriť a colnú vojnu pripravovať, nemôže byť politikou mieru, lebo tým znepriatelia sa i národy, ktoré hospodársky sú na seba odkázané.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP